Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 19/94

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-67

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí vo veci

navrhovateľa Hnutia za prosperujúce Česko + Slovensko, zastúpeného komerčným

právnikom JUDr. Vladimírom Peldom, o sťažnosti, pre nezákonnosť: volieb do Národnej

rady Slovenskej republiky konaných v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994 na celom

území Slovenskej republiky dňa 2. novembra 1994 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Hnutia za prosperujúce Česko + Slovensko sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko zaslalo dňa 14. 10. 1994 na ústavný súd

podanie, ktoré označilo ako sťažnosť: pre porušenie volebného zákona, ktorého sa dopustila

Slovenská televízia. Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko sa podaním dožadovalo,

aby ústavný súd preskúmal výsledky volieb a v prípade zistenia porušenia volebného

zákona zo strany Slovenskej televízie vypísal nové voľby do Národnej rady Slovenskej

republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zistil, že podanie nespĺňa všeobecné, ani osobitné

náležitosti volebnej sťažnosti predpísané o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Preto 18. októbra

1994 vyzval predsedu Hnutia za prosperujúce Česko + Slovensko k

doplneniu podania.

Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko ako svoju adresu uvádza P. O. Box

v Prešove s telefaxom predsedu Praha 804 089. Na výzvu ústavného súdu Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky listom číslo 203/2-94/02331 zo dňa 24. 10. 1994 potvrdilo, že

Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko je registrované podľa o

združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, v znení neskorších predpisov a

sídlo má v Bratislave. Napriek uvedeným skutočnostiam doručenie výzvy na doplnenie

podania nebolo v obvyklej dobe vykázané. (Doručenka o prevzatí výzvy na doplnenie

podania bola ústavnému súdu vrátená dňa 31. 10. 1994, pričom doručenie adresátovi je na

nej vykázané dňa 27. 10. 1994.) Z uvedeného dôvodu ústavný súd faxom doručil výzvu na

pražské telefónne číslo s poučením o účinkoch uplynutia lehoty určenej dňom a hodinou na

doplnenie podania. Na základe tejto výzvy doručilo dňa 28. 10. 1994 o 10.00 hod. Hnutie za

prosperujúce Česko + Slovensko osobne na Ústavný súd Slovenskej' republiky písomné

doplnenie podania zo dňa 14. 10. 1994, v ktorom ním napádajú voľby na celom území

Slovenskej republiky.

Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko v svojom doplnení sťažnosti namieta

nerovnomerné rozdelenie vysielacieho času Slovenskou televíziou v dňoch 10., 11.

a 18. septembra 1994, keď „tzv. parlamentné strany - HZDS, SNS, KDH, Spoločná voľba,

DÚ a Maďarská koalícia mali po 9+9+13 minút vysielacieho času, teda spolu 31 minút,

zatiaľ čo ostatné strany a hnutia vrátane HZPČS mali 17. a 25. septembra 1994 po 9 minút

vysielacieho času, teda spolu 18 minút, takže rozdiel v prospech tzv. parlamentných strán -

HZDS, SNS, KDH, Spoločná voľba, DÚ, Maďarská koalícia činil 13 minút“. Týmto

postupom STV sa HZPČS cítilo poškodené, v dôsledku čoho protestovalo u Slovenskej

volebnej komisie, ktorá protest prijala, „ale nezabezpečila plnú realizáciu nápravy u STV“,

čím bolo porušené ust. § 23 ods. 2 volebného zákona. HZPČS ďalej namieta, žé vysielacie

časy v STV neboli žrebované.

K porušeniu volebného zákona v ust. § 23 ods. 6 došlo podľa vyjadrenia HZPČS aj

ďalším konaním STV, ktorá v dňoch 27., 28. a 30. 9. 1994 postupne odvysielala prejav

Ivana Gašparoviča, Jozefa Moravčíka a Vladimíra Mečiara, pričom všetky vystúpenia boli

skrytou kampaňou pre stranu menovaných predstaviteľov. Na základe týchto skutočností

HZPČS žiada ÚS SR o preskúmanie výsledkov volieb a v prípade, že ÚS SR potvrdí

stanovisko SVK, že bol porušený zákon, žiada vypísať nové voľby do Národnej rady SR.

