Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)I. ÚS 55/00
PDF · 392.74 KB
No categories available
I. ÚS 55/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Štefana
Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho na verejnom zasadnutí
prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o
súlade čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta Topoľčany č. 5/1995
zo dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností
v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a
fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35
ods. 1 a 2 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a 3
písm. d) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov a takto
r o z h o d o l :
Ustanovenie čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta
Topoľčany č. 5/1995 zo dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských
činností v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností
právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch n i e j e
v s ú l a d e s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 Ústavy
Slovenskej republiky, a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa
30. augusta 2000 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej
len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) o vyslovenie nesúladu čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne
záväzného nariadenia mesta Topoľčany č. 5/1995 zo dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní
zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia
podnikateľských činností právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach
v Topoľčanoch s čl. 2 ods. 3, s čl. 13 ods. 1 a 2, s čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 68 ústavy
a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ uviedol, že „Mestské zastupiteľstvo mesta Topoľčany schválilo
dňa 4. mája 1995 všeobecne záväzné nariadenie č. 5/1995 o usmerňovaní zámerov
podnikateľských činností v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských
činností právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch (ďalej len
„nariadenie“), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 23. mája 1995“.
Podľa navrhovateľa mesto Topoľčany v článkoch 2, 4 a 5 nariadenia uložilo
subjektom oprávneným na podnikateľskú činnosť také povinnosti, na určenie ktorých
mu nebola daná právomoc.
Článok 2 a 5 nariadenia podľa navrhovateľa stanovilo fyzickým a právnickým
osobám, ktoré chcú vykonávať podnikateľskú činnosť v prevádzkarňach na území
mesta Topoľčany, požiadať mesto o vydanie záväzného stanoviska k zámeru a začatiu
podnikateľskej činnosti s tým, že žiadosť musí obsahovať nariadením predpísané
náležitosti.
Podnikať na území mesta v zmysle napadnutého nariadenia nie je možné bez
kladného stanoviska k zámeru a k začatiu podnikateľskej činnosti, a to aj v prípade
zmeny podnikateľskej činnosti v prevádzkarni na území mesta.
Článkom 4 nariadenia, ako to uviedol navrhovateľ, mesto stanovilo povinnosť
fyzických a právnických osôb (prevádzkovateľov) oznámiť mestu písomnou formou
tri dni vopred uzatvorenie prevádzky. Tieto povinnosti sú viazané na subjekty
oprávnené prevádzkovať živnosť.
V ďalšej časti odôvodnenia návrhu navrhovateľ citoval čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1
a 2, čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 ústavy, ako aj ustanovenia § 4 ods. 1 a 3 písm. d) a § 6
ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktorým je mesto Topoľčany pri vykonávaní
normotvornej činnosti viazané, avšak podľa navrhovateľa sa týmito ustanoveniami pri
vydaní napadnutého nariadenia dôsledne neriadilo.
Navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu argumentuje aj tým, že Topoľčany
majú právne postavenie obce, pričom všetka činnosť obce je viazaná platným právnym
poriadkom, obec i v normotvorbe je povinná rešpektovať ústavu, zákony a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy vrátane vlastných všeobecne záväzných
predpisov.
Obec má právo prijímať nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy,
alebo v prípade, ak to ustanovuje zákon (§ 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení veta
prvá). Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy (§ 5), môže vydať
nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach (§ 6 ods. 1 zákona
o obecnom zriadení veta tretia).
Navrhovateľ ďalej uvádza, že podmienky živnostenského podnikania a kontrolu
nad ich dodržiavaním upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov.
Tento zákon a ani iný právny predpis nesplnomocňuje obec ustanoviť
nariadením povinnosť fyzickej a právnickej osobe, ktorá má záujem vykonávať
podnikateľskú činnosť na území obce, žiadať o stanovisko k zámeru a k začatiu
podnikateľskej činnosti ani ustanoviť povinnosti, ktoré mesto uložilo v čl. 2 a 5
nariadenia.
Podľa navrhovateľa obec má právo takéto stanoviská vydávať (§ 4 ods. 3
písm. d) zákona o obecnom zriadení), ale nie je oprávnená ukladať príslušnému
subjektu povinnosť tieto stanoviská si vyžiadať, resp. povinnosti na to nadväzujúce.
Právo podnikať zaručené čl. 35 ods. 1 ústavy môže byť obmedzené len
zákonom, ktorým nariadenie mesta Topoľčany nie je.
Obec bez splnomocnenia v zákone môže uplatniť normotvornú právomoc na
úpravu spoločenských vzťahov a vecí týkajúcich sa územnej samosprávy.
Obec však nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec zákonov, a to
ani realizáciou samosprávnych funkcií.
Podľa názoru navrhovateľa Mestské zastupiteľstvo mesta Topoľčany prijatím
nariadenia č. 5/1995 konalo nad rámec normotvornej právomoci, ktorú ústava zveruje
orgánom územnej samosprávy. Prijatím nariadenia porušilo ústavou zaručené právo
podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a zároveň svojím obsahom núti
subjekty uplatňujúce svoje zákonné právo podnikať, aby konali niečo, čo zákon
neukladá.
Navrhovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumenty navrhol, aby
ústavný súd na verejnom ústnom pojednávaní nálezom takto rozhodol: „Článok 2,
článok 4 a článok 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta Topoľčany č. 5/1995 zo
dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach
a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a fyzických osôb
v prevádzkarňach v Topoľčanoch nie sú v súlade s článkom 2 ods. 3, článkom 13 ods.
1, 3, článkom 35 ods. 1, 2 a článkom 68 Ústavy Slovenskej republiky, s § 4 ods. 1, 3
písm. d) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov“.
Mesto Topoľčany (ďalej len „odporca“) vo svojom stanovisku zo dňa
20. októbra 2000 uviedlo k návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že:
„Pri stanovovaní podmienok tohto všeobecne záväzného nariadenia mestské
zastupiteľstvo vychádzalo z ustanovenia paragrafu 4 ods. 3 písm. d) zákona
č. 369/1990 Zb., kde je uvedené, že obec usmerňuje ekonomickú činnosť v obci,
k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických
osôb a zaujíma stanoviská k zámerom ich činností, ak sa týkajú záujmov obyvateľov
a obce. Pokladáme výpočet uvedený v par. 4 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení zmien a doplnkov za veci samosprávy zahrňujúce najzákladnejšie
a najdôležitejšie otázky správy samostatného subjektu – mesta, ktoré je povinné konať
v záujme obyvateľov. V návrhu generálneho prokurátora je konštatované, že obec
(mesto) má právo vydávať záväzné stanoviská (par. 4 ods. 3 písm. d) zákona
č. 369/1990 Zb.), ale príslušnému subjektu nie je oprávnené ukladať povinnosť tieto
stanoviská si vyžiadať.
Zdieľame názor, že obec (mesto) je povinná vytvárať priaznivé podmienky pre
podnikateľské subjekty (par. 4 ods. 5 zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení zmien a doplnkov). Za týmto účelom v záujme obyvateľov obce je potrebné
vyjadrovať sa formou záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti.
Vyjadrovanie sa k začatiu podnikateľskej činnosti tak, ako je uvedené v par. 4 ods. 3
zák. SNR č. 369/1990 Zb., pokladáme tiež za jednu zo základných úloh samospráv
vychádzajúc z použitej terminológie najmä (par. 4 ods. 3).
Prijatie všeobecne záväzného nariadenia nemá za účel porušovať ústavou
zaručené právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ale má za účel
zabezpečovať záujmy obyvateľov obce (mesta).
Je záujmom samosprávy konať takým spôsobom, aby boli vytvorené kvalitné
a rovnovážne podmienky pre riadne zásobovanie obce a týmto konaním zabezpečovať
právo a povinnosť dané zákonom SNR č. 369/1990 Zb. (viď par. 4 ods. 3 písm. h)).
Pokiaľ by Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k inému názoru,
dovoľujeme si vysloviť názor, že pri nenaplnení povinností deklarovaných v par. 4
ods. 3 písm. d) a h) dochádzalo by zo strany samosprávy k jednoznačnému
nerešpektovaniu povinností a práv určených jej v citovanom zákone“.
Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby ústavný súd na
verejnom pojednávaní návrh generálneho prokurátora v celom rozsahu zamietol.
Ústavný súd uznesením z 8. novembra 2000 sp. zn. I. ÚS 55/00 prijal návrh
generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie.
II.
1. Ústavný súd v súlade s návrhom odporcu návrh prerokoval na verejnom
ústnom zasadnutí senátu konanom dňa 5. decembra 2000.
Na ústnom pojednávaní zástupca navrhovateľa JUDr. Š. B. zopakoval podstatné
časti návrhu a uviedol, že navrhovateľ nepopiera obci právo zaujímať stanoviská
k zámerom podnikateľskej činnosti, ale tvrdí, že obec nie je oprávnená ukladať
povinnosti podnikateľským subjektom nad rámec zákona.
Zástupkyňa mesta Topoľčany JUDr. E. B. sa pridržala písomného stanoviska
mesta, ktoré bolo doručené ústavnému súdu dňa 20. októbra 2000, a k tomu dodala, že
oprávnenia uvedené v § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení považuje mesto za
originálne právomoci samosprávy, avšak pripúšťa, že tieto nie sú dostatočne
precizované vo všeobecne záväznom nariadení č. 5/1995.
Na otázky ústavného súdu položené počas ústneho pojednávania zástupca
generálneho prokurátora uviedol, že podľa jeho názoru aj čl. 9 napadnutého nariadenia
je v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavy a zákonom o priestupkoch, vzhľadom
na to, že sankcie, ktoré možno ukladať na základe predmetného všeobecne záväzného
nariadenia súvisia s napadnutými článkami tohto nariadenia. V tejto časti však
písomný návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky nerozšíril.
Ďalej uviedol, že medzi samosprávou a štátnou správou nemieni určovať
hranicu vo všeobecnosti, ale v súvislosti s napadnutým nariadením mesta zdôrazňuje,
že kontrolu podmienok živnostenského podnikania, kontrolu živnosti podľa
živnostenského zákona vykonávajú orgány štátnej správy.
Podľa jeho názoru kritériom samosprávnej funkcie obce nie je iba vlastníctvo.
Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru aj všeobecne záväzné nariadenie ako norma môže
obsahovať povinnosti, ale iba na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní
základných práv a slobôd.
