Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 90/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-83

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2008

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka,

Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa,

Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti L. D., Ž., ako aj

skupiny 86 oprávnených voličov volebného obvodu obce Ž., zastúpených advokátom

JUDr. Š. K., K., za účasti M. M., Ž., M. H., Ž., Š. H., Ž., J. K., Ž., I. M., Ž., J. M. a L. M.,

obaja bytom Ž., O. P., Ž., Jednotného Slovenska, SMER-u - sociálnej demokracie, Ľudovej

strany - Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie -

Demokratickej strany, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce a poslancov

Obecného zastupiteľstva obce Ž. konaných 2. decembra 2006 takto

rozhodol:

1. Voľby starostu obce a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konané

2. decembra 2006 v y h l a s u j e z a n e p l a t n é .

2. Späťvzatie sťažnosti L. D. n e p r i p ú š ť a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra

2006 doručená volebná sťažnosť L. D., Ž. (ďalej len „sťažovateľ D.“), ktorou namietal

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ž. konaných 2. decembra 2006.

Nasledujúceho dňa, teda 13. decembra 2006, bola ústavnému súdu doručená sťažnosť

skupiny 86 oprávnených voličov volebného obvodu obce Ž. (ďalej aj „skupina

sťažovateľov“), ktorou namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu, ako aj volieb

poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konaných 2. decembra 2006.

Uznesením ústavného súdu č. k. -15 z 13. júna 2007 bola sťažnosť

sťažovateľa D. prijatá na ďalšie konanie.

Uznesením ústavného súdu č. k. -59 z 20. júna 2007 bola sťažnosť

skupiny sťažovateľov - oprávnených voličov - prijatá na ďalšie konanie.

Uznesením ústavného súdu č. k. -68 z 20. júna 2007 boli konania

vedené pod sp. zn. a sp. zn. spojené na spoločné konanie, ktoré

sa ďalej viedlo pod sp. zn. .

Podaním právneho zástupcu sťažovateľa D. z 29. augusta 2007 doručeným

ústavnému súdu 3. septembra 2007 vzal sťažovateľ D. sťažnosť doručenú ústavnému súdu

12. decembra 2006 späť.

Zo sťažnosti vyplýva, že v rámci volieb starostu z počtu 823 oprávnených voličov

bolo odovzdaných 577 platných hlasovacích lístkov, z ktorých zvolený starosta uvedený

pod poradovým číslom 5 získal 311 platných hlasov. Druhý kandidát pod poradovým

číslom 1, ktorým bol sťažovateľ D., získal 155 hlasov. V rámci volieb poslancov obecného

zastupiteľstva bolo odovzdaných 547 platných hlasovacích lístkov. J. M. získal 179 hlasov,

I. M. 142 hlasov, O. P. 127 hlasov, M. H. 140 hlasov, J. K. 104 hlasov, Š. H. 95 hlasov

a L. M. tiež 95 hlasov. Skupina sťažovateľov považuje voľby starostu a poslancov

Obecného zastupiteľstva obce Ž. za neplatné, lebo podľa nich boli neústavné a nezákonné.

Svoje tvrdenia založili v podstate na týchto desiatich relevantných dôvodoch:

1. Podľa skupiny sťažovateľov bola porušená tajnosť hlasovania pri voľbách, lebo

veľká časť oprávnených voličov sa odobrala do priestoru vyhradeného na úpravu

hlasovacích lístkov v sprievode inej osoby, a to aj napriek tomu, že nešlo ani o voličov

s telesným postihnutím brániacim upraviť hlasovací lístok, ale ani o voličov, ktorí nemôžu

čítať alebo písať. Zákonný zákaz takéhoto postupu vyplývajúci z ustanovenia § 29 zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) sa nerešpektoval a uvedené ustanovenie

bolo často porušované. Hoci členovia okrskovej volebnej komisie (ďalej len „komisia“)

upozorňovali voličov na porušovanie volebného zákona, voliči a „sprevádzajúce osoby“

upozornenia ignorovali.

2. Skupina sťažovateľov ďalej tvrdila, že bola porušená sloboda hlasovania, keď

jeden z kandidátov ovplyvňoval voličov tak, že im dával pokyny, ako majú upravovať

hlasovacie lístky, a posielal ich voliť v sprievode ďalších osôb. Voliči súčasne dostali lístok

s číslom 5, aby vedeli, aké poradové číslo majú zakrúžkovať.

3. Vo volebnej sťažnosti sa ďalej namietalo, že bol sťažený prístup k výkonu

volebného práva, a to ako dôsledok sťaženého prístupu voličov do volebnej miestnosti,

keďže pred ňou stála skupina voličov brániaca ostatným vstúpiť do volebnej miestnosti.

Následkom tejto skutočnosti časť voličov vykonala volebný akt až na opakovaný pokus

a niektorí radšej nevolili vôbec. Túto skutočnosť evidovala aj komisia, ktorá privolala

príslušníkov Policajného zboru (ďalej len „polícia“). Tá ponechala v obci stálu hliadku,

ktorá však podľa názoru skupiny sťažovateľov nedokázala zamedziť sťaženému výkonu

volebného práva.

4. Podľa skupiny sťažovateľov činnosť komisie bola v podstate len formálna. Hoci

vynaložila značné úsilie, nebola spôsobilá zabezpečiť poriadok vo volebnej miestnosti, ale

ani dodržiavanie volebného zákona. Členovia komisie si boli uvedenej situácie vedomí,

o čom svedčí ich odmietnutie podpísať zápisnicu o výsledku volieb.

5. Skupina sťažovateľov tiež namietala, že časť voličov nemohla voliť, lebo

podmienky vo volebnej miestnosti neumožňovali niektorým voličom ani po opakovanom

pokuse dostať sa do volebnej miestnosti a vykonať volebný akt. Nepriechodnosť chodby

pred volebnou miestnosťou, resp. sťažený vstup do volebnej miestnosti úzko súvisí

s porušením volebného moratória, pretože volebná kampaň porušujúca volebné moratórium

prebiehala aj v čase volieb na chodbe pred volebnou miestnosťou.

