Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 50/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Jána Mazáka

a sudcov Juraja Babjaka, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily

Gajdošíkovej, Jána Klučku, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka (spravodajca)

a Daniela Švábyho na neverejnom zasadnutí 7. marca 2000 prerokoval volebnú

sťažnosť Kresťansko-demokratického hnutia so sídlom v Bratislave, Žabotova 2,

a Demokratickej strany so sídlom v Bratislave, Šancová 70, ako koalície politického

hnutia a politickej strany zastúpenej JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom,

Košice, Krmanova 16, za účasti Hnutia za demokratické Slovensko so sídlom

v Bratislave, Tomášikova 32/A, a Strany demokratickej ľavice so sídlom v Bratislave,

Gunduličova 12, na neústavnosť, nezákonnosť a proti výsledku volieb do Obecného

zastupiteľstva obce Zeleneč konaných dňa 10. apríla 1999 a takto

rozhodol:

1. Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Zeleneč konané 10. apríla

1999 v y h l a s u j e z a n e p l a t n é .

2. Volebnú sťažnosť v časti, ktorou sa navrhovatelia domáhali zrušenia

výsledkov volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Zeleneč konaných

10. apríla 1999, z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

A. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. apríla 1999 doručená volebná sťažnosť koalície politickej strany a politického

hnutia, a to Kresťansko-demokratického hnutia a Demokratickej strany (ďalej len

„navrhovateľ“), ktorou sa domáhajú vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyhlásil

voľby do orgánov samosprávy vo volebnom obvode Zeleneč konané 10. apríla 1999 za

neplatné a zrušil výsledok volieb do orgánov samosprávy vo volebnom obvode

Zeleneč konaných 10. apríla 1999 v celom rozsahu. Popri navrhovateľovi sú za

účastníkov konania, v súlade s ustanovením § 61 prvej vety zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), označení ešte Hnutie za demokratické Slovensko

a Strana demokratickej ľavice.

Z návrhu vyplýva, že v obci Zeleneč sa mali v dňoch 18. a 19. decembra 1998

konať voľby do orgánov samosprávy obce v zmysle ústavného

Z. z. V skutočnosti sa uskutočnili iba voľby starostu. Voľby poslancov obecného

zastupiteľstva sa nekonali, lebo došlo k sporu o počet volebných obvodov a počet

poslancov. Došlo k tomu tak, že miestna volebná komisia odmietla zaregistrovať

kandidátku koalície Kresťansko-demokratického hnutia a Demokratickej strany (teda

navrhovateľa), ktorá v súlade s čl. V ústavného rešpektovala

taký počet volebných obvodov a taký počet poslancov, ako to bolo určené pre voľby

v dňoch 18. a 19. novembra 1994, keďže obecné zastupiteľstvo vo svojom uznesení

č. 32/1998 nedodržalo zákonnú lehotu podľa čl. IV ústavného zákona. Navrhovateľ sa

obrátil na Okresný súd v Trnave, ktorý uznesením č. S 12/98 zo dňa 24. 11. 1998 jeho

návrhu vyhovel, avšak miestna volebná komisia odmietla rozhodnutie súdu vykonať.

Vzhľadom na takýto stav veci sa v dňoch 18. a 19. decembra 1998 uskutočnili iba

voľby starostu. Voľby poslancov obecného zastupiteľstva sa nevykonali.

Ďalej z návrhu vyplýva, že na základe petície občanov obce bolo uznesením

obecného zastupiteľstva č. 65/98 zo dňa 14. 12. 1998 vyhlásené na dni 28. a 29. 12.

1998 referendum, v ktorom mali občania rozhodnúť o počte volebných obvodov

a počte poslancov. Toto referendum sa vykonalo s nadpolovičnou účasťou občanov

obce a s výsledkom, že obec má tvoriť jeden volebný obvod s počtom 12 poslancov.

Navrhovateľ v presvedčení, že v danej veci referendum nebolo prípustné, obrátil sa na

Okresnú prokuratúru v Trnave, ktorá po prešetrení označila obecné referendum za

nezákonné. Okresný prokurátor podal aj návrh na odstránenie porušenia zákona

a stanovil orgánu obce v lehote 30 dní informovať o prijatých opatreniach.

Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. 1. 1999,

uverejneným pod č. , boli vyhlásené nové voľby do obecného

zastupiteľstva obce na deň 10. 4. 1999. „Obecné zastupiteľstvo“ dňa 3. 2. 1999 na

základe hlasovania obyvateľov obce v referende určilo, že celá obec tvorí jeden

viacmandátový volebný obvod s 12 poslancami, avšak navrhovateľ (rovnako

i Slovenská národná strana) vychádzajúc z predchádzajúceho súdneho rozhodnutia,

ako aj z nezákonnosti obecného referenda, ale najmä z nelegitímnosti „obecného

zastupiteľstva“, a tým i nulity jeho rozhodnutí predložil kandidátne listiny pre dva

volebné obvody po 8 kandidátoch. Miestna volebná komisia nezaregistrovala

kandidátne listiny navrhovateľa a Slovenskej národnej strany z dôvodu, že tieto neboli

predložené v zmysle výsledkov obecného referenda.

Navrhovateľ sa obrátil na Okresný súd v Trnave, ktorý najprv pre nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania navrhovateľa konanie uznesením zastavil, avšak

po zrušení tohto uznesenia odvolacím súdom sa zaoberal už meritom veci a uznesením

sp. zn. zo dňa 7. 4. 1999 zaregistroval z kandidátnej listiny navrhovateľa iba

8 kandidátov, a to tých, ktorých navrhovateľ kandidoval pre volebný obvod č. 1,

a v časti týkajúcej sa kandidátnej listiny pre volebný obvod č. 2 návrh navrhovateľa

zamietol.

Toto súdne rozhodnutie znevýhodnilo navrhovateľa a šiesti kandidáti sa deň

pred konaním volieb písomne kandidatúry vzdali, jeden kandidát sa vzdal už 2 týždne

predtým. Už počas priebehu volieb niektorí členovia okrskových volebných komisií

informovali voličov o vzdaní sa kandidatúry koalície navrhovateľa, hoci vedeli, že sa

nevzdali všetci a že toto vzdanie sa kandidatúry je podľa § 19 ods. 1 zákona

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

neplatné. Pod dojmom takýchto správ sa mnohí voliči volieb nezúčastnili a mnohí

z tých, ktorí sa volieb zúčastnili, boli ovplyvnení a krúžkovali iba kandidátov iných

strán. Navádzal ich na to i vyvesený vzor hlasovacieho lístka, kde boli na ukážku

zakrúžkovaní kandidáti, ktorí sa až nápadne zhodujú so skutočne zvolenými

kandidátmi. Výsledky volieb boli vyhlásené obecným rozhlasom dňa 11. 4. 1999

a zvolení boli ôsmi poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, dvaja poslanci za

Stranu demokratickej ľavice a dvaja nezávislí poslanci.

