Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 34/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedajúceho JUDr. Štefana

Ogurčáka a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra

Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda

Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na neverejnom zasadnutí 12. mája 1999 prerokoval

volebnú sťažnosť Ing. I. M., bytom R., zastúpeného JUDr. A. H., advokátom, ktorou

namietol neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy v meste Rožňava

konaných v dňoch 18. a 19. decembra 1998 a takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť Ing. I. M. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 29. decembra

1998 volebnú sťažnosť Ing. I. M., bytom R., ktorú prostredníctvom JUDr. A. H., právneho

zástupcu, ktorého si zvolil pre konanie pred ústavným súdom, doplnil 4. januára 1999.

Sťažnosťou namietol neústavnosť a nezákonnnosť volieb do orgánov samosprávy v meste

Rožňava konaných v dňoch 18. a 19. decembra 1998 a žiadal, aby ústavný súd vyhlásil

voľby za neplatné.

Ústavný súd volebnú sťažnosť prerokoval v pléne na neverejnom zasadnutí

10. februára 1999 a uznesením rozhodol o jej prijatí na konanie.

I.

Sťažovateľ kandidoval na poslanca vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v meste

Rožňava vo volebnom obvode č. 3. Volebný obvod č. 3 tvorilo 6 volebných okrskov

s počtom 6 187 zapísaných voličov. Volieb v uvedenom volebnom obvode sa podľa

zápisnice mestskej volebnej komisie zúčastnilo 2 351 voličov a bolo odovzdaných 2 241

platných hlasovacích lístkov. Ing. I. M. získal 346 platných hlasov, čím sa stal

1. náhradníkom vo volebnom obvode č. 3, nakoľko počtom získaných hlasov sa umiestnil

na 8. mieste a v danom obvode sa volilo 7 poslancov do mestského zastupiteľstva. Zo

zápisnice o zvolení 21 poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava podľa volebných

obvodov bolo zistené, že vo volebnom obvode č. 1 potreboval kandidát na zvolenie 246

hlasov, vo volebnom obvode č. 2 – 240 hlasov, vo volebnom obvode č. 3 – 356 hlasov, vo

volebnom obvode č. 4 – 47 hlasov a vo volebnom obvode č. 5 – 61 hlasov. Sťažovateľ

napriek skutočnosti, že získal 346 hlasov (čo je v porovnaní so zvoleným kandidátom vo

volebnom obvode č. 4 počet 7,3 násobne vyšší), sa poslancom nestal.

Subjekty oprávnené iniciovať konanie o volebnej sťažnosti sú taxatívne vymedzené

v o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. (ďalej len „ v znení neskorších

predpisov“). Podľa § 59 ods. 2 prvá veta zákona: „Sťažnosť proti výsledku volieb do

Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj

protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.“ Podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov veta za bodkočiarkou „kandidát môže napádať

len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode.“

(ďalej len „ústava“) neobsahuje splnomocnenie pre zákonodarný orgán, aby ochranu

volebného práva v konaní o volebnej sťažnosti obmedzil zákonom. Ustanovenie § 60 ods. 1

písm. a) v znení neskorších predpisov upravuje náležitosti volebnej

sťažnosti v osobitnom prípade, keď ide o kandidáta na starostu obce, ktorý napáda zvolenie

inej osoby za starostu (). Toto ustanovenie nemožno interpretovať ako

ustanovenie zbavujúce protikandidáta, ktorý splnil podmienku § 59 ods. 2 zákona č.

, práva podať volebnú sťažnosť proti iným porušeniam ústavnosti alebo

zákonnosti volieb, pretože volebná sťažnosť je prostriedkom ochrany zaručeného

práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich

zástupcov (čl. 30 ods. 1), ako aj práva občanov na prístup k voleným funkciám za

rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4). Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s (

ods. 4).

V § 59 ods. 1 sa medzi navrhovateľmi oprávnenými iniciovať konanie pred ústavným

súdom vo volebnej veci uvádza aj „kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej

10 % voličov“.

