Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 96/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2007

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., pre

namietané porušenie jeho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo

alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa

uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 101/06 z 27. júla 2006 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2006 osobne doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Mestského zastupiteľstva

v Martine č. 101/06 z 27. júla 2006 (ďalej len „namietané uznesenie“).

Sťažovateľ je obyvateľom mestskej časti Martin - Tomčany. Tvrdí, že už od vzniku

Slovenskej republiky a pričlenenia obce Tomčany k mestu Martin nemá táto mestská časť

„svojho poslanca v mestskom zastupiteľstve“, čím dochádza k porušovaniu

a o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Namietaným uznesením Mestské zastupiteľstvo v Martine (ďalej len „mestské

zastupiteľstvo“) okrem iného určilo (v bode II tohto uznesenia) počet poslancov mestského

zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010 a volebné obvody pre voľby do mestského

zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010 vrátane počtu mandátov volených v každom

z určených volebných obvodov.

Mestská časť Tomčany bola zaradená do volebného obvodu č. 1: Martin - Ľadoveň -

Jahodníky - Tomčany so siedmimi mandátmi.

Namietané uznesenie v bode II podľa sťažovateľa naďalej udržiava uvedený

protiprávny a protiústavný stav a porušuje , ako aj

sťažovateľovo základné právo zaručené v a 4 .

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby vo veci jeho sťažnosti

ústavný súd takto rozhodol:

„... a.) Uznesenie mestského zastupiteľstva Martin č. 101/06 zo dňa 27. 7. 2006

o voľbách do mestského zastupiteľstva v Martine na volebné obdobie rokov 2006 - 2010

v bode II porušuje základné práva V. K., obyvateľa mestskej časti Martin - Tomčany, - čl.

30 ods. 1 ako aj ods. č 4 §-u 9 zákona číslo

o voľbách do orgánov samospráv obcí, preto ho Ústavný súd Slovenskej republiky v časti II.

zrušuje.

b.) Ústavný súd ukladá MsZ v Martine v novom uznesení pre voľby do orgánov

samospráv obcí v súlade s a ods. 4 § - u 9 zákona NR SR

č. , v mestskej časti Tomčany zabezpečiť súlad citovaných zákonov.

Nakoľko mestské zastupiteľstvo v Martine v bode II - uznesenia č. 101/06 porušilo

základné práva V. K., obyvateľa mestskej časti Tomčany, rozhodol Ústavný súd tak, ako je

to uvedené v bode a.)., b.) výrokovej časti. ...“

Sťažovateľ pripojil k sťažnosti kópiu textu namietaného uznesenia, v ktorom sa

okrem iného uvádza:

„Mestské zastupiteľstvo v Martine ...

II schvaľuje

a/ v zmysle ustanovenia o obecnom zriadení v

znení neskorších zmien na volebné obdobie 2006-2010 31 /slovom tridsaťjeden/ poslancov

Mestského zastupiteľstva v Martine

b/ v zmysle ustanovenia o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších zmien pre voľby do Mestského zastupiteľstva v Martine

na volebné obdobie 2006-2010 7 /slovom sedem/ volebných obvodov:

1. Martin - Ľadoveň - Jahodníky - Tomčany 7

2. Martin - Stred 4

3. Martin - Sever 4

4. Martin - Košúty 3

5. Martin - Priekopa 5

6. Martin - Záturčie 4

7. Martin - Podháj - Stráne 4...“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrilo Mesto Martin

prostredníctvom svojho primátora listom z 12. septembra 2006, v ktorom sa uvádza:

«Na základe Vašej výzvy dáva Mesto Martin k sťažnosti sťažovateľa V. K. o zrušenie

uznesenia Mestského zastupiteľstva v Martine č. 101/06 zo dňa 27. 7. 2006 nasledovné

stanovisko. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien v ust.

stanovuje, že obecné (mestské) zastupiteľstvo na konkrétne volebné obdobie na voľby do

orgánov samosprávy obcí určí počet poslancov, ktorí budú volení na nasledujúce volebné

obdobie.