Navrhovateľ podáva sťažnosť pre neústavnosť, nezákonnosť a proti výsledku

volieb z 9 dôvodov:

1. Obecné zastupiteľstvo v Zelenči považuje od 21. 11. 1997 za nelegitímne,

lebo 10 poslancom bolo starostom Královičom znemožnené vykonávanie mandátu.

Nelegitímnosť obecného zastupiteľstva má za následok nulitu všetkých jeho uznesení

a rozhodnutí. Poukazuje na to, že obecné zastupiteľstvo sa dňa 2. 6. 1997 uznieslo na

voľbe nového starostu, ktorý „pozastavil“ výkon uznesenia obecného zastupiteľstva

a v rozpore so zákonom zorganizoval dňa 21. 11. 1997 tzv. doplňovacie voľby, keď

predtým oznámil desiatim poslancom, ktorí hlasovali za jeho odvolanie z funkcie

starostu, že im zanikol mandát. V tejto veci vykonala šetrenie na podnet „odvolaných“

poslancov Krajská prokuratúra v Trnave a vo svojom stanovisku Kd 4056/97

konštatovala, že voľby poslancov uskutočnené dňa 21. 11. 1997 je potrebné považovať

za neplatné, a navrhla odstrániť zistené porušenie zákonnosti, čo sa však nestalo

a desiati poslanci sa doteraz uplatňovania svojho mandátu nedomohli.

2. Rozhodnutie nelegitímneho a nezákonného obecného zastupiteľstva vo veci

určenia počtu volebných obvodov a poslancov nemôže byť platné a zákonné, zvlášť ak

sa odvoláva na výsledok nezákonného obecného referenda, ktoré sa snažilo nahradiť

platný ústavný zákon.

3. Navrhovateľ nemôže byť znevýhodnený tým, že na rozdiel od ostatných strán

a hnutí podal kandidátne listiny v súlade s ústavným ,

a tým, že miestna volebná komisia odmietla vykonať súdne rozhodnutie, čím sa

dopustila aj trestných činov. Znemožnilo sa tým 16 kandidátom navrhovateľa uplatniť

ich základné ľudské a občianske právo voliť a byť volení.

4. Navrhovateľ nemôže byť znevýhodnený súdnym rozhodnutím, ktoré sa

odvoláva na nezákonné referendum takto deklarované už predtým aj okresnou

prokuratúrou.

5. Navrhovateľ nemôže byť znevýhodnený tým, že súd zaregistroval iba časť

jeho kandidátnych listín. Súdu neprináleží totiž zaregistrovaním uprednostniť

8 kandidátov a nezaregistrovaním znevýhodniť ďalších 8 kandidátov, pričom všetci

kandidáti sú si navzájom rovní, a súdu neprináleží robiť medzi kandidátmi výber.

6. Navrhovateľ nemôže byť znevýhodnený nezaregistrovaním polovice

kandidátov, čo znamená aj porušenie ich ústavného práva byť volení.

7. Nelegitímne obecné zastupiteľstvo nemôže stanovovať počet volebných

obvodov a počet poslancov v nich a nemožno tak urobiť ani nezákonným referendom.

Pritom je podstatné, že sa voľby v riadnom termíne neuskutočnili z dôvodu

porušovania zákona zo strany miestnej volebnej komisie, na čom navrhovateľ žiadnu

vinu nemá. Nerešpektovalo sa tým právoplatné súdne rozhodnutie. Za takéhoto stavu

bolo treba uplatniť čl. V ústavného , a preto uznesenie

Okresného súdu v Trnave sp. zn. je nesprávne a poškodzuje navrhovateľa.

8. Navrhovateľ je poškodený nielen výrokom uznesenia Okresného súdu

v Trnave sp. zn. , ale i oneskoreným vynesením uznesenia, čím sa dostal

navrhovateľ do neistoty a nemohol sa venovať volebnej kampani a prípravám.

Oneskorené a nesprávne rozhodnutie znechutilo 6 z 8 kandidátov natoľko, že sa

kandidatúry vzdali v čase, kedy to už podľa zákona možné nebolo.

9. Navrhovateľ sa cíti byť poškodený neregulárnym priebehom volieb, keď

voliči boli informovaní niektorými členmi okrskových volebných komisií o odstúpení

kandidátov navrhovateľa, čo malo za následok nevolenie týchto kandidátov.

Navrhovateľ sa cíti byť poškodený i vyvesenými vzormi hlasovacieho lístka, kde boli

označení 12 konkrétni kandidáti, čím došlo ku ich zvýhodneniu oproti iným.

Nasvedčuje tomu samotný výsledok volieb.

Na základe týchto uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby ústavný súd

vydal tento nález:

„1. Ústavný súd SR vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí vo volebnom

obvode Zeleneč, konané 10. 4. 1999 za neplatné

2. Ústavný súd SR zrušuje výsledok volieb do orgánov samosprávy obcí vo

volebnom obvode Zeleneč, konané 10. 4. 1999 v celom rozsahu.“

B. Z prípisu podpredsedu Strany demokratickej ľavice Ľubomíra Andrássyho

zo dňa 28. 9. 1999 adresovaného ústavnému súdu vyplýva, že Strana demokratickej

ľavice nemá dôvod vystupovať ako účastník vo veci volieb do Obecného

zastupiteľstva obce Zeleneč.

