Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 50/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-62

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta (sudca spravodajca), Jany

Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti , ,

zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, Námestie slobody 2, Banská Bystrica, vo veci

namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Ľuboriečka konaných

10. novembra 2018 za účasti , starostu obce Ľuboriečka, takto

rozhodol:

Sťažnosť na nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu

obce Ľuboriečka konaných 10. novembra 2018 z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2018 doručená sťažnosť , kandidátky na starostku obce Ľuboriečka

(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ľuboriečka.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vo voľbách do orgánov samosprávy

konaných 10. novembra 2018 v obci Ľuboriečka (ďalej aj „obec“) bol za starostu obce

zvolený (ďalej len „odporca“), ktorý z celkového počtu 111 odovzdaných hlasov

získal 70 hlasov (t. j. 63,06 %). Sťažovateľka ako kandidátka na starostku získala 41 hlasov

(t. j. 36,93 %) a umiestnila sa v poradí na druhom mieste.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že výsledok volieb mal byť ovplyvnený

hromadným prihlasovaním osôb zdržiavajúcich sa v Inštitúte Krista Veľkňaza, Dome Lazár,

Osušie 18, Ľuboriečka (ďalej len „Inštitút Krista Veľkňaza“), na trvalý pobyt v obci

bezprostredne pred konaním volieb. Účelové prihlasovanie sa na trvalý pobyt v obci tvrdí

tiež u rodinných príslušníkov odporcu (manželky a syna; tí sa majú reálne zdržiavať v meste

Lučenec). Uvedeným sťažovateľka tvrdí, že volebný výsledok mal byť utvorený na základe

vôle osôb, ktoré k obci ako k jednotke územnej samosprávy nemajú žiaden vzťah ani

úmysel sa na území obce trvale zdržiavať [porovnaj a

(ďalej len „ústava“)], malo ísť teda len o ovplyvnenie volebného výsledku.

V širšej súvislosti sťažovateľka tiež tvrdí, že voliči zdržiavajúci sa v Inštitúte Krista

Veľkňaza mali byť na voľby dopravovaní hromadne, pričom očití svedkovia ,

a mali počuť ako sa šoféri dopravných prostriedkov

po uskutočnenej voľbe voličov dopytovali na okolnosti voľby; či všetci vedeli, ako mali

voliť. V čase voľby takto privezených voličov sa s nimi mala vo volebnej miestnosti

rozprávať , členka miestnej volebnej komisie a matka odporcu, pričom

pri tom nesedela za stolom ako ostatní členovia miestnej volebnej komisie, ale sedela

s voličmi na stoličkách pripravených pre nich. Podľa tvrdenia sťažovateľky je možné

dôvodne predpokladať, že takto ovplyvňovala voličov, pretože ich vôbec

nemohla poznať.

Sťažovateľka ďalej tvrdí, že podľa vyjadrenia predsedu miestnej volebnej komisie

zapisovateľka miestnej volebnej komisie mala

vyhotoviť zápisnicu o priebehu volieb 10. novembra 2018 okolo 14.00 h (ďalej aj

„zápisnica“) a mala ju dať vopred podpísať všetkým členom miestnej volebnej komisie

s odôvodnením, že po sčítaní hlasov sa do zápisnice doplnia len údaje o zvolených

kandidátoch. Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 30 ods. 1 a § 188 ods. 1 zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

Sťažovateľka tiež tvrdí, že v priebehu volieb mali hlasovať do prenosnej volebnej

schránky aj voliči, ktorí neboli oprávnení takto hlasovať na základe vlastnej

predchádzajúcej žiadosti. Tvrdí, že s prenosnou volebnou schránkou mali byť k voličom

vyslané a spolu so zapisovateľkou .

Vyslané osoby mali byť späté s odporcom a mali dovoliť, aby v jednotlivých rodinách

do prenosnej volebnej schránky volili aj členovia domácnosti, ktorí na to neboli oprávnení.

Takto mali voľby prebehnúť v rodine ; rodine ,

; rodine , ; rodine

, . Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24

ods. 7 zákona o voľbách.