Toho istého dňa o 14.10 hod. Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko osobne

doručilo písomnú zmenu a doplnenie podania, v ktorom žiada ústavný súd, aby anuloval

platností; volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a dal podnet Národnej rade

Slovenskej republiky na vypísanie nových volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

V konečnej podobe teda navrhovateľ žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky „o

preskúmanie výsledkov volieb a v prípade, že ÚS SR potvrdí stanovisko SVK, že bol

porušený Volebný zákon, ÚS SR nech vydá prehlásenie, ktorým anuluje platnosť volieb do

NR SR a dá podnet NR SR na vypísanie nových volieb do NR SR.“

Dňa 31. 10. 1994 doručilo HZPČS Ústavnému súdu Slovenskej republiky plnú moc

pre JUDr. Vladimíra Peldu, komerčného právnika, na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom.

II.

Ústavný súd podľa upovedomil o volebnej sťažnosti

ostatné politické strany, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej

republiky a určil im päťdňovú lehotu pre uplatnenie svojho práva vyjadri t: sa k tejto

volebnej sťažnosti.

Kresťansko-demokratické hnutie, Slovenská národná strana, Strana zelených na

Slovensku a Združenie robotníkov Slovenska vo svojich stanoviskách uvádzajú, že

vystúpenia politických predstaviteľov neovplyvnili celkové výsledky volieb, ani konkrétne

výsledky dosiahnuté Hnutím za prosperujúce Česko + Slovensko. Ostatné politické strany

a hnutia ústavnému súdu svoje stanoviská nezaslali.

Ústavný súd Slovenskej republiky listom zo dňa 18. 10. 1994 požiadal o vyjadrenie

riaditeľa Slovenskej televízie a predsedu Rady STV k skutočnostiam uvádzaným vo

volebnej sťažnosti Hnutím za prosperujúce Česko + Slovensko.

III.

Podľa : „Ústavný súd rozhoduje

o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov

územnej samosprávy.“

V konaní o ústavnosti volieb ústavný súd preskúmava dodržanie ustanovení čl. 30

a .

Podľa :

„(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo

slobodnou voľbou svojich zástupcov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie

ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.

Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným

funkciám.“

Podľa : „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovali a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.“

V konaní o zákonnosti volieb ústavný súd preskúmava dodržanie volebného zákona,

ako aj dodržanie všetkých ďalších ustanovení o voľbách upravených v právnom predpise so

silou zákona.

V konaní o sťažnosti pre nezákonnosť výsledkov volieb podanej podľa § 63 ods. 1

písm. b) zákona č ústavný súd preskúmava, či porušením zákona bol

ovplyvnený výsledok volieb. V konaní o sťažnosti pre nezákonnosť volieb podanej podľa

ústavný súd sa zaoberá každým namietaným

nezákonným konaním. Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko podalo volebnú sťažnosť

-podľa

Podľa volebného zákona možno voľby uskutočnené v dňoch 30. 9. a 1. 10. 1994

chápať v užšom a v širšom zmysle. Toto rozlišovanie vyplýva z viacerých ustanovení

volebného zákona.

V užšom zmysle za voľby pokladá sa samotné konanie (výkon) volieb od otvorenia

volebných miestností až do uverejnenia celkových výsledkov volieb a podpísania zápisnice

o výsledku volieb Slovenskou volebnou komisiou (§ 13 ods. 2 písm. e), § 44 ods. 3

volebného zákona). Ponímanie volieb v užšom zmysle má právny základ v znení

ustanovenia § 1 volebného zákona (Voľby do Národnej rady SR sa konajú ... hlasovaním)

a § 9 ods. 1 zákona (Voľby ... sa konajú ...), ako aj v systematickom výklade volebného

zákona (šiesta časť zákona a jej nadpis „Voľby“).

