Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 190/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpenej advokátom

JUDr. Dušanom Hudákom, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice ˗o koliej e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet

advokáta JUDr. Dušana Hudáka, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 21. marca 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 26. apríla 2017 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. mája 2017

spolu s predmetným súdnym spisom.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 3. mája 2017 okrem iného

poskytla aj stručnú chronológiu úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,

z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„Konanie vedené pod sp. zn. bolo začaté dňa 29. 11. 2011.

7. 12. 2011 - uznesenie s výzvou na vyjadrenie k žalobe, poučenie o proces. právach

a povinnostiach strán sporu,

27. 12. 2011 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe,

30. 12. 2011 - výzva žalovanému 2/ na doručenie rovnopisu vyjadrenia,

13. 1. 2012 - zaslanie vyjadrenia žalovaného 2/žalovanému 1/,

13. 1. 2012 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/,

3. 2. 2012 - zaslanie vyjadrenia žalovaného 1/ žalobcovi, žalovanému 2/,

6. 3. 2012 - žiadosť o zapožičanie spisu prísl. odboru OO PZ,

29. 3. 2012 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, stranám sporu uložené,

aby v lehote 15 dní doručili otázky pre znalca, súd nariadi znalecké dokazovanie,

po obdržaní bude vo veci vytýčený termín pojednávania,

13. 4. 2012 - súdu doručené otázky pre znalca žalovaného 2/,

16. 4. 2012 - súdu doručené otázky pre znalca žalovaného 1/,

18. 4. 2012 - súdu doručené otázky pre znalca žalobcu,

21. 5. 2012 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, ustanovení znalca

a uložení preddavku na trovy znalec. dokazovania,

11. 6. 2012,18. 6. 2012 - zloženie preddavku na trovy znalec. dokazovania,

15. 6. 2012 - zaslanie spisu znalcovi na vypracovanie znalec. posudku,

16. 8. 2012 - návrh žalobcu na vstup ďalšieho účastníka do konania,

17. 8. 2012 - uznesenie o pripustení žalovaného 3/ do konania,

17. 8. 2012 - výzva žalobcovi na doručenie rovnopisu podania,

3. 10. 2013 - urgencia znalca o vyhotovenie a oznámenie prekážok

vo vypracovaní ,

29. 1. 2014 - urgencia znalca pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

24. 2. 2014 - urgencia znalca o predl. ,

20. 3. 2014 - uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalcovi,

12. 5. 2014 - súdu doručený znalecký posudok so spisom, zaslanie znalec. posudku

stranám sporu,

16. 5. 2014 - súdu doručené vyúčtovanie odmeny znalca,

19. 5. 2014 - opätovné doručovanie žaloby a uznesenia zo dňa 17. 8. 2012 žalov. 3/,

26. 5. 2014 - zaslanie návrhu žalobcu na vstup žalovaného 3/ do konania žalov. 3/,

26. 5. 2014 - uznesenie o priznaní odmeny znalcovi,

14. 7. 2014 - odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu zo dňa 26. 5. 2014,

25. 9. 2014 - doručenie odvolania zhora stranám sporu na vyjadrenie v lehote 10

dní,

8. 10. 2014 - súdu doručené stanovisko žalovaného 2/ k podanému odvolaniu,

15. 10. 2014 - súdu doručené stanovisko žalovaného 3/ k podanému odvolaniu,

30. 10. 2014 - súdu doručené stanovisko žalovaného 1/ k znalec. posudku,

25. 11. 2014 - zloženie preddavku na trovy znalec. dokazovania žalobcom,

29. 12. 2014 - výzva znalcovi na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 1/,

5. 2. 2015 - pokyn na predloženie spisu na KS KE,

30. 9. 2015 - predkladacia správa,

2. 10. 2015 - predloženie spisu KS KE,

31. 10. 2016 - návrat spisu,

21. 9. 2016 - uznesenie o zrušení uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie súdu

prvej inštancie,

23. 2. 2017 - oznámenie súdu stranám sporu o pridelení veci novému zákonnému

sudcovi, poučenie o proces, právach a povinnostiach strán sporu v zmysle nového ,

vytýčenie termínu pojednávania na 20. 3. 2017,

20. 3. 2017 - pojednávanie vo veci, odročenie pojednávania na 12. 6. 2017,

4. 4. 2017 - súdu doručené oznámenie o vstupe intervenienta do konania,

10. 4. 2017 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného 3/,4

27. 4. 2017 - oznámenie stranám sporu o vstupe intervenienta do konania,

2. 5. 2017 - uznesenie o nepriznaní odmeny znalcovi,

2. 5. 2017 - vytýčenie termínu pojednávania na 12. 6. 2017.“

Ústavný súd zistil tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania

zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný 5. mája 2017.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedla: „z prehľadu

a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. vyplýva, že po začatí konania

súd vo veci konal priebežne, nebolo zistené dlhšie časové obdobie počas, ktorého súd

vo veci nevykonal žiaden úkon až do zaslania spisu ustanovenému znalcovi dňa 15. 6. 2012.

Spis sa v období od 15. 6. 2012 do 12. 5. 2014 nachádzal u súdneho znalca, ktorý

znalecký posudok nevypracoval v súdom určenej lehote napriek opakovaným urgenciám

zo strany súdu (urgencie zo dňa 3. 10. 2013, 29. 1. 2014, 24. 2. 2014) a uloženiu

poriadkovej pokuty dňa 20. 3. 2014. Súd následne uznesením zo dňa 26. 5. 2014 krátil

z uvedeného dôvodu odmenu znalca o 1/4. Po zrušení predmetného uznesenia v rámci

odvolacieho konania bolo o odmene znalca opätovne rozhodnuté tak, že mu priznaná

nebola jednak pre obsahovú nedostatočnosť posudku ako aj znalcom spôsobené

neospravedlniteľné prieťahy pri podaní znaleckého posudku.

Pre úplnosť uvádzam, že spis sa v období od 2. 10. 2015 do 31. 10. 2016 nachádzal

na Krajskom súde v Košiciach, ktorému bol predložený za účelom rozhodnutia o odvolaní

voči uzneseniu o priznaní odmeny znalcovi.

Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľov nesmeruje

proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo.“

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky na písomnú výzvu, či súhlasí s upustením

od verejného pojednávania vo veci, podaním z 18. mája 2017 oznámil, „že súhlasíme s tým,

aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ). Účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali zbytočným prieťahom,

konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,

ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej

pozícii žalovaného „o náhradu škody spôsobenej požiarom z 17. 8. 2010“, ústavný súd

konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti

prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka neprispela k doterajšej dĺžke napadnutého

konania a v priebehu konania poskytovala primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu

reagovala včas.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje prihliadajúc na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania presahujúcu 5

rokov (v čase rozhodovania o tejto sťažnosti, pozn.), že konanie je poznačené zbytočnými

prieťahmi.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v označenej veci možno konštatovať,

že okresný súd konal priebežne, bez väčších časových odstupov. Výnimku tvorí obdobie

znaleckého dokazovania, a to od jeho nariadenia uznesením z 21. mája 2012 do doručenia

znaleckého posudku znalcom okresnému súdu 12. mája 2014 a približne osem mesačného

obdobia od pokynu na predloženie spisu Krajskému súdu v Košiciach 5. februára 2015

do jeho realizácie tohto pokynu 2. októbra 2015, čo možno považovať za zbytočný prieťah.

V súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním a obranou okresného súdu, že viackrát

vyzval, respektíve urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku, ústavný súd

poukazuje na to, že v uznesení, ktorým okresný súd ustanovil znalca, bola určená 30 dňová

lehota na vypracovanie znaleckého posudku, pričom okresný súd zaslal znalcovi súdny spis

15. júna 2012 a k prvej urgencii pristúpil až 3. októbra 2013, teda až po roku a približne

troch mesiacov, čo možno tiež považovať za zbytočný prieťah.

Vychádzajúc z identifikovaných zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu

v napadnutom konaní v celkovom trvaní približne 23 mesiacov, ako aj z celkovej doterajšej

dĺžky napadnutého konania ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu

za súladný s označeným základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv sťažovateľky (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v označenej veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2

výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 8 000 €, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj zistené

zbytočné prieťahy v celkovom trvaní 23 mesiacov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľky, skutočnosť a všetky okolnosti daného prípadu,

ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo

slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie

sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,34 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2016

v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,84 € za dva úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2017.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľkou je identická sume, ktorú vypočítal

ústavný súd, preto jej priznal náhradu trov konania v požadovanej sume 312,34 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2017