Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 55/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Štefana

Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho na verejnom zasadnutí

prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o

súlade čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta Topoľčany č. 5/1995

zo dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností

v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a

fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35

ods. 1 a 2 a a s ustanoveniami a

písm. d) a o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov a takto

r o z h o d o l :

Ustanovenie čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta

Topoľčany č. 5/1995 zo dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských

činností v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností

právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch n i e j e

v s ú l a d e s , a 2, a 2 a

Slovenskej republiky, a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa

30. augusta 2000 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa ) Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o vyslovenie nesúladu čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne

záväzného nariadenia mesta Topoľčany č. 5/1995 zo dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní

zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia

podnikateľských činností právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach

v Topoľčanoch s , s a 2, s a 2 a s

a s ustanoveniami a a

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ uviedol, že „Mestské zastupiteľstvo mesta Topoľčany schválilo

dňa 4. mája 1995 všeobecne záväzné o usmerňovaní zámerov

podnikateľských činností v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských

činností právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch (ďalej len

„nariadenie“), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 23. mája 1995“.

Podľa navrhovateľa mesto Topoľčany v článkoch 2, 4 a 5 nariadenia uložilo

subjektom oprávneným na podnikateľskú činnosť také povinnosti, na určenie ktorých

mu nebola daná právomoc.

Článok 2 a 5 nariadenia podľa navrhovateľa stanovilo fyzickým a právnickým

osobám, ktoré chcú vykonávať podnikateľskú činnosť v prevádzkarňach na území

mesta Topoľčany, požiadať mesto o vydanie záväzného stanoviska k zámeru a začatiu

podnikateľskej činnosti s tým, že žiadosť musí obsahovať nariadením predpísané

náležitosti.

Podnikať na území mesta v zmysle napadnutého nariadenia nie je možné bez

kladného stanoviska k zámeru a k začatiu podnikateľskej činnosti, a to aj v prípade

zmeny podnikateľskej činnosti v prevádzkarni na území mesta.

Článkom 4 nariadenia, ako to uviedol navrhovateľ, mesto stanovilo povinnosť

fyzických a právnických osôb (prevádzkovateľov) oznámiť mestu písomnou formou

tri dni vopred uzatvorenie prevádzky. Tieto povinnosti sú viazané na subjekty

oprávnené prevádzkovať živnosť.

V ďalšej časti odôvodnenia návrhu navrhovateľ citoval čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1

a 2, a 2 a , ako aj ustanovenia a a

ods. 1 zákona o obecnom zriadení, ktorým je mesto Topoľčany pri vykonávaní

normotvornej činnosti viazané, avšak podľa navrhovateľa sa týmito ustanoveniami pri

vydaní napadnutého nariadenia dôsledne neriadilo.

Navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu argumentuje aj tým, že Topoľčany

majú právne postavenie obce, pričom všetka činnosť obce je viazaná platným právnym

poriadkom, obec i v normotvorbe je povinná rešpektovať ústavu, zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy vrátane vlastných všeobecne záväzných

predpisov.

Obec má právo prijímať nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy,

alebo v prípade, ak to ustanovuje zákon (§ 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení veta

prvá). Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy (§ 5), môže vydať

nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach (§ 6 ods. 1 zákona

o obecnom zriadení veta tretia).

Navrhovateľ ďalej uvádza, že podmienky živnostenského podnikania a kontrolu

nad ich dodržiavaním upravuje o živnostenskom podnikaní

v znení neskorších predpisov.

Tento zákon a ani iný právny predpis nesplnomocňuje obec ustanoviť

nariadením povinnosť fyzickej a právnickej osobe, ktorá má záujem vykonávať

podnikateľskú činnosť na území obce, žiadať o stanovisko k zámeru a k začatiu

podnikateľskej činnosti ani ustanoviť povinnosti, ktoré mesto uložilo v čl. 2 a 5

nariadenia.

Podľa navrhovateľa obec má právo takéto stanoviská vydávať (§ 4 ods. 3

písm. d) zákona o obecnom zriadení), ale nie je oprávnená ukladať príslušnému

subjektu povinnosť tieto stanoviská si vyžiadať, resp. povinnosti na to nadväzujúce.

Právo podnikať zaručené môže byť obmedzené len

zákonom, ktorým nariadenie mesta Topoľčany nie je.

Obec bez splnomocnenia v zákone môže uplatniť normotvornú právomoc na

úpravu spoločenských vzťahov a vecí týkajúcich sa územnej samosprávy.

Obec však nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec zákonov, a to

ani realizáciou samosprávnych funkcií.

Podľa názoru navrhovateľa Mestské zastupiteľstvo mesta Topoľčany prijatím

nariadenia č. 5/1995 konalo nad rámec normotvornej právomoci, ktorú zveruje

orgánom územnej samosprávy. Prijatím nariadenia porušilo zaručené právo

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a zároveň svojím obsahom núti

subjekty uplatňujúce svoje zákonné právo podnikať, aby konali niečo, čo zákon

neukladá.

Navrhovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumenty navrhol, aby

ústavný súd na verejnom ústnom pojednávaní nálezom takto rozhodol: „Článok 2,

článok 4 a článok 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta Topoľčany č. 5/1995 zo

dňa 4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach

a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a fyzických osôb

v prevádzkarňach v Topoľčanoch nie sú v súlade s článkom 2 ods. 3, článkom 13 ods.

1, 3, článkom 35 ods. 1, 2 a článkom 68 , s ,

písm. d) a o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov“.

Mesto Topoľčany (ďalej len „odporca“) vo svojom stanovisku zo dňa

20. októbra 2000 uviedlo k návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že:

„Pri stanovovaní podmienok tohto všeobecne záväzného nariadenia mestské

zastupiteľstvo vychádzalo z ustanovenia paragrafu 4 ods. 3 písm. d) zákona

č. , kde je uvedené, že obec usmerňuje ekonomickú činnosť v obci,

k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických

osôb a zaujíma stanoviská k zámerom ich činností, ak sa týkajú záujmov obyvateľov

a obce. Pokladáme výpočet uvedený v par. 4 ods. 3 o obecnom

zriadení v znení zmien a doplnkov za veci samosprávy zahrňujúce najzákladnejšie

a najdôležitejšie otázky správy samostatného subjektu – mesta, ktoré je povinné konať

v záujme obyvateľov. V návrhu generálneho prokurátora je konštatované, že obec

(mesto) má právo vydávať záväzné stanoviská (par. 4 ods. 3 písm. d) zákona

č. ), ale príslušnému subjektu nie je oprávnené ukladať povinnosť tieto

stanoviská si vyžiadať.

Zdieľame názor, že obec (mesto) je povinná vytvárať priaznivé podmienky pre

podnikateľské subjekty (par. 4 ods. 5 o obecnom zriadení

v znení zmien a doplnkov). Za týmto účelom v záujme obyvateľov obce je potrebné

vyjadrovať sa formou záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti.

Vyjadrovanie sa k začatiu podnikateľskej činnosti tak, ako je uvedené v par. 4 ods. 3

, pokladáme tiež za jednu zo základných úloh samospráv

vychádzajúc z použitej terminológie najmä (par. 4 ods. 3).

Prijatie všeobecne záväzného nariadenia nemá za účel porušovať

zaručené právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ale má za účel

zabezpečovať záujmy obyvateľov obce (mesta).

Je záujmom samosprávy konať takým spôsobom, aby boli vytvorené kvalitné

a rovnovážne podmienky pre riadne zásobovanie obce a týmto konaním zabezpečovať

právo a povinnosť dané (viď par. 4 ods. 3 písm. h)).

Pokiaľ by Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k inému názoru,

dovoľujeme si vysloviť názor, že pri nenaplnení povinností deklarovaných v par. 4

ods. 3 písm. d) a h) dochádzalo by zo strany samosprávy k jednoznačnému

nerešpektovaniu povinností a práv určených jej v citovanom zákone“.

Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby ústavný súd na

verejnom pojednávaní návrh generálneho prokurátora v celom rozsahu zamietol.

Ústavný súd uznesením z 8. novembra 2000 sp. zn. prijal návrh

generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) na ďalšie konanie.

II.

1. Ústavný súd v súlade s návrhom odporcu návrh prerokoval na verejnom

ústnom zasadnutí senátu konanom dňa 5. decembra 2000.

Na ústnom pojednávaní zástupca navrhovateľa JUDr. Š. B. zopakoval podstatné

časti návrhu a uviedol, že navrhovateľ nepopiera obci právo zaujímať stanoviská

k zámerom podnikateľskej činnosti, ale tvrdí, že obec nie je oprávnená ukladať

povinnosti podnikateľským subjektom nad rámec zákona.

Zástupkyňa mesta Topoľčany JUDr. E. B. sa pridržala písomného stanoviska

mesta, ktoré bolo doručené ústavnému súdu dňa 20. októbra 2000, a k tomu dodala, že

oprávnenia uvedené v § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení považuje mesto za

originálne právomoci samosprávy, avšak pripúšťa, že tieto nie sú dostatočne

precizované vo všeobecne záväznom nariadení č. 5/1995.

Na otázky ústavného súdu položené počas ústneho pojednávania zástupca

generálneho prokurátora uviedol, že podľa jeho názoru aj čl. 9 napadnutého nariadenia

je v rozpore s príslušnými ustanoveniami a zákonom o priestupkoch, vzhľadom

na to, že sankcie, ktoré možno ukladať na základe predmetného všeobecne záväzného

nariadenia súvisia s napadnutými článkami tohto nariadenia. V tejto časti však

písomný návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky nerozšíril.

Ďalej uviedol, že medzi samosprávou a štátnou správou nemieni určovať

hranicu vo všeobecnosti, ale v súvislosti s napadnutým nariadením mesta zdôrazňuje,

že kontrolu podmienok živnostenského podnikania, kontrolu živnosti podľa

živnostenského zákona vykonávajú orgány štátnej správy.

Podľa jeho názoru kritériom samosprávnej funkcie obce nie je iba vlastníctvo.

Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru aj všeobecne záväzné nariadenie ako norma môže

obsahovať povinnosti, ale iba na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní

základných práv a slobôd.

Zástupkyňa odporcu na položené otázky uviedla, že pri tvorbe všeobecne

záväzného nariadenia č. 5/1995 vychádzali z tej skutočnosti, že v rámci originálnych

právomocí samosprávy samospráva nie je viazaná na zmocnenie v žiadnom zákone,

ale na zmocnenie zákona sú viazaní iba pri výkone štátnej správy. V tejto súvislosti

vyslovila názor, že by bolo vhodné precízne definovať hranice medzi štátnou správou

a samosprávou, možno by potom nevznikali takéto zbytočné konflikty, „nakoľko

záväzné stanoviská máme oprávnenie vydávať, ale kde je tá hranica, pokiaľ my

môžeme ísť, nie je precízne vydefinovaná“.

Ďalej uviedla, že mesto Topoľčany by si nikdy neosobovalo nejaké práva, ktoré

patria štátu, a nazdáva sa, že ohľadom napadnutého nariadenia nie je možnosť

svojvôle zo strany mesta. Majú záujem o to, aby bola konkurencia medzi

podnikateľmi, i keď možno nie tak, aby vedľa seba boli rovnaké druhy obchodov.

Regulácia mesta by sa skôr objavila v tomto smere.

V súvislosti s otázkou, či rozhodnutia mesta na základe napadnutého nariadenia

nemôžu byť arbitrárne pri vydávaní záväzných stanovísk, právna zástupkyňa odporcu

uviedla, že pravdepodobne by sa žiadalo, aby sa z ich strany precizovali podmienky

v tom prípade, ak by mesto neudelilo súhlas k zámeru, začatiu alebo zmene

podnikania. Dodala, že proti negatívnemu stanovisku mesta sa dotknutý subjekt môže

brániť tým, že požiada o prehodnotenie takéhoto rozhodnutia primátora mesta.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že vie dokumentovať to, že napadnuté

všeobecne záväzné nariadenie bolo prijaté podľa predpisov trojpätinovou väčšinou

4. mája 1995, bolo riadne vyvesené na úradnej tabuli mesta a ani prokurátorom

a taktiež ani primátorom mesta jeho účinnosť zastavená nebola a iba na základe

pokynu prokuratúry sa toho času neuplatňujú jeho články o sankciách.

Informovaná zástupkyňa odporcu Ing. J. z referátu obchodu a služieb

Mestského úradu v Topoľčanoch na položené otázky uviedla, že sa ešte skutočne

nestalo, že by podnikateľ v Topoľčanoch nedostal súhlas na otvorenie prevádzky na

základe napadnutého všeobecne záväzného nariadenia. Asi 2 či 3 krát boli nesúhlasy,

ale iba v súvislosti s rozhodovaním o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Sankcie boli použité iba v súvislosti s nedodržaním zatváracej hodiny v centrálnej

mestskej zóne. Vydávanie stanovísk nie je chápané ako nejaká podmienka na vydanie

živnostenského oprávnenia, ale slúži aj na to, aby mesto malo prehľad o tom, aké

prevádzkarne má na svojom území, pretože inak by bol problém presne zostaviť

štatistické výkazy. Ďalej dodala, že už dávno nie je pravdou, že živnostenský úrad

vydá živnosť na základe stanoviska obce (mesta), nakoľko 1. júla 1994 novelou

obec stratila túto kompetenciu.

Sankcia primátora bola použitá iba za nedodržanie prevádzkového času.

2. Napadnuté všeobecne záväzné nariadenie mesta Topoľčany č. 5/1995 zo dňa

4. mája 1995 o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach

a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a fyzických osôb

v prevádzkarňach v Topoľčanoch (ďalej len „nariadenie“) nadobudlo účinnosť dňa

23. mája 1995.

V úvodnej časti sa uvádza: „Mestské zastupiteľstvo v Topoľčanoch na základe

a a o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov a v zmysle o správnom konaní vydáva Všeobecne záväzné nariadenie o usmerňovaní zámerov podnikateľských činností a v prevádzkarňach a o usmerňovaní začatia podnikateľských činností právnických a fyzických osôb v prevádzkarňach v Topoľčanoch č. 5/1995.“ Nariadenie ďalej obsahuje 11 článkov, z ktorých navrhovateľom napadnuté články znejú nasledovne:

„Článok 2

Usmerňovanie zámerov a začatia podnikateľských činností v prevádzkarňach

1. Mesto Topoľčany vydáva záväzné stanoviská k zámerom a k začatiu

podnikateľských činností v prevádzkarňach na území mesta Topoľčany. Vydanie záväzného stanoviska žiada písomnou formou fyzická alebo právnická osoba (žiadateľ), ktorá plánuje otvoriť na území mesta prevádzkareň na vykonávanie podnikateľských činností. Bez kladného stanoviska mesta nie je možné začať s prípravou a otvorením konkrétnych prevádzok. 2. Žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k zámeru podnikateľskej činnosti v prevádzkarni musí obsahovať:

- názov fyzickej alebo právnickej osoby (adresa u fyzickej osoby,

sídlo u právnickej osoby),

- popis podnikateľského zámeru (činnosť, adresa plánovanej

prevádzkarne),

- vzťah k nehnuteľnosti, v ktorej sa má podnikateľský zámer

realizovať (vlastníctvo, nájom).

3. Žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti

v prevádzkarni musí obsahovať:

- názov fyzickej alebo právnickej osoby (adresa u fyzickej osoby, adresa

sídla u právnickej osoby),

- adresu miesta alebo sídla podnikania (prevádzkarne),

- popis podnikateľskej činnosti v prevádzkarni,

- podpis fyzickej osoby, u právnickej osoby meno a podpis štatutárneho

zástupcu,

- registrovaný žiadateľ predloží živnostenský list alebo výpis

z obchodného registra,

- list vlastníctva k nehnuteľnosti, na ktorej alebo v ktorej sa má

prevádzkareň zriadiť (nie starší ako 6 mesiacov). V prípade, že podnikateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti, predloží zmluvu o budúcej zmluve alebo platnú nájomnú zmluvu v súlade s par. 3 ods. 2 o nájme a podnájme nebytových priestorov.

- doklad o zmene účelovosti objektu v zmysle stavebného zákona, ak sa

nemení účelovosť objektu, predloží potvrdenie Okresného zboru požiarnej ochrany Topoľčany o splnených požiadavkách protipožiarnej ochrany, v znení neskorších predpisov,

- ak ide o prevádzkareň v obytnej zóne – súhlas bezprostredných susedov,

- u výrobnej a remeselnej prevádzkarne posudok vplyvu na životné

prostredie, o životnom prostredí a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,

- doklad (i predbežný) o zabezpečovaní zhromažďovania, odvoze

a likvidácii odpadu z podnikateľskej činnosti v prevádzkarni.

4. Záväzné stanoviská k zámerom a začatiu podnikateľských činností fyzických

a právnických osôb vydáva mesto Topoľčany – mestský úrad, oddelenie starostlivosti o občanov, referát regionálnej politiky, obchodu, služieb a podnikateľskej činnosti pre podnikateľské činnosti: a) obchodné

- kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi

(maloobchod) alebo za účelom jeho predaja iným podnikateľom (veľkoobchod),

- pohostinské činnosti,

- ubytovanie,

- činnosti cestovnej kancelárie,

- prenájom priemyselného tovaru,

- prenájom motorových vozidiel,

- vykonávanie dražieb mimo výkonu rozhodnutia,

- sprostredkovanie činnosti;

b) výrobné a remeselné činnosti

- výroba kovov a kovových výrobkov,

- výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia,

- výroba motorových a ostatných dopravných prostriedkov,

- výroba a spracovanie kameniva a zemín, keramika,

- výroba chemických výrobkov,

- výroba potravín a nápojov,

- výroba textilu a odevov,

- výroba kože, kožených výrobkov (vrátane obuvi),

- výroba drevárska, výroba nábytku,

- výroba papierenská a polygrafická – stavebníctvo;

c) činnosti poskytujúce služby

- očná optika,

- holičstvo, kaderníctvo,

- pedikúra,

- kozmetické služby,

- čistenie odevov, bytového textilu a podlahových krytín,

- prevádzkovanie zariadení slúžiacich regenerácii a rekondícii;

d) ďalšie činnosti, ktorých povaha si vyžaduje zriadenie prevádzkarne alebo

využívanie prevádzkového priestoru.

5. Záväzné stanovisko spracuje mesto Topoľčany - Mestský úrad Topoľčany do

15 dní od doručenia všetkých dokladov. (...).

Článok 4

Prechodné uzatvorenie prevádzkarne

1. Prevádzkovateľ je povinný, ak tomu nebránia vážne dôvody (napr. havária,

mimoriadna inventarizácia), aspoň 3 dni pred uzatvorením prevádzkarne oznámiť uzatvorenie písomnou formou mestu Topoľčany – Mestskému úradu Topoľčany a na viditeľnom mieste v objekte prevádzkarne vyvesiť oznámenie o uzatvorení. 2. Oznámenie o uzatvorení prevádzkarne obsahuje:

- dôvod uzatvorenia,

- začiatok a koniec uzatvorenia prevádzkarne,

- v príp. presťahovania prevádzkarne uviesť novú adresu,

- dátum vystavenia, pečiatku a podpis prevádzkovateľa a Mestského úradu

Topoľčany.

Článok 5

Zmeny zámerov podnikateľských činností v prevádzkarňach

1. Každá zmena v zámeroch podnikateľských činností v prevádzkarňach

a v začatých podnikateľských činnostiach fyzických a právnických osôb v prevádzkarňach je viazaná predchádzajúcim vydaním záväzného stanoviska mesta Topoľčany v zmysle par. 4 ods. 3 písm. d) o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov.“

III.

Predmetom konania pred ústavným súdom je podľa )

rozhodnúť o súlade čl. 2, čl. 4 a čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta

Topoľčany č. 5/1995 zo dňa 4. mája 1995 s a zákonmi.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetným všeobecne záväzným

nariadením Mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch sa v napadnutých článkoch

ustanovila:

1. Povinnosť fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má zámer alebo začína

podnikateľskú činnosť v prevádzkarňach na území mesta Topoľčany, písomnou

formou žiadať vydanie záväzného stanoviska mesta k takémuto zámeru alebo začatiu

podnikateľskej činnosti (čl. 2 ods. 1 nariadenia).