Voľby v širšom zmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby, vrátane navrhovania

registrácie a kontroly kandidátnych listín a obstarávania podpisov na petície podľa § 17

ods. 1 písm. b) volebného zákona. Pre širší výklad volieb svedčia napr. aj dve ustanovenia

šiestej časti volebného zákona o časových údajoch pred konaním volieb, a to § 24 ods. 1

(Deň volieb vyhlasuje predseda Národnej rady SR najneskôr 80 dní pred ich konaním)

a § 25 volebného zákona (obec najneskôr do 15 dní pred dňom volieb určí čas a miesto

konania volieb v obci). Podľa interpretačnej zásady, že zákony sa majú vykladať

a aplikovať predovšetkým podľa ich zmyslu, v konaní pred ústavným súdom o neplatnosti

volieb sa chráni ústavnosť a zákonnosť volieb v širšom zmysle, zahŕňajúcom nielen výkon

volieb, ale aj ich prípravu.

Volebná sťažnosť Hnutia za prosperujúce Česko + Slovensko o neplatnosti volieb do

Národnej rady Slovenskej republiky namieta nezákonnosť volieb do Národnej rady

Slovenskej republiky v širšom zmysle.

Na voľbách sa zúčastňujú voliči, politické strany a hnutia a kandidáti uchádzajúci sa

o zvolenie. Právne významné je aj správanie subjektov zabezpečujúcich voľby (volebné

komisie, hromadné informačné prostriedky poskytujúce vysielací čas podľa § 23 ods. 2 a 6

volebného zákona a pod.). Subjekty zabezpečujúce voľby plnením svojich povinností

vytvárajú podmienky pre chránenú súťaž politických síl a zákonnosť volieb.

Protiprávnym správaním subjektov zúčastnených na voľbách, ako aj subjektov

zabezpečujúcich voľby, sa môže ohrozili alebo porušiť ústavnosť, a zákonnosti volieb.

Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko namieta porušenie volebného zákona subjektom

zabezpečujúcim voľby {Slovenská televízia) v období prípravy volieb, ako aj porušením

volebného zákona predstaviteľmi subjektov zúčastnených na voľbách.

Pre jednotlivé štádiá prípravy a priebehu volieb a podľa povahy protiprávnosti zákon

priznáva právomoc odstránili dôsledky protiprávnosti správania subjektov zúčastnených na

voľbách alebo zabezpečujúcich voľby. Podľa § 18 a g 19 volebného zákona protiprávnosť

spätú s predložením kandidátnych listín musia odstránili volebné komisie. Podľa § 8

volebného zákona protiprávnosť vzniknutú v zozname voličov musí odstrániť obec alebo

okresné súdy. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k nezákonnosti volieb vymedzuje zákon

č. 3 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov.

Podľa : „Ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnutí..“

Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko volebnou sťažnosťou žiada, aby ústavný

súd uplatnil právomoc, ktorú mu priznáva

a vyhlásil vol'by do Národnej rady SR za neplatné. Túto požiadavku navrhovateľ doplnil

nad rámec zákona, „aby ústavný súd preskúmal výsledky volieb“. Ústavný súd nemôže

akceptovať tú častí volebnej sťažnosti, v ktorej sa žiada o preskúmanie výsledkov volieb,

lebo podľa článku 2 ods. 2 „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Preskúmanie výsledku volieb

zákon do právomoci ústavného súdu neustanovuje. Preto ústavný súd konal iba

o požiadavke smerujúcej k vyhláseniu volieb za neplatné. Dôvodov, ktoré sa vo volebnej

sťažnosti uvádzajú v prospech uvedenej požiadavky, je viac. Prvý z nich sa odvoláva na

porušenie ustanovenia § 23 ods. 2 volebného zákona tým, že vysielacie časy pre vystúpenia

politických strán a hnutí v Slovenskej televízii neboli Žrebované, ako aj tým, že

„parlamentné strany“ - HZDS, SNS, KDH, Spoločná voľba, DU a Maďarská koalícia mali

9+9+13 minút vysielacieho času, teda spolu 31 minút, zatiaľ čo ostatné strany a hnutia

vrátane HZPČS mali 17. a 25. septembra 1994 po 9 minút vysielacieho času, teda spolu

18 minút. Proti poškodeniu na vysielacom čase navrhovateľ protestoval u Slovenskej

volebnej komisie, ale tá „nezabezpečila plnú realizáciu nápravy u Slovenskej televízie“.