C. Z vyjadrenia predsedu Hnutia za demokratické Slovensko JUDr. Vladimíra

Mečiara zo dňa 3. 10. 1999 vyplýva, že tento účastník konania žiada, aby bol návrh

navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnutý. Za rozhodujúce pre právne posúdenie veci

považuje dve právne skutočnosti, ktoré celú právnu kvalifikáciu navrhovateľa

dostávajú do inej právnej polohy. Prvou skutočnosťou je uznesenie obecného

zastupiteľstva č. 53/98 zo dňa 25. 11. 1998, ktoré bolo prijaté po nadobudnutí

účinnosti ústavného Toto uznesenie učinilo zadosť platnému

právu, ako aj uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 24. 11. 1998. Druhou

je skutočnosť, že ustanovenie o obecnom zriadení

nemá striktný charakter a je vecou voľnej úvahy obecného zastupiteľstva, či po

uznesení o voľbe nového starostu poverí výkonom funkcie starostu zástupcu starostu

alebo či funkciu starostu bude i naďalej vykonávať dovtedajší starosta. V danom

prípade sa obecné zastupiteľstvo neuznieslo na tom, že do zvolenia nového starostu

bude funkciu starostu vykonávať zástupca starostu, a preto starosta zostal vo funkcii

v súlade s platným právom a všetky jeho úkony boli a sú legálne. Názor navrhovateľa,

že všetky kroky starostu po prijatí uznesenia č. 58/1997 zo dňa 2. 6. 1997 o novej

voľbe starostu sú nulitné, je preto mylný. Navrhovateľ sa mýli aj pri posudzovaní

právnej povahy podnetu prokurátora, ktorý nesprávne považuje za akt konštatujúci

nezákonnosť, a nie za podnet na preskúmanie zákonnosti, ako to má správne byť.

Relevantný je len právoplatný akt súdu. Z toho vyplýva, že starosta, ktorý i naďalej

legitímne vykonával svoju funkciu, bol kompetentný pozastaviť výkon uznesenia

obecného zastupiteľstva o voľbe nového starostu, mohol zorganizovať doplňovacie

voľby a mohol po splnení zákonných podmienok rozhodnúť o zániku mandátu

poslancov obecného zastupiteľstva. Názor Krajskej prokuratúry v Trnave uvedený

v jej vyjadrení Kd 4056/98, podľa ktorého voľby poslancov uskutočnené dňa 21. 11.

1997 sú neplatné a porušujú zákon, nebol autoritatívnym orgánom konštatovaný,

a preto navrhovateľ nemôže z neho vychádzať ako zo zisteného faktu. Počet

volebných obvodov a počet poslancov bol určený kompetentným orgánom

a navrhovateľ sa mylne domnieva, že obecné referendum bolo nezákonné. Nikým

nespochybnená zápisnica potvrdzuje opak. Nesúhlasí s tvrdením, že rozhodnutie

obecného zastupiteľstva o určení počtu volebných obvodov a poslancov nemôže byť

zákonné, keďže sa odvoláva na výsledok obecného referenda. Toto uznesenie bolo

prijaté 25. 11. 1998 a výsledok referenda je z 29. 12. 1998, teda do uznesenia

obecného zastupiteľstva nebolo možné zakomponovať odvolávku na to, čo ešte

neexistovalo. Nezmyselné je tvrdenie, že odvolávkou na referendum sa snažilo

obecné zastupiteľstvo, resp. starosta nahradiť platný ústavný zákon.

D. Uznesením pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 6. 1999

sp. zn. -25 bola volebná sťažnosť navrhovateľa prijatá na konanie.

II.

Z dokladov predložených navrhovateľom a ďalšími účastníkmi, ako aj

zadovážených ústavným súdom sa zistili nasledujúce skutočnosti:

Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 2. 12. 1997

za účasti desiatich poslancov, ako aj Ing. Reu, predsedu výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre štátnu správu a samosprávu, JUDr. Číža, tajomníka výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu a samosprávu, JUDr.

Drexlerovej z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, JUDr. Škultétyovej

z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, JUDr. Bolebruchovej z Krajskej

prokuratúry v Trnave a JUDr. Bartošoviča z odboru všeobecnej vnútornej správy

Okresného úradu v Trnave je zistiteľné, že na podnet poslancov Obecného

zastupiteľstva v Zelenči vykonali poslanci poslanecký prieskum s cieľom doriešiť

právny stav v obci. Dospeli k záveru, že právo je jednoznačne na strane poslancov

obecného zastupiteľstva a ich uznesenie nemá nikto právo zmeniť, o čom budú obe

strany štátnymi orgánmi písomne informované. Preto uznesenie obecného

zastupiteľstva zo dňa 2. 6. 1997 č. 58/97 je platné. Keďže Ing. Augustín Jedlička

zvolený za zástupcu starostu odmietol funkciu prevziať, bolo prijaté uznesenie

č. 80/97, podľa ktorého zástupcom starostu bude František Bachratý. Za toto uznesenie

hlasovali 10 poslanci, nikto nehlasoval proti a nezdržal sa. Prítomní poslanci sú

vlastnoručne na zápisnici podpísaní.

Z prípisu Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 19. 12. 1997 sp. zn. Kd 4056/97

vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo v Zelenči sa uznesením č. 58/97 zo dňa 2. 6. 1997

uznieslo na voľbe nového starostu, čím došlo k zániku práva starostu zvolávať obecné

zastupiteľstvo a ku vzniku situácie, kedy by mal funkciu starostu vykonávať jeho

zástupca. Ďalším uznesením obecného zastupiteľstva prijatým dňa 16. 6. 1997 bol do

zvolenia nového starostu v nových voľbách poverený výkonom funkcie starostu Ing.

Augustín Jedlička, zástupca starostu, ktorý však funkciu neprevzal. Na základe

podnetu starostu Jozefa Královiča zo dňa 4. 6. 1997 podal okresný prokurátor

v Trnave protest s odôvodnením, že uznesenie obecného zastupiteľstva č. 58/97 zo dňa

2. 6. 1997 je nepreskúmateľné, pretože nie sú v ňom uvedené konkrétne dôvody

odvolania starostu, ale len citácia

Protestu okresného prokurátora vyhovelo novozvolené (novovytvorené) obecné

zastupiteľstvo po tom, čo obecné zastupiteľstvo riadne nezasadalo, v dôsledku čoho

boli do funkcie poslancov ustanovení náhradníci. Z osobného rokovania, ako aj zo

šetrenia vykonaného v súčinnosti s Okresným úradom v Trnave krajská prokuratúra

zistila, že voľby poslancov boli uskutočnené bez zákonom stanoveného postupu. Tieto

voľby sa uskutočnili na základe oznámenia starostu, že došlo ku zániku mandátu

poslancov podľa , t. j. ak sa poslanec bez vážneho

dôvodu a bez ospravedlnenia trikrát po sebe nezúčastní zasadania obecného

zastupiteľstva. V danom prípade však nebola podaná žiadosť o vyhlásenie nových

volieb Okresnému úradu v Trnave, odboru vnútornej správy, ktorá sa ďalej postupuje

príslušnému odboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nové voľby do orgánov

samosprávy vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky, čo platí aj pre

voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Podľa

obecné zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách

obyvateľmi obce na štyri roky podľa pravidiel stanovených osobitným predpisom.