Zástupkyňa odporcu na položené otázky uviedla, že pri tvorbe všeobecne
záväzného nariadenia č. 5/1995 vychádzali z tej skutočnosti, že v rámci originálnych
právomocí samosprávy samospráva nie je viazaná na zmocnenie v žiadnom zákone,
ale na zmocnenie zákona sú viazaní iba pri výkone štátnej správy. V tejto súvislosti
vyslovila názor, že by bolo vhodné precízne definovať hranice medzi štátnou správou
a samosprávou, možno by potom nevznikali takéto zbytočné konflikty, „nakoľko
záväzné stanoviská máme oprávnenie vydávať, ale kde je tá hranica, pokiaľ my
môžeme ísť, nie je precízne vydefinovaná“.
Ďalej uviedla, že mesto Topoľčany by si nikdy neosobovalo nejaké práva, ktoré
patria štátu, a nazdáva sa, že ohľadom napadnutého nariadenia nie je možnosť
svojvôle zo strany mesta. Majú záujem o to, aby bola konkurencia medzi
podnikateľmi, i keď možno nie tak, aby vedľa seba boli rovnaké druhy obchodov.
Regulácia mesta by sa skôr objavila v tomto smere.
V súvislosti s otázkou, či rozhodnutia mesta na základe napadnutého nariadenia
nemôžu byť arbitrárne pri vydávaní záväzných stanovísk, právna zástupkyňa odporcu
uviedla, že pravdepodobne by sa žiadalo, aby sa z ich strany precizovali podmienky
v tom prípade, ak by mesto neudelilo súhlas k zámeru, začatiu alebo zmene
podnikania. Dodala, že proti negatívnemu stanovisku mesta sa dotknutý subjekt môže
brániť tým, že požiada o prehodnotenie takéhoto rozhodnutia primátora mesta.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že vie dokumentovať to, že napadnuté
všeobecne záväzné nariadenie bolo prijaté podľa predpisov trojpätinovou väčšinou
4. mája 1995, bolo riadne vyvesené na úradnej tabuli mesta a ani prokurátorom
a taktiež ani primátorom mesta jeho účinnosť zastavená nebola a iba na základe
pokynu prokuratúry sa toho času neuplatňujú jeho články o sankciách.
Informovaná zástupkyňa odporcu Ing. J. z referátu obchodu a služieb
Mestského úradu v Topoľčanoch na položené otázky uviedla, že sa ešte skutočne
nestalo, že by podnikateľ v Topoľčanoch nedostal súhlas na otvorenie prevádzky na
základe napadnutého všeobecne záväzného nariadenia. Asi 2 či 3 krát boli nesúhlasy,
ale iba v súvislosti s rozhodovaním o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Sankcie boli použité iba v súvislosti s nedodržaním zatváracej hodiny v centrálnej
mestskej zóne. Vydávanie stanovísk nie je chápané ako nejaká podmienka na vydanie
živnostenského oprávnenia, ale slúži aj na to, aby mesto malo prehľad o tom, aké
prevádzkarne má na svojom území, pretože inak by bol problém presne zostaviť
štatistické výkazy. Ďalej dodala, že už dávno nie je pravdou, že živnostenský úrad
vydá živnosť na základe stanoviska obce (mesta), nakoľko 1. júla 1994 novelou
zákona o živnostenskom podnikaní č. 132/1994 Z. z. obec stratila túto kompetenciu.
Sankcia primátora bola použitá iba za nedodržanie prevádzkového času.
2. Napadnuté všeobecne záväzné nariadenie mesta Topoľčany č. 5/1995 zo dňa
4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach
a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a fyzických osôb
v prevádzkarňach v Topoľčanoch (ďalej len „nariadenie“) nadobudlo účinnosť dňa
23. mája 1995.
V úvodnej časti sa uvádza: „Mestské zastupiteľstvo v Topoľčanoch na základe
§ 4 ods. 3 písm. d) a h) a § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov a v zmysle zákona č. 71/1969 Zb. o správnom konaní vydáva Všeobecne záväzné nariadenie o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností a v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch č. 5/1995.“ Nariadenie ďalej obsahuje 11 článkov, z ktorých navrhovateľom napadnuté články znejú nasledovne:
„Článok 2
Usmerňovanie zámerov a začatia podnikateľských činností v prevádzkarňach
1. Mesto Topoľčany vydáva záväzné stanoviská k zámerom a k začatiu
podnikateľských činností v prevádzkarňach na území mesta Topoľčany. Vydanie záväzného stanoviska žiada písomnou formou fyzická alebo právnická osoba (žiadateľ), ktorá plánuje otvoriť na území mesta prevádzkareň na vykonávanie podnikateľských činností. Bez kladného stanoviska mesta nie je možné začať s prípravou a otvorením konkrétnych prevádzok. 2. Žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k zámeru podnikateľskej činnosti v prevádzkarni musí obsahovať:
- názov fyzickej alebo právnickej osoby (adresa u fyzickej osoby,
sídlo u právnickej osoby),
- popis podnikateľského zámeru (činnosť, adresa plánovanej
prevádzkarne),
- vzťah k nehnuteľnosti, v ktorej sa má podnikateľský zámer
realizovať (vlastníctvo, nájom).
3. Žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti
v prevádzkarni musí obsahovať:
- názov fyzickej alebo právnickej osoby (adresa u fyzickej osoby, adresa
sídla u právnickej osoby),
- adresu miesta alebo sídla podnikania (prevádzkarne),
- popis podnikateľskej činnosti v prevádzkarni,
- podpis fyzickej osoby, u právnickej osoby meno a podpis štatutárneho
zástupcu,
- registrovaný žiadateľ predloží živnostenský list alebo výpis
z obchodného registra,
- list vlastníctva k nehnuteľnosti, na ktorej alebo v ktorej sa má
prevádzkareň zriadiť (nie starší ako 6 mesiacov). V prípade, že podnikateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti, predloží zmluvu o budúcej zmluve alebo platnú nájomnú zmluvu v súlade s par. 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
- doklad o zmene účelovosti objektu v zmysle stavebného zákona, ak sa
nemení účelovosť objektu, predloží potvrdenie Okresného zboru požiarnej ochrany Topoľčany o splnených požiadavkách protipožiarnej ochrany, zákon č. 126/1985 Zb. v znení neskorších predpisov,
- ak ide o prevádzkareň v obytnej zóne – súhlas bezprostredných susedov,
- u výrobnej a remeselnej prevádzkarne posudok vplyvu na životné
prostredie, zákon č. 17/1962 Zb. o životnom prostredí a zákon NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
- doklad (i predbežný) o zabezpečovaní zhromažďovania, odvoze
a likvidácii odpadu z podnikateľskej činnosti v prevádzkarni.
4. Záväzné stanoviská k zámerom a začatiu podnikateľských činností fyzických
a právnických osôb vydáva mesto Topoľčany – mestský úrad, oddelenie starostlivosti o občanov, referát regionálnej politiky, obchodu, služieb a podnikateľskej činnosti pre podnikateľské činnosti: a) obchodné
- kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) alebo za účelom jeho predaja iným podnikateľom (veľkoobchod),
- pohostinské činnosti,
- ubytovanie,
- činnosti cestovnej kancelárie,
- prenájom priemyselného tovaru,
- prenájom motorových vozidiel,
- vykonávanie dražieb mimo výkonu rozhodnutia,
- sprostredkovanie činnosti;
b) výrobné a remeselné činnosti
- výroba kovov a kovových výrobkov,
- výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia,
- výroba motorových a ostatných dopravných prostriedkov,
- výroba a spracovanie kameniva a zemín, keramika,
- výroba chemických výrobkov,
- výroba potravín a nápojov,
- výroba textilu a odevov,
- výroba kože, kožených výrobkov (vrátane obuvi),
- výroba drevárska, výroba nábytku,
- výroba papierenská a polygrafická – stavebníctvo;
c) činnosti poskytujúce služby
- očná optika,
- holičstvo, kaderníctvo,
- pedikúra,
- kozmetické služby,
- čistenie odevov, bytového textilu a podlahových krytín,
- prevádzkovanie zariadení slúžiacich regenerácii a rekondícii;
d) ďalšie činnosti, ktorých povaha si vyžaduje zriadenie prevádzkarne alebo
využívanie prevádzkového priestoru.
5. Záväzné stanovisko spracuje mesto Topoľčany - Mestský úrad Topoľčany do
15 dní od doručenia všetkých dokladov. (...).
Článok 4
Prechodné uzatvorenie prevádzkarne
1. Prevádzkovateľ je povinný, ak tomu nebránia vážne dôvody (napr. havária,
mimoriadna inventarizácia), aspoň 3 dni pred uzatvorením prevádzkarne oznámiť uzatvorenie písomnou formou mestu Topoľčany – Mestskému úradu Topoľčany a na viditeľnom mieste v objekte prevádzkarne vyvesiť oznámenie o uzatvorení. 2. Oznámenie o uzatvorení prevádzkarne obsahuje:
- dôvod uzatvorenia,
- začiatok a koniec uzatvorenia prevádzkarne,
- v príp. presťahovania prevádzkarne uviesť novú adresu,
- dátum vystavenia, pečiatku a podpis prevádzkovateľa a Mestského úradu
Topoľčany.
Článok 5
Zmeny zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach
1. Každá zmena v zámeroch podnikateľských činností v prevádzkarňach
a v začatých podnikateľských činnostiach fyzických a právnických osôb v prevádzkarňach je viazaná predchádzajúcim vydaním záväzného stanoviska mesta Topoľčany v zmysle par. 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov.“
III.
Predmetom konania pred ústavným súdom je podľa čl. 125 písm. c) ústavy
rozhodnúť o súlade čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta
Topoľčany č. 5/1995 zo dňa 4. mája 1995 s ústavou a zákonmi.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetným všeobecne záväzným
nariadením Mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch sa v napadnutých článkoch
ustanovila:
1. Povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má zámer alebo začína
podnikateľskú činnosť v prevádzkarňach na území mesta Topoľčany, písomnou
formou žiadať vydanie záväzného stanoviska mesta k takémuto zámeru alebo začatiu
podnikateľskej činnosti (čl. 2 ods. 1 nariadenia).
2. Povinnosť fyzickej a právnickej osobe predložiť k svojej žiadosti o vydanie
záväzného stanoviska mesta taxatívne vymedzené dokumenty (čl. 2 ods. 2 a 3
nariadenia).
3. Povinnosť podnikateľa – prevádzkovateľa, ak tomu nebránia vážne dôvody,
aspoň tri dni pred uzatvorením prevádzkarne oznámiť uzatvorenie písomnou formou
mestu Topoľčany – Mestskému úradu Topoľčany a na viditeľnom mieste v objekte
prevádzkarne vyvesiť oznámenie o uzatvorení (čl. 4 nariadenia).
4. Povinnosť podnikateľa (fyzickej a právnickej osoby) pri každej zmene
v zámeroch podnikateľských činností v prevádzkarňach a v začatých podnikateľských
činnostiach požiadať o vydanie záväzného stanoviska mesta Topoľčany (čl. 5
nariadenia).
Nakoľko podľa čl. 9 tohto všeobecne záväzného nariadenia sa porušenie jeho
ustanovení označuje ako priestupok podľa zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch
s možnosťou uloženia pokuty, hrozba uloženia takejto sankcie dopadá na fyzickú
a právnickú osobu aj v prípade porušenia uvedených povinností.
Ústavný súd sa už vo svojom rozhodnutí zo 16. júna 1998 sp. zn. II. ÚS 70/97
mal možnosť vyjadriť k ústavnosti a zákonnosti uloženia povinností obdobnej povahy
všeobecne záväzným nariadením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava –
Staré Mesto, kedy vyslovil jeho nesúlad s čl. 2 ods. 3, s čl. 13 ods. 1 a 2, s čl. 35 ods. 1
a 2 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s § 4 ods. 1 a 3 písm. d) a § 6 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
V tejto veci išlo taktiež o povinnosti týkajúce sa základného práva podnikať
zaručeného v čl. 35 ods. 1 ústavy, tak ako je tomu aj v predmetnej veci, v prípade
ktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní
alebo činností (čl. 35 ods. 2 ústavy).
Ústavný súd vtedy konštatoval, že právo podnikať, ktoré sa priznáva každej
osobe, je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia.
Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku
činnosť tam, kde existuje ekonomická konkurencia, ako aj tam, kde ekonomická
konkurencia neexistuje. Súčasťou takto poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa
pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti ani záruka, že podnikateľ
bude mať úspech vo svojej činnosti.
Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca.
Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého
prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok
rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej čl. 55 ods. 1 ústavy, podľa ktorého hospodárstvo
Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej
trhovej ekonomiky.
Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť
vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov
hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné
uplatenie práva podľa čl. 35 ods. 1 na trhu. Vstup na trh sa právne zabezpečuje
v správnom konaní založenom na registračnom alebo povoľovacom princípe.
Registračný princíp umožňuje voľný vstup na trh, povoľovacie konanie má
obmedzovací charakter.
Právo podnikať sa podľa ústavy zaručuje so sprísnenou ochranou, pretože
ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby formou zákona
upravila podmienky uplatnenia tohto práva. Nijaký iný štátny orgán, ani orgán
územnej samosprávy nemá ústavou priznanú právomoc prijať všeobecne záväzný
právny predpis ustanovujúci podmienky pre obmedzenie práva podnikať.
Ústavný súd v citovanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že orgány územnej
samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 („Vo veciach územnej
samosprávy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia“) a v čl. 71 ods. 2
ústavy („Pri výkone štátnej správy obec môže vydávať na základe zákona v rámci
svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia, ak je na to splnomocnená
zákonom“), a zdôraznil, že tieto ustanovenia neupravujú normotvornú právomoc obce
nezávisle od ostatných ustanovení ústavy, preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať
len všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v súlade so všetkými súvisiacimi
ustanoveniami ústavy.
Všetky tieto princípy a právne úvahy, ktoré ústavný súd vyslovil
v predchádzajúcom rozhodnutí, ústavný súd v danej veci pripomenul z dôvodu, že
nevidí žiadny rozumný dôvod na to, aby sa od nich odchýlil v prípade posudzovania
súladu namietaných článkov všeobecne záväzného nariadenia odporcu.
Pokiaľ ide o otázku, ktoré súvisiace ustanovenia ústavy obec musí rešpektovať
pri uplatňovaní normotvornej právomoci v zmysle citovaných článkov 68 a 71 ods. 2
vety prvej ústavy, odpoveď závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.
Na jednej strane ústavný súd totiž nemá žiadne pochybnosti o tom, že vždy,
keď sa môže normotvorná právomoc obce dotknúť nejakého základného práva alebo
slobody, bude jej uplatnenie obmedzené príslušnou ústavnou úpravou dotknutého
základného práva a slobody, tak ako je tomu v danej veci, pokiaľ ide o čl. 35 ods. 1 a 2
ústavy upravujúci právo na podnikanie a podmienky jeho obmedzenia. Je samozrejmé,
že pri posudzovaní podmienok obmedzenia základného práva a slobody nestačí
vychádzať len z posudzovania podľa toho ustanovenia, v ktorom sú dané práva
a slobody upravené, ale ich súlad sa musí posúdiť aj podľa všeobecných ustanovení,
ktorými je druhá hlava upravujúca základné práva a slobody uvádzaná.