Podľa § 23 ods. 2 volebného zákona:

„V čase volebnej kampane má každá kandidujúca politická strana zabezpečený

rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a iným službám štátu a územnej

samosprávy. V rámci vysielacích okruhov rozhlasu a televízie je pre volebnú kampaň

vyhradených celkom 21 hodín vysielacieho času, ktoré sa rozdelia rovnomerne medzi

kandidujúce politické strany tak, aby určením času vysielania nebola žiadna z politických

strán znevýhodnená; termíny vysielacích časov sa rozdelia žrebom. Zodpovednosť: za obsah

týchto relácií majú politické strany. Volebná kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní

držiteľov licencií nie je dovolená.“ Navrhovateľ v tejto časti volebnej sťažnosti namietal

nečinnosť. subjektov zabezpečujúcich voľby, ktorá znamenala porušenie volebného zákona.

Preto ústavný súd podľa požiadal Slovenskú televíziu

ako verejnoprávnu inštitúciu o podklady dôležité pre rozhodnutie o tejto časti volebnej

sťažnosti. Na otázky ústavného súdu ústredný riaditeľ Slovenskej televízie uviedol:

„1. Celkový rozsah vysielacieho času vyhradeného na volebnú kampaň kandidujúcim

politickým subjektom určuje 2. z. o voľbách do NR SR v znení

doplňujúcich predpisov. Zoznam subjektov kandidujúcich vo voľbách oznámila Slovenskej

televízii Slovenská volebná komisia dňa 16. 8. 1994.

Dňa 17. 8. t. r. sa za prítomnosti notára v sídle Slovenskej

televízie v Mlynskej doline v Bratislave uskutočnilo žrebovanie poradia politických

subjektov podľa zoznamu Slovenskej volebnej komisie za účelom určenia poradia, podľa

ktorého následne politické subjekty rezervovali svoje umiestnenie o minutáž svojej

predvolebnej kampane podľa vlastného rozhodnutia. O tomto akte je napísaná notárska

zápisnica, ktorej prílohou sú rezervačné listy na jednotlivé dni vysielania v zákonom

určenom čase od 7. 9. do 27. 9. 1994 {notárska zápisnica tvorila prílohu vyjadrenia

ústredného riaditeľa a je súčasťou spisu vedeného na ústavnom súde).

2. Každý politický subjekt uvedený v zozname Slovenskej volebnej komisie

a zúčastnený v žrebovaní mal k dispozícii 70 minút vysielacieho času, ktorý využil podľa

vlastného uváženia vecnej pripravenosti i finančných možností. Slovenská televízia

neskúmala, prečo niektoré subjekty nevyužili celý ponúkaný čas 70 minút ani v čase

žrebovania a rezervovania, ani potom, takže dôvody nevyužitia nepozná.

3. Politickými subjektami nevyužitý vysielací čas určený na predvolebnú kampaň

Slovenská televízia po dohode so Slovenskou volebnou komisiou využila na vysielanie

„Občianskeho servisu“, ktorý obsahoval informácie súvisiace s priebehom organizovania

volieb pripravované pracovníkmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

4. Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko malo na predvolebnú kampaň

k dispozícii vo vysielacom čase STV rovnako ako aj všetky ostatné subjekty 70 minút.

Listom zo dňa 12. 8. t. r. však oznámilo, že ponúkaný čas na volebnú kampaň nevyužije,

nakoľko nedostalo na voľby finančné prostriedky v podobe štátnej pôžičky.

Pred koncom volebnej kampane sa však do kancelárie pre styk s politickými

subjektami - Voľby 94 dostavil poverený zástupca tohoto Hnutia s tým, že Hnutie má

záujem o vysielanie predvolebného šotu. Kancelária jeho požiadavke plne vyhovela

a doručený šot STV vysielala podľa želania Hnutia v neobsadenom voľnom vysielacom

čase určenom na kampaň ešte 7 krát.“

Pretože vyjadrenie STV neobsahovalo odpovede na všetky otázky dôležité pre

rozhodnutie o tom, či v období prípravy volieb došlo k porušeniu § 23 ods. 2 volebného

zákona, ústavný súd urobil novú výzvu Slovenskej televízii dňa 28. 9. 1994. Vyjadrenie

STV na opakovanú výzvu na Ústavný súd Slovenskej republiky došlo 2. 11. 1994. Uvádza

sa v ňom, Že oznámenie o vzdaní sa účasti HZPČS na predvolebnej kampani STV jej bolo

oznámené listom z 12. 8. 1994 s obsahom:

„Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko vzhľadom k tomu, že nedostalo štátnu

pôžičku na voľby, nemôže sa účastniť; platenej predvolebnej kampane v STV.