Ďalej sťažovateľka tvrdí, že , ,

mala podpísať prevzatie hlasovacích lístkov a obálky v zozname voličov namiesto svojho

otca , pričom opitý ani len nevošiel do volebnej miestnosti, ale len

stál pri dverách. Následne mala dcéra svoje aj otcove volebné lístky vyplniť

a v obálkach vhodiť do volebnej schránky. Proti uvedenému sa mal ohradiť

, na čo mal byť ubezpečený členkami miestnej volebnej komisie

a , že taký postup je v poriadku, pretože ide o rodinného

príslušníka. Na to mal do volebnej miestnosti prísť odporca (aj napriek tomu, že on sám už

voľbu vykonal) a spolu s (jeho matkou, členkou miestnej volebnej

komisie) mal z miestnosti odísť. Následne sa odporca mal do miestnosti vrátiť podrobne

informovaný o vzniknutom probléme týkajúcom sa voľby a konfrontovať

so slovami, aby to neriešil, lebo jedine on bude mať z toho problémy.

Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24 ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona o voľbách.

Napokon sťažovateľka tvrdí, že zapisovateľka miestnej volebnej komisie

počas sčítavania hlasov voličov 10. novembra 2018 približne v čase o 22.15 h

mala na pokyn inej členky miestnej volebnej komisie opustiť volebnú miestnosť

a telefonovať odporcovi, aby ho informovala o priebežných výsledkoch volieb. Pre účely

overenia tohto tvrdenia sťažovateľka navrhuje vyžiadať si od mobilného operátora

podrobný výpis hovorov z telefónneho čísla (t. j. ).

Uvedeným sťažovateľka tvrdí, že mala nezákonne poskytovať informácie

o priebehu a čiastkových výsledkoch volieb.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu

obce Ľuboriečka konané 10. novembra 2018 za neplatné a aby sťažovateľke priznal náhradu

trov konania.

II.

Podľa a si ústavný súd 21. novembra 2018

e-mailom vyžiadal od Obecného úradu obce Ľuboriečka úplnú volebnú dokumentáciu.

Sťažovateľka pre účely preukázania svojich tvrdení navrhla výsluch viacerých

svedkov, ktorých nebolo možné zo sťažnosti identifikovať, pretože boli určení iba menom

a priezviskom. Z toho dôvodu ústavný súd 22. novembra 2018 e-mailom vyzval

sťažovateľku na konkretizáciu navrhnutých svedkov. Podaním doručeným ústavnému súdu

26. novembra 2018 sťažovateľka doplnila navrhovaných svedkov a navrhla vypočuť

, ; , ; , ;

, ; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

. Domáhala sa tak isto sprístupnenia zoznamu voličov

a doplnenia svedkov na jeho základe.

Ústavný súd uznesením č. k. -44 z 5. decembra 2018 prijal sťažnosť

sťažovateľky podľa na ďalšie konanie a vyzval

odporcu, aby sa vyjadril k obsahu sťažnosti.

Odporca ústavnému súdu e-mailom z 12. decembra 2018 oznámil, že nemá záujem sa

k sťažnosti vyjadrovať, keďže vo veci už medzičasom prebehol výsluch svedkov, ktorého sa

zúčastnil, a k veci nemá čo dodať.

Výsluch svedkov bol ústavným súdom nariadený na 11. december 2018 o 10.00 h

v priestoroch Obecného úradu obce Ľuboriečka, pričom termín konania nariadeného

výsluchu bol oznámený tak sťažovateľke a jej právnemu zástupcovi, ako aj odporcovi.

Na výsluch ústavný súd predvolal svedkov, u ktorých tak bolo možné urobiť na základe

podanej sťažnosti, t. j. , ; , ;

, ; a všetkých svedkov dodatočne identifikovaných

sťažovateľkou.

Výsluchu sa zúčastnili všetci predvolaní svedkovia, sťažovateľka, jej právny

zástupca a odporca. O výsluchu bola spísaná zápisnica a bol zvukovo zaznamenaný.

III.

