Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 164 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (170)PL. ÚS 34/99
PDF · 263.84 KB
No categories available
PL. ÚS 34/99
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedajúceho JUDr. Štefana
Ogurčáka a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra
Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda
Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na neverejnom zasadnutí 12. mája 1999 prerokoval
volebnú sťažnosť Ing. I. M., bytom R., zastúpeného JUDr. A. H., advokátom, ktorou
namietol neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy v meste Rožňava
konaných v dňoch 18. a 19. decembra 1998 a takto
r o z h o d o l :
Volebnú sťažnosť Ing. I. M. z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 29. decembra
1998 volebnú sťažnosť Ing. I. M., bytom R., ktorú prostredníctvom JUDr. A. H., právneho
zástupcu, ktorého si zvolil pre konanie pred ústavným súdom, doplnil 4. januára 1999.
Sťažnosťou namietol neústavnosť a nezákonnnosť volieb do orgánov samosprávy v meste
Rožňava konaných v dňoch 18. a 19. decembra 1998 a žiadal, aby ústavný súd vyhlásil
voľby za neplatné.
Ústavný súd volebnú sťažnosť prerokoval v pléne na neverejnom zasadnutí
10. februára 1999 a uznesením rozhodol o jej prijatí na konanie.
I.
Sťažovateľ kandidoval na poslanca vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v meste
Rožňava vo volebnom obvode č. 3. Volebný obvod č. 3 tvorilo 6 volebných okrskov
s počtom 6 187 zapísaných voličov. Volieb v uvedenom volebnom obvode sa podľa
zápisnice mestskej volebnej komisie zúčastnilo 2 351 voličov a bolo odovzdaných 2 241
platných hlasovacích lístkov. Ing. I. M. získal 346 platných hlasov, čím sa stal
1. náhradníkom vo volebnom obvode č. 3, nakoľko počtom získaných hlasov sa umiestnil
na 8. mieste a v danom obvode sa volilo 7 poslancov do mestského zastupiteľstva. Zo
zápisnice o zvolení 21 poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava podľa volebných
obvodov bolo zistené, že vo volebnom obvode č. 1 potreboval kandidát na zvolenie 246
hlasov, vo volebnom obvode č. 2 – 240 hlasov, vo volebnom obvode č. 3 – 356 hlasov, vo
volebnom obvode č. 4 – 47 hlasov a vo volebnom obvode č. 5 – 61 hlasov. Sťažovateľ
napriek skutočnosti, že získal 346 hlasov (čo je v porovnaní so zvoleným kandidátom vo
volebnom obvode č. 4 počet 7,3 násobne vyšší), sa poslancom nestal.
Subjekty oprávnené iniciovať konanie o volebnej sťažnosti sú taxatívne vymedzené
v § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 398/1998 Z. z. (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov“). Podľa § 59 ods. 2 prvá veta zákona: „Sťažnosť proti výsledku volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj
protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.“ Podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona
č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov veta za bodkočiarkou „kandidát môže napádať
len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode.“ Ústava Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) neobsahuje splnomocnenie pre zákonodarný orgán, aby ochranu
volebného práva v konaní o volebnej sťažnosti obmedzil zákonom. Ustanovenie § 60 ods. 1
písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje náležitosti volebnej
sťažnosti v osobitnom prípade, keď ide o kandidáta na starostu obce, ktorý napáda zvolenie
inej osoby za starostu (PL. ÚS 29/94). Toto ustanovenie nemožno interpretovať ako
ustanovenie zbavujúce protikandidáta, ktorý splnil podmienku § 59 ods. 2 zákona č.
38/1993 Z. z., práva podať volebnú sťažnosť proti iným porušeniam ústavnosti alebo
zákonnosti volieb, pretože volebná sťažnosť je prostriedkom ochrany ústavou zaručeného
práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich
zástupcov (čl. 30 ods. 1), ako aj práva občanov na prístup k voleným funkciám za
rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4). Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152
ods. 4).
V § 59 ods. 1 sa medzi navrhovateľmi oprávnenými iniciovať konanie pred ústavným
súdom vo volebnej veci uvádza aj „kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej
10 % voličov“.
Ing. I. M. získal v uvedených voľbách 346 hlasov, čo je viac ako 10 % platných
hlasov voličov volebného obvodu, v ktorom kandidoval, a je preto oprávneným
navrhovateľom na podanie volebnej sťažnosti podľa § 59 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.
v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ namietol nezákonnosť a neústavnosť volieb do Mestského
zastupiteľstva v meste Rožňava a žiadal, aby ústavný súd vyhlásil napadnuté voľby za
neplatné.
Sťažovateľ namietol neústavnosť a nezákonnosť volieb z dôvodu vytvorenia
volebných obvodov s nepomerným počtom poslancov. Ide o námietku porušenia ústavnosti
a zákonnosti v štádiu prípravy volieb. Rozhodovanie o niektorých otázkach prípravy volieb
sa zveruje do právomoci volebných komisií, resp. všeobecných súdov. Ústavnosť
a zákonnosť vytvárania volebných obvodov nepatrí k otázkam, ktoré zákon zveruje do
rozhodovacej právomoci uvedených orgánov. Ústavný súd je jediným orgánom Slovenskej
republiky, ktorý môže zabezpečiť ochranu ústavnosti a zákonnosti v prípade námietky
porušenia zákonom ustanovených podmienok tvorby volebných obvodov a určovania počtu
poslancov pre voľby do orgánov územnej samosprávy. Ústavný súd vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľby podľa volebného zákona možno chápať
v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby
(PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 15/94). Za prípravu na voľby možno bez pochybností označiť
tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámci ktorých sa uskutočnia voľby do
orgánov územnej samosprávy.
Na základe skutočností, že volebnú sťažnosť podal oprávnený subjekt, ktorý
namietol porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb v lehote určenej zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, rozhodlo plénum
ústavného súdu o prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie.
Ústavný súd podľa § 31 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov
požiadal Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava, aby sa vyjadrilo k návrhu a vysvetlilo
dôvody, ktoré v meste Rožňava viedli k vytvoreniu volebných obvodov namietnutých
predkladateľom volebnej sťažnosti.
Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava vo svojom vyjadrení uviedlo: „Mesto
navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po vykonaní potrebného dokazovania
a vyhodnotení jeho výsledkov vyniesol toto uznesenie: Volebná sťažnosť Ing. I. M.,
bývajúceho v R., kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva v Rožňave sa zamieta.“
Svoj postoj k volebnej sťažnosti Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava odôvodnilo
nasledovne:
„1. V prvom rade tu jestvujú formálne dôvody na zamietnutie volebnej sťažnosti.
Tieto formálne dôvody sa odvíjajú od toho, že v lehote určenej na podanie volebnej
sťažnosti navrhovateľ uviedol, že kandidoval za volebný obvod č. 5, v skutočnosti však
kandidoval za volebný obvod č. 3. Až po uplynutí zákonnej lehoty túto procesnoprávne
významnú skutočnosť „opravil“, čo zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov
nepozná.
2. Mesto potvrdzuje, že vytvorilo päť volebných obvodov. Nový volebný obvod,
ktorého zriadenie navrhovateľ napáda, bol vytvorený uznesením mestského zastupiteľstva
z dvoch dôvodov:
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo 30. júna 1997 oznámenie
o Zozname obcí, častí obcí a vojenských obvodov v Slovenskej republike, kde
časť mesta Rožňavy, v ktorej bol zriadený 5 volebný obvod je vymedzená ako
samostatná časť mesta,
b) žiadosť občanov bývajúcich v okrsku č. 16.
Na tomto mieste uvedieme právnu argumentáciu. V prvom rade sa žiada podotknúť,
že čl. V. ústavného zákona č. 332/1998 Z. z. o predĺžení volebného obdobia orgánov
samosprávy obcí zvolených vo voľbách v roku 1994 predpokladal, že možno vytvoriť
volebné obvody odchylne od volebných obvodov, v ktorých sa volilo v roku 1994. Vyplýva
to z toho, že citovaný článok umožnil do 8. 11. 1998 vytvoriť nové volebné obvody, inak
platili volebné obvody, v ktorých sa volilo v roku 1994.
Mesto Rožňava využilo túto možnosť a určilo z dôvodov uvedených pod a) a b) nové
volebné obvody.
Po druhé, a to mesto považuje za dôležitejšie. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 346/1990
Zb. v znení neskorších predpisov volebné obvody podľa odseku 1 citovaného ustanovenia
určí mestské zastupiteľstvo.
V hypotéze tejto právnej normy niet obmedzenia na určenie počtu volebných
obvodov, iba odkaz na odsek 1 § 9 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Táto pôsobnosť mesta je teda neobmedziteľná, za predpokladu, že sa rešpektuje odsek 1, čo
sa v danom prípade stalo. Dokazuje to počet volebných obvodov a počet poslancov, ktorí
mali byť zvolení v týchto jednotlivých obvodoch.
Podčiarkujeme, že v hypotéze analyzovanej normy niet predpokladu, ktorého sa
domáha navrhovateľ: dodržanie pomeru počtu obyvateľov pri vytváraní volebných
obvodov. V odseku 1 § 9 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je
ustanovené: ... v ktorých sa volia poslanci mestského zastupiteľstva pomerne k počtu
obyvateľov obce (mesta), nie pomerne k počtu obyvateľov volebného obvodu. Iba
výkladom možno dôjsť k záveru, že volebné obvody musia byť vytvárané tak, aby počet
poslancov bol primeraný počtu obyvateľov vo volebnom obvode. To sa stalo bez
akýchkoľvek pochýb aj pri vytvorení 5 volebného obvodu.
Navrhovateľ však v podstate napáda nenapadnuteľné. Vyčíta uzneseniu mestského
zastupiteľstva, že niet dostatočného pomeru, resp. primeranosti vo veľkosti volebných
obvodov. Taký predpoklad zákon nepozná a neustanovuje. Preto ho mestské zastupiteľstvo
nemuselo rešpektovať, ale vychádzalo zo svojej pôsobnosti podľa § 9 ods. 3 zákona
č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a dbalo iba na to, aby počet mandátov bol
primeraný k počtu obyvateľov volebného obvodu.
3. K porušeniu článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nemohlo dôjsť.
K porušeniu by došlo vtedy, ak by navrhovateľ nemal vôbec prístup k voľbám. Navrhovateľ
riadne kandidoval, získal dokonca taký počet hlasov, ktorý ho oprávňuje na podanie
volebnej sťažnosti, takže o porušení ústavnosti tu nemôže byť ani reči.
Porušenie ústavnosti nemôže založiť to, že mesto využilo svoju výlučnú pôsobnosť
na určenie počtu volebných obvodov.
4. K porušeniu zákonnosti rovnako nedošlo. Porušenie zákonnosti navrhovateľ vidí
v tom, že sa určilo 5 volebných obvodov. Zákon taký počet volebných obvodov umožnil
(porov. § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov). Iné porušenie
zákona navrhovateľ v podstate nevytýkal.
Na záver zdôrazníme, že zákonnosť sa nemohla porušiť nepomerom počtu
obyvateľov v jednotlivých volebných obvodoch, keďže zákon takýto predpoklad legálnosti
komunálnych volieb neupravuje. Primeranosť sa týka len počtu mandátov a počtu
obyvateľov v jednotlivom volebnom obvode.“
Následne ústavný súd podľa § 31 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyžiadal aj ďalšie informácie od prednostu Mestského úradu v Rožňave, ktorý
bol splnomocnený na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Jeho stanovisko spolu
s dokladmi boli súdu doručené 21. apríla 1999. Na otázky položené súdom odpovedal
nasledovne:
„1. Sú pravdivé tvrdenia predkladateľa volebnej sťažnosti o tvorbe volebných
obvodov?
Potvrdzujem, že mesto vytvorilo päť volebných obvodov pre voľby do orgánov
samosprávy tak, ako to uvádza navrhovateľ.
V prílohe Vám predkladám Výpis z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rožňave
zo dňa 5. 11. 1998 č. 193/98 (nie 93 ako uvádza predkladateľ) o tvorbe volebných obvodov
pre komunálne voľby konané v dňoch 18. a 19. decembra 1998. Tak isto v prílohe Vám
predkladám kompletný materiál, ktorý bol predložený na rokovanie poslancom mestského
zastupiteľstva. Z predložených materiálov vyplývajú aj počty voličov pripadajúcich na
jednotlivé volebné obvody, ako aj určenie počtu volených poslancov.
2. Aký účel sa sledoval zriadením uvedených volebných obvodov pre voľby do
mestského zastupiteľstva, aké miestne dôvody k tomu viedli?
Vo volebnom období 1990-1994 bolo v meste Rožňave vytvorených 5 volebných
obvodov, a to 3 volebné obvody v samotnom meste, 1 volebný obvod v mestskej časti
Rožňavská Baňa a 1 volebný obvod v mestskej časti Nadabula. Určenie volebných obvodov
je zhodné s tým, ako je to určené v napadnutom uznesení.
Vo volebnom období 1994-1998 boli vytvorené štyri volebné obvody, 3 v samotnom
meste včítane časti Rožňavská Baňa a 1 pre mestskú časť Nadabula.
Vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročníku 7, čiastky 8, vydanom dňa 10. 09.
1997, je zverejnené Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 30. 06. 1997 č.
203/2-97/03767 o vydaní Zoznamu obcí, častí obcí a vojenských obvodov SR, ako aj
samostatný Zoznam obcí, podľa ktorého má Rožňava tieto názvy častí obce: Nadabula,
Rožňava, Rožňavská Baňa.
Na základe tohto ako aj ďalej uvedených skutočností došlo k vytvoreniu volebných
obvodov pre voľby do orgánov samosprávy konané v dňoch 18. 12. a 19. 12. 1998 tak, ako
je to uvedené v odpovedi na 1. otázku.
Boli vytvorené dva volebné obvody, v ktorých počet voličov (ako aj občanov) je
nižší ako v ostatných častiach z nasledovných dôvodov:
- volebný obvod č. 5 tvorený jedným okrskom č. 017
Jedná sa o samostatnú mestskú časť Rožňavy s vlastným katastrom a s vlastným
názvom Nadabula. V súlade s ustanovením §-u 9 ods. 4 zák. č. 346/1990 o voľbách do
orgánov samosprávy obcí v znení neskorších zmien a doplnkov, musel byť vytvorený
volebný obvod v tejto časti a na základe okolnosti ďalej uvedených bol vytvorený
viacmandátový volebný obvod s počtom poslancov 2. Tak tomu bolo aj v predchádzajúcom
volebnom období rokov 1994-1998.
Vo volebnom období rokov 1994 a 1998 boli tendencie zo strany občanov tejto
mestskej časti o odčlenenie od mesta Rožňavy vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky
v rôznych oblastiach života, ako napríklad neriešenie kanalizácie, zatopenie banských diel a
následné zvýšenie spodnej hladiny banských vôd, neriešenie plynofikácie a ďalšie.
Vzhľadom na tieto okolnosti považovalo mestské zastupiteľstvo vytvorenie
dvojmandátového obvodu za nevyhnutné, čím sa zvýraznila vážnosť, ktorú prikladá mesto
riešeniu problémov tejto mestskej časti.
- volebný obvod č. 4 vytvorený jedným volebných okrskom č. 016
K vytvorenie tohto volebného obvodu viedli mestské zastupiteľstvo nasledovné
skutočnosti:
jedná sa o mestskú časť, ktorá vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročníku 7,
čiastky 8, vydanom dňa 10. 09. 1997, je označená ako samostatná časť obce.
na základe požiadavky obyvateľov, bývajúcich na Strelnici (okrsok č. 016), ktorí na
verejných zhromaždeniach zvolených mestským zastupiteľstvom nanášali požiadavku
vytvorenia ešte jedného volebného obvodu z dôvodu, že podľa doterajšieho stavu
nemajú zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, a tým sa obnovil stav ako bol vo
volebnom období 1990 – 1994.
požiadavky občanov neboli riešené k ich spokojnosti, a to skoro vo všetkých oblastiach
života (starostlivosť o verejné priestranstvá, komunikácie, neriešenie kanalizácie,
plynofikácie, zamestnanosť, zásobovanie a pod).
3. Koľko obyvateľov mali volebné obvody č. 1 – 5 určené pre vykonanie volieb?
V prílohe vám zasielam počty obyvateľov v jednotlivých volebných obvodoch.
Celkove k podanej volebnej sťažnosti zaujímam rovnaké stanovisko ako bolo
uvedené v stanovisku primátora mesta vo veci samej, ktoré Vám bolo zaslané.
Považujem za potrebné ešte doplniť, že zvýšenie celkového počtu poslancov MZ
bolo zvažované v minulosti viackrát. Vzhľadom na technickú náročnosť tohto problému ako
aj ekonomickú situáciu mesta ako aj celej spoločnosti, tieto návrhy boli zamietnuté a
viackrát bolo potvrdené, že počet poslancov 21, ktorý je určený v Štatúte mesta postačuje
k výkonu samosprávnych funkcií mesta.“
Na základe predložených vyjadrení ústavný súd prerokoval volebnú sťažnosť Ing. I.
M. na neverejnom zasadnutí pléna konanom 12. mája 1999.
II.
Predkladateľ volebnej sťažnosti namietol zmarenie svojho práva zaručeného čl. 30 ods.
4 ústavy, podľa ktorého: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným
verejným funkciám.“
Každé ustanovenie ústavy treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy
ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť. Pre výklad a uplatnenie čl. 30 ods. 4 sú
relevantné najmä ďalšie ustanovenia čl. 30.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“
Podľa čl. 30 ods. 2 ústavy: „Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich
pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.“
Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy: „Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa
tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.“
Článkom 30 ods. 1 ústavy sa občanom Slovenskej republiky zaručuje právo
zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Toto právo môže občan uplatniť, ak sa
zúčastní na referende podľa druhého oddielu piatej hlavy ústavy, alebo ak sa zúčastní
miestneho referenda podľa čl. 67. Slobodnou voľbou svojich zástupcov môže občan uplatniť
aktívne volebné právo zaručené čl. 30 ods. 1 ústavy. Článkom 30 ods. 4 ústavy sa občanom
Slovenskej republiky zaručuje prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých
podmienok. V rozsahu prístupu k voleným funkciám sa týmto ustanovením ústavy zaručuje
pasívne volebné právo, možnosť byť zvolený za zástupcu iných občanov a v ich mene
vykonávať moc, ktorá podľa čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza od nich (II. ÚS 48/97).
V príčinnej súvislosti s čl. 30 ods. 4 ústavy je ustanovenie čl. 52 ods. 1 ústavy, podľa
ktorého: „Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým
štátny občan Slovenskej republiky.“
Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava svoju argumentáciu v spore založilo na
tvrdení, že podľa § 9 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov volebné obvody pre voľby do
miestneho zastupiteľstva určí mestské zastupiteľstvo, pričom táto pôsobnosť mesta je
neobmedziteľná za predpokladu, že sa rešpektuje § 9 ods. 1 zákona.
Mestské zastupiteľstvo v meste Rožňava vo svojom vyjadrení nevzalo do úvahy príkaz
čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. “
Citované ustanovenie je všeobecné interpretačné pravidlo, ktoré je záväzné aj pre orgány
územnej samosprávy. V okolnostiach prípadu z čl. 152 ods. 4 ústavy vyplynula povinnosť
mestského zastupiteľstva vytvoriť volebné obvody v meste Rožňava s takým počtom
obyvateľov, aby každý občan mal približne rovnakú príležitosť ovplyvniť výsledok volieb, ak
uplatní svoje právo zúčastniť sa na správe vecí verejných voľbou svojich zástupcov, alebo ak
uplatí ústavou zaručené právo uchádzať sa o prístup k voleným funkciám v mestskom
zastupiteľstve.
Pre voľby do orgánov samosprávy obcí čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy konkretizuje § 9
zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého prvá veta začína slovami:
„pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové
volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne
k počtu obyvateľov obce...“. Zákon požaduje len potencionálnu rovnosť aktívneho i
pasívneho volebného práva, lebo ukladá vytvoriť volebné obvody a určiť počty v nich
volených poslancov podľa počtu obyvateľov. Počet poslancov volených v jednotlivých
obvodoch nezávisí od účasti vo voľbách, čo porušuje faktickú rovnosť aktívneho i
pasívneho volebného práva. Aj takáto rovnosť potenciality aktívneho i pasívneho volebného
práva však vyhovuje čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy. Z uvedeného vyplýva, že na každého poslanca
Mestského zastupiteľstva v Rožňave mal pripadnúť približne rovnaký počet obyvateľov.
Mestské zastupiteľstvo v Rožňave uznesením č. 193/98 z 5. novembra 1998 určilo
pre komunálne voľby konané v dňoch 18. a 19. decembra 1998 v meste Rožňava 5
volebných obvodov, v ktorých sa malo zvoliť 21 poslancov nasledovným spôsobom: vo
volebnom obvode č. 1 – 5 poslancov, č. 2 – 5 poslancov, č. 3 – 7 poslancov, č. 4 – 2
poslanci a č. 5 – 2 poslanci. Podľa správy, na základe ktorej bolo uvedené uznesenie prijaté,
malo mesto Rožňava k 5. novembru 1998 – 19 584 obyvateľov a 14 605 voličov.
Z uvedeného počtu vyplýva, že na 1 poslanca mestského zastupiteľstva malo pripadnúť
v priemere 695 voličov. Volebné obvody boli vytvorené mestským zastupiteľstvom tak, že
vo volebnom obvode č. 1, kde sa volilo 5 poslancov, pripadlo na 1 poslanca 892 voličov, vo
volebnom obvode č. 2 – 656 voličov, vo volebnom obvode č. 3 – 881 voličov, vo volebnom
obvode č. 4 – 174 voličov a vo volebnom obvode č. 5 – 172 voličov. Porovnaním počtu
voličov pripadajúcich na 1 poslanca vo volebnom obvode č. 3 a č. 5 bolo zistené, že na
kandidáta vo volebnom obvode č. 3 pripadlo 5, 1 krát viac voličov ako vo volebnom obvode
č. 5.
Zákon ukladá vytvoriť volebné obvody aj určiť počty poslancov, ktorí v nich majú
byť zvolení, podľa jediného kritéria tak, aby každému poslaneckému mandátu zodpovedal
rovnaký počet obyvateľov obce s trvalým pobytom vo volebnom obvode. Obecné
zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich volených poslancov
uplatniť iné kritériá, ak neohrozia približnú rovnakosť počtov obyvateľov pripadajúcich na
každý poslanecký mandát. Preto nie je potrebné, aby ústavný súd skúmal dôvody, ktoré
viedli Mestské zastupiteľstvo v Rožňave k určeniu volebných obvodov a počtov v nich
volených poslancov, lebo tak veľké rozdiely v počtoch občanov pripadajúcich na jeden
poslanecký mandát v rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého
zastupiteľského zboru nemôžu ospravedlniť nijaké dôvody. Zákonná formulácia „...pomerne
k počtu obyvateľov obce...“ v spojení s čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy neznamená úplnú rovnakosť
počtov obyvateľov obce pripadajúcich na každý poslanecký mandát. Ide skôr o požiadavku,
aby na každý poslanecký mandát pripadal približne rovnaký počet obyvateľov obce.
Rozdiely počtov obyvateľov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát Mestského
zastupiteľstva v Rožňave podmienku pomernosti nespĺňajú.
Podstatnými rozdielmi v počtoch obyvateľov, na ktoré pripadal jeden poslanecký
mandát vo voľbách do Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava:
1. bola porušená rovnosť aktívneho i pasívneho volebného práva garantovaná čl. 30
ods. 3 a 4 ústavy. Kandidáti na poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Rožňava
potrebovali k zvoleniu v jednotlivých obvodoch veľmi odlišné počty hlasov. Tým došlo
k porušeniu základných ľudských práv zakotvených v čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy všetkých
voličov a kandidátov na poslancov Mestského zastupiteľstva v Rožňave.
2. bol porušený § 9 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov
ukladajúci obecným (mestským) zastupiteľstvám utvoriť volebné obvody „pomerne k počtu
obyvateľov obce“. Táto formulácia v spojení čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy znamená, že na
každého poslanca Mestského zastupiteľstva v Rožňave mal pripadať bez ohľadu na volebný
obvod, v ktorom kandidoval, približne rovnaký počet obyvateľov.
Predkladateľ volebnej sťažnosti uviedol v doplnení podania zo 4. 1. 1999: „V súlade
s ust. par. § 61 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a
o postavení jeho sudcov v platnom znení označujeme ostatných zvolených kandidátov“.
V doplnení svojho návrhu touto vetou uviedol menoslov 21 zvolených poslancov
Mestského zastupiteľstva v meste Rožňava podľa jednotlivých volebných obvodov ako
svojich protikandidátov v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
Volebný obvod podľa citovaného tvrdenia navrhovateľa je zhodný s celým mestom
Rožňava. V skutočnosti však mesto Rožňava pre účel vykonania volieb do orgánov územnej
samosprávy 18. a 19. decembra 1998 nepredstavovalo jeden volebný obvod, ale bolo
rozdelené na volebné obvody. Sťažovateľ toto rozdelenie označil za také, pri ktorom sa
porušilo jeho právo zaručené čl. 30 ods. 4 ústavy.
Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ
uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca
popretiu iného práva alebo slobody alebo iného ústavou chráneného záujmu.
Vyhlásenie volieb za neplatné podstatne zasahuje do dobromyseľne nadobudnutých
práv tretích osôb, hlavne poslancov, ktorí dobromyseľne a bez porušenia práva získali svoje
mandáty. Vnáša neistotu do verejného života.
Aj v konaní o ochrane volebného práva občanov sa právam podľa čl. 30 ústavy
zaručuje len taká ochrana, ktorá je primeraná pre nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi
všetkými právami a slobodami zaručenými ústavou. Súčasťou princípov právneho štátu
podľa čl. 1 ústavy je vytvorenie právnej istoty a nastolenie dôvery v právo. Predpokladom
vytvárania takého stavu je aj požiadavka včasného uplatnenia práva zaručeného čl. 30 ods. 1
a čl. 30 ods. 4 ústavy, čo znamená nielen dodržanie zákonom určenej lehoty pre podanie
volebnej sťažnosti (§ 60 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.), ale aj uplatnenie práva v tom štádiu
prípravy a priebehu volieb, keď k namietnutému porušeniu ústavy alebo zákona došlo.
Stav, ktorý predkladateľ volebnej sťažnosti označil za protiústavný a nezákonný,
nevznikol v období realizácie volieb. Nastal počas prípravy volieb. Neústavnosť
a nezákonnosť vytvorenia volebných obvodov pre voľby do Mestského zastupiteľstva mesta
Rožňava, v dôsledku ktorej došlo aj k porušeniu čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, mal sťažovateľ
namietnuť bezprostredne po prijatí uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rožňave č. 193 z
5. novembra 1998, ktorým sa určili volebné obvody a počty poslancov pre komunálne
voľby 18. a 19. decembra 1998 o vytvorení volebných obvodov. Ústavný súd mal
právomoc toto uznesenie zrušiť, ak by jeho neústavnosť a nezákonnosť sťažovateľ namietol
ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy podanou v období prípravy volieb. Podľa čl. 127
ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných
orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy,
ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Právomoc všeobecného súdu na preskúmanie uznesenia miestneho
zastupiteľstva je vylúčená § 248 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súdy
nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve
alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné (neformálne)
akty, rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu,
ktorý ich vydal. Právomoc zaoberať sa vecou potvrdil ústavný súd aj vo veci I. ÚS 76/93 (s.
8 - 9). Sťažovateľ teda mal procesný prostriedok na ochranu svojho ústavou zaručeného
práva, ale tento prostriedok neuplatnil.
V okolnostiach prípadu predkladateľ volebnej sťažnosti zmeškal príležitosť včas sa
uchádzať o účinnú ochranu svojho ústavou zaručeného práva tým, že nepodal ústavnú
sťažnosť. Volebná sťažnosť nie je právnym prostriedkom na zmenu výsledku volieb
z dôvodu, že uchádzač o verejnú funkciu nie je spokojný s dosiahnutým výsledkom vo
voľbách. Nevyužitie jedného procesného prostriedku nemožno nahrádzať uplatnením iného,
zdanlivo použiteľného prostriedku.
Z uvedených dôvodov ústavný súd volebnú sťažnosť Ing. I. M. podľa § 63 ods. 1
písm. d) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 1999