Samozrejme sme pripravení účastnil: sa diskusných programov, ktoré

predpokladáme nemusí politický subjekt hradil:. Pre mimoparlamentné strany a hnutia,

zavedenie platieb za vysielanie predvolebných šotov je diskrimanačné a nedáva rovnaké

podmienky pre volebnú súťaž.“

STV vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že dňa 7. 9. 1994 po telefonickej informácii

, vedúceho kancelárie pre styk s politickými subjektami - Voľby 1994, zaslal

predseda Hnutia p. L. Olej ár Slovenskej televízii faxom objednávku na odvysielanie

predvolebných šotov. Podrobnosti boli dohodnuté s p. ktorý dňa 13. 9. 1994

uhradil osobne v pokladnici STV aj platbu za ich odvysielanie.

K otázke relácií Okrúhly stôl STV uviedla:

„Prvá relácia sa uskutočnila 10. 9. 1994. Zúčastnili sa na nej zástupcovia

Demokratickej strany, Demokratickej únie Slovenska, koalície Hnutie za demokratické

Slovensko a Roľníckej strany Slovenska, Kresťanskej sociálnej únie Slovenska,

Krestíansko-demokratického hnutia, Maďarskej koalície, Slovenskej národnej strany,

Spoločnej voľby a Združenia robotníkov Slovenska.

Druhá relácia sa uskutočnila 11. 9. 1994. Zúčastnili sa na nej zástupcovia rovnakých

politických subjektov.

Tretia relácia sa uskutočnila 17. 9. 1994. Jej účastníkmi boli: Hnutie za prosperujúce

Česko + Slovensko, Komunistická strana Slovenska, Liberáli, Nové Slovensko, Sociálno

demokratická strana Slovenska, Strana proti korupcii..., Reálna sociálnodemokratická strana

Slovákov, ROI v Slovenskej republike, Združenie pre republiku - Republikáni.

Štvrtá relácia sa uskutočnila 18. 9. 1994. Participovali Demokratická únia Slovenska,

Koalícia HZDS a RS na Slovensku, KDH, Maďarská koalícia, SNS a Spoločná voľba.

Všetky štyri relácie trvali vždy 90 minút.

Slovenská volebná komisia na svojom štvrtom zasadaní dňa 20. 9. 1994 riešila

sťažnosti niektorých politických subjektov na nerovnomerné zastúpenie strán a - «uložila

STV, aby umožnila politickým subjektom, ktoré nedostali rovnakú príležitosť vystúpiť, vo

vysielaní STV v rámci tzv. „okrúhlych stolov“, odvysielať, do 25. 9. t. r. nový okrúhly stôl

s tematikou zhodnou s predchádzajúcimi okrúhlymi stolmi, s poskytnutím rovnakého

časového priestoru pre tieto politické subjekty.» Kópiu tohto rozhodnutia SVK zo dňa 20. 9.

prikladáme.

Slovenská televízia odvysielala 25. 9. piaty Okrúhly stôl v rozsahu 18 0 minút,

ktorým uvedené rozhodnutie splnila. Pozvali sme zástupcov Hnutia za prosperujúce Česko

+ Slovensko, Komunistickej strany Slovenska, Liberálov, Nového Slovenska, Sociálnej

demokracie, Strany proti korupcii..., Reálnej sociálnodemokratickej strany Slovákov,

Rómskej občianskej iniciatívy v Slovenskej republike, Združenia pre republiku -

Republikánov, Združenia robotníkov Slovenska, Demokratickej strany, Kresťanskej

sociálnej únie.“

O tejto časti volebnej sťažnosti ústavný súd uzavrel, že k porušeniu § 23 ods. 2

volebného zákona nedošlo zanedbaním žrebovania vysielacieho času, lebo ústavnému súdu

predložená zápisnica o žrebovaní je dôkazom opaku. Politické strany a hnutia zúčastnené vo

voľbách dostali na svoju prezentáciu v Slovenskej televízii viac času, než uvádza

navrhovateľ, ktorý vlastným zavinením nevyužil vyžrebovaný vysielací čas spôsobom,

ktorý mu pôvodne priznal žreb.

Ako ďalší dôvod volebnej sťažnosti navrhovateľ uvádza, že „v období 48 hodín pred

začatím volieb a v prvý deň volieb, t. j. v dňoch 27., 28. a 30. septembra 1994 STV

vysielala postupne:

a) prejav predstaviteľa HZDS Ivana Gašparoviča dňa 27. 9. 1994 po večerných

Aktualitách (asi o 19,50), ktorý bol skrytou predvolebnou kampaňou pre HZDS, pričom

prejav trval asi 10 minút;

b) obdobne po večerných Aktualitách (asi o 19,50) dňa 28. 9. 19 94 vysielala STV

prejav predstaviteľa DÔ Jozefa Moravčíka, ktorý trval asi 10 minút a bol skrytou

predvolebnou kampaňou DÚ;

c) prvý deň volieb 30. 9. 1994 vysielala STV asi 3 minútový „prejav“ predsedu

HZDS Vladimíra Mečiara z inscenovanej príhody odopretia voliť občanovi, ktorý na rozdiel

od ostatných občanov nepovažoval za potrebné presvedčiť sa o jeho zapísaní do volebných

záznamov, a naivne sa odvolával na to, že volebné zoznamy v dome, kde býva niekto

strhnul. Takto z vlastnej nedbalosti a za pomoci STV urobil si príležitosť nemiestne

ovlyvňovať voličov v prospech HZDS.

Podotýkame, že tento príbeh mohla STV bez ujmy informovanosti občanov vysielať

kedykoľvek po voľbách, bez toho, aby porušila ustanovenia § 23 ods. 6 citovaného zákona.“

Podľa § 24 ods. 4 volebného zákona: „Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch, začínajú

sa o štrnástej hodine a končia sa o dvadsiatej druhej hodine prvého dňa. Druhého dňa sa

voľby začínajú o siedmej hodine a končia sa o štrnástej hodine.“ Podľa § 23 ods. 6

volebného zákona: „Štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná

volebná kampaň v prospech alebo neprospech politickej strany alebo neprospech politickej

strany alebo kandidáta slovom, písmom, zvukom a obrazom v hromadných informačných

prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom

okolí. Zverejňovať, výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené

najviac do siedmeho dňa pred dňom volieb.“

Podľa § 24 ods. 1 volebného zákona rozhodnutím predsedu Národnej rady SR

č. z 25. 4. 1994 bol termín vykonania volieb určený na 30. september 1994

a 1. október 1994. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 volebného zákona sa voľby začali

30. septembra 1994 o štrnástej hodine. Zákaz volebnej kampane podľa § 23 ods. 6

nadobudol účinky ustanovené zákonom 28. septembra 1994 o štrnástej hodine. K jeho

porušeniu nemohlo dôjsť 27. septembra 1994 ako uvádzajú navrhovatelia v súvislosti

s vystúpením Ivana Gašparoviča.

Pre rozhodnutie o tejto časti volebnej sťažnosti Hnutia za prosperujúce Česko +

Slovensko zásadný význam má vymedzenie predmetu volebnej kampane. Volebný zákon

predmet volebnej kampane výslovne nedefinuje, ale z ustanovenia § 23 ods. 6 ústavný súd

odvodzuje, že predmetom volebnej kampane je vyjadrovanie názorov v prospech alebo

neprospech politickej strany alebo kandidáta.