6. Podľa skupiny sťažovateľov bolo porušené volebné moratórium vyplývajúce

z volebného zákona. Odovzdávanie lístkov s poradovým číslom kandidáta priamo pred

dverami volebnej miestnosti je podľa názoru skupiny sťažovateľov závažným porušením

volebným zákonom ustanoveného volebného moratória. Veľké množstvo týchto lístkov

ostalo priamo na zemi na chodbe pred volebnou miestnosťou, ale aj vonku pred budovou,

v ktorej bola volebná miestnosť. O dodržiavaní volebného moratória sa nedá ani len

uvažovať, pretože voliči boli do poslednej chvíle presviedčaní voliť v prospech zvoleného

starostu, a to dokonca priamo pred dverami do volebnej miestnosti.

7. Časť voličov už v priebehu volieb podala sťažnosť komisii, v ktorej namietala tak

nedodržanie volebného moratória, ako aj skutočnosť, že jeden z kandidátov dával pred

volebnou miestnosťou voličom pokyny, koho majú voliť, t. j. aké číslo majú na hlasovacom

lístku zakrúžkovať. Okrem toho upozornila aj na to, že voliči chodili voliť po dvoch.

8. Členovia komisie odmietli podpísať zápisnicu práve z dôvodu porušovania

volebného zákona.

9. Pozorovateľ „Občianskeho oka“ L. H. podľa niektorých sťažovateľov nebol

nestranným pozorovateľom, lebo pravidelne upozorňoval vstupujúcich voličov, koho majú

voliť, teda robil kampaň v prospech zvoleného starostu. V niektorých prípadoch robil

sprievod až do miesta na úpravu hlasovacích lístkov. Aktívne zasahoval do volebného

procesu a na túto skutočnosť bol upozornený komisiou. Aj napriek upozorneniu v tejto

činnosti pokračoval a prestal s ňou až po príchode polície.

10. Výsledky volieb vyhlásila zamestnankyňa obce a členka miestnej volebnej

komisie M. M. 4. decembra 2006. Skupina sťažovateľov nevie o tom, že by tieto výsledky

bola vyhlásila aj samotná miestna volebná komisia. M. tak urobila na naliehanie zvoleného

starostu. Skupina sťažovateľov dodáva, že z opatrnosti podala sťažnosť ústavnému súdu

v zákonnej desaťdňovej lehote počítanej od vyhlásenia výsledkov volieb M. Podľa skupiny

sťažovateľov je totiž možné, že samotný proces volieb sa vlastne ani neukončil.

Podľa skupiny sťažovateľov činnosť volebných komisií bola iba formálna, bez

schopnosti zabezpečiť zákonný a ústavne súladný priebeh volieb. Na základe toho si

skupina sťažovateľov myslí, že voľby boli neústavné a nezákonné v celom ich priebehu,

nielen v jednotlivých štádiách volebného procesu.

Skupina sťažovateľov na dôkaz svojich tvrdení navrhla vypočuť členov komisie, ale

aj ďalších svedkov, priložila viaceré čestné vyhlásenia a ďalšie listinné dôkazy. Navrhla aj

zadováženie vyjadrenia polície v tejto veci. Napokon žiadala aj o vykonanie dôkazu

výsluchom niektorých osôb patriacich do skupiny sťažovateľov.

Skupina sťažovateľov navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyhlásil voľby

starostu obce Ž. a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konané 2. decembra 2006 za

neplatné.

Z vyjadrenia zvoleného starostu z 26. júla 2007 doručeného ústavnému súdu

3. augusta 2007 vyplýva, že v deň volieb sa nachádzal v blízkosti obecného úradu trikrát.

Prvý a druhýkrát bol v blízkosti miesta volieb asi o 15.00 h a asi o 18.00 h. Pri prvej

návšteve bola situácia bežná, žiadne problémy nezaznamenal. V čase druhej návštevy bolo

v blízkosti volebnej miestnosti pomerne veľa občanov, ale ani vtedy si nevšimol žiadnu

z aktivít uvádzaných v sťažnostiach. Obe jeho návštevy sa uskutočnili na podnet pracovníka

N. v B., ktorého meno nepozná a ktorý prišiel monitorovať priebeh volieb vo viacerých

obciach s rómskou komunitou, vrátane obce Ž. Spolu s týmto neznámym človekom boli aj

dvaja zástupcovia N. Mgr. P. P. a Š. Š. V oboch prípadoch sa zdržiavali v blízkosti volebnej

miestnosti iba krátkodobo, a to asi desať minút. Celý čas medzi prvou a druhou návštevou

miesta volieb strávil zvolený starosta v spoločnosti monitorovacej skupiny v osade D.

Tretíkrát prišiel priamo do volebnej miestnosti asi medzi 19.00 h a 20.00 h v spoločnosti

svojej manželky, keď využili svoje právo voliť. V tomto čase sa pred budovou nachádzalo

pomerne veľa občanov a ani v tomto prípade si nevšimol nič neobvyklé. Počas krátkej doby,

keď sa s manželkou zdržal vo volebnej miestnosti, bol vo vnútri poriadok. Po vstupe do

miestnosti obaja predložili komisii občianske preukazy, vyzdvihli si volebné lístky

a uskutočnili volebný akt. Ďalej sa v miestnosti nezdržali, hneď budovu opustili a odišli

domov.

Zvolený starosta ďalej uviedol, že preštudovaním sťažnosti sťažovateľa D.

a sťažnosti podanej skupinou sťažovateľov zistil, že ich text je identický. Takmer s istotou

preto možno tvrdiť, že obsahovo aj formulačne je za oboma textami jeden pisateľ.

Vzhľadom na formulačnú úroveň, ako aj na jazykový prejav nemôže byť pisateľom

sťažnosti sťažovateľ D. V sťažnosti podanej skupinou sťažovateľov je pod poradovým

číslom 83 uvedený V. B. Jeho matka M. B., ktorá je pracovníčkou obecného úradu, uviedla,

že v deň volieb sa jej syn v Ž. nenachádzal a volieb sa nezúčastnil. Preto nie je právne

relevantné, aby jeho meno figurovalo v zozname skupiny sťažovateľov. Zároveň to

spochybňuje korektnosť postupu skupiny sťažovateľov pri zbieraní podpisov. Pod

poradovým číslom 14 je uvedená M. M. Táto sa zvolenému starostovi sťažovala, že pri

podpisovaní sťažnosti nebola v plnej miere oboznámená s jej obsahom, lebo jej povedali iba

toľko, že dôvodom sťažnosti je, že sa pred volebnou miestnosťou nachádzalo veľa ľudí.

