Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 259/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. S., K., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Okresného súdu Žilina z 22. februára 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Okresného súdu Žilina z 22. februára 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn z 22. februára 2010

z r u š u j e a p r i k a z u j e mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti A., s. r. o., trovy

konania v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. M. S., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 29. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) z 22. februára 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa okresný súd vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. z 29. júla 2010 doručeným ústavnému súdu 3. augusta 2010,

v ktorom okrem chronologického prehľadu spisu sp. zn. uviedol, že zotrváva

na svojom vyjadrení z 13. mája 2010. V tomto podaní sa okrem iného uvádza:

«Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu

Žilina č. k. -350 zo dňa 22. 2. 2010 z dôvodu porušovania základných práv -

práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že sa dňa 13. 11. 2009 pokúšal vo veci konkurzného

konania voči úpadcovi T. s. r. o. Ž. doručiť prihlášky pohľadávok do konkurzu. Prihlášky a

súhrnný prehľad boli zasielané na faxové číslo správcu a následne aj okresnému súdu. Pri

odosielaní druhej strany prihlášky za sťažovateľa došlo k poruche telekomunikačného

zariadenia na strane Okresného súdu v Žiline a následne nebolo možné do 24. hodiny dňa

13. 11. 2009 zaznamenať ani faxový signál, čím by bolo možné začať odosielanie faxu. Z

dôvodu poruchy telekomunikačného zariadenia právny zástupca sťažovateľa naskenoval

prihlášky sťažovateľa a tieto zasielal prostredníctvom e-mailu. Sťažovateľ je toho názoru, že

tieto prihlášky boli doručené riadne a včas, ale Okresný súd Žilina na tieto prihlášky bez

právneho dôvodu neprihliada. Po vykonanom šetrení ohľadom nemožnosti doručovať

podania v zmysle zákona podal sťažovateľ oznámenie o doručení prihlášok a žiadosti o

odpustenie zmeškania lehoty. Uznesením č. k. -350 súd žiadosť o odpustenie

zmeškania lehoty zamietol. Rigoróznym postupom súdu tak došlo k porušeniu zákona, keď

súd odňal sťažovateľovi možnosť byť účastníkom konkurzného konania. Sťažovateľ má za

to, že v tomto prípade ani nedošlo k zmeškaniu lehoty, a ak áno, tak nie zavinením na strane

sťažovateľa, ale z dôvodov na strane súdu.

Podľa vyjadrenia konajúcej sudkyne o konkurze

a reštrukturalizácii stanovuje náležitosti prihlášky a tiež spôsob jej podania správcovi

a súdu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú len správcovi alebo len súdu sa

v konkurze neprihliada. Lehota na podanie prihlášky je lehotou hmotnoprávnou, ktorá je

zachovaná, ak je prihláška podaná v posledný deň lehoty na príslušnom súde. Zmeškanie

lehoty v tomto konaní nie je možné odpustiť (§ 197 ods. 3 zákona). Právne dôsledky

prihlášky, ktorá nie je podaná riadne a včas, nastávajú ex lége, pričom zákon neposkytuje

veriteľovi žiadnu právnu ochranu.

Jediným možným riešením je podanie určovacej žaloby podľa

Takúto žalobu však sťažovateľ nepodal. Aj keď je prihláška procesným podaním, na tieto

podania účastníkov sa neaplikuje Súd tak nie je povinný vyzývať veriteľa na

opravu alebo doplnenie prihlášky a takúto povinnosť nemá ani správca. Podľa § 197 ods. 3

zákona nie je prípustné odpustenie zmeškania lehoty. Zákon pritom nerozlišuje z akého

dôvodu došlo k zmeškaniu lehoty, či z dôvodu na strane veriteľa alebo z dôvodu na strane

súdu. Súd o odpustení zmeškania lehoty rozhodoval na základe žiadosti právneho zástupcu,

pričom vychádzal jednak z označenia samotného podania a tiež z jeho obsahu. Samotná

prihláška nebola súdu doručená v lehote, keďže nedošlo k faxovému doručeniu a originály

boli súdu doručené po lehote.

Na základe vyššie uvedených skutočností som toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa

na porušenie jeho garantovaných práv nie je dôvodná. Okresný súd Žilina pri

rozhodovaní o prihláškach sťažovateľa postupoval v súlade s príslušnými zákonnými

ustanoveniami tak , ako aj zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Sťažovateľ namieta, že z jemu neznámych dôvodov nebolo možné

prihlášku v posledný deň lehoty doručiť súdu ani faxom, ani e-mailom. Z dokladov, ktoré

pripojil k žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, vyplýva, že fax nebol doručený z dôvodu

chyby v komunikácii. Rovnako tak z týchto dokladov vyplýva, že zlyhalo doručovanie

prihlášky e-mailom. Z týchto dokladov však nie je zrejmé, že by k zlyhaniu doručovania, či

už faxom alebo e-mailom došlo z dôvodov na strane Okresného súdu Žilina tak, ako to

uvádza sťažovateľ. Sťažovateľ uvádza, že na strane Okresného súdu Žilina nebolo možné

zaznamenať ani faxový signál. Z predložených dokladov je však zrejmé, že došlo len

k nedoručeniu faxu z dôvodov komunikačnej chyby („COMM. ERROR“). K zlyhaniu

faxovej komunikácie tak mohlo dôjsť aj z dôvodov, ktoré nie sú na strane Okresného súdu

Žilina a ktoré môžu spočívať napr. v chybe telekomunikačných liniek, ktoré Okresný súd

Žilina neprevádzkuje a nemá ani dosah na ich funkčnosť. Ako som uviedol už vo svojom

vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa pod značkou , po vykonanom šetrení bolo

zistené, že tunajší súd neevidoval v priebehu minulého roka, najmä v spornom období,

akúkoľvek poruchu faxového zariadenia alebo poruchu telekomunikačných liniek. Súd nemá

ani žiadnu vedomosť o tom, že by došlo k akejkoľvek poruche týkajúcej sa prenosu faxu

príslušnými telekomunikačnými linkami. Na Okresnom súde Žilina je už niekoľko rokov

používané stále to isté faxové zariadenie a s výnimkou tohto prípadu doposiaľ nebola

zaznamenaná žiadna sťažnosť, že by na strane Okresného súdu toto faxové zariadenie

zlyhalo. Z predložených dokladov ohľadom doručovania e-mailom rovnako nevyplýva

dôvod, pre ktorý tieto e-maily neboli Okresnému súdu Žilina doručené. Rovnako aj v tomto

prípade platia predchádzajúce závery, že na strane Okresného súdu Žilina nebolo zistené,

že by došlo k akémukoľvek zlyhaniu počítačovej techniky pri prijímaní a doručovaní e-

mailov zo strany sťažovateľa.

V obidvoch prípadoch platí záver, že Okresný súdu Žilina nemôže niesť objektívnu

zodpovednosť za prípadné zlyhanie telekomunikačného zariadenia alebo

telekomunikačných liniek. V tomto smere sa stotožňujem s názorom konajúcej sudkyne,

ktorá v odôvodnení uznesenia č. k. -350 zo dňa 22. 2. 2010 uviedla, že ak

navrhovateľ doručoval svoje prihlášky až v posledný deň lehoty a v čase po uzatvorení

podateľne e-mailovou alebo faxovou formou komunikácie, znáša sám prípadné riziko, že

nastane zlyhanie, či už faxového spojenia alebo e-mailového zasielania.

Na základe uvedených skutočností som toho názoru, že Okresný súd Žilina sa

nedopustil žiadneho pochybenia pri rozhodovaní o sporných prihláškach sťažovateľa.

Faxové ani e-mailové vyhotovenie prihlášky súdu nebolo doručené, a teda nebolo čo

dopĺňať predložením originálu. Súd postupoval v súlade so zákonom a na oneskorene

podanú prihlášku neprihliadal. Použitie inštitútu odpustenia zmeškania lehoty je v

konkurznom konaní zákonom vylúčené. V dôsledku činnosti Okresného súdu Žilina tak

nedošlo k žiadnemu porušeniu garantovaných práv sťažovateľa...

Dňa 28. 08. 2009 bol na súde podaný navrhovateľom - dlžníkom: T., spol. s r. o...

návrh na vyhlásenie konkurzu.

Uznesením č. k. -258 zo dňa 11. 09. 2009 súd začal konkurzné konanie

vo vecí navrhovateľa dlžníka - T., spol. s r. o.... Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.

09. 2009.

Uznesením č. k. -266 zo dňa 23. 09. 2009 súd vyhlásil konkurz na

majetok dlžníka: T., spol. s r. o.... Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2009.

Lehota na prihlasovanie pohľadávok v dĺžke 45 dní začala plynúť dňa 30. 09. 2009

a skončila dňa 13. 11. 2009 (v piatok).

Dňa 13. 11. 2009 bolo súdu doručené faxové podanie (v čase po 18:00), ktorého

obsahom boli prihlášky vrátane súhrnného prehľadu veriteľa - spoločnosti A., s. r. o...) a

súhrnný prehľad bez prihlášok od spoločnosti A., s. r. o...

Dňa 16. 11. 2009 boli súdu doručené poštou originál prihlášok a súhrnný prehľadu

veriteľa - spoločnosti ., s. r. o... Zároveň bolo súdu doručené podanie spoločnosti: A., s. r.

o... ktorého obsahom boli prihlášky vrátane súhrnného prehľadu.

Dňa 23. 11. 2009 sa konalo porovnávanie v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 zákona

č. za účasti povereného vyššieho súdneho úradníka Mgr. J. Š. a správcu JUDr.

V. H. Na prihlášky spoločnosti A., s. r. o... sa neprihliadalo z dôvodu podľa § 29 ods. 1

vyhlášky č. , ako na podané oneskorene (neboli podané v lehote).

Dňa 24. 11. 2009 bola na súde podaná faxom žiadosť spoločnosti A., s. r. o... a A .,

s. r. o... o odpustenie zmeškania lehoty (č. l. 298-318), doplnená originálom dňa 27. 11.

2009.

Uznesením č. k. -321 zo dňa 04. 12. 2009 súd správcovi predĺžil lehotu

na vyhotovenie súpisu majetku podstát.

Uznesením č. k. -348 zo dňa 22. 02. 2010 súd priznal správcovi paušálnu

odmenu za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov.

Uznesením č. k. -350 zo dňa 22. 02. 2010 súd zamietol žiadosť

o odpustenie zmeškania lehoty spoločnosti A., s. r. o... a A., s. r. o...

Súd v zmysle v spojení s ods. 5 doručil uznesenie

zverejnením v obchodnom vestníku č. OV zo dňa 25. 02. 2010, pričom účinky

zverejnenia nastali podľa dňa 26. 02. 2010. Súd zaslal

právnemu zástupcovi navrhovateľov rovnopis uznesenia poštou. Právny zástupca

navrhovateľov zásielku prevzal dňa 01. 03. 2010 (doručenka č. l. 353).

Uznesením č. k. -378 zo dňa 12. 03. 2010 súd rozhodol o povolení vstupu

do konania navrhovateľovi - spoločnosti I., a. s... na základe návrhu doručeného dňa 05.

03. 2010.

Dňa 15. 04. 2010 bola súdu doručená žiadosť o správcu o vydanie uznesenia ako

postupovať v konaní pri speňažovaní majetku konkurznej podstaty.

Uznesením č. k. -469 zo dňa 27. 04. 2010 súd povolil správcovi

prevádzkovať podnik do speňaženia nehnuteľností tvoriacich oddelenú podstatu. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2010.

Výzvami zo dňa 26. 04. 2010 (č. 1.474-476) súd vyzval správcu na doplnenie návrhu

na určenie spôsobu speňažovania, členov veriteľského výboru na vyjadrenie sa k vyjadreniu

zabezpečeného veriteľa a zabezpečeného veriteľa na doplnenie vyjadrenia, všetko v lehote

15 dní...

Uznesením č. k. -580 zo dňa 25. 06. 2010 súd udelil správcovi pokyn na

speňažovanie majetku zapísaného v súpise všeobecnej a oddelenej podstaty. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 07. 2010.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od konania verejného ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde (práva na prístup k súdu) podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu tým,

že aj napriek tomu, že odoslala faxové podanie, resp. urobila aj samostatné podanie mailom

v posledný deň zákonnej lehoty, v dôsledku telekomunikačnej poruchy sa jej podanie na

okresný súd v posledný deň nedoručilo, a preto okresný súd jej prihlášku do konkurzu

nepovažoval za včas podanú, o čom neskôr uznesením rozhodol tak, že jej zmeškanie lehoty

neodpustil.

Konaním a rozhodovaním všeobecných súdov je ústavný súd oprávnený zaoberať

sa len vtedy, ak sa nimi namieta porušenie takých základných práv alebo slobôd, ktorým

nebola poskytnutá účinná ochrana. Súdy majú v právnom štáte nezastupiteľné miesto pri

napĺňaní jeho základných úloh, medzi ktoré patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

uplatňovania základných práv a slobôd. Jednou z požiadaviek kladených na konania pred

súdmi preto je, aby sa v ich rámci a ich prostredníctvom zabezpečoval reálny (a nie iba

fiktívny) výkon, resp. ochrana niektorého zo základných práv alebo slobôd fyzických

a právnických osôb. Samotnou existenciou súdnych konaní sa ústavné požiadavky späté

s uplatňovaním základných práv a slobôd občanov nevyčerpávajú, pretože tieto

predpokladajú tiež určitú kvalitu samotného konania o nich (mutatis mutandis ),

a to s ohľadom na predmet sporu a dôsledky rozhodnutia súdu na ďalšie, často nie iba

právne vzťahy účastníkov konania (mutatis mutandis ).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru k zásade

prednosti ústavne konformného výkladu, ktorú sú povinné vo svojej rozhodovacej činnosti

uplatňovať aj všeobecné súdy. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež

požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú

do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý

zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv

fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú

povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež

medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (, m. m.

napr. , ).

Ústavný súd je toho názoru že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má

podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie (napr. v danom prípade podanie prihlášky do

konkurzného konania), je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa (m. m. ).

Vzhľadom na stanoviská účastníkov konania a namietaný postup okresného súdu sa

ústavný súd v zmysle sústredil na posúdenie otázky, či

postup okresného súdu, ktorým neprijal podanie sťažovateľky uskutočnené faxom, resp.

mailom podpísané zaručeným elektronickým podpisom (bez ohľadu na to, kto spôsobil

poruchu telekomunikačného zariadenia), mohol v konkrétnych okolnostiach predmetnej

veci znamenať porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , , ,

čl. 38 až čl. 42 a čl. 44 až čl. 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú.

Podľa (ďalej aj „OSP“) účastníci môžu

robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú

formu.

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;

podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.

Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Článok 46 ods. 1 je primárnym ústavným východiskom pre zákonom

upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a tým aj základom ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu

a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy normujúcich

rámec, v ktorom sa možno domáhať jeho rešpektovania (m. m. , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva

na súdnu ochranu podľa je zaručiť každému reálny prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (,

).

Z citovaných právnych noriem, osobitne , podľa názoru ústavného

súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť)

všeobecnému súdu podanie, a teda aj návrh na začatie konania aj elektronickou formou

podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo telefaxom v zmysle príslušných

právnych predpisov. Aj z ústavného imperatívu „konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ uvedeného v

možno vyvodiť príkaz adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom,

prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak

dotknutý štátny orgán, v danom prípade okresný súd, neurobí, dopustí sa neprípustného

zásahu do základných práv dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba

priznať ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu,

ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach

zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám

priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej osoby

alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom

(, ).

V danom prípade uvedené ustanovenia nepochybne

priznávajú sťažovateľke možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi,

v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami, a aplikácia

v danom prípade podľa ustanovenia

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) je plne akceptovateľná.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu, vyjadrení účastníkov a predložených listín

zistil, že 13. novembra 2009 právny zástupca sťažovateľky doručoval na okresný súd

prihlášky pohľadávok do konkurzného konania elektronickou formou v posledný deň

lehoty. Tieto prihlášky doručil okresnému súdu aj riadne poštou 16. novembra 2009

(pondelok), o čom svedčia listinné doklady.

Ak okresný súd napriek tomu posudzujúc podania sťažovateľky (faxom a mailom

z 13. novembra 2009) vyhodnotil ako oneskorene podané, jeho postup musel ústavný súd

v konečnom dôsledku hodnotiť ako príliš formalistický, nesprávny a nezákonný, a to aj

s ohľadom na technické problémy, ktoré v tejto súvislosti vznikli.

Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka svoje

podania urobila ešte v posledný deň zákonnej lehoty (13. november 2009), a to v súlade

s príslušnými ustanoveniami procesného kódexu a zákona o konkurze. Preto ústavný súd

nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že „ak navrhovateľ doručoval svoje

prihlášky až v posledný deň lehoty a v čase po uzatvorení podateľne mailovou alebo

faxovou formou komunikácie, znáša sám prípadné riziko, že nastane zlyhanie, či už

faxového spojenia alebo e-mailového zasielania“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatoval, že postupom okresného

súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav

pred porušením základného práva alebo slobody.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala aj o zrušenie uznesenia okresného súdu

z 22. februára 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. a navrhla, aby mu prikázal

vo veci znovu konať tak, aby prihliadol na jej prihlášky pohľadávok do konkurzu proti

úpadcovi T., spol. s r. o., Ž., ako na prihlášky podané v lehote.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru, bolo v záujme

účinnej ochrany jej práv, aby vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania

(o prihláškach do konkurzného konania elektronickou formou) z 13. novembra 2009

doručeného poštou 16. novembra 2009 opätovne konal (bod 2 výroku tohto nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať jej

prihláškou pohľadávok do konkurzného konania ako návrhom na začatie konania, ktorý bol

urobený zákonom ustanovenou formou a včas, a postupovať vo vzťahu k nej podľa

príslušných ustanovení a zákona o konkurze, pričom právne

účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania bez ohľadu na

to, aký je stav konania ku dnešnému dňu. V tomto konaní bude viazaný právnym názorom

ústavného súdu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. S.

Sťažovateľka trovy konania vyčíslila sumou 303,31 €.

Ústavný súd pri priznaní trov konania zistil, že požadovaná suma je vypočítaná

v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto

sťažovateľke priznal podľa trovy konania v tejto sume.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010