Podľa § 51 ods. 3 cit. zákona, ak sa uprázdni miesto starostu obce, vykonajú sa

nové voľby. Nové voľby sa vykonajú aj v prípade, že sa uprázdni mandát v obecnom

zastupiteľstve a na toto miesto nie je náhradník. Krajská prokuratúra v nadväznosti na

šetrením zistený skutkový stav konštatuje, že nebol dôvod na uskutočnenie tzv.

doplňujúcich volieb v zmysle a voľby poslancov

obecného zastupiteľstva uskutočnené dňa 21. 11. 1997 je potrebné považovať za

neplatné. Preto nie je platné ani rozhodnutie o proteste okresného prokurátora

v Trnave zo dňa 21. 11. 1997, čo znamená, že rozhodnutie o proteste nemá právne

účinky. Krajská prokuratúra napokon navrhuje, aby zistené porušenie zákonnosti bolo

odstránené, a protest okresného prokurátora v Trnave zo dňa 18. 7. 1997 berie späť.

Z uznesenia obecného zastupiteľstva č. 32/98 zo dňa 4. 9. 1998 vyplýva, že pre

komunálne voľby v roku 1998 určuje jeden volebný obvod s dvoma okrskami

a 12 poslancov.

Z uznesenia Okresného súdu v Trnave sp. zn. S 12/98 zo dňa 24. 11. 1998

vyplýva, že na základe návrhu navrhovateľa v uznesení označeného ako „Koalícia

politického hnutia a politickej strany, Kresťansko-demokratické hnutie –

Demokratická strana“, proti odporcom - obec Zeleneč a Miestna volebná komisia

v Zelenči - vyhlásil súd uznesenie Obecného zastupiteľstva v Zelenči č. 32/98 za

neplatné a uložil Miestnej volebnej komisii v Zelenči za povinnosť zaregistrovať dve

kandidátne listiny navrhovateľa. Odôvodnenie uznesenia obsahuje v podstate len

argumentácie navrhovateľa a znenie ustanovenia § 200ga Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého je súd oprávnený rozhodnúť v prípade spornosti stanoviska

volebnej komisie o registrácii kandidáta. Podľa čl. III ústavného Z.

z. považuje uznesenie obecného zastupiteľstva č. 32/98 za neplatné a Miestna volebná

komisia v Zelenči je preto povinná kandidátne listiny navrhovateľa zaregistrovať.

Zo zápisnice z mimoriadneho zasadania Obecného zastupiteľstva v Zelenči,

konaného dňa 25. 11. 1998 vyplýva, že starosta oboznámil prítomných s uznesením

Okresného súdu v Trnave o zrušení uznesenia Obecného zastupiteľstva v Zelenči

č. 32/98 a povinnosti Miestnej volebnej komisie v Zelenči zaregistrovať kandidátnu

listinu Kresťansko-demokratického hnutia a Demokratickej strany (zrejme sa má na

mysli uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. S 12/98 zo dňa 24. 11. 1998), po čom

bolo prijaté uznesenie obecného zastupiteľstva č. 52/98, ktorým obecné zastupiteľstvo

trvá na pôvodnom znení uznesenia č. 32/98 zo dňa 4. 9. 1998 z dôvodu, že bolo prijaté

všeobecne pre komunálne voľby v roku 1998 bez ohľadu na skutočný dátum konania

komunálnych volieb. Ďalším uznesením obecného zastupiteľstva č. 53/98 určuje pre

komunálne voľby v roku 1998 jeden volebný obvod, dva volebné okrsky a 12

poslancov.

Z prípisu zapisovateľky Ústrednej volebnej komisie

zo dňa 11. 12. 1998 č. ÚVK-1/1998 adresovaného Okresnej volebnej komisii v Trnave

vyplýva, že Ústredná volebná komisia dňa 10. 12. 1998 prijala uznesenie č. 8, podľa

ktorého Ústredná volebná komisia konštatuje, že v obci Zeleneč nie je možné

v dôsledku postupu starostu obce a vzhľadom na následné, vzájomne sa vylučujúce

rozhodnutia Miestnej volebnej komisie v Zelenči a Okresného súdu v Trnave pripraviť

hlasovacie lístky pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva v súlade s volebným

zákonom.

Ďalej z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Zelenči č. 70/98 prijatého na

mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 14. 12. 1998 vyplýva, že obecné

zastupiteľstvo určilo v prípade neplatnosti referenda zo dňa 28. a 29. 12. 1998 pre

nové voľby, ktoré vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky, jeden

volebný obvod a 12 poslancov.

Z prípisu Okresnej prokuratúry v Trnave sp. zn. Pd 4032/98-13 zo dňa 23. 12.

1998 vyplýva, že preskúmala postup Obecného zastupiteľstva v Zelenči v súvislosti

s vyhlásením miestneho referenda. Išlo o referendum, ktoré má byť vykonané v dňoch

28. a 29. 12. 1998 a v ktorom sa má určiť počet volebných obvodov a počet poslancov.

Podľa okresnej prokuratúry bolo toto miestne referendum vyhlásené v rozpore s § 11a

ods. 6 , a čl. IV písm. a)

ústavného V miestnom referende totiž nemožno rozhodovať

o takých otázkach, o ktorých v zmysle zákona prísluší rozhodovať obecnému

zastupiteľstvu. Pritom obecné zastupiteľstvo malo podľa čl. IV písm. a) ústavného

rozhodnúť najneskôr dňa 8. 11. 1998.

Zo zápisnice komisie pre miestne referendum o priebehu a výsledku hlasovania

v miestnom referende zo dňa 29. 12. 1998 vyplýva, že počet oprávnených občanov

zapísaných do zoznamu na hlasovanie bol 1857, počet občanov, ktorým sa vydali

hlasovacie lístky, bol 992, počet odovzdaných hlasovacích lístkov bol 992, počet

odovzdaných platných hlasovacích lístkov bol 990, za jeden volebný obvod

s 12 poslancami bolo 959 hlasov a za dva volebné obvody so 16 poslancami bolo

31 hlasov.

Z oznámenia o určení počtu poslancov pre voľby do orgánov samosprávy obcí

10. apríla 1999, ktoré zaslal ústavnému súdu Okresný súd v Trnave, vyplýva, že išlo

o oznámenie starostu obce Jozefa Královiča zo dňa 3. 2. 1999, podľa ktorého celá obec

tvorí jeden viacmandátový volebný obvod, pričom obecné zastupiteľstvo bude mať 12

poslancov, to všetko na základe hlasovania obyvateľov obce Zeleneč v referende

konanom v dňoch 28. a 29. 12. 1998.