2. Povinnosť fyzickej a právnickej osobe predložiť k svojej žiadosti o vydanie

záväzného stanoviska mesta taxatívne vymedzené dokumenty (čl. 2 ods. 2 a 3

nariadenia).

3. Povinnosť podnikateľa – prevádzkovateľa, ak tomu nebránia vážne dôvody,

aspoň tri dni pred uzatvorením prevádzkarne oznámiť uzatvorenie písomnou formou

mestu Topoľčany – Mestskému úradu Topoľčany a na viditeľnom mieste v objekte

prevádzkarne vyvesiť oznámenie o uzatvorení (čl. 4 nariadenia).

4. Povinnosť podnikateľa (fyzickej a právnickej osoby) pri každej zmene

v zámeroch podnikateľských činností v prevádzkarňach a v začatých podnikateľských

činnostiach požiadať o vydanie záväzného stanoviska mesta Topoľčany (čl. 5

nariadenia).

Nakoľko podľa čl. 9 tohto všeobecne záväzného nariadenia sa porušenie jeho

ustanovení označuje ako priestupok podľa zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch

s možnosťou uloženia pokuty, hrozba uloženia takejto sankcie dopadá na fyzickú

a právnickú osobu aj v prípade porušenia uvedených povinností.

Ústavný súd sa už vo svojom rozhodnutí zo 16. júna 1998 sp. zn.

mal možnosť vyjadriť k ústavnosti a zákonnosti uloženia povinností obdobnej povahy

všeobecne záväzným nariadením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava –

Staré Mesto, kedy vyslovil jeho nesúlad s čl. 2 ods. 3, s čl. 13 ods. 1 a 2, s čl. 35 ods. 1

a 2 a , s a a zákona

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

V tejto veci išlo taktiež o povinnosti týkajúce sa základného práva podnikať

zaručeného v , tak ako je tomu aj v predmetnej veci, v prípade

ktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní

alebo činností ( ).

Ústavný súd vtedy konštatoval, že právo podnikať, ktoré sa priznáva každej

osobe, je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia.

Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku

činnosť tam, kde existuje ekonomická konkurencia, ako aj tam, kde ekonomická

konkurencia neexistuje. Súčasťou takto poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa

pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti ani záruka, že podnikateľ

bude mať úspech vo svojej činnosti.

Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca.

Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého

prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok

rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej , podľa ktorého hospodárstvo

Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej

trhovej ekonomiky.

Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť

vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov

hospodárskej súťaže. Vstup na trh je súčasťou zaručeného práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné

uplatenie práva podľa čl. 35 ods. 1 na trhu. Vstup na trh sa právne zabezpečuje

v správnom konaní založenom na registračnom alebo povoľovacom princípe.

Registračný princíp umožňuje voľný vstup na trh, povoľovacie konanie má

obmedzovací charakter.

Právo podnikať sa podľa zaručuje so sprísnenou ochranou, pretože

ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby formou zákona

upravila podmienky uplatnenia tohto práva. Nijaký iný štátny orgán, ani orgán

územnej samosprávy nemá priznanú právomoc prijať všeobecne záväzný

právny predpis ustanovujúci podmienky pre obmedzenie práva podnikať.

Ústavný súd v citovanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že orgány územnej

samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 („Vo veciach územnej

samosprávy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia“) a v čl. 71 ods. 2

(„Pri výkone štátnej správy obec môže vydávať na základe zákona v rámci

svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia, ak je na to splnomocnená

zákonom“), a zdôraznil, že tieto ustanovenia neupravujú normotvornú právomoc obce

nezávisle od ostatných ustanovení , preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať

len všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v súlade so všetkými súvisiacimi

ustanoveniami .

Všetky tieto princípy a právne úvahy, ktoré ústavný súd vyslovil

v predchádzajúcom rozhodnutí, ústavný súd v danej veci pripomenul z dôvodu, že

nevidí žiadny rozumný dôvod na to, aby sa od nich odchýlil v prípade posudzovania

súladu namietaných článkov všeobecne záväzného nariadenia odporcu.

Pokiaľ ide o otázku, ktoré súvisiace ustanovenia obec musí rešpektovať

pri uplatňovaní normotvornej právomoci v zmysle citovaných článkov 68 a 71 ods. 2

vety prvej , odpoveď závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.

Na jednej strane ústavný súd totiž nemá žiadne pochybnosti o tom, že vždy,

keď sa môže normotvorná právomoc obce dotknúť nejakého základného práva alebo

slobody, bude jej uplatnenie obmedzené príslušnou ústavnou úpravou dotknutého

základného práva a slobody, tak ako je tomu v danej veci, pokiaľ ide o čl. 35 ods. 1 a 2

upravujúci právo na podnikanie a podmienky jeho obmedzenia. Je samozrejmé,

že pri posudzovaní podmienok obmedzenia základného práva a slobody nestačí

vychádzať len z posudzovania podľa toho ustanovenia, v ktorom sú dané práva

a slobody upravené, ale ich súlad sa musí posúdiť aj podľa všeobecných ustanovení,

ktorými je druhá hlava upravujúca základné práva a slobody uvádzaná.

Napríklad, z týchto všeobecných ustanovení pre danú vec prichádzajú do úvahy

ustanovenia čl. 13 ods. 1 a 2, tak ako sa ich v danej veci správne dovolával

navrhovateľ. Ak sa totiž v oblasti základných práv a slobôd ukladajú povinnosti,

v uvedených článkoch ustanovuje, že sa tak môže stať „len na základe zákona,

v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“, pritom „medze

základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto

len zákonom“. V súvislosti s danou vecou treba túto ústavodarcom striktne vyslovenú

požiadavku doplniť ešte jeho inou požiadavkou - v istom ohľade ešte dôležitejšou,

pretože ide nad rámec konkrétnej zákonnej úpravy – podľa ktorej „pri obmedzovaní

základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel“ s tým, že „takéto

obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ“ ( ).

Na druhej strane povinnosť rešpektovať súvisiace ustanovenia pri

uplatňovaní normotvornej právomoci obcou bude závislé od posúdenia, čo možno

považovať za „vec územnej samosprávy obce“ v zmysle a čo za „vec pri

výkone štátnej správy na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti“ v zmysle

. V prvom prípade totiž normotvornú právomoc môže obec uplatniť

kedykoľvek bez splnomocnenia v zákone, v druhom prípade, len „ak je na to

splnomocnená zákonom“. V tejto súvislosti hlavný problém spočíva v tom, že ide

o pojmy, ktoré nie sú v ústave dostatočne definované a pri ich definovaní nie je

možné spoľahlivo sa oprieť ani o súčasnú zákonnú úpravu.

Je síce pravdou, že v spomínanom predchádzajúcom rozhodnutí ústavný súd

neváhal s jednoznačnou odpoveďou, keď uviedol, že „pomocou analýzy textu

príslušných noriem zistil, že normotvornú právomoc podľa a

môže obec uplatňovať jedine v spojení s obmedzujúcim ustanovením čl. 65 ods. 1

“. V danej veci sa tak jednoznačne vyjadriť nemôže, pretože odhliadnuc od

toho, že tento názor nerozlišuje medzi a , rovnako ako

zástupca navrhovateľa aj ústavný súd má pochybnosť, či za kritérium definovania

„veci územnej samosprávy“ možno považovať iba prípady, kedy obec „samostatne

hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami“

pochádzajúcimi „z vlastných príjmov ako aj zo štátnych dotácií“. Pochybnosť

vyvoláva iba jednoznačnosť tohto záveru, keď na druhej strane ústavný súd naďalej

zotrváva na názore, že práve je dôležitým kritériom pre vymedzenie

pojmu „územnej samosprávy“. Pre účely danej veci však podľa názoru ústavného súdu

nie je nevyhnutné sa o vzťahu k vymedzeniu normotvornej právomoci

obce definitívne vysloviť.

Nemožnosť spoľahlivo sa oprieť o súčasnú zákonnú úpravu pri vymedzení

pojmu, čo patrí do vecí „územnej samosprávy“, vyplýva z viacerých skutočností.

Predovšetkým je to dané tým, že ústavná definícia obsahu tohto pojmu nemôže

byť závislá len od zákonnej úpravy, pretože v konečnom dôsledku by to mohlo viesť

k ľubovôle zákonodarcu a k narušeniu samotnej podstaty princípu „územnej

samosprávy“, ktorý je jedným zo základných demokratických hodnôt každého

„demokratického a právneho štátu“ ( ) a ktorý preto ako ústavný princíp

musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy.

Už bolo konštatované, že vo veciach územnej samosprávy je pre vydanie

všeobecne záväzného nariadenia obce oporou priamo (), a nie

splnomocnenie zákonom. pritom vychádza zo zásady, že „vo veciach územnej

samosprávy rozhoduje obec samostatne“ (čl. 67 prvá veda pred bodkočiarkou), a

pokiaľ zákon upravuje samosprávu obce, treba to považovať za výnimku z tejto

všeobecnej zásady, ktorú dovoľuje v ustanovení prvej vety za

bodkočiarkou, podľa ktorého „povinnosti a obmedzenia (obci) možno ukladať len

zákonom“. Toto zákonné obmedzenie oprávnenia obce „samostatne rozhodovať vo

veciach samosprávy“ a v tomto rámci jej oprávnenie vydávať všeobecne záväzné

nariadenia však nemožno podľa názoru ústavného súdu zamieňať s jej zákonným

„splnomocnením“ vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné

nariadenia „pri výkone štátnej správy“, tak ako to má na mysli čl. 71 ods. 2 prvá veta

.

Ústavný súd si uvedomuje praktické ťažkosti presného rozlišovania medzi

„obmedzením samosprávy“ a „splnomocnením pri výkone štátnej správy“, ktoré môžu

vyplývať zo súčasnej zákonnej úpravy a na ktoré poukázala aj právna zástupkyňa

odporcu na ústnom pojednávaní, keď požadovala „precízne definovať hranice medzi

štátnou správou a samosprávou, aby vedeli, kde je tá hranica pokiaľ môžu ísť.“ Tieto

ťažkosti sú zrejme vyvolané skutočnosťou, že ide o vzťah medzi štátnou správou a

samosprávou, ktorý môže mať rôzny obsah v závislosti od celého radu faktorov, ako

napr. miestnych pomerov, stupňa rozvoja samosprávy, možnosti kvalitatívne odlíšiť

veci umožňujúce uplatnenie plnej zodpovednosti samosprávy od vecí vyžadujúcich

naopak ingerenciu štátu. Avšak základná obtiažnosť podľa názoru ústavného súdu

spočíva najmä v skutočnosti, že ide o vzťah, ktorý nepredstavuje ustálenú veličinu, ale

ktorý podlieha neustálemu dynamickému vývoju.

Ústavný súd v danej veci skúmal otázku, či napadnuté nariadenie bolo vydané

na základe pôvodnej normotvornej pôsobnosti mesta, teda vo veciach územnej

samosprávy ( ), alebo na základe prenesenej normotvornej pôsobnosti

mesta, teda na základe splnomocnenia zákonom ( ).

Zo záhlavia napadnutého nariadenia vyplýva, že toto nariadenie mesta

Topoľčany bolo Mestským zastupiteľstvom v Topoľčanoch prijaté v pôsobnosti

územnej samosprávy, teda v samosprávnej pôsobnosti. Potvrdzuje to aj stanovisko

primátora mesta zo dňa 20. októbra 2000, v ktorom sa zdôrazňuje: „... mestské

zastupiteľstvo vychádzalo z ustanovenia ...“.

V tomto smere sa jednoznačne vyjadrila aj právna zástupkyňa mesta na ústnom

pojednávaní.

Samosprávu obce zákon o obecnom zriadení vymedzuje v ustanovení § 4 ods. 1

(„Obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce

a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej

osobe alebo fyzickej osobe“) a demonštratívnym spôsobom v ustanovení § 4 ods. 3,

pod ktoré pod písm. d) patrí aj samosprávna funkcia, o ktorú sa opiera napadnuté

nariadenie odporcu.

Podľa tohto ustanovenia obec pri výkone samosprávnych funkcií „usmerňuje

ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti

v obci, k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických

a fyzických osôb, a zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov

obyvateľov a obce“.

Podľa názoru ústavného súdu ak z citovaného ustanovenia slovné vyjadrenie

„obec usmerňuje ekonomickú činnosť v obci“ nevyvoláva pri reštriktívnom výklade

pochybnosť o tom, že ide o „vec územnej samosprávy“, príklad, ktorým sa toto

usmernenie ekonomickej činnosti ďalej konkretizuje slovami „obec vydáva záväzné

stanoviská k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb“, resp.

„zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti“, už za taký považovať nemožno, pretože

pri praktickej realizácii vydávanie stanovísk môže ľahko skĺznuť z kategórie

„obmedzenia samosprávy“ do kategórie „splnomocnenia pri výkone štátnej správy“,

tak ako to bolo vyššie uvedené.

Preto aj výpočet samosprávnych funkcií obce uvedený v § 4 ods. 3 zákona

o obecnom zriadení treba interpretovať reštriktívne - ak má zostať len v kategórii

„obmedzení samosprávy“ v zmysle - že do samosprávnej pôsobnosti

obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územno-

samosprávnych celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce niesť

samostatne aj zodpovednosť a v ktorých obec nevystupuje ako subjekt ukladajúci

povinnosti jednostrannými príkazmi a zákazmi.

V danej veci napadnuté články všeobecne záväzného nariadenia upravujú

záležitosti podnikania takým spôsobom, že mesto Topoľčany v nich už nevystupuje

ako orgán územnej samosprávy, ale ako subjekt ukladajúci povinnosti jednostrannými

príkazmi a zákazmi pri výkone štátnej správy. Ústavnému súdu nie je jasný význam,

ktorý obec sleduje vydávaním záväzných stanovísk k zámerom a k začatiu

podnikateľských činností fyzických a právnických osôb týkajúcich sa napr. očnej

optiky, holičstva, pedikúry, kozmetických služieb pod hrozbou uloženia sankcií.

Takéto počínanie odporcu nemožno považovať za výkon samosprávnych funkcií, ale

za nekontrolovateľný spôsob a v rozpore s za prisvojenie si právomoci orgánu

štátnej správy. Nekontrolovateľnosť výkonu tejto právomoci príslušnými orgánmi

odporcu zo strany dotknutých subjektov je treba považovať za zásah do podstaty ich

práv na podnikanie ( ).

Tak ako to už ústavný súd konštatoval, v čl. 2, čl. 4 a čl. 5 napadnutého

nariadenia mesto Topoľčany celkom evidentne ukladá aj povinnosti fyzickým

a právnickým osobám v súvislosti s usmerňovaním zámerov podnikateľských činností

a usmerňovaním začatia podnikateľských činností v prevádzkarňach na území mesta.

V týchto ustanoveniach napadnutého nariadenia je teda implikovaná možnosť

obmedziť vstup do podnikania nad rámec zákona a naviac podmienky pre vydanie

záväzného stanoviska nevytvárajú právnu istotu, že rovnaké podnikateľské zámery sa

budú posudzovať rovnako.