Podľa § 23 ods. 1 volebného zákona: „Časom volebnej kampane sa na účely tohto

zákona rozumie obdobie začínajúce 23 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb.“

Ustanovenie § 23 ods. 6 umožňuje interpretáciu práva založenú na tvrdení o nesúlade

ustanovenia § 23 ods. 1 a § 23 ods. 6 volebného zákona, lebo aj po skončení volebnej

kampane (t. j. menej než 48 hodín pred voľbami) zakazuje volebnú kampaň. Ústavný súd

takú možnosť výkladu zákona odmietol. Ustanovením § 23 ods. 6 po skončení volebnej

kampane sa zakazuje činnosť., ktorá v čase volebnej kampane podľa § 23 ods. 1 volebného

zákona, je predmetom volebnej kampane. Zákon neurčuje subjekt, ktorému sa adresuje

zákaz podľa § 23 ods. 6. To znamená, že ide o všeobecný zákaz, ktorý majú dodržiavať

hromadné informačné prostriedky, politické strany a hnutia, jednotliví kandidáti, ako aj

ďalšie subjekty.

Pri uplatňovaní zákonov nastávajú situácie, keď právne normy upravujúce správanie

subjektu práva sa môžu navzájom prekrývali, a preto treba určiť hranice predmetu ich

úpravy. Taká situácia nastáva aj pri uplatňovaní § 23 ods. 6 volebného zákona. Od zákazu

vystúpenia v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta treba odlíšiť

vystúpenie predstaviteľov štátnych orgánov podľa

o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov {úplné znenie .).

Podľa citovaného ustanovenia: „Slovenská televízia je povinná daň k dispozícii potrebný

vysielací čas štátnym orgánom pre výzvy v krízových situáciách a pre iné dôležité

oznámenia určené verejnosti“. Podobne podľa o Slovenskom

rozhlase v znení neskorších predpisov (úplné znenie ): „Slovenský

rozhlas je povinný dať. k dispozícii potrebný vysielací čas štátnym orgánom na výzvy

v krízových situáciách a na iné dôležité oznámenia určené verejnosti“ (§ 5 ods. 4).

Ivan Gašparovič v čase vystúpenia v televíznych Aktualitách 27. 9. 1994 vykonával

funkciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Jozef Moravčík v čase vystúpenia

v televíznych Aktualitách 28. 9. 1994 vykonával funkciu predsedu vlády Slovenskej

republiky. Politickú príslušnosť: predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ani

predsedovi vlády Slovenskej republiky nezakazuje , ani nijaký

platný zákon. Politická príslušnosti predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky

a vlády Slovenskej republiky je dôsledkom slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti, ktorú chráni . Politická príslušnosť nesmie mariť vystúpenia

predstaviteľov štátnych orgánov podľa § 4 ods. 2 zákona o Slovenskej televízii, ani podľa

§ 5 ods. 4 zákona o Slovenskom rozhlase. Podmienkou, ktorú vystúpenia predstaviteľov

štátnych orgánov musia splniť je, aby obsahom vystúpenia bola výzva v krízovej situácii

alebo iné dôležité oznámenie určené verejnosti. Splnením tejto podmienky Slovenskému

rozhlasu a Slovenskej televízii vzniká právna povinnosť predstaviteľovi štátneho orgánu

odvysielať výzvu, ktorej obsah je v súlade so zákonom. Ďalšou podmienkou pre

odvysielanie takej výzvy je, aby nebola v rozpore s § 23 ods. 6 volebného zákona, teda aby

jej obsah neslúžil v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta.

Zákon neupravuje skrytú predvolebnú kampaň, ktorá sa pre častí verejnosti môže

udiať, spojením predstaviteľa štátneho orgánu s politickým subjektom, ktorý ho navrhol do

štátneho orgánu. Volebnou sťažnosťou napadnuté vystúpenia môžu byt protiprávne len

v prípade dôkazu o tom, že ich obsahom bolo vystúpenie v mene politických subjektov

zúčastnených na voľbách.

Navrhovateľ na dôkaz porušenia volebného zákona vystúpeniami Ivana Gašparoviča

a Jozefa Moravčíka navrhuje vykonať: dôkaz videozáznamu televíznych Aktualít zo dňa

27. 9. 1994 a 28. 9. 1994. Rovnaký dôkaz navrhuje aj v prospech namietaného porušenia

volebného zákona odvysielaním vyjadrenia Vladimíra Mečiara v prvý deň volieb 30. 9.

1994.