Z výsluchu svedkov vyplynulo:

K otázke úmyselného prihlasovania klientov Inštitútu Krista Veľkňaza

na trvalý pobyt v obci na účely ovplyvnenia volieb a k otázke ovplyvňovania voličov

jedným z členov volebnej komisie

V Inštitúte Krista Veľkňaza sa zdržiava približne 30 klientov, z ktorých niektorí sú

hlásení na trvalý pobyt a niektorí na prechodný pobyt v obci. Na trvalý pobyt v obci sa

približne pol roka pred voľbami prihlásilo asi 14 ľudí. Uvedenú skutočnosť konštatoval

odporca a potvrdila ju svedkyňa , ktorá je poverená vedením evidencie

obyvateľov obce. Svedkyňa tiež poukázala na to, že evidencia preukazujúca tento

stav bola zaslaná ústavnému súdu spolu s volebnou dokumentáciou. K otázke úmyslu

prihlasovania sa na trvalý pobyt v obci svedkyňa uviedla, že nemala dôvod ho

skúmať (zákon jej takú povinnosť neukladá) a tak isto nemala ani dôvod skúmať to, ako

dlho klienti Inštitútu Krista Veľkňaza prihlásení na trvalý pobyt v obci žijú. Z vyjadrenia

odporcu (zvukový záznam) tiež vyplýva, že klienti Inštitútu Krista Veľkňaza prihlásením

na trvalý pobyt v obci získavajú zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti.

Svedok vyjadril podozrenie, že voľby boli manipulované cieleným

prihlasovaním klientov Inštitútu Krista Veľkňaza na trvalý pobyt v obci. Videl ich prísť

vo väčšom počte a videl osobu, ktorá sa ich po voľbách pýtala, či vedeli, ako majú voliť,

a či volili dobre. Skutočnosť, že klientov Inštitútu Krista Veľkňaza sa nestotožnená osoba

pýtala na to, ako volili, potvrdil svedok a svedok (bývalý

manžel sťažovateľky); viac k veci uviesť nevedeli. Svedok potvrdil, že

klienti Inštitútu Krista Veľkňaza boli v obci riadne prihlásení na trvalý pobyt, osobne ich

nepoznal.

Výsluchom bolo potvrdené, že klienti Inštitútu Krista Veľkňaza boli k voľbám

hromadne dopravovaní. Odporca uviedol, že túto dopravu neorganizoval. Doprava mala byť

organizovaná na podnet zamestnancov Inštitútu Krista Veľkňaza. Svedok

a svedkyňa zhodne potvrdili, že svedkyňa sa rozprávala s voličmi

privezenými z Inštitútu Krista Veľkňaza. Svedok nevedel konkretizovať,

o čom sa rozprávali, a svedkyňa uviedla, že im len ponúkla stoličky na sedenie,

pretože išlo o voličov v staršom veku aj o paličkách. Akékoľvek volebné ovplyvňovanie

svedkyňa poprela. Ovplyvňovanie voličov nepotvrdil žiadny zo svedkov.

K otázke účelového prihlásenia sa manželky a syna odporcu na trvalý pobyt

v obci

Odporca uviedol, že má s manželkou v meste Lučenec rodinný dom. Z toho dôvodu

sa ona a ich syn zdržiavajú v meste. Od septembra 2018 sú však prihlásení na trvalý pobyt

v obci Ľuboriečka. Manželka má prácu v Lučenci a syn chodí do školy vo Zvolene

(zvukový záznam). Svedkyňa uviedla, že manželka a syn starostu chodievajú

často do obce, no k úmyslu usadiť sa v nej sa vyjadriť nevedela.

K otázke nezákonného postupu pri vyhotovení zápisnice o priebehu volieb

svedkyňou

Svedok na úvod poznamenal, že zápisnica o priebehu volieb bola

vyhotovená svedkyňou , čo svedkyňa aj potvrdila. Svedkyňa

, svedok , svedkyňa aj svedkyňa

sa zhodli v tom, že zápisnica bola spísaná predčasne (približne o 14.00 h, resp.

