Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 345/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov

zastúpených Kanisová & Kanis Advokátska

kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré j e jej Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletým sťažovateľom a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 3 000 eur, ktoré im j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 2 067,83 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Uznesením ústavného súdu č. k. -13 z 9. júna 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľov, ktorou sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 5 000 eur pre každého zo sťažovateľov a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že navrhovateľ (otec maloletých sťažovateľov, pozn.) podal 10. júna 2021 okresnému súdu návrh na rozvod manželstva so sťažovateľkou 1 a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým sťažovateľom. Okresný súd rozsudkom z 19. marca 2024 manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky (sťažovateľky) pri zachovaní práva oboch rodičov maloleté deti zastupovať. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi a rozsah vyživovacej povinnosti.

3. Proti rozsudku podali odvolania sťažovateľka i otec maloletých sťažovateľov, o ktorých rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -622 z 29. apríla 2025 tak, že rozsudok okresného súdu v častiach o rozvode manželstva a zverení detí do starostlivosti matky pri zachovaní práva oboch rodičov maloleté deti zastupovať potvrdil. Vo zvyšných častiach rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti v konaní rozhodnuté nebolo, pričom zo zistení ústavného súdu vyplýva, že vo veci je určený termín pojednávania na 15. október 2026.

4. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Celková dĺžka konania už presiahla hranicu primeranosti. K jej neúmernému predlžovaniu došlo najmä v dôsledku neefektívneho postupu okresného súdu, ktorý dlhodobo toleruje opakované odročovania pojednávaní z totožných dôvodov bez prijatia opatrení smerujúcich k zabezpečeniu riadneho a plynulého priebehu konania. Za nehospodárny považujú aj postup súdu spočívajúci v opätovnom informatívnom stretnutí rodičov po vrátení veci odvolacím súdom napriek tomu, že dlhodobá neschopnosť rodičov uzavrieť dohodu už bola v konaní jednoznačne preukázaná. Napadnuté konanie nevykazuje takú skutkovú ani právnu zložitosť, ktorá by odôvodňovala jeho trvanie v rozsahu takmer piatich rokov. Ide o typ patriaci do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Sťažovateľka si je vedomá, že časť dĺžky konania bola ovplyvnená vykonávaním znaleckého dokazovania, ako aj odročením troch pojednávaní z dôvodov na strane jej právneho zástupcu. Ani pri zohľadnení týchto okolností nemožno päťročné trvanie konania označiť za primerané, osobitne za situácie, keď sa vo veci reálne uskutočnili iba dve pojednávania. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí je potrebné postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlenosťou, čo však nezodpovedá postupu súdu.

II. Vyjadrenie okresného súdu

5. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zrekapitulovala doterajší priebeh napadnutého konania prostredníctvom chronologického prehľadu procesných úkonov vykonaných v danej veci. Sťažnosť považuje za nedôvodnú. Vec je čiastočne rozhodnutá a aktuálne sú vykonávané úkony súvisiace s potrebou rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ide o konanie vyžadujúce si rozsiahle dokazovanie i prostredníctvom dožiadaných orgánov v zahraničí a k jeho dĺžke prispieva i správanie účastníkov, ktorí opakovane žiadali o odročenie termínov pojednávania.

6. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľov na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej podstate (porušenie označených práv).

III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

7. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru je založená na existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní zo strany okresného súdu.

8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v ich obsahu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie týchto práv vychádza ústavný súd z ich účelu, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa, resp. očakávajúca rozhodnutie všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstraňuje. K nastoleniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom.

9. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo. V mimosporovom konaní táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady upravenej , podľa ktorého „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“ Zároveň podľa „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

10. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania vychádzal z kritéria osobitnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a určenie výživného na maloleté dieťa. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb k osobám, v ktorých výchove

a starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo má byť v pravidelnom kontakte (pozri ). Judikatúra ústavného súdu zdôrazňuje špecifickú povahu konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou (napr. ).

11. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

12. Predmetom namietaného konania je rozvod a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, čo tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania všeobecných súdov, teda konanie nie je po právnej stránke zložité. Prejednávaná vec vykazuje určitú mieru skutkovej zložitosti, ktorá je daná v prvom rade existenciou cudzieho prvku a s tým súvisiacou potrebou dožiadania príslušných orgánov v zahraničí a tiež aj potrebou vykonania znaleckého dokazovania. Ani skutkovou zložitosťou veci však nemožno ospravedlniť neúmernú dĺžku namietaného konania, a to obzvlášť v konaní s citlivým predmetom.

13. Pri hodnotení správania sťažovateľov ústavný súd konštatuje, že aj správanie, resp. procesná aktivita sťažovateľky 1, t. j. matky maloletých sťažovateľov, mali čiastočný vplyv na aktuálnu dĺžku napadnutého konania. Sťažovateľka 1, ako aj navrhovateľ (otec maloletých sťažovateľov) podávali v celom priebehu napadnutého konania početné návrhy týkajúce sa úpravy styku, ako aj návrhy na nariadenie neodkladných opatrení. Sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu, čo tiež malo vplyv na aktuálnu dĺžku konania. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že podľa judikatúry ESĽP sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak na druhej strane nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Uvedené okolnosti preto ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia.

14. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup konajúceho súdu. Ústavný súd už na úvod konštatuje, že vzhľadom na „citlivý“ predmet konania už samotná skutočnosť, že vec nebola právoplatne skončená ani po viac ako 5 rokoch od podania návrhu, nie je zlučiteľná s obsahom označených práv podľa a dohovoru, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú vo svojej ústavnej sťažnosti, a je dostačujúca na vyslovenie ich porušenia.

15. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, ústavný súd uvádza, že aj keď v postupe okresného súdu nebolo zaznamenané kontinuálne dlhšie obdobie jeho nečinnosti, jeho postup vykazuje znaky neefektívnosti. Z dosiaľ jedenástich nariadených pojednávaní sa reálne uskutočnili len dve (28. 4. 2022 a 19. 3. 2024), pričom na druhom z nich bol vyhlásený rozsudok. Uvedený rozsudok bol však čiastočne zrušený krajským súdom, pričom existencia kasačného rozhodnutia je z pohľadu ústavného súdu najviditeľnejším znakom neefektívnosti v postupe okresného súdu, keďže v dôsledku zrušenia rozsudku sa musí opakovane vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie.

Neefektívnosť vidí ústavný súd taktiež aj v opätovnom vyhovovaní takmer identických žiadostí o odročenie pojednávaní podávaných navrhovateľom, keď okresný súd dosiaľ vyhovel šiestim z nich. Zo spisu taktiež vyplýva, že v konaní je naplánovaný termín pojednávania na 15. október 2026. Termín súd určil už 4. mája 2026, pričom tento päťmesačný časový horizont nepovažuje ústavný za primeraný vzhľadom na predmet konania.

16. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci. V konaní sa vyskytli viaceré prvky neefektívneho postupu, ktoré s ohľadom na celkovú dĺžku konania mali za následok vznik zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu. Postupom okresného súdu tak bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

17. Vzhľadom na to, že konanie nebolo právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Ústavný súd dospel k záveru, že prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia a v okolnostiach veci s prihliadnutím aj na čiastočné zavinenie prieťahov z dôvodov na strane sťažovateľky považoval za primerané priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a maloletým sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému po 3 000 eur, ktoré im je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (body 3 a 4 výroku tohto nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu).

V. Trovy konania

19. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v sume 2 067,83 eur v súlade s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa a . Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa ), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa ). Pri troch sťažovateľoch tak celková suma trov konania spolu s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľov je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje sumu 2 067,83 eur. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov ( zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2026

Libor Duľa

predseda senátu