Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 16/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2011

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti M. P., zastúpenej advokátom Mgr. M. K., B., za účasti I. H., T., pre

namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trebichava konaných

27. novembra 2010 takto

rozhodol:

Voľby starostu obce Trebichava konané 27. novembra 2010 v y h l a s u j e za

n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 12. januára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), za účasti

I. H. (ďalej len „odporkyňa“ alebo „zvolená starostka“), ktorou sťažovateľka namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Trebichava konaných 27. novembra 2010

(ďalej aj „napadnuté voľby“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že v napadnutých voľbách kandidovala

na funkciu starostu obce Trebichava. Jej jediným protikandidátom bola odporkyňa, ktorá

pôsobila vo funkcii starostu aj v predchádzajúcom volebnom období. Sťažovateľka sa

domáha vyslovenia neplatnosti týchto volieb, pretože podľa jej názoru boli napadnuté voľby

neústavné a nezákonné z týchto podstatných dôvodov:

2.1 Sťažovateľka napáda predovšetkým „hlasovanie mimo volebnej miestnosti“.

Podľa tvrdenia sťažovateľky „v deň konania volieb predseda miestnej volebnej

komisie v Trebichave p. J. G. a jej dvaja členovia p. Š. P. a p. L. K. umožnili najmenej

štyrom voličom voliť do prenosnej volebnej schránky na miestach, ktoré sa nenachádzali

v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola miestna volebná komisia zriadená,

konkrétne išlo o mesto B. a obec S.“. ... Z uvedeného „vyplýva ako nepochybné, že volebná

komisia postupovala v priamom rozpore s prvá veta

o voľbách do orgánov samosprávy obcí. ... Volebná komisia v rozpore s týmto ustanovením

umožnila prinajmenšom štyrom voličom, aby akt hlasovania vykonali nielen mimo volebnej

miestnosti, ale aj mimo územného obvodu volebného okrsku, pre ktorý bola táto komisia

zriadená. S prihliadnutím na skutočnosť, že rozdiel hlasov medzi oboma kandidátkami na

starostu obce Trebichava bol len štyri hlasy, je zrejmé, že tento nezákonný postup komisie

mohol ovplyvniť výsledky volieb na starostu obce.“ ...

2.2 Sťažovateľka ďalej namieta „hromadné prihlasovanie sa na trvalý pobyt v čase

krátko pred konaním volieb“.

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľka uviedla, že „do volebných zoznamov a na

kandidátku do obecného zastupiteľstva boli zapísaní občania, ktorí boli na trvalý pobyt

v obci prihlásení účelovo pred voľbami. Ide o občanov, ktorí vlastnia v katastrálnom území

obce rekreačné domy, no trvalo sa v obci nezdržiavajú. V obci Trebichava má trvalý pobyt

43 občanov, pričom počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov je 39. V obci bolo na trvalý

pobyt účelovo, v snahe ovplyvniť výsledok volieb v prospech odporkyne, v čase krátko pred

konaním volieb prihlásených 8 občanov, čo predstavuje približne 20 % zapísaných voličov.

Po intervencii odporkyne ako starostky v predchádzajúcom volebnom období došlo

k predaju obecného pozemku niektorým z týchto osôb, bez súhlasu vlastníkov susediacich

pozemkov, aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva trvali na ich písomnom

súhlase. Títo občania boli následne, s cieľom ovplyvniť výsledok volieb v prospech

odporkyne, prihlásení na trvalý pobyt v obci. ...

V spojitosti s uvedeným skutkovým stavom je nepochybné, že (i) v tomto prípade

nebol dodržaný legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia

obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť tamojšieho

územného spoločenstva, a že (ii) došlo k takým aktivitám kandidáta na funkciu starostu

v spojitosti s predmetnými voľbami, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy

hlásenia (trvalého) pobytu občanov ( o hlásení pobytu občanov

Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby, ktoré trvalo

žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto

územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce).“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti nálezom rozhodol, že „voľby starostu obce Trebichava, konané dňa 27. novembra

2010, sú neplatné“, a uplatnila si aj trovy právneho zastúpenia.

3. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení priložila k volebnej sťažnosti najmä

zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, čestné vyhlásenia troch členov

miestnej volebnej komisie, ako aj čestné vyhlásenie voliča.

3.1 Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce

Trebichava z 27. novembra 2010 vyplýva, že počet osôb zapísaných v zozname voličov je

39 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 32.

Zvolená starostka z celkového počtu 32 platných hlasov získala 18 hlasov a sťažovateľka

získala 14 hlasov. Členovia volebnej komisie J. G. (predseda), A. K., L. K., Š. P. a A. Ž.

zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce podpísali bez výhrad.

3.2 Z čestného vyhlásenia L. K., člena volebnej komisie vyplýva, že: „Svojím

podpisom potvrdzujem, že ako člen Okrskovej volebnej komisie v obci Trebichava, dňa

27. 11. 2010 som s volebnou urnou a hlasovacími lístkami opustil volebný okrsok. Mimo

obvodu volebného okrsku volili štyria voliči zapísaní vo volebných zoznamoch obce

Trebichava.“. Členky volebnej komisie A. K. a A. Ž. vo svojom čestnom vyhlásení svojimi

podpismi potvrdzujú, že „... traja členovia volebnej komisie opustili volebný obvod obce

Trebichava s prenosnou volebnou urnou a hlasovacím lístkami“. Z čestného vyhlásenia

voličky a zároveň kandidátky na poslanca obecného zastupiteľstva K. D. vyplýva, že v deň

volieb volila v obci S., teda mimo obvodu volebného okrsku, „... kde za mnou prišli

členovia okrskovej volebnej komisie ...“.

4. Z fotokópií prihlasovacích lístkov na trvalý pobyt vyžiadaných z obecného úradu

vyplýva, že v roku 2010 sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo osem občanov, a to konkrétne:

P. J., M. J. a Ing. I. J. - všetci prihlásení 19. novembra 2010, Ing. I. S., Ing. Z. S., A. S.

a J. H.–všetci prihlásení 1. októbra 2010 a J. Ď.–prihlásený 23. novembra 2010.

5. Z evidencie odhlásených obyvateľov obce vedených na obecnom úrade vyplýva,

že obyvatelia obce P. J., M. J. a Ing. I. J. sa 28. decembra 2010 odhlásili z trvalého pobytu

v obci.

6. Na základe výzvy sa zvolená starostka podaním doručeným ústavnému súdu

25. januára 2011 vyjadrila k predmetnej sťažnosti, pričom uviedla, že podľa jej názoru

neporušila zákony. Nebola členkou volebnej komisie a po svojom odvolení nebola vo

volebnej miestnosti. K osobám prihláseným na trvalý pobyt v obci uviedla, že prihlásené

osoby spĺňali všetky zákonné podmienky a obecný úrad nemal žiadne zákonné dôvody

odmietnuť ich prihlásenie, pričom ani nemožno nijako dokázať, že tieto osoby dali svoj hlas

práve jej. K predaju pozemkov obce uviedla, že tento prebehol pred viac ako troma rokmi a

boli splnené všetky zákonné podmienky predaja.

II.

7. Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal na Obecnom úrade

v Trebichave 21. januára 2011 výsluchy svedkov.

8. Z výpovede svedka J. G., ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie,

vyplýva, že voľby prebiehali bez vážnejších nedostatkov. Na voľbách sa zúčastnilo 39

voličov, voľby dopadli v prospech pani H. 18:14. K voľbám do prenosnej volebnej schránky

uviedol, že bol s volebnou urnou za voličmi v B. a v S. v dobrej viere, keďže ho o to

niekoľkokrát požiadali. V B. bol s ďalším členom volebnej komisie Š. P. za A. M. a za jeho

ženou I. M., a boli tiež u Š. Ď., keďže menovaná má vysoký vek a nemohla prísť k voľbám.

V S. bol s členom volebnej komisie L. K. za pani K. D., ktorá ho o 18.45 h požiadala

telefonicky z dôvodu, že nemohla odísť z práce.

9. Svedok L. K., člen volebnej komisie, uviedol, že v deň volieb sa volebná komisia

zišla pred 7.00 h, pričom jeho úlohou ako člena volebnej komisie bolo „iba kontrolovať“,

ako prebiehajú voľby. K hlasovaniu do prenosnej volebnej urny dodal, že členovia volebnej

komisie navštívili v B. voličov A. M., I. M. a Š. Ď. a v S. voličku K. D. O 20.00 h sa

otvorila prenosná urna, I. H. (zvolená starostka, pozn.) bola v miestnosti, predseda volebnej

komisie vysypal hlasovacie lístky a starostka sedela v miestnosti a písala. Potom sa triedili

hlasy. Aj svedok triedil a spočítaval hlasy. Pani zvolená starostka získala 18 hlasov a pani P.

získala 14 hlasov.

10. Z výpovede svedkyne A. K., členky volebnej komisie, vyplýva, že ráno pred

začatím volieb sa dostavila do zasadačky obecného úradu, kde prebiehali voľby, sadla si za

stôl a spolu s A. Ž. krúžkovali mená voličov, ktorí sa dostavili k voľbám. Voľby prebiehali

štandardným spôsobom a volilo sa aj do prenosnej volebnej schránky, pričom sa s ňou išlo

aj do B. a do S. Svedkyňa bola prítomná pri sčítavaní hlasov, pričom zvolená starostka bola

taktiež prítomná pri tomto sčítavaní. Predseda volebnej komisie J. G. čítal hlasy a zvolená

starostka robila čiarky, ostatní členovia komisie boli prítomní a kontrolovali priebeh.

11. Z výpovede svedkyne K. D. vyplýva, že v deň volieb bola v práci na P. v S.

Pretože jej pracovná doba mala trvať asi do 21.00 h, pred 19.00 h zavolala J. G., aby prišli

za ňou do S., pretože chcela voliť, ale pracovné povinnosti jej to neumožnili. K pracovnému

času v deň volieb uviedla, že pracovala ráno od 5.00 h do 11.00 h a večer od 15.30 h do

21.00 h. Medzičasom nešla voliť z dôvodu, že sa domnievala, že voľby sú do 22.00 h, ale

keď sa dozvedela, že to tak nie je, zavolala predsedovi volebnej komisie, či by nemohli prísť

za ňou s urnou do S.

12. Svedkyňa J. B., zamestnankyňa obecného úradu, uviedla, že medzi jej pracovnú

náplň patrí aj evidencia hlásenia trvalého pobytu obyvateľov obce. V obci sa v roku 2010

prihlásilo na trvalý pobyt asi osem občanov. Mená si presne nepamätala, no boli to tí

občania, ktorých prihlasovací lístok na trvalý pobyt predložila vo fotokópii. Občania, ktorí

sa prihlásili, majú všetci nehnuteľnosti v obci. Sú to rodinné domy alebo chaty. Pri

prihlasovaní občania uvádzajú rôzne dôvody, väčšinou sú to však bytové dôvody. Pokiaľ

išlo o odhlásených obyvateľov, svedkyňa predložila zoznam obyvateľov, ktorí boli z obce

odhlásení. Dodala, že P. J. a M. J., ako aj Ing. I. J. sa odhlásili z obce Trebichava

28. decembra 2010. Túto skutočnosť aj vyznačila v predloženej evidencii odhlásených osôb.

III.

13. Podľa (ďalej len „“) ústavný

súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy ...

Podľa orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním na štvorročné obdobie.

Z citovaných článkov vyplýva, že podobne, ako sú zdrojom štátnej moci

občania ( ), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia

obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom

slobodných a demokratických volieb. Voľby sú teda prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto zodpovedá i zákonná

úprava volebného súdnictva, ktorého zmyslom a účelom v demokratickom právnom štáte je

nezávislý prieskum regulárnosti priebehu a výsledkov volieb, garancie legitimity moci

dodržaním legality jeho utvárania. Volebné súdnictvo je pritom z pohľadu ústavného

založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou (a to objektívnou alebo

potencionálnou) a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke,

podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie

tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,

ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí

v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať

pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie

za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť

volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké

postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie má

priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom

fungovania demokratického štátu ().

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Inými slovami,

každé porušenie o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) nevyvoláva

nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje

materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy

uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť

len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad

súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať

vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je

teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri

predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie

zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb

alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom

skutočnej vôle voličov ().

S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd v okolnostiach danej veci

posúdil, či zistené skutočnosti jednotlivo, alebo spoločne sú ústavne relevantným porušením

príslušných ustanovení volebného zákona.