„za šera“, resp. „v podvečer“, resp. „v popoludňajších hodinách“ v deň volieb; vzhľadom

na termín konania volieb a počasie sa svedkom mohlo zdať šero, a preto označený opis

nevyvoláva pochybnosti). Zhodne tiež uviedli, že v zápisnici boli vypísané len základné

údaje („hlavička“), pretože volebná komisia si tak chcela urýchliť administratívne práce

po výsledku volieb. Zápisnica bola podpísaná členmi volebnej komisie tiež predčasne.

Po sčítaní hlasov do nej boli dopísané volebné výsledky. Svedok uviedol,

že mal k voľbám výhradu týkajúcu sa voľby za jej otca, túto ale

do zápisnice z vlastného rozhodnutia neuviedol, keďže ju už vopred podpísal.

K otázke nezákonnosti voľby svedkyne za svojho otca

Svedkyňa na výsluchu potvrdila, že hlasovací lístok prevzala,

vyplnila aj vhodila do volebnej schránky namiesto svojho otca. Ako vysvetlenie takého

postupu dodala, že jej otec je negramotný (preto zaňho vybavuje jeho veci bežne) a povedal

jej, koho chce voliť. Proti tomuto postupu pri samotnom vykonaní voľby nenamietal žiaden

z členov volebnej komisie. svoju nespokojnosť s uvedeným postupom

prejavil až ex post. Svedkyňa ďalej potvrdila, že jej otec bol pri vypĺňaní

hlasovacieho lístka spolu s ňou v priestore na úpravu hlasovacích lístkov. Uvedené potvrdila

aj svedkyňa .

K otázke nezákonnej voľby do prenosnej volebnej schránky

Odporca potvrdil, že zoznam voličov, ktorí žiadali o voľbu do prenosnej volebnej

schránky, bol zaslaný ústavnému súdu. Svedkyňa (tvrdiac zdravotné

problémy), svedkyňa (t. č. po operácii chrbtice), svedok

(ťažko zdravotne postihnutý) zhodne uviedli, že o voľbu do prenosnej volebnej schránky

riadne požiadali a že voľbu okrem nich nevykonal nikto iný. Riadne vykonanie voľby

do prenosnej volebnej schránky potvrdili aj v rodine . Uvedené opäť potvrdila

svedkyňa a tiež svedkyňa , ktorá uviedla, že je pravdou, že niekoľko dní

pred voľbami ju žiadali niektorí obyvatelia obce prostredníctvom svedkyne

o voľbu do prenosnej volebnej schránky. To potvrdila aj svedkyňa a uviedla

tiež, že vyslaní členovia volebnej komisie mali so sebou len obmedzený počet hlasovacích

lístkov podľa počtu žiadostí.

K otázke nezákonného poskytovania informácií o priebehu a čiastkových

výsledkoch volieb zapisovateľkou volebnej komisie

Svedkyňa potvrdila, že v čase po 22.00 h, po sčítaní hlasov na voľbu

starostu obce telefonovala s odporcom. Odporca potvrdil, že svedkyňa ho

telefonátom upovedomila o výsledku volieb starostu obce.

IV.

Podľa § 39 ods. 3 zákona o voľbách na sprístupňovanie zápisníc o výsledkoch volieb

sa vzťahuje osobitný predpis, do ostatných volebných dokumentov môžu nahliadať len súd

a orgán činný v trestnom konaní.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažovateľke nesprístupnil zoznam voličov

a neumožnil jej doň nahliadnuť pre účely navrhnutia ďalších svedkov.

Podstatou výsluchu svedkov bolo ustálenie skutkového stavu pre rozhodnutie.

O skutkovom stave podľa názoru ústavného súdu nevznikajú dôvodné pochybnosti.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať vo veci ďalšie

dokazovanie.

V.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podrobnosti konania

ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy sú ustanovené v § 59

až .

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad

a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

Podľa základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu

tvorí obec a vyšší územný celok.