Aj táto skutočnosť spochybňuje korektnosť postupu skupiny sťažovateľov a účelovosť ich

konania pri zbieraní podpisov. Výber miesta pre voľby zabezpečoval a voľby pripravoval

predchádzajúci starosta F. H. Zvolený starosta vyhlásil, že do priebehu volieb žiadnym

spôsobom nezasahoval, avšak uvažoval, akým spôsobom by bolo možné predísť problémom

pri nadchádzajúcich voľbách. Uskutočnil už aj niekoľko krokov na zlepšenie vzťahov medzi

rómskou a nerómskou časťou obyvateľstva, ktoré konkretizuje v štyroch bodoch.

II.

A.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb spísanej 3. decembra 2006

o 00.45 h vyplýva, že v zozname voličov bolo zapísaných 823 voličov, obálky boli vydané

608 voličom, odovzdaných bolo 606 obálok, platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre

voľby starostu obce bolo 577, sťažovateľ získal 155 platných hlasov a zvolený starosta

získal 311 platných hlasov. Z uvedenej zápisnice miestnej volebnej komisie tiež vyplýva, že

počet zvolených poslancov do obecného zastupiteľstva bolo sedem, a to J. M. (ĽS-HZDS) -

179 platných hlasov, I. M. (ĽS-HZDS) - 142 platných hlasov, M. H. (Jednotné Slovensko) -

140 platných hlasov, O. P. (ĽS-HZDS) - 127 platných hlasov, J. K. (Jednotné Slovensko) -

104 platných hlasov, Š. H. (SMER-SD) - 95 platných hlasov a L. M. (SDKÚ-DS) - 95

platných hlasov.

Zápisnica nie je podpísaná členmi volebnej komisie, podpísala ju iba zapisovateľka

a členovia miestnej volebnej komisie Ing. I. (predseda), M., K., L. a K. ju odmietli podpísať

„z dôvodu neustáleho porušovania volebného zákona. Zároveň akceptujeme výsledky volieb

a žiadame tento problém riešiť“.

Zo sťažnosti podanej obecnému úradu 2. decembra 2006 adresovanej miestnej

volebnej komisii podpísanej siedmimi voličmi vyplýva, že podpísaní voliči sa sťažujú

z dôvodu nedodržania volebného moratória zo strany kandidáta na starostu obce. Počas dňa

ich mal ovplyvňovať, taktiež im údajne dával aj konkrétne pokyny k voľbám, t. j. čísla,

ktoré majú zakrúžkovať, a okrem toho chodili do volebnej miestnosti po dvoch.

Z čestného vyhlásenia M. P. z 12. decembra 2006 vyplýva, že kandidoval na funkciu

starostu obce Ž. a zároveň ako občan s volebným právom bol svedkom skutočnosti, že pred

volebnou miestnosťou boli voliči ovplyvňovaní odovzdávaním hlasovacích lístkov

s uvedením čísla kandidáta, ktorého mali voliť. Zároveň bol svedkom toho, že v predsieni

volebnej miestnosti sa zdržiavali občania rómskej národnosti, ktorí v značnom počte svojou

fyzickou prítomnosťou bránili vstupu občanom na vykonanie volebného práva. Jemu vstup

umožnili, a to pravdepodobne preto, aby sa ako kandidát na starostu pred volebnou

miestnosťou nezdržiaval.

Z čestných vyhlásení P. J. a P. M. z 12. decembra 2006, ktoré sú takmer identické,

vyplýva, že sa ako voliči chceli zúčastniť volieb v obci Ž. 2. decembra 2006. Pri príchode

pred volebnú miestnosť zistili, že v dôsledku prítomnosti značného počtu občanov rómskej

národnosti budú musieť na vykonanie volebného práva počkať. Avšak ani po 45 minútach

čakania (v prípade P. J.), resp. po 30 minútach čakania (v prípade P. M.) sa situácia

nezmenila. Preto sa rozhodli, že na vykonanie volebného práva sa dostavia opätovne. Pri

opätovnom pokuse sa situácia nezmenila. Z obavy, že by im mohlo byť ublížené, nesnažili

sa presadiť si možnosť vstupu do volebnej miestnosti. Neskôr sa opätovne informovali, či sa

situácia pred volebnou miestnosťou nezmenila, a keď im bolo oznámené, že rovnaká

situácia pretrváva, radšej upustili od vykonania volebného práva.

Zo správy polície z 3. augusta 2007 doručenej ústavnému súdu 10. augusta 2007

vyplýva, že 2. decembra 2006 v čase od 6.00 h do 14.00 h zabezpečovala dodržiavanie

poriadku počas volieb v obciach Ž., O. a S. Vlachy hliadka v zložení npor. K. a mjr. Ing. G.

Po ukončení služby spracovali úradný záznam, v ktorom neuvádzajú skutočnosť narušenia

verejného poriadku počas volieb v obci Ž. V čase od 14.00 h do 22.00 h zabezpečovala

verejný poriadok a nerušený priebeh volieb v obciach Ž., O. a S. hliadka v zložení kpt. B.

a por. S. Asi o 14.30 h telefonovala polícii pracovníčka komisie a informovala, že Rómovia

vytvorili pred volebnou miestnosťou skupinu, ktorá obsadila chodbu a bráni ostatným

voličom vstúpiť do volebnej miestnosti. Uviedla tiež, že k voľbám chodia občania rómskej

národnosti po dvoch, a to vraj z toho dôvodu, že jeden z nich uvádza, že je analfabet,

pričom druhý za neho vypisuje volebný lístok. K volebnej miestnosti bola ihneď vyslaná

hliadka, ktorá Rómov zhromaždených pred volebnou miestnosťou upozornila, aby umožnili

voľný prechod do volebnej miestnosti. Hliadka potom zotrvala pri volebnej miestnosti až do

ukončenia volieb, a to aj napriek tomu, že mala dozerať na nerušený priebeh volieb aj

v iných obciach, a skutočnosť oznámená pracovníčkou komisie sa už neopakovala. Iné

volebné miestnosti boli pokryté druhou hliadkou. Pokiaľ ide o skutočnosť, že Rómovia

prichádzali k voľbám po dvoch, pracovníčke komisie bolo vysvetlené, že polícia v tomto

smere nemá právo zasiahnuť do priebehu volieb. Nebolo podané žiadne trestné oznámenie

týkajúce sa marenia prípravy a priebehu volieb v obci Ž.

