Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 2/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Tibora Šafárika a sudcov JUDr. Jána Klučku a JUDr. Richarda Rapanta na

neverejnom zasadnutí senátu konanom 10. marca 1999 prerokoval podnet

, bytom , zastúpeného advokátom JUDr. Jánom

Hrubalom, Banská Bystrica, Skuteckého 16, vo veci porušenia jeho základného práva

podľa postupom Obecného úradu Ľubotice

a Okrskovej volebnej komisie (okrsok č. 2) Parchovany vo voľbách do Národnej rady

Slovenskej republiky 25. – 26. septembra 1998 a takto

rozhodol:

Postupom Obecného úradu Ľubotice pri vyhotovení voličského preukazu

9. septembra 1998 a Okrskovej volebnej komisie (okrsok č. 2) Parchovany, ktorým

neumožnila hlasovanie vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky

26. septembra 1998, b o l o p o r u š e n é základné právo

zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa

.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bolo

21. októbra 1998 doručené podanie (ďalej len „navrhovateľ“),

bytom označené ako „Podnet na začatie konania pred

ústavným súdom v zmysle “ s prílohami.

Na výzvu Ústavného súdu SR navrhovateľ svoj podnet 28. decembra 1998 spresnil

a nakoľko tento po spresnení spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti a Ústavný

súd SR nezistil dôvody na jeho odmietnutie podľa § 24 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. (ďalej len „zákon o Ústavnom

súde SR“), 13. januára 1999 ho prijal na konanie.

Ústavný súd SR sa 14. januára 1999 obrátil s výzvou na písomné vyjadrenie sa

k prijatému podnetu na účastníka konania, Obecný úrad Ľubotice, a jeho vyjadrenie

dostal 26. januára 1999. Pokiaľ ide o Okrskovú volebnú komisiu (okrsok č. 2)

v Parchovanoch ako druhého účastníka konania, nakoľko po voľbách do Národnej

rady Slovenskej republiky táto zanikla, Ústavný súd SR si od Obecného úradu

v Parchovanoch 7. decembra 1998 vyžiadal kópiu „Záznamu o uznesení Okrskovej

volebnej komisie Parchovany zo dňa 26. septembra 1998“, z ktorého bolo možné

overiť si jej postup namietaný navrhovateľom. Ústavný súd SR sa 18. novembra 1998

obrátil tiež na ministra vnútra Slovenskej republiky so žiadosťou o zaslanie pokynu,

ktorým sa upravujú podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov štátnej správy pri

voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vydávajú vzory volebných tlačív.

Tento pokyn, ktorý Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo v súlade s § 54

ods. 1 o voľbách do Slovenskej

národnej rady v znení neskorších predpisov, bol Ústavnému súdu SR doručený

25. novembra 1998. Nakoľko všetci účastníci konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o Ústavnom súde SR súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, Ústavný súd SR

o podnete navrhovateľa rozhodol na neverejnom zasadnutí.

1. Navrhovateľ vo svojom podnete o. i. uviedol: „Paragraf 7

o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v platnom znení dáva voličom, ktorí

nebudú môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom sú zapísaní, možnosť vyžiadať si

voličský preukaz a voliť naň v ktoromkoľvek inom volebnom okrsku. Keďže ja som

už začiatkom mesiaca september vedel, že nebudem voliť v mieste trvalého bydliska,

dňa 9. 9. 1998 som navštívil Obecný úrad v Ľuboticiach a požiadal som o vydanie

voličského preukazu. Tento mi bol vystavený pod číslom 4.

Dňa 26. 9. 1998 som chcel vykonať volebný akt a s voličským preukazom som

sa dostavil do volebnej miestnosti Okrskovej volebnej komisie č. 2 v Parchovanoch.

Okrsková volebná komisia po skontrolovaní môjho voličského preukazu mi však

nedovolila voliť s tvrdením, že môj voličský preukaz je neúplný. Podľa nej chýbal na

ňom čitateľný podpis starostu obce a namiesto okrúhlej pečiatky bol orazítkovaný

odtlačkom pečiatky podlhovastej. Komisia hlasovaním takto rozhodla napriek tomu,

že ešte pred tým si overila telefonátom na Obecný úrad v Ľuboticiach skutočnosť, či

nejde o falzifikát a či takýto voličský preukaz skutočne vydaný bol. Zastihnutý

pracovník úradu (pracovníčka) potvrdil (a), že ide o skutočne vydaný preukaz a že

v mojej osobe ide o obyvateľa obce s aktívnym volebným právom, ktorý bol

vyčiarknutý zo zoznamu voličov a bol mu vydaný voličský preukaz. Na základe

takéhoto postupu komisie som proti jej postupu podal sťažnosť na Okresnú volebnú

komisiu v Trebišove – na sťažnosť doteraz odpovedané nebolo.

Článok 30 SR zaručuje občanom zúčastňovať sa na správe vecí

verejných, a to priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Voľby do

zákonodárneho zhromaždenia a umožnenie účasti na nich na základe všeobecného,

priameho a rovného volebného práva sú základnou garanciou ustanovenia tohto článku

, pričom však mne toto právo postupom okrskovej volebnej komisie bolo upreté.

Toto jednoznačne považujem za porušenie mojich práv, a preto navrhujem, aby

ústavný súd začal konanie v zmysle .

Právomoc ústavného súdu je daná tým, že proti takémuto konaniu okrskovej volebnej

komisie nie je prípustný žiadny iný mnou nevyužitý opravný prostriedok.

Meritom tohto sporu je voličský preukaz a jeho náležitosti. Nepopieram, že mne

vystavený preukaz tieto náležitosti zrejme nemal, čo odôvodňovalo postup komisie

smerujúci k telefonickému overeniu jeho pravosti. Nenamietam, že mal byť označený

odtlačkom pečiatky so štátnym znakom, nakoľko povinnosť použiť štátny znak na

úradných pečatiach a listinách vyplýva zo znenia

o štátnych symboloch SR a ich používaní (voličský preukaz vskutku osvedčuje

dôležité skutočnosti a oprávnenia a v tomto prípade orgán samosprávy vykonáva

štátnu správu podľa osobitných predpisov). Tvrdím však, že nesprávny postup orgánu

verejnej správy nemôže byť dôvodom na odňatie garantovaného práva

občanov.

Ja nie som na vine, že samosprávny orgán je nedostatočne znalý právnych

predpisov o používaní okrúhlych pečatí so štátnym znakom. Nikto po mne nemôže

požadovať, aby som kontroloval náležitosti úradných dokumentov vydaných orgánmi

štátnej správy alebo samosprávy, konal som dobromyseľne a v dobrej viere bez

akéhokoľvek úmyslu zneužiť ustanovenia volebného zákona o možnosti voliť mimo

trvalého bydliska. Takéto moje konanie v tomto prípade aj bolo preukázané – Obecný

úrad v Ľuboticiach preukázal už okrskovej komisii všetky mnou uvádzané fakty. Ak

mi aj za tejto situácie bolo upreté jedno z najzákladnejších politických práv

garantovaných – právo voliť – považujem to za vážne porušenie zákonov

i .

Prijať filozofiu, na základe ktorej chyba orgánu verejnej alebo štátnej správy

môže ukrátiť občana na uplatňovaní si jeho práv, by znamenala nebezpečný precedens

aj do budúcnosti. Aj preto, uvedomujúc si faktickú nemožnosť vrátenia hlasovacieho

práva, navrhujem, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní tohto podnetu na

začatie konania vyniesol toto

u z n e s e n i e

Ústavný súd Slovenskej republiky začína konanie o porušení práva

podnecovateľa upraveného v a prijíma

podnet na ďalšie konanie.

Po konaní vo veci samej navrhujem, aby súd vyniesol toto

u z n e s e n i e

Postupom Okrskovej volebnej komisie č. 2 v Parchovanoch a prijatím jej

uznesenia zo dňa 26. 9. 1998, na základe ktorého nebolo umožnené hlasovať vo

voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky ,

, bytom , bolo porušené ústavné právo podnecovateľa

zúčastniť sa správy vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov zakotvené

v “.

V spresnení svojho podnetu z 28. decembra 1998 navrhovateľ svoju doterajšiu

argumentáciu v podstate zopakoval, pričom požiadal, aby ústavný súd o ňom konal aj

za účasti Obecného úradu v Ľuboticiach a svojím nálezom rozhodol: „Postupom

Obecného úradu v Ľuboticiach dňa 9. 9. 1998 pri vystavení voličského preukazu

, , bytom postupom

Okrskovej volebnej komisie č. 2 v Parchovanoch a prijatím jej uznesenia zo dňa 26. 9.

1998, na základe ktorého mu nebolo umožnené hlasovať vo voľbách do Národnej rady

Slovenskej republiky, bolo porušené jeho ústavné právo zúčastniť sa správy vecí

verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov zakotvené v

Slovenskej republiky“.

2. Vo svojom písomnom vyjadrení z 21. januára 1999 k prijatému podnetu

navrhovateľa Obecný úrad Ľubotice uviedol: „V zmysle Vašej výzvy na písomné

vyjadrenie k prijatému podnetu , bytom ,

Vám dávame nasledujúce stanovisko:

„V zmysle volebného zákona bol vydaný pracovníčkou obecného úradu

voličský preukaz pod č. 4 pre . Podpisovaním voličských

preukazov boli starostom obce poverené pracovníčky obecného úradu, teda aj

, ktorá uvedený voličský preukaz podpísala.

Dňa 26. 9. 1998 , člen okrskovej volebnej komisie

v Ľuboticiach, prevzal telefonát od Okrskovej volebnej komisie č. 2 v Parchovanoch,

ktorým bol vznesený dotaz, či bol vydaný Obecným úradom

Ľubotice voličský preukaz.

Po preverení voličského zoznamu a zoznamu vydaných voličských preukazov

bolo pracovníčkou obce p. potvrdené, že mal

Obecným úradom v Ľuboticiach vydaný právoplatný voličský preukaz a bol

vyškrtnutý zo zoznamu voličov obce Ľubotice, čím sme Okrskovej volebnej komisii

č. 2 v Parchovanoch potvrdili oprávnenosť na jeho právo

pristúpiť k voľbám mimo obce Ľubotice“.

3. Nakoľko ďalší účastník konania, t. j. Okrsková volebná komisia Parchovany,

(okrsok č. 2) po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zanikla, ústavný súd

si od Obecného úradu v Parchovanoch vyžiadal „Záznam o uznesení Okrskovej

volebnej komisie Parchovany (okrsok č. 2) zo dňa 26. 9. 1998“, v ktorom sa uvádza:

„Podľa uznesenia horeuvedenej komisie sa neumožnilo hlasovanie p.

, r. č. , bytom , na voličský preukaz

č. 4, vydaný v obci Ľubotice, z dôvodu neúplnosti voličského preukazu:

- chýba čitateľné meno a priezvisko starostu obce (je tam len nečitateľný podpis),

- je opečiatkovaný podlhovastou pečiatkou obce.

Komisia hlasovala za umožnenie hlasovania

pomerom hlasov - za 2 hlasy, proti 5 hlasov“.

II.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd v konaní o jeho

podnete rozhodol, že k porušeniu jeho základného práva podľa

došlo tak postupom Obecného úradu v Ľuboticiach, ako aj Okrskovej volebnej

komisie (okrsok č. 2) v Parchovanoch, ústavný súd zisťoval, či, v akom rozsahu a

akým spôsobom sa oba označené orgány podieľali na porušení jeho základného práva

podľa vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 26.

septembra 1998.

1. Obecný úrad Ľubotice navrhovateľovi na jeho žiadosť vystavil voličský

preukaz č. 4 ešte 9. septembra 1998. Ako vyplynulo z vyjadrenia starostu obce

Ľubotice k prijatému podnetu navrhovateľa: „V zmysle volebného zákona bol vydaný

pracovníčkou obecného úradu voličský preukaz č. 4 pre .

Podpisovaním voličských preukazov boli starostom obce poverené pracovníčky

obecného úradu, teda aj , ktorá uvedený voličský preukaz podpísala“. Na

túto skutočnosť poukázala Okrsková volebná komisia (okrsok č. 2) v Parchovanoch,

ktorá vo svojom uznesení z 26. septembra 1998 o. i. argumentovala neúplnosťou jeho

voličského preukazu, nakoľko v ňom „chýba čitateľné meno a priezvisko starostu

obce“. Ústavný súd SR po preverení tohto tvrdenia zistil, že ten postup Obecného

úradu Ľubotice, na základe ktorého starosta obce poveril podpisovaním voličských

preukazov pracovníčky obecného úradu, nie je v súlade so Vzorom tlačiva voličského

preukazu (T/1), ktorý na účely organizačno-technického zabezpečenia volieb vydalo

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 1 písm. b) zákona

č. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov,

nakoľko vo vzore tlačiva voličského preukazu (T/1) je jasne vyznačené, že voličský

preukaz vydaný obcou má byť označený menom, priezviskom a podpisom starostu

obce. Postup Okrskovej volebnej komisie (okrsok č. 2) v Parchovanoch, ktorá na tento

nedostatok voličského preukazu navrhovateľa poukázala, bol preto oprávnený.

Voličský preukaz navrhovateľa č. 4 Obecný úrad v Ľuboticiach opečiatkoval

podlhovastou pečiatkou obce (bez štátneho znaku Slovenskej republiky). Okrsková

volebná komisia (okrsok č. 2) v Parchovanoch poukázala aj na túto skutočnosť, keď vo

svojom uznesení z 26. septembra 1998 ako ďalší nedostatok voličského preukazu

vytkla, že „je opečiatkovaný podlhovastou pečiatkou obce“. Na uvedenú skutočnosť

vo svojom podaní zareagoval aj navrhovateľ, ktorý o. i. uviedol: „Meritom sporu je

voličský preukaz a jeho náležitosti. Nenamietam, že mal byť označený odtlačkom

pečiatky so štátnym znakom, nakoľko povinnosť použiť štátny znak na úradných

pečatiach a listinách vyplýva zo znenia o štátnych

symboloch a ich používaní (voličský preukaz vskutku osvedčuje dôležité skutočnosti

a oprávnenia a v tomto prípade orgán samosprávy vykonáva štátnu správu podľa

osobitných predpisov“).

Ústavný súd SR preskúmal postup Obecného úradu Ľubotice a Okrskovej

volebnej komisie (okrsok č. 2) v Parchovanoch, ako aj citované tvrdenie navrhovateľa

a zistil, že používanie úradných pečiatok so štátnym znakom orgánmi územnej

samosprávy upravuje § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a o ich používaní, podľa

ktorého: „Orgány územnej samosprávy označujú úradnými pečiatkami so štátnym

znakom a nápisom Slovenská republika listiny obsahujúce rozhodnutie alebo

osvedčenie dôležitých skutočností alebo oprávnení vo veciach, v ktorých vykonávajú

štátnu správu podľa osobitných predpisov“. Možnosť prenesenia výkonu niektorých

úloh štátnej správy na obec potvrdzuje o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov (vzťah štátu a obce), ak je ich plnenie takýmto

spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci

potrebné finančné a iné materiálne prostriedky. Pokiaľ ide o výkon štátnej správy vo

voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších

predpisov pod písmenom b) svojho § 16 uvádza, že Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre „organizačné zabezpečenie volieb

do Národnej rady Slovenskej republiky a orgánov miestnej samosprávy a referenda“.

Organizačné úlohy, ktoré na základe tohto zákonného zmocnenia vykonáva

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, možno považovať za výkon štátnej správy

ako súčasti všeobecnej vnútornej správy. Úlohy ministerstva vnútra ako ústredného

orgánu štátnej správy pre organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady

Slovenskej republiky sú konkretizované v o voľbách do

Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, podľa ktorého:

„(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

a) v osobitnom pokyne upraví podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov

štátnej správy pri

1. utváraní volebných okrskov,

2. zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností,

3. úschove volebných dokumentov,

b) vydá vzory volebných tlačív a zabezpečí rozmnoženie potrebného počtu volebných

tlačív“.

Vydanie osobitného pokynu pre úseky uvedené pod bodmi 1 až 3 písmena a)

a na vydanie vzorov volebných tlačív podľa písmena b)

o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov predstavuje

formu a spôsob realizácie oprávnenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako

ústredného orgánu štátnej správy pre „organizačné zabezpečenie volieb do Národnej

rady Slovenskej republiky“ podľa o organizácii

ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov.

V rozsahu a spôsobom, v ktorom do takto vymedzeného okruhu právomoci

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ako ústredného orgánu štátnej správy pre

organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky) vstupujú

obce, možno plnenie ich úloh považovať za výkon štátnej správy. Ich konkrétnu

o voľbách

do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, ktoré určujú jednotlivé

úlohy obcí tvoriace súčasť organizačného zabezpečenia volieb do Národnej rady

Slovenskej republiky. Medzi tie úlohy obcí, ktoré tvoria súčasť organizačného

zabezpečenia volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, patria aj voličské

preukazy (§ 7 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady). Nakoľko

vyhotovovanie voličských preukazov patrí medzi tie úlohy obcí, ktoré predstavujú

výkon štátnej správy pri organizačnom zabezpečovaní volieb do Národnej rady

Slovenskej republiky, akékoľvek písomné úkony s nimi spojené predpokladajú

a vyžadujú používanie pečiatok obce so štátnym znakom Slovenskej republiky, a nie

pečiatok slúžiacich pre potreby obecnej samosprávy. Argument, že vo voľbách do

Národnej rady Slovenskej republiky obce vykonávajú úlohy štátnej správy, a nie úlohy

obecnej samosprávy, potvrdzuje aj o voľbách do

Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, v súlade s ktorým sa výdavky

spojené s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky (vrátane výdavkov obcí)

uhrádzajú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že

povinnosťou Obecného úradu v Ľuboticiach bolo voličský preukaz navrhovateľa

označiť pečiatkou obce so štátnym znakom Slovenskej republiky, nakoľko výkon

tohto jej oprávnenia nemožno považovať za súčasť obecnej samosprávy, ale za výkon

štátnej správy pri organizačnom zabezpečení volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky. Obecný úrad v Ľuboticiach preto nepostupoval správne, keď voličský

preukaz navrhovateľa označil podlhovastou pečiatkou obce bez štátneho znaku

Slovenskej republiky a nepostupoval správne tiež v tom, že voličský preukaz

navrhovateľa podpísala pracovníčka Obecného úradu Ľubotice, a nie starosta obce.

2. Po zistení spomenutých nedostatkov voličského preukazu navrhovateľa sa

Okrsková volebná komisia (okrsok č. 2) v Parchovanoch na jeho výzvu telefonicky

spojila s Obecným úradom Ľubotice za účelom overenia údajov v ňom uvedených. Vo

svojom písomnom vyjadrení z 21. januára 1999 starosta obce Ľubotice túto skutočnosť

výslovne potvrdil, keď uviedol: „Dňa 26. septembra 1998 , člen

okrskovej volebnej komisie v Ľuboticiach, prevzal telefonát od Okrskovej volebnej

komisie č. 2 v Parchovanoch, ktorým bol vznesený dotaz, či bol

vydaný Obecným úradom Ľubotice voličský preukaz. Po preverení

voličského zoznamu a zoznamu vydaných voličských preukazov bolo pracovníčkou

obce p. potvrdené, že mal Obecným úradom

v Ľuboticiach vydaný právoplatný voličský preukaz a bol vyškrtnutý zo zoznamu

voličov obec Ľubotice, čím sme Okrskovej volebnej komisii č. 2 v Parchovanoch

potvrdili oprávnenosť na jeho právo pristúpiť k voľbám mimo

obce Ľubotice“. Napriek tomu, že týmto telefonickým rozhovorom sa odstránili

akékoľvek pochybnosti týkajúce sa nedostatkov uvedených vo voličskom preukaze

navrhovateľa, Okrsková volebná komisia (okrsok č. 2) v Parchovanoch mu

neumožnila (pomerom hlasov 2 za, proti 5) hlasovať vo voľbách do Národnej rady

Slovenskej republiky. Takýmto postupom Okrsková volebná komisia (okrsok č. 2)

v Parchovanoch porušila základné právo navrhovateľa zaručené ,

t. j. právo zúčastňovať sa správy vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov.

K porušeniu tohto práva došlo za situácie, kedy si uvedené nedostatky svojho

voličského preukazu navrhovateľ sám nespôsobil a aj napriek tomu, že orgán, ktorý

rozhodoval o tom, či navrhovateľ hlasovať bude, sa predtým telefonicky ubezpečil, že

neexistujú žiadne právne a ani faktické prekážky reálneho výkonu jeho základného

práva podľa .

S výkonom ktoréhokoľvek zo základných práv alebo slobôd môže zákonodarca

spájať určité podmienky alebo vyžadovať splnenie určitých predpokladov. Pokiaľ však

splnenie takýchto podmienok alebo predpokladov má zabezpečiť štátny alebo iný

orgán, žiadny oprávnený subjekt nesmie na svojom základnom práve alebo slobode

utrpieť akúkoľvek ujmu len preto, že ten, kto mu mal umožniť jeho výkon, zákonné

podmienky alebo predpoklady späté s jeho výkonom buď vôbec nepoznal, alebo si ich

zle vyložil, či dokonca aj po zistení, že k ich splneniu došlo, výkon základného práva

alebo slobody neumožnil. Na uvedenom nemení nič to, že sa takéhoto konania

dopustil orgán štátu, orgán územnej samosprávy alebo volebná komisia ako orgán

verejnej správy ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zistil, že v prípade podnetu navrhovateľa

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa označenými

postupmi Obecného úradu Ľubotice a Okrskovej volebnej komisie (okrsok č. 2)

v Parchovanoch. Obecný úrad Ľubotice sa na porušení základného práva navrhovateľa

podieľal tým, že pri výkone úloh štátnej správy tvoriacich súčasť organizačného

zabezpečenia volieb do Národnej rady Slovenskej republiky nepostupoval spôsobom

určeným v osobitnom pokyne ministerstva vnútra vydanom podľa § 54 ods. 1 zákona

č. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Okrsková volebná komisia (okrsok č. 2) v Parchovanoch sa na porušení základného

práva navrhovateľa podieľala tým, že aj napriek zisteniu, že došlo k splneniu všetkých

právnych a faktických podmienok výkonu jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 1

, mu jeho výkon neumožnila s poukazom na také nedostatky jeho voličského

preukazu, ktoré si tento nespôsobil. Taký postup orgánu verejnej správy, ktorým

podmieňuje výkon jedného zo základných práv občana splnením podmienky alebo

náležitostí, ktoré tento prejavom svojej vôle nemôže ovplyvniť, podľa právneho

názoru ústavného súdu nie je v súlade ani s princípom právnej istoty ako jedným

z imanentných znakov právneho štátu.