Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 51/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

65

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa,

Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika (sudca spravodajca) v konaní

o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou

Mgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, ktorou namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta konaných 15. novembra 2014,

za účasti , Šafárikova 2015/12, , takto

rozhodol:

Sťažnosť z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

25. novembra 2014 doručené podanie , Ternavská 2238/7,

(ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Volebná sťažnosť... podľa článku 129 ods. 2

Slovenskej republiky a návrh na vydanie predbežného opatrenia“. Ako odporcu sťažovateľ

označil , Šafárikova 2015/12, (ďalej len „odporca“).

2. Vo voľbách od orgánov miestnej samosprávy konaných v meste

15. novembra 2014 sa sťažovateľ a odporca uchádzali o funkciu primátora mesta.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva

a volieb primátora mesta spísanej 16. novembra 2014 „vyplýva, že počet platne

odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 8.050, z toho

v prospech sťažovateľa bolo platne odovzdaných 3.998 hlasov a v prospech odporcu bolo

platne odovzdaných 4.052 hlasov. V zmysle predloženej Zápisnice o výsledku volieb bol

za primátora mesta zvolený odporca. Rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom

predstavuje len 54 hlasov.“.

3. Hneď v úvode svojej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na § 9 ods. 5 zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo ,,volebný zákon“) a zdôrazňuje, že

„v meste boli aj napriek vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu, a teda

v rozpore s ním, pre voľbu primátora mesta vytvorené až dva volebné obvody. Vzhľadom

na to, že volebný výsledok je zisťovaný sčítaním hlasov za celé mesto , ktoré by

v zmysle citovaného ustanovenia malo tvoriť jeden jednomandátový volebný obvod,

sťažovateľ touto volebnou sťažnosťou napáda voľby primátora mesta ... z dôvodu

ich nezákonnosti a neústavnosti, vo volebnom obvode celého mesta “.

4. Sťažovateľ sformuloval dva dôvody, na ktorých založil sťažnostnú argumentáciu.

Tie súvisia s „ovplyvňovaním vôle voličov nedovoleným spôsobom, zneužitím ich

odkázanosti a dozorom nad ich hlasovaním prostredníctvom asistencie zamestnancov

– Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych

služieb, pri hlasovaní klientov zariadenia, ovplyvňovaním a navádzaním na hlasovanie

v prospech odporcu (volebný okrsok č. 5 volebného obvodu č. 1)“, a s «volebnou korupciou,

tzv. „kupovaním hlasov“ rómskych voličov patriacich do znevýhodnenej sociálno etnickej

skupiny (volebné okrsky č. 3 a 4 volebného obvodu č. 1)».

5. K prvému dôvodu sťažnosti sťažovateľ uvádza, že riaditeľ –

Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb,

(ďalej len „špecializované zariadenie“), ,

požiadal 7. novembra 2014 okrskovú volebnú komisiu v okrsku č. 5 o prenosnú volebnú

schránku zo zdravotných dôvodov pre 110 voličov – klientov špecializovaného zariadenia.

Podľa sťažovateľa k tejto žiadosti „neboli pripojené žiadne plnomocenstvá, ktorým by

čo i len jeden zo 110 voličov bol splnomocnil riaditeľa, aby v jeho mene požiadal o volebnú

schránku“, hoci „je to práve volič, ktorý žiada o prenosnú volebnú schránku. Právo

požiadať o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti teda volebný zákon priznáva

individuálnej, konkrétnej osobe – voličovi. Sťažovateľ podotýka, že určená volebná

miestnosť pre obyvateľov volebného okrsku č. 5 bola určená v Gymnáziu ,

a nachádza sa cca 3 minúty pešej chôdze vo vzdialenosti

približne 200 metrov. S prihliadnutím na obsah čestných vyhlásení členov okrskovej komisie

je sťažovateľ presvedčený aj o tom, že závažné dôvody neboli dané minimálne u polovice

voličov uvedených v mennom zozname.“. Sťažovateľ uvádza, že členovia okrskovej volebnej

komisie vyslaní do špecializovaného zariadenia po príchode „zistili, že v hale

Špecializovaného zariadenia je zhromaždených okolo 50 voličov (tzn. nešlo o voličov, ktorí

nie sú schopní pohybu, resp. chôdze). Hala bola vybavená 4 zástenami určenými na voľbu.

Nachádzali sa v nej aj stoly so stoličkami pre členov okrskovej komisie a pre prenosnú

volebnú schránku.“.

6. Sťažovateľ tvrdí, že «riaditeľ si vytvoril v Špecializovanom zariadení de facto

súkromnú volebnú miestnosť, čo je v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona o voľbách

týkajúcich sa miesta vykonania volieb a určenia volebnej miestnosti. Sťažovateľ sa

domnieva, že vytvorením súkromnej volebnej miestnosti došlo okrem iného k uvedeniu

voličov do omylu a navodenia dojmu, že ide o oficiálnu volebnú miestnosť a voliči nemôžu

hlasovať na inom mieste. Sťažovateľ je presvedčený, že vytvorením takejto súkromnej

volebnej miestnosti v rozpore so zákonom o voľbách si zároveň riaditeľ vytvoril priestor

na kontrolu priebehu hlasovania voličov – klientov zariadenia. Toto presvedčenie

sťažovateľa utvrdzuje skutočnosť, že riaditeľ osobne uviedol členom okrskovej volebnej

komisie, že trvá na svojej osobnej účasti vo „volebnej miestnosti“ počas hlasovania

prítomných voličov a na asistencii zamestnancov Špecializovaného zariadenia voličom

pri hlasovaní.

Vzhľadom na to, že voliči boli zamestnancami Špecializovaného zariadenia

od začiatku hlasovania bez vyslovenia žiadosti o pomoc iného voliča sprevádzaní

do priestorov určených na hlasovanie, kde s nimi zotrvávali, boli všetci prítomní dôrazne

poučení o zásade tajnosti hlasovania prítomnými členmi okrskovej komisie. Následne začali

všetci voliči zaradom žiadať o asistenciu pri hlasovaní, pričom tieto vyhlásenia činili

aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani okuliare

a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré by im

znemožňovali voliť bez asistencie. Z ústavnoprávneho hľadiska je pritom potrebné

pred slobodným výberom osoby asistujúcej, preferovať ústavnú zásadu slobodného výkonu

volebného práva podľa .».

7. Všetky popísané skutočnosti sťažovateľ vyhodnocuje tak, že vyjadrovali

„nepochybnú vôľu riaditeľa ovplyvniť týchto voličov a skontrolovať ich hlasovanie. Riaditeľ

Špecializovaného zariadenia svojím konaním mohol ovplyvniť 110 voličov, čo pri konečnom

rozdiele 54 hlasov medzi sťažovateľom a odporcom je významný počet voličov.“.

8. Zároveň sťažovateľ k prvému dôvodu svojej sťažnosti uvádza, že špecializované

zariadenie je určené aj pre fyzické osoby, «ktoré nie sú spôsobilé orientácie v čase,

nerozpoznávajú čas, neopoznávajú blízke osoby, nerozlišujú zvuky, trpia demenciou,

Alzheimerovou chorobou a podobne. V zmysle obsahu priloženého čestného vyhlásenia

(predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pozn.) osoby,

ktoré javili známky dezorientácie v čase a priestore tvorili približne polovicu z voličov,

v zastúpení ktorých riaditeľ Špecializovaného zariadenia požiadal o prenosnú volebnú

schránku. Sťažovateľ je presvedčený, že hlasovanie týchto osôb, ako osôb úplne odkázaných

na služby Špecializovaného zariadenia mohlo byť zmanipulované, keď tieto osoby volili

za asistencie zamestnancov Špecializovaného zariadenia. Neprípustnej manipulácii s týmito

plne odkázanými voličmi, ovplyvňovaniu a navádzaniu, nasvedčujú vyjadrenia voličov,

ktorí týmto asistujúcim zamestnancom výslovne uvádzali, aby v ich mene krúžkovali

kandidáta „tak ako sa ráno dohodli“ a podobne pritom v priloženom

čestnom vyhlásení uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na to, že členovia okrskovej volebnej

komisie boli prítomní pri zaznamenaní vôle voličov, ktorí volili s asistenciou, je možné

skonštatovať, že všetci títo voliči volili za primátora kandidáta č. 1 .

Nie je známy ani jeden volič, ktorý by s asistenciou volil kandidáta č. 2

. Celkovo v zriadení volilo 98 voličov.“

Sťažovateľ sa domnieva, že zo strany týchto voličov išlo o naučené hlasovanie,

resp. nešlo o slobodnú vôľu voličov.».

9. Druhý dôvod sťažnosti sťažovateľ vysvetľuje tak, že vo volebných okrskoch č. 3

a č. 4 v meste , v ktorých „volili rómski voliči patriaci do znevýhodnenej sociálno

etnickej skupiny“, došlo ku „kupovaniu hlasov“. Na podporu tohto záveru sťažovateľ

uvádza, že «vo volebnom okrsku č. 3... získal odporca o cca 90% hlasov viac ako sťažovateľ

a vo volebnom okrsku č. 4 získal odporca o cca 80% hlasov viac ako sťažovateľ... Ani

v jednom z ostatných 17 okrskov oboch volebných obvodov nedošlo k takémuto výraznému

rozdielu...

Záveru, že rómski voliči z okrskov 3 a 4 boli osobitne „motivovaní“ zúčastniť sa

volieb, svedčí aj ich doposiaľ nebývalý záujem o veci verejné, a teda rekordná účasť

vo voľbách... Špecifikum rómskych voličov spočíva pritom vo všeobecnosti v ich skôr

nezáujme o veci verejné a o voľby ako také.».

10. S poukazom na čestné vyhlásenia členov okrskových volebných komisií

sťažovateľ uvádza, že v kritizovaných volebných okrskoch „mnohí voliči mali na rukách

napísanú kombináciu čísel, ktorá vždy začínala číslom 1, pričom pod číslom 1 kandidoval

na post primátora odporca“.

11. Sťažovateľ cituje vyjadrenie , vo voľbách konaných

15. novembra 2014 neúspešného kandidáta na funkciu poslanca Mestského zastupiteľstva

v , elektronicky zverejnené na sociálnej sieti, a súčasne uvádza, že sestra

menovaného bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 4. Na jej adresu sa

ďalší členovia tejto okrskovej volebnej komisie v priložených čestných vyhláseniach

vyjadrili tak, že „často opúšťala volebnú miestnosť a pred volebnou miestnosťou napriek

upozorňovaniu predsedom volebnej komisie sústavne komunikovala s voličmi v rómskom

jazyku a často bolo pri ich komunikácii počuť slovo JEK;... to v rómčine znamená JEDEN“.

12. Napokon sťažovateľ predkladá odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v na žiadosť o podanie informácie z 20. novembra 2014. Sťažovateľ hodnotí

„vyjadrenie poslanca pre hliadku Obvodného oddelenia Policajného

zboru v , s ktorým sa Obvodné oddelenie... uspokojilo, o tom, že potravinové

balíčky rozdával niektorým voličom ako poďakovanie a išlo len o menšiu oslavu,

ako tvrdenie účelové“.

13. Sťažovateľ uzatvára, že „v sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách,

a teda aj označených článkov , v tomto prípade vzhľadom

na tesný volebný výsledok vo voľbách na post primátora mesta dosiahli celkom

zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho

kandidáta – odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb

primátora mesta “. Navrhuje preto ústavnému súdu vyhlásiť voľby primátora mesta

za neplatné.

14. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po tom, ako nezistil dôvody na jej odmietnutie,

uznesením č. k. 14 zo 17. decembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

15. Na výzvu ústavného súdu (30. decembra 2014) doručil odporca svoje vyjadrenie

k predloženej sťažnosti 14. januára 2015. V ňom k prvému sťažnostnému dôvodu zdôraznil,

že „spôsob vykonávania hlasovania počas volieb v predchádzajúcich volebných obdobiach,

ako aj hlasovanie vo volebnom roku 2014 (vo voľbách do vyšších územných celkov,

v prezidentských voľbách, ako aj vo voľbách do europarlamentu) boli týmito voličmi takto

vykonávané do prenosnej schránky a pritom nikdy nebolo poukazované na nesprávnosť

resp. protizákonnosť takto uskutočňovaného hlasovania.

Napokon aj vo voľbách roku 2010 do miestnej samosprávy, kedy bol zvolený

za primátora mesta sťažovateľ, bolo hlasovanie realizované resp. uskutočnené tým

istým spôsobom ako teraz. Ani vtedy neboli žiadne námietky tak od členov okrskovej

komisie ani od samotných kandidátov na primátora mesta , ktorí vo voľbách neboli

úspešní.

Myslím si, že práve neúspech sťažovateľ vo voľbách na primátora mesta

v roku 2014, až po zistení prehry v týchto voľbách, keď nebol zvolený za primátora, začali

napádať členovia okrskových volebných komisií nezákonnosť volieb, ktorých za členov

navrhovalo hnutie a prehlasovať formou čestných vyhlásení, že došlo

k pochybeniam, nezákonnosti a možnosti ovplyvňovania volieb na primátora mesta

.

Na druhej strane, ani jeden z týchto členov okrskovej volebnej komisie č. 5

pri vypracovaní zápisnice a jej podpísaní nepožiadal a nezapísal, že nesúhlasí s obsahom,

má pripomienky resp. že zápisnicu nepodpíše.“.

16. K druhému dôvodu sťažnosti odporca uvádza, že „je znevažujúci predovšetkým

proti rómom, rozhodne nemá nič spoločné so mnou a voľbami“. Motivácia voličov

vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 nevoliť sťažovateľa podľa odporcu „nespočívala

vo volebnej korupcii teda kupovaním hlasov, ale skôr spočívala v tom, že rómskej menšine

počas volebného obdobia 2010 2014, keď bol primátorom sťažovateľ, boli mestskou

políciou odoberané vozíky, bicykle, kočíky, ktorými zvážali do svojich obydlí veci a tieto

boli v mesiaci august počas konania Dní osláv mesta vystavené na verejnosti

v oplotenom priestore v mestskom parku. Práve konanie sťažovateľa počas jeho

vykonávania funkcie primátora mesta vo vzťahu k rómskym občanom mohlo

ovplyvniť rómskych voličov, že mali záujem o veci verejné.

Preto uvedené tvrdenie a indície sťažovateľa v tomto bode sťažnosti považujem len

v rovine nedoložených špekulácií.

Na záver chcem uviesť, že vo volebnom okrsku č. 3 a č. 4 som nikdy nebol,

a to ani počas predvolebnej kampani a ani po voľbách.“.

17. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 16. januára 2015 oznámenie,

v ktorom uviedol, že 1. decembra 2014 podal na Krajskej prokuratúre v

oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestných

činov pri voľbách primátora mesta . Súčasne informoval, že jeho podanie bolo

následne postúpené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej

prokuratúry. Uvedené skutočnosti doložil sťažovateľ prílohami svojho podania.

18. Na výzvu ústavného súdu doručilo mesto 23. januára 2015 originály

volebnej dokumentácie z volieb do orgánov samosprávy mesta , a to z okrskov č. 3,

č. 4 a č. 5.

19. Na výzvu ústavného súdu doručil sťažovateľ 28. januára 2015 ústavnému súdu

označenie voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí sú podľa jeho názoru

spôsobilí vypovedať o skutočnostiach uvádzaných v sťažnosti. Išlo o 50 voličov, ktorých

sťažovateľ rozdelil do dvoch skupín. V prvej uviedol voličov, „ktorí nejavili známky

zdravotnej indispozície a mali byť medzi 50 voličmi nachádzajúcimi sa v hale

Špecializovaného zariadenia po príchode členov volebnej komisie a boli sprevádzaní

zamestnancami Špecializovaného zariadenia od začiatku hlasovania bez vyslovenia žiadosti

o pomoc iného voliča do priestorov určených na hlasovanie“. Do druhej skupiny sťažovateľ

zaradil voličov, „ktorí javili známky dezorientácie v priestore a čase a vo vzťahu ku ktorým

došlo podľa názoru sťažovateľa k neprípustnej manipulácii ako s plne odkázanými voličmi,

a teda k ovplyvňovaniu a navádzaniu“. Sťažovateľ navrhol aj výsluch ,

, „ktorá je zamestnankyňou Špecializovaného zariadenia“. Tento

dôkazný návrh sťažovateľ doložil printscreenom sociálnej siete Facebook, kde navrhnutá

svedkyňa v diskusii uvádzala, že v špecializovanom zariadení došlo k ovplyvňovaniu

voličov.

20. Ústavný súd 5. februára 2015 v priestoroch Okresného súdu Trebišov vypočul

v predmetnej veci svedkov , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

a . Prítomní boli aj sťažovateľ so svojou

právnou zástupkyňou a odporca.

21. Na výzvu ústavného súdu mu 12. februára 2015 boli Prezídiom Policajného zboru

Slovenskej republiky, Národnou kriminálnou agentúrou, národnou protikorupčnou

jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NAKA“), doručené fotokópie podkladov

zo spisu ČVS: PPZ 1107/NKA PK VY 2014 vo veci trestného stíhania začatého na základe

trestného oznámenia sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestných činov

podľa a v znení neskorších predpisov.

22. Ústavnému súdu doručil 13. februára 2015 sťažovateľ svoje vyjadrenie k veci,

v ktorom reagoval na výsluchy svedkov uskutočnené 5. februára 2015. Dokazovanie

podľa jeho názoru vo vzťahu k volebnému okrsku č. 3 jednoznačne preukázalo,

že hlasovanie voličov s asistenciou prebehlo v rozpore s § 31 ods. 5 zákona o voľbách,

lebo „voliči voliaci s asistenciou... nevhadzovali volebné obálky do volebnej schránky sami,

ale činili tak za nich asistenti“. Znovu zopakoval atypické črty volebnej účasti

v „rómskych“ volebných okrskoch.

23. Svedecké výpovede a hodnotí sťažovateľ ako

„účelové“. Zvýrazňuje fakt, ako na účel preukázania jeho neprítomnosti

v deň volieb v meste „pohotovo priniesol lístky na autobus zhodou okolností

korešpondujúce s termínom volieb“. Sťažovateľ vyslovuje názor, že v komunite rómskych

voličov dochádzalo k zastrašovaniu.

24. Ďalej sťažovateľ upozorňuje, že riaditeľ špecializovaného zariadenia žiadal

o prenosnú volebnú schránku „bez predchádzajúceho splnomocnenia voličmi“. Kritizuje

aj to, že „voliči hlasovali s asistenciou bez toho, aby o ňu boli požiadali“. Z výpovede

riaditeľa špecializovaného zariadenia podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že „zamestnanci...

hlásili riaditeľovi zariadenia spôsob, akým hlasovali voliči s ich asistenciou. Uvedené...

potvrdzuje, že došlo k manipulácii voličov, resp. to, že riaditeľ v konečnom dôsledku

dozoroval spôsob hlasovania prostredníctvom, zamestnancov...“.

25. Sťažovateľ naďalej trvá na vypočutí 50 svedkov, ktorých označil vo svojom

vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. januára 2015. Odôvodňuje to tým, že „nepozná

osobne voličov zariadenia , preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach

označiť a vyselektovať z 98 voličov, ktorí napokon odvolili do prenosnej volebnej schránky,

tých ktorí boli bezvládni, dezorientovaní a ktorí sú úplne odkázaní na služby zariadenia

. Domnieva sa však, že nemožno uzavrieť na základe 6 svedeckých výpovedí

realizovaných dňa 05.02.2015, že takí voliči nevolili, resp. že takí voliči v zariadení nie sú

a neboli ovplyvnení pri voľbe...“.

26. V závere svojho vyjadrenia sťažovateľ sumarizuje pochybenia pri hlasovaní

v špecializovanom zariadení a uzatvára, že „porušenie volebného zákona možno považovať

za hrubé a intenzívne“. Zároveň sťažovateľ tvrdí, že viacnásobné porušenie volebného

zákona (umožnenie hlasovania do prenosnej schránky, nezabezpečenie dôsledným

spôsobom tajnosti hlasovania) spôsobila okrsková volebná komisia okrsku č. 5, konkrétne

jej predseda a člen pri voľbe do prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení

.

27. K vyjadreniu sťažovateľa je pripojené čestné vyhlásenie

, , zapisovateľky mestskej volebnej komisie. Uvádza

v ňom, že na pokyn predsedu mestskej volebnej komisie kontaktovala 15. novembra 2014

ústrednú volebnú komisiu na účel usmernenia o postupe pri hlasovaní do prenosnej volebnej

schránky osobou, ktorá zároveň požiadala o úpravu svojho hlasovacieho lístka podľa § 32

zákona o voľbách. Uvádza, že Ústredná volebná komisia jej podala takéto usmernenie:

„Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že nemôže

čítať alebo písať, má právo požiadať o pomoc iného voliča, avšak pri hlasovaní

do prenosnej volebnej schránky musia byť prítomní aj obaja členovia okrskovej volebnej

komisie, ktorí zároveň počujú čo oprávnený volič povie voličovi, ktorý mu pomáha

pri úprave hlasovacieho lístka a zároveň vidia čo tento pomocný volič v hlasovacom lístku

vyznačí, t. j. či sa prejav vôle voliča zhoduje s tým, čo je uvedené na jeho hlasovacom lístku,

ktorý upravil pomocný volič. “

II.

Skutkové východiská prerokovávanej veci

28. Skutkovú stránku prerokovávanej veci ústavný súd objasňoval na prvom mieste

postupom podľa § 62 zákona ústavnom súde, podľa ktorého si ústavný súd vyžiada všetky

doklady a správy týkajúce sa volieb. V tomto smere ústavný súd zameral svoju pozornosť na

mestom doručenú volebnú dokumentáciu z volebných okrskov č. 3, č. 4 a č. 5,

ktorú preskúmal so zreteľom na charakter sťažnostných námietok. Tie od ústavného súdu

nevyžadovali prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech súperiacich

kandidátov o funkciu primátora mesta. Zápisnice okrskových volebných komisií

v uvedených volebných okrskoch boli podpísané všetkými členmi týchto komisií

bez výhrad.

29. Ústavný súd ďalej pri skúmaní skutkovej stránky prerokovávanej veci vzal

do úvahy aj k sťažnosti priložené čestné vyhlásenia predsedu mestskej volebnej komisie

( ), predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5 ( ),

obsahovo identické čestné vyhlásenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3

( ) a člena tejto volebnej komisie ( ), identické čestné

vyhlásenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 4 ( ) a člena tejto

okrskovej volebnej komisie ( ), identické čestné vyhlásenia ,

, , , , a

.

30. Sudca spravodajca na základe poverenia pléna ústavného súdu vypočul

5. februára 2015 podľa na Okresnom súde Trebišov

mimo ústneho pojednávania niektorých zo sťažovateľom navrhnutých svedkov. Postupoval

pritom podľa druhej vety

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s .

31. Sťažovateľ v sťažnosti navrhol okrem iného výsluch 110 klientov

špecializovaného zariadenia na účel preukázania tvrdení o nesplnení podmienok

pre hlasovanie mimo „riadnej“ volebnej miestnosti, ako aj na účel preukázania tvrdení

o manipulácii voličov pri tvorbe ich vôle prejavenej vo volebnom akte. Berúc do úvahy

hľadiská procesnej ekonómie a hospodárnosti konania pred ústavným súdom vyzval ústavný

súd 16. januára 2015 prostredníctvom právnej zástupkyne sťažovateľa na riadne

a zrozumiteľné označenie primeraného počtu z pôvodne navrhnutých 110 klientov

špecializovaného zariadenia. Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne doručil

28. januára 2015 ústavnému súdu návrh vypočuť spolu 50 klientov špecializovaného

zariadenia s upresnením ich mien, priezvísk a dátumom narodenia. Navrhovaný počet

nepovažoval ústavný súd za dostatočne zohľadňujúci spomenuté hľadiská procesnej

ekonómie a hospodárnosti konania, pretože stále išlo o značný počet navrhovaných

svedectiev k tým istým otázkam. Ústavný súd preto náhodným výberom určil na vypočutie

po 3 klientoch (svedkov) z každej dvoch skupín vymedzených samotným sťažovateľom (bod

19), spolu 6 svedkov.

32. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že v konaní podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) sa uplatňuje stabilne judikovaný názor, podľa

ktorého namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv

na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj

doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (,

a ). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,

pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže

byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,

prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca

v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd

podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. ).

33. Rovnako nepovažoval ústavný súd potrebné vypočuť všetkých zo skupiny štyroch

navrhnutých svedkov ( , , , ,

, a ), ktorí mali vypovedať o poskytnutí odmeny

voličom „znevýhodnenej sociálno etnickej skupiny“ vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4.

Skutočnosť, že všetci títo navrhovaní svedkovia bývajú na rovnakej adrese a totožnosť

priezvisk troch z nich naznačovala ich príbuzenských vzťah (ten sa počas výsluchu svedkov

aj potvrdil), ale tiež identický obsah ich čestných vyhlásení priložených k sťažnosti podľa

názoru ústavného súdu významným spôsobom eliminujú predpoklad zásadných rozdielov

v očakávaných svedeckých výpovediach. Ústavný súd preto z konkretizovanej skupiny

navrhnutých svedkov vypočul iba , , a .

34. Svedok bol členom okrskovej volebnej komisie

vo volebnom okrsku č. 5. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že „bol aj v minulosti

členom toho istého okrsku č. 5 a aj sa zúčastňoval volieb v “. Poukázal

na skutočnosť, že v minulosti bolo pri voľbách do prenosnej volebnej schránky prítomných

päť až šesť členov okrskovej volebnej komisie, kým počas napadnutých volieb 15. novembra

2014 to boli iba dvaja členovia okrskovej volebnej komisie. Vypovedal, že v minulosti

volili hendikepovaní voliči za plentou s asistenciou, kým v ostatných komunálnych voľbách

sa tak dialo „pri stole pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie“. Ostatní voliči

uskutočnili volebný akt za plentou. Riaditeľ špecializovaného zariadenia počas volieb „bol

prítomný, ale nepostrehol, že by zasahoval do hlasovania“.

35. Svedok , klient špecializovaného zariadenia, uviedol, že sa

volieb zúčastnil a hlasoval v špecializovanom zariadení, v ktorom býva už 10 rokov.

V každých voľbách hlasuje do prenosnej volebnej schránky, a teda ani pri ostatných

komunálnych voľbách nepozoroval žiaden rozdiel. Volil sám, za plentou a hlasoval

slobodne. Nebol účastníkom žiadnej volebnej kampane, zaregistroval len volebné plagáty,

na ktorých videl oboch kandidátov. Vypovedal tiež, že o prenosnú volebnú schránku žiadal,

lebo má problémy s chôdzou, a ak by mal ísť do „riadnej“ volebnej miestnosti, asi by voliť

nešiel. O možnosti voľby do prenosnej volebnej schránky hovoril pred voľbami

so zamestnancami špecializovaného zariadenia (so sestričkami). Nevie o nikom, kto by

ako zdravý po telesnej i duševnej stránke volil s pomocou asistencie.

36. Svedkyňa , klientka špecializovaného zariadenia, volila

do prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení. Volila samostatne, za plentou,

bez prítomnosti inej osoby a slobodne sa rozhodla, koho bude voliť. Nevidela žiadnu

primerane zdravú osobu, ktorej by pri voľbe niekto pomáhal. Otázkou voľby do prenosnej

volebnej schránky sa nejako osobitne nezaoberala, pretože podľa doterajších skúseností

vedela, že sa voľby uskutočnia v špecializovanom zariadení.

37. Svedok , klient špecializovaného zariadenia, sa volieb zúčastnil,

volil v jedálni špecializovaného zariadenia, volil sám, za plentou, slobodne

a bez akéhokoľvek nátlaku či prehovárania inou osobou. O možnosti voliť v priestoroch

špecializovaného zariadenia sa dozvedel tak, že si to prečítal na nástenke.

V špecializovanom zariadení neprebiehala v rámci volebnej kampane žiadna akcia,

pozoroval len vylepené plagáty, nevie však, čo bolo na nich zobrazené, resp. napísané.

38. Svedok , klient špecializovaného zariadenia, volil v jeho priestoroch,

volil sám, za plentou a o svojom výbere sa rozhodoval slobodne. Pred voľbami sa

od zamestnancov špecializovaného zariadenia dozvedel, že bude môcť voliť do prenosnej

volebnej schránky. Všimol si, že nevládnym osobám pomáhali pri hlasovaní sestričky.

V čase, keď volil on, bol v miestnosti prítomný aj riaditeľ špecializovaného zariadenia,

ale do priebehu volieb nezasahoval.

39. Svedkyňa , klientka špecializovaného zariadenia, volila

v jedálni špecializovaného zariadenia, hlasovala za plentou, bez pomoci s vyplňovaním

hlasovacieho lístka. Rozhodla sa sama a slobodne. Na prítomnosť riaditeľa špecializovaného

zariadenia pri hlasovaní si nepamätá. Nevidela, že by niekto z voličov volil s asistenciou.

V špecializovanom zariadení boli pred voľbami vylepené predvolebné plagáty, no nepamätá

si, kto na nich bol zobrazený.

40. Svedkyňa , klientka špecializovaného zariadenia, taktiež volila

do prenosnej volebnej schránky. Volila sama, nikto jej pri úprave hlasovacieho lístka

nepomáhal a o voľbe sa rozhodla sama. Riaditeľ špecializovaného zariadenia nebol

v miestnosti prítomný. Uviedla, že osoby, ktoré sedeli v jedálni počas voľby, kričali na ňu

aj na jej spolubývajúcich. Nevie povedať prečo, ale pamätá sa, že povedali, že ich dajú

na súd. Kričali na nich bezdôvodne. Z prítomných účastníkov konania spoznala pána

, ale nepamätá si, či bol na predvolebných plagátoch.

41. Svedok bol predsedom okrskovej volebnej komisie vo volebnom

okrsku č. 4. Uviedol, že text čestného vyhlásenia, ktoré je súčasťou príloh sťažnosti,

skoncipoval spolu so sťažovateľom. K priebehu volieb vypovedal, že pred otvorením

volebnej miestnosti sa pred ňou vytvárali rady voličov, preto museli požiadať o pomoc

mestskú políciu na účel udržania verejného poriadku. V samotnej volebnej miestnosti

prebiehali voľby pokojne. Počas volieb požiadalo o asistenciu asi sto voličov,

a to buď pri identifikácii totožnosti alebo aj spoza plenty. On sa ako predseda volebnej

komisie v takom prípade snažil z radov čakajúcich voličov vybrať niekoho, kto by potrebnú

asistenciu poskytol. Volebný akt potom prebiehal tak, že buď volič spolu s asistentom

za plentou upravili hlasovací lístok, alebo v iných prípadoch asistent povedal nahlas

alebo naznačil voličovi čísla, ktoré je potrebné zakrúžkovať. Veľakrát sa to dialo v rómskom

jazyku alebo vo východoslovenskom dialekte. Mnohí voliči mali na rukách napísanú

kombináciu čísel, ktorá vo väčšine prípadov začínala číslicou 1. Proti tomuto stavu nemohol

zakročiť, lebo to zákon nezakazuje. Považuje to však za spôsob, akým niekto naviedol

dotyčných voličov, aby volili číslo, ktoré mali poznačené. Sú mu známe skutočnosti, že

v ranných hodinách v deň volieb skupina ľudí chodila po domoch a presviedčala voličov na

voľbu konkrétneho kandidáta. S odstupom času po Vianociach a v priebehu januára si

uvedomil, že tento faktor zrejme stál za neobvykle veľkým záujmom voličov o voľby. Člen

uvedenej skupiny , ktorý navštevoval príbytky voličov, ich motivoval k účasti

na voľbách a inštruoval ich, ktorých kandidátov majú voliť. Údajne voličov motivoval aj

hmotne formou vína, keksov, prípadne iným prézentom. Členka volebnej komisie, ktorej

bol predsedom, pani podľa upozornenia iných členov komisie často

vychádzala z volebnej miestnosti a komunikovala v rómskom jazyku s voličmi, pričom

často bolo počuť výraz „jekh“, čo v preklade znamená „jeden“. On ako predseda okrskovej

volebnej komisie ju potom upozornil, aby s takým správaním prestala. Sám ju videl

vychádzať často, no po jeho upozornení s tým prestala. Nebol prvýkrát členom okrskovej

volebnej komisie, oproti minulosti výrazne narástla motivácia voliť.

42. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie č. 4, nepozorovala

v priebehu volieb vo volebnej miestnosti žiadne problémy. Nie je si vedomá ani problému

s veľkým počtom voličov. Nie je pravdou, že by často opúšťala volebnú miestnosť,

vychádzala len vtedy, keď išla fajčiť. Bolo to v priebehu volieb viac ako päťkrát, presný

počet si však nepamätá. Na chodbe stretávala voličov, ktorí buď odchádzali z volebnej

miestnosti alebo na volebný akt ešte len čakali. Komunikovala s nimi len vtedy,

ak potrebovali informáciu, do ktorej volebnej miestnosti majú ísť voliť. Voličov, ktorí ešte

nevolili, neovplyvňovala, snažila sa s nimi hovoriť po slovensky, aby rozumela aj jej

kolegyňa, ktorá tam bola s ňou. Nie je pravdou, že by pri rozhovoroch s voličmi na chodbe

opakovane použila rómsky výraz „jekh“.

43. Svedok , člen okrskovej volebnej komisie č. 4, uviedol, že text

čestného vyhlásenia, ktoré je prílohou sťažnosti, vznikol na základe skúseností z volieb

v budove Základnej školy a po stretnutí s p. , ktoré sa

uskutočnilo aj za prítomnosti pánov 21. novembra 2014

na pôde mestského úradu. S textom súhlasil, preto ho podpísal. K podaniu informácií

tvoriacich obsah spísaného textu čestného vyhlásenia bol vyzvaný , ktorý sa

pýtal, či majú vedomosti a poznatky o skutočnostiach spochybňujúcich voľby. Ešte v deň

volieb hovoril s predsedom volebnej komisie, že už príchod voličov a komunikácia, ktorá

medzi nimi prebiehala, neboli v poriadku a že čísla, ktoré voliči zakrúžkovali, neboli

náhodou. Z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi sa dozvedel, že volili tak, aby nemali

problémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamo potvrdili. Svoje tvrdenia

nevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas volieb mali nekalé praktiky vyvíjať.

Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Pamätá si jednu voličku, ktorá volila

za plentou a spýtala sa ho, či správne zakrúžkovala čísla, ktoré mala vyznačené na ruke.

Nevie však, ako došlo k tomu, že na rukách mali voliči číselné kombinácie. Je presvedčený,

že hlasovacie lístky negramotných voličov, ktorí mali asistentov, boli upravené na základe

vôle asistentov, nie samotných voličov. Vníma ako neregulárne, keď za voličov,

ktorí nevedia čítať a písať, hlasovali asistenti, aj si je vedomý, že je to v súlade so zákonom.

Sám nevidel, koho takíto voliči volili, ale počul vyslovovanie výrazu „jekh“. V priebehu

volieb sa so svojimi pochybnosťami podelil s predsedom okrskovej volebnej komisie,

nevedel však, že tieto pochybnosti môže vyjadriť aj odmietnutím podpisu na zápisnicu

s uvedením dôvodov odmietnutia.

44. Sťažovateľom navrhnutý svedok , ktorého čestné vyhlásenie

o ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedol, že takéto čestné

vyhlásenie nikdy nepodpísal ani nevie, čo je jeho obsahom. Podpis na listine spoznáva, je to

jeho podpis. Bývalý prednosta mestského úradu ho požiadal o podpísanie

prázdneho papiera. Pre pracuje už asi dvadsať rokov (vykonáva práce

v jeho záhrade), a tak mu dôveroval, že jeho podpis na prázdny papier je potrebný a nebude

zneužitý. K podpisu došlo 20. novembra 2014 a pri podpise bol prítomný len on

a . Z textu čestného vyhlásenia nevie nič potvrdiť ani vyvrátiť, pretože od 13.

do 19. novembra 2014 bol odcestovaný v Londýne. Má so sebou cestovné lístky, ktoré si so

sebou pre istotu zobral, ak by musel preukázať svoju neúčasť na voľbách, prípadne jej

dôvod.

45. Sťažovateľom navrhnutá svedkyňa , ktorej čestné vyhlásenie

o ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedla, že jej svokor,

priniesol domov prázdny papier s tým, aby ho podpísala a ona tak urobila.

V minulosti jej nikdy nedával nič podpisovať. Nevie nič o tom, že by sa deň po voľbách

v osade, v ktorej žijú Rómovia, pred pohostinstvom rozdávali potraviny. V tom čase

ani nebola vonku a nemá k tomu čo povedať. Osobu s menom nepozná.

46. Svedok , predseda okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdil

nárazovo veľký počet voličov vo volebnom okrsku č. 3, ako aj vo volebnom okrsku č. 4.

Okrskové volebné komisie č. 3 a č. 4 a volebné miestnosti týchto okrskov totiž sídlili

v rovnakej budove. Vo volebnom okrsku č. 3 bol veľký počet voličov, ktorí vyhlásili,

že nevedia čítať ani písať. Asistenciu pri hlasovaní vníma ako spôsob kontroly

a ovplyvňovania voličov, ktorí takto volia. Nie každý volič využívajúci asistenciu mal iného

asistenta. Asistentov bolo len niekoľko. Uvedomil si to až s odstupom času po voľbách a pri

stretnutí a vzájomnej komunikácii členov volebných komisií. O asistentov žiadali voliči,

s ktorými už asistent prišiel. Volič sa prezentoval u volebnej komisie, požiadal o asistenta

a na otázku odpovedal, že asistenta má. Samotní asistenti sa hlásili, že budú voliť

s dotyčnými, odobrali sa za plentu a spoločne vyplnili lístok. On sa snažil trvať na tom,

aby do urny lístok odovzdal samotný volič. Táto jeho snaha nebola vždy úspešná. Voliči

nijako neskrývali, že na rukách majú číselné kombinácie. Niektorí ich mali napísané

na lístkoch papiera. Členom volebnej komisie bol prvýkrát.

47. Svedok , člen okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdil vznik textu

čestného vyhlásenia spôsobom, o ktorom vypovedali už predchádzajúci svedkovia.

Na množstvo voličov, ktorí už o siedmej ráno čakali pred volebnou miestnosťou, pripadlo

v ich volebnom obvode asi 30 – 40 asistencií, o ktoré žiadali nevidiaci, prestárli voliči,

ale aj mladí ľudia, ktorí vyhlásili, že nevedia písať. Voľby prebiehali štandardne za plentou.

Použitie asistenta vníma ako riziko, že v takom prípade bude výsledkom voľby vôľa

asistenta, nie voliča. Členovia okrskovej volebnej komisie upozorňovali prítomných,

že aj pri voľbe s pomocou asistenta je potrebné, aby hlasovací lístok do urny vhodil volič.

48. Svedkyňa , navrhnutá na výsluch sťažovateľom, uviedla,

že netuší, prečo je predvolaná. Informácia, podľa ktorej je zamestnankyňou

špecializovaného zariadenia, sa nezakladá na pravde. Pracuje v zubnej ambulancii a v rámci

svojej práce chodieva do špecializovaného zariadenia. K svojmu vyjadreniu v rámci

komunikácie na Facebooku uvádza, že to bol jej názor, ktorý po tom, ako si uvedomila, že

ho nevie preukázať a že nemá výpovednú hodnotu, asi po dvoch minútach zmazala.

49. Svedok , riaditeľ špecializovaného zariadenia, uvádza, že je

vo funkcii riaditeľa od roku 2000. V minulosti voľby v špecializovanom zariadení prebiehali

tak, že zakaždým požiadali o prenosnú volebnú urnu pre tých, ktorí mali zdravotné

problémy. Pred rokmi bolo ale aj pre ostatných klientov pohodlnejšie voliť do prenosnej

volebnej urny, no často nebol k dispozícii dostatočný počet hlasovacích lístkov. Bolo potom

potrebné vracať sa pre hlasovacie lístky, rukou sa dopisovali mená voličov do hárkov a bol

prípad, keď sa dokonca musela priniesť druhá urna. Na mestskom úrade mu potom

odporučili, aby žiadali o prenosnú volebnú urnu pre všetkých voličov. Prax teda ukázala,

že je výhodnejšie spísať všetkých voličov a požiadať o prenosnú volebnú schránku

pre všetkých. Organizácia žiadostí prebieha tak, že pracovník sociálneho úseku zistí záujem

klientov o hlasovanie a na základe toho potom on ako riaditeľ špecializovaného zariadenia

požiada o prenosnú volebnú schránku. Je tomu tak aj teraz pri blížiacom sa referende.

V minulosti mu nikdy zo strany okrskovej volebnej komisie ani nikým iným nebolo

vytýkané, že k žiadostiam o prenosnú volebnú schránku nie sú pripojené splnomocnenia

od klientov. Vždy od neho potrebovali iba zoznam voličov, a to tak pri komunálnych, ako aj

pri parlamentných voľbách, či pri voľbách do Európskeho parlamentu. V deň volieb sa mu

ohlásili dvaja členovia okrskovej volebnej komisie (predseda a jeden člen), priniesli

prenosnú volebnú schránku a on im ukázal priestory jedálne vyhradené pre voľby. Po začatí

hlasovania bol upozornený, že sa má vzdialiť z volebnej miestnosti. Chvíľu stál pri dverách

a požiadal, či by bolo možné zvládnuť hlasovanie do podávania obeda. Po tomto odišiel do

svojej kancelárie. Jedáleň nemala znaky volebnej miestnosti, bola iba prispôsobená na

hlasovanie. Asi po piatich minútach bol privolaný, oznámili mu, že voľby boli prerušené

a v jedálni sa dozvedel, že klienti sa dožadujú asistencie pri volebnom akte. Prítomný

predseda mestskej volebnej komisie mu oznámil, že tento stav hodnotí ako manipuláciu

volieb a že zavolá políciu. Predseda okrskovej volebnej komisie mu oznámil,

že telefonicky dostal pokyn, podľa ktorého klientom môžu asistovať ošetrovateľky, ale oni,

dvaja členovia okrskovej volebnej komisie, sa musia úpravy hlasovacieho lístku zúčastniť za

plentou. Svedok im povedal, že skôr takýto postup považuje za porušenie zákona. Na to

odišiel z jedálne. Po skončení hlasovania, zhruba o pol štvrtej, obaja členovia okrskovej

volebnej komisie na jeho otázku, či bolo všetko v poriadku, odpovedali kladne a s tým sa

rozišli. Kampaň pred voľbami v špecializovanom zariadení neprebiehala, bol iba oslovený,

či môžu byť zverejnené volebné plagáty. Boli asi dva, jeden na vrátnici a vo vestibule.

Naňho nebol vyvíjaný nátlak zo žiadnej strany, aby organizoval alebo umožnil predvolebné

aktivity v špecializovanom zariadení. Pri porovnaní s priebehom volieb v minulosti nebadá

v ostatných komunálnych voľbách nič atypické. Bolo mu naznačené, že sa v jedálni nemá

zdržiavať, tak bez problémov odišiel. Netuší, prečo mu povedali, že všetci klienti žiadali

o asistenciu, lebo bolo mnoho voličov (asi 38), ktorí voľby zvládli samostatne. Pravdaže, iná

situácia bola v pavilónoch s ťažko zdravotne postihnutými a imobilnými klientmi. Počet

klientov schopných voliť samostatne mu uviedli úsekové pracovníčky.

50. Svedok , predseda mestskej volebnej komisie, uviedol,

že mnoho nezrovnalostí pri voľbách zistil až po voľbách, keď si ich dal do súvisu

s volebnými výsledkami. Považuje za správne, že spísal čestné vyhlásenie, ktoré je

priložené k sťažnosti. Voľby boli nečestné a neférové voči .

V špecializovanom zariadení bol osobne prítomný, keď riešil otázku osobnej asistencie

pri volebnom akte. Na jeho pokyn zapisovateľka telefonicky na číslo,

ktoré im v rámci predvolebnej inštruktáže bolo uvedené, kontaktovala ústrednú volebnú

komisiu, kde jej oznámili, že požadovanú informáciu im neposkytnú písomne ani faxom,

alebo mailom, lebo počas volieb takéto informácie poskytujú len telefonicky. Po príchode

do špecializovaného zariadenia videl neštandardnú situáciu, v podstate išlo o simuláciu

ďalšieho volebného okrsku, čo nekorešponduje s pravidlami o voľbe do prenosnej volebnej

schránky. Pozoroval aj neprimerané správanie riaditeľa špecializovaného zariadenia,

ktorý trval na tom, aby asistenciu klientom poskytli ošetrovatelia, nechcel opustiť volebnú

miestnosť, a to ani po dôraznom požiadaní. Všimol si nevidiacu klientku, ktorej nemal

kto pomôcť pri hlasovaní, z čoho usudzuje, že klienti boli vopred inštruovaní

a zmanipulovaní. Až po ubezpečení sa, že aktuálny stav je v súlade s inštruktážou Ústrednej

volebnej komisie, opustil špecializované zariadenie. Myslí si, že ošetrovatelia asistovali

pri hlasovaní aj mimoriadne nezorientovaným klientom, ktorí ani netušili, o čo ide. Svedok

netuší, ako sa tieto osoby dostali k voľbám, ľudsky mu pripadá neprípustné, aby takéto

osoby mohli žiadať o prenosnú volebnú schránku a dostali sa k voľbám. Mnoho klientov

špecializovaného zariadenia nie je z , nepoznali kandidátov na primátora, a predsa

hromadne žiadali o prenosnú volebnú schránku. U ľudí, ktorí majú závažné zdravotné

problémy, je veľká pravdepodobnosť, že ich hlasy môžu byť zneužité. Na chodbe

v priestoroch špecializovaného zariadenia videl na stoloch materiály jedného z kandidátov.

Boli ich desiatky. Kým bol primátorom , pôsobil svedok ako prednosta

Mestského úradu v . Odišiel dohodou k 31. decembru 2014 sám, pretože nebol

ochotný spolupracovať s novým vedením mesta. Na druhý deň po voľbách ráno šiel po ulici

Švermovej a v osade stálo červené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov.

Preto kontaktoval mestskú políciu i štátnu políciu. Dostal informáciu, že boli rozdávané

potravinové balíčky a že vec bola postúpená Národnej kriminálnej agentúre. Vo vzťahu

k volebným okrskom č. 3 a č. 4 ho kontaktovali členovia okrskových volebných komisií

s problémami s množstvom voličov. Videl , ako hovorí s voličmi, fajčila,

a tak bola vykázaná za roh budovy školy. Pri prechode autom cez rómsku osadu nevidel

žiadne volebné plagáty, a tak netuší, na základe čoho sa Rómovia pri voľbe rozhodovali.

Na vlastné oči však videl skupinu ľudí, ktorá chodila po najzanedbanejšej časti rómskej

osady v čase volieb. K svedok uviedol, že na základe toho, čo mu pán

povedal, sám napísal text čestného vyhlásenia pre , ktorí podpisovali

text, nie prázdny papier. Bola to svedkova iniciatíva. Pán mu vypomáhal drobnými

prácami v záhrade, a tak mali vzájomne užitočné vzťahy. Predpokladá, že na základe toho sa

mu pán zdôveril s informáciami, ktoré potom svedok spísal do čestného vyhlásenia.

Včera mu pán Šandor telefonicky povedal, že je zastrašovaný a že pred ústavným súdom

nepovie pravdu.

51. Svedok , predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pracuje

ako notársky kandidát. K označeniu „súkromná volebná miestnosť“ použitému v čestnom

vyhlásení ho viedla úprava jedálne v špecializovanom zariadení. Boli tam 4 plenty, stôl,

stoličky pre volebnú komisiu, vyzeralo to ako volebná miestnosť. Proces voľby s prenosnou

volebnou schránkou nenapĺňal jeho predstavy o tom, ako má takáto voľba prebiehať. Jeho

pochybnosti o voľbách sa formovali počas dňa volieb, ale aj po voľbách, keďže volebný deň

bol preňho náročný. Žiadosť o prenosnú volebnú schránku bola doručená mestskému úradu,

jemu ju predložila zapisovateľka okrskovej volebnej komisie ráno v deň volieb,

a tak nad náležitosťami žiadosti a nad jej oprávnenosťou neuvažoval a neskúmal to.

Ak niekto požiada o prenosnú volebnú schránku, on nie je oprávnený hodnotiť oprávnenosť

žiadosti. V špecializovanom zariadení volila s asistenciou aj dobrá polovica všetkých

klientov, ale konkrétne číslo voličov s asistenciou v jedálni si netrúfa uviesť. Keď odvolilo

98 voličov, tak polovica je zhruba 50 osôb, ale je to len jeho odhad. Počas volieb

v špecializovanom zariadení narastal počet požiadaviek na asistenciu, a to aj takých,

pri ktorých to zjavne nebolo potrebné. Preto sa na základe telefonátu dostavil osobne

predseda mestskej volebnej komisie a podal stanovisko Ústrednej volebnej komisie,

podľa ktorého asistencia ošetrovateľa klientovi musí prebiehať pod dohľadom členov

okrskovej volebnej komisie. Aj on očakával a žiadal tento pokyn v písomnej forme,

lebo ako právnikovi sa mu to nepozdávalo. Dostalo sa mu však informácie, že počas volieb

Ústredná volebná komisia komunikuje len telefonicky. Spočiatku volili voliči s asistenciou

aj bez prítomnosti členov okrskovej volebnej komisie. Volili aj takí, ktorí o asistenciu

nepožiadali a personál ich odprevádzal – toto sa týkalo jedálne. V prípadoch, keď bol

osobne pri volebnom akte prítomný, všetci volili p. . Napriek pochybnostiam

zápisnicu podpísal na základe konzultácie s p. , keďže dospeli k záveru,

že do zápisnice netreba nič dodávať, lebo samotný akt volieb zo strany okrskovej volebnej

komisie prebehol v podstate regulárne. Nevidí rozpor medzi svojím pôsobením predsedu

okrskovej volebnej komisie a osobou, ktorá podpísala čestné vyhlásenie, lebo samotný akt

hlasovania prebehol v súlade so zákonom, a teda ako predseda okrskovej volebnej komisie

nemal dôvod akékoľvek pripomienky uviesť. Je potrebné odlíšiť jeho postavenie ako

predsedu okrskovej volebnej komisie na jednej strane a osoby podávajúcej čestné

vyhlásenie na účely konania pred ústavným súdom na strane druhej.

52. Ústavný súd pri tvorbe skutkového obrazu prejednávanej veci bral ďalej do úvahy

obsah verejných listín, ktoré tvorili prílohy sťažnosti, prípadne si ich ústavný súd vyžiadal

od iných orgánov verejnej moci, a to menovite:

rozhodnutie primátora mesta z 2. októbra 2014 o určení volebných

okrskov a volebných miestností podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách,

úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky

v zo 16. novembra 2014,

záznam Mestskej polície č. j.: 370/14 UZ zo 16. novembra 2014,

fotokópiu zápisnice mestskej volebnej komisie zo 16. novembra 2014 o výsledku

volieb do mestského zastupiteľstva a primátora mesta ,

uznesenie NAKA ČVS: PPZ 1107/NKA PK VY 2014 z 19. januára 2015 o začatí

trestného stíhania,

zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 20. januára 2015,

zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,

zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,

zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,

zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,

zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015.

53. Na podklade rekapitulovaných dôkazných prostriedkov ústavný súd považoval

v konaní o sťažnosti sťažovateľa za preukázané tieto skutočnosti podstatné pre posúdenie

kvality volieb vo volebnom okrsku č. 5:

voľby do prenosnej volebnej schránky sa v špecializovanom zariadení využívali

aj pri iných voľbách v minulosti,

žiadosť o prenosnú volebnú schránku v minulosti aj v procese prípravy napadnutých

volieb podával riaditeľ špecializovaného zariadenia za všetkých klientov, ktorí o také

hlasovanie prejavili záujem, pričom okrskové volebné komisie akceptovali, že riaditeľ

špecializovaného zariadenia žiada o prenosnú volebnú schránku bez splnomocnenia

voličmi,

v špecializovanom zariadení prebiehalo 15. novembra 2014 hlasovanie

do prenosnej volebnej schránky, a to tak, že jedna skupina voličov hlasovala v jedálni

(niektorí s asistenciou, iní bez asistencie) a druhá skupina voličov hlasovala na izbách

špecializovaného zariadenia,

v jedálni hlasovali spočiatku s asistenciou (ošetrovatelia špecializovaného

zariadenia) aj takí klienti, ktorí o ňu formálne nepožiadali,

v určitých, presne neidentifikovaných časových úsekoch bol riaditeľ

špecializovaného zariadenia v jedálni počas hlasovania prítomný, do priebehu hlasovania

však nezasahoval,

predseda okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 5 (

) a člen tejto komisie boli osobne prítomní pri úprave hlasovacieho

lístka bližšie nešpecifikovaného počtu tých voličov v špecializovanom zariadení, ktorí volili

s asistenciou,

klienti špecializovaného zariadenia, ktorí volili za plentou v jedálni bez asistencie,

sa pri úprave hlasovacieho lístka rozhodovali bez predchádzajúceho vplyvu iných osôb,

žiaden člen okrskovej volebnej komisie č. 5 nevyužil právo odmietnuť podpísanie

zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.

54. Vo vzťahu k voľbám vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 považoval ústavný súd

za preukázané, že:

vo volebných miestnostiach bol 15. novembra 2014 záujem voličov hlasovať vyšší

oproti záujmu vo voľbách v minulosti; záujem o hlasovanie bol koncentrovaný hlavne

v ranných hodinách,

v priebehu hlasovania bližšie neidentifikovaný, avšak nezanedbateľný počet voličov

žiadal voliť s asistenciou, ktorú poskytoval stabilný okruh osôb vybraných samotnými

voličmi žiadajúcimi si asistenciu,

voliči spolu v priestoroch vo volebnej miestnosti, prípadne v jej bezprostrednej

blízkosti komunikovali, pričom často používali výraz „jekh“, čo v rómskom jazyku

znamená „jeden“,

veľký počet voličov mal na rukách alebo na pomocných papierových lístkoch

vyznačenú číselnú kombináciu začínajúcu číslicou „1“,

v dopoludňajších hodinách 16. novembra 2014 sa v blízkosti pohostinstva

nachádzalo nákladné motorové vozidlo a súčasne v uvedenej lokalite došlo k rozdávaniu

potravín,

členka okrskovej volebnej komisie č. 4 počas volieb opúšťala

volebnú miestnosť, mimo ktorej komunikovala s voličmi,

texty čestných vyhlásení , ,

a boli skoncipované na základe iniciatívy sťažovateľa,

podpis a pod čestné vyhlásenia identického

znenia, ktoré sú priložené k sťažnosti, inicioval , predseda mestskej

volebnej komisie,

žiaden z členov okrskových volebných komisií č. 3, č. 4 nevyužil právo odmietnuť

podpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.

III.

Právne posúdenie veci

55. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,

volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

56. Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

57. Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame

a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

58. Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

59. Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

60. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis , , ). Zistená

nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým

následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného

práva a jeho princípov (mutatis mutandis , , ).

61. Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

62. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jeho

právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie

tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne

opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. ,

, , , , ). Inými slovami,

nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel

a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

63. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,

musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb,

t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov,

ktoré s nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou

volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita

nezákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.

). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity

volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok

volieb ().

64. Sťažovateľ hneď v úvode odôvodnenia svojej sťažnosti poukázal na porušenie § 9

ods. 5 zákona o voľbách, keďže na účel voľby primátora mesta boli na území

mesta vytvorené dva volebné obvody.

65. Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľby

podľa volebného zákona možno chápať v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšom

zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby ( a ). Za prípravu na voľby

možno bez pochybností označiť tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámci

ktorých sa uskutočnia voľby do orgánov územnej samosprávy ().

66. Podľa § 9 ods. 5 zákona o voľbách pre voľby starostu obce (primátora) tvorí

každá obec jeden jednomandátový volebný obvod.

67. Z podkladov priložených k sťažnosti naozaj vyplýva, že samotný sťažovateľ ešte

ako primátor mesta určil podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách 2. októbra 2014 volebné

okrsky a volebné miestnosti, pričom v tomto rozhodnutí sú jednotlivé volebné okrsky

zadelené do dvoch volebných obvodov.

68. Z obsahu sťažnosti ani z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, aký vplyv

malo preukázané porušenie zákona o voľbách na výsledky volieb primátora mesta

z 15. novembra 2014. Preto rešpektujúc podstatu volebného súdnictva, ktorá sa okrem iného

vyznačuje aj zisťovaním intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb, ústavný súd konštatuje irelevantnosť

zisteného porušenia zákona o voľbách v jeho § 9 ods. 5 v relácii k výsledku napadnutých

volieb. Táto námietka je preto nedôvodná.

69. Sťažovateľ svoju ďalšiu sťažnostnú argumentáciu skutkovo i právne rozdelil

do dvoch okruhov. Preto aj ústavný súd považoval pri odôvodnení svojho rozhodnutia

za potrebné zohľadniť naznačenú rozdielnosť dôvodov, ktorými sťažovateľ voľby primátora

mesta konané 15. novembra 2014 spochybnil.

70. Tvrdená neplatnosť volieb primátora mesta , ktorú sťažovateľ navrhuje

ústavnému súdu autoritatívne konštatovať, je v prvom rade založená na údajnej

neregulárnosti priebehu volieb v špecializovanom zariadení. Hlasovanie sa tu realizovalo

do prenosnej volebnej schránky. Približne polovica klientov, pre ktorých sa žiadala

prenosná volebná schránka, hlasovala v na to upravenej jedálni. Sťažovateľ v tejto súvislosti

prednáša viacero čiastkových námietok.

71. Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä

zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej

miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná

komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch

svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič

hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

72. V konaní pred ústavným súdom je preukázané, že riaditeľ špecializovaného

zariadenia požiadal pre 110 klientov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, konkrétne

v priestoroch špecializovaného zariadenia. Rovnako je preukázané, že k žiadosti o prenosnú

volebnú schránku neboli pripojené splnomocnenia klientov. Z formálneho hľadiska tak

ústavný súd konštatuje porušenie zákona o voľbách, pretože bez náležitého splnomocnenia

sa žiadosť doručená na mestský úrad okrskovej volebnej komisii dostáva po právnej stránke

do polohy žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia, nie žiadosti klientov – voličov.

73. Na druhej strane ústavný súd nemôže opomenúť, že klienti špecializovaného

zariadenia sa vzhľadom na svoje zdravotné problémy a v niektorých prípadoch väčšiu,

v iných prípadoch zas menšiu mieru sociálnej odkázanosti zjavne spoliehajú na personál

špecializovaného zariadenia pri vybavovaní svojich administratívnych a iných záležitostí,

pri ktorých prichádzajú do formálne regulovaného kontaktu s verejnou mocou. To vedie

k vytvoreniu zaužívanej praxe fungovania vzájomných vzťahov klientov a personálu,

resp. vedenia špecializovaného zariadenia v štandardizovaných situáciách. K takým

nepochybne patrí aj hlasovanie vo voľbách.

74. Z dokazovania pre ústavný súd vyplynulo, že v špecializovanom zariadení je

obvyklé, ak jeho riaditeľ v procese prípravy volieb požiada okrskovú volebnú komisiu

o prenosnú volebnú schránku, a to takpovediac paušálne, teda pre všetkých klientov,

ktorí o voľbu podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách prejavia záujem, bez ohľadu na to, či im

ich zdravotné ťažkosti umožňujú alebo neumožňujú navštíviť na účel hlasovania „riadnu“

volebnú miestnosť. Táto prax je výsledkom viacročného vývoja popísaného riaditeľom

špecializovaného zariadenia v jeho svedeckej výpovedi. Navyše, a to považuje ústavný súd

za podstatné, okrskové volebné komisie ani v minulosti a ani v spochybnených ostatných

voľbách nevnímali postup riaditeľa špecializovaného zariadenia za právne imperfektný

v takej miere, že by požadovali doplnenie žiadosti podanej podľa § 31 ods. 6 zákona

o voľbách alebo že by dokonca prijatej žiadosti nevyhoveli.

75. Ústavný súd zastáva názor, že v zariadeniach podobného typu, akým je

špecializované zariadenie, nemožno ani v budúcnosti vylúčiť taký spôsob využitia § 31

ods. 6 zákona o voľbách, ktorý bude hraničiť s postupom contra legem. Predmetné

ustanovenie zákona o voľbách sa však prioritne orientuje na voličov – jednotlivcov, ktorí sú

zdravotne hendikepovaní. Nie je vôbec neakceptovateľné, ak sa v sociálnych zariadeniach,

v ktorých je umiestnených podstatne viac takýchto jednotlivcov, vyvinie prax posúvajúca

inštitút splnomocnenia žiadateľa do polohy neformálneho ústneho súhlasu klienta

so zaužívanou ponukou voliť do prenosnej volebnej schránky. Navyše, ak najmenej jeden zo

svedkov potvrdil, že v opačnom prípade by voliť nešiel.

76. V popísaných okolnostiach sa ústavný súd obracia na svoju judikatúru,

podľa ktorej nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb

alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak

na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi

(napr. ).

77. Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu konštatované formálne

porušenie zákona o voľbách v procese prípravy volieb primátora mesta materiálne

nevykazuje známky tak závažného protiprávneho konania, ktoré by odôvodňovalo

existenciu pochybností o tom, či namietané voľby primátora mesta a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov.

78. K aplikácii § 31 ods. 6 zákona o voľbách ústavný súd s ohľadom na podstatu

sťažnostnej argumentácie ďalej uvádza, že toto ustanovenie zákona o voľbách ustanovuje iba

cieľ, ktorý musí volebná komisia dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbu

členov okrskovej volebnej komisie. Pri tomto type hlasovania je postup členov volebnej

komisie upravený jediným pravidlom: sú povinní postupovať tak, aby bola zachovaná

tajnosť hlasovania ().

79. Sťažovateľ v sťažnosti a vo svojom čestnom vyhlásení

a v naň nadväzujúcej svedeckej výpovedi podrobili kritike fakt, že hoci členovia okrskovej

volebnej komisie č. 5 prišli s prenosnou volebnou schránkou, v špecializovanom zariadení

bola zriadená v podstate štandardná volebná miestnosť.

80. Zákon o voľbách neupravuje podrobne priebeh hlasovania do prenosnej volebnej

schránky. Jedinou požiadavkou je rešpektovanie tajnosti hlasovania. Ani formálno právne

niet teda žiadnej prekážky, aby použitie prenosnej volebnej schránky malo podobu

hlasovania väčšieho počtu voličov v tej istej miestnosti.

81. Okrem toho ústavný súd dokazovaním nezistil, že by členovia okrskovej volebnej

komisie a potom, ako sa dostavili do špecializovaného

zariadenia a zistili, akým spôsobom sú jeho priestory na hlasovanie pripravené, alebo počas

hlasovania vzniesli pripomienky ku skutočnosti, že hlasovanie klientov špecializovaného

zariadenia bude prebiehať v jedálni. Ústavný súd preto aj túto sťažnostnú námietku

vyhodnotil ako nedôvodnú.

82. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namietal, že viacerí voliči v špecializovanom

zariadení neboli natoľko zdravotne indisponovaní, že by nevyhnutne museli voliť

s asistenciou.

83. Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok

pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou

do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací

lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

84. V prvom rade ústavný súd judikuje, že na vykonanie volebného aktu

prostredníctvom prenosnej volebnej schránky je aplikovateľný § 32 zákona o voľbách,

a preto poskytnutie pomoci v intenciách označeného ustanovenia takto hlasujúcemu

hendikepovanému voličovi nie je porušením princípu tajnosti hlasovania ().

85. Citované ustanovenie zákona o voľbách neznamená, že by bol volič dožadujúci

sa pomoci iného voliča z dôvodu svojej negramotnosti povinný toto svoje tvrdenie

preukazovať. V zásade preto platí, že ak volič takéto tvrdenie prednesie, treba z neho

vychádzať. Iba v prípade, keby napríklad vzhľadom na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania

či zastávanú funkciu voliča by sa javilo jeho tvrdenie ako prima facie nepravdivé, bolo by

možné takémuto voličovi odoprieť pomoc iného voliča ().

86. Z dokazovania vykonaného pred ústavným súdom nevyplýva, že by členovia

okrskovej volebnej komisie č. 5 ( a ), prítomní pri hlasovaní

v špecializovanom zariadení, odopreli niektorému z voličov požadovanú asistenciu.

V situácii, keď mali vážne pochybnosti o potrebe asistencie pre voličov, kontaktovali

mestskú volebnú komisiu a prostredníctvom nej v súčinnosti s Ústrednou volebnou

komisiou pochybnosti vyriešili tak, že pri úprave hlasovacieho lístka voličov hlasujúcich

s asistenciou boli prítomní samotní členovia okrskovej volebnej komisie.

87. Skutočnosť hlasovania s asistenciou sa ústavnému súdu v zariadení, akým je

špecializované zariadenie, nejaví ako riziková z pohľadu splnenia podmienok podľa § 32

zákona o voľbách. Aj v nadväznosti na už citovaný judikovaný názor vo veci sp. zn.

možno skôr prezumovať právne významnú odkázanosť klientov, ktorí

o asistenciu požiadajú. Zo svedeckých výpovedí ani z iných podkladov priložených

k sťažnosti nevyplynuli žiadne informácie, že by sa tvrdenie konkrétneho voliča o potrebe

asistencie javilo prima facie nepravdivé. Ani sťažovateľ, ani vypočutí svedkovia žiadnu

konkrétnu osobu na tento účel neoznačili. Sťažovateľ len všeobecne uviedol, že o asistenciu

žiadali „aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani

okuliare a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré

by im znemožňovali voliť bez asistencie“. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhol vypočuť

50 klientov špecializovaného zariadenia. Z nich ústavný súd náhodne vybral 6 svedkov,

pričom žiaden z nich argumentáciu sťažovateľa nepotvrdil, a to ani vo vzťahu k iným

spolubývajúcim, ktorí v jedálni špecializovaného zariadenia volili.

88. Pokiaľ ide samotnú úpravu hlasovacieho lístka u voličov, ktorí volili

s asistenciou, sťažovateľ v sťažnosti tvrdil zneužitie odkázanosti voličov, a tým

aj manipuláciu ich vôle, čo podporil obsahom čestného vyhlásenia

, predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bol prítomný pri úprave

hlasovacích lístkov voličov využívajúcich asistenciu, a uviedol, že «voliči nabádali

asistujúcich zamestnancov zariadenia, aby „zakrúžkovali kandidáta, tak ako oni uznajú

za ;vhodné“, resp. nech „zakrúžkujú tak ako sa ráno dohodli“ a pod. Mnoho voličov

prejavilo svoju vôľu len po položení otázky či chcú voliť „jedničku , alebo dvojku

“».

89. K uvedenej námietke už ústavný súd v minulosti konštatoval, že je na vôli voliča

(jeho interná voľba), ktorý požiadal o pomoc pri úprave hlasovacieho lístka, a následne je

aj na jeho zodpovednosti, aký spôsob komunikácie zvolí s voličom, ktorého o pomoc

pri úprave hlasovacieho lístka požiadal, tak aby realizoval svoje aktívne hlasovacie právo

v súlade s jeho vôľou... ().

90. V ustálených skutkových okolnostiach potom ústavný súd nemôže apriórne

uzavrieť, že komunikácia voliča s jeho asistentom v podobe, aká je citovaná v bode 88,

znamená nedovolené prerušenie i zákonom chránenej línie medzi vôľou voliča a jej

formálnym prejavením úpravou hlasovacieho lístka. Prejavom vôle voliča hlasujúceho

v podmienkach regulovaných v § 32 zákona o voľbách môže byť aj výzva asistentovi,

aby „zakrúžkoval tak, ako sa ráno dohodli“, prípadne aby „zakrúžkoval kandidáta tak, ako

to on uzná za vhodné“. Obe uvedené možnosti sú prejavom vôle voliča, ktorý sa stotožňuje

s vôľou asistenta do tej miery, že sa z hľadiska právneho stáva jeho vlastnou vôľou.

Napokon, vzhľadom na to, že pri hlasovaní podľa § 32 zákona o voľbách je nevyhnutná istá

viac či menej intenzívna súčinnosť voliča a asistenta, nemožno očakávať, že takéto

hlasovanie prebehne bez akejkoľvek komunikácie. Ak však jej podoba má byť vyhodnotená

ako nedovolená manipulácia či zneužitie voličovej odkázanosti, musí sťažovateľ preukázať,

že vôľa asistenta prejavená úpravou hlasovacieho lístka je v rozpore s vôľou voliča, ktorému

asistent pomáha.

91. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné

porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene

vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov

(). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli

voličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie

namieta ().

92. Ústavný súd nespochybňuje, že niektorí klienti špecializovaného zariadenia

skutočne s ohľadom na ich zdravotný postih sú len vo veľmi obmedzenej miere spôsobilí

prejaviť samostatne a zrozumiteľne vlastnú vôľu. Rovnako je však nepochybné, že zákon

o voľbách umožňuje podľa § 2 ods. 2 písm. d) odoprieť hlasovanie len takým zdravotne

hendikepovaným osobám, ktoré sú pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právne

úkony. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke účinného spochybnenia súladu vôle

prejavenej asistentom a vôle voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí asistenciu

pri hlasovaní využili. Nepodarilo sa mu tak účinne vyvrátiť domnienku súladu volebného

výsledku vo volebnom okrsku č. 5 s vôľou voličov špecializovaného zariadenia.

93. Vážnou námietkou prednesenou sťažovateľom v sťažnosti je tvrdenie, že v jedálni

špecializovaného zariadenia volili s asistenciou aj voliči, ktorí o ňu vôbec nežiadali.

94. , predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, vo svojom

čestnom vyhlásení uviedol, že „personál zariadenia hneď zo začiatku, aj napriek

predchádzajúcim inštrukciám, odprevádzal viacerých voličov do priestorov určených

na hlasovanie, kde aj počas volebného aktu zotrvával. Všetci prítomní boli opakovane

dôrazne poučení o zásade tajnosti hlasovania a zároveň informovaní, že volič, ktorý nemôže

sám upraviť hlasovací lístok, môže požiadať o asistenciu...“. Aj ,

predseda mestskej volebnej komisie, v čestnom vyhlásení potvrdil, že mu predseda

okrskovej volebnej komisie č. 5 v čase hlasovania telefonicky oznámil, že „odprevádzali

zamestnanci zariadenia viacerých voličov do priestorov určených na hlasovanie a tam

aj s týmito voličmi zotrvávali, aj keď išlo o voličov, ktorí nepožiadali o asistenciu“.

95. Ústavný súd konštatuje, že hlasovanie s asistenciou bez žiadosti voliča nie je

v súlade s § 32 zákona o voľbách a môže sa negatívne dotknúť aj ústavného atribútu tajnosti

hlasovania.

96. V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva

aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa však neuplatňuje teória

tzv. absolútnych vád volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by

mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).

Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného

procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu

na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho

kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti

medzi volebnou vadou a obsadením funkcie starostu alebo minimálne takej možnej

príčinnej súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. )]. Túto možnú

príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní

riadne preukázať ().

97. Podľa čestného vyhlásenia a výpovede

v špecializovanom zariadení volilo 98 osôb, z toho približne polovica v jedálni. Z výpovedí

ďalších svedkov (

) je preukázané, že z približného počtu 50 osôb, ktorí volili v jedálni zariadenia,

nevolili s asistenciou všetci. dokonca vypovedal, že 38 klienti zvládli

hlasovanie samostatne. Aj a uviedli, že po získaní

informácie z ústrednej volebnej komisie sa podarilo hlasovanie v jedálni dostať do súladu

s inštruktážou Ústrednej volebnej komisie, z čoho vyplýva, že pri hlasovaní ďalšej skupiny

voličov v jedálni (tá početne znižuje množstvo voličov, ktorí volili s asistenciou

bez požiadania) už pochybnosti o súlade volebného aktu so zákonom o voľbách nevyvstali.

98. K hlasovaniu s asistenciou bez výslovnej žiadosti voliča došlo teda v jedálni

špecializovaného zariadenia v počte podstatne nižšom než 50. Ak sa s týmto ustáleným

faktom spojí nikým nespochybnená a z podkladov priložených k sťažnosti preukázaná

skutočnosť, že rozdiel medzi hlasmi sťažovateľa a odporcu bol 54 hlasov, potom porušenie

zákona o voľbách v jeho § 32 nedosahuje intenzitu, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

primátora mesta a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či tieto voľby

a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Preto aj túto námietku vyhodnotil

ústavný súd ako nedôvodnú.

99. Popísané poznatky získané zo svedeckých výpovedí členov okrskovej volebnej

komisie č. 5 sú pre ústavný súd postačujúcimi dôkazmi, ktoré neslúžia podpore,

ale vyvráteniu sťažnostných dôvodov prednesených sťažovateľom v odôvodnení sťažnosti.

100. Formálny rozpor so zákonom o voľbách ústavný súd zistil v procese prípravy

volieb, keď v žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia o prenosnú volebnú schránku

chýbali splnomocnenia klientov, v prospech ktorých bola prenosná volebná schránka

žiadaná. Závažnosť tejto vady je však minimálna, pretože dokazovaním sa preukázalo,

že v špecializovanom zariadení je takáto prax už dlhšie zaužívaná a doteraz ju žiadna

z okrskových volebných komisií nespochybnila. Nemožno preto usudzovať na reálny vplyv

tejto nezákonnosti na výsledok volieb primátora mesta .

101. zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 5 o hlasovaní

podpísal bez výhrad a pri svojej svedeckej výpovedi zdôraznil, že dôvodom nevyužitia jeho

práva na odmietnutie podpisu pod uvedenú zápisnicu bolo vedomie, že „akt volieb zo

strany okrskovej volebnej komisie sa uskutočnil regulárne, lebo počas volieb sa problémy

riešili priebežne“. Aj , člen okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bol

prítomný pri hlasovaní v špecializovanom zariadení a ktorý sa už aj v minulosti ako člen

okrskovej volebnej komisie č. 5 hlasovania v špecializovanom zariadení zúčastňoval,

vo svojej svedeckej výpovedi na otázku, či nespozoroval počas hlasovania zásah

alebo nedostatok, ktorý by mu ako dlhoročnému členovi volebných komisií pripadal

nesprávny, uviedol, že „predmetné voľby... prebehli do prenosnej volebnej schránky

v zariadení dosiaľ najobjektívnejším spôsobom“. Hoci citovaná pasáž výpovede

svedka je skôr hodnotiacim úsudkom než svedectvom o skutkovej okolnosti, pre ústavný

súd mala význam v jej komparatívnej perspektíve, keďže dokázal porovnať

kvalitu priebehu volieb v špecializovanom zariadení v minulosti a v ostatných namietaných

voľbách.

102. Súhrnne tak ústavný súd k prvému okruhu námietok sťažovateľa uvádza,

že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o rozpore priebehu

hlasovania v špecializovanom zariadení so zákonom alebo s ústavnými atribútmi volebného

práva. Informácie uvádzané v tejto súvislosti v čestnom vyhlásení ,

predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktoré významne slúžili sťažovateľovi ako podklad

pre sťažnostnú argumentáciu, sú podstatne spochybnené preukázanou skutočnosťou, že

zápisnicu o výsledku hlasovania podpísal bez akýchkoľvek výhrad. Tento

preukázaný fakt nie je pre ústavný súd z hľadiska hodnotenia preukázaných skutočností

vôbec zanedbateľný. Podľa § 15 ods. 4 písm. a) zákona o voľbách okrsková volebná komisia

zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkov

a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti. Práve okrsková volebná komisia je tak orgánom

zodpovedným za bezchybnosť v priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti či pri postupe

podľa § 31 ods. 6 a § 32 zákona o voľbách. Ak potom členovia okrskovej volebnej komisie

disponujú poznatkami z priebehu hlasovania, ktoré môžu mať podľa ich názoru vplyv na

ústavnosť a zákonnosť volieb (resp. v najširšom slova zmysle na ich regulárnosť), najlepšou

právnou možnosťou, ako na tieto nedostatky poukázať, je práve využitie práva odmietnuť

podpísanie zápisnice o hlasovaní spojeného s uvedením dôvodov takého odmietnutia.

103. Rovnaký záver prijal ústavný súd k porušeniu zákona o voľbách v dôsledku

absencie výslovných žiadostí presne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálni

špecializovaného zariadenia o asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách. Ich počet bol

s istotou poznateľne nižší než 50. V tomto prípade sa preto s ohľadom na rozdiel 54 hlasov

medzi sťažovateľom a odporcom nepreukázala intenzita porušenia zákona o voľbách

odôvodňujúca pochybnosť o tom, či výsledky volieb primátora mesta sú (boli)

prejavom skutočnej vôle voličov.

104. K tomu ústavný súd uvádza, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy

a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa

nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených

na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred

ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu

volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného

porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž, vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu

s voľbami (obdobne ).

105. Druhý okruh námietok sťažovateľa sa koncentroval na tvrdené „kupovanie

hlasov“ vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 vyznačujúcich sa dominantne rómskym

elektorátom.

106. Ústavný súd už konštatoval, že „kupovanie hlasov“ patrí medzi najzávažnejšie

porušenia ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie

voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho

či pasívneho) práva zaručeného v . Toto obmedzenie nesie so sebou také veľké

nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti,

že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie ().

107. Ústavný súd skutkovo ustálil, že záujem voličskej základne v predmetných

volebných okrskoch bol podstatne vyšší, než tomu bolo v minulosti. Navyše, záujem

o hlasovanie bol nárazový a sústredený do ranných hodín. V správaní sa voličov pritom boli

prítomné evidentné známky organizácie (asistencia stále sa opakujúcich osôb, číselné

kombinácie na rukách voličov, komunikácia voličov vo volebnej miestnosti i v jej

bezprostrednom okolí s častým používaním výrazu „jekh“). Všetky preukázané fakty majú

však podľa názoru ústavného súdu iba povahu nepriamych dôkazov, ktoré musia byť

v skutkovej reťazi prejednávanej veci napojené na dôkazy spôsobilé priamo, a tým aj

dostatočne hodnoverne preukázať, že prvok organizovanosti v správaní voličov volebného

okrsku č. 3 a č. 4 bol výsledkom prísľubu odmeny zo strany primerane konkretizovaných

osôb.

108. V procese dokazovania boli z uvedených hľadísk podstatné svedecké výpovede

sťažovateľom označených členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4, ktoré ústavný

súd konfrontoval aj s obsahom ich výpovedí pred orgánom činným v trestnom konaní

(vyšetrovateľ NAKA). Z tejto konfrontácie ústavný súd nezistil podstatné odchýlky

v obsahu jednotlivých výpovedí, ktoré sa vyznačovali domnienkami na základe

sprostredkovaných informácií podaných často z počutia, ako aj výrazným nedostatkom

informácií o konkrétnych osobách, ktoré voličov v rómskej osade mali korumpovať.

109. Svedok vypovedal, že v ranných hodinách v deň volieb skupina

ľudí chodila po domoch a presviedčala voličov na voľbu konkrétneho kandidáta. Takéto

tvrdenie je však nekonkrétne a nevierohodné, bez ďalších dôkazov. Vo výpovedi pred

orgánom činným v trestnom konaní tento svedok uviedol, že od osoby menom ,

ktorej priezvisko nepozná, sa dozvedel, že skupina ľudí okolo osoby menom

nabádala ráno v deň volieb rómskych voličov, aby išli voliť. Ako protihodnotu mali za to

dostávať víno, malinovky a klobásy. Ide však už o sprostredkovanú informáciu, navyše

od osoby, ktorej priezvisko svedok ani nepozná.

110. Svedok sa z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi dozvedel,

že volili tak, aby nemali problémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamo

potvrdili. Svoje tvrdenia však nevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas volieb

mali vyvíjať nekalé praktiky. Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Rovnako

vypovedal aj pred orgánom činným v trestnom konaní.

111. Svedok pred orgánom činným v trestnom konaní

vypovedal, že nevie, kto rómskym voličom povedal, že nebudú môcť ďalej pracovať

na aktivačnej činnosti, ak odporca nebude zvolený za primátora, ani nevie, kto sľúbil

za podporu odporcu vo voľbách potravinové odmeny.

112. Svedok pred orgánom činným v trestnom konaní nevedel

konkretizovať žiadnu osobu, ktorá rómskym voličom mala sľúbiť protihodnotu za to,

že budú voliť odporcu.

113. Svedok videl, že na ulici v osade stálo

červené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov. Neskôr dostal informáciu, že boli

rozdávané potravinové balíčky. Na vlastné oči videl skupinu ľudí, ktorá chodila

po najzanedbanejšej časti rómskej osady v čase volieb. Z takejto výpovede ústavný súd

nevie skutkovo ustáliť, kto a komu rozdával potravinové balíčky, a predovšetkým, čo bolo

dôvodom takejto aktivity. Pozorovaný fakt, že po rómskej osade v čase volieb chodila

skupina ľudí, nepreukazuje organizované kupovanie hlasov.

114. Svedecké výpovede členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4 (

) ani podľa názoru ústavného súdu

neposkytujú dostatočný základ pre záver o existencii prísľubu odmeny za hlasovanie

v prospech niektorého z kandidátov. Tento záver podporuje aj výsledok svedeckej výpovede

a . K sťažnosti boli pripojené nimi podpísané čestné

vyhlásenia, podľa ktorých im bola pred voľbami sľúbená odmena, ak budú voliť odporcu.

Ústavný súd preto považoval dôkaznú hodnotu ich výpovedí za vysokú. Obaja svedkovia

však vypovedali, že od dostali na podpis prázdny papier,

na ktorý on potom vniesol text, ktorý nemôžu ani potvrdiť ani vyvrátiť. Ostalo tak

bez významu ďalej ich vypočúvať o prípadných predvolebných aktivítách napĺňajúcich

skutkovú podstatu „kupovania hlasov“.

115. Ani skutočnosť viacnásobného opúšťania volebnej miestnosti členkou okrskovej

volebnej komisie č. 4 nedokazuje podľa názoru ústavného súdu

kupovanie voličských hlasov. Fakt, že mimo volebnej miestnosti komunikovala s voličmi,

nemožno interpretovať ako dôkaz jej snahy získavať hlasy voličov v prospech niektorého

z kandidátov za prísľub odmeny.

116. Navyše, pri posudzovaní hodnovernosti uvedených svedeckých výpovedí

ústavný súd nemohol opomenúť preukázanú skutočnosť, že spísanie čestných vyhlásení

svedkov a bolo výsledkom organizovanej aktivity

podnietenej sťažovateľom ako neúspešným kandidátom na funkciu primátora mesta

. Uvedení svedkovia počas výkonu funkcie primátora mesta sťažovateľom

pracovali ako vedúci Mestského aktivačného strediska mesta ( ),

resp. ako referenti Mestského aktivačného strediska mesta ( ), ktoré

je organizačnou zložkou mestského úradu.

117. Aj pokiaľ ide o čestné vyhlásenie a svedeckú výpoveď

, ústavný súd nepovažuje za zanedbateľnú preukázanú skutočnosť, že menovaný

počas funkčného obdobia predchádzajúceho primátora (sťažovateľa) pôsobil ako prednosta

mestského úradu, ktorý je za výkon svojej funkcie priamo zodpovedný primátorovi mesta.

Napokon, aj pri skúmaní okolností vzniku čestného vyhlásenia svedkov

a jeho príbuznej nestráca ústavný súd zo zreteľa odkázanosť

na , ktorému už zhruba dvadsať rokov pomáha pri prácach

v záhrade (podľa jeho výpovede „mali vzájomne užitočné vzťahy“).

118. Všetky v prechádzajúcom odseku rekapitulované fakty po ich jednotlivom

zhodnotení podľa v spojení s podľa názoru

ústavného súdu vrhajú účinný tieň pochybností na dôkazný koncept založený na vnútornej

súvislosti hodnotených čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí.

119. Vzhľadom na to, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je to

predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom

zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými

dôkazmi (pozri napr. ), ústavný súd musel pri hodnotení dokazovania uvedené

pochybnosti o vierohodnosti čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí pričítať na ťarchu

sťažovateľa.

120. Sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že vo volebnom okrsku č. 3 dochádzalo

pri hlasovaní voličov hlasujúcich s asistenciou k vhadzovaniu obálok s vyplnenými

hlasovacími lístkami do volebnej schránky samotnými asistentmi, nie voličmi.

121. Podľa § 31 ods. 5 zákona o voľbách volič hlasuje tak, že po opustení priestoru

určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky...

122. Za hlasovanie v súlade s volebným zákonom treba považovať len také

hlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku do volebnej schránky. Podľa názoru

ústavného súdu uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Zmyslom

a účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane prenosnej

volebnej schránky) je garantovať tajnosť hlasovania a znemožniť prípadnú manipuláciu

s odovzdaným hlasom.

123. Ústavný súd už v minulosti vo veci sp. zn. konštatoval hrubé

porušenie zákona o voľbách spojené s vyslovením neplatnosti volieb v prípade, keď obálku

s hlasovacím lístkom odovzdal volič členovi okrskovej volebnej komisie, ktorý mal neskôr

(na inom mieste ako volič hlasoval) túto obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky,

pričom prenosná volebná schránka nebola po celý čas súčasne pod dozorom obidvoch

vyslaných členov volebnej komisie.

124. O takúto situáciu však v posudzovanom prípade nejde. Zo svedeckej výpovede

, predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, vyplynulo, že sa

pri hlasovaní s asistenciou „snažil trvať na tom, aby do urny odovzdal lístok samotný volič.

Tá snaha nebola vždy úspešná, vo viacerých prípadoch hodil lístok do urny asistent“.

Svedok (člen okrskovej volebnej komisie č. 3) uviedol, že „u voličov,

ktorí hlasovali s asistenciou boli aj také pokusy, že asistent šiel hodiť hlasovací lístok

do urny namiesto voliča, ale boli upozornení, že takto to nemôže byť a že tento krok musí

byť umožnený samotnému voličovi“.

125. Z citovaných výpovedí ústavný súd uzatvára, že namietané porušenie § 31

ods. 5 zákona o voľbách nie je preukázané bez pochybností. Ak by však ústavný súd aj

hodnotil svedeckú výpoveď ako pravdivú, je zrejmé, že závažnosť

porušenia § 31 ods. 5 zákona o voľbách by bola podstatne menšia, ako tomu bolo v kauze

sp. zn. . Zo svedeckej výpovede totiž plynie, že asistenti vhadzovali obálky

do volebnej schránky pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie. Nedochádzalo teda

k úniku obálok s hlasovacími lístkami mimo volebnú miestnosť. Navyše, z dokazovania

nevyplýva, v koľkých prípadoch vhadzovali obálku s hlasovacími lístkami do volebnej

schránky asistenti. Absencia tohto zistenia neumožňuje spoľahlivo posúdiť prípadný vplyv

naznačenej nezákonnosti na výsledok volieb.

126. Aj pri posudzovanej námietke je preto potrebné aplikovať už uvádzaný stabilný

názor ústavného súdu, podľa ktorého dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu

volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné... Vyhlásenie volieb

za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona

o voľbách, totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne

).

127. Ústavný súd preto aj druhý okruh sťažnostných námietok sťažovateľa vyhodnotil

ako nedôvodný.

IV.

Závery

128. Sumarizujúc priebeh konania o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd uzatvára,

že sťažovateľ nepreukázal kupovanie hlasov vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4,

keďže dôkazné návrhy, ktoré produkoval, viedli iba k získaniu nepriamych dôkazov

preukazujúcich organizáciu voličskej základne v uvedených okrskoch. K týmto nepriamym

dôkazom však nepristúpil žiaden dôkaz spôsobilý preukázať, že konkrétne osoby

v konkrétnom čase prisľúbili relevantnému počtu voličov protihodnotu za hlasovanie

v prospech odporcu.

129. Sťažovateľovi sa podarilo preukázať porušenie zákona o voľbách v procese

prípravy volieb, a to pri určovaní volebných obvodov pre voľby primátora mesta na území

mesta (porušenie § 9 ods. 5 zákona o voľbách) a pri podávaní žiadosti o prenosnú

volebnú schránku riaditeľom špecializovaného zariadenia (porušenie § 31 ods. 6 zákona

o voľbách), ako aj v procese hlasovania, a to v dôsledku absencie výslovných žiadostí

presne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálni špecializovaného zariadenia

o asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách.

130. Neušlo pozornosti ústavného súdu, že pre posudzovanú sťažnosť je

charakteristická povolebná aktivita a významná úloha v konaní pred ústavným súdom

niekoľkých predsedov a členov volebných komisií (celkovo 7), najmä v „sporných“

volebných okrskoch č. 3, 4 a č. 5, ktorí vypovedali pred ústavným súdom k najzávažnejším

námietkam voči regulárnosti volieb primátora a šiesti z nich sa prezentovali aj čestnými

vyhláseniami na potvrdenie sťažovateľových tvrdení. Viacerí z týchto svedkov boli zároveň

v určitom stupni závislosti či spriaznenosti ku sťažovateľovi (bod 116, 117). Všetci títo

svedkovia v pozícii členov volebných komisií podpísali zápisnice o výsledku volieb bez

výhrad a niektorí to priamo odôvodnili ich regulárnym priebehom (bod 100). Ide teda o ich

dosť výraznú zmenu postojov počas volieb a bezprostredne po ich skončení, pričom štyria

z týchto svedkov koncipovali svoje čestné vyhlásenia spolu so sťažovateľom. Tento vývoj

názorov napokon zavŕšil sám sťažovateľ, keď vo svojom vyjadrení (bod 22 a 26) označil

za vinníkov nezákonnosti volieb svojich kľúčových svedkov. Ústavný súd a priori svedecké

výpovede týchto svedkov neodmietol, naopak, oprel o ne preukázanie niektorých

skutkových zistení (bod 53, 54). Popísané skutočnosti však vo všeobecnosti nabádajú

ústavný súd k maximálnej zdržanlivosti pri uplatňovaní svojej právomoci vo volebných

veciach, pretože nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch členovia volebných komisií

zámerne nezasiahnu počas volebného aktu („on line“) proti prípadným nezákonnostiam,

(nehovoriac o tom, že by ich mohli aj sami vyvolať), aby pri určitom výsledku volieb sa

neskôr zasadili o presadenie ich neplatnosti v konaní pred ústavným súdom.

131. Zistené nezákonnosti však predstavujú naplnenie len jednej z troch kumulatívne

koncipovaných podmienok pre záver ústavného súdu o neplatnosti volieb (judikatúra

citovaná v bode 63). Dokazovaním sa nepreukázal vplyv popísaných nedostatkov na súlad

vôle voličov s výsledkami volieb, a preto nedosiahli intenzitu účinne spochybňujúcu

výsledok volieb. Kvantifikácia uvedených pochybení neumožňuje prijať záver o neplatnosti

volieb primátora mesta . V danom prípade je preto potrebné uplatniť stabilizovaný

názor ústavného súdu, podľa ktorého ak určité skutkové okolnosti odporujúce ustanoveniam

volebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky,

ktoré by boli rovnaké, nedá sa uvažovať o nezákonnosti volieb a o ich neplatnosti

().

132. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 63 ods. 1 písm.

d) zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015