14. Sťažovateľka predovšetkým namieta, že miestna volebná komisia umožnila

bezdôvodne najmenej štyrom voličom voliť do prenosnej volebnej urny na miestach, ktoré

sa nenachádzali v územnom obvode volebného okrsku.

Podľa § 31 ods. 6 volebného zákona volič môže požiadať zo závažných, najmä

zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej

miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná

komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch

svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič

hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Zákonnými podmienkami hlasovania do prenosnej volebnej schránky v zmysle

citovaného § 31 ods. 6 volebného zákona sú predovšetkým závažné, najmä zdravotné

dôvody voliča. V danom prípade však nebolo sporné, že v prípade voličky K. D. tieto

dôvody splnené neboli. Hlasovanie menovanej voličky do prenosnej volebnej urny bolo

realizované z dôvodu výkonu práce, a nie zo zdravotných dôvodov, avšak zaneprázdnenosť

výkonom zamestnania nemožno považovať za tak mimoriadny dôvod, aby bolo potrebné

a možné vykonať volebný akt do prenosnej volebnej schránky, navyše ešte mimo volebného

okrsku. Nehovoriac o tom, že volička K. D., ako sama uviedla, v deň komunálnych volieb,

v čase medzi 11.00 h a 15.30 h sa zdržiavala v obci Trebichava, avšak možnosť voliť

v tomto čase nevyužila. Rovnako zdravotné alebo iné závažné dôvody v prípade volieb

A. M. a I. M. prostredníctvom volebnej schránky preukázané nepochybne neboli. Naopak,

vysoký vek Š. Ď. mohol byť dôvodom hlasovania do prenosnej volebnej schránky.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že minimálne

v prípade voličky K. D. došlo k porušeniu § 31 ods. 6 volebného zákona, pričom toto

porušenie volebného zákona svojou intenzitou samo osebe ešte nemohlo ovplyvniť

výsledky napadnutých volieb, avšak v spojení s ďalšími porušeniami volebného zákona, tak

ako to bude uvedené nižšie, tieto volebné vady nadobudli taký charakter, ktoré

predstavovali dostatočné dôvody na vyhlásenie napadnutých volieb za neplatné.

15. Sťažovateľka ďalej namietala, že v obci Trebichava, v ktorej má trvalý pobyt 43

občanov a do zoznamu voličov je z nich zapísaných 39, krátko pred napadnutými voľbami

bolo „na trvalý pobyt účelovo, v snahe ovplyvniť výsledok volieb v prospech odporkyne...

prihlásených 8 občanov“. Podľa sťažovateľky išlo predovšetkým o občanov, ktorí vlastnia

v katastrálnom území obce rekreačné domy, ale trvalo sa v obci nezdržiavajú. Niektorým

z týchto osôb „po intervencii odporkyne ako starostky v predchádzajúcom volebnom období

došlo k predaju obecného pozemku... bez súhlasu vlastníkov susediacich pozemkov“, preto

je sťažovateľka presvedčená o tom, že vzhľadom na celkový počet obyvateľov obce účelové

prihlásenie asi 20 % voličov krátko pred komunálnymi voľbami ovplyvnili výsledok volieb

v prospech odporkyne.

Podľa § 2 ods. 1 volebného zákona právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú

obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci... trvalý pobyt...

Podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej

republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o hlásení pobytu“) trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho

bydliska na území Slovenskej republiky. ...

Ústavný súd v súvislosti s námietkou „účelového prihlásenia na trvalý pobyt“ už

považoval za potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt v obci ako ústavná a zákonná podmienka

výkonu aktívneho volebného práva (ale i pasívneho volebného práva) pre voľby do

obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce nie je v právnej úprave ustanovená

samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len

obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť

územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí

volí svojich zástupcov pre ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný

rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy. Ústavný súd v tejto súvislosti

poznamenal, že ide o cieľ, ktorý vychádza z podstaty územnej samosprávy ako ústavného

princípu, ktorá je jednou zo základných hodnôt demokratického a právneho štátu (mutatis

mutandis ). Za týchto okolností sú v rozpore s účelom a funkciou volieb do

orgánov samosprávy obcí také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí,

ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov

(zákon o hlásení pobytu) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby,

ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú

súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb–obyvateľov obce ().

Vykonaným dokazovaním v konaní pred ústavným súdom bolo preukázané (najmä

body 4, 5 a 12 tohto nálezu), že v období dvoch mesiacov pred konaním volieb sa na trvalý

pobyt v obci Trebichava prihlásilo 8 osôb oprávnených voliť, t. j. 20 % zo všetkých

oprávnených voličov. Do konca decembra 2010 sa pritom z tejto skupiny osôb odhlásili

z trvalého pobytu tri osoby (P. J., M. J. a Ing. I. J.). Menované tri osoby boli prihlásené

evidenčne na trvalý pobyt v Trebichave iba 40 dní, preto ústavný súd dospel k záveru, že

minimálne týmto trom voličom nemohol vzniknúť v obci faktický trvalý pobyt, pretože

v skutočnosti tieto osoby zrejme ani nemali záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva

obyvateľov obce. Okolnosti prípadu naopak nasvedčujú tomu, že nosným dôvodom ich

prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci bolo získanie možnosti hlasovať vo voľbách do

orgánov miestneho zastupiteľstva, a tým ovplyvniť výsledky volieb. Nemožno samozrejme

vyvodiť závery v tom zmysle, že ich hlasy získala len niektorá z kandidátov na starostu

obce, a spochybňovať tak iba mandát zvolenej starostky. Možno však konštatovať, že

konanie uvedených voličov bolo motivované snahou obchádzať volebný zákon

a skutočnosť, že v obci Trebichava hlasovali, hoci im toto právo neprislúchalo, má za

následok neplatnosť ich hlasovania, ktoré v spojení aj s ďalšími volebnými vadami (bod 14

nálezu–hlasovanie zdravej osoby do prenosnej volebnej schránky) potenciálne spôsobuje aj

neplatnosť volieb starostu v obci Trebichava.

16. Ústavný súd napokon zvažoval, či uvedené zistené porušenie § 31 ods. 6

volebného zákona (protizákonné voľby do prenosnej urny) a zistené porušenie § 2 ods. 1

volebného zákona (fiktívny trvalý pobyt voličov) mohli mať v okolnostiach danej veci také

dopady, že mohli vyvolať reálne pochybnosti o tom, či napadnuté voľby boli slobodné a ich

výsledky sú prejavom skutočnej vôle oprávnených voličov.

V daných súvislostiach ústavný súd poukazuje aj na to, že volebné súdnictvo je

založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením

zastupiteľského zboru, alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti (potenciálnej causalite).

Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale

treba ju v konaní riadne preukázať (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. z 29. januára 2007).

V predmetnom prípade ústavný súd dospel k záveru, že pri rozdiele 4 hlasov medzi

zvolenou starostkou a medzi sťažovateľkou, minimálne vo vzťahu k štyrom voličským

hlasom (protizákonné hlasovanie do prenosnej urny v prípade najmenej jednej voličky

a fiktívne prihlásenie najmenej troch voličov na trvalý pobyt) možno predpokladať

objektívnu príčinnú súvislosť medzi uvedenými volebnými pochybeniami a osobou

zvolenej starostky, pričom táto možná príčinná súvislosť bola v danej veci aj preukázaná.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených zistení úlohou ústavného súdu bolo napokon

posúdiť, do akej miery malo alebo mohlo mať preukázané porušenie § 2 ods. 1 volebného

zákona a § 31 ods. 6 volebného zákona vplyv na výsledok hlasovania a na výsledky volieb

starostu obce Trebichava konaných 27. novembra 2010.

Ústavný súd dospel k záveru, že pre uvedené preukázané závažné a viacnásobné

porušenie volebného zákona bolo treba konštatovať, že predmetné volebné pochybenia sú

vo svojom súhrne značnej intenzity a zakladajú právomoc ústavného súdu vyhlásiť

napadnuté voľby za neplatné, pretože zistené porušenia volebného zákona mohli

rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť priebeh a výsledok volieb starostu obce Trebichava.

17. Sťažovateľka vo svojej volebnej sťažnosti uplatnila aj úhradu trov právneho

zastúpenia.

Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Vychádzajúc z okolností daného prípadu, a pretože nebolo úlohou ústavného súdu

podrobne skúmať zodpovednosť zvolenej starostky pri porušovaní označených ustanovení

volebného zákona, ústavný súd návrhu sťažovateľky v uvedenom smere nevyhovel

a náhradu trov konania jej nepriznal.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. a)

tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011