Napríklad, z týchto všeobecných ustanovení pre danú vec prichádzajú do úvahy
ustanovenia čl. 13 ods. 1 a 2, tak ako sa ich v danej veci správne dovolával
navrhovateľ. Ak sa totiž v oblasti základných práv a slobôd ukladajú povinnosti,
ústava v uvedených článkoch ustanovuje, že sa tak môže stať „len na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“, pritom „medze
základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou
len zákonom“. V súvislosti s danou vecou treba túto ústavodarcom striktne vyslovenú
požiadavku doplniť ešte jeho inou požiadavkou - v istom ohľade ešte dôležitejšou,
pretože ide nad rámec konkrétnej zákonnej úpravy – podľa ktorej „pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel“ s tým, že „takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ“ (čl. 13 ods. 4 ústavy).
Na druhej strane povinnosť rešpektovať súvisiace ustanovenia ústavy pri
uplatňovaní normotvornej právomoci obcou bude závislé od posúdenia, čo možno
považovať za „vec územnej samosprávy obce“ v zmysle čl. 68 ústavy a čo za „vec pri
výkone štátnej správy na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti“ v zmysle
čl. 71 ods. 2 ústavy. V prvom prípade totiž normotvornú právomoc môže obec uplatniť
kedykoľvek bez splnomocnenia v zákone, v druhom prípade, len „ak je na to
splnomocnená zákonom“. V tejto súvislosti hlavný problém spočíva v tom, že ide
o pojmy, ktoré nie sú v ústave dostatočne definované a pri ich definovaní nie je
možné spoľahlivo sa oprieť ani o súčasnú zákonnú úpravu.
Je síce pravdou, že v spomínanom predchádzajúcom rozhodnutí ústavný súd
neváhal s jednoznačnou odpoveďou, keď uviedol, že „pomocou analýzy textu
príslušných noriem ústavy zistil, že normotvornú právomoc podľa čl. 68 a čl. 71 ods. 2
môže obec uplatňovať jedine v spojení s obmedzujúcim ustanovením čl. 65 ods. 1
ústavy“. V danej veci sa tak jednoznačne vyjadriť nemôže, pretože odhliadnuc od
toho, že tento názor nerozlišuje medzi čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy, rovnako ako
zástupca navrhovateľa aj ústavný súd má pochybnosť, či za kritérium definovania
„veci územnej samosprávy“ možno považovať iba prípady, kedy obec „samostatne
hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami“
pochádzajúcimi „z vlastných príjmov ako aj zo štátnych dotácií“. Pochybnosť
vyvoláva iba jednoznačnosť tohto záveru, keď na druhej strane ústavný súd naďalej
zotrváva na názore, že práve čl. 65 ústavy je dôležitým kritériom pre vymedzenie
pojmu „územnej samosprávy“. Pre účely danej veci však podľa názoru ústavného súdu
nie je nevyhnutné sa o vzťahu čl. 65 ústavy k vymedzeniu normotvornej právomoci
obce definitívne vysloviť.
Nemožnosť spoľahlivo sa oprieť o súčasnú zákonnú úpravu pri vymedzení
pojmu, čo patrí do vecí „územnej samosprávy“, vyplýva z viacerých skutočností.
Predovšetkým je to dané tým, že ústavná definícia obsahu tohto pojmu nemôže
byť závislá len od zákonnej úpravy, pretože v konečnom dôsledku by to mohlo viesť
k ľubovôle zákonodarcu a k narušeniu samotnej podstaty princípu „územnej
samosprávy“, ktorý je jedným zo základných demokratických hodnôt každého
„demokratického a právneho štátu“ (čl. 1 ústavy) a ktorý preto ako ústavný princíp
musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy.
Už bolo konštatované, že vo veciach územnej samosprávy je pre vydanie
všeobecne záväzného nariadenia obce oporou priamo ústava (čl. 68), a nie
splnomocnenie zákonom. Ústava pritom vychádza zo zásady, že „vo veciach územnej
samosprávy rozhoduje obec samostatne“ (čl. 67 prvá veda pred bodkočiarkou), a
pokiaľ zákon upravuje samosprávu obce, treba to považovať za výnimku z tejto
všeobecnej zásady, ktorú ústava dovoľuje v ustanovení čl. 67 prvej vety za
bodkočiarkou, podľa ktorého „povinnosti a obmedzenia (obci) možno ukladať len
zákonom“. Toto zákonné obmedzenie oprávnenia obce „samostatne rozhodovať vo
veciach samosprávy“ a v tomto rámci jej oprávnenie vydávať všeobecne záväzné
nariadenia však nemožno podľa názoru ústavného súdu zamieňať s jej zákonným
„splnomocnením“ vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné
nariadenia „pri výkone štátnej správy“, tak ako to má na mysli čl. 71 ods. 2 prvá veta
Ústavný súd si uvedomuje praktické ťažkosti presného rozlišovania medzi
„obmedzením samosprávy“ a „splnomocnením pri výkone štátnej správy“, ktoré môžu
vyplývať zo súčasnej zákonnej úpravy a na ktoré poukázala aj právna zástupkyňa
odporcu na ústnom pojednávaní, keď požadovala „precízne definovať hranice medzi
štátnou správou a samosprávou, aby vedeli, kde je tá hranica pokiaľ môžu ísť.“ Tieto
ťažkosti sú zrejme vyvolané skutočnosťou, že ide o vzťah medzi štátnou správou a
samosprávou, ktorý môže mať rôzny obsah v závislosti od celého radu faktorov, ako
napr. miestnych pomerov, stupňa rozvoja samosprávy, možnosti kvalitatívne odlíšiť
veci umožňujúce uplatnenie plnej zodpovednosti samosprávy od vecí vyžadujúcich
naopak ingerenciu štátu. Avšak základná obtiažnosť podľa názoru ústavného súdu
spočíva najmä v skutočnosti, že ide o vzťah, ktorý nepredstavuje ustálenú veličinu, ale
ktorý podlieha neustálemu dynamickému vývoju.
Ústavný súd v danej veci skúmal otázku, či napadnuté nariadenie bolo vydané
na základe pôvodnej normotvornej pôsobnosti mesta, teda vo veciach územnej
samosprávy (čl. 68 ústavy), alebo na základe prenesenej normotvornej pôsobnosti
mesta, teda na základe splnomocnenia zákonom (čl. 71 ods. 2 ústavy).
Zo záhlavia napadnutého nariadenia vyplýva, že toto nariadenie mesta
Topoľčany bolo Mestským zastupiteľstvom v Topoľčanoch prijaté v pôsobnosti
územnej samosprávy, teda v samosprávnej pôsobnosti. Potvrdzuje to aj stanovisko
primátora mesta zo dňa 20. októbra 2000, v ktorom sa zdôrazňuje: „... mestské
zastupiteľstvo vychádzalo z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. d) zák. č. 369/1990 Zb. ...“.
V tomto smere sa jednoznačne vyjadrila aj právna zástupkyňa mesta na ústnom
pojednávaní.
Samosprávu obce zákon o obecnom zriadení vymedzuje v ustanovení § 4 ods. 1
(„Obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce
a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej
osobe alebo fyzickej osobe“) a demonštratívnym spôsobom v ustanovení § 4 ods. 3,
pod ktoré pod písm. d) patrí aj samosprávna funkcia, o ktorú sa opiera napadnuté
nariadenie odporcu.
Podľa tohto ustanovenia obec pri výkone samosprávnych funkcií „usmerňuje
ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti
v obci, k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických
a fyzických osôb, a zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov
obyvateľov a obce“.
Podľa názoru ústavného súdu ak z citovaného ustanovenia slovné vyjadrenie
„obec usmerňuje ekonomickú činnosť v obci“ nevyvoláva pri reštriktívnom výklade
pochybnosť o tom, že ide o „vec územnej samosprávy“, príklad, ktorým sa toto
usmernenie ekonomickej činnosti ďalej konkretizuje slovami „obec vydáva záväzné
stanoviská k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb“, resp.
„zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti“, už za taký považovať nemožno, pretože
pri praktickej realizácii vydávanie stanovísk môže ľahko skĺznuť z kategórie
„obmedzenia samosprávy“ do kategórie „splnomocnenia pri výkone štátnej správy“,
tak ako to bolo vyššie uvedené.
Preto aj výpočet samosprávnych funkcií obce uvedený v § 4 ods. 3 zákona
o obecnom zriadení treba interpretovať reštriktívne - ak má zostať len v kategórii
„obmedzení samosprávy“ v zmysle čl. 68 ústavy - že do samosprávnej pôsobnosti
obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územno-
samosprávnych celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce niesť
samostatne aj zodpovednosť a v ktorých obec nevystupuje ako subjekt ukladajúci
povinnosti jednostrannými príkazmi a zákazmi.
V danej veci napadnuté články všeobecne záväzného nariadenia upravujú
záležitosti podnikania takým spôsobom, že mesto Topoľčany v nich už nevystupuje
ako orgán územnej samosprávy, ale ako subjekt ukladajúci povinnosti jednostrannými
príkazmi a zákazmi pri výkone štátnej správy. Ústavnému súdu nie je jasný význam,
ktorý obec sleduje vydávaním záväzných stanovísk k zámerom a k začatiu
podnikateľských činností fyzických a právnických osôb týkajúcich sa napr. očnej
optiky, holičstva, pedikúry, kozmetických služieb pod hrozbou uloženia sankcií.
Takéto počínanie odporcu nemožno považovať za výkon samosprávnych funkcií, ale
za nekontrolovateľný spôsob a v rozpore s ústavou za prisvojenie si právomoci orgánu
štátnej správy. Nekontrolovateľnosť výkonu tejto právomoci príslušnými orgánmi
odporcu zo strany dotknutých subjektov je treba považovať za zásah do podstaty ich
práv na podnikanie (čl. 35 ods. 1 ústavy).
Tak ako to už ústavný súd konštatoval, v čl. 2, čl. 4 a čl. 5 napadnutého
nariadenia mesto Topoľčany celkom evidentne ukladá aj povinnosti fyzickým
a právnickým osobám v súvislosti s usmerňovaním zámerov podnikateľských činností
a usmerňovaním začatia podnikateľských činností v prevádzkarňach na území mesta.
V týchto ustanoveniach napadnutého nariadenia je teda implikovaná možnosť
obmedziť vstup do podnikania nad rámec zákona a naviac podmienky pre vydanie
záväzného stanoviska nevytvárajú právnu istotu, že rovnaké podnikateľské zámery sa
budú posudzovať rovnako.