Ing. I. M. získal v uvedených voľbách 346 hlasov, čo je viac ako 10 % platných

hlasov voličov volebného obvodu, v ktorom kandidoval, a je preto oprávneným

navrhovateľom na podanie volebnej sťažnosti podľa

v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ namietol nezákonnosť a neústavnosť volieb do Mestského

zastupiteľstva v meste Rožňava a žiadal, aby ústavný súd vyhlásil napadnuté voľby za

neplatné.

Sťažovateľ namietol neústavnosť a nezákonnosť volieb z dôvodu vytvorenia

volebných obvodov s nepomerným počtom poslancov. Ide o námietku porušenia ústavnosti

a zákonnosti v štádiu prípravy volieb. Rozhodovanie o niektorých otázkach prípravy volieb

sa zveruje do právomoci volebných komisií, resp. všeobecných súdov. Ústavnosť

a zákonnosť vytvárania volebných obvodov nepatrí k otázkam, ktoré zákon zveruje do

rozhodovacej právomoci uvedených orgánov. Ústavný súd je jediným orgánom Slovenskej

republiky, ktorý môže zabezpečiť ochranu ústavnosti a zákonnosti v prípade námietky

porušenia zákonom ustanovených podmienok tvorby volebných obvodov a určovania počtu

poslancov pre voľby do orgánov územnej samosprávy. Ústavný súd vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľby podľa volebného zákona možno chápať

v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby

( a ). Za prípravu na voľby možno bez pochybností označiť

tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámci ktorých sa uskutočnia voľby do

orgánov územnej samosprávy.

Na základe skutočností, že volebnú sťažnosť podal oprávnený subjekt, ktorý

namietol porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb v lehote určenej zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov, rozhodlo plénum

ústavného súdu o prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd podľa v znení neskorších predpisov

požiadal Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava, aby sa vyjadrilo k návrhu a vysvetlilo

dôvody, ktoré v meste Rožňava viedli k vytvoreniu volebných obvodov namietnutých

predkladateľom volebnej sťažnosti.

Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava vo svojom vyjadrení uviedlo: „Mesto

navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po vykonaní potrebného dokazovania

a vyhodnotení jeho výsledkov vyniesol toto uznesenie: Volebná sťažnosť Ing. I. M.,

bývajúceho v R., kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva v Rožňave sa zamieta.“

Svoj postoj k volebnej sťažnosti Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava odôvodnilo

nasledovne:

„1. V prvom rade tu jestvujú formálne dôvody na zamietnutie volebnej sťažnosti.

Tieto formálne dôvody sa odvíjajú od toho, že v lehote určenej na podanie volebnej

sťažnosti navrhovateľ uviedol, že kandidoval za volebný obvod č. 5, v skutočnosti však

kandidoval za volebný obvod č. 3. Až po uplynutí zákonnej lehoty túto procesnoprávne

významnú skutočnosť „opravil“, čo v znení neskorších predpisov

nepozná.

2. Mesto potvrdzuje, že vytvorilo päť volebných obvodov. Nový volebný obvod,

ktorého zriadenie navrhovateľ napáda, bol vytvorený uznesením mestského zastupiteľstva

z dvoch dôvodov:

a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo 30. júna 1997 oznámenie

o Zozname obcí, častí obcí a vojenských obvodov v Slovenskej republike, kde

časť mesta Rožňavy, v ktorej bol zriadený 5 volebný obvod je vymedzená ako

samostatná časť mesta,

b) žiadosť občanov bývajúcich v okrsku č. 16.

Na tomto mieste uvedieme právnu argumentáciu. V prvom rade sa žiada podotknúť,

že čl. V. ústavného o predĺžení volebného obdobia orgánov

samosprávy obcí zvolených vo voľbách v roku 1994 predpokladal, že možno vytvoriť

volebné obvody odchylne od volebných obvodov, v ktorých sa volilo v roku 1994. Vyplýva

to z toho, že citovaný článok umožnil do 8. 11. 1998 vytvoriť nové volebné obvody, inak

platili volebné obvody, v ktorých sa volilo v roku 1994.

Mesto Rožňava využilo túto možnosť a určilo z dôvodov uvedených pod a) a b) nové

volebné obvody.

Po druhé, a to mesto považuje za dôležitejšie. Podľa

Zb. v znení neskorších predpisov volebné obvody podľa odseku 1 citovaného ustanovenia

určí mestské zastupiteľstvo.

V hypotéze tejto právnej normy niet obmedzenia na určenie počtu volebných

obvodov, iba odkaz na odsek 1 v znení neskorších predpisov.

Táto pôsobnosť mesta je teda neobmedziteľná, za predpokladu, že sa rešpektuje odsek 1, čo

sa v danom prípade stalo. Dokazuje to počet volebných obvodov a počet poslancov, ktorí

mali byť zvolení v týchto jednotlivých obvodoch.

Podčiarkujeme, že v hypotéze analyzovanej normy niet predpokladu, ktorého sa

domáha navrhovateľ: dodržanie pomeru počtu obyvateľov pri vytváraní volebných

obvodov. V odseku 1 v znení neskorších predpisov je

ustanovené: ... v ktorých sa volia poslanci mestského zastupiteľstva pomerne k počtu

obyvateľov obce (mesta), nie pomerne k počtu obyvateľov volebného obvodu. Iba

výkladom možno dôjsť k záveru, že volebné obvody musia byť vytvárané tak, aby počet

poslancov bol primeraný počtu obyvateľov vo volebnom obvode. To sa stalo bez

akýchkoľvek pochýb aj pri vytvorení 5 volebného obvodu.

Navrhovateľ však v podstate napáda nenapadnuteľné. Vyčíta uzneseniu mestského

zastupiteľstva, že niet dostatočného pomeru, resp. primeranosti vo veľkosti volebných

obvodov. Taký predpoklad zákon nepozná a neustanovuje. Preto ho mestské zastupiteľstvo

nemuselo rešpektovať, ale vychádzalo zo svojej pôsobnosti podľa § 9 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov a dbalo iba na to, aby počet mandátov bol

primeraný k počtu obyvateľov volebného obvodu.

3. K porušeniu článku 30 ods. 4 nemohlo dôjsť.

K porušeniu by došlo vtedy, ak by navrhovateľ nemal vôbec prístup k voľbám. Navrhovateľ

riadne kandidoval, získal dokonca taký počet hlasov, ktorý ho oprávňuje na podanie

volebnej sťažnosti, takže o porušení ústavnosti tu nemôže byť ani reči.

Porušenie ústavnosti nemôže založiť to, že mesto využilo svoju výlučnú pôsobnosť

na určenie počtu volebných obvodov.

4. K porušeniu zákonnosti rovnako nedošlo. Porušenie zákonnosti navrhovateľ vidí

v tom, že sa určilo 5 volebných obvodov. Zákon taký počet volebných obvodov umožnil

(porov. a v znení neskorších predpisov). Iné porušenie

zákona navrhovateľ v podstate nevytýkal.

Na záver zdôrazníme, že zákonnosť sa nemohla porušiť nepomerom počtu

obyvateľov v jednotlivých volebných obvodoch, keďže zákon takýto predpoklad legálnosti

komunálnych volieb neupravuje. Primeranosť sa týka len počtu mandátov a počtu

obyvateľov v jednotlivom volebnom obvode.“

Následne ústavný súd podľa v znení neskorších

predpisov vyžiadal aj ďalšie informácie od prednostu Mestského úradu v Rožňave, ktorý

bol splnomocnený na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Jeho stanovisko spolu

s dokladmi boli súdu doručené 21. apríla 1999. Na otázky položené súdom odpovedal

nasledovne:

„1. Sú pravdivé tvrdenia predkladateľa volebnej sťažnosti o tvorbe volebných

obvodov?

Potvrdzujem, že mesto vytvorilo päť volebných obvodov pre voľby do orgánov

samosprávy tak, ako to uvádza navrhovateľ.

V prílohe Vám predkladám Výpis z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rožňave

zo dňa 5. 11. 1998 č. 193/98 (nie 93 ako uvádza predkladateľ) o tvorbe volebných obvodov

pre komunálne voľby konané v dňoch 18. a 19. decembra 1998. Tak isto v prílohe Vám

predkladám kompletný materiál, ktorý bol predložený na rokovanie poslancom mestského

zastupiteľstva. Z predložených materiálov vyplývajú aj počty voličov pripadajúcich na

jednotlivé volebné obvody, ako aj určenie počtu volených poslancov.

2. Aký účel sa sledoval zriadením uvedených volebných obvodov pre voľby do

mestského zastupiteľstva, aké miestne dôvody k tomu viedli?

Vo volebnom období 1990-1994 bolo v meste Rožňave vytvorených 5 volebných

obvodov, a to 3 volebné obvody v samotnom meste, 1 volebný obvod v mestskej časti

Rožňavská Baňa a 1 volebný obvod v mestskej časti Nadabula. Určenie volebných obvodov

je zhodné s tým, ako je to určené v napadnutom uznesení.

Vo volebnom období 1994-1998 boli vytvorené štyri volebné obvody, 3 v samotnom

meste včítane časti Rožňavská Baňa a 1 pre mestskú časť Nadabula.

Vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročníku 7, čiastky 8, vydanom dňa 10. 09.

1997, je zverejnené Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 30. 06. 1997 č.

203/2-97/03767 o vydaní Zoznamu obcí, častí obcí a vojenských obvodov SR, ako aj

samostatný Zoznam obcí, podľa ktorého má Rožňava tieto názvy častí obce: Nadabula,

Rožňava, Rožňavská Baňa.

Na základe tohto ako aj ďalej uvedených skutočností došlo k vytvoreniu volebných

obvodov pre voľby do orgánov samosprávy konané v dňoch 18. 12. a 19. 12. 1998 tak, ako

je to uvedené v odpovedi na 1. otázku.

Boli vytvorené dva volebné obvody, v ktorých počet voličov (ako aj občanov) je

nižší ako v ostatných častiach z nasledovných dôvodov:

- volebný obvod č. 5 tvorený jedným okrskom č. 017

Jedná sa o samostatnú mestskú časť Rožňavy s vlastným katastrom a s vlastným

názvom Nadabula. V súlade s ustanovením §-u 9 ods. 4 o voľbách do

orgánov samosprávy obcí v znení neskorších zmien a doplnkov, musel byť vytvorený

volebný obvod v tejto časti a na základe okolnosti ďalej uvedených bol vytvorený

viacmandátový volebný obvod s počtom poslancov 2. Tak tomu bolo aj v predchádzajúcom

volebnom období rokov 1994-1998.

Vo volebnom období rokov 1994 a 1998 boli tendencie zo strany občanov tejto

mestskej časti o odčlenenie od mesta Rožňavy vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky

v rôznych oblastiach života, ako napríklad neriešenie kanalizácie, zatopenie banských diel a

následné zvýšenie spodnej hladiny banských vôd, neriešenie plynofikácie a ďalšie.

Vzhľadom na tieto okolnosti považovalo mestské zastupiteľstvo vytvorenie

dvojmandátového obvodu za nevyhnutné, čím sa zvýraznila vážnosť, ktorú prikladá mesto

riešeniu problémov tejto mestskej časti.

- volebný obvod č. 4 vytvorený jedným volebných okrskom č. 016

K vytvorenie tohto volebného obvodu viedli mestské zastupiteľstvo nasledovné

skutočnosti:

 jedná sa o mestskú časť, ktorá vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročníku 7,

čiastky 8, vydanom dňa 10. 09. 1997, je označená ako samostatná časť obce.

 na základe požiadavky obyvateľov, bývajúcich na Strelnici (okrsok č. 016), ktorí na

verejných zhromaždeniach zvolených mestským zastupiteľstvom nanášali požiadavku

vytvorenia ešte jedného volebného obvodu z dôvodu, že podľa doterajšieho stavu

nemajú zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, a tým sa obnovil stav ako bol vo

volebnom období 1990 – 1994.

 požiadavky občanov neboli riešené k ich spokojnosti, a to skoro vo všetkých oblastiach

života (starostlivosť o verejné priestranstvá, komunikácie, neriešenie kanalizácie,

plynofikácie, zamestnanosť, zásobovanie a pod).

3. Koľko obyvateľov mali volebné obvody č. 1 – 5 určené pre vykonanie volieb?

V prílohe vám zasielam počty obyvateľov v jednotlivých volebných obvodoch.

Celkove k podanej volebnej sťažnosti zaujímam rovnaké stanovisko ako bolo

uvedené v stanovisku primátora mesta vo veci samej, ktoré Vám bolo zaslané.

Považujem za potrebné ešte doplniť, že zvýšenie celkového počtu poslancov MZ

bolo zvažované v minulosti viackrát. Vzhľadom na technickú náročnosť tohto problému ako

aj ekonomickú situáciu mesta ako aj celej spoločnosti, tieto návrhy boli zamietnuté a

viackrát bolo potvrdené, že počet poslancov 21, ktorý je určený v Štatúte mesta postačuje

k výkonu samosprávnych funkcií mesta.“

Na základe predložených vyjadrení ústavný súd prerokoval volebnú sťažnosť Ing. I.

M. na neverejnom zasadnutí pléna konanom 12. mája 1999.

II.

Predkladateľ volebnej sťažnosti namietol zmarenie svojho práva zaručeného čl. 30 ods.

4 , podľa ktorého: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným

verejným funkciám.“

Každé ustanovenie treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy

, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť. Pre výklad a uplatnenie sú

relevantné najmä ďalšie ustanovenia čl. 30.

Podľa : „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“

Podľa : „Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich

pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.“

Podľa : „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.“

Článkom 30 ods. 1 sa občanom Slovenskej republiky zaručuje právo

zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Toto právo môže občan uplatniť, ak sa

zúčastní na referende podľa druhého oddielu piatej hlavy , alebo ak sa zúčastní

miestneho referenda podľa čl. 67. Slobodnou voľbou svojich zástupcov môže občan uplatniť

aktívne volebné právo zaručené . Článkom 30 ods. 4 sa občanom

Slovenskej republiky zaručuje prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok. V rozsahu prístupu k voleným funkciám sa týmto ustanovením zaručuje

pasívne volebné právo, možnosť byť zvolený za zástupcu iných občanov a v ich mene

vykonávať moc, ktorá podľa pochádza od nich ().

V príčinnej súvislosti s je ustanovenie , podľa

ktorého: „Kde sa v prvej a druhej hlave tejto používa pojem „občan“, rozumie sa tým

štátny občan Slovenskej republiky.“

Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava svoju argumentáciu v spore založilo na

tvrdení, že podľa o voľbách do

orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov volebné obvody pre voľby do

miestneho zastupiteľstva určí mestské zastupiteľstvo, pričom táto pôsobnosť mesta je

neobmedziteľná za predpokladu, že sa rešpektuje § 9 ods. 1 zákona.

Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava vo svojom vyjadrení nevzalo do úvahy príkaz

, podľa ktorého: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a

ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . “

Citované ustanovenie je všeobecné interpretačné pravidlo, ktoré je záväzné aj pre orgány

územnej samosprávy. V okolnostiach prípadu z vyplynula povinnosť

mestského zastupiteľstva vytvoriť volebné obvody v meste Rožňava s takým počtom

obyvateľov, aby každý občan mal približne rovnakú príležitosť ovplyvniť výsledok volieb, ak

uplatní svoje právo zúčastniť sa na správe vecí verejných voľbou svojich zástupcov, alebo ak

uplatí zaručené právo uchádzať sa o prístup k voleným funkciám v mestskom

zastupiteľstve.

Pre voľby do orgánov samosprávy obcí a 4 konkretizuje

v znení neskorších predpisov, ktorého prvá veta začína slovami:

„pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové

volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne

k počtu obyvateľov obce...“. Zákon požaduje len potencionálnu rovnosť aktívneho i

pasívneho volebného práva, lebo ukladá vytvoriť volebné obvody a určiť počty v nich

volených poslancov podľa počtu obyvateľov. Počet poslancov volených v jednotlivých

obvodoch nezávisí od účasti vo voľbách, čo porušuje faktickú rovnosť aktívneho i

pasívneho volebného práva. Aj takáto rovnosť potenciality aktívneho i pasívneho volebného

práva však vyhovuje a 4 . Z uvedeného vyplýva, že na každého poslanca

Mestského zastupiteľstva v Rožňave mal pripadnúť približne rovnaký počet obyvateľov.

Mestské zastupiteľstvo v Rožňave uznesením č. 193/98 z 5. novembra 1998 určilo

pre komunálne voľby konané v dňoch 18. a 19. decembra 1998 v meste Rožňava 5

volebných obvodov, v ktorých sa malo zvoliť 21 poslancov nasledovným spôsobom: vo

volebnom obvode č. 1 – 5 poslancov, č. 2 – 5 poslancov, č. 3 – 7 poslancov, č. 4 – 2

poslanci a č. 5 – 2 poslanci. Podľa správy, na základe ktorej bolo uvedené uznesenie prijaté,

malo mesto Rožňava k 5. novembru 1998 – 19 584 obyvateľov a 14 605 voličov.

Z uvedeného počtu vyplýva, že na 1 poslanca mestského zastupiteľstva malo pripadnúť

v priemere 695 voličov. Volebné obvody boli vytvorené mestským zastupiteľstvom tak, že

vo volebnom obvode č. 1, kde sa volilo 5 poslancov, pripadlo na 1 poslanca 892 voličov, vo

volebnom obvode č. 2 – 656 voličov, vo volebnom obvode č. 3 – 881 voličov, vo volebnom

obvode č. 4 – 174 voličov a vo volebnom obvode č. 5 – 172 voličov. Porovnaním počtu

voličov pripadajúcich na 1 poslanca vo volebnom obvode č. 3 a č. 5 bolo zistené, že na

kandidáta vo volebnom obvode č. 3 pripadlo 5, 1 krát viac voličov ako vo volebnom obvode

č. 5.

Zákon ukladá vytvoriť volebné obvody aj určiť počty poslancov, ktorí v nich majú

byť zvolení, podľa jediného kritéria tak, aby každému poslaneckému mandátu zodpovedal

rovnaký počet obyvateľov obce s trvalým pobytom vo volebnom obvode. Obecné

zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich volených poslancov

uplatniť iné kritériá, ak neohrozia približnú rovnakosť počtov obyvateľov pripadajúcich na

každý poslanecký mandát. Preto nie je potrebné, aby ústavný súd skúmal dôvody, ktoré

viedli Mestské zastupiteľstvo v Rožňave k určeniu volebných obvodov a počtov v nich

volených poslancov, lebo tak veľké rozdiely v počtoch občanov pripadajúcich na jeden

poslanecký mandát v rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého

zastupiteľského zboru nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody. Zákonná formulácia „...pomerne

k počtu obyvateľov obce...“ v spojení s a 4 neznamená úplnú rovnakosť

počtov obyvateľov obce pripadajúcich na každý poslanecký mandát. Ide skôr o požiadavku,

aby na každý poslanecký mandát pripadal približne rovnaký počet obyvateľov obce.

Rozdiely počtov obyvateľov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát Mestského

zastupiteľstva v Rožňave podmienku pomernosti nespĺňajú.

Podstatnými rozdielmi v počtoch obyvateľov, na ktoré pripadal jeden poslanecký

mandát vo voľbách do Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava:

1. bola porušená rovnosť aktívneho i pasívneho volebného práva garantovaná čl. 30

ods. 3 a 4 . Kandidáti na poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava

potrebovali k zvoleniu v jednotlivých obvodoch veľmi odlišné počty hlasov. Tým došlo

k porušeniu základných ľudských práv zakotvených v a 4 všetkých

voličov a kandidátov na poslancov Mestského zastupiteľstva v Rožňave.

2. bol porušený v znení neskorších predpisov

ukladajúci obecným (mestským) zastupiteľstvám utvoriť volebné obvody „pomerne k počtu

obyvateľov obce“. Táto formulácia v spojení a 4 znamená, že na

každého poslanca Mestského zastupiteľstva v Rožňave mal pripadať bez ohľadu na volebný

obvod, v ktorom kandidoval, približne rovnaký počet obyvateľov.

Predkladateľ volebnej sťažnosti uviedol v doplnení podania zo 4. 1. 1999: „V súlade

s ust. par. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a

o postavení jeho sudcov v platnom znení označujeme ostatných zvolených kandidátov“.

V doplnení svojho návrhu touto vetou uviedol menoslov 21 zvolených poslancov

Mestského zastupiteľstva v meste Rožňava podľa jednotlivých volebných obvodov ako

svojich protikandidátov v zmysle v znení

neskorších predpisov.

Volebný obvod podľa citovaného tvrdenia navrhovateľa je zhodný s celým mestom

Rožňava. V skutočnosti však mesto Rožňava pre účel vykonania volieb do orgánov územnej

samosprávy 18. a 19. decembra 1998 nepredstavovalo jeden volebný obvod, ale bolo

rozdelené na volebné obvody. Sťažovateľ toto rozdelenie označil za také, pri ktorom sa

porušilo jeho právo zaručené .

Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ

uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca

popretiu iného práva alebo slobody alebo iného chráneného záujmu.

Vyhlásenie volieb za neplatné podstatne zasahuje do dobromyseľne nadobudnutých

práv tretích osôb, hlavne poslancov, ktorí dobromyseľne a bez porušenia práva získali svoje

mandáty. Vnáša neistotu do verejného života.

Aj v konaní o ochrane volebného práva občanov sa právam podľa

zaručuje len taká ochrana, ktorá je primeraná pre nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi

všetkými právami a slobodami zaručenými . Súčasťou princípov právneho štátu

podľa je vytvorenie právnej istoty a nastolenie dôvery v právo. Predpokladom

vytvárania takého stavu je aj požiadavka včasného uplatnenia práva zaručeného čl. 30 ods. 1

a , čo znamená nielen dodržanie zákonom určenej lehoty pre podanie

volebnej sťažnosti ( ), ale aj uplatnenie práva v tom štádiu

prípravy a priebehu volieb, keď k namietnutému porušeniu alebo zákona došlo.

Stav, ktorý predkladateľ volebnej sťažnosti označil za protiústavný a nezákonný,

nevznikol v období realizácie volieb. Nastal počas prípravy volieb. Neústavnosť

a nezákonnosť vytvorenia volebných obvodov pre voľby do Mestského zastupiteľstva mesta

Rožňava, v dôsledku ktorej došlo aj k porušeniu a 4 , mal sťažovateľ

namietnuť bezprostredne po prijatí uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rožňave č. 193 z

5. novembra 1998, ktorým sa určili volebné obvody a počty poslancov pre komunálne

voľby 18. a 19. decembra 1998 o vytvorení volebných obvodov. Ústavný súd mal

právomoc toto uznesenie zrušiť, ak by jeho neústavnosť a nezákonnosť sťažovateľ namietol

ústavnou sťažnosťou podľa podanou v období prípravy volieb. Podľa

ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných

orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy,

ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Právomoc všeobecného súdu na preskúmanie uznesenia miestneho

zastupiteľstva je vylúčená , podľa ktorého súdy

nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve

alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné (neformálne)

akty, rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu,

ktorý ich vydal. Právomoc zaoberať sa vecou potvrdil ústavný súd aj vo veci (s.

8 - 9). Sťažovateľ teda mal procesný prostriedok na ochranu svojho zaručeného

práva, ale tento prostriedok neuplatnil.

V okolnostiach prípadu predkladateľ volebnej sťažnosti zmeškal príležitosť včas sa

uchádzať o účinnú ochranu svojho zaručeného práva tým, že nepodal ústavnú

sťažnosť. Volebná sťažnosť nie je právnym prostriedkom na zmenu výsledku volieb

z dôvodu, že uchádzač o verejnú funkciu nie je spokojný s dosiahnutým výsledkom vo

voľbách. Nevyužitie jedného procesného prostriedku nemožno nahrádzať uplatnením iného,

zdanlivo použiteľného prostriedku.

Z uvedených dôvodov ústavný súd volebnú sťažnosť Ing. I. M. podľa § 63 ods. 1

písm. d) v znení neskorších predpisov zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 1999