Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 515/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného HAVRILLA & Co. s.r.o., Nám. M. Benku 2, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré mu j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Uznesením ústavného súdu č. k. -25 zo 16. septembra 2026 bola na ďalšie konanie prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Zároveň navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Na okresnom súde je pod sp. zn. vedené konanie vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému , synovi sťažovateľa. Konanie vychádza z návrhu sťažovateľa z 21. februára 2025, ktorý bol pôvodne podaný v konaní vedenom pod sp. zn. a ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletým. Zároveň podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť matke maloletého informačnú povinnosť vo vzťahu k maloletému. Okresný súd uznesením sp. zn. z 20. marca 2025 návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a nadväzujúcim uznesením sp. zn. z 20. marca 2025 vylúčil jeho návrh na zmenu úpravy styku s maloletým na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. . V napadnutom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ zrekapituloval priebeh napadnutého konania, poukázal na jeho aktuálnu dĺžku, ktorá v súčasnosti predstavuje jeden rok a sedem mesiacov od podania návrhu, a skutočnosť, že v dôsledku zbytočných prieťahov okresného súdu je vo veci nariadený termín prvého pojednávania až na 23. september 2026. Podľa sťažovateľa nečinnosť okresného súdu v rodinnoprávnej veci má osobitne závažný dosah, keďže nejde o majetkový spor, ale o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dlhodobé nenariadenie pojednávania a absencia meritórneho posunu vo veci môžu negatívne ovplyvniť vzťah maloletého so sťažovateľom ako jeho otcom a fakticky predlžujú stav právnej neistoty, pre ktorý sa sťažovateľ obrátil na všeobecný súd.

4. Sťažovateľ poukázal na to, že na okresnom súde boli alebo sú vedené viaceré konania týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností k tomu istému maloletému, avšak napriek existencii viacerých konaní nedošlo k meritórnemu odstráneniu nejasností týkajúcich sa rozsahu a spôsobu realizácie styku sťažovateľa s maloletým synom. Procesná činnosť súdu sa obmedzila najmä na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení.

5. Predmetom konania je úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu. Hoci rodinnoprávne veci vyžadujú citlivé posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, predmetné konanie nemožno považovať za tak právne alebo skutkovo zložité, aby bolo objektívne odôvodnené, že počas obdobia presahujúceho jeden rok nebolo nariadené jediné pojednávanie. Sťažovateľ počas celého súdneho konania spolupracoval so súdom a predložil všetky súdom požadované dokumenty riadne a včas. Napadnuté konanie bolo vo výraznej miere poznačené nečinnosťou súdu.

II. Vyjadrenie okresného súdu

6. Predsedníčka okresného súdu zrekapitulovala doterajší priebeh napadnutého konania. Nadväzujúc na to, uviedla, že podľa jej názoru sú úkony súdu vykonávané plynule a priebežne s náležitou dôslednosťou, ktorú si konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa vyžaduje.

7. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k vyjadreniu, keďže jeho obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).

III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

8. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je založená na existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní zo strany okresného súdu.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

10. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, teda zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza v mimosporovom konaní najmä zo zásady vyplývajúcej z , podľa ktorého „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“. Zároveň podľa „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

11. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania vychádzal z kritéria výnimočnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a určenie výživného na maloleté dieťa. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb k osobám, v ktorých výchove a starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je v pravidelnom kontakte (pozri ). Judikatúra ústavného súdu tak zdôrazňuje špecifickú povahu konaní týkajúcich sa rodičovských práv, vyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou (napr. ).

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

13. Predmet namietaného konania, ktorým je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania všeobecných súdov, teda konanie nie je po právnej stránke zložité. Prejednávaná vec však v okolnostiach prípadu vykazuje určitú mieru skutkovej zložitosti, ktorá je daná v prvom rade potrebou vykonania znaleckého dokazovania. Skutková zložitosť a citlivosť danej veci je rovnako indikovaná aj vstupom Okresnej prokuratúry Trenčín i pribratím komisára pre deti do konania.

14. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že aj jeho správanie, resp. procesná aktivita mali čiastočný vplyv na aktuálnu dĺžku napadnutého konania. Sťažovateľ v priebehu konania podal viacero návrhov na vydanie neodkladného opatrenia. Ústavný súd v danej súvislosti konštatuje, že podľa judikatúry ESĽP sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak na druhej strane nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Uvedenú okolnosť preto ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia.

15. Vychádzajúc z obsahu chronológie procesných úkonov, ústavný súd v postupe okresného súdu zaznamenal prvky neefektívnosti, ktoré možno vzhľadom na predmet konania charakterizovať ako zbytočné prieťahy zo strany súdu. Už samotná dĺžka napadnutého konania (1 rok a 8 mesiacov) s prihliadnutím na skutočnosť, že prvé a dosiaľ jediné pojednávanie sa uskutočnilo až 1 rok a 7 mesiacov od podania návrhu vo veci samej, indikuje neefektívnosť v postupe okresného súdu. Okresný súd bol pritom už v úvodnej fáze napadnutého konania nečinný, keďže po tom, ako 7. apríla 2025 ustanovil kolízneho opatrovníka, až 12. januára 2026 vydal uznesenie o spojení vecí. Aj procesné úkony súdu v roku 2026 možno označiť za mimoriadne striedme, keďže po tom, ako vo februári 2026 okresný súd pribral do konania komisára pre deti, nariadil až 3. júla 2026 termín pojednávania na 23. september 2026 a následne vykonával administratívne nevyhnuté úkony. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 23. septembra 2026, bolo odročené na neurčito na účely vykonania znaleckého dokazovania. Okresný súd vo svojom vyjadrení za efektívne úkony uviedol aj vykonávanie interných lustrácií vo svojom súdnom registri, tieto úkony administratívneho charakteru však ústavný súd nemôže hodnotiť ako účelné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci.

16. Pozornosti ústavného súdu neuniklo, že počas celého konania sa účastníci konania i kolízny opatrovník urgenciami dožadovali pojednávania a urýchleného rozhodovania okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu 17. júla 2026 upozornila na povinnosť konať bez zbytočných prieťahov. Napriek uvedenému obsah spisu nenasvedčuje tomu, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci.

17. Vzhľadom na to, že v konaní sa vyskytli viaceré prvky neefektívneho postupu, ktoré mali za následok vznik zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu, postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho právo na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

18. Keďže konanie nebolo právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

IV. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Ústavný súd považoval v okolnostiach danej veci za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, ktoré mu je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd pri svojom rozhodovaní nemohol opomenúť procesnú aktivitu sťažovateľa. V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

V. Trovy konania

20. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 1 014,41 eur v súlade s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2026 podľa a . Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa ), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa ). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje sumu 1 014,41 eur. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2026

Libor Duľa

predseda senátu