Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)PL. ÚS 16/2011
PDF · 256.32 KB
No categories available
PL. ÚS 16/2011
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2011
v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,
Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika o sťažnosti M. P., zastúpenej advokátom Mgr. M. K., B., za účasti I. H., T., pre
namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trebichava konaných
27. novembra 2010 takto
rozhodol:
Voľby starostu obce Trebichava konané 27. novembra 2010 v y h l a s u j e za
n e p l a t n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
PL. ÚS 16/2011-16 z 12. januára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), za účasti
I. H. (ďalej len „odporkyňa“ alebo „zvolená starostka“), ktorou sťažovateľka namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trebichava konaných 27. novembra 2010
(ďalej aj „napadnuté voľby“).
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v napadnutých voľbách kandidovala
na funkciu starostu obce Trebichava. Jej jediným protikandidátom bola odporkyňa, ktorá
pôsobila vo funkcii starostu aj v predchádzajúcom volebnom období. Sťažovateľka sa
domáha vyslovenia neplatnosti týchto volieb, pretože podľa jej názoru boli napadnuté voľby
neústavné a nezákonné z týchto podstatných dôvodov:
2.1 Sťažovateľka napáda predovšetkým „hlasovanie mimo volebnej miestnosti“.
Podľa tvrdenia sťažovateľky „v deň konania volieb predseda miestnej volebnej
komisie v Trebichave p. J. G. a jej dvaja členovia p. Š. P. a p. L. K. umožnili najmenej
štyrom voličom voliť do prenosnej volebnej schránky na miestach, ktoré sa nenachádzali
v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola miestna volebná komisia zriadená,
konkrétne išlo o mesto B. a obec S.“. ... Z uvedeného „vyplýva ako nepochybné, že volebná
komisia postupovala v priamom rozpore s § 31 ods. 6 prvá veta zákona č. 346/1990 Zb.
o voľbách do orgánov samosprávy obcí. ... Volebná komisia v rozpore s týmto ustanovením
umožnila prinajmenšom štyrom voličom, aby akt hlasovania vykonali nielen mimo volebnej
miestnosti, ale aj mimo územného obvodu volebného okrsku, pre ktorý bola táto komisia
zriadená. S prihliadnutím na skutočnosť, že rozdiel hlasov medzi oboma kandidátkami na
starostu obce Trebichava bol len štyri hlasy, je zrejmé, že tento nezákonný postup komisie
mohol ovplyvniť výsledky volieb na starostu obce.“ ...
2.2 Sťažovateľka ďalej namieta „hromadné prihlasovanie sa na trvalý pobyt v čase
krátko pred konaním volieb“.
V súvislosti s touto námietkou sťažovateľka uviedla, že „do volebných zoznamov a na
kandidátku do obecného zastupiteľstva boli zapísaní občania, ktorí boli na trvalý pobyt
v obci prihlásení účelovo pred voľbami. Ide o občanov, ktorí vlastnia v katastrálnom území
obce rekreačné domy, no trvalo sa v obci nezdržiavajú. V obci Trebichava má trvalý pobyt
43 občanov, pričom počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov je 39. V obci bolo na trvalý
pobyt účelovo, v snahe ovplyvniť výsledok volieb v prospech odporkyne, v čase krátko pred
konaním volieb prihlásených 8 občanov, čo predstavuje približne 20 % zapísaných voličov.
Po intervencii odporkyne ako starostky v predchádzajúcom volebnom období došlo
k predaju obecného pozemku niektorým z týchto osôb, bez súhlasu vlastníkov susediacich
pozemkov, aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva trvali na ich písomnom
súhlase. Títo občania boli následne, s cieľom ovplyvniť výsledok volieb v prospech
odporkyne, prihlásení na trvalý pobyt v obci. ...
V spojitosti s uvedeným skutkovým stavom je nepochybné, že (i) v tomto prípade
nebol dodržaný legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia
obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť tamojšieho
územného spoločenstva, a že (ii) došlo k takým aktivitám kandidáta na funkciu starostu
v spojitosti s predmetnými voľbami, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy
hlásenia (trvalého) pobytu občanov (zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby, ktoré trvalo
žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto
územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce).“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej
sťažnosti nálezom rozhodol, že „voľby starostu obce Trebichava, konané dňa 27. novembra
2010, sú neplatné“, a uplatnila si aj trovy právneho zastúpenia.
3. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení priložila k volebnej sťažnosti najmä
zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, čestné vyhlásenia troch členov
miestnej volebnej komisie, ako aj čestné vyhlásenie voliča.
3.1 Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce
Trebichava z 27. novembra 2010 vyplýva, že počet osôb zapísaných v zozname voličov je
39 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 32.
Zvolená starostka z celkového počtu 32 platných hlasov získala 18 hlasov a sťažovateľka
získala 14 hlasov. Členovia volebnej komisie J. G. (predseda), A. K., L. K., Š. P. a A. Ž.
zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce podpísali bez výhrad.
3.2 Z čestného vyhlásenia L. K., člena volebnej komisie vyplýva, že: „Svojím
podpisom potvrdzujem, že ako člen Okrskovej volebnej komisie v obci Trebichava, dňa
27. 11. 2010 som s volebnou urnou a hlasovacími lístkami opustil volebný okrsok. Mimo
obvodu volebného okrsku volili štyria voliči zapísaní vo volebných zoznamoch obce
Trebichava.“. Členky volebnej komisie A. K. a A. Ž. vo svojom čestnom vyhlásení svojimi
podpismi potvrdzujú, že „... traja členovia volebnej komisie opustili volebný obvod obce
Trebichava s prenosnou volebnou urnou a hlasovacím lístkami“. Z čestného vyhlásenia
voličky a zároveň kandidátky na poslanca obecného zastupiteľstva K. D. vyplýva, že v deň
volieb volila v obci S., teda mimo obvodu volebného okrsku, „... kde za mnou prišli
členovia okrskovej volebnej komisie ...“.
4. Z fotokópií prihlasovacích lístkov na trvalý pobyt vyžiadaných z obecného úradu
vyplýva, že v roku 2010 sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo osem občanov, a to konkrétne:
P. J., M. J. a Ing. I. J. - všetci prihlásení 19. novembra 2010, Ing. I. S., Ing. Z. S., A. S.
a J. H.–všetci prihlásení 1. októbra 2010 a J. Ď.–prihlásený 23. novembra 2010.
5. Z evidencie odhlásených obyvateľov obce vedených na obecnom úrade vyplýva,
že obyvatelia obce P. J., M. J. a Ing. I. J. sa 28. decembra 2010 odhlásili z trvalého pobytu
v obci.
6. Na základe výzvy sa zvolená starostka podaním doručeným ústavnému súdu
25. januára 2011 vyjadrila k predmetnej sťažnosti, pričom uviedla, že podľa jej názoru
neporušila zákony. Nebola členkou volebnej komisie a po svojom odvolení nebola vo
volebnej miestnosti. K osobám prihláseným na trvalý pobyt v obci uviedla, že prihlásené
osoby spĺňali všetky zákonné podmienky a obecný úrad nemal žiadne zákonné dôvody
odmietnuť ich prihlásenie, pričom ani nemožno nijako dokázať, že tieto osoby dali svoj hlas
práve jej. K predaju pozemkov obce uviedla, že tento prebehol pred viac ako troma rokmi a
boli splnené všetky zákonné podmienky predaja.
II.
7. Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal na Obecnom úrade
v Trebichave 21. januára 2011 výsluchy svedkov.
8. Z výpovede svedka J. G., ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie,
vyplýva, že voľby prebiehali bez vážnejších nedostatkov. Na voľbách sa zúčastnilo 39
voličov, voľby dopadli v prospech pani H. 18:14. K voľbám do prenosnej volebnej schránky
uviedol, že bol s volebnou urnou za voličmi v B. a v S. v dobrej viere, keďže ho o to
niekoľkokrát požiadali. V B. bol s ďalším členom volebnej komisie Š. P. za A. M. a za jeho
ženou I. M., a boli tiež u Š. Ď., keďže menovaná má vysoký vek a nemohla prísť k voľbám.
V S. bol s členom volebnej komisie L. K. za pani K. D., ktorá ho o 18.45 h požiadala
telefonicky z dôvodu, že nemohla odísť z práce.
9. Svedok L. K., člen volebnej komisie, uviedol, že v deň volieb sa volebná komisia
zišla pred 7.00 h, pričom jeho úlohou ako člena volebnej komisie bolo „iba kontrolovať“,
ako prebiehajú voľby. K hlasovaniu do prenosnej volebnej urny dodal, že členovia volebnej
komisie navštívili v B. voličov A. M., I. M. a Š. Ď. a v S. voličku K. D. O 20.00 h sa
otvorila prenosná urna, I. H. (zvolená starostka, pozn.) bola v miestnosti, predseda volebnej
komisie vysypal hlasovacie lístky a starostka sedela v miestnosti a písala. Potom sa triedili
hlasy. Aj svedok triedil a spočítaval hlasy. Pani zvolená starostka získala 18 hlasov a pani P.
získala 14 hlasov.
10. Z výpovede svedkyne A. K., členky volebnej komisie, vyplýva, že ráno pred
začatím volieb sa dostavila do zasadačky obecného úradu, kde prebiehali voľby, sadla si za
stôl a spolu s A. Ž. krúžkovali mená voličov, ktorí sa dostavili k voľbám. Voľby prebiehali
štandardným spôsobom a volilo sa aj do prenosnej volebnej schránky, pričom sa s ňou išlo
aj do B. a do S. Svedkyňa bola prítomná pri sčítavaní hlasov, pričom zvolená starostka bola
taktiež prítomná pri tomto sčítavaní. Predseda volebnej komisie J. G. čítal hlasy a zvolená
starostka robila čiarky, ostatní členovia komisie boli prítomní a kontrolovali priebeh.
11. Z výpovede svedkyne K. D. vyplýva, že v deň volieb bola v práci na P. v S.
Pretože jej pracovná doba mala trvať asi do 21.00 h, pred 19.00 h zavolala J. G., aby prišli
za ňou do S., pretože chcela voliť, ale pracovné povinnosti jej to neumožnili. K pracovnému
času v deň volieb uviedla, že pracovala ráno od 5.00 h do 11.00 h a večer od 15.30 h do
21.00 h. Medzičasom nešla voliť z dôvodu, že sa domnievala, že voľby sú do 22.00 h, ale
keď sa dozvedela, že to tak nie je, zavolala predsedovi volebnej komisie, či by nemohli prísť
za ňou s urnou do S.
12. Svedkyňa J. B., zamestnankyňa obecného úradu, uviedla, že medzi jej pracovnú
náplň patrí aj evidencia hlásenia trvalého pobytu obyvateľov obce. V obci sa v roku 2010
prihlásilo na trvalý pobyt asi osem občanov. Mená si presne nepamätala, no boli to tí
občania, ktorých prihlasovací lístok na trvalý pobyt predložila vo fotokópii. Občania, ktorí
sa prihlásili, majú všetci nehnuteľnosti v obci. Sú to rodinné domy alebo chaty. Pri
prihlasovaní občania uvádzajú rôzne dôvody, väčšinou sú to však bytové dôvody. Pokiaľ
išlo o odhlásených obyvateľov, svedkyňa predložila zoznam obyvateľov, ktorí boli z obce
odhlásení. Dodala, že P. J. a M. J., ako aj Ing. I. J. sa odhlásili z obce Trebichava
28. decembra 2010. Túto skutočnosť aj vyznačila v predloženej evidencii odhlásených osôb.
III.
13. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný
súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy ...
Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.
Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním na štvorročné obdobie.
Z citovaných článkov ústavy vyplýva, že podobne, ako sú zdrojom štátnej moci
občania (čl. 2 ods. 1 ústavy), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia
obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom
slobodných a demokratických volieb. Voľby sú teda prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto zodpovedá i zákonná
úprava volebného súdnictva, ktorého zmyslom a účelom v demokratickom právnom štáte je
nezávislý prieskum regulárnosti priebehu a výsledkov volieb, garancie legitimity moci
dodržaním legality jeho utvárania. Volebné súdnictvo je pritom z pohľadu ústavného
založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou (a to objektívnou alebo
potencionálnou) a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke,
podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie
tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,
ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí
v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať
pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie
za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť
volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké
postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má
priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom
fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. sp. zn. PL. ÚS 17/94, sp. zn. PL. ÚS 19/94, sp. zn. PL. ÚS 50/99). Inými slovami,
každé porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov
samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) nevyvoláva
nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje
materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy
uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť
len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré
odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov.
Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad
súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať
vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je
teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri
predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie
zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb
alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom
skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 118/07).
S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd v okolnostiach danej veci
posúdil, či zistené skutočnosti jednotlivo, alebo spoločne sú ústavne relevantným porušením
príslušných ustanovení volebného zákona.
14. Sťažovateľka predovšetkým namieta, že miestna volebná komisia umožnila
bezdôvodne najmenej štyrom voličom voliť do prenosnej volebnej urny na miestach, ktoré
sa nenachádzali v územnom obvode volebného okrsku.
Podľa § 31 ods. 6 volebného zákona volič môže požiadať zo závažných, najmä
zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej
miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná
komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch
svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič
hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Zákonnými podmienkami hlasovania do prenosnej volebnej schránky v zmysle
citovaného § 31 ods. 6 volebného zákona sú predovšetkým závažné, najmä zdravotné
dôvody voliča. V danom prípade však nebolo sporné, že v prípade voličky K. D. tieto
dôvody splnené neboli. Hlasovanie menovanej voličky do prenosnej volebnej urny bolo
realizované z dôvodu výkonu práce, a nie zo zdravotných dôvodov, avšak zaneprázdnenosť
výkonom zamestnania nemožno považovať za tak mimoriadny dôvod, aby bolo potrebné
a možné vykonať volebný akt do prenosnej volebnej schránky, navyše ešte mimo volebného
okrsku. Nehovoriac o tom, že volička K. D., ako sama uviedla, v deň komunálnych volieb,
v čase medzi 11.00 h a 15.30 h sa zdržiavala v obci Trebichava, avšak možnosť voliť
v tomto čase nevyužila. Rovnako zdravotné alebo iné závažné dôvody v prípade volieb
A. M. a I. M. prostredníctvom volebnej schránky preukázané nepochybne neboli. Naopak,
vysoký vek Š. Ď. mohol byť dôvodom hlasovania do prenosnej volebnej schránky.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že minimálne
v prípade voličky K. D. došlo k porušeniu § 31 ods. 6 volebného zákona, pričom toto
porušenie volebného zákona svojou intenzitou samo osebe ešte nemohlo ovplyvniť
výsledky napadnutých volieb, avšak v spojení s ďalšími porušeniami volebného zákona, tak
ako to bude uvedené nižšie, tieto volebné vady nadobudli taký charakter, ktoré
predstavovali dostatočné dôvody na vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné.
15. Sťažovateľka ďalej namietala, že v obci Trebichava, v ktorej má trvalý pobyt 43
občanov a do zoznamu voličov je z nich zapísaných 39, krátko pred napadnutými voľbami
bolo „na trvalý pobyt účelovo, v snahe ovplyvniť výsledok volieb v prospech odporkyne...
prihlásených 8 občanov“. Podľa sťažovateľky išlo predovšetkým o občanov, ktorí vlastnia
v katastrálnom území obce rekreačné domy, ale trvalo sa v obci nezdržiavajú. Niektorým
z týchto osôb „po intervencii odporkyne ako starostky v predchádzajúcom volebnom období
došlo k predaju obecného pozemku... bez súhlasu vlastníkov susediacich pozemkov“, preto
je sťažovateľka presvedčená o tom, že vzhľadom na celkový počet obyvateľov obce účelové
prihlásenie asi 20 % voličov krátko pred komunálnymi voľbami ovplyvnili výsledok volieb
v prospech odporkyne.
Podľa § 2 ods. 1 volebného zákona právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú
obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci... trvalý pobyt...
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o hlásení pobytu“) trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho
bydliska na území Slovenskej republiky. ...
Ústavný súd v súvislosti s námietkou „účelového prihlásenia na trvalý pobyt“ už
považoval za potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt v obci ako ústavná a zákonná podmienka
výkonu aktívneho volebného práva (ale i pasívneho volebného práva) pre voľby do
obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce nie je v právnej úprave ustanovená
samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len
obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť
územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí
volí svojich zástupcov pre ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný
rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy. Ústavný súd v tejto súvislosti
poznamenal, že ide o cieľ, ktorý vychádza z podstaty územnej samosprávy ako ústavného
princípu, ktorá je jednou zo základných hodnôt demokratického a právneho štátu (mutatis
mutandis I. ÚS 55/00). Za týchto okolností sú v rozpore s účelom a funkciou volieb do
orgánov samosprávy obcí také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí,
ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov
(zákon o hlásení pobytu) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby,
ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú
súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb–obyvateľov obce (PL. ÚS 110/07).
Vykonaným dokazovaním v konaní pred ústavným súdom bolo preukázané (najmä
body 4, 5 a 12 tohto nálezu), že v období dvoch mesiacov pred konaním volieb sa na trvalý
pobyt v obci Trebichava prihlásilo 8 osôb oprávnených voliť, t. j. 20 % zo všetkých
oprávnených voličov. Do konca decembra 2010 sa pritom z tejto skupiny osôb odhlásili
z trvalého pobytu tri osoby (P. J., M. J. a Ing. I. J.). Menované tri osoby boli prihlásené
evidenčne na trvalý pobyt v Trebichave iba 40 dní, preto ústavný súd dospel k záveru, že
minimálne týmto trom voličom nemohol vzniknúť v obci faktický trvalý pobyt, pretože
v skutočnosti tieto osoby zrejme ani nemali záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva
obyvateľov obce. Okolnosti prípadu naopak nasvedčujú tomu, že nosným dôvodom ich
prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci bolo získanie možnosti hlasovať vo voľbách do
orgánov miestneho zastupiteľstva, a tým ovplyvniť výsledky volieb. Nemožno samozrejme
vyvodiť závery v tom zmysle, že ich hlasy získala len niektorá z kandidátov na starostu
obce, a spochybňovať tak iba mandát zvolenej starostky. Možno však konštatovať, že
konanie uvedených voličov bolo motivované snahou obchádzať volebný zákon
a skutočnosť, že v obci Trebichava hlasovali, hoci im toto právo neprislúchalo, má za
následok neplatnosť ich hlasovania, ktoré v spojení aj s ďalšími volebnými vadami (bod 14
nálezu–hlasovanie zdravej osoby do prenosnej volebnej schránky) potenciálne spôsobuje aj
neplatnosť volieb starostu v obci Trebichava.
16. Ústavný súd napokon zvažoval, či uvedené zistené porušenie § 31 ods. 6
volebného zákona (protizákonné voľby do prenosnej urny) a zistené porušenie § 2 ods. 1
volebného zákona (fiktívny trvalý pobyt voličov) mohli mať v okolnostiach danej veci také
dopady, že mohli vyvolať reálne pochybnosti o tom, či napadnuté voľby boli slobodné a ich
výsledky sú prejavom skutočnej vôle oprávnených voličov.
V daných súvislostiach ústavný súd poukazuje aj na to, že volebné súdnictvo je
založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením
zastupiteľského zboru, alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti (potenciálnej causalite).
Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale
treba ju v konaní riadne preukázať (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. IV. ÚS 787/06 z 29. januára 2007).
V predmetnom prípade ústavný súd dospel k záveru, že pri rozdiele 4 hlasov medzi
zvolenou starostkou a medzi sťažovateľkou, minimálne vo vzťahu k štyrom voličským
hlasom (protizákonné hlasovanie do prenosnej urny v prípade najmenej jednej voličky
a fiktívne prihlásenie najmenej troch voličov na trvalý pobyt) možno predpokladať
objektívnu príčinnú súvislosť medzi uvedenými volebnými pochybeniami a osobou
zvolenej starostky, pričom táto možná príčinná súvislosť bola v danej veci aj preukázaná.
Vychádzajúc zo všetkých uvedených zistení úlohou ústavného súdu bolo napokon
posúdiť, do akej miery malo alebo mohlo mať preukázané porušenie § 2 ods. 1 volebného
zákona a § 31 ods. 6 volebného zákona vplyv na výsledok hlasovania a na výsledky volieb
starostu obce Trebichava konaných 27. novembra 2010.
Ústavný súd dospel k záveru, že pre uvedené preukázané závažné a viacnásobné
porušenie volebného zákona bolo treba konštatovať, že predmetné volebné pochybenia sú
vo svojom súhrne značnej intenzity a zakladajú právomoc ústavného súdu vyhlásiť
napadnuté voľby za neplatné, pretože zistené porušenia volebného zákona mohli
rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť priebeh a výsledok volieb starostu obce Trebichava.
17. Sťažovateľka vo svojej volebnej sťažnosti uplatnila aj úhradu trov právneho
zastúpenia.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Vychádzajúc z okolností daného prípadu, a pretože nebolo úlohou ústavného súdu
podrobne skúmať zodpovednosť zvolenej starostky pri porušovaní označených ustanovení
volebného zákona, ústavný súd návrhu sťažovateľky v uvedenom smere nevyhovel
a náhradu trov konania jej nepriznal.
18. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. a)
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011