Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoKR/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v spore žalobcu: CHROMTECH s. r. o., so sídlom Sasinková 26, 010 01 Žilina, IČO: 46 865 586, právne zastúpeného JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom Brečtanová 28, 831 01 Bratislava, IČO: 42104386, proti žalovanému: JUDr. Ján Bodnár, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 48485357_00393, správca konkurznej podstaty úpadcu OCELSERVIS, spol. s r. o. v konkurze, so sídlom Mierová 99/6, 089 01 Svidník, IČO: 34 115 391, právne zastúpenému SD LEGAL, s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, o určenie právneho dôvodu, poradia a výšky pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -354 zo dňa 26.10.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) prvým rozsudkom zo dňa 3.12.2020 určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu OCELSERVIS, spol. s r. o. v konkurze, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 394, z titulu reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Košice I. sp. zn. vo veci dlžníka B., X.. O.., Y.: XX XXX XXX, kde bola prihlásená pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - veriteľa L. S. O., X.. O.., titulom úverového vzťahu vo výške 205.442,51 eur, v poradí inej pohľadávky, ktorá je vymáhateľná a zabezpečená do výšky 193.362,78 eur záložným právom prvým v poradí na nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Bytčica, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. H., uzatvorenej dňa 27.08.2007 medzi L. S. O., X.. O.. a právnym predchodcom dlžníka B. Ž., O.. O. U.. L.., Y.: XX XXX XXX a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež ako „odvolací súd“) uznesením sp. zn. zo dňa 23.03.2021 zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd poukázal, že v prípade, ak sa žalobca domáha určenia, že jeho prihláška bola podaná v základnej prihlasovacej lehote, išlo by o žalobu určovaciu v zmysle ustanovenia , pri ktorej podstatnou otázkou, s ktorou je povinný sa vysporiadať, je otázka danosti naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, na čo by následne nadväzovalo aj posúdenie včasnosti prihlášky. Ak však by nárok žalobcu posúdil ako nárok na určenie popretej pohľadávky v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tak úlohou súdu prvej inštancie bolo vysporiadať sa jednak s dodržaním zákonných lehôt ako aj s vecnými dôvodmi popretia. Keďže prvý rozsudok súdu prvej inštancie niesol podľa odvolacieho súdu znaky zmätočnosti, v

dôsledku toho došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, a preto vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby súd prvej inštancie vyzval žalobcu na spresnenie žaloby a zodpovedajúc tomu vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, pri rešpektovaní ich dôkaznej povinnosti a opakovane rozhodol v súlade s vyslovenými pokynmi a právnymi názormi odvolacieho súdu.

3. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie dňa 26.10.2021 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu:

3.1 Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -223 zo dňa 28.11.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 234/2018 dňa 05.12.2018, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: OCELSERVIS, spol. s r. o., IČO: 34 115 391 a ustanovil správcu konkurznej podstaty W.. V. O..

3.2 Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -238 zo dňa 11.12.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 243/2018 dňa 18.12.2018, súd odvolal W.. V. O. z funkcie správcu úpadcu a ustanovil do funkcie správcu úpadcu: O. O. X. U.Á., I.. O.., Y.: XX XXX XXX.

3.3 Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -272 zo dňa 31.01.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 11.02.2019, súd rozhodol tak, že na podanie veriteľa CHROMTECH, s. r. o., so sídlom Sasinkova 26, 010 01 Žilina, IČO: 46 865 586, doručené správcovi dňa 18.01.2019 a 22.01.2019, sa neprihliada ako na prihlášku.

3.4 Uznesením č. k. - 531 zo dňa 20.03.2019 súd rozhodol tak, že návrh na priznanie hlasovacích práv veriteľa CHROMTECH, s. r. o., so sídlom Sasinkova 26, 010 01 Žilina, IČO: 46 865 586, spojených s pohľadávkou vo výške 205.442,51 eur, zamieta. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 31.03.2020 odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu.

3.5 Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -540 zo dňa 21.03.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 62/2019 dňa 28.03.2019, súd odvolal O. O. X. U.Č., I.. O.., Y.: XX XXX XXX, z funkcie správcu úpadcu a do funkcie správcu úpadcu ustanovil JUDr. Jána Bodnára.