Z kandidátnej listiny navrhovateľa vyplýva, že bola predložená dňa 14. 2. 1999

pre dva volebné obvody po ôsmich kandidátoch.

Z rozhodnutia Miestnej volebnej komisie v Zelenči zo dňa 19. 2. 1999 č. 1/99

vyplýva, že sa rozhodla nezaregistrovať kandidatúru Kresťansko-demokratického

hnutia – Demokratickej strany, lebo kandidátna listina nebola predložená v zmysle

výsledkov obecného referenda konaného v dňoch 28. a 29. 12. 1998, kedy občania

určili pre voľby konané dňa 10. 4. 1999 jeden volebný obvod a 12 poslancov.

Z rozhodnutia Miestnej volebnej komisie v Zelenči zo dňa 19. 2. 1999 č. 2/99

vyplýva, že táto nezaregistrovala kandidátnu listinu Slovenskej národnej strany, keďže

nebola predložená v zmysle výsledkov obecného referenda zo dňa 28. a 29. 12. 1998,

podľa ktorého bol určený jeden volebný obvod a 12 poslancov.

Z uznesenia Okresného súdu v Trnave sp. zn. -9 zo dňa 3. 3. 1999

vyplýva, že súd zastavil konanie vo veci návrhu miestnej organizácie Slovenskej

národnej strany Zeleneč proti Miestnej volebnej komisii v Zelenči o zrušenie

rozhodnutia Miestnej volebnej komisie v Zelenči zo dňa 24. 2. 1999, ktorým miestna

volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidátnej listiny Slovenskej národnej

strany z dôvodu, že táto nebola predložená v zmysle výsledkov obecného referenda.

Konanie bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ nemá spôsobilosť byť účastníkom

konania, keďže nie je právnickou osobou.

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. -16 zo dňa 26. 3. 1999

vyplýva, že odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp. zn.

-9 zo dňa 3. 3. 1999 z rovnakých dôvodov.

Z uznesenia Okresného súdu v Trnave sp. zn. -44 zo dňa 7. 4. 1999

vyplýva, že súd zaregistroval ôsmich menovite uvedených kandidátov navrhovateľov,

a to tých, ktorí boli navrhovateľmi označení pre volebný obvod č. 1. Návrh na

zaregistrovanie kandidátov pre volebný obvod č. 2 zamietol. Súd vychádzal z toho, že

na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení

nových volieb do orgánov samosprávy obcí č. zabezpečilo obecné

zastupiteľstvo v zákonnej 65-dňovej lehote predo dňom konania volieb určenie

volebných obvodov a počtu poslancov, ktorí majú byť zvolení, a to oznámením

o určení počtu poslancov pre voľby do orgánov samosprávy obcí zo dňa 3. 2. 1999,

kedy zároveň aj určilo, že obecné zastupiteľstvo bude mať 12 poslancov, a to na

základe hlasovania obyvateľov obce v referende konanom v dňoch 28. a 29. 12. 1998.

Preto tvrdenie navrhovateľov o tom, že v obci mali byť dva volebné obvody a 16

poslancov, nie je v súlade s ustanovením , a

v znení Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľov iba sčasti.

Tomuto uzneseniu Okresného súdu v Trnave ešte predchádzajú uznesenie toho

istého súdu sp. zn. zo dňa 2. marca 1999, ktorým konanie v tej istej veci

podľa zastavil (nedostatok spôsobilosti

navrhovateľa byť účastníkom konania), a uznesenie Krajského súdu v Trnave 3 Co

62/99-27 z 26. marca 1999, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z prípisu Ľubice Novanskej zo dňa 7. 4. 1999 adresovaného Miestnej volebnej

komisii obce Zeleneč vyplýva, že táto žiada o zrušenie svojej kandidatúry za

poslankyňu obecného zastupiteľstva.

Z prípisu Evy Bednárikovej, Magdalény Bobekovej, Mgr. Branislava Dudáša,

Emílie Královičovej, Jarmily Matisovej, Ladislava Nedeckého, Ľubice Novanskej

a Jána Novosedlíka zo dňa 8. 4. 1999 adresovaného Miestnej volebnej komisii

v Zelenči vyplýva, že rušia svoju kandidatúru za koalíciu Kresťansko-demokratického

hnutia – Demokratickej strany na poslancov obecného zastupiteľstva z dôvodu

nesúhlasu s uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 7. 4. 1999.

Prípis je napísaný v mene 8 osôb, ale je na ňom len 7 podpisov, a pokiaľ je možné

podpisy identifikovať, prípis nepodpísal Mgr. Branislav Dudáš.

Z rozhodnutia Miestnej volebnej komisie v Zelenči zo dňa 8. 4. 1999 č. 10/99

vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu v Trnave sp. zn.

zaregistrovala kandidátnu listinu Kresťansko-demokratického hnutia – Demokratickej

strany.

Na hlasovacom lístku pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v Zelenči

sú uvedené mená 24 kandidátov. Poradové čísla kandidátov Evy Bednárikovej,

Magdalény Bobekovej, Emílie Královičovej, Jarmily Matisovej, Ladislava Nedeckého

a Jána Novosedlíka sú preškrtnuté zelenou fixkou, Ľubica Novanská nie je na

hlasovacom lístku uvedená, Mgr. Branislav Dudáš je uvedený na hlasovacom lístku

pod poradovým číslom 10 a poradové čísla u kandidátov Augustína Benkovského,

Rozálie Boorovej, Veroniky Čaplovej, Evy Drobnej, Jána Drobného, Ľubomíra

Ferčáka, Teofila Formanku, Heleny Fričovej, Gabriely Hujovej, Ing. Augustína

Jedličku, Vladimíra Lovásika a Daniely Mizerovej sú zakrúžkované ceruzkou.

Poradové čísla ostatných kandidátov vrátane Mgr. Branislava Dudáša nie sú nijako

označené.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Zeleneč zo

dňa 10. 4. 1999 vyplýva, že voličov zapísaných v zoznamoch bolo 1865, vydalo sa

736 obálok pre voličov, odovzdalo sa 736 obálok, platných hlasovacích lístkov bolo

713, zvolených bolo 12 poslancov, a to Daniela Mizerová, Augustín Jedlička, Teofil

Formanko, Augustín Benkovský, Rozália Boorová, Ľubomír Ferčák, Veronika

Čaplová, Helena Fričová, Vladimír Lovásik, Ján Drobný, Eva Drobná a Gabriela

Hujová. Za nezvolených miestna volebná komisia považovala Ľubomíra Jedličku,

Františka Čavojského, Milana Ryšavého, Pavla Červenáka, Viliama Lackoviča

a Branislava Dudáša. Zápisnica bola podpísaná dňa 10. 4. 1999 o 22.55 h.

Z prípisu Jozefa Královiča, starostu obce Zeleneč, zo dňa 7. 2. 2000 vyplýva, že

mandát poslancov obecného zastupiteľstva skončil 18. a 19. 12. 1998 a nové voľby sa

uskutočnili až 10. 4. 1999. Preto v období medzi 19. 12. 1998 a 10. 4. 1999 obecné

zastupiteľstvo v obci Zeleneč nebolo. Tým starosta vysvetlil, že nemôže ústavnému

súdu zaslať rozhodnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 3. 2. 1999.

III.

Navrhovateľ sa svojím návrhom (volebnou sťažnosťou) domáhal, aby ústavný

súd nálezom vyslovil, že voľby do Obecného zastupiteľstva obce Zeleneč konané

10. apríla 1999 sú neplatné, a zároveň žiadal zrušiť výsledok týchto volieb. Svoj návrh

pritom zdôvodňoval celým radom skutočností, počínajúc nelegitímnosťou Obecného

zastupiteľstva v Zelenči od 21. 11. 1997 až do neregulárneho priebehu volieb

10. 4. 1999.

Vzhľadom na takto koncipovaný petit volebnej sťažnosti, ako aj na namietanie

rôznych skutočností za pomerne dlhé časové obdobie musel ústavný súd vyriešiť

otázku časového ohraničenia obdobia, ktoré môže skúmať pri volebnej sťažnosti, ktorá

smeruje tak k neplatnosti volieb, ako aj k zrušeniu ich výsledku.

Ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že základným predpokladom každých

volieb (aj volieb do obecného zastupiteľstva) je rozhodnutie predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky o vyhlásení volieb (príp. nových volieb) zverejnené v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky. Z toho potom vyplýva záver, že ústavný súd by mal

skúmať ústavné a zákonné predpoklady konkrétnych volieb odo dňa vyhlásenia tohto

rozhodnutia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky do oficiálneho vyhlásenia

výsledku volieb. Skúma sa ústavnosť a zákonnosť prípravnej fázy volieb (do

otvorenia volebných miestností), ako aj splnenie podmienok ústavnosti a zákonnosti

samotných volieb (napr. tajnosť hlasovania, všeobecnosť, rovnosť a priamosť

volebného práva a pod.).

Porušenie ústavnosti a zákonnosti v prípravnej fáze volieb môže mať za

následok iba vyhlásenie volieb za neplatné (§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom

súde). Naproti tomu vo fáze samotných volieb porušenie ústavnosti a zákonnosti môže

mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb

podľa .

V prípade, keď boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky,

ktoré nie je možné kvantifikovať z hľadiska správnosti výsledku, prichádza do úvahy

záver o neplatnosti volieb.

Naproti tomu základným predpokladom pre zrušenie volieb je podľa názoru

ústavného súdu preukázanie takých porušení zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom

výsledku volieb, než bol vyhlásený, pričom nie sú pochybnosti o ústavnosti

a zákonnosti prípravnej fázy volieb (príp. sú zistené určité nedostatky, avšak nie takej

závažnosti, že by umožnili záver o neplatnosti volieb).

Výsledok volieb sa tvorí v čase od otvorenia volebných miestností do

vyhlásenia ich výsledkov. Preukázaný nedostatok musí byť kvantifikovateľný (napr.

výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že zvolený bol iný kandidát, než ktorý bol

vyhlásený za zvoleného, kandidujúca strana nedosiahla zákonom stanovenú

percentuálnu hranicu, ústavným súdom bol zistený iný počet platných hlasov než

volebnou komisiou a pod.).

Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd považoval za potrebné zaoberať sa

po skutkovej i právnej stránke otázkou, či v lehote stanovenej rozhodnutím predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky č. zo dňa 4. januára 1999, teda

najneskôr dňa 4. februára 1999, bolo vydané rozhodnutie Obecného zastupiteľstva

v Zelenči v zmysle o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Z dokazovania vyplýva, že uznesenie Obecného zastupiteľstva v Zelenči zo dňa

4. 9. 1998 č. 32/98, ktorým pre komunálne voľby v roku 1998 bol určený jeden

volebný obvod s dvoma volebnými okrskami a 12 poslancami, bolo vyhlásené za

neplatné právoplatným uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. S 12/98 zo dňa

24. 11. 1998, a preto naň nemožno prihliadnuť. Navyše, toto uznesenie bolo prijaté

pred rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. zo

4. januára 1999.

Prihliadať nemožno ani na uznesenie Obecného zastupiteľstva v Zelenči

č. 53/98 zo dňa 25. 11. 1998, ktorým obecné zastupiteľstvo určilo pre komunálne

voľby v roku 1998 jeden volebný obvod s dvoma volebnými okrskami a 12 poslancov,

lebo nie je v súlade s v znení neskorších predpisov.

Bolo vydané pred rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa

4. januára 1999 a podľa svojho výslovného znenia sa vzťahuje na komunálne voľby

v roku 1998, ktoré sa však v obci nekonali.

Uznesením Obecného zastupiteľstva v Zelenči č. 70/98 zo dňa 14. 12. 1998

obecné zastupiteľstvo určuje v prípade neplatnosti referenda zo dňa 28. a 29. 12. 1998

pre nové voľby, ktoré vyhlási predseda národnej rady, jeden volebný obvod s 12

poslancami. Uznesenie súvisí s uznesením č. 65/98 z toho istého dňa, ktorým bol

určený termín konania hlasovania obyvateľov obce – referendum na dni 28. a 29. 12.

1998 a s uznesením č. 66/98 z toho istého dňa o určení referendových otázok.

Uznesenie č. 70/98 však nezodpovedá požiadavkám § 9 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov. Bolo prijaté pred rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení volieb zo dňa 4. januára

1999 a podľa svojho výslovného znenia sa vzťahovalo iba na prípad, že referendum

dňa 28. a 29. 12. 1998 bude neplatné. Toto referendum však vzhľadom na účasť

nadpolovičnej väčšiny oprávnených občanov bolo platné.

Napokon, podľa výsledku hlasovania obyvateľov obce Zeleneč v referende

konanom 28. a 29. 12. 1998 má obec tvoriť jeden viacmandátový volebný obvod

a obecné zastupiteľstvo má mať 12 poslancov. Treba uviesť, že ide o rozhodnutie

obyvateľov obce, a nie o rozhodnutie obecného zastupiteľstva, hoci zákon

v ustanovení v znení neskorších predpisov

vyhradzuje toto rozhodnutie obecnému zastupiteľstvu a nie je preto možné túto

právomoc preniesť na obyvateľov obce ani referendom.