Z vyplneného „Formulára pozorovateľa - proces sčítania hlasov“ a „Formulára

pozorovateľa - priebeh hlasovania“ v rámci projektu „Monitoring komunálnych volieb

2006“ zaslaného ústavnému súdu svedkom L. H. ako pozorovateľom vyplývajú z hľadiska

predmetu konania tieto relevantné skutočnosti:

Pri sčítaní hlasov boli prítomní volební pozorovatelia. Nijaké nezrovnalosti,

incidenty a porušenie zákona v činnosti komisie v rámci sčítania hlasov zistené neboli.

Zápisnicu odmietli podpísať členovia komisie z dôvodu výhrad k priebehu procesu volieb,

a to pre negramotnosť a nedostatok osôb na asistenciu pri voľbách. Voľby prebehli v súlade

s volebným zákonom.

Agitácia a rovnako ani kupovanie hlasov vo volebnej miestnosti a v jej okolí sa

neuskutočňovali. Nezaregistrovala sa prítomnosť obecných úradníkov alebo kandidátov na

post starostu a poslanca vo volebnej miestnosti. Členovia komisie neovplyvňovali

rozhodovanie voličov. Bol dodržaný zákon v prípade voličov, ktorí pre negramotnosť neboli

schopní upraviť sami hlasovací lístok. Vo volebnej miestnosti bol zachovaný poriadok.

Prítomné osoby rešpektovali pokyny predsedu komisie. Nebol zaznamenaný konflikt medzi

členmi komisie a voličmi. Vo volebnej miestnosti sa nezdržiavali dlhší čas cudzie

neoprávnené osoby. Hlasovanie prebiehalo v súlade s volebným zákonom, okrem občanov

vykázaných komisiou z volebnej miestnosti z dôvodu, že nemali občiansky preukaz.

Atmosféra bola relatívne pokojná s výnimkou problematiky negramotných občanov.

Prevládal počet tzv. analfabetov tvrdiacich, že nevedia čítať a písať, a to v počte viac ako

50 %. Podľa názoru pozorovateľa „zákonné riešenie by mohlo spočívať napríklad vo

vystavení volebného preukazu pre zástupcu negramotného voliča“.

B.

Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal výsluchy účastníkov

tých osôb zo skupiny sťažovateľov, ktorí o to prostredníctvom svojho právneho zástupcu

požiadali a ktorí sa na predvolanie ústavného súdu na výsluch ustanovili. Vypočul tiež

prevažnú väčšinu označených svedkov navrhovaných tak skupinou sťažovateľov, ako

aj zvoleným starostom.

Z výpovede M. P. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 1) vyplýva, že potom, ako mu

bolo prečítané čestné vyhlásenie z 12. decembra 2006, uviedol, že všetko, čo je v čestnom

vyhlásení uvedené, je pravdou. V čestnom vyhlásení uviedol všetko, čo považoval za

podstatné. Dodal, že zvolený starosta v predvečer volieb, teda v čase moratória, vyvesil na

rómskom sídlisku plagát. Čo sa týka preplnenia predsiene volebnej miestnosti, bolo to tak,

že tam bolo strašne veľa ľudí. On sám nemal problém vstúpiť do volebnej miestnosti, ale

boli aj takí, ktorým vstup umožnený nebol.

Z výpovede M. V. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 2) vyplýva, že sa volieb

zúčastnil v podvečerných hodinách, keď prechod do volebnej miestnosti nebol voľný. Preto

sa rozhodol prísť neskôr. Pred volebnou miestnosťou bolo veľa ľudí, a to Rómov, ktorých

zvážali mikrobusom s košickým evidenčným číslom. Opäť sa vrátil k volebnej miestnosti

pred 22.00 h a napokon „odvolil“ aj so svojou manželkou, avšak už ich syn sa nevrátil

k voľbám.

Z výpovede J. Z. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 5) vyplýva, že priebeh volieb sa

mu nepáčil, lebo tam bolo veľa ľudí. Bol atakovaný, a preto odvolil až na tretíkrát. Pred

budovou obecného úradu, resp. pred dverami volebnej miestnosti stáli ľudia, ktorí už dávno

odvolili a púšťali iba svojich. Priebeh volieb dirigovali Rómovia, ktorí „bielych“

diskriminovali. Nedostal sa do volebnej miestnosti v tom poradí, v akom mal ísť. Videl, že

voliči boli zvážaní autami.

Z výpovede S. S. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 9) vyplýva, že bol voliť spolu

s manželkou okolo 19.00 h. Bolo veľa ľudí a veľká tlačenica. Púšťali voličov po štyroch,

pričom v miestnosti bol prítomný aj policajt. Spolu s manželkou volebný akt vykonali

a odišli domov. Keďže pred volebnou miestnosťou bolo veľa ľudí, museli sa postaviť do

radu. Niektorí voliči sa obrátili a odišli domov s tým, že sa volieb zúčastnia v neskorších

hodinách.

Z výpovede M. M. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 14) vyplýva, že voliť bola

medzi prvými ráno asi o 7.15 h, žiadne problémy nemala, okrem členov volebnej komisie

nebol nikto prítomný. Neskôr prišli za ňou nespokojní voliči, ktorých slovám asi dobre

nerozumela, a preto podpísala nespokojnosť s voľbami. Zdôraznila, že v skutočnosti

nemohla byť s voľbami nespokojná a že asi došlo k nedorozumeniu, keď sa pripojila

k volebnej sťažnosti.

Z výpovede Ing. A. I. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 20) vyplýva, že bol

predsedom volebnej komisie. Podľa jeho názoru voľby prebiehali ako za iné roky, podarilo

sa udržať štandardný poriadok priamo vo volebnej miestnosti, nie však už vonku pred

volebnou miestnosťou. Legislatívna úprava volieb nie je dostatočná, najmä ak sa týka

voličov, ktorí nevedia písať a čítať. Práve s nimi boli najväčšie problémy. Je to špecifikum

regiónu. S „negramotnými“ voličmi vždy šiel za plentu aj niekto iný. Snažil sa o to, aby

takýmto voličom nepomáhala vždy tá istá osoba. Boli voliči, ktorí museli prísť dvakrát,

trikrát za sebou, aby napokon mohli večer odvoliť. Zápisnicu nepodpísal práve kvôli

legislatívnym medzerám. Podľa jeho názoru tzv. negramotný volič by mal aspoň nejakým

spôsobom negramotnosť preukázať. Nikomu neodporúčal, aby zápisnicu nepodpísal. Snažil

sa zabrániť úsiliu, aby negramotných voličov doprevádzal ten istý človek, resp. tá istá úzka

skupina ľudí. Dal privolať aj políciu, aby spravila poriadok v predsieni a pred obecným