Podľa ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na

zistenie stavu veci. Podľa § 31 ods. 4 citovaného zákona o vykonaní dôkazov primerane

platia ustanovenia . V zmysle 0 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku súd rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonali. Z citovanej

právnej normy vyplýva, že ústavný súd nemá povinnosť, vykonať: všetky navrhované

dôkazy. Na to nadväzuje aj v spojení s

, ktorý upravuje, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uvedie aj to, prečo nevykonal navrhovaný dôkaz.

Dosiahnutie stavu úplného súladu zákona s prípravou a priebehom volieb je

prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosti politických strán a hnutí zúčastnených

na voľbách s výsledkami dosiahnutými vo voľbách prejavila vždy po voľbách tým, že začnú

podávať, volebné sťažnosti, môže to viesť, k spochybňovaniu parlamentnej demokracie

a volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné z dôvodu nepatrného porušenia ustanovenia zákona

k príprave a priebehu volieb vytvára príležitosti pre vedomú manipuláciu s voľbami.

Volebný zákon vytvára mechanizmus pre riešenie sporných otázok súvisiacich s voľbami,

ako aj pre ochranu zákonnosti prípravy a priebehu volieb. Právomoci volebných komisií na

cele so Slovenskou volebnou komisiou, súdov a obcí predstavujú dostatočné prostriedky na

zabezpečenie zákonnosti volieb v prípade menej závažných porušení volebného zákona.

Preto ústavný súd v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky právomoc

vyhlásiť: voľby za neplatné na základe úvahy, ktorú mu dovoľuje § 63 ods. 1

, uplatní iba vtedy, ak dôjde k hrubému alebo závažnému porušeniu

alebo opakovanému porušeniu zákona spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických

síl v demokratickej spoločnosti. Iba také správanie môže byt; príčinou pre uplatnenie

právomocí ústavného súdu, ktoré mu dovoľuje rozhodnutí, podľa § 63 ods. 1 zákona

č.

Dôkazné bremeno o tom, že volebný zákon bol porušený spôsobom, ktorý

predstavuje porušenie ústavného princípu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej

spoločnosti a je dôvodom pre vyhlásenie volieb za neplatné, znáša navrhovateľ. Ako dôkaz

tejto skutočnosti navrhovateľ uvádza:

„Hnutie za prosperujúce Česko + Slovensko začiatkom augusta v prieskumoch

verejnej mienky bolo na hranici 5 %. Po nespravodlivej kampani zo strany STV naše

preferencie klesli na hranicu 2,5 % ešte 10 dní pred voľbami.

Po vystúpeniach I. Gašparoviča, J. Moravčíka a V. Mečiara sme vo voľbách skončili

s 1,05 %.“

Prieskumy verejnej mienky týkajúce sa preferencií jednotlivých subjektov

zúčastnených na voľbách sa vykonávajú pomocou štatistických metód na náhodne

zostavených vzorkách voličov. Ich výsledky majú pravdepodobnostný charakter, ktorý

nemožno stotožnil: s istotou, že výsledky volieb budú totožné s výsledkami prieskumov, ak

sa nevyskytnú ďalšie okolnosti. Preto z nich nemožno s istotou odvodiť: záver, že rozdiel

medzi predpovedaným a faktickým výsledkom volieb je dôsledkom pôsobenia okolností,

ktoré sa nebrali do úvahy vo vykonanom prieskume verejnej mienky. Výsledky prieskumov

verejnej mienky nemajú pre ústavný súd povahu dôkazu opodstatňujúceho vyslovenie

rozhodnutia o neplatnosti volieb.

Dôkaz navrhnutý Hnutím za prosperujúce Česko + Slovensko pozostáva z dvoch

údajov, ktoré nespája príčinná súvislosť.. Tvrdenie, že Hnutie za prosperujúce Česko +

Slovensko bolo podľa prieskumov verejnej mienky začiatkom augusta na hranici 5 % a vo

voľbách skončilo s 1,05 % v dôsledku nespravodlivej kampane zo strany STV, nemá

povahu právne relevantného dôkazu pre konanie o volebnej sťažnosti pre nezákonnosť:

volieb podľa

Pretože navrhovateľ iný dôkaz o porušení ústavných princípov volieb, ani

o nezákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 30. 9. 1994 a 1. 10.

1994 neposkytol, ústavný súd podľa rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 2. novembra 1994

JUDr. Milan Č i č

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky