Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 35/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2001 prerokoval podnet J. H., rod. F., bytom N., zastúpenej advokátkou JUDr. H. K., K.,

vo veci porušenia jej základného práva upraveného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu v Poprade vo veci sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu v Poprade vo veci sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. decembra

2000 doručené podanie J. H., bytom N. (ďalej len „navrhovateľka“), ktorým sa domáha

zverenia svojej dcéry N., nar. 14. augusta 1992, do svojej výchovy. Dcéra N. sa podľa

vyjadrenia navrhovateľky od r. 1995 nachádza v predpestúnskej starostlivosti na základe

rozhodnutia Obvodného úradu v Poprade z 8. augusta 1995 (Soc. )

potvrdeného rozhodnutím Okresného úradu v Poprade z 25. septembra 1995 (Soc. 3144/95).

Okresný súd v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. doposiaľ o výchove

maloletej právoplatne nerozhodol, nerešpektuje podľa navrhovateľky, rovnako ako aj

Okresný úrad v Poprade, jej záujem (navrhovateľky) mať svoje dieťa vo vlastnej

starostlivosti spolu s jej ďalšími piatimi súrodencami, o ktoré sa v súčasnosti stará.

Keďže podanie navrhovateľky nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, ústavný

súd ju vyzval, aby podanie doplnila v súlade s § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), na čo jej určil 30-dňovú lehotu od doručenia výzvy.

Navrhovateľka v určenej lehote podanie doplnila a následne na základe ďalšej výzvy

ústavného súdu predložila plnomocenstvo pre advokátku JUDr. H. K., K., na jej

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Navrhovateľka označila doplnené podanie ako podnet na začatie konania pred

ústavným súdom a domáha sa ním, aby ústavný súd prijal podnet na ďalšie konanie a aby

potom vo veci samej vyniesol rozhodnutie, ktoré označila ako uznesenie:

„Postup v konaní Okresného súdu v Poprade č. k. vo veci navrhovateľa

J. H. je porušením ústavného práva rodičov vo veci starostlivosti a výchovy o ich deti, ako

aj práva dieťaťa na rodičovskú výchovu v zmysle

a práva na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 .“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní veci prijal podnet navrhovateľky v časti

namietajúcej porušenie základného práva upraveného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Poprade vo veci vedenej pod sp.

zn. uznesením č. k. -17 zo 17. mája 2001 na ďalšie konanie.

Po prijatí podnetu ústavný súd vyzval účastníkov konania pred ústavným súdom –

navrhovateľku aj Okresný súd v Poprade, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Z vyjadrenia účastníkov konania vyplynulo, že ani jeden z nich

netrvá na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd si vyžiadal vyjadrenie Okresného súdu v Poprade k podnetu

navrhovateľky, spisovú dokumentáciu vedenú pod sp. zn. na tomto súde, ako aj

Om spis maloletej N. Š. vedený na Okresnom úrade v Poprade pod č. Om l477/96.

Z vyjadrenia Okresného súdu v Poprade a z predloženej spisovej dokumentácie

vyplynulo nasledovné:

Maloletá N. Š., nar. 14. augusta 1992, t. č. v „predpestúnskej“ starostlivosti manželov

P. a H. S., G., na základe rozhodnutia č. Soc. Obvodného úradu v

Poprade z 8. augusta 1995 potvrdeného rozhodnutím Okresného úradu v Poprade č. Soc.

3144/95 z 25. septembra 1995 podľa o pestúnskej starostlivosti

platného a účinného v čase rozhodovania správnych orgánov, podľa ktorého (odsek 4 cit.

ustanovenia) dieťa mohlo byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej

starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti občana, ktorý sa má stať pestúnom, ak tento

občan spĺňal zákonom ustanovené podmienky, a to na základe rozhodnutia príslušného

orgánu, ktorým bol v čase rozhodovania Obvodný úrad v Poprade a druhostupňovým

orgánom bol Okresný úrad v Poprade.

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že manželia S. prevzali dieťa do svojej

starostlivosti z Detského domova v Prešove 13. apríla 1995 a návrh na začatie konania

o zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti bol podaný na Okresnom súde v Poprade

16. mája 1995, t. j. ešte pred rozhodnutím Obvodného úradu v Poprade, a toto konanie sa na

tomto súde vedie od tohto dátumu pod sp. zn. do dnešného dňa bez vydania

rozhodnutia vo veci samej.

Počas viac ako šesťročného trvania účinnosti v zásade predbežného opatrenia orgánu

štátnej správy došlo k viacerým podstatným zmenám tak v rodinných pomeroch

navrhovateľky, matky maloletej N. Š., ako aj manželov S. Navrhovateľka sa vydala za

občana Spolkovej republiky Nemecko a z tohto manželstva pochádza jej ďalšie dieťa; t. č.

má v starostlivosti s výnimkou mal. N. všetky svoje deti. V rodine S. pribudli manželom

k maloletej N. Š. ich vlastné dve deti.

Počas tohto šesťročného obdobia sa tak navrhovateľka – matka maloletej N., ako aj

stará matka maloletej N. snažili získať maloletú N. do svojej starostlivosti (27. septembra

1995 podala stará matka žiadosť o zverenie maloletej N. do svojej pestúnskej starostlivosti

a 25. januára 1999 matka žiadala o úpravu styku s maloletou N.). Na druhej strane manželia

S. dokonca uvažovali o osvojení maloletej N. a majú záujem naďalej sa o ňu starať.

Okresný súd v Poprade vo veci podľa vyjadrenia predsedu senátu na základe výzvy

ústavného súdu „s prihliadnutím k zaťaženosti jednotlivých senátov, počtu vybavovaných

vecí zákonným sudcom plynulo smeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania,

teda k rozhodnutiu vo veci samej“.

Podľa vyjadrenia predsedu Okresného súdu v Poprade „primeranosť dĺžky konania sa

posudzuje vždy s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci. Okresný súd zastáva názor, že

dĺžka konania aj s prihliadnutím na skutočnosti, že matka maloletého dieťaťa sa trvalo

zdržiava v zahraničí (SRN), zodpovedá konkrétnym podmienkam prípadu. Prerokované vec

je skutkovo zložitá, náročná na dokazovanie a uvedená záležitosť ovplyvňuje celkovú dĺžku

konania. V predmetnom konaní sa navrhovatelia domáhajú zverenia mal. N. Š. do ich

spoločnej pestúnskej starostlivosti. V priebehu konania matka maloletej podala žiadosť

o úpravu styku s maloletou. Stará matka A. F. podala žiadosť o zverenie mal. N. do jej

pestúnskej starostlivosti. Vo veci bolo potrebné prešetriť rodinné prostredie matky dieťaťa

v zahraničí, nariadiť znalecký posudok, posudzovať veľký počet dôkazov, overovať

pravdivosť výpovedí účastníkov konania.“ Z tohto dôvodu predseda Okresného súdu

v Poprade považuje konanie súdu za plynulé, zodpovedajúce zaťaženosti senátov a počtu

vybavovaných vecí zákonným sudcom.

II.

V časti podnetu, ktorý bol prijatý na ďalšie konanie pred ústavným súdom, sa

navrhovateľka domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Iba prerokovaním veci na

súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným

rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo v neprospech účastníka, sa

vytvára právna istota. Preto na splnenie ústavného práva zaručeného v

nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti

a prípadne aj vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní, ako to konštantne judikuje ústavný

súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (, ,

a ďalšie). Pritom konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky,

pokiaľ nie je alebo zákonmi ustanovená lehota na rozhodnutie.

Rýchlosť konania, resp. prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa v každom

konkrétnom prípade posudzuje individuálne, a to podľa troch základných kritérií: zložitosti

prerokovanej veci z hľadiska právneho a skutkového, súčinnosti (správania sa) účastníka

konania a postupu súdu (, ).

1. Z hľadiska prvého kritéria rozhodovanie o výchove dieťaťa nie je právne zložitou

vecou, avšak často je zložitou vecou z hľadiska skutkového, a to najmä v prípadoch, keď

o výchovu dieťaťa má záujem viac osôb, čím sa záujem na riadnu výchovu dieťaťa na

jednej strane a požiadavky osôb prejavujúcich záujem o výchovu dieťaťa a rodičovské

práva dostávajú do konfliktnej situácie, resp. optimálne rozhodnutie v záujme dieťaťa

nemožno jednoznačne definovať (určiť). Napriek tomu, že rozhodnutie medzi zverením

mal. N. Š. späť do výchovy matky (navrhovateľky) alebo do pestúnskej starostlivosti

budúcich pestúnov skutkovo nie je jednoduché, nie je takou vecou, ktorá odôvodňuje

ponechať predbežné opatrenie orgánu štátnej správy v platnosti šesť rokov. To nakoniec

nepredpokladá ani dnes účinný nový zákon o pestúnskej starostlivosti (

Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti), nakoľko v § 4

ustanovuje pravidlá „dočasného“ zverenia dieťaťa do starostlivosti budúceho pestúna

(predtým o pestúnskej starostlivosti) .

Vo vývoji dieťaťa obdobie šiestich rokov (od 3 do 9 rokov veku dieťaťa) nemožno

považovať z hľadiska budovania jeho citových väzieb k osobám, v ktorých výchove

a starostlivosti sa nachádza, za obdobie dočasné. Z tohto hľadiska nadobúda význam pre

hodnotenie zbytočných prieťahov v konaní, okrem už troch uvedených kritérií, aj samotný

predmet konania. Pri rozhodovacej činnosti ústavného súdu () bolo už

poukázané na judikatúru štrasburských orgánov, ktorá zaradila aj vzájomné vzťahy medzi

rodičmi a deťmi medzi taký predmet konania, ktorému majú „príslušné súdne orgány

venovať mimoriadnu pozornosť, nakoľko akékoľvek procesné omeškanie v takejto veci

môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu (rozsudok súdu

z 8. júla 1987, H. v. United Kingdom, para. 85)“. Podľa názoru ústavného súdu neexistuje

ani právny, ani faktický dôvod pre nerešpektovanie (neakceptovanie) tejto požiadavky.

Pritom pod mimoriadnou starostlivosťou nemožno rozumieť len kvantitatívny aspekt

aktivity súdu, ale aj jej kvalitatívnu stránku, a to s ohľadom na predmet sporu a dôsledky

rozhodnutia súdu na ďalšie, často nie iba právne vzťahy účastníkov konania.

2. Z hľadiska správania navrhovateľky ako skutočnosti, ktorá mohla mať vplyv na

dĺžku (trvanie) konania, ústavný súd na základe predloženého spisu a prehľadu nariadených

pojednávaní a účasti navrhovateľky na nich dospel k záveru, že z nariadených 14

pojednávaní boli len 4 pojednávania, na ktorých sa nezúčastnila buď navrhovateľka, alebo

jej právny zástupca (a to v r. 1995 a v r. 1996), pričom pojednávanie bolo odročené raz

vyslovene len z dôvodu neprítomnosti matky a raz z dôvodu potreby vypočutia matky (jej

právny zástupca na pojednávaní prítomný bol). Napriek niekoľkým „absenciám“

navrhovateľky na nariadených pojednávaniach nemožno jej správanie hodnotiť ako také,

ktoré by rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo šesťročné trvanie konania o výchovných

pomeroch jej maloletej dcéry N. Š..

3. Postup súdu je tretím hodnotiacim kritériom pri posudzovaní zbytočných prieťahov

v konaní. Svoju aktivitu dokumentuje Okresný súd v Poprade vo svojom vyjadrení počtom

nariadených pojednávaní vo veci (v r. 1995 – 3, v r. 1996 – 6, v r. 1997 – 1, v r. 1998 – 3,

v r. 1999 – 1, v r. 2000 – 0, v r. 2001 – 0, s tým, že zo zápisníc týchto pojednávaní vyplýva,

že časť z nich sa po začatí pojednávania hneď odročila z dôvodu absencie účastníkov - v

piatich prípadoch aj z dôvodu neúčasti manželov S.) a zbieraním podkladov pre rozhodnutie

súdu (pozri chronológiu spisu). Z predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že Okresný

súd v Poprade priebežne zhromažďoval podklady pre svoje rozhodnutie, aj keď zo spisovej

dokumentácie možno zistiť, že napr. sformulovanie požiadavky o prešetrenie rodinných,

výchovných a sociálnych pomerov navrhovateľky akceptovateľnej nemeckými orgánmi

trvalo Okresnému súdu v Poprade a Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

9 mesiacov, pričom poskytnutie informácií na základe týchto podkladov z nemeckej strany

trvalo 2 mesiace, zabezpečenie prekladu 3 mesiace, ustanovenie tlmočníka na preloženie

uvedenej správy 2 mesiace od jej doručenia.

V súvislosti so získaním podkladov pre rozhodnutie Okresný súd v Poprade

17. januára 1997 odročil pojednávanie na neurčito za účelom vypracovania znaleckého

posudku z oblasti psychológie, vypracovanie ktorého sa – opierajúc sa o absenciu

informácie o tom v spise – nenariadilo, ale až 2. apríla 2001 bolo nariadené znalecké

dokazovanie vo veci, t. j. takmer po šiestich rokoch od začatia konania.

Čo sa týka nazhromaždených informácií získaných dokazovaním Okresného súdu v

Poprade, ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu

(nenariaďovanie pojednávaní, ku ktorému došlo vo všetkých posudzovaných veciach,

okrem veci výkonu rozhodnutia, kde sa pojednávania zásadne nekonajú), ale aj takou

činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania

vo veci, s ktorou sa obrátil na súd. Aj vo veci sp. zn. ústavný súd uviedol:

„Právo zaručené občanovi podľa sa môže

realizovať len prostredníctvom takého konania súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej

neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na orgán súdnej moci.“

Šesťročné trvanie konania o zverení dieťaťa do výchovy, zohľadňujúc pritom

význam predmetu tohto konania, počet nariadených pojednávaní (v r. 1999 a v r. 2001

nebolo nariadené ani jedno pojednávanie), spôsob získavania podkladov pre rozhodnutie

(nariadenie znaleckého dokazovania po šiestich rokoch od začatia konania, získavanie

informácií zo Spolkovej republiky Nemecko), viedli ústavný súd k záveru, že Okresný súd

v Poprade nielenže nedostatočne naplnil požiadavku mimoriadnej pozornosti vyžadujúcej sa

v takýchto typoch konania, ale jeho postupom došlo aj k zbytočným prieťahom v konaní

a k porušeniu základného práva navrhovateľky upraveného v .