úradom, lebo niektorí Rómovia ani po odvolení z priestorov neodchádzali. Ak prišla väčšia

skupina voličov, všetci sa tlačili. Ťažko by mohol posúdiť, či niekomu bránili pri vstupe do

volebnej miestnosti, ale je pravdou, že niektorí voliči prišli odvoliť na druhýkrát, resp.

tretíkrát. Nemohol uviesť, či boli niektoré osoby inštruované tak, aby za plentou vypisovali

volebné lístky za negramotných voličov. Bolo asi 80 voličov, ktorých doprevádzali iné

osoby z dôvodu negramotnosti. O týchto osobách sa viedol záznam. Po príchode polície sa

situácia zlepšila. Privolanie polície bolo dôvodným a dobrým rozhodnutím. Jej účasť

gradovala medzi 15.00 h až 18.00 h. Najmenej 2,5 hodiny boli policajti prítomní neustále

a sedeli vo volebnej miestnosti v kúte. Komunikoval aj s okresnou volebnou komisiou, a to

o problematike negramotných voličov. Spočítanie hlasov bolo legálne. Nemá vedomosť

o tom, ako starosta obce vyhlásil výsledky volieb, resp. ako boli vyhlásené výsledky volieb.

Výsledky volieb rešpektuje aj preto, že rozdiel hlasov jednotlivých kandidátov bol výrazný.

Z výpovede J. C. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 48) vyplýva, že voľby neboli

pre „bielych“, ale pre Rómov. Odvolil až na tretíkrát, predtým stál v rade pred volebnou

miestnosťou trištvrte hodiny, ale Rómovia ho nepustili voliť. Púšťali iba tých, ktorých

zvážali autami. Došlo takmer ku konfliktom. Voľby mali taký priebeh, že do volebnej

miestnosti vošli piati, ktorí aj vyšli, ale neodišli z priestorov pred volebnou miestnosťou.

Starší ľudia radšej odišli preč, aj keď chceli voliť.

Z výpovede Z. C. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 49) vyplýva, že bola voliť

s manželom a synom na dvakrát, a to neúspešne. Hoci dlho čakali, do volebnej miestnosti sa

nedostali, preto odvolili vo večerných hodinách až na tretíkrát.

Z výpovede J. P. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 54) vyplýva, že pred volebnou

miestnosťou bol neporiadok, avšak on odvolil. Inak voľby prebehli v poriadku. Bola veľká

tlačenica, bolo veľa Rómov, on sa však medzi nimi pretlačil.

Z výpovede K. B. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 62) vyplýva, že bola voliť na

dvakrát, predpoludním sa do volebnej miestnosti nedostala, lebo sa tam nepretlačila. Potom

sa vrátila s manželom večer a odvolila, ale pred volebnou miestnosťou ich občania rómskej

národnosti nahovárali na to, aké číslo majú voliť.

Z výpovede K. V. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 65) vyplýva, že pred volebnou

miestnosťou bolo veľa ľudí a do volebnej miestnosti sa nedalo dostať. Bolo predovšetkým

veľa Rómov. Ona ani neodvolila.

Z výpovede Š. S. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 66) vyplýva, že pred obedom

sa mu voliť nepodarilo, lebo pred volebnou miestnosťou bola tlačenica. Vrátil sa okolo

20.00 h, avšak situácia bola nezmenená. Bolo plno ľudí, predbehli ho asi dve skupiny

Rómov. Potom si musel doslova preraziť cestu do volebnej miestnosti. Pritom mu hovorili,

že ako si predstavuje, že chce voliť. Neporiadok bol nenormálny. Videl, že množstvo

voličov volilo bez dokladov totožnosti, iba na základe potvrdenia totožnosti niekým iným.

Ďalší sa domáhali toho, aby s nimi išli voliť iní, lebo nevedia čítať a písať. Prítomní boli

aktivisti z Občianskeho oka, ako aj policajti. Občianski aktivisti boli vo volebnej miestnosti.

Niektorí rómski voliči vystupovali z áut.

Z výpovede P. M. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 80) vyplýva, že bol voliť asi

trikrát. Vďaka svojej vytrvalosti napokon odvolil. Rómovia vytvárali pred volebnou

miestnosťou rady, keď cez ne prechádzal, robili poznámky, že načo ide voliť, že to nemá

význam, aj tak nevyhrá jeho kandidát. Vo volebnej miestnosti cítil napätie. Niekto tam

rozprával, že voľby budú neplatné. Aj komisia konštatovala, že voľby neprebiehali

v poriadku.

Z výpovede L. M. (v skupine sťažovateľov pod por. č. 82) vyplýva, že bol voliť na

trikrát. Pred volebnou miestnosťou boli vždy tí istí občania rómskeho pôvodu, ktorí stáli

pred dverami. Prvýkrát a druhýkrát sa nedostal do volebnej miestnosti pre tlačenicu. Videl

autobus s košickým evidenčným číslom, ktorým zvážali Rómov, ktorí ho predbiehali.

Z výpovede svedkyne J. L. vyplýva, že bola členkou komisie. Nevie, čo prebiehalo

vonku. Rómov vozili autobusmi, dovnútra ich púšťali po štyroch - piatich. Asi polovica

rómskych voličov uviedla, že nevie čítať, resp. písať a že potrebuje sprievodcu. Približne

desiatich takýchto voličov sprevádzal potom jeden človek, ktorý chodil s nimi za plentu.

Nikto sa komisii nesťažoval na to, že nemohol odvoliť. Polícia bola pozrieť ako voľby

prebiehajú, no možno v tom čase to bolo v poriadku. Zápisnicu nepodpísala preto, lebo

predseda komisie to navrhol. Pomer počtu Rómov k ostatným obyvateľom obce je taký, že

Rómov je vyše 600 a ostatných vyše 260.

Z výpovede svedka Mgr. P. P. vyplýva, že bol členom Novej rómskej generácie

spolupracujúcej s Občianskym okom, ktorá monitorovala priebeh volieb v niektorých

obciach východného a stredného Slovenska. Sústreďovali sa na „kupovanie“ rómskych

hlasov. V priebehu dňa konania volieb bol v Ž. trikrát. Žiadne problémy nezistil.

Z výpovede svedka L. H., ktorý bol činný ako pozorovateľ, vyplýva, že voľby

prebiehali v súlade so zákonom. Najviac voličov bolo dopoludnia, k večeru už bolo menej.

Nezaregistroval, že by niekto nemal možnosť odvoliť. Aj vo volebnej miestnosti prebiehali

voľby v poriadku. Problémy neboli ani s voličmi, ktorí deklarovali, že nemôžu čítať a písať.

Nie je pravdou, že by niektorého voliča odprevádzal za plentu. O svojich zisteniach podal

správu Občianskemu oku.

Z výpovede svedka Š. Š. vyplýva, že spolu s Mgr. P. P. sa volieb zúčastnil ako

pozorovateľ. Priebeh volieb bol dosť chaotický v tom zmysle, že všetci sa naraz hrnuli

voliť, ale to je obvyklé. Okolo piatej popoludní už neboli žiadni rómski voliči a pred

volebnou miestnosťou bolo prázdno. Došlo ku zvážaniu voličov. Sám to videl. Deje sa to

v každej druhej obci. Sám voličom odporúčal, že sa môžu dať zviezť autom a že si môžu

zobrať aj salámu, ak im ju dajú.

Z výpovede svedkyne K. K. vyplýva, že bola členkou komisie. Voľby prebiehali

chaoticky, väčšina Rómov tvrdila, že nevie čítať a písať, a dožadovala sa vykonania

volebného aktu prostredníctvom ďalšej osoby, čo aj bolo umožnené. Podpredsedníčka

komisie, ktorá obyvateľov obce dobre pozná, tvrdila, že viacero týchto voličov

v skutočnosti vie čítať a písať. Priebeh volieb nezodpovedal zákonu, hoci zvolený starosta

zvíťazil s veľkým rozdielom. Bol veľký chaos. Keď sa chcela dostať na toaletu, nedalo sa

prejsť cez chodbu pre veľký počet ľudí. Počula, že niektorí voliči radšej išli domov a neskôr

sa vrátili, aby sa dostali do volebnej miestnosti.

Z výpovede svedka F. H. vyplýva, že je bývalým starostom obce. Voľby boli podľa

jeho názoru jednoznačne zmanipulované. Voliči mali problém dostať sa do volebnej

miestnosti, pred ktorou bol neporiadok, a preto museli prísť k voľbám viackrát. Volil spolu

s manželkou večer. Každý volič v obci je podľa jeho presvedčenia v podstate gramotný.

V nasledujúci pondelok po voľbách dal spraviť na obecnom úrade, resp. pred ním poriadok,

lebo sa tam nachádzalo veľa lístkov, na ktorých boli popísané číslovky päť. Bola ich celá

kopa, možno 150 kusov, nespočítaval ich. Keďže v Ž. sú dve tretiny voličov Rómovia, iní

občania nemajú šancu dostať sa do obecného zastupiteľstva, resp. stať sa starostom.

Porušené bolo jednoznačne aj volebné moratórium, lebo v piatok pred voľbami bol na

sídlisku vylepený veľký plagát zvoleného starostu podávajúceho si ruky so svojím bratom.

Z počutia vie, že svedok H. presviedčal ľudí, koho majú voliť. Po voľbách tohoto svedka

zvolený starosta zamestnal. Výsledky volieb po ich skončení neboli vyhlásené. K tomu

došlo až v pondelok (možno už v nedeľu) na nátlak zvoleného starostu. Výsledky nevyhlásil

predseda komisie, ale pracovníčka obecného úradu M., ktorá bola zapisovateľkou komisie.

Z výpovede svedka F. C. vyplýva, že sa volieb zúčastnil, avšak až na druhýkrát.

Okolo 15.00 h sa nedalo dostať na obecný úrad, lebo tam bolo veľa Rómov. Prišiel opäť

pred 22.00 h a vtedy aj odvolil. Jeho rodičia sa však už nevrátili a volieb sa nezúčastnili.

III.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb ... do orgánov územnej samosprávy.

Podľa orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného

zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného

a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním na štvorročné obdobie.

Z citovaných článkov vyplýva, že podobne ako sú zdrojom štátnej moci

občania ( ), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia

obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom

slobodných a demokratických volieb. Voľby sú teda prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto zodpovedá i zákonná

úprava volebného súdnictva, pre ktoré platí „vyvrátiteľná domnienka“, podľa ktorej volebný

výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy vyvrátenia tejto domnienky je

povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do

orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Zmyslom a účelom ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv

zaručených v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné

právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp.

obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom

spolurozhodovať pri tvorbe orgánov samosprávy (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať

sa o zvolenie do orgánov samosprávy (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva

znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie má

priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom

fungovania demokratického štátu ().

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sa uplatní len vtedy, ak

k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však

vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Inými slovami, každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť

volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada

pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými

štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie

volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd v okolnostiach danej veci

posúdil, či zistené skutočnosti jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným porušením

citovaných ustanovení volebného zákona.

a) Skupina sťažovateľov v danej veci namietala predovšetkým to, že značná časť

oprávnených voličov sa odobrala do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov

v sprievode inej osoby, hoci nešlo o voličov s telesným postihnutím brániacim upraviť

hlasovací lístok, ale ani o voličov, ktorí nemôžu čítať alebo písať, čo je „v rozpore

s ustanovením § 29 volebného zákona“. V skutočnosti sa uvedená námietka skupiny

sťažovateľov týka ustanovenia § 32 volebného zákona.

Podľa § 32 volebného zákona volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre

telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru

určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa

jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočne veľký počet voličov prejavil

pri napadnutých voľbách vôľu vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích

lístkov iného voliča s tvrdením, že nevie čítať, resp. písať. Vo všetkých týchto prípadoch sa

uvedeným voličom umožnilo upraviť hlasovací lístok s pomocou iného voliča. Volebná

komisia však dbala o to, aby „takýmto voličom nepomáhala vždy tá istá osoba“.

Podľa názoru ústavného súdu k porušeniu ustanovenia § 32 volebného zákona

v daných súvislostiach nedošlo.

Citované ustanovenie volebného zákona neustanovuje, že by bol volič dožadujúci sa

pomoci iného voliča z dôvodu svojej negramotnosti povinný toto svoje tvrdenie

preukazovať. V zásade preto platí, že ak volič takéto tvrdenie prednesie, treba z neho

vychádzať. Iba v prípade, keby napríklad vzhľadom na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania,

či zastávanú funkciu voliča by sa javilo jeho tvrdenie ako prima facie nepravdivé, bolo by

možné takémuto voličovi odoprieť pomoc iného voliča. O takéto prípady v okolnostiach

daných volieb zjavne nešlo.

b) Skupina sťažovateľov ďalej namietala, že boli porušené princípy slobodných

volieb, ako aj volebné moratórium, lebo voliči boli ovplyvňovaní tak, že im najmä pred

volebnou miestnosťou dávali pokyny, ako majú upraviť hlasovacie lístky, a posielali ich

voliť v sprievode ďalších osôb. Voliči súčasne mali dostať „pomocný“ lístok s číslom 5

(číslo zvoleného starostu), aby vedeli, ktoré poradové číslo majú zakrúžkovať.

O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný

princíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak, nútiaci ich na

hlasovanie pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré

subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné

predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri

vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia,

navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín

pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 volebného zákona v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas

volieb je zakázané v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich

bezprostrednom okolí zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých

kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo

obrazom.

Uvedené sťažnostné tvrdenia možno považovať za preukázané predovšetkým

z písomnej sťažnosti siedmich voličov z 2. decembra 2006, ktorú adresovali volebnej

komisii. Rovnako z čestného vyhlásenia, z výpovede sťažovateľa M. P., ako aj z výpovede

svedkyne K. B. vyplýva, že pred volebnou miestnosťou boli voliči ovplyvňovaní

odovzdávaním lístkov s uvedením čísla kandidáta, ktorého mali voliť. Podľa svedeckej

výpovede F. H. v nedeľu, resp. v pondelok po voľbách sa urobil na obecnom úrade a pred

ním poriadok, lebo tam bola celá kopa (najmenej 150 ks) „pomocných“ lístkov, na ktorých

bola napísaná číslovka 5, pričom tieto sa rozdávali v čase volebného moratória.

Ústavný súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že uvedené aktivity v čase

uskutočňovania volieb, bezprostredne pred volebnou miestnosťou nemožno kvalifikovať

inak ako „pokračovanie volebnej kampane a agitácie“ v zmysle § 30 ods. 1 volebného

zákona. Celkom jednoznačne možno konštatovať, že v daných súvislostiach došlo

k hrubému porušeniu volebného moratória v rozpore s čl. 30 ods. 11 volebného zákona.

c) Skupina sťažovateľov tiež tvrdila, že voliči mali sťažený prístup k výkonu

volebného práva ako dôsledok sťaženého prístupu voličov do volebnej miestnosti, lebo pred

ňou stála skupina voličov brániaca ostatným vstúpiť do volebnej miestnosti. Obdobné to

bolo aj na chodbe, ktorá bola nepriechodná. Činnosť komisie bola v tomto smere len

formálna, lebo napriek vynaloženému úsiliu nezabezpečila poriadok. Časť voličov vykonala

volebný akt až na opakovaný pokus a niektorí radšej nevolili vôbec.

Podľa § 33 volebného zákona za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej

bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na

zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre

všetkých prítomných.

Na základe vykonaných dôkazov možno konštatovať, že v niektorých časových

úsekoch bol pred budovou, ako aj na chodbe pred volebnou miestnosťou doslova už opísaný

chaotický stav. Z výpovedí sa síce nedá spoľahlivo ustáliť, kedy presne to tak bolo a ako

dlho tento stav trval, avšak je nepochybné, že popísané situácie boli skutočnosťou. Viacerí

voliči mohli využiť volebné právo len po dlhšom čakaní, či dokonca až po opakovanom

príchode. Niektorí v dôsledku toho sa napokon účasti vo voľbách vzdali (napr. K. V., syn

M. V., rodičia F. C.). Sám predseda volebnej komisie Ing. A. I. uviedol, že „podľa môjho

názoru sa nám podarilo udržať štandardný poriadok priamo vo volebnej miestnosti, nie

však už vonku pred volebnou miestnosťou“. Ďalšia členka komisie K. K. tiež tvrdila, že

„bol veľký chaos. Keď som sa chcela dostať na toaletu, nedalo sa prejsť cez chodbu pre

veľký počet ľudí“. Okrem toho z výpovedí vyplýva, že nešlo o náhodné zhluknutia

viacerých voličov v niektorých časových obdobiach, ale o cielené udržiavanie stavu, keď

časť voličov sa nemohla dostať do volebnej miestnosti a svoje volebné právo využiť. Tento

stav bol vyvolaný a udržiavaný takým spôsobom, že určitá časť voličov, ktorí už svoje

volebné právo využili, neodišla z miesta volieb a znemožňovala svojou prítomnosťou

prístup ďalších voličov. Ďalej možno z vykonaného dokazovania dôjsť k záveru, že

dochádzalo aj k tomu, že voliči zhluknutí pred volebnou miestnosťou priamo odrádzali

ďalších voličov od účasti vo voľbách s poukazom na to, že je to aj tak zbytočné, lebo ich

kandidáti nemajú šancu na úspech.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie možno dôjsť k záveru, že výkon aktívneho

volebného práva značnej časti voličov bol v danom prípade neprípustným spôsobom

obmedzený, resp. sťažený, dokonca v mnohých prípadoch v dôsledku chaotických pomerov

celkom znemožnený v dôsledku toho, že napriek úsiliu a opatreniam (zavolanie polície) sa

vôbec nepodarilo udržať poriadok najmä v bezprostrednom okolí volebnej miestnosti, tak

ako to ustanovuje § 33 volebného zákona.

d) V ďalšej námietke sa uvádza, že členovia volebnej komisie odmietli podpísať

zápisnicu, a to práve pre porušovanie volebného zákona. Samotný predseda volebnej

komisie, ako i členovia volebnej komisie, ktorí zápisnicu nepodpísali, odôvodnili svoj

postup s poukazom na „neustále porušovanie volebného zákona“, i keď dodali, že „zároveň

akceptujeme výsledky volieb a žiadame tento problém riešiť“.

Podľa § 42 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo

zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše predseda

a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa

poznamenajú.

Skutočnosť, že členovia volebnej komisie zápisnicu o výsledku volieb nepodpíšu,

môže spôsobiť nepreskúmateľnosť volieb, teda za určitých okolností táto okolnosť aj sama

osebe môže mať rozhodujúci vplyv na výsledky volieb. Nemalo by dochádzať k situáciám,

že ani jeden člen volebnej komisie svojím podpisom neverifikuje výsledky volieb. V danom

prípade skutočnosť, že nikto okrem zapisovateľky nepodpísal túto zápisnicu, v spojení

s ďalšími sťažnostnými námietkami, ktoré ústavný súd vyhodnotil za dôvodné, jednoznačne

signalizuje, že v danom prípade došlo k intenzívnemu porušeniu volebného zákona, a to

významným spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl a napadnutý volebný

výsledok.

e) Podľa ďalšej námietky skupiny sťažovateľov pozorovateľ Občianskeho oka L. H.

nebol nestranný, lebo pravidelne upozorňoval vstupujúcich voličov, koho majú voliť, čím

vlastne robil volebnú kampaň. V niektorých prípadoch mal dokonca sprevádzať voličov do

miesta na úpravu hlasovacích lístkov. Mal takto konať až do príchodu polície.

Ústavný súd nepovažuje tieto tvrdenia za preukázané, keďže nevyplývajú ani

z jedného vykonaného priameho dôkazu, najmä nie z výpovedí členov volebnej komisie.

Svedok F. H. síce uvádza, že L. H. presviedčal ľudí ako majú voliť, ale vie o tom iba

z počutia. Vzhľadom na to, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je to

predovšetkým skupina sťažovateľov, ktorá v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné

bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj

doložiť exaktnými dôkazmi (napr. ), ústavný súd musel pri hodnotení

dokazovania uvedené skutočnosti a pochybnosti pričítať na ťarchu skupiny sťažovateľov.

Ústavný súd teda dospel k záveru, že namietané skutočnosti v tomto bode sťažnosti neboli

spôsobilé ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl pri napadnutých voľbách.

f) Napokon skupina sťažovateľov namietala, že výsledky volieb neboli vyhlásené

spôsobom obvyklým v obci, lebo tieto vyhlásila iba zapisovateľka komisie M. M., ktorá

bola zároveň aj zamestnankyňou obce. Malo sa tak stať 4. decembra 2006. Predseda

volebnej komisie k tomu dodal, že nemá vedomosť o tom, ako starosta obce vyhlásil

výsledky volieb, resp. ako boli vyhlásené výsledky volieb.

Podľa § 45 volebného zákona miestna volebná komisia uverejní spôsobom v mieste

obvyklým bezodkladne po podpísaní zápisnice o výsledku volieb v obci výsledky volieb do

obecného zastupiteľstva a výsledky volieb starostu obce.

Z uvedeného vyplýva, že volebná komisia pri vyhlasovaní výsledkov napadnutých

volieb nepostupovala podľa citovaného ustanovenia volebného zákona, aj keď výsledok

volieb bol napokon pracovníčkou obecného úradu (zapisovateľkou volebnej komisie)

vyhlásený. Postup volebnej komisie, ktorý nerešpektoval relevantné ustanovenie volebného

zákona, však už nemohol mať na výsledky volieb rozhodujúci vplyv, veď ani skupina

sťažovateľov nenamietala, že by bol vyhlásený iný výsledok volieb, než ktorý vyplynul zo

zápisnice o výsledku volieb. Konštatovaná volebná chyba preto nezakladá skutočné alebo

potenciálne deformovanie vôle voličov pri napadnutých voľbách.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených zistení úlohou ústavného súdu bolo napokon

posúdiť, do akej miery malo alebo mohlo mať preukázané pokračovanie volebnej kampane

a agitácie rozdávaním „pomocných“ lístkov s číslovkou 5 [bod b) tejto časti nálezu],

chaotické organizovanie volieb, neudržanie poriadku najmä v bezprostrednom okolí

volebnej miestnosti [bod c) tejto časti nálezu] a nepodpísaním volebnej zápisnice členmi

volebnej komisie [bod d) tejto časti nálezu] vplyv na výsledok hlasovania a na výsledky

volieb starostu obce a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konaných 2. decembra

2006. Ústavný súd dospel k záveru, že pre uvedené preukázané hrubé porušenie najmä § 30

ods. 2 a 11, § 33 a § 45 volebného zákona a pre iné zistené závažné volebné pochybenia

bolo treba konštatovať, že predmetné volebné chyby sú značnej intenzity a spôsobili

skutočné deformovanie vôle voličov. Voľby, pri ktorých značná časť voličov mala sťaženú,

resp. aj znemožnenú účasť na voľbách, pri ktorých voliči nemohli vytvárať svoje postoje

nezávisle, ale boli manipulatívne ovplyvňovaní a za takýchto okolností ani jeden z členom

volebnej komisie svojím podpisom nezaručil výsledky volieb, už nie sú slobodnou voľbou,

tak ako to predpokladá a zákon.

Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne aj ostatnými námietkami

skupiny sťažovateľov v danej veci, pretože už nemohli podstatnejším spôsobom ovplyvniť

výrok rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu v bode 1.

g) Sťažovateľ D. svojím podaním z 29. augusta 2007, ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 3. septembra 2007, vzal svoju volebnú sťažnosť späť, pričom dôvody späťvzatia

sťažnosti neuviedol.

S výnimkou konania o sťažnosti podľa a konania o sťažnostiach

orgánov územnej samosprávy podľa a pre všetky ďalšie konania pred

ústavným súdom (vrátane konania vo volebných veciach) sa pre späťvzatie návrhu použijú

primerane ustanovenia (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola volebná sťažnosť sťažovateľa D.

a skupiny sťažovateľov v podstate identická (táto skutočnosť bola tiež dôvodom na spojenie

týchto volebných sťažností na spoločné konanie), pričom skupina sťažovateľov trvala na

pokračovaní v predmetnom konaní o neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce

a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Ž. konaných 2. decembra 2006, s prihliadnutím

aj na skutočnosť, že v okolnostiach danej veci z ústavnoprávneho hľadiska ( )

je bezvýznamné späťvzatie sťažnosti sťažovateľa D., ústavný súd napokon rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že nikto zo skupiny sťažovateľov

(a teda ani V. B. alebo M. M.) svoju sťažnosť do rozhodnutia v danej veci nezobral späť,

preto ústavný súd nemal právny dôvod rozhodovať o aktívnej legitimácii týchto osôb, ktorú

zvolený starosta tiež spochybňoval.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2008