Nie je však úlohou a ani v kompetencii obce v oblasti jej samostatnej
pôsobnosti upravovať podmienky zámerov, začatia a zmeny podnikateľských aktivít.
Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým
a právnickým osobám, aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta)
je limitovaná čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Ukladanie povinností v napadnutom nariadení mesta nemá oporu v žiadnom
zákone v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Napadnutým nariadením mesto uložilo subjektom, ktoré majú zámer podnikať,
začať alebo zmeniť podnikanie v prevádzkarňach v Topoľčanoch, také povinnosti,
aké neukladá žiadny zákon, a preto postupovalo protiústavne vo vzťahu k čl. 2 ods. 3
Všeobecne záväzným nariadením č. 5/1995 mesta Topoľčany sa zaviedli
povinnosti podnikateľov typické pre povoľovacie konanie o vstupe na trh. Týmto
nariadením sa ustanovili podmienky, ktorými sa uplatnenie práva podnikať stalo
menej dostupné pre osoby želajúce si uplatniť právo podnikať v meste Topoľčany.
Toto obmedzenie nemá oporu v zákone.
Podmienky podnikania upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon, ale ani iný
právny predpis nesplnomocňuje obec na vydanie všeobecne záväzného nariadenia,
ktorým by sa upravovali podmienky podnikania na území obcí.
Zákonné splnomocnenie oprávňujúce obec ustanoviť všeobecne záväzným
nariadením povinnosť fyzickej – právnickej osobe, ktorá má záujem vykonávať
podnikateľskú činnosť na území obce, požiadať starostu o vydanie stanoviska
k začatiu podnikateľskej činnosti, existovalo v našom právnom poriadku len do
1. 7. 1994, a aj to len vo vzťahu k živnostenskému podnikaniu.
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) až do
nadobudnutia účinnosti zákona č. 132/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa uvedený
zákon, obsahoval ustanovenia, podľa ktorých ten, kto hodlá prevádzkovať živnosť,
musí k ohláseniu živnosti (pri ohlasovacej živnosti), resp. k žiadosti o koncesiu (pri
koncesovanej živnosti) pripojiť doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkarne
v obci (§ 46 ods. 3 a § 50 ods. 2), pričom tieto ustanovenia sa vzťahovali aj na
vedľajšie prevádzkarne (§ 17 ods. 4).
V ostatných zákonoch upravujúcich výkon práva podnikať sa takéto
splnomocnenie nikdy nenachádzalo ani nenachádza.
Povinnosť podnikateľa, ktorý má záujem zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú
činnosť na území obce, požiadať starostu alebo obec o vydanie stanoviska k zmene
alebo rozšíreniu podnikateľskej činnosti v našom právnom poriadku neexistovala.
Zákon č. 132/1994 Z. z. totiž vložil do zákona č. 455/1991 Zb. ustanovenie § 49
ods. 1 a § 56 ods. 1, podľa ktorých je oznámenie nového predmetu podnikania vlastne
novým ohlásením živnosti alebo novou žiadosťou o koncesiu. Až do 1. 7. 1994 zmena
podnikateľskej činnosti (a už vôbec nie jej rozšírenie) de iure nevyžadovala nové
ohlásenie živnosti alebo novú žiadosť o koncesiu, a tým nevznikla ani povinnosť
podnikateľa vyžiadať si stanovisko obce. Obec síce má právo takéto stanoviská
vydávať, avšak nie je oprávnená uložiť príslušným subjektom povinnosť vyžiadať si
ich od obce alebo starostu či povinnosti na to nadväzujúce (mutatis mutandis
Právny režim obmedzujúci právo podnikať zaručené čl. 35 ods. 1 ústavy sa
v predmetnom prípade neustanovil zákonom, ale všeobecne záväzným nariadením
orgánu územnej samosprávy mesta Topoľčany, a tým došlo k porušeniu ústavy
a zároveň k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.
Okrem tejto formálnej podmienky sa nesplnili ani materiálne podmienky, ktoré
upravuje čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy, tak ako to už bolo vyššie uvedené. K tomu treba
dodať, že formálne a materiálne podmienky ústavy sa musia dodržať pri každom
obmedzení právneho postavenia fyzických osôb.
Mestské zastupiteľstvo v Topoľčanoch prijatím všeobecne záväzného
nariadenia č. 5/1995 konalo nad rámec normotvornej právomoci, ktorú ústava v čl. 68
zveruje orgánom územnej samosprávy.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.
Zástupca generálneho prokurátora sa na ústnom pojednávaní vyjadril, že má
pochybnosti aj o súlade čl. 9 napadnutého nariadenia - ktorý predpokladá sankcie za
porušenie povinností podnikateľmi – so zákonom o priestupkoch, avšak návrh v tomto
smere nerozšíril.
Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil nesúlad čl. 2, čl. 4 a čl. 5
s napadnutými článkami ústavy a zákona o obecnom zriadení, zaujal stanovisko, že je
bez právneho významu skúmanie súladu čl. 9 nariadenia s ústavou a so zákonom
o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa čl. 132 ods. 1 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi všeobecne záväzným nariadením orgánov územnej samosprávy a ústavou
a zákonmi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich
ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od
vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou a
s inými zákonmi. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú
platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. decembra 2000