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

zmien v zmysle ust. § 9 ods. 1 určuje, že pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev

sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci

obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce; v mestách ktoré sa

členia na mestské časti možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet

obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec. Ust. § 9 ods. 3 - volebné obvody a

počet poslancov v nich určí obecné (mestské) zastupiteľstvo a zverejní ich najneskôr do 65

dní pred dňom volieb.

Tak, ako to ukladali citované zákony Mestské zastupiteľstvo v Martine prijalo

uznesenie č. 101/06, ktorým určilo volebné obvody a počet poslancov v nich, celkom

31 poslancov a 7 volebných obvodov.

Mestská časť Tomčany bola zaradená do volebného obvodu č. 1 Martin - Ľadoveň -

Jahodníky - Tomčany a to z dôvodu, že časť Tomčany nespĺňala podmienku počtu

obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca. Mesto Martin k termínu 30. 6. 2006 malo

58.311 obyvateľov, z toho 47.068 voličov. Pri schválenom počte poslancov 31 pripadalo na

jedného poslanca 1 881 obyvateľov, z toho 1 518 voličov. Mestská časť Tomčany mala

k uvedenému termínu 183 obyvateľov, z toho 147 voličov.

V zmysle komentára k zákonu o voľbách do orgánov samosprávy obcí vydaného pre

potreby samosprávy ku konaniu volieb v roku 2002 (platí i pre voľby 2006, nakoľko zákon

nebol novelizovaný) ust. § 9 je uvedené:

„Jednomandátový volebný obvod v mestskej časti možno utvoriť iba v tom prípade ak

počet obyvateľov konkrétnej mestskej časti zodpovedá zistenému počtu obyvateľov na

jedného poslanca. Ak je počet obyvateľov mestskej časti menší, volebný obvod vytvoriť

nemožno, pretože by došlo k porušeniu ústavného princípu rovnosti.“

Dôkaz: fotokópia ust. § 9 s komentárom.

V článku 30 na ktorý sa sťažovateľ odvoláva je okrem iného uvedené:

Ods. 1

Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo

slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Ods. 4

Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným

funkciám.

Podľa nášho názoru má sťažovateľ právo v zmysle citovaného článku

zúčastniť sa na správe verejných vecí a to jednak ako volič a jednak ako kandidát (nezávislý

resp. ma kandidátke politickej strany) na poslanca mestského zastupiteľstva alebo na

primátora.

Domnievame sa, že uvedené uznesenie Mestského zastupiteľstva v Martine č. 101/06

bolo prijaté v súlade s platnými zákonmi SR. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti

považujeme sťažnosť sťažovateľa za bezdôvodnú a žiadame, aby súd túto sťažnosť v celom

rozsahu zamietol.»

Ústavný súd si k stanovisku Mesta Martin vyžiadal vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľa, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. marca 2007. Vo vyjadrení sa okrem

iného uvádza:

„Môj klient, V. K. navrhoval uznesenie MsZ č. 101/06 zrušiť preto, že odporuje ods.

(1) a (4) o voľbách do obecných zastupiteľstiev, lebo porušuje

citovaný v domnení, že mesto Martin schváli nové

všeobecne platné nariadenie a vytvorí jednomandátový volebný obvod pre mestskú časť

Tomčany a naplní tak literu zákona bez zmeny počtov poslancov mestského zastupiteľstva.

Sťažovateľ chcel tak zabrániť prípadnej sťažnosti na porušenie zákona po voľbách, ktoré sa

uskutočnili dňa 2. decembra 2006.

Nakoľko do vykonaných volieb Ústavný súd o zrušení citovaného uznesenia MsZ

Martin nerozhodol, pán V. K. sa s ďalšou sťažnosťou obrátil na Ústavný súd dňa 4. 12.

2006 a navrhol Ústavnému súdu vyhlásiť voľby do mestského zastupiteľstva v Martine dňa

2. 12. 2006 za neplatné, ich výsledky zrušiť, lebo neboli vykonané podľa ods. (1) a (4) § 9

v znení neskorších predpisov.

S týmto právnym problémom sa obyvatelia Tomčian nedokázali vyrovnať už od roku

1990, ako je to uvedené v sťažnosti podanej na ÚS SR dňa 4. 12. 2006, prosia preto Váš

ctený súd rozhodnúť tak, ako navrhujeme v sťažnosti podanej na Vašom súde dňa 4. 12.

2006, ktorú sme podali k predmetnej veci.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstata sťažovateľom namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 30

ods. 1 spočíva v tvrdení, že nevytvorením samostatného volebného obvodu pre

mestskú časť Tomčany pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie rokov

2006 - 2010 (k čomu malo podľa sťažovateľa dôjsť podľa

Zb.) dochádza k vytvoreniu stavu vylučujúcemu, resp. podstatne sťažujúcemu možnosť, aby

za poslanca mestského zastupiteľstva bol zvolený kandidát s trvalým pobytom v tejto

mestskej časti.

Zo stanoviska Mesta Martin vyplýva, že mestské zastupiteľstvo pri určení volebných

obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie rokov 2006 - 2010 a pri

určení počtu mandátov v nich volených postupovalo v zmysle § 9 ods. 1, 3 zákona

č. a v zmysle

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

prihliadajúc k zachovaniu pomeru počtu mandátov k počtu obyvateľov vo volebných

obvodoch. Mestská časť Tomčany bola zaradená do spoločného volebného obvodu č. 1:

Martin - Ľadoveň - Jahodníky - Tomčany, pretože počet jej obyvateľov (183 z toho 147

voličov) nedosahoval počet obyvateľov pripadajúci v priemere na jeden mandát v mestskom

zastupiteľstve (1881 obyvateľov z toho 1518 voličov, pri počte obyvateľov Mesta Martin

k 30. júnu 2006 - 58 311, z toho 47 068 voličov v pomere k 31 mandátom).

Z vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa k stanovisku Mesta Martin vyplýva, že

sťažovateľ trvá na argumentácii uvedenej v sťažnosti, pričom vzhľadom na časový posun,

počas ktorého sa uskutočnili dňa 2. decembra 2006 voľby do mestského zastupiteľstva

navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil tieto voľby za neplatné, keďže neboli vykonané v súlade

so zákonom.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do

orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa a 2 sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. (...)

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu

na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,

národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod

alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo

znevýhodňovať.

Podľa obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného

zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného

a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor

obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné

pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí

zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky.

Podľa počet poslancov obecného zastupiteľstva

na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov

obce takto:

a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,

b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,

c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,

d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,

e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,

f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,

g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 až 19 poslancov,

h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 až 25 poslancov,

i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 až 31 poslancov,

j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 až 41 poslancov.

Podľa pre voľby do obecných (mestských)

zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia

poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac

však 12 poslancov v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti,

možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti

pripadá iba jeden poslanec.

Podľa v obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej

poslancov, môže sa utvoriť iba jeden volebný obvod.

Podľa volebné obvody a počet poslancov v nich

podľa odseku 1 alebo odseku 2 určí obecné (mestské) zastupiteľstvo a zverejní ich

najneskôr 65 dní pred dňom volieb.

Podľa v meste, ktoré sa člení na mestské časti,

hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.

Podľa zákona mestské zastupiteľstvo je orgánom

samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom

zastupiteľstve. Okrem toho mestské zastupiteľstvo najmä

a) rozhoduje o zriadení výborov v mestských častiach a o vymedzení ich oprávnení,

b) ustanovuje erb mesta, vlajku mesta, pečať mesta, prípadne znelku mesta,

c) schvaľuje štatút mesta.

Sťažovateľ sa domáha ústavnej ochrany svojho základného práva zúčastňovať sa na

správe verejných veci priamo, alebo nepriamo voľbou svojho zástupcu v mestskom

zastupiteľstve, ktoré je ustanovené v prvej vete . Ústavný súd zároveň

konštatoval, že zo sťažnosti zjavne vyplýva, že sťažovateľ sa nedomáha vyslovenia

porušenia základného práva, ktoré je ustanovené v druhej vete , keďže

toto je garantované cudzincom, pričom sťažovateľ je občanom Slovenskej republiky.

