Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 15/94
PDF · 86.46 KB
No categories available
PL. ÚS 15/94
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna dňa 2. novembra
1994 predbežne prerokoval "Sťažnosť pre neústavnosť v predčasných voľbách v roku 1994
do NR SR, konečného výsledku volieb" podanú Stranou demokratického centra Slovenska,
Závodská 4, Žilina a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Strany demokratického centra Slovenska pre neústavnosť v predčasných
voľbách v roku 1994 do Národnej rady Slovenskej republiky a proti konečnému výsledku
volieb o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávneným subjektom.
O d ô v o d n e n i e
Strana demokratického centra Slovenska podala Ústavnému súdu Slovenskej
republiky dňa 5. 10. 1994 volebnú sťažnosť. Tvrdí v nej, že Krajská volebná komisia v
Bratislave v rozpore so skutočnosťou usúdila a napokon rozhodla, že počet podpisov,
uvedených na petičných hárkoch pripojených ku kandidátnej listine, je nedostatočný. K
takémuto záveru ju podľa tvrdenia sťažovateľa viedla povrchná kontrola uvedeného
dokladu a metodika, od ktorej neskôr upustila. Rozhodnutie znelo tak, že krajská volebná
komisia odmietla kandidátnu listinu zaregistroval. Napriek sťažnostiam a žiadostiam
potvrdila toto rozhodnutie i Slovenská volebná komisia. V ďalšom obsahu sťažnosti sa
uvádza, že napriek v podstate rovnakým pochybnostiam sa voči inej politickej strane
postupovalo tak, že jej kandidátne listiny zaregistrované boli.
Petit sťažnosti znie tak, aby Ústavný súd Slovenskej republiky "... zrušil konečné
rozhodnutie platnosti volieb Slovenskej volebnej komisie s tým, aby SDCS bola zastúpená v
parlamente v 5 %, čo by bola získala v predčasných voľbách. Nepripustením do volieb
nemohla sa uchádzať o priazeň voličov. Ak Ústavný súd SR neuzná za vhodné 5 SDCS s
tým, aby sa do parlamentu dostala, žiadame, aby boli vyhlásené potom voľby za neplatné a
boli vypísané nové.".
Podľa § 61 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov,
ústavný súd upovedomil o sťažnosti politické strany, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v
Národnej rade Slovenskej republiky a poskytol im lehotu na vyjadrenie.
Z vyjadrení politických strán, ktoré toto svoje právo využili, nevyplynuli pre ústavný
súd relevantné stanoviská, keďže ani jedno z nich sa nezaoberalo procesnými otázkami
zvažovanými pri predbežnom prerokovaní veci, ale zaoberali sa podmienkami meritórneho
rozhodnutia ústavného súdu.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. spravodajca pripraví vec na predbežné
prerokovanie. V príprave konania na predbežné prerokovania návrhu (sťažnosti)
spravodajca zisťuje, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred ústavným
súdom, najmä, či návrh podala oprávnená osoba (fyzická či právnická), či obsahuje
všeobecné náležitosti podľa § 20 zákona, náležitosti podľa osobitných ustanovení v
konkrétnom prípade § 60 zákona č. 38/1993 Z. z..
Podľa čl. 46 ods. 2, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť z právomoci
súdu vyňaté rozhodovanie o otázkach základných práv a slobôd.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti
volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 130 ods. 2 Ústavy SR ustanoví
zákon, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129.
Podľa ustanovenia § 59 ods. l zákona č. 38/1993 Z. z. medzi subjekty oprávnené
podať návrh v zmysle vyššie uvedeného patria: najmenej 1/5 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd,
generálny prokurátor ( § 18 ods. 1 zákona), politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila,
10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom
obvode najmenej 10 % voličov.
Sťažovateľ by spomedzi týchto oprávnených subjektov prichádzal do úvahy v
prípade, že by bol považovaný za "politickú stranu, ktorá sa zúčastnila volieb".
Pri posudzovaní možnosti takto kvalifikovať subjekty v rovnakom postavení ako
sťažovateľ možno vychádzať zásadne z dvoch stanovísk. Obe sú závislé od vymedzenia
pojmu "voľby". Prvé stanovisko predpokladá vymedziť tento pojem v širšom zmysle, podľa
ktorého za voľby treba považovať všetko, čo je právne regulované v zákone Slovenskej
národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady, v znení neskorších
predpisov. V tomto prípade by bola oprávneným subjektom k podaniu sťažnosti pre
nezákonnosť volieb i politická strana, ktorej kandidátna listina zaregistrovaná nebola, keďže
sa de facto volieb zúčastnila už tým, že sa - hoci neúspešne - o to pokúsila.
Druhé stanovisko vychádza z neprípustnosti extenzívneho výkladu zvažovaného
pojmu a za základ berie doslovný výklad pojmu "zúčastnila volieb". Podľa tohto hľadiska sa
nadobúda procesná legitimácia splnením podmienok registrácie kandidátnej listiny v zmysle
§ 17 až 20 zákona č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, čo je zasa podmienkou
realizácie pasívneho volebného práva kandidátov, ktorí môžu byť volení. Zúčastniť sa na
voľbách v tomto zmysle nie je to isté, ako zaregistrovať stranu či hnutie podľa § 6 zákona č.
424/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní tejto otázky, tvoriacej jednu zo
základných podmienok konania vzal za podklad pre svoje rozhodnutie druhé stanovisko,
ktoré zodpovedá zmyslu zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách, ako aj zmyslu ust. § 59 až § 63
zákona č. 38/1993 Z. z. § 1 zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách znie: "Voľby do Národnej rady
Slovenskej republiky sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného
práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia". Proces realizácie tohto
základného práva, predovšetkým pokiaľ ide o právo byť volený, znamená byť účastný na
tomto akte a s ním spojených procedurálnych postupov. Takto chápaná účasť je
vyvrcholením obdobia, v ktorom prebiehala slobodná súťaž politických síl garantovaná čl.
31 Ústavy Slovenskej republiky. Neoddeliteľnou súčasťou charakteristiky politickej strany
"ktorá sa na voľbách zúčastnila" je teda možnosť voliť ju - musí byť daná možnosť
občanom odovzdať hlasy v jej prospech.
Ako z § 59 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. vyplýva, je medzi oprávnenými subjektami
na podanie sťažnosti i 10 oprávnených voličov. Ide nepochybne o voličov, ktorí sa volieb v
ustálenom poňatí zúčastniť nemuseli. Tento fakt, ktorý stavia uvedený subjekt do
výhodnejšej pozície ako politickú stranu záver Ústavného súdu Slovenskej republiky
neovplyvnil, keďže splnenie takejto podmienky sa ani u ostatných oprávnených subjektov
vymenovaných v tomto ustanovení nevyžaduje.
Politickú stranu, či hnutie, ktoré nesplnili podmienky 17 volebného zákona a ktorá
tvrdí, že práve táto otázka je sporná a pri jej posudzovaní došlo k nezákonnosti či
neústavnosti, môže pri podaní sťažnosti substituovať ktorýkoľvek oprávnený subjekt.
Znamená to, že prostredníctvom týchto subjektov sa i politická strana na voľbách
nezúčastnená môže domáhať na ústavnom súde vyslovenia niektorého zo záverov,
uvedených v § 63 zákona č. 38/1993 Z. z.. Predpokladá to, aby si oprávnené subjekty
tvrdenie o opodstatnenosti volebnej sťažnosti osvojili.
Podmienkou na prijatie volebnej sťažnosti je konštatovanie, že neexistuje žiadna
neodstrániteľná prekážka konania. Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že
neodstrániteľnou prekážkou v prejednávanej veci je nedostatok procesnej legitimácie
sťažovateľa.
Podľa § 25 ods.2 zákona č. 38/1993 Z. z. môže ústavný súd návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Po zistení vyššie
uvedených skutočností rozhodol ústavný súd v súlade s týmto ustanovením.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Košiciach 2. novembra 1994