Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 507/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sabóom,

Obchodná 187/6, Sečovce, pre namietané porušenie jeho základného práva na spravodlivý

proces a prístup k súdu podľa , práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva

podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -39 zo 4. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2017

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 2 Listiny

základných práv slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -39 zo 4. mája 2017 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že žalobou doručenou krajskému súdu sa

ako opomenutý účastník domáhal zaviazať Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav

na výkon väzby Ilava doručiť mu rozhodnutie o jeho ponechaní v oddiele s bezpečnostným

režimom.

Krajský súd namietaným uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a vec postúpil

Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

Namietaným uznesením mal byť sťažovateľovi odopretý prístup k súdu a došlo

k vyčleneniu skupiny osôb – odsúdených zo základného práva na súdnu ochranu

a spravodlivý proces. Sťažovateľ ďalej uvádza, že krajský súd arbitrárne konštatoval,

že Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) nie je orgánom verejnej moci,

a ignoroval pritom fakt, že rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto

rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné (v podstate poprel definíciu orgánov verejnej

moci ), ignoroval, že ZVJS nerozhoduje ako orgán činný v trestnom konaní,

a tak nepodlieha kontrole trestných súdov, ktorých právomoc je stanovená taxatívne,

ignoroval zásadu, že kde je právo, tam musí byť jeho súdna ochrana, zásadu zákazu výkladu

ústavného poriadku bottom – up (ústavné práva nemožno vykladať z podústavného práva,

postup musí byť opačný), zásadu výkladu v prospech realizácie základných práv a slobôd.

Krajský súd neprípustne ignoroval celú právnu argumentáciu sťažovateľa.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -39 zo dňa 4.5.2017,

bolo porušené základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces a na prístup k súdu podľa

, Listiny základných práv a slobôd,

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -39 zo dňa 4.5.2017,

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu 2300 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa čl. 36 ods. 2 listiny uznesením krajského súdu

Článok 46 ods. 2 zakotvuje inštitút súdneho preskúmania ako pravidla vtedy,

ak niekto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.

Každý, kto sa cíti byť ukrátený na svojich právach takýmto rozhodnutím, má možnosť

obrátiť sa na (nezávislý a nestranný) súd a vyvolať tak konanie, v ktorom správny orgán

bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, kto žalobu podal.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že za porušovateľa je v zmysle petitu označený krajský

súd, preto je a obdobne aj listiny na uznesenie krajského

súdu zjavne neaplikovateľný. Z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú, a to pre neexistenciu priamej súvislosti medzi namietanými

skutočnosťami a základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namietal

(napr. , , ).

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením

krajského súdu

V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd považuje za potrebné poukázať

na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

(m. m. , ), preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , atď.).

Podľa názoru ústavného súdu je právny názor krajského súdu zdôvodnený riadne

a dostačujúcim spôsobom, a preto aj ústavný súd ho považuje za dostačujúci, ale aj ústavne

relevantný.

Krajský súd považoval za rozhodujúcu okolnosť, že príslušníci ÚVTOS postupovali

v danej veci podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorý je jedným

z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom

trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti , a zákon

č. je osobitným vykonávacím predpisom k .

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody

vykonáva prokurátor. V tejto súvislosti poukázal krajský súd na ustanovenie § 96

a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia o prokuratúre v znení

neskorších predpisov pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad

zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody

alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo

iného oprávneného štátneho orgánu.

Krajský súd konštatoval, že prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia

slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Zároveň

pri skúmaní podmienok konania zistil krajský súd neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania, a to nedostatok právomoci v zmysle

vzhľadom na to, že sťažovateľ ako žalobca namietal konanie žalovaného, ktorý postupoval

podľa , pričom tento predpis trestného práva ustanovuje vlastný

spôsob dozoru a kontroly výkonu trestu.

Zároveň krajský súd v namietanom uznesení uviedol: „Zbor väzenskej a justičnej

stráže je ozbrojený bezpečnostný zbor, výkonu trestu odňatia slobody a v rámci svojej

pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Pri zabezpečovaní

výkonu trestu odňatia slobody zbor nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej

moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu

uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah správneho

orgánu, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve.“

Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov konanie zastavil a vec

postúpil Krajskej prokuratúre v Trenčíne, pričom jeho právne závery možno z ústavného

hľadiska považovať za akceptovateľné a ústavne udržateľné. Skutočnosť, že sťažovateľ sa

s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku

ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov všeobecného

súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecného súdu je

opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetná

interpretácia týchto právnych predpisov krajským súdom takéto nedostatky nevykazuje.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

namietaným porušením označeného práva a uznesením krajského súdu.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017