Nie je však úlohou a ani v kompetencii obce v oblasti jej samostatnej

pôsobnosti upravovať podmienky zámerov, začatia a zmeny podnikateľských aktivít.

Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým

a právnickým osobám, aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta)

je limitovaná , podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom

zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Ukladanie povinností v napadnutom nariadení mesta nemá oporu v žiadnom

zákone v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Napadnutým nariadením mesto uložilo subjektom, ktoré majú zámer podnikať,

začať alebo zmeniť podnikanie v prevádzkarňach v Topoľčanoch, také povinnosti,

aké neukladá žiadny zákon, a preto postupovalo protiústavne vo vzťahu k čl. 2 ods. 3

.

Všeobecne záväzným nariadením č. 5/1995 mesta Topoľčany sa zaviedli

povinnosti podnikateľov typické pre povoľovacie konanie o vstupe na trh. Týmto

nariadením sa ustanovili podmienky, ktorými sa uplatnenie práva podnikať stalo

menej dostupné pre osoby želajúce si uplatniť právo podnikať v meste Topoľčany.

Toto obmedzenie nemá oporu v zákone.

Podmienky podnikania upravuje o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon, ale ani iný

právny predpis nesplnomocňuje obec na vydanie všeobecne záväzného nariadenia,

ktorým by sa upravovali podmienky podnikania na území obcí.

Zákonné splnomocnenie oprávňujúce obec ustanoviť všeobecne záväzným

nariadením povinnosť fyzickej – právnickej osobe, ktorá má záujem vykonávať

podnikateľskú činnosť na území obce, požiadať starostu o vydanie stanoviska

k začatiu podnikateľskej činnosti, existovalo v našom právnom poriadku len do

1. 7. 1994, a aj to len vo vzťahu k živnostenskému podnikaniu.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) až do

nadobudnutia účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa uvedený

zákon, obsahoval ustanovenia, podľa ktorých ten, kto hodlá prevádzkovať živnosť,

musí k ohláseniu živnosti (pri ohlasovacej živnosti), resp. k žiadosti o koncesiu (pri

koncesovanej živnosti) pripojiť doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkarne

v obci (§ 46 ods. 3 a § 50 ods. 2), pričom tieto ustanovenia sa vzťahovali aj na

vedľajšie prevádzkarne (§ 17 ods. 4).

V ostatných zákonoch upravujúcich výkon práva podnikať sa takéto

splnomocnenie nikdy nenachádzalo ani nenachádza.

Povinnosť podnikateľa, ktorý má záujem zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú

činnosť na území obce, požiadať starostu alebo obec o vydanie stanoviska k zmene

alebo rozšíreniu podnikateľskej činnosti v našom právnom poriadku neexistovala.

totiž vložil do ustanovenie

ods. 1 a § 56 ods. 1, podľa ktorých je oznámenie nového predmetu podnikania vlastne

novým ohlásením živnosti alebo novou žiadosťou o koncesiu. Až do 1. 7. 1994 zmena

podnikateľskej činnosti (a už vôbec nie jej rozšírenie) de iure nevyžadovala nové

ohlásenie živnosti alebo novú žiadosť o koncesiu, a tým nevznikla ani povinnosť

podnikateľa vyžiadať si stanovisko obce. Obec síce má právo takéto stanoviská

vydávať, avšak nie je oprávnená uložiť príslušným subjektom povinnosť vyžiadať si

ich od obce alebo starostu či povinnosti na to nadväzujúce (mutatis mutandis

).

Právny režim obmedzujúci právo podnikať zaručené sa

v predmetnom prípade neustanovil zákonom, ale všeobecne záväzným nariadením

orgánu územnej samosprávy mesta Topoľčany, a tým došlo k porušeniu

a zároveň k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Okrem tejto formálnej podmienky sa nesplnili ani materiálne podmienky, ktoré

upravuje a 2 , tak ako to už bolo vyššie uvedené. K tomu treba

dodať, že formálne a materiálne podmienky sa musia dodržať pri každom

obmedzení právneho postavenia fyzických osôb.

Mestské zastupiteľstvo v Topoľčanoch prijatím všeobecne záväzného

nariadenia č. 5/1995 konalo nad rámec normotvornej právomoci, ktorú v

zveruje orgánom územnej samosprávy.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia.

Zástupca generálneho prokurátora sa na ústnom pojednávaní vyjadril, že má

pochybnosti aj o súlade čl. 9 napadnutého nariadenia - ktorý predpokladá sankcie za

porušenie povinností podnikateľmi – so zákonom o priestupkoch, avšak návrh v tomto

smere nerozšíril.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil nesúlad čl. 2, čl. 4 a čl. 5

s napadnutými článkami a zákona o obecnom zriadení, zaujal stanovisko, že je

bez právneho významu skúmanie súladu nariadenia s a so zákonom

o priestupkoch č. v znení neskorších predpisov.

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že

medzi všeobecne záväzným nariadením orgánov územnej samosprávy a

a zákonmi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich

ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od

vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s a

s inými zákonmi. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú

platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. decembra 2000