Ustanovenie prvej vety zaručuje občanom Slovenskej republiky

priamu účasť na rozhodovaní o otázkach verejného záujmu na celoštátnej, regionálnej alebo

miestnej úrovni (napr. hlasovaním v celoštátnom referende, v ľudovom hlasovaní

o odvolaní prezidenta, v miestnom referende a pod.) a zároveň im zaručuje aktívne volebné

právo. Pasívne volebné právo garantuje občanom .

garantované atribúty (kvalita) volebného práva sú vymedzené v

(pokiaľ ide o volebné právo všeobecne) a zároveň špecificky vo vzťahu k voľbám do

orgánov územnej samosprávy v , 3, 5 a 6 (v danom prípade je právne

relevantný odsek 2 označeného článku ). Z uvedených ustanovení a v spojení

s princípom demokratického a právneho štátu ( ), s princípom rovnosti

ľudí v dôstojnosti aj v právach, ako aj v súlade s ústavným princípom zákazu diskriminácie

( a 2 ) vyplýva ústavná požiadavka, aby sa voľby poslancov obecného

(mestského) zastupiteľstva uskutočnili na základe všeobecného, rovného a priameho

volebného práva s tajným hlasovaním.

Rovnosť volebného práva sa všeobecne chápe nielen ako požiadavka, aby každý

občan mal pri výkone volebného práva rovnaké postavenie, ale tiež ako požiadavka, aby

každému voličovi pri rozhodovaní patril jeden hlas, resp. rovnaký počet hlasov ako iným

voličom a tento jeho hlas (hlasy) mal rovnakú váhu vo vzťahu k hlasom ostatných voličov,

a aby sa každý volič mohol za rovnakých podmienok uchádzať o zvolenie a mal rovnakú

šancu na získanie poslaneckého (príp. iného) mandátu.

Rovnosť volebného práva je pritom nepochybne iba jedným z mnohých výrazov

podstatne širšie ponímanej rovnosti občanov (mutatis mutandis ).

Z („Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .“)

možno vyvodiť povinnosť mestského zastupiteľstva vytvoriť volebné obvody v meste s takým

počtom obyvateľov, aby každý občan mal (približne) rovnakú príležitosť ovplyvniť výsledok

volieb, ak uplatní svoje právo zúčastniť sa na správe vecí verejných voľbou svojich zástupcov,

alebo ak uplatní zaručené právo uchádzať sa o prístup k volenej funkcie poslanca

mestského zastupiteľstva, aby mal (približne) rovnakú šancu na získanie poslaneckého

mandátu.

Pre voľby do orgánov samosprávy obcí konkretizuje zákona

č. , v ktorého odseku 1 sa uvádza: „Pre voľby do obecných (mestských)

zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia

poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce...“

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon požaduje zabezpečiť pri tvorbe volebných

obvodov potenciálnu rovnosť aktívneho i pasívneho volebného práva, keďže ukladá

vytvoriť volebné obvody a určiť počty v nich volených poslancov pomerne k počtu

obyvateľov, t. j. tak, aby na poslanecké mandáty pripadajúce na jednotlivé volebné obvody

pripadal približne rovnaký počet obyvateľov obce. Počet poslancov volených v jednotlivých

volebných obvodoch pri takejto konštrukcii zákona nie je závislý od faktickej účasti vo

voľbách, čo môže potenciálne vyvolať faktickú nerovnosť aktívneho i pasívneho volebného

práva. Aj takáto rovnosť potenciality aktívneho i pasívneho volebného práva však vyhovuje

, 3 a 4 .

Z uvedeného vyplýva, že ukladá vytvoriť volebné obvody

a určiť počty poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení tak, aby každému poslaneckému

mandátu zodpovedal približne rovnaký počet obyvateľov obce s trvalým pobytom vo

volebnom obvode. Obecné zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov

v nich volených poslancov uplatniť iné kritériá, ale len vtedy, ak neohrozia približnú

rovnakosť počtu obyvateľov pripadajúcich na každý poslanecký mandát. Veľké rozdiely

v počte občanov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát v rôznych volebných obvodoch

pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody.

Zákonná formulácia „...pomerne k počtu obyvateľov obce...“ v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4

neznamená úplnú rovnakosť počtu obyvateľov obce pripadajúcich na každý

poslanecký mandát, keďže túto nie je spravidla možné reálne dosiahnuť. Preto ide skôr

o ústavnú a zákonnú požiadavku, aby na každý poslanecký mandát pripadal približne

rovnaký počet obyvateľov obce.

Pokiaľ rozdiely v počte obyvateľov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát v tom

istom mestskom zastupiteľstve podmienku pomernosti nespĺňajú, dochádza k porušeniu

rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva garantovanej v , 3 a 4 ,

ako aj k porušeniu ukladajúcemu obecným (mestským)

zastupiteľstvám utvoriť volebné obvody „pomerne k počtu obyvateľov obce“. Táto

formulácia v spojení a 4 znamená, že na každého poslanca toho istého

mestského zastupiteľstva má pripadať bez ohľadu na volebný obvod, v ktorom kandidoval,

približne rovnaký počet obyvateľov (mutatis mutandis ).

Z vyplýva požiadavka, aby sa v meste, ktoré sa

člení na mestské časti, vytvorili hranice volebných obvodov tak, aby nepresahovali hranice

mestských častí. Účel tohto ustanovenia možno vidieť okrem iného v tom, aby sa vytvorili

podmienky na to, aby príslušnú mestskú časť v mestskom zastupiteľstve zastupoval

poslanec (poslanci) zvolený obyvateľmi tejto mestskej časti. Ústavný súd nespochybňuje, že

záujem obyvateľov mestskej časti mať v mestskom zastupiteľstve „svojho“ poslanca

(poslanca nimi zvoleného) má charakter legitímneho verejného záujmu. Zároveň ale

pripomína, že pri vytváraní volebných obvodov v podmienkach konkrétneho mesta sa môže

tento záujem dostať do rozporu s iným verejným záujmom, ktorým je garantovanie rovnosti

volebného práva. Rovnosť volebného práva má charakter ústavného princípu, ktorý je

chránený priamo , pričom vzhľadom na postavenie ako základného zákona

štátu musí mať intenzita jeho ochrany prednosť pred ochranou akéhokoľvek iného

verejného záujmu, ktorý nemá ústavnú relevanciu, t. j. v danom prípade záujmu obyvateľov

mestskej časti mať v mestskom zastupiteľstve „svojho“ poslanca.

Podľa sú všetky orgány verejnej moci povinné vykladať

a uplatňovať zákony a ich jednotlivé ustanovenia v súlade s . V konkrétnych

okolnostiach, keď výklad súvisiacich právnych noriem v danom prípade § 9 ods. 1 a § 9

ods. 4 môže viesť k rôznym výsledkom, ktoré sú vo vnútornom

rozpore, sa musí uprednostniť taký výklad, ktorý je v súlade s a zároveň

zabezpečuje dôslednú ochranu (priamo) chráneného verejného záujmu, či inej

verejnej hodnoty, v danom prípade princípu rovnosti volebného práva. Vyplýva to zo

zásady ústavne konformného výkladu, ktorú ústavný súd štandardne uplatňuje vo svojej

doterajšej judikatúre (napr. , alebo ).

Vytvorenie samostatného volebného obvodu v mestskej časti Tomčany by

v podmienkach Mesta Martin znamenalo vytvorenie stavu, v rámci ktorého by na jeden

poslanecký mandát v mestskom zastupiteľstve volený v takomto volebnom obvode pripadlo

183 obyvateľov oproti 1881 obyvateľom pripadajúcim na jeden volený mandát podľa

celomestského priemeru. Tento nepomer (1/10) by sa ešte zväčšil v prípade zriadenia

viacmandátového samostatného volebného obvodu v tejto mestskej časti. Vytvorenie

samostatného volebného obvodu v mestskej časti Tomčany pre voľby do mestského

zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010 v súlade s legitímnym verejným záujmom

zastúpenia malých mestských častí v mestskom zastupiteľstve, by teda v podmienkach

Mesta Martin viedlo k protiústavným dôsledkom spočívajúcim v porušení rovnosti

aktívneho i pasívneho volebného práva výslovne garantovanej v čl. 69 ods. 2 a v čl. 30

ods. 1, 3 a 4 .

Článok 30 ods. 1 garantuje ochranu základnému právu zúčastňovať sa na

správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov vo vzťahu

k občanom Slovenskej republiky ako jednotlivcom - fyzickým osobám. Súčasťou tejto

ochrany je aj ústavná garancia rovnosti aktívneho a pasívneho volebného práva. Ochrana

poskytovaná rôznym skupinovým záujmom (napr. pokiaľ ide o obyvateľov určitej mestskej

časti, prípadne voličov určitej národnosti a pod.) musí rešpektovať tieto ústavné limity tak

pokiaľ ide o legislatívou zvolený spôsob a prostriedky, ako aj pokiaľ ide o právnoaplikačnú

prax kompetentných orgánov verejnej moci.

Pokiaľ sťažovateľ namietal nezákonnosť II. bodu namietaného uznesenia poukazujúc

na , ústavný súd konštatuje, že mestské zastupiteľstvo

bolo pri stanovení počtu poslancov na ďalšie volebné obdobie 2006 - 2010 viazané § 11

ods. 3 Napriek skutočnosti, že počet obyvateľov mesta Martin sa

približuje k dolnej hranici rozpätia stanoveného

(od 50 001 do 100 000 obyvateľov) určilo mestské zastupiteľstvo maximálny počet

poslancov na volebné obdobie 2006 - 2010 prípustný podľa uvedeného ustanovenia zákona

č. (19 až 31 poslancov), v dôsledku čoho na jeden volený mandát pripadá

nižší počet obyvateľov, čo je v súlade so záujmom obyvateľov menších mestských častí,

aby sa ich prípadný skupinový záujem presadil v rámci konečného volebného výsledku.

Pri takto stanovenom zákonom limitovanom počte volených mandátov bolo ústavnou

povinnosťou mestského zastupiteľstva rešpektovať v rámci určenia jednotlivých volebných

obvodov a počtov mandátov v nich volených garantovanú rovnosť aktívneho

a pasívneho volebného práva vyplývajúcu z a v , 3 a 4

a v zákonnej rovine premietnutú do znenia

Podľa je Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších

všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi

(). Vytváranie právnej istoty v tvorbe a aplikácii práva je požiadavkou, ktorá sa

v právnom štáte netýka iba štátnych orgánov. Rovnakou mierou zaväzuje aj orgány územnej

samosprávy v ich normotvornej a právnoaplikačnej praxi ().

Právny poriadok Slovenskej republiky predstavuje právny celok, ktorý treba

aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých právnych noriem vrátane noriem ústavných.

Každé ustanovenie zákona treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné právne

normy vrátane noriem ústavných, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu (sťažnosti) hovoriť vtedy, keď namietaným postupom, či rozhodnutím orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

().

Pokiaľ mestské zastupiteľstvo postupovalo popísaným spôsobom pri určení

volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010

vrátane určenia počtu mandátov volených v každom z nich, neumožňuje to vyslovenie

záveru, že namietaným postupom mestského zastupiteľstva došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa zaručeného mu prvou vetou .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že namietaným uznesením,

ktorým sa v súvislosti s určením volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva

na volebné obdobie 2006 – 2010 nezriadil samostatný volebný obvod v mestskej časti

Tomčany, nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného mu čl. 30

ods. 1 prvou vetou .

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné upozorniť, že v rámci

konania o sťažnosti podľa nie je oprávnený rozhodovať o vyhlásení

volieb za neplatné tak, ako navrhol právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku,

ktoré doručil ústavnému súdu 30. marca 2007. Právomocou vyhlásiť voľby do mestského

zastupiteľstva disponuje ústavný súd totiž len v konaní o sťažnostiach podľa čl. 129 ods. 2

. Bez ohľadu na to, by ale v danom prípade ústavný súd nemohol dospieť k takémuto

záveru (t. j. k vyhláseniu volieb za neplatné) ani v konaní o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2

, pretože mestské zastupiteľstvo v namietanom uznesení určilo volebné obvody

ústavne konformným spôsobom, a preto by z tohto dôvodu nebolo možné hodnotiť voľby

poslancov mestského zastupiteľstva ako neústavné a nezákonné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2007