Nič však nebránilo tomu, aby si obecné zastupiteľstvo svojím rozhodnutím

osvojilo výsledky referenda. Mohlo teda zasadnúť a rozhodnúť identicky, ako rozhodli

občania v referende. To sa však nestalo, čo nepochybne vyplýva z prípisu starostu

Jozefa Královiča zo dňa 7. 2. 2000. Starosta totiž uviedol, že obecné zastupiteľstvo

ukončilo svoj mandát 18. a 19. 12. 1998. Preto až do nových volieb dňa 10. 4. 1999

zastupiteľstvo nebolo, a teda ani nezasadalo. Tým je zároveň nepochybné, že

oznámenie o určení počtu poslancov pre voľby do orgánov samosprávy obcí vydané

starostom dňa 3. 2. 1999 je založené iba na hlasovaní obyvateľov obce Zeleneč

v referende konanom 28. a 29. 12. 1998, a nie na rozhodnutí obecného zastupiteľstva.

Treba poznamenať, že právny názor starostu, podľa ktorého mandát poslancov

obecného zastupiteľstva sa skončil 18. a 19. 12. 1998, nie je správny. Z ustanovenia

poslednej vety o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov vyplýva, že funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí

zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Aj podľa čl. I

ústavného volebné obdobie poslancov obecných

zastupiteľstiev zvolených vo voľbách 18. a 19. novembra 1994 sa končí dňom

vykonania volieb do orgánov samosprávy obcí podľa čl. II. Keďže voľby do orgánov

samosprávy obce Zeleneč v zmysle čl. II ústavného zákona sa 18. a 19. decembra 1998

nevykonali, je jednoznačné, že volebné obdobie poslancov Obecného zastupiteľstva

v Zelenči uplynutím termínu 18. a 19. decembra 1998 neskončilo.

Z uvedených skutkových zistení a stanovísk ústavného súdu vyplýva

jednoznačný záver o tom, že Obecné zastupiteľstvo obce Zeleneč nesplnilo úlohu,

ktorá mu bola uložená v prílohe č. 2 rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky č. zo 4. januára 1999 o vyhlásení nových volieb do orgánov

samosprávy obcí, t. j. do 4. februára 1999 neurčilo počet volebných obvodov a počet

poslancov, ktorí sa mali voliť v nových voľbách do orgánov samosprávy obcí

10. apríla 1999.

Pre úplnosť ústavný súd zaujal stanovisko k právnemu názoru navrhovateľa,

podľa ktorého by pre prípad, že obecné zastupiteľstvo do 4. februára 1999 neprijme

rozhodnutie o určení počtu volebných obvodov, ako ani počtu poslancov v nich

volených, vzťahuje sa na nové voľby do orgánov samosprávy obcí dňa 10. apríla 1999

čl. V ústavného o predĺžení volebného obdobia orgánov

samosprávy obcí zvolených vo voľbách v roku 1994.

V zmysle ustanovenia čl. V cit. ústavného zákona v prípade, že obecné

zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo neurčí volebné

obvody a počty poslancov, ktorí sa majú v nich zvoliť v lehote podľa čl. IV písm. a),

uskutočnia sa voľby podľa volebných obvodov a s počtom poslancov v nich, ktoré boli

určené pre voľby 18. a 19. novembra 1994; starosta obce (primátor) to bezodkladne

zverejní spôsobom v mieste obvyklým.

Podľa čl. IV písm. a) cit. ústavného zákona sa na vykonanie volieb do orgánov

samosprávy obcí podľa čl. II lehoty podľa zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

ustanovujú takto: lehota na určenie volebných obvodov, počtu poslancov, ktorí sa

majú v nich zvoliť, a zverejnenie počtu obyvateľov obce (§ 9 ods. 3, § 16 ods. 9) je 40

dní.

Podľa čl. II cit. ústavného zákona sa voľby do orgánov samosprávy obcí

vyhlásené rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/1998

Z. z. o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí na 13. a 14. novembra 1998

vykonajú 18. a 19. decembra 1998.

Z uvedenej citácie ustanovení čl. II, čl. IV písm. a) a čl. V ústavného zákona

č. je celkom jasné a jednoznačné, že tento osobitný režim spôsobu

určenia počtu volebných obvodov a počtu poslancov, ktorý tento ústavný zákon

stanovuje, sa vzťahuje iba na voľby do orgánov samosprávy obcí v zmysle čl. II tohto

ústavného zákona, teda iba na voľby, ktoré sa mali vykonať 18. a 19. decembra 1998.

Takéto stanovisko zrejme zaujal aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo

svojom rozhodnutí o vyhlásení nových volieb do orgánov samosprávy obcí, ktoré bolo

zverejnené pod č. , keďže stanovil v súlade s zákona č.

v znení neskorších predpisov novú 65-dňovú lehotu na určenie

volebných obvodov a počtu poslancov, ktorá sa končila dňa 4. februára 1999.

Osobitný režim stanovený ústavným zákonom aj z logického hľadiska má zmysel iba

v danom okamihu, kedy bolo treba operatívne zabezpečiť čo najskoršie vykonanie

volieb v celoštátnom meradle. Preto sa zvolila metóda, pri ktorej určité právne

skutočnosti súvisiace s prípravou volieb nastali za určitých podmienok ex

constitutione. Nebolo dôvodu takýto osobitný spôsob úpravy vzťahovať aj na

neskoršie voľby, ktoré sa už mohli uskutočniť podľa platného zákona, a nie

v osobitnom režime ústavného zákona.

Po uvedenej analýze možno konštatovať, že pre voľby poslancov Obecného

zastupiteľstva v obci Zeleneč dňa 10. apríla 1999 neboli vytvorené všetky základné

zákonné predpoklady na ich legitímny priebeh. Nebolo totiž vydané rozhodnutie

obecného zastupiteľstva v zmysle v znení

neskorších predpisov o počte volebných obvodov a počte poslancov v nich. Bez

splnenia tejto podmienky sa voľby nemohli vykonať v súlade so zákonom.

Od nesplnenia tejto podmienky ako jedného zo základných predpokladov volieb

do orgánu samosprávy obce Zeleneč sa potom odvíjal celý rad ďalších zistených

pochybení a nedostatkov, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť právneho názoru

navrhovateľa na neplatnosť týchto volieb.