3.6 Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II.ÚS/100/2019 zo dňa 22.10.2019 rozhodol, že základné práva sťažovateľa - žalobcu vlastniť majetok podľa , na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd druhým výrokom uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. z 31. januára 2019 porušené boli. Ústavný súd v súvislosťami s tvrdeniami sťažovateľa porovnával vzor tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. s elektronickou kópiou prihlášky pohľadávky sťažovateľa, ktorá mu bola doručená portálom verejnej správy, pričom s odkazom na ustanovenia a v spojení s ustanoveniami o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd vzhľadom na námietky sťažovateľa bez toho, aby porovnával obsah oboch formulárov a skutočností, ktoré neboli sporné, konštatoval, že v zmysle citovaných právnych predpisov sťažovateľ bol oprávnený elektronicky komunikovať so správcom, teda aj využívať elektronické služby poskytované portálom a komunikovať so správcom elektronicky, pričom je nepochybné, že elektronický formulár bol vytvorený portálom. Ústavný súd ďalej vyslovil závere, že pokiaľ portál umožnil podanie prihlášky pohľadávky sťažovateľa elektronicky a vytvoril na to určený formulár, ktorý sťažovateľ riadne vyplnil a riadne autorizoval a následne doručil správcovi, čo ani nebolo sporné, tak potom túto prihlášku nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľom na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. s odvolaním sa na prísne formálne posudzovanie prihlášky. Tým, že okresný súd kópiu prihlášky predloženej správcom posudzoval izolovane, formalisticky, ignorujúc skutočnosť, že táto bola podaná elektronicky, bez toho, aby si riadne overil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci aj vzhľadom na špecifiká elektronickej komunikácie a jej právnu úpravu, ústavný súd dospel k záveru, že druhým výrokom napadnutého uznesenia okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a to v podobe odmietnutia práva na prístup k súdu (bod 1 výroku nálezu). Keďže výrok napadnutého uznesenia okresného

súdu, v zmysle ktorého sa na prihlášku sťažovateľa v dotknutom konkurznom konaní neprihliada, má nepochybne negatívny dopad na možnosť uspokojenia pohľadávok sťažovateľa a tým aj na majetok sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu, konkrétne druhým jeho výrokom, došlo k neprípustnému zásahu do majetkovej sféry sťažovateľa a tým aj do jeho majetkových práv v zmysle SR(bod 1 výroku nálezu). Ústavný súd SR preto napadnuté uznesenie okresného súdu v časti jeho druhého výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie .

3.7 V zmysle záverov Ústavného súdu SR uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. -805 zo dňa 20.11.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 26.11.2019, súd rozhodol tak, že na podanie veriteľa CHROMTECH, s. r. o., so sídlom Sasinkova 26, 010 01 Žilina, IČO: 46 865 586, doručené správcovi dňa 18.01.2019 a 22.01.2019, sa prihliada ako na prihlášku.

3.8 Súd prvej inštancie podľa pokynov odvolacieho súdu vyzval žalobcu na spresnenie žaloby, na čo právny zástupca žalobcu vo svojom prednese reagoval tým, že si uplatňuje nárok ako zabezpečený veriteľ a akékoľvek úkony, ktoré správca robí, smerujú ku konečnému cieľu, ktorým je, aby ním nebol. Je pritom toho názoru, že jedine petit žaloby, ktorý navrhol v podaní zo dňa 07.02.2020, je ten, ktorý, keď súd prevezme do výroku rozsudku, zabráni už akýmkoľvek ďalším konaniam správcu, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ale priamo na žalobe podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd správne vysporiadal s lehotou na podanie prihlášky a doručenie prihlášky posudzoval aj ústavný súd, aj s poukazom na ustanovenie , ktoré určuje, že ak je následne do troch pracovných dní prihláška doručená, lehota považuje za zachovanú.

3.9 Žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, vo svojom prednese odkázal na závery odvolacieho súdu, najmä na to, že lehota na prihlásenie pohľadávok začala plynúť dňa 06.12.2018 a uplynula dňa 21.01.2019. Samotný konkurzný súd v uznesení sp. zn. , ktoré bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka č. 228/2019, uviedol, že prihláška bola doručená dňa 22.01.2019, čo sa zhoduje so samotnou doručenkou, ktorú vygeneroval ústredný portál verejnej správy a ktorá má povahu verejnej listiny, pokiaľ sa nepreukáže opak. Teda prihláška bola doručená po základnej prihlasovacej lehote, a preto sa na prihlásené zabezpečovacie právo zo zákona neprihliada. Po rozhodnutí súdu o prihliadaní na prihlášku bola táto správcom popretá, pričom v lehote na popieranie žalobca žalobu o určenie tejto popretej pohľadávky nepodal, pričom v konaní okrem procesných skutočností nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a neuplatnil žiadne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k samotným dôvodom popretia. Preto je samotné popretie pohľadávky ako takej v celom rozsahu dôvodné, v dôsledku čoho žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie po uvedení skutkového stavu citoval až ods. 4, , až ods. 3, , , , a , až ods. 3 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a , , , a (ďalej len ).

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, pričom poukázal, že pôvodne bolo uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -272 zo dňa 31.01.2019 rozhodnuté o neprihliadaní na podanie veriteľa - žalobcu ako na prihlášku a až v zmysle záverov Ústavného súdu SR bolo uznesením zo dňa 20.11.2019 toto rozhodnutie konvalidované, avšak predmetom posudzovania ústavného súdu bola otázka využívania elektronických služieb poskytovaných portálom formulármi, pričom včasnosťou doručenia prihlášky v základnej prihlasovacej lehote sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Ďalej súd prvej inštancie vyslovil k ust. , že ide o lehotu hmotnoprávnu, čo znamená, že prihláška zabezpečenej pohľadávky toho ktorého veriteľa musí byť doručená do kancelárie správcu najneskôr v posledný deň základnej prihlasovacej lehoty, pričom, ak zákon pripúšťa možnosť podať prihlášku pohľadávky elektronickými prostriedkami ( ), teda do elektronickej schránky správcu, je nevyhnutné považovať aj takýto spôsob doručenia prihlášky, t. j. prostredníctvom portálu ÚPVS za doručené správcovi elektronickými prostriedkami, za predpokladu splnenia zákonom prepísaných náležitostí takéhoto podania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcom bola cez portál ÚPVS dňa

21.01.2019 o 16:15 hod. odoslaná prostredníctvom jeho právneho zástupcu prihláška pohľadávky spolu s prílohami do vlastných rúk do elektronickej schránky pôvodného správcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., ktorému to bolo doručené dňa 22.01.2019. Lehota na prihlásenie pohľadávok začala plynúť odo dňa 06.12.2018 a uplynula, v zmysle ustanovení , dňa 21.01.2019. Keďže žalobca špecifikoval svoj nárok ako nárok na určenie popretej pohľadávky podľa a na osvedčenie dôvodnosti svojho nároku iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a to ani vo vzťahu k samotným dôvodom popretia, než boli ním produkované do rozhodnutia odvolacieho súdu, neoznačil, súd prvej inštancie ustálil, že prihláška žalobcu bola správcovi doručená dňa 22.01.2019, teda po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, kedy sa na prihlásené zabezpečovacie právo sa v zmysle ustanovenia neprihliada. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že podaná prihláška bola zároveň správcom v zákonnej lehote popretá, pričom žalobcovi bolo toto popretie doručené dňa 15.01.2020, na základe čoho mal možnosť podať žalobu v zmysle najneskôr do 14.02.2020, čo však nevyužil. Nakoľko zabezpečená pohľadávka žalobcu nebola riadne a včas uplatnená v prihláške doručenej správcovi v základnej prihlasovacej lehote, na zabezpečovacie právo sa neprihliada, čo súd prvej inštancie považoval za dôvod na zamietnutie žaloby, bez potreby ďalšieho preskúmavania dôvodov popretia súdom. Na prijatý záver podľa súdu prvej inštancie nemali vplyv ani skutočnosti vyplývajúce z predmetného nálezu Ústavného súdu SR, ako ani z uznesenia č. k. -805 zo dňa 20.11.2019, nakoľko sa včasnosťou podania prihlášky nezaoberali.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. K prvému odvolaciemu dôvodu žalobca uviedol, že od momentu podania žaloby bol so žalovaným v spore a žalovaný tieto spory svojim správaním vždy modifikoval. Aj po vydaní nálezu Ústavného súdu SR a po vydaní uznesenia dňa 26.11.2019 konkurzným súdom žalovaný protiprávne oznámil v obchodnom vestníku doručenie prihlášky po uplynutí lehoty na prihlásenie. Následne v intervale medzi doručením oznámenia správcu o popretí pohľadávky dňa 16.01.2020 do 15.02.2020 žalobca opätovne podal podanie so zmenou žaloby v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, a preto je žalobca toho názoru, že ak súd procesne neprihliadol na toto podanie žalobcu, týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že zamietol žalobu a odôvodnil to, že žalobca mal podať žalobu podľa , ale v tom čase by podľa žalobcu vznikla prekážka začatého konania, keby by prebiehali o rovnakom predmete sporu s rovnakými stranami sporu dve súdne konania, čo by vyvolalo ešte väčší chaos. Aj odvolací súd vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, podľa žalobcu prisvedčil, že prejav žalobcu zo dňa 07.02.2020 napĺňa cieľ sledovaný ustanovením , teda ochranu práv veriteľa.

8. Čo sa týka druhého odvolacieho dôvodu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mal prihliadať na nález vo veci , ktorým bolo vyslovené, že základné práva žalovaného vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené druhým výrokom uznesenia Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 31.01.2019 a vzhľadom k tomu, keďže Ústavný súd SR prijal sťažnosť žalobcu, posúdil toto konanie ako celok, a teda aj to, či prihláška bola doručená v lehote. Prijatím sťažnosti na ďalšie konanie, podľa názoru žalobcu Ústavný súd SR odmietol, že by sťažovateľ mohol mať iné účinné právne prostriedky nápravy, a to určovaciu žalobu o to, že sa na prihlášku prihliada a určovaciu žalobu o to, že prihláška bola doručená včas alebo v zákonnej lehote. V tomto smere žalobca poukázal na princíp subsidiarity zakotvený v , ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Žalobca dodal, že jeho práva ako veriteľa sú rôzne podľa toho, či prihlási pohľadávku včas

a či zabezpečovacie právo prihlási včas alebo po uplynutí zákonnej lehoty. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci uvádza, že ak doručeniu prihlášky pohľadávky dôjde po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávky, tak právomoc ústavného súdu nie je daná, pretože veriteľ môže pohľadávku prihlásiť opätovne a zároveň mu zaniká zabezpečovacie právo. Žalobca je teda toho názoru, že ak by zmeškal lehotu, ústavný súd by nevyhlásil nález, ktorým by rozhodol, že konkurzný súd porušil práva žalobcu vlastniť majetok, na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, a preto považuje vo výroku ústavného súdu obsiahnuté aj posudzovanie, či bola prihláška pohľadávky podaná v zákonnej lehote.

9. K ďalším odvolacím dôvodom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz o tom, že aký časový interval prešiel medzi odoslaním výzvy žalovanému, ku ktorej bolo pripojené elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.01.2019 a jej doručením. Ak by takýto dôkaz súd vykonal, zistil by dátum a čas odoslania 03.04.2019 o 9.20 hod. a dátum doručenia 03.04.2019 o 10.54 hod. Ďalší dôkaz, ktorý súd prvej inštancie nevykonal je elektronická správa Ústredného portálu verejnej správy zo dňa 05.02.2019, resp. po zrušení rozsudku odvolacím súdom na tento neprihliadol, pričom z tohto dôkazu vyplýva, že Ústredný portál verejnej správy evidoval výpadok prihlásenia sa do elektronickej schránky v čase od 13.30 hod. do 15.15 hod. a ďalej poukázal na ustanovenie . Preto je podľa žalobcu evidentné, že podanie malo byť doručené skôr a keďže sa nedalo prihlásiť riadne do elektronickej schránky, prihláška bola doručená do elektronickej schránky správcu po zákonom stanovenej lehote z dôvodu na strane Ústredného portálu verejnej správy. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 01.04.2020, podľa ktorého ak bola elektronicky podaná prihláška veriteľa v reštrukturalizačnom konaní doručená do elektronickej schránky správcu po zákonom stanovenej lehote z dôvodu na strane Ústredného portálu verejnej správy a pokiaľ by v prípade absencie takej chyby bola prihláška veriteľa doručená včas, platí, že došlo k včasnému doručeniu prihlášky veriteľa. Opätovne je žalobca toho názoru, že Ústavný súd SR v rámci predbežného posúdenia posúdil aj skutočnosť, či prihláška bola doručená v lehote. Žalobca dodal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď prijal záver, že prihláška bola doručená po uplynutí zákonnej lehoty a nie včas, v zmysle .

10. K poslednému odvolaciemu dôvodu žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie, ale aj odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnym interpretovaním ustanovenia o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len zákon o e-Govermente), ktoré je potrebné interpretovať spolu s ustanovením , a teda v tomto prípade orgán, ktorý má povinnosť úkon doručiť je Ústredný portál verejnej správy. V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého pre zachovanie lehoty na podanie odvolania je rozhodný okamih odoslania elektronického podania bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia podania z tohto systému na určený súd. Žalobca je preto toho názoru, že autorizáciu prihlášky vykonal dňa 21.01.2019 približne v čase o 16.15 hod. a následne túto prihlášku pohľadávky odoslal, preto bola prihláška pohľadávky doručená včas.

11. Vzhľadom na svoje odvolanie žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa jeho názoru nie je dôvodný. Žalovaný v žiadnom prípade neoznámil v obchodnom vestníku doručenie prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty protiprávne, ale splnil si svoju zákonnú povinnosť v zmysle , podľa ktorého zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Aj z uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2019 vo veci konkurzu úpadcu, sp. zn. uverejneného v obchodnom vestníku dňa 26.11.2019 bolo určené, že na podania žalobcu doručené správcovi dňa 18.01.2019 a 22.01.2019 sa prihliada ako na prihlášku, a teda prihláška doručená dňa 22.01.2019 bola po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na prvé rozhodnutie súdu o neprihliadaní na podanie veriteľa ako na prihlášku, žalobca doručil súdu 08.03.2019 incidenčnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je veriteľom predmetnej pohľadávky, avšak takúto žalobu podľa žalovaného nie je možné podať pred samotným popretím pohľadávky. Podľa

žalovaného situácia, ktorá v tomto prípade nastala, nie je upravená v zákone, a preto by sa mal zvoliť taký postup, ktorým je možné čo najviac zachovať princíp konkurzného konania a rovnosť všetkých účastníkov. Keďže o prihliadaní na prihlášku žalobcu sa rozhodlo až v čase po uplynutí základnej lehoty na popieranie pohľadávok, pri zachovaní účelu , nemal žalovaný inú možnosť ako riadnym spôsobom jednak posúdiť oprávnenosť pohľadávky žalobcu a jednak riadnym spôsobom umožniť popretie pohľadávky žalobcu aj ostatným legitímnym veriteľom úpadcu v zmysle , a preto správca zmysel a účel zákona mohol dosiahnuť tak, že uverejnil dodatočné zapísanie pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok. Ďalej žalovaný dodal, že pohľadávka žalobcu bola popretá, pričom oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2020. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa riadil pokynmi odvolacieho súdu a žalobca ako nositeľ dôkazného bremena toto neuniesol vo vzťahu k existencii právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nárokov uplatnených prihláškou pohľadávky. Ďalej žalovaný podotkol, že Ústavný súd SR vo veci nevyslovil právny názor o tom, že prihláška predmetnej veci bola doručená v základnej prihlasovacej lehote, keďže touto otázkou sa nezaoberal prakticky vôbec. Tento nález bol konkurzným súdom rešpektovaný vydaním uznesenia zo dňa 20.11.2019, kde už priamo vo výroku je obsiahnutý dátum doručenia prihlášky žalobcom, pričom voči uvedenému uzneseniu žalobca už ústavnú sťažnosť nepodal. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní neuviedol, ktorý konkrétny a žalobcom navrhnutý dôkaz nebol vykonaný. Taktiež žalovaný poukázal na rozpornú argumentáciu žalobcu, keď žalobca v jednej časti odvolania uvádza, že síce prihláška bola doručená dňa 22.01.2019, avšak uvedené nastalo údajne z dôvodu nefunkčnosti Ústredného portálu verejnej správy, čo je však v rozpore s inou argumentáciou, pričom zo správy Ústredného portálu verejnej správy zo dňa 05.02.2019 nevyplýva nefunkčnosť doručovania už podaných elektronických správ a žalobca ani v jednom momente konania nenamietal, že by mu bolo znemožnené prihlásiť sa do svojej elektronickej schránky, preto žalobca nepreukázal, aby dňa 21.01.2019 existovali akékoľvek technické prekážky v doručovaní už zaslaných elektronických správ.

13. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza nesprávne právne úvahy pri aplikácii hmotnoprávnych lehôt s poukazom na ustanovenie , ktoré však s prihlasovaním prihlášok v konkurze nemajú nič spoločné. S poukazom na žalovaný uviedol, že toto ustanovenie je základným a najvýznamnejším pravidlom, akým spôsobom sa počíta plynutie lehôt, podľa ktorého majú všetky lehoty v rámci konania hmotnoprávnu povahu, t. j. k zachovaniu lehoty nepostačuje odoslať úkon na doručenie, ale úkon musí byť v tejto lehote doručený druhej strane, pričom výnimkou je iba lehota na podanie odvolania. Naproti tomu ustanovenie zákona o e-Govermente upravuje pravidlá pre zachovanie procesnoprávnych lehôt, ale neobsahuje pravidlo pre zachovanie hmotnoprávnych lehôt, tzn. kedy sa elektronické podanie považuje za doručené. S poukazom na aplikačnú prax žalovaný je toho názoru, že pokiaľ ide o zachovanie hmotnoprávnej lehoty, vždy sa vyžaduje reálne doručenie elektronickej správy adresátovi, tak ako v prípade doručenia podania v listinnej podobe. Potvrdenie o odoslaní v zmysle zákona o e-Govermente má význam najmä z pohľadu počítania a zachovávania procesnoprávnych lehôt, ktoré potvrdenie sa vyhotovuje automatizovane, avšak z pohľadu počítania a zachovávania hmotnoprávnych lehôt je rozhodujúce, kedy prišlo k doručeniu podania, a to podľa ustanovenia zákona o e-Govermente. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu doručovania podania v konkurznom konaní, žalovaný uviedol, že prihláška pohľadávky žalobcu bola doručená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, a preto zapísanie pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok ako doručenej oneskorene a následné popretie pohľadávky žalovaným bolo v súlade so zákonom, a keďže sa v tomto prípade jedná o zabezpečenú pohľadávku v súlade s , dôsledkom neuplatnenia prihlášky spolu so zabezpečovacím právom v základnej prihlasovacej lehote je zánik zabezpečovacieho práva.

14. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Žalobca ďalšie vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného vo veci nepodal.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl.

bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

20. K posúdeniu odvolacích námietok týkajúcich sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces ust. a inej vady s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci podľa ust. odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

21. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie procesne neprihliadol na podanie žalobcu zo dňa 7.2.2020, ktorou navrhoval zmenu žaloby a žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca mal podať žalobu podľa ust. a tiež žalobca namietal, že súd prvej inštancie porušil ust. , keďže nálezom Ústavného súdu SR bolo vyslovené porušenie žalobcových základných práv podľa , SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Zo súdneho spisu vyplýva:

- Žalobca dňa 7.3.2019 súdu prvej inštancie doručil incidenčnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva, ktorú odôvodnil tým, že dňa 21.1.2019 odoslal v zastúpení právnym zástupcom prihlášku pohľadávky elektronickým formulárom v rámci modulu Registra úpadcov podpísanú a autorizovanú mandátnym certifikátom, avšak správca úpadcu a súd prvej inštancie ako konkurzný súd porušili § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, keďže žalobcovi ako veriteľovi bolo vytknuté, že prihlášku nedoručil na tlačive. Žalobca v žalobe navrhol, aby súd určil, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu OCELSERVIS, spol. s r. o. v konkurze, z titulu reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Košice I. sp. zn. vo veci dlžníka B., X.. O.., Y.: XX XXX XXX, kde bola prihlásená pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - veriteľa L. S. O., X.. O.., titulom úverového vzťahu vo výške 205.442,51 eur v poradí inej pohľadávky, ktorá je vymáhateľná a zabezpečená do výšky 193.362,78 eur záložným právom prvým v poradí na

nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. 2295, pre katastrálne územie Bytčica, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1450107361, uzatvorenej dňa 27.08.2007 medzi L. S. O., X.. O.. a právnym predchodcom dlžníka B. Ž., O.. O. U.. L.., Y.: XX XXX XXX.

- Prílohou žaloby bolo aj uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -272 zo dňa 31.1.2019, ktorým určil, že na podanie žalobcu doručené správcovi dňa 18.01.2019 a 22.1.2019 sa neprihliada ako na prihlášku, pretože veriteľ použil nesprávne tlačivo.

- Dňa 1. 10. 2019 žalobca doručil súdu podanie označené ako zmena žaloby a navrhol, aby súd uznesením pripustil zmenu žaloby v petite žaloby s nasledovným znením: určuje sa, že na prihlášku žalobcu, ktorou si žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzného konania úpadcu OCELSERVIS, spol. s r. o. v konkurze, z titulu reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Košice I. sp. zn. vo veci dlžníka B., X.. O.., Y.: XX XXX XXX, kde bola prihlásená pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - veriteľa L. S. O., X.. O.., titulom úverového vzťahu vo výške 205.442,51 eur v poradí inej pohľadávky, ktorá je vymáhateľná a zabezpečená do výšky 193.362,78 eur záložným právom prvým v poradí na nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Bytčica, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. H., uzatvorenej dňa 27.08.2007 medzi L. S. O., X.. O.. a právnym predchodcom dlžníka B. Ž., O.. O. U.. L.., Y.: XX XXX XXX sa neprihliada a žalovaný je povinný zapísať pohľadávku žalobcu prihlásenú prihláškou do konečného zoznamu pohľadávok do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

- Dňa 29.5.2019 Ústavný súd SR vo veci vydal uznesenie, ktorým ústavnú sťažnosť žalobcu prijal na ďalšie konanie a následne nálezom dňa 22.10.2019 zrušil výrok uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. -272 zo dňa 31.1.2019, ktorým určil, že na podanie žalobcu doručené správcovi dňa 18.01.2019 a 22.1.2019 sa neprihliada ako na prihlášku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

- Dňa 07.02.2020 žalobca doručil súdu podanie označené ako zmena žaloby navrhol súdu, aby pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: určuje sa, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu OCELSERVIS, spol. s r. o. v konkurze, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 394, z titulu reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Košice I. sp. zn. vo veci dlžníka B., X.. O.., Y.: XX XXX XXX, kde bola prihlásená pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - veriteľa L. S. O., X.. O.., titulom úverového vzťahu vo výške 205.442,51 eur, v poradí inej pohľadávky, ktorá je vymáhateľná a zabezpečená do výšky 193.362,78 eur záložným právom prvým v poradí na nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Bytčica, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. H., uzatvorenej dňa 27.08.2007 medzi L. S. O., X.. O.. a právnym predchodcom dlžníka B. Ž., O.. O. U.. L.., Y.: XX XXX XXX a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. V tomto podaní žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že sa na podanie žalobcu doručené správcovi dňa 18.01.2019 a 22. 1. 2019 prihliada ako na prihlášku, avšak žalovaný v Obchodnom vestníku oznámil, že prihláška bola doručená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, a to preto, aby si žalovaný vytvoril dodatočnú možnosť poprieť pohľadávku, čo sa stalo oznámením zo dňa 08.01.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené 15.01.2020. Žalobca v tomto podaní poprel skutočnosti uvedené v oznámení správcu o popretí pohľadávky a taktiež popretie pohľadávky správcom považoval za neúčinné, keďže k popretiu nedošlo v základnej lehote na popretie pohľadávky.

- Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným dňa 22.9.2020 pripustil zmenu žaloby v znení písomného podania žalobcu zo dňa 7.2.2020.

23. Podľa ust. veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

24. Odvolací súd k námietkam žalobcu v podanom odvolaní uvádza, že podaním žalobcu zo dňa 7.2.2020 sa súd prvej inštancie zaoberal, keďže pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaním dňa 22.9.2020, avšak v rozhodnutí o veci samej tento úkon žalobcu nevyhodnotil ako podanie žaloby podľa ust. . Odvolací súd uvádza,

že skutočne žalobca podal žalobu ešte v čase, kedy žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou podľa ust. , keďže v čase podania žaloby konkurzný súd vyslovil, že na prihlášku žalobcu sa neprihliada z dôvodu, že nebola podaná na predpísanom tlačive. Preto sa žalobca aj v tomto konaní snažil domôcť určenia, že na jeho prihlášku sa má prihliadať a žiadal, aby súd uložil správcovi povinnosť zapísať pohľadávku do konečného zoznamu pohľadávok. Nesprávna úvaha konkurzného súdu o správnosti použitia tlačiva na prihlásenie pohľadávky bola následne napravená až v konaní o ústavnej sťažnosti Ústavným súdom SR, ktorý sa v odôvodnení zaoberal, či žalobca prihlášku podával na správnom alebo nesprávnom tlačive. Rozhodnutím Ústavného súdu SR tak odpadol dôvod na vedenie tohto súdneho konania, keďže po jeho rozhodnutí Okresný súd Prešov ako konkurzný súd uznesením č. k. -805 zo dňa 20.11.2019 určil, že sa na podania žalobcu ako veriteľa doručené dňa 18.1.2019 a 22.1.2019 prihliada ako na prihlášku. Na základe tohto rozhodnutia správca konkurznej podstaty postupoval správne, keď oznámil zapísanie pohľadávky do zoznamu pohľadávok podľa ust. . Následne oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 8.1.2020 poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu. Až doručením oznámenia o popretí pohľadávky tak vzniklo žalobcovi právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky podľa ust. . Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie dôvodil, že popretie pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 15.1.2020, a žalobu najneskôr do 14.2.2020 nepodal. Otázkou odvolacieho konania v zmysle námietok žalobcu je teda posúdenie, či podaním zmeny žaloby v tomto súdnom konaní došlo zo strany žalobcu k včasnému a riadnemu uplatneniu svojho práva proti popretiu pohľadávky podľa ust. .

25. Podľa ust. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

26. Podľa ust. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa ust. § 143CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

28. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje žalobcovi, aby modifikoval svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu, a to len so súhlasom súdu. Ak teda upravuje v precíznej miere právo veriteľa domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku, v lehote do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi so sankciou zániku tohto práva po uplynutí tejto lehoty, ostáva na zváženie, či procesný úkon žalobcu vo forme zmeny žaloby splnil tieto zákonné požiadavky berúc do úvahy, že k zmene žaloby môže dôjsť len so súhlasom súdu. Odvolací súd poznamenáva, že veriteľ by sa mohol dostať do rizika pre prípad, ak by súd zmenu žaloby sledujúcu uplatnenie práva podľa nepripustil, a teda veriteľ by vlastným konaním zapríčinil zánik práva, keďže žalobu včas nepodal. Žalobca v odvolaní síce uvádza, že ak by podal novú žalobu, vznikla by prekážka začatého konania. K tejto argumentácii odvolací súd uvádza, že prekážku už začatého konania by spôsobil sám žalobca, pretože od času vydania a doručenia nálezu Ústavného súdu SR veci a následne aj od doručenia uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. -805 zo dňa 20.11.2019 žalobcovi nič nebránilo, aby urobil dispozitívny úkon späťvzatia žaloby, keďže do toho času sa nevykonalo ani jedno pojednávanie, ktorým by bolo prejednané meritum veci.

29. Žalobca v odvolaní však poukázal aj na skorší názor odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. -340 zo dňa 23.3.2021, v ktorom odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie, že prejav žalobcu učinený v podaní zo dňa 7.2.20200 upravujúci žalobu napĺňa cieľ sledovaný ust. a to ochranu práv veriteľa. Odvolací súd preto zastáva názor, že napriek tomu, že súdne konanie bolo začaté žalobcom skôr, ako uplynula lehota na podanie žaloby podľa ust. , žalobca prejavom v podobe zmeny žaloby zo dňa

7.2.2020 doručenej súdu v lehote 30dní od doručenia oznámenia správcu o popretí pohľadávky si svoje právo veriteľa domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky riadne uplatnil, keďže v čase podania zmeny žaloby neexistovali zákonne dôvody, pre ktoré by súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil vzhľadom na tú skutočnosť, že pojednávanie sa do toho času žiadne neuskutočnilo a nevykonalo sa ani žiadne dokazovanie. Ústavný súd sa vo svojich rozhodnutiach taktiež vyjadril, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa (m. m. , ). Ak by odvolací súd vyhodnotil zmenu žaloby žalobcu ako úkon, ktorý nesmeruje k uplatneniu práva podľa ust. , išlo by o formalistický, nesprávny a nezákonný postup porušujúci základné práva strany sporu v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (prílišný formalizmus).

30. Ďalej žalobca v súvislosti s odvolacími dôvodmi podľa ust. , a namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustáli, že elektronicky podaná prihláška veliteľa nebola doručená správcovi včas, teda v základnej prihlasovacej lehote. K tejto námietke žalobca v odvolaní poukázal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy dôkaz a to elektronickú správu Ústredného portálu verejnej správy zo dňa 05.02.2019 a neaplikoval ustanovenie .

31. Podľa , prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.

32. Podľa , ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

33. Podľa , ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada.

34. Podľa , písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania.

35. Podľa , ak písomnosti určené správcovi nemožno doručiť elektronicky do elektronickej schránky správcu preukázateľne z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota na podanie písomností sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosti doručia správcovi najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.

36. Podľa , do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

37. Odvolací súd zistil, že nesporné medzi stranami sporu bola lehota na podanie prihlášok pohľadávok do konkurzu od 6.12.2018 do 21.1.2019 (pondelok), ako aj tá skutočnosť, že žalobca prihlášku pohľadávky ešte pôvodnému správcovi odoslal elektronicky dňa 21.1.2019. Podľa údajov na prihláške pohľadávky predloženej žalovaným (č. l. 199) k doručeniu prihlášky došlo dňa 22.1.2019 (utorok). Portál slovensko.sk žalobcovi na jeho žiadosť uviedol, že dňa 21.1.2019 evidovali výpadok prihlásenia do elektronickej schránky v čase od 13:30 do 15:15. Na žiadosť odvolacieho súdu Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (ďalej ako „NASES“) ako správca portálu www.slovensko.sk k odosielaniu podania žalobcu „Prihlášky pohľadávky“ do elektronickej schránky vtedajšieho správcu uviedla, že zo

schránky žalobcu boli odoslané dve správy 1/ Podávanie prihlášky pohľadávky s časom odoslania 21.1.2019 o 16:15:34 h a 2/ Späťvzatie prihlášky s časom odoslania 21.1.2019 o 16:12:48 h a to adresátovi - „Správca - Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.“ s časom doručenia 1/ Podávanie prihlášky pohľadávky 22.1.2019 o 4:54:01 h a 2/ Späťvzatie prihlášky 21.1.2019 o 16:16:56 h. Ďalej NASES uviedla, že v deň 21.1.2019 bol zaznamenaný výpadok prihlásenia na Ústrednom portáli verejnej správy v čase od 12:31:00 h do 15:15:00 h po dobu 2:44:00 h z dôvodu chyby u externého poskytovateľa služby - Ministerstvo vnútra SR, ktorý výpadok mohol mať potencionálne vplyv na doručenie dokumentov. Na doplnenie k výpadku NASES tiež uviedla, že výpadok prihlásenia na ÚPVS znamená, že nie je možné sa prihlásiť za identitu fyzickej osoby do elektronickej schránky, pričom ak správy boli odoslané až po 16:00 h a tento výpadok súvisel s problémami na strane Ministerstva vnútra SR, výpadok nemal vplyv na doručenie dokumentov. Podľa NASES ak by výpadok portálu slovensko.sk nebol zaznamenaný, tak by nedošlo k doručeniu Prihlášky pohľadávky adresátovi dňa 21.1.2019.

38. Žalobca sa tiež domnieval, že z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/100/2019 zo dňa 22.10.2019 vyplýva aj to, že došlo k preskúmaniu aj tej skutočnosti, či prihlášku pohľadávky žalobca doručil do konkurzného konania správcovi včas. V tomto smere však odvolací súd dáva za pravdu argumentácii žalovaného a taktiež zastáva názor, že ústavný súd v rozhodnutí o ústavnej sťažnosti žalobcu neriešil spornosť času doručenia prihlášky pohľadávky. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí konštatoval právo žalobcu komunikovať so správcom elektronicky aj prostredníctvom portálu verejnej správy, ktorý za tým účelom vytvoril formuláre, ktoré ak sa nezhodovali so vzorom formulára podľa vyhlášky č. , nebolo možné odmietnuť pre rozpor ich vzhľadu. Čas doručenia prihlášky, vzhľadom na dôvod, pre ktorý najprv konkurzný súd rozhodol o neprihliadaní na prihlášku žalobcu, ústavným súdom skúmaný nebol.

39. Odvolací súd konštatuje, že závery súdu prvej inštancie, že prihláška pohľadávky spolu s prílohami do vlastných rúk do elektronickej schránky pôvodného správcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s. bola doručená dňa 22.01.2019, teda po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, sú správne a teda na prihlásené zabezpečovacie právo sa v zmysle ustanovenia neprihliada. Z ust. vyplýva, že lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené, čo neplatí pre lehotu na podanie odvolania. Teda jedine lehota na podanie odvolania je lehotou procesnou a ostatné lehoty, teda aj lehota na prihlásenie pohľadávky do konkurzu podľa ust. , sú hmotnoprávne, ktoré sú dodržané len vtedy, ak je podanie najneskôr posledný deň lehoty doručené tomu, komu je určené.

40. Hoci súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca nepodal žalobu podľa ust. § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácia, keďže podanie žalobcu zo dňa 7.2.2020 spĺňa atribúty smerujúce k ochrane práva veriteľa podľa tohto ustanovenia, zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu, že prihlášku pohľadávky podal včas. Preto ani súd prvej inštancie nemohol žalobcovi priznať zabezpečovacie právo a ďalšie dôvody popretia nepreskúmaval. Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť záver súd prvej inštancie o zamietnutí žaloby. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

41. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa potvrdil, aj čo do vecne správneho súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania podľa ust. a .

K trovám odvolacieho konania

42. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.