Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 15/94

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna dňa 2. novembra

1994 predbežne prerokoval "Sťažnosť pre neústavnosť v predčasných voľbách v roku 1994

do NR SR, konečného výsledku volieb" podanú Stranou demokratického centra Slovenska,

Závodská 4, Žilina a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Strany demokratického centra Slovenska pre neústavnosť v predčasných

voľbách v roku 1994 do Národnej rady Slovenskej republiky a proti konečnému výsledku

volieb o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávneným subjektom.

O d ô v o d n e n i e

Strana demokratického centra Slovenska podala Ústavnému súdu Slovenskej

republiky dňa 5. 10. 1994 volebnú sťažnosť. Tvrdí v nej, že Krajská volebná komisia v

Bratislave v rozpore so skutočnosťou usúdila a napokon rozhodla, že počet podpisov,

uvedených na petičných hárkoch pripojených ku kandidátnej listine, je nedostatočný. K

takémuto záveru ju podľa tvrdenia sťažovateľa viedla povrchná kontrola uvedeného

dokladu a metodika, od ktorej neskôr upustila. Rozhodnutie znelo tak, že krajská volebná

komisia odmietla kandidátnu listinu zaregistroval. Napriek sťažnostiam a žiadostiam

potvrdila toto rozhodnutie i Slovenská volebná komisia. V ďalšom obsahu sťažnosti sa

uvádza, že napriek v podstate rovnakým pochybnostiam sa voči inej politickej strane

postupovalo tak, že jej kandidátne listiny zaregistrované boli.

Petit sťažnosti znie tak, aby Ústavný súd Slovenskej republiky "... zrušil konečné

rozhodnutie platnosti volieb Slovenskej volebnej komisie s tým, aby SDCS bola zastúpená v

parlamente v 5 %, čo by bola získala v predčasných voľbách. Nepripustením do volieb

nemohla sa uchádzať o priazeň voličov. Ak Ústavný súd SR neuzná za vhodné 5 SDCS s

tým, aby sa do parlamentu dostala, žiadame, aby boli vyhlásené potom voľby za neplatné a

boli vypísané nové.".

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov,

ústavný súd upovedomil o sťažnosti politické strany, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v

Národnej rade Slovenskej republiky a poskytol im lehotu na vyjadrenie.

Z vyjadrení politických strán, ktoré toto svoje právo využili, nevyplynuli pre ústavný

súd relevantné stanoviská, keďže ani jedno z nich sa nezaoberalo procesnými otázkami

zvažovanými pri predbežnom prerokovaní veci, ale zaoberali sa podmienkami meritórneho

rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa spravodajca pripraví vec na predbežné

prerokovanie. V príprave konania na predbežné prerokovania návrhu (sťažnosti)

spravodajca zisťuje, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred ústavným

súdom, najmä, či návrh podala oprávnená osoba (fyzická či právnická), či obsahuje

všeobecné náležitosti podľa § 20 zákona, náležitosti podľa osobitných ustanovení v

konkrétnom prípade .

Podľa , druhá veta nemôže byť z právomoci

súdu vyňaté rozhodovanie o otázkach základných práv a slobôd.

Podľa SR, ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa SR ustanoví

zákon, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129.

Podľa ustanovenia ods. l medzi subjekty oprávnené

podať návrh v zmysle vyššie uvedeného patria: najmenej 1/5 poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd,

generálny prokurátor ( § 18 ods. 1 zákona), politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila,

10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom

obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažovateľ by spomedzi týchto oprávnených subjektov prichádzal do úvahy v

prípade, že by bol považovaný za "politickú stranu, ktorá sa zúčastnila volieb".

Pri posudzovaní možnosti takto kvalifikovať subjekty v rovnakom postavení ako

sťažovateľ možno vychádzať zásadne z dvoch stanovísk. Obe sú závislé od vymedzenia

pojmu "voľby". Prvé stanovisko predpokladá vymedziť tento pojem v širšom zmysle, podľa

ktorého za voľby treba považovať všetko, čo je právne regulované v zákone Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do Slovenskej národnej rady, v znení neskorších

predpisov. V tomto prípade by bola oprávneným subjektom k podaniu sťažnosti pre

nezákonnosť volieb i politická strana, ktorej kandidátna listina zaregistrovaná nebola, keďže

sa de facto volieb zúčastnila už tým, že sa - hoci neúspešne - o to pokúsila.

Druhé stanovisko vychádza z neprípustnosti extenzívneho výkladu zvažovaného

pojmu a za základ berie doslovný výklad pojmu "zúčastnila volieb". Podľa tohto hľadiska sa

nadobúda procesná legitimácia splnením podmienok registrácie kandidátnej listiny v zmysle

až 20 v znení neskorších predpisov, čo je zasa podmienkou

realizácie pasívneho volebného práva kandidátov, ktorí môžu byť volení. Zúčastniť sa na

voľbách v tomto zmysle nie je to isté, ako zaregistrovať stranu či hnutie podľa § 6 zákona č.

v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní tejto otázky, tvoriacej jednu zo

základných podmienok konania vzal za podklad pre svoje rozhodnutie druhé stanovisko,

ktoré zodpovedá zmyslu o voľbách, ako aj zmyslu ust. až

o voľbách znie: "Voľby do Národnej rady

Slovenskej republiky sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného

práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia". Proces realizácie tohto

základného práva, predovšetkým pokiaľ ide o právo byť volený, znamená byť účastný na

tomto akte a s ním spojených procedurálnych postupov. Takto chápaná účasť je

vyvrcholením obdobia, v ktorom prebiehala slobodná súťaž politických síl garantovaná čl.

31 . Neoddeliteľnou súčasťou charakteristiky politickej strany

"ktorá sa na voľbách zúčastnila" je teda možnosť voliť ju - musí byť daná možnosť

občanom odovzdať hlasy v jej prospech.

Ako z vyplýva, je medzi oprávnenými subjektami

na podanie sťažnosti i 10 oprávnených voličov. Ide nepochybne o voličov, ktorí sa volieb v

ustálenom poňatí zúčastniť nemuseli. Tento fakt, ktorý stavia uvedený subjekt do

výhodnejšej pozície ako politickú stranu záver Ústavného súdu Slovenskej republiky

neovplyvnil, keďže splnenie takejto podmienky sa ani u ostatných oprávnených subjektov

vymenovaných v tomto ustanovení nevyžaduje.

Politickú stranu, či hnutie, ktoré nesplnili podmienky 17 volebného zákona a ktorá

tvrdí, že práve táto otázka je sporná a pri jej posudzovaní došlo k nezákonnosti či

neústavnosti, môže pri podaní sťažnosti substituovať ktorýkoľvek oprávnený subjekt.

Znamená to, že prostredníctvom týchto subjektov sa i politická strana na voľbách

nezúčastnená môže domáhať na ústavnom súde vyslovenia niektorého zo záverov,

uvedených v . Predpokladá to, aby si oprávnené subjekty

tvrdenie o opodstatnenosti volebnej sťažnosti osvojili.

Podmienkou na prijatie volebnej sťažnosti je konštatovanie, že neexistuje žiadna

neodstrániteľná prekážka konania. Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že

neodstrániteľnou prekážkou v prejednávanej veci je nedostatok procesnej legitimácie

sťažovateľa.

Podľa môže ústavný súd návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Po zistení vyššie

uvedených skutočností rozhodol ústavný súd v súlade s týmto ustanovením.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Košiciach 2. novembra 1994