V zmysle ustanovenia občania majú

za rovnakých podmienok prístup k voleným ... funkciám.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vo volebných veciach vyplýva, že

s výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarca spájať

určité podmienky alebo vyžadovať splnenie určitých predpokladov. Pokiaľ však

splnenie takýchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný

orgán, žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve alebo slobode

utrpieť akúkoľvek ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť jeho výkon, zákonné

podmienky alebo predpoklady späté s jeho výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich

zle vyložil, či dokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva

alebo slobody neumožnil. Na uvedenom nemení nič to, že sa takéhoto konania

dopustil orgán štátu, orgán územnej samosprávy alebo volebná komisia ako orgán

verejnej správy (). Vzhľadom na uvedený právny názor ústavný súd

konštatoval, že konaním, resp. nekonaním orgánu územnej samosprávy, t. j. Obecného

zastupiteľstva obce Zeleneč, došlo k porušeniu základného práva zakotveného

v ustanovení .

Porušenie tohto základného práva spočíva v tom, že ak by bol starosta konal

v súlade so zákonom, mal prenechať kompetenciu určiť počet volebných obvodov

a počet poslancov obecnému zastupiteľstvu. Len v takom prípade by bolo zákonne

rozhodnuté, koľko poslancov sa bude voliť, či to bude 16 poslancov alebo

12 poslancov. Vychádzajúc z rozhodnutia Okresného súdu v Trnave sp. zn. S 12/98,

ktorým sa uložila povinnosť zaregistrovať dve kandidátne listiny po 8 poslancoch,

bolo namieste určiť 16 poslancov, a napokon i z posledných volieb v obci konaných

v roku 1994, kedy sa volilo 16 poslancov, možno urobiť záver, že rozsah prístupu

občanov obce Zeleneč k voleným funkciám sa nemal obmedzovať jedným volebným

obvodom a počtom 12 poslancov, ale mali sa voliť 16 poslanci.

Z toho vyplýva, že zákonným počtom poslancov, ktorí sa mali voliť v roku

1998, kedy sa voľby nevykonali, resp. v roku 1999, kedy sa už voľby konali, mohlo

byť 16 poslancov, a nie iba 12 poslancov. Možné obmedzenie počtu poslancov

o 4 poslanecké funkcie znamená podľa názoru ústavného súdu obmedzenie prístupu

občanov obce Zeleneč k voleným funkciám bez zákonných a ústavných dôvodov. Toto

obmedzenie je v priamej spojitosti s tým, že starosta obce 3. 2. 1999 sám, bez

zákonného oprávnenia, určil na základe výsledkov nezákonného obecného referenda

12 poslaneckých mandátov, hoci tak mohlo rozhodnúť iba obecné zastupiteľstvo.

Na záver je potrebné poukázať na to, že na toto porušenie ústavnosti nemalo

vplyv obecné referendum, ktoré sa uskutočnilo 28. 12. a 29. 12. 1998 a určilo iba

12 poslancov. Podľa zákona sa počty volebných obvodov a počet poslancov, ktorí sa

majú voliť, neurčujú referendom, ale rozhodnutím obecného zastupiteľstva.

Podľa ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Vo svojom rozhodnutí sp. zn. (ale aj ) ústavný súd

konštatoval, že právomoc ústavného súdu ... vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63

ods. 1 sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh

volieb. Keďže v prípade posudzovaných volieb k takému hrubému a závažnému

porušeniu zákona došlo, ústavný súd v súlade s vyššie uvedeným názorom konštatuje,

že pri voľbe poslancov do Obecného zastupiteľstva v obci Zeleneč došlo aj

k porušeniu princípu zakotveného v , t. j. že nebola

umožnená slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Obmedzenie slobodnej súťaže politických síl podľa ústavného súdu nie je len

v tom, že sa určil nižší počet volených poslancov, než to mohlo prichádzať do úvahy

pri dodržaní zákona a súdneho rozhodnutia, ale aj v tom, že preukázateľne pod

vplyvom tejto nezákonnosti kandidáti navrhovateľa rezignovali na kandidatúry

v obecných voľbách, čo potvrdzuje obsah ich písomných podaní. K obmedzeniu

slobodnej súťaže politických síl totiž môže dôjsť aj pôsobením činiteľov, ktoré vo

svojom súhrne znamenajú zúženie priestoru na uplatnenie pasívneho volebného práva

pre kandidátov politických strán alebo politických hnutí, prípadne ich koalícií. Takými

činiteľmi boli nezákonné obecné referendum, nezákonné oznámenie starostu z 3. 2.

1999 o počte volených poslancov a napokon aj rozhodnutie súdu, ktorým sa

zaregistrovala len jedna z dvoch kandidátnych listín, hoci pôvodne ten istý súd

zaregistroval obe kandidátne listiny (uznesenie S 12/98 Okresného súdu v Trnave).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedených stanovísk a zistení dospel k záveru, že

pri voľbách do Obecného zastupiteľstva obce Zeleneč konaných 10. apríla 1999 došlo

k porušeniu o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov v spojení s rozhodnutím predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky č. zo 4. januára 1999, príloha č. 2, ako aj

k porušeniu a , a preto vyhlásil tieto

voľby za neplatné.

Ústavný súd dospel zároveň k záveru, že požiadavka navrhovateľa na zrušenie

výsledku volieb v celom rozsahu nie je dôvodná. Takýto výrok by prichádzal do úvahy

iba vtedy, keby boli voľby inak platné a iba vyhlásený výsledok by nebol správny.

Z dikcie ustanovenia vyplýva, že ústavný

súd môže vyhlásiť voľby za neplatné (písm. a) cit. ustanovenia), zrušiť napadnutý

výsledok volieb (písm. b) cit. ustanovenia), resp. zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený (písm. c) cit. ustanovenia). Výrok

o neplatnosti volieb ako celku podľa

vylučuje podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodnúť vo veci tých istých volieb

podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) cit. zákona, t. j. zrušiť napadnutý výsledok

volieb. Obdobný záver platí aj vo vzťahu k písm. c) citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde.

V prípade posudzovanej volebnej sťažnosti ústavný súd rozhodol o neplatnosti

voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Zeleneč konaných 10. apríla 1999,

a preto volebnú sťažnosť v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zrušenia výsledku

týchto volieb, v zmysle ustanovenia

zamietol.

Pri takomto právnom názore ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa

aj ostatnými námietkami, ktoré navrhovateľ uviedol v návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2000

Ján Mazák, v. r.

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky