Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)PL. ÚS 51/2014
PDF · 872.71 KB
No categories available
PL. ÚS 51/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015
v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra
Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa,
Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika (sudca spravodajca) v konaní
o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou
Mgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, ktorou namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta konaných 15. novembra 2014,
za účasti , Šafárikova 2015/12, , takto
rozhodol:
Sťažnosť z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
25. novembra 2014 doručené podanie , Ternavská 2238/7,
(ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Volebná sťažnosť... podľa článku 129 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a návrh na vydanie predbežného opatrenia“. Ako odporcu sťažovateľ
označil , Šafárikova 2015/12, (ďalej len „odporca“).
2. Vo voľbách od orgánov miestnej samosprávy konaných v meste
15. novembra 2014 sa sťažovateľ a odporca uchádzali o funkciu primátora mesta.
Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva
a volieb primátora mesta spísanej 16. novembra 2014 „vyplýva, že počet platne
odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 8.050, z toho
v prospech sťažovateľa bolo platne odovzdaných 3.998 hlasov a v prospech odporcu bolo
platne odovzdaných 4.052 hlasov. V zmysle predloženej Zápisnice o výsledku volieb bol
za primátora mesta zvolený odporca. Rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom
predstavuje len 54 hlasov.“.
3. Hneď v úvode svojej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na § 9 ods. 5 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo ,,volebný zákon“) a zdôrazňuje, že
„v meste boli aj napriek vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu, a teda
v rozpore s ním, pre voľbu primátora mesta vytvorené až dva volebné obvody. Vzhľadom
na to, že volebný výsledok je zisťovaný sčítaním hlasov za celé mesto , ktoré by
v zmysle citovaného ustanovenia malo tvoriť jeden jednomandátový volebný obvod,
sťažovateľ touto volebnou sťažnosťou napáda voľby primátora mesta ... z dôvodu
ich nezákonnosti a neústavnosti, vo volebnom obvode celého mesta “.
4. Sťažovateľ sformuloval dva dôvody, na ktorých založil sťažnostnú argumentáciu.
Tie súvisia s „ovplyvňovaním vôle voličov nedovoleným spôsobom, zneužitím ich
odkázanosti a dozorom nad ich hlasovaním prostredníctvom asistencie zamestnancov
– Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych
služieb, pri hlasovaní klientov zariadenia, ovplyvňovaním a navádzaním na hlasovanie
v prospech odporcu (volebný okrsok č. 5 volebného obvodu č. 1)“, a s «volebnou korupciou,
tzv. „kupovaním hlasov“ rómskych voličov patriacich do znevýhodnenej sociálno etnickej
skupiny (volebné okrsky č. 3 a 4 volebného obvodu č. 1)».
5. K prvému dôvodu sťažnosti sťažovateľ uvádza, že riaditeľ –
Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb,
(ďalej len „špecializované zariadenie“), ,
požiadal 7. novembra 2014 okrskovú volebnú komisiu v okrsku č. 5 o prenosnú volebnú
schránku zo zdravotných dôvodov pre 110 voličov – klientov špecializovaného zariadenia.
Podľa sťažovateľa k tejto žiadosti „neboli pripojené žiadne plnomocenstvá, ktorým by
čo i len jeden zo 110 voličov bol splnomocnil riaditeľa, aby v jeho mene požiadal o volebnú
schránku“, hoci „je to práve volič, ktorý žiada o prenosnú volebnú schránku. Právo
požiadať o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti teda volebný zákon priznáva
individuálnej, konkrétnej osobe – voličovi. Sťažovateľ podotýka, že určená volebná
miestnosť pre obyvateľov volebného okrsku č. 5 bola určená v Gymnáziu ,
a nachádza sa cca 3 minúty pešej chôdze vo vzdialenosti
približne 200 metrov. S prihliadnutím na obsah čestných vyhlásení členov okrskovej komisie
je sťažovateľ presvedčený aj o tom, že závažné dôvody neboli dané minimálne u polovice
voličov uvedených v mennom zozname.“. Sťažovateľ uvádza, že členovia okrskovej volebnej
komisie vyslaní do špecializovaného zariadenia po príchode „zistili, že v hale
Špecializovaného zariadenia je zhromaždených okolo 50 voličov (tzn. nešlo o voličov, ktorí
nie sú schopní pohybu, resp. chôdze). Hala bola vybavená 4 zástenami určenými na voľbu.
Nachádzali sa v nej aj stoly so stoličkami pre členov okrskovej komisie a pre prenosnú
volebnú schránku.“.
6. Sťažovateľ tvrdí, že «riaditeľ si vytvoril v Špecializovanom zariadení de facto
súkromnú volebnú miestnosť, čo je v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona o voľbách
týkajúcich sa miesta vykonania volieb a určenia volebnej miestnosti. Sťažovateľ sa
domnieva, že vytvorením súkromnej volebnej miestnosti došlo okrem iného k uvedeniu
voličov do omylu a navodenia dojmu, že ide o oficiálnu volebnú miestnosť a voliči nemôžu
hlasovať na inom mieste. Sťažovateľ je presvedčený, že vytvorením takejto súkromnej
volebnej miestnosti v rozpore so zákonom o voľbách si zároveň riaditeľ vytvoril priestor
na kontrolu priebehu hlasovania voličov – klientov zariadenia. Toto presvedčenie
sťažovateľa utvrdzuje skutočnosť, že riaditeľ osobne uviedol členom okrskovej volebnej
komisie, že trvá na svojej osobnej účasti vo „volebnej miestnosti“ počas hlasovania
prítomných voličov a na asistencii zamestnancov Špecializovaného zariadenia voličom
pri hlasovaní.
Vzhľadom na to, že voliči boli zamestnancami Špecializovaného zariadenia
od začiatku hlasovania bez vyslovenia žiadosti o pomoc iného voliča sprevádzaní
do priestorov určených na hlasovanie, kde s nimi zotrvávali, boli všetci prítomní dôrazne
poučení o zásade tajnosti hlasovania prítomnými členmi okrskovej komisie. Následne začali
všetci voliči zaradom žiadať o asistenciu pri hlasovaní, pričom tieto vyhlásenia činili
aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani okuliare
a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré by im
znemožňovali voliť bez asistencie. Z ústavnoprávneho hľadiska je pritom potrebné
pred slobodným výberom osoby asistujúcej, preferovať ústavnú zásadu slobodného výkonu
volebného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.».
7. Všetky popísané skutočnosti sťažovateľ vyhodnocuje tak, že vyjadrovali
„nepochybnú vôľu riaditeľa ovplyvniť týchto voličov a skontrolovať ich hlasovanie. Riaditeľ
Špecializovaného zariadenia svojím konaním mohol ovplyvniť 110 voličov, čo pri konečnom
rozdiele 54 hlasov medzi sťažovateľom a odporcom je významný počet voličov.“.
8. Zároveň sťažovateľ k prvému dôvodu svojej sťažnosti uvádza, že špecializované
zariadenie je určené aj pre fyzické osoby, «ktoré nie sú spôsobilé orientácie v čase,
nerozpoznávajú čas, neopoznávajú blízke osoby, nerozlišujú zvuky, trpia demenciou,
Alzheimerovou chorobou a podobne. V zmysle obsahu priloženého čestného vyhlásenia
(predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pozn.) osoby,
ktoré javili známky dezorientácie v čase a priestore tvorili približne polovicu z voličov,
v zastúpení ktorých riaditeľ Špecializovaného zariadenia požiadal o prenosnú volebnú
schránku. Sťažovateľ je presvedčený, že hlasovanie týchto osôb, ako osôb úplne odkázaných
na služby Špecializovaného zariadenia mohlo byť zmanipulované, keď tieto osoby volili
za asistencie zamestnancov Špecializovaného zariadenia. Neprípustnej manipulácii s týmito
plne odkázanými voličmi, ovplyvňovaniu a navádzaniu, nasvedčujú vyjadrenia voličov,
ktorí týmto asistujúcim zamestnancom výslovne uvádzali, aby v ich mene krúžkovali
kandidáta „tak ako sa ráno dohodli“ a podobne pritom v priloženom
čestnom vyhlásení uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na to, že členovia okrskovej volebnej
komisie boli prítomní pri zaznamenaní vôle voličov, ktorí volili s asistenciou, je možné
skonštatovať, že všetci títo voliči volili za primátora kandidáta č. 1 .
Nie je známy ani jeden volič, ktorý by s asistenciou volil kandidáta č. 2
. Celkovo v zriadení volilo 98 voličov.“
Sťažovateľ sa domnieva, že zo strany týchto voličov išlo o naučené hlasovanie,
resp. nešlo o slobodnú vôľu voličov.».
9. Druhý dôvod sťažnosti sťažovateľ vysvetľuje tak, že vo volebných okrskoch č. 3
a č. 4 v meste , v ktorých „volili rómski voliči patriaci do znevýhodnenej sociálno
etnickej skupiny“, došlo ku „kupovaniu hlasov“. Na podporu tohto záveru sťažovateľ
uvádza, že «vo volebnom okrsku č. 3... získal odporca o cca 90% hlasov viac ako sťažovateľ
a vo volebnom okrsku č. 4 získal odporca o cca 80% hlasov viac ako sťažovateľ... Ani
v jednom z ostatných 17 okrskov oboch volebných obvodov nedošlo k takémuto výraznému
rozdielu...
Záveru, že rómski voliči z okrskov 3 a 4 boli osobitne „motivovaní“ zúčastniť sa
volieb, svedčí aj ich doposiaľ nebývalý záujem o veci verejné, a teda rekordná účasť
vo voľbách... Špecifikum rómskych voličov spočíva pritom vo všeobecnosti v ich skôr
nezáujme o veci verejné a o voľby ako také.».
10. S poukazom na čestné vyhlásenia členov okrskových volebných komisií
sťažovateľ uvádza, že v kritizovaných volebných okrskoch „mnohí voliči mali na rukách
napísanú kombináciu čísel, ktorá vždy začínala číslom 1, pričom pod číslom 1 kandidoval
na post primátora odporca“.
11. Sťažovateľ cituje vyjadrenie , vo voľbách konaných
15. novembra 2014 neúspešného kandidáta na funkciu poslanca Mestského zastupiteľstva
v , elektronicky zverejnené na sociálnej sieti, a súčasne uvádza, že sestra
menovaného bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 4. Na jej adresu sa
ďalší členovia tejto okrskovej volebnej komisie v priložených čestných vyhláseniach
vyjadrili tak, že „často opúšťala volebnú miestnosť a pred volebnou miestnosťou napriek
upozorňovaniu predsedom volebnej komisie sústavne komunikovala s voličmi v rómskom
jazyku a často bolo pri ich komunikácii počuť slovo JEK;... to v rómčine znamená JEDEN“.
12. Napokon sťažovateľ predkladá odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v na žiadosť o podanie informácie z 20. novembra 2014. Sťažovateľ hodnotí
„vyjadrenie poslanca pre hliadku Obvodného oddelenia Policajného
zboru v , s ktorým sa Obvodné oddelenie... uspokojilo, o tom, že potravinové
balíčky rozdával niektorým voličom ako poďakovanie a išlo len o menšiu oslavu,
ako tvrdenie účelové“.
13. Sťažovateľ uzatvára, že „v sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách,
a teda aj označených článkov Ústavy Slovenskej republiky, v tomto prípade vzhľadom
na tesný volebný výsledok vo voľbách na post primátora mesta dosiahli celkom
zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho
kandidáta – odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb
primátora mesta “. Navrhuje preto ústavnému súdu vyhlásiť voľby primátora mesta
za neplatné.
14. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po tom, ako nezistil dôvody na jej odmietnutie,
uznesením č. k. PL. ÚS 51/2014 14 zo 17. decembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
15. Na výzvu ústavného súdu (30. decembra 2014) doručil odporca svoje vyjadrenie
k predloženej sťažnosti 14. januára 2015. V ňom k prvému sťažnostnému dôvodu zdôraznil,
že „spôsob vykonávania hlasovania počas volieb v predchádzajúcich volebných obdobiach,
ako aj hlasovanie vo volebnom roku 2014 (vo voľbách do vyšších územných celkov,
v prezidentských voľbách, ako aj vo voľbách do europarlamentu) boli týmito voličmi takto
vykonávané do prenosnej schránky a pritom nikdy nebolo poukazované na nesprávnosť
resp. protizákonnosť takto uskutočňovaného hlasovania.
Napokon aj vo voľbách roku 2010 do miestnej samosprávy, kedy bol zvolený
za primátora mesta sťažovateľ, bolo hlasovanie realizované resp. uskutočnené tým
istým spôsobom ako teraz. Ani vtedy neboli žiadne námietky tak od členov okrskovej
komisie ani od samotných kandidátov na primátora mesta , ktorí vo voľbách neboli
úspešní.
Myslím si, že práve neúspech sťažovateľ vo voľbách na primátora mesta
v roku 2014, až po zistení prehry v týchto voľbách, keď nebol zvolený za primátora, začali
napádať členovia okrskových volebných komisií nezákonnosť volieb, ktorých za členov
navrhovalo hnutie a prehlasovať formou čestných vyhlásení, že došlo
k pochybeniam, nezákonnosti a možnosti ovplyvňovania volieb na primátora mesta
.
Na druhej strane, ani jeden z týchto členov okrskovej volebnej komisie č. 5
pri vypracovaní zápisnice a jej podpísaní nepožiadal a nezapísal, že nesúhlasí s obsahom,
má pripomienky resp. že zápisnicu nepodpíše.“.
16. K druhému dôvodu sťažnosti odporca uvádza, že „je znevažujúci predovšetkým
proti rómom, rozhodne nemá nič spoločné so mnou a voľbami“. Motivácia voličov
vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 nevoliť sťažovateľa podľa odporcu „nespočívala
vo volebnej korupcii teda kupovaním hlasov, ale skôr spočívala v tom, že rómskej menšine
počas volebného obdobia 2010 2014, keď bol primátorom sťažovateľ, boli mestskou
políciou odoberané vozíky, bicykle, kočíky, ktorými zvážali do svojich obydlí veci a tieto
boli v mesiaci august počas konania Dní osláv mesta vystavené na verejnosti
v oplotenom priestore v mestskom parku. Práve konanie sťažovateľa počas jeho
vykonávania funkcie primátora mesta vo vzťahu k rómskym občanom mohlo
ovplyvniť rómskych voličov, že mali záujem o veci verejné.
Preto uvedené tvrdenie a indície sťažovateľa v tomto bode sťažnosti považujem len
v rovine nedoložených špekulácií.
Na záver chcem uviesť, že vo volebnom okrsku č. 3 a č. 4 som nikdy nebol,
a to ani počas predvolebnej kampani a ani po voľbách.“.
17. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 16. januára 2015 oznámenie,
v ktorom uviedol, že 1. decembra 2014 podal na Krajskej prokuratúre v
oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestných
činov pri voľbách primátora mesta . Súčasne informoval, že jeho podanie bolo
následne postúpené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej
prokuratúry. Uvedené skutočnosti doložil sťažovateľ prílohami svojho podania.
18. Na výzvu ústavného súdu doručilo mesto 23. januára 2015 originály
volebnej dokumentácie z volieb do orgánov samosprávy mesta , a to z okrskov č. 3,
č. 4 a č. 5.
19. Na výzvu ústavného súdu doručil sťažovateľ 28. januára 2015 ústavnému súdu
označenie voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí sú podľa jeho názoru
spôsobilí vypovedať o skutočnostiach uvádzaných v sťažnosti. Išlo o 50 voličov, ktorých
sťažovateľ rozdelil do dvoch skupín. V prvej uviedol voličov, „ktorí nejavili známky
zdravotnej indispozície a mali byť medzi 50 voličmi nachádzajúcimi sa v hale
Špecializovaného zariadenia po príchode členov volebnej komisie a boli sprevádzaní
zamestnancami Špecializovaného zariadenia od začiatku hlasovania bez vyslovenia žiadosti
o pomoc iného voliča do priestorov určených na hlasovanie“. Do druhej skupiny sťažovateľ
zaradil voličov, „ktorí javili známky dezorientácie v priestore a čase a vo vzťahu ku ktorým
došlo podľa názoru sťažovateľa k neprípustnej manipulácii ako s plne odkázanými voličmi,
a teda k ovplyvňovaniu a navádzaniu“. Sťažovateľ navrhol aj výsluch ,
, „ktorá je zamestnankyňou Špecializovaného zariadenia“. Tento
dôkazný návrh sťažovateľ doložil printscreenom sociálnej siete Facebook, kde navrhnutá
svedkyňa v diskusii uvádzala, že v špecializovanom zariadení došlo k ovplyvňovaniu
voličov.
20. Ústavný súd 5. februára 2015 v priestoroch Okresného súdu Trebišov vypočul
v predmetnej veci svedkov , , ,
, , , ,
, , , , ,
, , , ,
a . Prítomní boli aj sťažovateľ so svojou
právnou zástupkyňou a odporca.
21. Na výzvu ústavného súdu mu 12. februára 2015 boli Prezídiom Policajného zboru
Slovenskej republiky, Národnou kriminálnou agentúrou, národnou protikorupčnou
jednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NAKA“), doručené fotokópie podkladov
zo spisu ČVS: PPZ 1107/NKA PK VY 2014 vo veci trestného stíhania začatého na základe
trestného oznámenia sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestných činov
podľa § 336a a § 351 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
22. Ústavnému súdu doručil 13. februára 2015 sťažovateľ svoje vyjadrenie k veci,
v ktorom reagoval na výsluchy svedkov uskutočnené 5. februára 2015. Dokazovanie
podľa jeho názoru vo vzťahu k volebnému okrsku č. 3 jednoznačne preukázalo,
že hlasovanie voličov s asistenciou prebehlo v rozpore s § 31 ods. 5 zákona o voľbách,
lebo „voliči voliaci s asistenciou... nevhadzovali volebné obálky do volebnej schránky sami,
ale činili tak za nich asistenti“. Znovu zopakoval atypické črty volebnej účasti
v „rómskych“ volebných okrskoch.
23. Svedecké výpovede a hodnotí sťažovateľ ako
„účelové“. Zvýrazňuje fakt, ako na účel preukázania jeho neprítomnosti
v deň volieb v meste „pohotovo priniesol lístky na autobus zhodou okolností
korešpondujúce s termínom volieb“. Sťažovateľ vyslovuje názor, že v komunite rómskych
voličov dochádzalo k zastrašovaniu.
24. Ďalej sťažovateľ upozorňuje, že riaditeľ špecializovaného zariadenia žiadal
o prenosnú volebnú schránku „bez predchádzajúceho splnomocnenia voličmi“. Kritizuje
aj to, že „voliči hlasovali s asistenciou bez toho, aby o ňu boli požiadali“. Z výpovede
riaditeľa špecializovaného zariadenia podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že „zamestnanci...
hlásili riaditeľovi zariadenia spôsob, akým hlasovali voliči s ich asistenciou. Uvedené...
potvrdzuje, že došlo k manipulácii voličov, resp. to, že riaditeľ v konečnom dôsledku
dozoroval spôsob hlasovania prostredníctvom, zamestnancov...“.
25. Sťažovateľ naďalej trvá na vypočutí 50 svedkov, ktorých označil vo svojom
vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. januára 2015. Odôvodňuje to tým, že „nepozná
osobne voličov zariadenia , preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach
označiť a vyselektovať z 98 voličov, ktorí napokon odvolili do prenosnej volebnej schránky,
tých ktorí boli bezvládni, dezorientovaní a ktorí sú úplne odkázaní na služby zariadenia
. Domnieva sa však, že nemožno uzavrieť na základe 6 svedeckých výpovedí
realizovaných dňa 05.02.2015, že takí voliči nevolili, resp. že takí voliči v zariadení nie sú
a neboli ovplyvnení pri voľbe...“.
26. V závere svojho vyjadrenia sťažovateľ sumarizuje pochybenia pri hlasovaní
v špecializovanom zariadení a uzatvára, že „porušenie volebného zákona možno považovať
za hrubé a intenzívne“. Zároveň sťažovateľ tvrdí, že viacnásobné porušenie volebného
zákona (umožnenie hlasovania do prenosnej schránky, nezabezpečenie dôsledným
spôsobom tajnosti hlasovania) spôsobila okrsková volebná komisia okrsku č. 5, konkrétne
jej predseda a člen pri voľbe do prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení
.
27. K vyjadreniu sťažovateľa je pripojené čestné vyhlásenie
, , zapisovateľky mestskej volebnej komisie. Uvádza
v ňom, že na pokyn predsedu mestskej volebnej komisie kontaktovala 15. novembra 2014
ústrednú volebnú komisiu na účel usmernenia o postupe pri hlasovaní do prenosnej volebnej
schránky osobou, ktorá zároveň požiadala o úpravu svojho hlasovacieho lístka podľa § 32
zákona o voľbách. Uvádza, že Ústredná volebná komisia jej podala takéto usmernenie:
„Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že nemôže
čítať alebo písať, má právo požiadať o pomoc iného voliča, avšak pri hlasovaní
do prenosnej volebnej schránky musia byť prítomní aj obaja členovia okrskovej volebnej
komisie, ktorí zároveň počujú čo oprávnený volič povie voličovi, ktorý mu pomáha
pri úprave hlasovacieho lístka a zároveň vidia čo tento pomocný volič v hlasovacom lístku
vyznačí, t. j. či sa prejav vôle voliča zhoduje s tým, čo je uvedené na jeho hlasovacom lístku,
ktorý upravil pomocný volič. “
II.
Skutkové východiská prerokovávanej veci
28. Skutkovú stránku prerokovávanej veci ústavný súd objasňoval na prvom mieste
postupom podľa § 62 zákona ústavnom súde, podľa ktorého si ústavný súd vyžiada všetky
doklady a správy týkajúce sa volieb. V tomto smere ústavný súd zameral svoju pozornosť na
mestom doručenú volebnú dokumentáciu z volebných okrskov č. 3, č. 4 a č. 5,
ktorú preskúmal so zreteľom na charakter sťažnostných námietok. Tie od ústavného súdu
nevyžadovali prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech súperiacich
kandidátov o funkciu primátora mesta. Zápisnice okrskových volebných komisií
v uvedených volebných okrskoch boli podpísané všetkými členmi týchto komisií
bez výhrad.
29. Ústavný súd ďalej pri skúmaní skutkovej stránky prerokovávanej veci vzal
do úvahy aj k sťažnosti priložené čestné vyhlásenia predsedu mestskej volebnej komisie
( ), predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5 ( ),
obsahovo identické čestné vyhlásenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3
( ) a člena tejto volebnej komisie ( ), identické čestné
vyhlásenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 4 ( ) a člena tejto
okrskovej volebnej komisie ( ), identické čestné vyhlásenia ,
, , , , a
.
30. Sudca spravodajca na základe poverenia pléna ústavného súdu vypočul
5. februára 2015 podľa § 31 ods. 1 zákona o ústavnom súde na Okresnom súde Trebišov
mimo ústneho pojednávania niektorých zo sťažovateľom navrhnutých svedkov. Postupoval
pritom podľa § 120 ods. 1 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.
31. Sťažovateľ v sťažnosti navrhol okrem iného výsluch 110 klientov
špecializovaného zariadenia na účel preukázania tvrdení o nesplnení podmienok
pre hlasovanie mimo „riadnej“ volebnej miestnosti, ako aj na účel preukázania tvrdení
o manipulácii voličov pri tvorbe ich vôle prejavenej vo volebnom akte. Berúc do úvahy
hľadiská procesnej ekonómie a hospodárnosti konania pred ústavným súdom vyzval ústavný
súd 16. januára 2015 prostredníctvom právnej zástupkyne sťažovateľa na riadne
a zrozumiteľné označenie primeraného počtu z pôvodne navrhnutých 110 klientov
špecializovaného zariadenia. Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne doručil
28. januára 2015 ústavnému súdu návrh vypočuť spolu 50 klientov špecializovaného
zariadenia s upresnením ich mien, priezvísk a dátumom narodenia. Navrhovaný počet
nepovažoval ústavný súd za dostatočne zohľadňujúci spomenuté hľadiská procesnej
ekonómie a hospodárnosti konania, pretože stále išlo o značný počet navrhovaných
svedectiev k tým istým otázkam. Ústavný súd preto náhodným výberom určil na vypočutie
po 3 klientoch (svedkov) z každej dvoch skupín vymedzených samotným sťažovateľom (bod
19), spolu 6 svedkov.
32. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že v konaní podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) sa uplatňuje stabilne judikovaný názor, podľa
ktorého namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv
na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj
doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94,
PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,
pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže
byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,
prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca
v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd
podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).
33. Rovnako nepovažoval ústavný súd potrebné vypočuť všetkých zo skupiny štyroch
navrhnutých svedkov ( , , , ,
, a ), ktorí mali vypovedať o poskytnutí odmeny
voličom „znevýhodnenej sociálno etnickej skupiny“ vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4.
Skutočnosť, že všetci títo navrhovaní svedkovia bývajú na rovnakej adrese a totožnosť
priezvisk troch z nich naznačovala ich príbuzenských vzťah (ten sa počas výsluchu svedkov
aj potvrdil), ale tiež identický obsah ich čestných vyhlásení priložených k sťažnosti podľa
názoru ústavného súdu významným spôsobom eliminujú predpoklad zásadných rozdielov
v očakávaných svedeckých výpovediach. Ústavný súd preto z konkretizovanej skupiny
navrhnutých svedkov vypočul iba , , a .
34. Svedok bol členom okrskovej volebnej komisie
vo volebnom okrsku č. 5. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že „bol aj v minulosti
členom toho istého okrsku č. 5 a aj sa zúčastňoval volieb v “. Poukázal
na skutočnosť, že v minulosti bolo pri voľbách do prenosnej volebnej schránky prítomných
päť až šesť členov okrskovej volebnej komisie, kým počas napadnutých volieb 15. novembra
2014 to boli iba dvaja členovia okrskovej volebnej komisie. Vypovedal, že v minulosti
volili hendikepovaní voliči za plentou s asistenciou, kým v ostatných komunálnych voľbách
sa tak dialo „pri stole pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie“. Ostatní voliči
uskutočnili volebný akt za plentou. Riaditeľ špecializovaného zariadenia počas volieb „bol
prítomný, ale nepostrehol, že by zasahoval do hlasovania“.
35. Svedok , klient špecializovaného zariadenia, uviedol, že sa
volieb zúčastnil a hlasoval v špecializovanom zariadení, v ktorom býva už 10 rokov.
V každých voľbách hlasuje do prenosnej volebnej schránky, a teda ani pri ostatných
komunálnych voľbách nepozoroval žiaden rozdiel. Volil sám, za plentou a hlasoval
slobodne. Nebol účastníkom žiadnej volebnej kampane, zaregistroval len volebné plagáty,
na ktorých videl oboch kandidátov. Vypovedal tiež, že o prenosnú volebnú schránku žiadal,
lebo má problémy s chôdzou, a ak by mal ísť do „riadnej“ volebnej miestnosti, asi by voliť
nešiel. O možnosti voľby do prenosnej volebnej schránky hovoril pred voľbami
so zamestnancami špecializovaného zariadenia (so sestričkami). Nevie o nikom, kto by
ako zdravý po telesnej i duševnej stránke volil s pomocou asistencie.
36. Svedkyňa , klientka špecializovaného zariadenia, volila
do prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení. Volila samostatne, za plentou,
bez prítomnosti inej osoby a slobodne sa rozhodla, koho bude voliť. Nevidela žiadnu
primerane zdravú osobu, ktorej by pri voľbe niekto pomáhal. Otázkou voľby do prenosnej
volebnej schránky sa nejako osobitne nezaoberala, pretože podľa doterajších skúseností
vedela, že sa voľby uskutočnia v špecializovanom zariadení.
37. Svedok , klient špecializovaného zariadenia, sa volieb zúčastnil,
volil v jedálni špecializovaného zariadenia, volil sám, za plentou, slobodne
a bez akéhokoľvek nátlaku či prehovárania inou osobou. O možnosti voliť v priestoroch
špecializovaného zariadenia sa dozvedel tak, že si to prečítal na nástenke.
V špecializovanom zariadení neprebiehala v rámci volebnej kampane žiadna akcia,
pozoroval len vylepené plagáty, nevie však, čo bolo na nich zobrazené, resp. napísané.
38. Svedok , klient špecializovaného zariadenia, volil v jeho priestoroch,
volil sám, za plentou a o svojom výbere sa rozhodoval slobodne. Pred voľbami sa
od zamestnancov špecializovaného zariadenia dozvedel, že bude môcť voliť do prenosnej
volebnej schránky. Všimol si, že nevládnym osobám pomáhali pri hlasovaní sestričky.
V čase, keď volil on, bol v miestnosti prítomný aj riaditeľ špecializovaného zariadenia,
ale do priebehu volieb nezasahoval.
39. Svedkyňa , klientka špecializovaného zariadenia, volila
v jedálni špecializovaného zariadenia, hlasovala za plentou, bez pomoci s vyplňovaním
hlasovacieho lístka. Rozhodla sa sama a slobodne. Na prítomnosť riaditeľa špecializovaného
zariadenia pri hlasovaní si nepamätá. Nevidela, že by niekto z voličov volil s asistenciou.
V špecializovanom zariadení boli pred voľbami vylepené predvolebné plagáty, no nepamätá
si, kto na nich bol zobrazený.
40. Svedkyňa , klientka špecializovaného zariadenia, taktiež volila
do prenosnej volebnej schránky. Volila sama, nikto jej pri úprave hlasovacieho lístka
nepomáhal a o voľbe sa rozhodla sama. Riaditeľ špecializovaného zariadenia nebol
v miestnosti prítomný. Uviedla, že osoby, ktoré sedeli v jedálni počas voľby, kričali na ňu
aj na jej spolubývajúcich. Nevie povedať prečo, ale pamätá sa, že povedali, že ich dajú
na súd. Kričali na nich bezdôvodne. Z prítomných účastníkov konania spoznala pána
, ale nepamätá si, či bol na predvolebných plagátoch.
41. Svedok bol predsedom okrskovej volebnej komisie vo volebnom
okrsku č. 4. Uviedol, že text čestného vyhlásenia, ktoré je súčasťou príloh sťažnosti,
skoncipoval spolu so sťažovateľom. K priebehu volieb vypovedal, že pred otvorením
volebnej miestnosti sa pred ňou vytvárali rady voličov, preto museli požiadať o pomoc
mestskú políciu na účel udržania verejného poriadku. V samotnej volebnej miestnosti
prebiehali voľby pokojne. Počas volieb požiadalo o asistenciu asi sto voličov,
a to buď pri identifikácii totožnosti alebo aj spoza plenty. On sa ako predseda volebnej
komisie v takom prípade snažil z radov čakajúcich voličov vybrať niekoho, kto by potrebnú
asistenciu poskytol. Volebný akt potom prebiehal tak, že buď volič spolu s asistentom
za plentou upravili hlasovací lístok, alebo v iných prípadoch asistent povedal nahlas
alebo naznačil voličovi čísla, ktoré je potrebné zakrúžkovať. Veľakrát sa to dialo v rómskom
jazyku alebo vo východoslovenskom dialekte. Mnohí voliči mali na rukách napísanú
kombináciu čísel, ktorá vo väčšine prípadov začínala číslicou 1. Proti tomuto stavu nemohol
zakročiť, lebo to zákon nezakazuje. Považuje to však za spôsob, akým niekto naviedol
dotyčných voličov, aby volili číslo, ktoré mali poznačené. Sú mu známe skutočnosti, že
v ranných hodinách v deň volieb skupina ľudí chodila po domoch a presviedčala voličov na
voľbu konkrétneho kandidáta. S odstupom času po Vianociach a v priebehu januára si
uvedomil, že tento faktor zrejme stál za neobvykle veľkým záujmom voličov o voľby. Člen
uvedenej skupiny , ktorý navštevoval príbytky voličov, ich motivoval k účasti
na voľbách a inštruoval ich, ktorých kandidátov majú voliť. Údajne voličov motivoval aj
hmotne formou vína, keksov, prípadne iným prézentom. Členka volebnej komisie, ktorej
bol predsedom, pani podľa upozornenia iných členov komisie často
vychádzala z volebnej miestnosti a komunikovala v rómskom jazyku s voličmi, pričom
často bolo počuť výraz „jekh“, čo v preklade znamená „jeden“. On ako predseda okrskovej
volebnej komisie ju potom upozornil, aby s takým správaním prestala. Sám ju videl
vychádzať často, no po jeho upozornení s tým prestala. Nebol prvýkrát členom okrskovej
volebnej komisie, oproti minulosti výrazne narástla motivácia voliť.
42. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie č. 4, nepozorovala
v priebehu volieb vo volebnej miestnosti žiadne problémy. Nie je si vedomá ani problému
s veľkým počtom voličov. Nie je pravdou, že by často opúšťala volebnú miestnosť,
vychádzala len vtedy, keď išla fajčiť. Bolo to v priebehu volieb viac ako päťkrát, presný
počet si však nepamätá. Na chodbe stretávala voličov, ktorí buď odchádzali z volebnej
miestnosti alebo na volebný akt ešte len čakali. Komunikovala s nimi len vtedy,
ak potrebovali informáciu, do ktorej volebnej miestnosti majú ísť voliť. Voličov, ktorí ešte
nevolili, neovplyvňovala, snažila sa s nimi hovoriť po slovensky, aby rozumela aj jej
kolegyňa, ktorá tam bola s ňou. Nie je pravdou, že by pri rozhovoroch s voličmi na chodbe
opakovane použila rómsky výraz „jekh“.
43. Svedok , člen okrskovej volebnej komisie č. 4, uviedol, že text
čestného vyhlásenia, ktoré je prílohou sťažnosti, vznikol na základe skúseností z volieb
v budove Základnej školy a po stretnutí s p. , ktoré sa
uskutočnilo aj za prítomnosti pánov 21. novembra 2014
na pôde mestského úradu. S textom súhlasil, preto ho podpísal. K podaniu informácií
tvoriacich obsah spísaného textu čestného vyhlásenia bol vyzvaný , ktorý sa
pýtal, či majú vedomosti a poznatky o skutočnostiach spochybňujúcich voľby. Ešte v deň
volieb hovoril s predsedom volebnej komisie, že už príchod voličov a komunikácia, ktorá
medzi nimi prebiehala, neboli v poriadku a že čísla, ktoré voliči zakrúžkovali, neboli
náhodou. Z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi sa dozvedel, že volili tak, aby nemali
problémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamo potvrdili. Svoje tvrdenia
nevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas volieb mali nekalé praktiky vyvíjať.
Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Pamätá si jednu voličku, ktorá volila
za plentou a spýtala sa ho, či správne zakrúžkovala čísla, ktoré mala vyznačené na ruke.
Nevie však, ako došlo k tomu, že na rukách mali voliči číselné kombinácie. Je presvedčený,
že hlasovacie lístky negramotných voličov, ktorí mali asistentov, boli upravené na základe
vôle asistentov, nie samotných voličov. Vníma ako neregulárne, keď za voličov,
ktorí nevedia čítať a písať, hlasovali asistenti, aj si je vedomý, že je to v súlade so zákonom.
Sám nevidel, koho takíto voliči volili, ale počul vyslovovanie výrazu „jekh“. V priebehu
volieb sa so svojimi pochybnosťami podelil s predsedom okrskovej volebnej komisie,
nevedel však, že tieto pochybnosti môže vyjadriť aj odmietnutím podpisu na zápisnicu
s uvedením dôvodov odmietnutia.
44. Sťažovateľom navrhnutý svedok , ktorého čestné vyhlásenie
o ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedol, že takéto čestné
vyhlásenie nikdy nepodpísal ani nevie, čo je jeho obsahom. Podpis na listine spoznáva, je to
jeho podpis. Bývalý prednosta mestského úradu ho požiadal o podpísanie
prázdneho papiera. Pre pracuje už asi dvadsať rokov (vykonáva práce
v jeho záhrade), a tak mu dôveroval, že jeho podpis na prázdny papier je potrebný a nebude
zneužitý. K podpisu došlo 20. novembra 2014 a pri podpise bol prítomný len on
a . Z textu čestného vyhlásenia nevie nič potvrdiť ani vyvrátiť, pretože od 13.
do 19. novembra 2014 bol odcestovaný v Londýne. Má so sebou cestovné lístky, ktoré si so
sebou pre istotu zobral, ak by musel preukázať svoju neúčasť na voľbách, prípadne jej
dôvod.
45. Sťažovateľom navrhnutá svedkyňa , ktorej čestné vyhlásenie
o ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedla, že jej svokor,
priniesol domov prázdny papier s tým, aby ho podpísala a ona tak urobila.
V minulosti jej nikdy nedával nič podpisovať. Nevie nič o tom, že by sa deň po voľbách
v osade, v ktorej žijú Rómovia, pred pohostinstvom rozdávali potraviny. V tom čase
ani nebola vonku a nemá k tomu čo povedať. Osobu s menom nepozná.
46. Svedok , predseda okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdil
nárazovo veľký počet voličov vo volebnom okrsku č. 3, ako aj vo volebnom okrsku č. 4.
Okrskové volebné komisie č. 3 a č. 4 a volebné miestnosti týchto okrskov totiž sídlili
v rovnakej budove. Vo volebnom okrsku č. 3 bol veľký počet voličov, ktorí vyhlásili,
že nevedia čítať ani písať. Asistenciu pri hlasovaní vníma ako spôsob kontroly
a ovplyvňovania voličov, ktorí takto volia. Nie každý volič využívajúci asistenciu mal iného
asistenta. Asistentov bolo len niekoľko. Uvedomil si to až s odstupom času po voľbách a pri
stretnutí a vzájomnej komunikácii členov volebných komisií. O asistentov žiadali voliči,
s ktorými už asistent prišiel. Volič sa prezentoval u volebnej komisie, požiadal o asistenta
a na otázku odpovedal, že asistenta má. Samotní asistenti sa hlásili, že budú voliť
s dotyčnými, odobrali sa za plentu a spoločne vyplnili lístok. On sa snažil trvať na tom,
aby do urny lístok odovzdal samotný volič. Táto jeho snaha nebola vždy úspešná. Voliči
nijako neskrývali, že na rukách majú číselné kombinácie. Niektorí ich mali napísané
na lístkoch papiera. Členom volebnej komisie bol prvýkrát.
47. Svedok , člen okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdil vznik textu
čestného vyhlásenia spôsobom, o ktorom vypovedali už predchádzajúci svedkovia.
Na množstvo voličov, ktorí už o siedmej ráno čakali pred volebnou miestnosťou, pripadlo
v ich volebnom obvode asi 30 – 40 asistencií, o ktoré žiadali nevidiaci, prestárli voliči,
ale aj mladí ľudia, ktorí vyhlásili, že nevedia písať. Voľby prebiehali štandardne za plentou.
Použitie asistenta vníma ako riziko, že v takom prípade bude výsledkom voľby vôľa
asistenta, nie voliča. Členovia okrskovej volebnej komisie upozorňovali prítomných,
že aj pri voľbe s pomocou asistenta je potrebné, aby hlasovací lístok do urny vhodil volič.
48. Svedkyňa , navrhnutá na výsluch sťažovateľom, uviedla,
že netuší, prečo je predvolaná. Informácia, podľa ktorej je zamestnankyňou
špecializovaného zariadenia, sa nezakladá na pravde. Pracuje v zubnej ambulancii a v rámci
svojej práce chodieva do špecializovaného zariadenia. K svojmu vyjadreniu v rámci
komunikácie na Facebooku uvádza, že to bol jej názor, ktorý po tom, ako si uvedomila, že
ho nevie preukázať a že nemá výpovednú hodnotu, asi po dvoch minútach zmazala.
49. Svedok , riaditeľ špecializovaného zariadenia, uvádza, že je
vo funkcii riaditeľa od roku 2000. V minulosti voľby v špecializovanom zariadení prebiehali
tak, že zakaždým požiadali o prenosnú volebnú urnu pre tých, ktorí mali zdravotné
problémy. Pred rokmi bolo ale aj pre ostatných klientov pohodlnejšie voliť do prenosnej
volebnej urny, no často nebol k dispozícii dostatočný počet hlasovacích lístkov. Bolo potom
potrebné vracať sa pre hlasovacie lístky, rukou sa dopisovali mená voličov do hárkov a bol
prípad, keď sa dokonca musela priniesť druhá urna. Na mestskom úrade mu potom
odporučili, aby žiadali o prenosnú volebnú urnu pre všetkých voličov. Prax teda ukázala,
že je výhodnejšie spísať všetkých voličov a požiadať o prenosnú volebnú schránku
pre všetkých. Organizácia žiadostí prebieha tak, že pracovník sociálneho úseku zistí záujem
klientov o hlasovanie a na základe toho potom on ako riaditeľ špecializovaného zariadenia
požiada o prenosnú volebnú schránku. Je tomu tak aj teraz pri blížiacom sa referende.
V minulosti mu nikdy zo strany okrskovej volebnej komisie ani nikým iným nebolo
vytýkané, že k žiadostiam o prenosnú volebnú schránku nie sú pripojené splnomocnenia
od klientov. Vždy od neho potrebovali iba zoznam voličov, a to tak pri komunálnych, ako aj
pri parlamentných voľbách, či pri voľbách do Európskeho parlamentu. V deň volieb sa mu
ohlásili dvaja členovia okrskovej volebnej komisie (predseda a jeden člen), priniesli
prenosnú volebnú schránku a on im ukázal priestory jedálne vyhradené pre voľby. Po začatí
hlasovania bol upozornený, že sa má vzdialiť z volebnej miestnosti. Chvíľu stál pri dverách
a požiadal, či by bolo možné zvládnuť hlasovanie do podávania obeda. Po tomto odišiel do
svojej kancelárie. Jedáleň nemala znaky volebnej miestnosti, bola iba prispôsobená na
hlasovanie. Asi po piatich minútach bol privolaný, oznámili mu, že voľby boli prerušené
a v jedálni sa dozvedel, že klienti sa dožadujú asistencie pri volebnom akte. Prítomný
predseda mestskej volebnej komisie mu oznámil, že tento stav hodnotí ako manipuláciu
volieb a že zavolá políciu. Predseda okrskovej volebnej komisie mu oznámil,
že telefonicky dostal pokyn, podľa ktorého klientom môžu asistovať ošetrovateľky, ale oni,
dvaja členovia okrskovej volebnej komisie, sa musia úpravy hlasovacieho lístku zúčastniť za
plentou. Svedok im povedal, že skôr takýto postup považuje za porušenie zákona. Na to
odišiel z jedálne. Po skončení hlasovania, zhruba o pol štvrtej, obaja členovia okrskovej
volebnej komisie na jeho otázku, či bolo všetko v poriadku, odpovedali kladne a s tým sa
rozišli. Kampaň pred voľbami v špecializovanom zariadení neprebiehala, bol iba oslovený,
či môžu byť zverejnené volebné plagáty. Boli asi dva, jeden na vrátnici a vo vestibule.
Naňho nebol vyvíjaný nátlak zo žiadnej strany, aby organizoval alebo umožnil predvolebné
aktivity v špecializovanom zariadení. Pri porovnaní s priebehom volieb v minulosti nebadá
v ostatných komunálnych voľbách nič atypické. Bolo mu naznačené, že sa v jedálni nemá
zdržiavať, tak bez problémov odišiel. Netuší, prečo mu povedali, že všetci klienti žiadali
o asistenciu, lebo bolo mnoho voličov (asi 38), ktorí voľby zvládli samostatne. Pravdaže, iná
situácia bola v pavilónoch s ťažko zdravotne postihnutými a imobilnými klientmi. Počet
klientov schopných voliť samostatne mu uviedli úsekové pracovníčky.
50. Svedok , predseda mestskej volebnej komisie, uviedol,
že mnoho nezrovnalostí pri voľbách zistil až po voľbách, keď si ich dal do súvisu
s volebnými výsledkami. Považuje za správne, že spísal čestné vyhlásenie, ktoré je
priložené k sťažnosti. Voľby boli nečestné a neférové voči .
V špecializovanom zariadení bol osobne prítomný, keď riešil otázku osobnej asistencie
pri volebnom akte. Na jeho pokyn zapisovateľka telefonicky na číslo,
ktoré im v rámci predvolebnej inštruktáže bolo uvedené, kontaktovala ústrednú volebnú
komisiu, kde jej oznámili, že požadovanú informáciu im neposkytnú písomne ani faxom,
alebo mailom, lebo počas volieb takéto informácie poskytujú len telefonicky. Po príchode
do špecializovaného zariadenia videl neštandardnú situáciu, v podstate išlo o simuláciu
ďalšieho volebného okrsku, čo nekorešponduje s pravidlami o voľbe do prenosnej volebnej
schránky. Pozoroval aj neprimerané správanie riaditeľa špecializovaného zariadenia,
ktorý trval na tom, aby asistenciu klientom poskytli ošetrovatelia, nechcel opustiť volebnú
miestnosť, a to ani po dôraznom požiadaní. Všimol si nevidiacu klientku, ktorej nemal
kto pomôcť pri hlasovaní, z čoho usudzuje, že klienti boli vopred inštruovaní
a zmanipulovaní. Až po ubezpečení sa, že aktuálny stav je v súlade s inštruktážou Ústrednej
volebnej komisie, opustil špecializované zariadenie. Myslí si, že ošetrovatelia asistovali
pri hlasovaní aj mimoriadne nezorientovaným klientom, ktorí ani netušili, o čo ide. Svedok
netuší, ako sa tieto osoby dostali k voľbám, ľudsky mu pripadá neprípustné, aby takéto
osoby mohli žiadať o prenosnú volebnú schránku a dostali sa k voľbám. Mnoho klientov
špecializovaného zariadenia nie je z , nepoznali kandidátov na primátora, a predsa
hromadne žiadali o prenosnú volebnú schránku. U ľudí, ktorí majú závažné zdravotné
problémy, je veľká pravdepodobnosť, že ich hlasy môžu byť zneužité. Na chodbe
v priestoroch špecializovaného zariadenia videl na stoloch materiály jedného z kandidátov.
Boli ich desiatky. Kým bol primátorom , pôsobil svedok ako prednosta
Mestského úradu v . Odišiel dohodou k 31. decembru 2014 sám, pretože nebol
ochotný spolupracovať s novým vedením mesta. Na druhý deň po voľbách ráno šiel po ulici
Švermovej a v osade stálo červené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov.
Preto kontaktoval mestskú políciu i štátnu políciu. Dostal informáciu, že boli rozdávané
potravinové balíčky a že vec bola postúpená Národnej kriminálnej agentúre. Vo vzťahu
k volebným okrskom č. 3 a č. 4 ho kontaktovali členovia okrskových volebných komisií
s problémami s množstvom voličov. Videl , ako hovorí s voličmi, fajčila,
a tak bola vykázaná za roh budovy školy. Pri prechode autom cez rómsku osadu nevidel
žiadne volebné plagáty, a tak netuší, na základe čoho sa Rómovia pri voľbe rozhodovali.
Na vlastné oči však videl skupinu ľudí, ktorá chodila po najzanedbanejšej časti rómskej
osady v čase volieb. K svedok uviedol, že na základe toho, čo mu pán
povedal, sám napísal text čestného vyhlásenia pre , ktorí podpisovali
text, nie prázdny papier. Bola to svedkova iniciatíva. Pán mu vypomáhal drobnými
prácami v záhrade, a tak mali vzájomne užitočné vzťahy. Predpokladá, že na základe toho sa
mu pán zdôveril s informáciami, ktoré potom svedok spísal do čestného vyhlásenia.
Včera mu pán Šandor telefonicky povedal, že je zastrašovaný a že pred ústavným súdom
nepovie pravdu.
51. Svedok , predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pracuje
ako notársky kandidát. K označeniu „súkromná volebná miestnosť“ použitému v čestnom
vyhlásení ho viedla úprava jedálne v špecializovanom zariadení. Boli tam 4 plenty, stôl,
stoličky pre volebnú komisiu, vyzeralo to ako volebná miestnosť. Proces voľby s prenosnou
volebnou schránkou nenapĺňal jeho predstavy o tom, ako má takáto voľba prebiehať. Jeho
pochybnosti o voľbách sa formovali počas dňa volieb, ale aj po voľbách, keďže volebný deň
bol preňho náročný. Žiadosť o prenosnú volebnú schránku bola doručená mestskému úradu,
jemu ju predložila zapisovateľka okrskovej volebnej komisie ráno v deň volieb,
a tak nad náležitosťami žiadosti a nad jej oprávnenosťou neuvažoval a neskúmal to.
Ak niekto požiada o prenosnú volebnú schránku, on nie je oprávnený hodnotiť oprávnenosť
žiadosti. V špecializovanom zariadení volila s asistenciou aj dobrá polovica všetkých
klientov, ale konkrétne číslo voličov s asistenciou v jedálni si netrúfa uviesť. Keď odvolilo
98 voličov, tak polovica je zhruba 50 osôb, ale je to len jeho odhad. Počas volieb
v špecializovanom zariadení narastal počet požiadaviek na asistenciu, a to aj takých,
pri ktorých to zjavne nebolo potrebné. Preto sa na základe telefonátu dostavil osobne
predseda mestskej volebnej komisie a podal stanovisko Ústrednej volebnej komisie,
podľa ktorého asistencia ošetrovateľa klientovi musí prebiehať pod dohľadom členov
okrskovej volebnej komisie. Aj on očakával a žiadal tento pokyn v písomnej forme,
lebo ako právnikovi sa mu to nepozdávalo. Dostalo sa mu však informácie, že počas volieb
Ústredná volebná komisia komunikuje len telefonicky. Spočiatku volili voliči s asistenciou
aj bez prítomnosti členov okrskovej volebnej komisie. Volili aj takí, ktorí o asistenciu
nepožiadali a personál ich odprevádzal – toto sa týkalo jedálne. V prípadoch, keď bol
osobne pri volebnom akte prítomný, všetci volili p. . Napriek pochybnostiam
zápisnicu podpísal na základe konzultácie s p. , keďže dospeli k záveru,
že do zápisnice netreba nič dodávať, lebo samotný akt volieb zo strany okrskovej volebnej
komisie prebehol v podstate regulárne. Nevidí rozpor medzi svojím pôsobením predsedu
okrskovej volebnej komisie a osobou, ktorá podpísala čestné vyhlásenie, lebo samotný akt
hlasovania prebehol v súlade so zákonom, a teda ako predseda okrskovej volebnej komisie
nemal dôvod akékoľvek pripomienky uviesť. Je potrebné odlíšiť jeho postavenie ako
predsedu okrskovej volebnej komisie na jednej strane a osoby podávajúcej čestné
vyhlásenie na účely konania pred ústavným súdom na strane druhej.
52. Ústavný súd pri tvorbe skutkového obrazu prejednávanej veci bral ďalej do úvahy
obsah verejných listín, ktoré tvorili prílohy sťažnosti, prípadne si ich ústavný súd vyžiadal
od iných orgánov verejnej moci, a to menovite:
rozhodnutie primátora mesta z 2. októbra 2014 o určení volebných
okrskov a volebných miestností podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách,
úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky
v zo 16. novembra 2014,
záznam Mestskej polície č. j.: 370/14 UZ zo 16. novembra 2014,
fotokópiu zápisnice mestskej volebnej komisie zo 16. novembra 2014 o výsledku
volieb do mestského zastupiteľstva a primátora mesta ,
uznesenie NAKA ČVS: PPZ 1107/NKA PK VY 2014 z 19. januára 2015 o začatí
trestného stíhania,
zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 20. januára 2015,
zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,
zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,
zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,
zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015,
zápisnicu NAKA o výsluchu svedka z 3. februára 2015.
53. Na podklade rekapitulovaných dôkazných prostriedkov ústavný súd považoval
v konaní o sťažnosti sťažovateľa za preukázané tieto skutočnosti podstatné pre posúdenie
kvality volieb vo volebnom okrsku č. 5:
voľby do prenosnej volebnej schránky sa v špecializovanom zariadení využívali
aj pri iných voľbách v minulosti,
žiadosť o prenosnú volebnú schránku v minulosti aj v procese prípravy napadnutých
volieb podával riaditeľ špecializovaného zariadenia za všetkých klientov, ktorí o také
hlasovanie prejavili záujem, pričom okrskové volebné komisie akceptovali, že riaditeľ
špecializovaného zariadenia žiada o prenosnú volebnú schránku bez splnomocnenia
voličmi,
v špecializovanom zariadení prebiehalo 15. novembra 2014 hlasovanie
do prenosnej volebnej schránky, a to tak, že jedna skupina voličov hlasovala v jedálni
(niektorí s asistenciou, iní bez asistencie) a druhá skupina voličov hlasovala na izbách
špecializovaného zariadenia,
v jedálni hlasovali spočiatku s asistenciou (ošetrovatelia špecializovaného
zariadenia) aj takí klienti, ktorí o ňu formálne nepožiadali,
v určitých, presne neidentifikovaných časových úsekoch bol riaditeľ
špecializovaného zariadenia v jedálni počas hlasovania prítomný, do priebehu hlasovania
však nezasahoval,
predseda okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 5 (
) a člen tejto komisie boli osobne prítomní pri úprave hlasovacieho
lístka bližšie nešpecifikovaného počtu tých voličov v špecializovanom zariadení, ktorí volili
s asistenciou,
klienti špecializovaného zariadenia, ktorí volili za plentou v jedálni bez asistencie,
sa pri úprave hlasovacieho lístka rozhodovali bez predchádzajúceho vplyvu iných osôb,
žiaden člen okrskovej volebnej komisie č. 5 nevyužil právo odmietnuť podpísanie
zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.
54. Vo vzťahu k voľbám vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 považoval ústavný súd
za preukázané, že:
vo volebných miestnostiach bol 15. novembra 2014 záujem voličov hlasovať vyšší
oproti záujmu vo voľbách v minulosti; záujem o hlasovanie bol koncentrovaný hlavne
v ranných hodinách,
v priebehu hlasovania bližšie neidentifikovaný, avšak nezanedbateľný počet voličov
žiadal voliť s asistenciou, ktorú poskytoval stabilný okruh osôb vybraných samotnými
voličmi žiadajúcimi si asistenciu,
voliči spolu v priestoroch vo volebnej miestnosti, prípadne v jej bezprostrednej
blízkosti komunikovali, pričom často používali výraz „jekh“, čo v rómskom jazyku
znamená „jeden“,
veľký počet voličov mal na rukách alebo na pomocných papierových lístkoch
vyznačenú číselnú kombináciu začínajúcu číslicou „1“,
v dopoludňajších hodinách 16. novembra 2014 sa v blízkosti pohostinstva
nachádzalo nákladné motorové vozidlo a súčasne v uvedenej lokalite došlo k rozdávaniu
potravín,
členka okrskovej volebnej komisie č. 4 počas volieb opúšťala
volebnú miestnosť, mimo ktorej komunikovala s voličmi,
texty čestných vyhlásení , ,
a boli skoncipované na základe iniciatívy sťažovateľa,
podpis a pod čestné vyhlásenia identického
znenia, ktoré sú priložené k sťažnosti, inicioval , predseda mestskej
volebnej komisie,
žiaden z členov okrskových volebných komisií č. 3, č. 4 nevyužil právo odmietnuť
podpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.
III.
Právne posúdenie veci
55. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti
volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,
volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
56. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí
a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
57. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame
a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
58. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám.
59. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej
výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti.
60. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistená
nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým
následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného
práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).
61. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
62. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jeho
právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom
ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie
tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne
opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94,
PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami,
nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel
a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.
63. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,
musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb,
t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov,
ktoré s nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou
volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita
nezákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.
PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity
volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok
volieb (PL. ÚS 8/2011).
64. Sťažovateľ hneď v úvode odôvodnenia svojej sťažnosti poukázal na porušenie § 9
ods. 5 zákona o voľbách, keďže na účel voľby primátora mesta boli na území
mesta vytvorené dva volebné obvody.
65. Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľby
podľa volebného zákona možno chápať v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšom
zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby (PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 15/94). Za prípravu na voľby
možno bez pochybností označiť tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámci
ktorých sa uskutočnia voľby do orgánov územnej samosprávy (PL. ÚS 34/99).
66. Podľa § 9 ods. 5 zákona o voľbách pre voľby starostu obce (primátora) tvorí
každá obec jeden jednomandátový volebný obvod.
67. Z podkladov priložených k sťažnosti naozaj vyplýva, že samotný sťažovateľ ešte
ako primátor mesta určil podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách 2. októbra 2014 volebné
okrsky a volebné miestnosti, pričom v tomto rozhodnutí sú jednotlivé volebné okrsky
zadelené do dvoch volebných obvodov.
68. Z obsahu sťažnosti ani z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, aký vplyv
malo preukázané porušenie zákona o voľbách na výsledky volieb primátora mesta
z 15. novembra 2014. Preto rešpektujúc podstatu volebného súdnictva, ktorá sa okrem iného
vyznačuje aj zisťovaním intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu
na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb, ústavný súd konštatuje irelevantnosť
zisteného porušenia zákona o voľbách v jeho § 9 ods. 5 v relácii k výsledku napadnutých
volieb. Táto námietka je preto nedôvodná.
69. Sťažovateľ svoju ďalšiu sťažnostnú argumentáciu skutkovo i právne rozdelil
do dvoch okruhov. Preto aj ústavný súd považoval pri odôvodnení svojho rozhodnutia
za potrebné zohľadniť naznačenú rozdielnosť dôvodov, ktorými sťažovateľ voľby primátora
mesta konané 15. novembra 2014 spochybnil.
70. Tvrdená neplatnosť volieb primátora mesta , ktorú sťažovateľ navrhuje
ústavnému súdu autoritatívne konštatovať, je v prvom rade založená na údajnej
neregulárnosti priebehu volieb v špecializovanom zariadení. Hlasovanie sa tu realizovalo
do prenosnej volebnej schránky. Približne polovica klientov, pre ktorých sa žiadala
prenosná volebná schránka, hlasovala v na to upravenej jedálni. Sťažovateľ v tejto súvislosti
prednáša viacero čiastkových námietok.
71. Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä
zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej
miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná
komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch
svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič
hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
72. V konaní pred ústavným súdom je preukázané, že riaditeľ špecializovaného
zariadenia požiadal pre 110 klientov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, konkrétne
v priestoroch špecializovaného zariadenia. Rovnako je preukázané, že k žiadosti o prenosnú
volebnú schránku neboli pripojené splnomocnenia klientov. Z formálneho hľadiska tak
ústavný súd konštatuje porušenie zákona o voľbách, pretože bez náležitého splnomocnenia
sa žiadosť doručená na mestský úrad okrskovej volebnej komisii dostáva po právnej stránke
do polohy žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia, nie žiadosti klientov – voličov.
73. Na druhej strane ústavný súd nemôže opomenúť, že klienti špecializovaného
zariadenia sa vzhľadom na svoje zdravotné problémy a v niektorých prípadoch väčšiu,
v iných prípadoch zas menšiu mieru sociálnej odkázanosti zjavne spoliehajú na personál
špecializovaného zariadenia pri vybavovaní svojich administratívnych a iných záležitostí,
pri ktorých prichádzajú do formálne regulovaného kontaktu s verejnou mocou. To vedie
k vytvoreniu zaužívanej praxe fungovania vzájomných vzťahov klientov a personálu,
resp. vedenia špecializovaného zariadenia v štandardizovaných situáciách. K takým
nepochybne patrí aj hlasovanie vo voľbách.
74. Z dokazovania pre ústavný súd vyplynulo, že v špecializovanom zariadení je
obvyklé, ak jeho riaditeľ v procese prípravy volieb požiada okrskovú volebnú komisiu
o prenosnú volebnú schránku, a to takpovediac paušálne, teda pre všetkých klientov,
ktorí o voľbu podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách prejavia záujem, bez ohľadu na to, či im
ich zdravotné ťažkosti umožňujú alebo neumožňujú navštíviť na účel hlasovania „riadnu“
volebnú miestnosť. Táto prax je výsledkom viacročného vývoja popísaného riaditeľom
špecializovaného zariadenia v jeho svedeckej výpovedi. Navyše, a to považuje ústavný súd
za podstatné, okrskové volebné komisie ani v minulosti a ani v spochybnených ostatných
voľbách nevnímali postup riaditeľa špecializovaného zariadenia za právne imperfektný
v takej miere, že by požadovali doplnenie žiadosti podanej podľa § 31 ods. 6 zákona
o voľbách alebo že by dokonca prijatej žiadosti nevyhoveli.
75. Ústavný súd zastáva názor, že v zariadeniach podobného typu, akým je
špecializované zariadenie, nemožno ani v budúcnosti vylúčiť taký spôsob využitia § 31
ods. 6 zákona o voľbách, ktorý bude hraničiť s postupom contra legem. Predmetné
ustanovenie zákona o voľbách sa však prioritne orientuje na voličov – jednotlivcov, ktorí sú
zdravotne hendikepovaní. Nie je vôbec neakceptovateľné, ak sa v sociálnych zariadeniach,
v ktorých je umiestnených podstatne viac takýchto jednotlivcov, vyvinie prax posúvajúca
inštitút splnomocnenia žiadateľa do polohy neformálneho ústneho súhlasu klienta
so zaužívanou ponukou voliť do prenosnej volebnej schránky. Navyše, ak najmenej jeden zo
svedkov potvrdil, že v opačnom prípade by voliť nešiel.
76. V popísaných okolnostiach sa ústavný súd obracia na svoju judikatúru,
podľa ktorej nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb
alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak
na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi
(napr. PL. ÚS 6/2011).
77. Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu konštatované formálne
porušenie zákona o voľbách v procese prípravy volieb primátora mesta materiálne
nevykazuje známky tak závažného protiprávneho konania, ktoré by odôvodňovalo
existenciu pochybností o tom, či namietané voľby primátora mesta a ich výsledky sú
prejavom skutočnej vôle voličov.
78. K aplikácii § 31 ods. 6 zákona o voľbách ústavný súd s ohľadom na podstatu
sťažnostnej argumentácie ďalej uvádza, že toto ustanovenie zákona o voľbách ustanovuje iba
cieľ, ktorý musí volebná komisia dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbu
členov okrskovej volebnej komisie. Pri tomto type hlasovania je postup členov volebnej
komisie upravený jediným pravidlom: sú povinní postupovať tak, aby bola zachovaná
tajnosť hlasovania (PL. ÚS 22/08).
79. Sťažovateľ v sťažnosti a vo svojom čestnom vyhlásení
a v naň nadväzujúcej svedeckej výpovedi podrobili kritike fakt, že hoci členovia okrskovej
volebnej komisie č. 5 prišli s prenosnou volebnou schránkou, v špecializovanom zariadení
bola zriadená v podstate štandardná volebná miestnosť.
80. Zákon o voľbách neupravuje podrobne priebeh hlasovania do prenosnej volebnej
schránky. Jedinou požiadavkou je rešpektovanie tajnosti hlasovania. Ani formálno právne
niet teda žiadnej prekážky, aby použitie prenosnej volebnej schránky malo podobu
hlasovania väčšieho počtu voličov v tej istej miestnosti.
81. Okrem toho ústavný súd dokazovaním nezistil, že by členovia okrskovej volebnej
komisie a potom, ako sa dostavili do špecializovaného
zariadenia a zistili, akým spôsobom sú jeho priestory na hlasovanie pripravené, alebo počas
hlasovania vzniesli pripomienky ku skutočnosti, že hlasovanie klientov špecializovaného
zariadenia bude prebiehať v jedálni. Ústavný súd preto aj túto sťažnostnú námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú.
82. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namietal, že viacerí voliči v špecializovanom
zariadení neboli natoľko zdravotne indisponovaní, že by nevyhnutne museli voliť
s asistenciou.
83. Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok
pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou
do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací
lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
84. V prvom rade ústavný súd judikuje, že na vykonanie volebného aktu
prostredníctvom prenosnej volebnej schránky je aplikovateľný § 32 zákona o voľbách,
a preto poskytnutie pomoci v intenciách označeného ustanovenia takto hlasujúcemu
hendikepovanému voličovi nie je porušením princípu tajnosti hlasovania (PL. ÚS 22/2011).
85. Citované ustanovenie zákona o voľbách neznamená, že by bol volič dožadujúci
sa pomoci iného voliča z dôvodu svojej negramotnosti povinný toto svoje tvrdenie
preukazovať. V zásade preto platí, že ak volič takéto tvrdenie prednesie, treba z neho
vychádzať. Iba v prípade, keby napríklad vzhľadom na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania
či zastávanú funkciu voliča by sa javilo jeho tvrdenie ako prima facie nepravdivé, bolo by
možné takémuto voličovi odoprieť pomoc iného voliča (PL. ÚS 90/07).
86. Z dokazovania vykonaného pred ústavným súdom nevyplýva, že by členovia
okrskovej volebnej komisie č. 5 ( a ), prítomní pri hlasovaní
v špecializovanom zariadení, odopreli niektorému z voličov požadovanú asistenciu.
V situácii, keď mali vážne pochybnosti o potrebe asistencie pre voličov, kontaktovali
mestskú volebnú komisiu a prostredníctvom nej v súčinnosti s Ústrednou volebnou
komisiou pochybnosti vyriešili tak, že pri úprave hlasovacieho lístka voličov hlasujúcich
s asistenciou boli prítomní samotní členovia okrskovej volebnej komisie.
87. Skutočnosť hlasovania s asistenciou sa ústavnému súdu v zariadení, akým je
špecializované zariadenie, nejaví ako riziková z pohľadu splnenia podmienok podľa § 32
zákona o voľbách. Aj v nadväznosti na už citovaný judikovaný názor vo veci sp. zn.
PL. ÚS 90/07 možno skôr prezumovať právne významnú odkázanosť klientov, ktorí
o asistenciu požiadajú. Zo svedeckých výpovedí ani z iných podkladov priložených
k sťažnosti nevyplynuli žiadne informácie, že by sa tvrdenie konkrétneho voliča o potrebe
asistencie javilo prima facie nepravdivé. Ani sťažovateľ, ani vypočutí svedkovia žiadnu
konkrétnu osobu na tento účel neoznačili. Sťažovateľ len všeobecne uviedol, že o asistenciu
žiadali „aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani
okuliare a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré
by im znemožňovali voliť bez asistencie“. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhol vypočuť
50 klientov špecializovaného zariadenia. Z nich ústavný súd náhodne vybral 6 svedkov,
pričom žiaden z nich argumentáciu sťažovateľa nepotvrdil, a to ani vo vzťahu k iným
spolubývajúcim, ktorí v jedálni špecializovaného zariadenia volili.
88. Pokiaľ ide samotnú úpravu hlasovacieho lístka u voličov, ktorí volili
s asistenciou, sťažovateľ v sťažnosti tvrdil zneužitie odkázanosti voličov, a tým
aj manipuláciu ich vôle, čo podporil obsahom čestného vyhlásenia
, predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bol prítomný pri úprave
hlasovacích lístkov voličov využívajúcich asistenciu, a uviedol, že «voliči nabádali
asistujúcich zamestnancov zariadenia, aby „zakrúžkovali kandidáta, tak ako oni uznajú
za ;vhodné“, resp. nech „zakrúžkujú tak ako sa ráno dohodli“ a pod. Mnoho voličov
prejavilo svoju vôľu len po položení otázky či chcú voliť „jedničku , alebo dvojku
“».
89. K uvedenej námietke už ústavný súd v minulosti konštatoval, že je na vôli voliča
(jeho interná voľba), ktorý požiadal o pomoc pri úprave hlasovacieho lístka, a následne je
aj na jeho zodpovednosti, aký spôsob komunikácie zvolí s voličom, ktorého o pomoc
pri úprave hlasovacieho lístka požiadal, tak aby realizoval svoje aktívne hlasovacie právo
v súlade s jeho vôľou... (PL. ÚS 7/07).
90. V ustálených skutkových okolnostiach potom ústavný súd nemôže apriórne
uzavrieť, že komunikácia voliča s jeho asistentom v podobe, aká je citovaná v bode 88,
znamená nedovolené prerušenie ústavou i zákonom chránenej línie medzi vôľou voliča a jej
formálnym prejavením úpravou hlasovacieho lístka. Prejavom vôle voliča hlasujúceho
v podmienkach regulovaných v § 32 zákona o voľbách môže byť aj výzva asistentovi,
aby „zakrúžkoval tak, ako sa ráno dohodli“, prípadne aby „zakrúžkoval kandidáta tak, ako
to on uzná za vhodné“. Obe uvedené možnosti sú prejavom vôle voliča, ktorý sa stotožňuje
s vôľou asistenta do tej miery, že sa z hľadiska právneho stáva jeho vlastnou vôľou.
Napokon, vzhľadom na to, že pri hlasovaní podľa § 32 zákona o voľbách je nevyhnutná istá
viac či menej intenzívna súčinnosť voliča a asistenta, nemožno očakávať, že takéto
hlasovanie prebehne bez akejkoľvek komunikácie. Ak však jej podoba má byť vyhodnotená
ako nedovolená manipulácia či zneužitie voličovej odkázanosti, musí sťažovateľ preukázať,
že vôľa asistenta prejavená úpravou hlasovacieho lístka je v rozpore s vôľou voliča, ktorému
asistent pomáha.
91. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné
porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene
vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov
(PL. ÚS 38/07). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli
voličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie
namieta (PL. ÚS 74/2011).
92. Ústavný súd nespochybňuje, že niektorí klienti špecializovaného zariadenia
skutočne s ohľadom na ich zdravotný postih sú len vo veľmi obmedzenej miere spôsobilí
prejaviť samostatne a zrozumiteľne vlastnú vôľu. Rovnako je však nepochybné, že zákon
o voľbách umožňuje podľa § 2 ods. 2 písm. d) odoprieť hlasovanie len takým zdravotne
hendikepovaným osobám, ktoré sú pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právne
úkony. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke účinného spochybnenia súladu vôle
prejavenej asistentom a vôle voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí asistenciu
pri hlasovaní využili. Nepodarilo sa mu tak účinne vyvrátiť domnienku súladu volebného
výsledku vo volebnom okrsku č. 5 s vôľou voličov špecializovaného zariadenia.
93. Vážnou námietkou prednesenou sťažovateľom v sťažnosti je tvrdenie, že v jedálni
špecializovaného zariadenia volili s asistenciou aj voliči, ktorí o ňu vôbec nežiadali.
94. , predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, vo svojom
čestnom vyhlásení uviedol, že „personál zariadenia hneď zo začiatku, aj napriek
predchádzajúcim inštrukciám, odprevádzal viacerých voličov do priestorov určených
na hlasovanie, kde aj počas volebného aktu zotrvával. Všetci prítomní boli opakovane
dôrazne poučení o zásade tajnosti hlasovania a zároveň informovaní, že volič, ktorý nemôže
sám upraviť hlasovací lístok, môže požiadať o asistenciu...“. Aj ,
predseda mestskej volebnej komisie, v čestnom vyhlásení potvrdil, že mu predseda
okrskovej volebnej komisie č. 5 v čase hlasovania telefonicky oznámil, že „odprevádzali
zamestnanci zariadenia viacerých voličov do priestorov určených na hlasovanie a tam
aj s týmito voličmi zotrvávali, aj keď išlo o voličov, ktorí nepožiadali o asistenciu“.
95. Ústavný súd konštatuje, že hlasovanie s asistenciou bez žiadosti voliča nie je
v súlade s § 32 zákona o voľbách a môže sa negatívne dotknúť aj ústavného atribútu tajnosti
hlasovania.
96. V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva
aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa však neuplatňuje teória
tzv. absolútnych vád volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by
mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).
Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného
procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu
na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho
kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti
medzi volebnou vadou a obsadením funkcie starostu alebo minimálne takej možnej
príčinnej súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. PL. ÚS 7/2010)]. Túto možnú
príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní
riadne preukázať (PL. ÚS 16/2011).
97. Podľa čestného vyhlásenia a výpovede
v špecializovanom zariadení volilo 98 osôb, z toho približne polovica v jedálni. Z výpovedí
ďalších svedkov (
) je preukázané, že z približného počtu 50 osôb, ktorí volili v jedálni zariadenia,
nevolili s asistenciou všetci. dokonca vypovedal, že 38 klienti zvládli
hlasovanie samostatne. Aj a uviedli, že po získaní
informácie z ústrednej volebnej komisie sa podarilo hlasovanie v jedálni dostať do súladu
s inštruktážou Ústrednej volebnej komisie, z čoho vyplýva, že pri hlasovaní ďalšej skupiny
voličov v jedálni (tá početne znižuje množstvo voličov, ktorí volili s asistenciou
bez požiadania) už pochybnosti o súlade volebného aktu so zákonom o voľbách nevyvstali.
98. K hlasovaniu s asistenciou bez výslovnej žiadosti voliča došlo teda v jedálni
špecializovaného zariadenia v počte podstatne nižšom než 50. Ak sa s týmto ustáleným
faktom spojí nikým nespochybnená a z podkladov priložených k sťažnosti preukázaná
skutočnosť, že rozdiel medzi hlasmi sťažovateľa a odporcu bol 54 hlasov, potom porušenie
zákona o voľbách v jeho § 32 nedosahuje intenzitu, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
primátora mesta a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či tieto voľby
a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Preto aj túto námietku vyhodnotil
ústavný súd ako nedôvodnú.
99. Popísané poznatky získané zo svedeckých výpovedí členov okrskovej volebnej
komisie č. 5 sú pre ústavný súd postačujúcimi dôkazmi, ktoré neslúžia podpore,
ale vyvráteniu sťažnostných dôvodov prednesených sťažovateľom v odôvodnení sťažnosti.
100. Formálny rozpor so zákonom o voľbách ústavný súd zistil v procese prípravy
volieb, keď v žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia o prenosnú volebnú schránku
chýbali splnomocnenia klientov, v prospech ktorých bola prenosná volebná schránka
žiadaná. Závažnosť tejto vady je však minimálna, pretože dokazovaním sa preukázalo,
že v špecializovanom zariadení je takáto prax už dlhšie zaužívaná a doteraz ju žiadna
z okrskových volebných komisií nespochybnila. Nemožno preto usudzovať na reálny vplyv
tejto nezákonnosti na výsledok volieb primátora mesta .
101. zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 5 o hlasovaní
podpísal bez výhrad a pri svojej svedeckej výpovedi zdôraznil, že dôvodom nevyužitia jeho
práva na odmietnutie podpisu pod uvedenú zápisnicu bolo vedomie, že „akt volieb zo
strany okrskovej volebnej komisie sa uskutočnil regulárne, lebo počas volieb sa problémy
riešili priebežne“. Aj , člen okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bol
prítomný pri hlasovaní v špecializovanom zariadení a ktorý sa už aj v minulosti ako člen
okrskovej volebnej komisie č. 5 hlasovania v špecializovanom zariadení zúčastňoval,
vo svojej svedeckej výpovedi na otázku, či nespozoroval počas hlasovania zásah
alebo nedostatok, ktorý by mu ako dlhoročnému členovi volebných komisií pripadal
nesprávny, uviedol, že „predmetné voľby... prebehli do prenosnej volebnej schránky
v zariadení dosiaľ najobjektívnejším spôsobom“. Hoci citovaná pasáž výpovede
svedka je skôr hodnotiacim úsudkom než svedectvom o skutkovej okolnosti, pre ústavný
súd mala význam v jej komparatívnej perspektíve, keďže dokázal porovnať
kvalitu priebehu volieb v špecializovanom zariadení v minulosti a v ostatných namietaných
voľbách.
102. Súhrnne tak ústavný súd k prvému okruhu námietok sťažovateľa uvádza,
že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o rozpore priebehu
hlasovania v špecializovanom zariadení so zákonom alebo s ústavnými atribútmi volebného
práva. Informácie uvádzané v tejto súvislosti v čestnom vyhlásení ,
predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktoré významne slúžili sťažovateľovi ako podklad
pre sťažnostnú argumentáciu, sú podstatne spochybnené preukázanou skutočnosťou, že
zápisnicu o výsledku hlasovania podpísal bez akýchkoľvek výhrad. Tento
preukázaný fakt nie je pre ústavný súd z hľadiska hodnotenia preukázaných skutočností
vôbec zanedbateľný. Podľa § 15 ods. 4 písm. a) zákona o voľbách okrsková volebná komisia
zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkov
a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti. Práve okrsková volebná komisia je tak orgánom
zodpovedným za bezchybnosť v priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti či pri postupe
podľa § 31 ods. 6 a § 32 zákona o voľbách. Ak potom členovia okrskovej volebnej komisie
disponujú poznatkami z priebehu hlasovania, ktoré môžu mať podľa ich názoru vplyv na
ústavnosť a zákonnosť volieb (resp. v najširšom slova zmysle na ich regulárnosť), najlepšou
právnou možnosťou, ako na tieto nedostatky poukázať, je práve využitie práva odmietnuť
podpísanie zápisnice o hlasovaní spojeného s uvedením dôvodov takého odmietnutia.
103. Rovnaký záver prijal ústavný súd k porušeniu zákona o voľbách v dôsledku
absencie výslovných žiadostí presne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálni
špecializovaného zariadenia o asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách. Ich počet bol
s istotou poznateľne nižší než 50. V tomto prípade sa preto s ohľadom na rozdiel 54 hlasov
medzi sťažovateľom a odporcom nepreukázala intenzita porušenia zákona o voľbách
odôvodňujúca pochybnosť o tom, či výsledky volieb primátora mesta sú (boli)
prejavom skutočnej vôle voličov.
104. K tomu ústavný súd uvádza, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy
a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa
nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených
na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred
ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu
volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného
porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž, vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu
s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).
105. Druhý okruh námietok sťažovateľa sa koncentroval na tvrdené „kupovanie
hlasov“ vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 vyznačujúcich sa dominantne rómskym
elektorátom.
106. Ústavný súd už konštatoval, že „kupovanie hlasov“ patrí medzi najzávažnejšie
porušenia ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie
voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho
či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Toto obmedzenie nesie so sebou také veľké
nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti,
že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (PL. ÚS 5/03).
107. Ústavný súd skutkovo ustálil, že záujem voličskej základne v predmetných
volebných okrskoch bol podstatne vyšší, než tomu bolo v minulosti. Navyše, záujem
o hlasovanie bol nárazový a sústredený do ranných hodín. V správaní sa voličov pritom boli
prítomné evidentné známky organizácie (asistencia stále sa opakujúcich osôb, číselné
kombinácie na rukách voličov, komunikácia voličov vo volebnej miestnosti i v jej
bezprostrednom okolí s častým používaním výrazu „jekh“). Všetky preukázané fakty majú
však podľa názoru ústavného súdu iba povahu nepriamych dôkazov, ktoré musia byť
v skutkovej reťazi prejednávanej veci napojené na dôkazy spôsobilé priamo, a tým aj
dostatočne hodnoverne preukázať, že prvok organizovanosti v správaní voličov volebného
okrsku č. 3 a č. 4 bol výsledkom prísľubu odmeny zo strany primerane konkretizovaných
osôb.
108. V procese dokazovania boli z uvedených hľadísk podstatné svedecké výpovede
sťažovateľom označených členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4, ktoré ústavný
súd konfrontoval aj s obsahom ich výpovedí pred orgánom činným v trestnom konaní
(vyšetrovateľ NAKA). Z tejto konfrontácie ústavný súd nezistil podstatné odchýlky
v obsahu jednotlivých výpovedí, ktoré sa vyznačovali domnienkami na základe
sprostredkovaných informácií podaných často z počutia, ako aj výrazným nedostatkom
informácií o konkrétnych osobách, ktoré voličov v rómskej osade mali korumpovať.
109. Svedok vypovedal, že v ranných hodinách v deň volieb skupina
ľudí chodila po domoch a presviedčala voličov na voľbu konkrétneho kandidáta. Takéto
tvrdenie je však nekonkrétne a nevierohodné, bez ďalších dôkazov. Vo výpovedi pred
orgánom činným v trestnom konaní tento svedok uviedol, že od osoby menom ,
ktorej priezvisko nepozná, sa dozvedel, že skupina ľudí okolo osoby menom
nabádala ráno v deň volieb rómskych voličov, aby išli voliť. Ako protihodnotu mali za to
dostávať víno, malinovky a klobásy. Ide však už o sprostredkovanú informáciu, navyše
od osoby, ktorej priezvisko svedok ani nepozná.
110. Svedok sa z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi dozvedel,
že volili tak, aby nemali problémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamo
potvrdili. Svoje tvrdenia však nevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas volieb
mali vyvíjať nekalé praktiky. Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Rovnako
vypovedal aj pred orgánom činným v trestnom konaní.
111. Svedok pred orgánom činným v trestnom konaní
vypovedal, že nevie, kto rómskym voličom povedal, že nebudú môcť ďalej pracovať
na aktivačnej činnosti, ak odporca nebude zvolený za primátora, ani nevie, kto sľúbil
za podporu odporcu vo voľbách potravinové odmeny.
112. Svedok pred orgánom činným v trestnom konaní nevedel
konkretizovať žiadnu osobu, ktorá rómskym voličom mala sľúbiť protihodnotu za to,
že budú voliť odporcu.
113. Svedok videl, že na ulici v osade stálo
červené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov. Neskôr dostal informáciu, že boli
rozdávané potravinové balíčky. Na vlastné oči videl skupinu ľudí, ktorá chodila
po najzanedbanejšej časti rómskej osady v čase volieb. Z takejto výpovede ústavný súd
nevie skutkovo ustáliť, kto a komu rozdával potravinové balíčky, a predovšetkým, čo bolo
dôvodom takejto aktivity. Pozorovaný fakt, že po rómskej osade v čase volieb chodila
skupina ľudí, nepreukazuje organizované kupovanie hlasov.
114. Svedecké výpovede členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4 (
) ani podľa názoru ústavného súdu
neposkytujú dostatočný základ pre záver o existencii prísľubu odmeny za hlasovanie
v prospech niektorého z kandidátov. Tento záver podporuje aj výsledok svedeckej výpovede
a . K sťažnosti boli pripojené nimi podpísané čestné
vyhlásenia, podľa ktorých im bola pred voľbami sľúbená odmena, ak budú voliť odporcu.
Ústavný súd preto považoval dôkaznú hodnotu ich výpovedí za vysokú. Obaja svedkovia
však vypovedali, že od dostali na podpis prázdny papier,
na ktorý on potom vniesol text, ktorý nemôžu ani potvrdiť ani vyvrátiť. Ostalo tak
bez významu ďalej ich vypočúvať o prípadných predvolebných aktivítách napĺňajúcich
skutkovú podstatu „kupovania hlasov“.
115. Ani skutočnosť viacnásobného opúšťania volebnej miestnosti členkou okrskovej
volebnej komisie č. 4 nedokazuje podľa názoru ústavného súdu
kupovanie voličských hlasov. Fakt, že mimo volebnej miestnosti komunikovala s voličmi,
nemožno interpretovať ako dôkaz jej snahy získavať hlasy voličov v prospech niektorého
z kandidátov za prísľub odmeny.
116. Navyše, pri posudzovaní hodnovernosti uvedených svedeckých výpovedí
ústavný súd nemohol opomenúť preukázanú skutočnosť, že spísanie čestných vyhlásení
svedkov a bolo výsledkom organizovanej aktivity
podnietenej sťažovateľom ako neúspešným kandidátom na funkciu primátora mesta
. Uvedení svedkovia počas výkonu funkcie primátora mesta sťažovateľom
pracovali ako vedúci Mestského aktivačného strediska mesta ( ),
resp. ako referenti Mestského aktivačného strediska mesta ( ), ktoré
je organizačnou zložkou mestského úradu.
117. Aj pokiaľ ide o čestné vyhlásenie a svedeckú výpoveď
, ústavný súd nepovažuje za zanedbateľnú preukázanú skutočnosť, že menovaný
počas funkčného obdobia predchádzajúceho primátora (sťažovateľa) pôsobil ako prednosta
mestského úradu, ktorý je za výkon svojej funkcie priamo zodpovedný primátorovi mesta.
Napokon, aj pri skúmaní okolností vzniku čestného vyhlásenia svedkov
a jeho príbuznej nestráca ústavný súd zo zreteľa odkázanosť
na , ktorému už zhruba dvadsať rokov pomáha pri prácach
v záhrade (podľa jeho výpovede „mali vzájomne užitočné vzťahy“).
118. Všetky v prechádzajúcom odseku rekapitulované fakty po ich jednotlivom
zhodnotení podľa § 132 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde podľa názoru
ústavného súdu vrhajú účinný tieň pochybností na dôkazný koncept založený na vnútornej
súvislosti hodnotených čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí.
119. Vzhľadom na to, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je to
predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom
zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými
dôkazmi (pozri napr. PL. ÚS 17/94), ústavný súd musel pri hodnotení dokazovania uvedené
pochybnosti o vierohodnosti čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí pričítať na ťarchu
sťažovateľa.
120. Sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že vo volebnom okrsku č. 3 dochádzalo
pri hlasovaní voličov hlasujúcich s asistenciou k vhadzovaniu obálok s vyplnenými
hlasovacími lístkami do volebnej schránky samotnými asistentmi, nie voličmi.
121. Podľa § 31 ods. 5 zákona o voľbách volič hlasuje tak, že po opustení priestoru
určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky...
122. Za hlasovanie v súlade s volebným zákonom treba považovať len také
hlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku do volebnej schránky. Podľa názoru
ústavného súdu uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Zmyslom
a účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane prenosnej
volebnej schránky) je garantovať tajnosť hlasovania a znemožniť prípadnú manipuláciu
s odovzdaným hlasom.
123. Ústavný súd už v minulosti vo veci sp. zn. PL. ÚS 4/2011 konštatoval hrubé
porušenie zákona o voľbách spojené s vyslovením neplatnosti volieb v prípade, keď obálku
s hlasovacím lístkom odovzdal volič členovi okrskovej volebnej komisie, ktorý mal neskôr
(na inom mieste ako volič hlasoval) túto obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky,
pričom prenosná volebná schránka nebola po celý čas súčasne pod dozorom obidvoch
vyslaných členov volebnej komisie.
124. O takúto situáciu však v posudzovanom prípade nejde. Zo svedeckej výpovede
, predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, vyplynulo, že sa
pri hlasovaní s asistenciou „snažil trvať na tom, aby do urny odovzdal lístok samotný volič.
Tá snaha nebola vždy úspešná, vo viacerých prípadoch hodil lístok do urny asistent“.
Svedok (člen okrskovej volebnej komisie č. 3) uviedol, že „u voličov,
ktorí hlasovali s asistenciou boli aj také pokusy, že asistent šiel hodiť hlasovací lístok
do urny namiesto voliča, ale boli upozornení, že takto to nemôže byť a že tento krok musí
byť umožnený samotnému voličovi“.
125. Z citovaných výpovedí ústavný súd uzatvára, že namietané porušenie § 31
ods. 5 zákona o voľbách nie je preukázané bez pochybností. Ak by však ústavný súd aj
hodnotil svedeckú výpoveď ako pravdivú, je zrejmé, že závažnosť
porušenia § 31 ods. 5 zákona o voľbách by bola podstatne menšia, ako tomu bolo v kauze
sp. zn. PL. ÚS 4/2011. Zo svedeckej výpovede totiž plynie, že asistenti vhadzovali obálky
do volebnej schránky pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie. Nedochádzalo teda
k úniku obálok s hlasovacími lístkami mimo volebnú miestnosť. Navyše, z dokazovania
nevyplýva, v koľkých prípadoch vhadzovali obálku s hlasovacími lístkami do volebnej
schránky asistenti. Absencia tohto zistenia neumožňuje spoľahlivo posúdiť prípadný vplyv
naznačenej nezákonnosti na výsledok volieb.
126. Aj pri posudzovanej námietke je preto potrebné aplikovať už uvádzaný stabilný
názor ústavného súdu, podľa ktorého dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu
volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné... Vyhlásenie volieb
za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona
o voľbách, totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne
127. Ústavný súd preto aj druhý okruh sťažnostných námietok sťažovateľa vyhodnotil
ako nedôvodný.
IV.
Závery
128. Sumarizujúc priebeh konania o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd uzatvára,
že sťažovateľ nepreukázal kupovanie hlasov vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4,
keďže dôkazné návrhy, ktoré produkoval, viedli iba k získaniu nepriamych dôkazov
preukazujúcich organizáciu voličskej základne v uvedených okrskoch. K týmto nepriamym
dôkazom však nepristúpil žiaden dôkaz spôsobilý preukázať, že konkrétne osoby
v konkrétnom čase prisľúbili relevantnému počtu voličov protihodnotu za hlasovanie
v prospech odporcu.
129. Sťažovateľovi sa podarilo preukázať porušenie zákona o voľbách v procese
prípravy volieb, a to pri určovaní volebných obvodov pre voľby primátora mesta na území
mesta (porušenie § 9 ods. 5 zákona o voľbách) a pri podávaní žiadosti o prenosnú
volebnú schránku riaditeľom špecializovaného zariadenia (porušenie § 31 ods. 6 zákona
o voľbách), ako aj v procese hlasovania, a to v dôsledku absencie výslovných žiadostí
presne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálni špecializovaného zariadenia
o asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách.
130. Neušlo pozornosti ústavného súdu, že pre posudzovanú sťažnosť je
charakteristická povolebná aktivita a významná úloha v konaní pred ústavným súdom
niekoľkých predsedov a členov volebných komisií (celkovo 7), najmä v „sporných“
volebných okrskoch č. 3, 4 a č. 5, ktorí vypovedali pred ústavným súdom k najzávažnejším
námietkam voči regulárnosti volieb primátora a šiesti z nich sa prezentovali aj čestnými
vyhláseniami na potvrdenie sťažovateľových tvrdení. Viacerí z týchto svedkov boli zároveň
v určitom stupni závislosti či spriaznenosti ku sťažovateľovi (bod 116, 117). Všetci títo
svedkovia v pozícii členov volebných komisií podpísali zápisnice o výsledku volieb bez
výhrad a niektorí to priamo odôvodnili ich regulárnym priebehom (bod 100). Ide teda o ich
dosť výraznú zmenu postojov počas volieb a bezprostredne po ich skončení, pričom štyria
z týchto svedkov koncipovali svoje čestné vyhlásenia spolu so sťažovateľom. Tento vývoj
názorov napokon zavŕšil sám sťažovateľ, keď vo svojom vyjadrení (bod 22 a 26) označil
za vinníkov nezákonnosti volieb svojich kľúčových svedkov. Ústavný súd a priori svedecké
výpovede týchto svedkov neodmietol, naopak, oprel o ne preukázanie niektorých
skutkových zistení (bod 53, 54). Popísané skutočnosti však vo všeobecnosti nabádajú
ústavný súd k maximálnej zdržanlivosti pri uplatňovaní svojej právomoci vo volebných
veciach, pretože nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch členovia volebných komisií
zámerne nezasiahnu počas volebného aktu („on line“) proti prípadným nezákonnostiam,
(nehovoriac o tom, že by ich mohli aj sami vyvolať), aby pri určitom výsledku volieb sa
neskôr zasadili o presadenie ich neplatnosti v konaní pred ústavným súdom.
131. Zistené nezákonnosti však predstavujú naplnenie len jednej z troch kumulatívne
koncipovaných podmienok pre záver ústavného súdu o neplatnosti volieb (judikatúra
citovaná v bode 63). Dokazovaním sa nepreukázal vplyv popísaných nedostatkov na súlad
vôle voličov s výsledkami volieb, a preto nedosiahli intenzitu účinne spochybňujúcu
výsledok volieb. Kvantifikácia uvedených pochybení neumožňuje prijať záver o neplatnosti
volieb primátora mesta . V danom prípade je preto potrebné uplatniť stabilizovaný
názor ústavného súdu, podľa ktorého ak určité skutkové okolnosti odporujúce ustanoveniam
volebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky,
ktoré by boli rovnaké, nedá sa uvažovať o nezákonnosti volieb a o ich neplatnosti
(PL. ÚS 11/95).
132. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 63 ods. 1 písm.
d) zákona o ústavnom súde zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015