Podľa a obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne

a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý

pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje v poradí, v akom sa dostavil

do volebnej miestnosti. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti

preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným úradným dokladom, ktorý

obsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené o ňom v zozname voličov, ak v osobitnej

časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča

v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka

a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže

alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať, predseda okrskovej

volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Okrsková volebná

komisia vykoná pri podpise voliča opatrenia na ochranu osobných údajov ostatných voličov

zapísaných v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do skončenia

hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej

miestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť

preukazom odsúdeného, alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch

príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa

má hlasovanie vykonať.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví písomne

zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku v dvoch rovnopisoch.

Zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku podpisuje predseda

a ostatní členovia okrskovej volebnej komisie.

Podľa § 188 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyhotoví zápisnicu

o výsledku volieb v obci v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu o výsledku volieb v obci podpíše

predseda a ostatní členovia miestnej volebnej komisie. Ak niektorý z členov miestnej

volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania.

Nepodpísanie zápisnice o výsledku volieb v obci nemá vplyv na jej platnosť.

Podľa môže ústavný súd

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého

zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená

zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami

vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl

v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz

predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu

().

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , ). Inými slovami, každé porušenie zákona

o voľbách nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd

každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách,

ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už

spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby

a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či sťažovateľkou namietané

skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení dotknutých

právnych predpisov a súvisiacej judikatúry ústavného súdu.

VI.

Ústavný súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť úmyselné

prihlasovanie klientov Inštitútu Krista Veľkňaza na trvalý pobyt v obci pre účely

ovplyvnenia volieb. Toto tvrdenie ostalo iba v rovine vysloveného všeobecného podozrenia

u svedka , ktoré nebolo podložené. Skutočnosť, že sa klientov Inštitútu

Krista Veľkňaza nestotožnená osoba pýtala na to, ako klienti volili, nevypovedá o motíve

prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci ani nepreukazuje úmysel klientov nezákonne

ovplyvňovať výsledky volieb. Ovplyvňovanie voličov svedkyňou sa výsluchom

žiadneho zo svedkov nepotvrdilo.

Ústavný súd sa vo volebných veciach už opakovane (, ,

) zaoberal uplatnenou námietkou účelového prihlasovania občanov na trvalý

pobyt. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. ustálil, že trvalý pobyt v obci ako

ústavná a zákonná podmienka výkonu aktívneho volebného práva (ale i pasívneho

volebného práva) pre voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce nie je

v právnej úprave ustanovená samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány

samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda

tvoria (relatívne) trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom

volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverilo

na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenal, že ide o cieľ, ktorý vychádza z podstaty územnej

samosprávy ako ústavného princípu, ktorá je jednou zo základných hodnôt demokratického

a právneho štátu (m. m. ). Kým v niektorých prípadoch v už označených

rozhodnutiach bolo preukázané, že prihlasovanie občanov organizoval, resp. inicioval

kandidát na starostu obce, k prihlasovaniu dochádzalo aj do objektov, ktoré neboli určené na

trvalé bývanie a bez zámeru v obci trvale žiť, v danom prípade nebola zistená ani jedna

z uvedených skutočností (). Uvedené platí tiež pre prejednávanú vec.

Z vykonaného dokazovania možno usúdiť, že manželka a syn odporcu sa vzhľadom

na študijné a pracovné povinnosti zdržiavajú často mimo obce, avšak svedkyňa

potvrdila ich častú prítomnosť v obci. Je teda nutné dať za pravdu sťažovateľke v tom, že

prihlásenie odporcovej manželky a ich syna na trvalý pobyt v obci sa udialo podozrivo

krátko pred voľbami, avšak z ich častej prítomnosti v obci (pričom obaja žijú svoj súkromný

život v rámci regiónu) nemožno usudzovať absenciu akéhokoľvek vzťahu k obci

a jednoznačné úmyselné prihlásenie sa v nej na trvalý pobyt iba pre účely ovplyvnenia

volieb.

Výsluchom svedkov sa potvrdilo to, že zápisnica o priebehu volieb bola členmi

volebnej komisie predvyplnená a podpísaná už pred skončením volieb. Jednotliví členovia

volebnej komisie sa však zhodli v tom, že volebné výsledky boli do zápisnice dopísané až

po riadnom sčítaní hlasov, a preto týmto spôsobom k ovplyvneniu volieb nedošlo. Jediná

výhrada svedka k voľbe za jej otca je rozoberaná

v nasledujúcej pasáži tohto rozhodnutia.

Podľa § 24 ods. 6 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok

pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať a oznámi pred

hlasovaním túto skutočnosť okrskovej volebnej komisii, má právo vziať so sebou

do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu spôsobilú upraviť

hlasovací lístok podľa jeho pokynov a zákona a vložiť do obálky; takouto osobou nemôže

byť člen okrskovej volebnej komisie. Obidve osoby pred vstupom do osobitného priestoru

na úpravu hlasovacích lístkov člen okrskovej volebnej komisie poučí o spôsobe hlasovania

a o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda.

Zohľadňujúc miestnu osobitosť spočívajúcu v pomoci dcéry pri voľbe negramotnému

otcovi, pričom otec prejavil vlastnú vôľu týkajúcu sa toho, ktorého kandidáta chce voliť,

a spočívajúcu v znalosti miestnych pomerov volebnou komisiou (sama sťažovateľka

v sťažnosti uvádza, že mal byť ubezpečený členkami volebnej komisie –

svedkyňou a svedkyňou o správnosti takého postupu), je treba

konštatovať, že popísané konanie automaticky nevykazuje znaky porušenia zákona

o voľbách.

Pokiaľ sťažovateľka sústredí pozornosť na skutočnosť, že nevykonal

voľbu osobne (§ 24 ods. 1 zákona o voľbách), pretože § 24 ods. 6 zákona o voľbách

nepojednáva o možnosti vložiť hlasovací lístok do volebnej schránky za osobu, ktorej je

podľa tohto ustanovenia poskytovaná asistencia, je treba tiež ad absurdum poznamenať, že

pri tejto logike by v mnohých prípadoch hendikepovaných voličov musel vyplnený

hlasovací lístok vložený do obálky ostať položený mimo volebnej schránky, pretože by ho

do nej nebolo možné vhodiť, čo sa míňa zmyslu ustanovenia o pomoci pri realizácii

aktívneho volebného práva. Dikciu § 24 ods. 1 zákona o voľbách, podľa ktorej volič hlasuje

osobne, tak nemožno zužovať len na vhodenie hlasovacieho lístka do volebnej schránky,

pretože v sebe obsahuje viacero aspektov, ako napríklad vyjadrenie vôle pri úprave

hlasovacieho lístka alebo osobná účasť na voľbe v zmysle dostavenia sa k voľbe spôsobom

určeným zákonom.

K uvedenej námietke už ústavný súd v minulosti konštatoval, že je na vôli voliča

(jeho interná voľba), ktorý požiadal o pomoc pri úprave hlasovacieho lístka, a následne je aj

na jeho zodpovednosti, aký spôsob komunikácie zvolí s voličom, ktorého o pomoc

pri úprave hlasovacieho lístka požiadal, tak, aby realizoval svoje aktívne hlasovacie právo

v súlade s jeho vôľou ().

V kontexte počtu odovzdaných hlasov je tiež treba dodať, že ide o anomáliu

ojedinelú, v dôsledku reprezentujúcu jeden voličský hlas pri rozdiele 29 voličských hlasov

medzi sťažovateľkou a odporcom.

Výsluchom svedkov sa nepotvrdilo, že by voľba za svojho otca

prebehla mimo osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov.

Čo sa týka voľby do prenosnej volebnej schránky, z výsluchu svedkov nevyplynuli

žiadne pochybnosti, ktoré by spochybňovali ústavnosť a zákonnosť priebehu volieb.

Napokon, čo sa týka telefonátu, v ktorom svedkyňa oboznamovala

odporcu s výsledkom volieb pred oficiálnym zverejnením výsledkov, je treba poznamenať,

že uvedené konanie nedosiahlo v kontexte hodnotenej veci taký význam, ktorý by sám

osebe odôvodňoval vyhlásenie volieb za neplatné.

Ústavný súd, berúc do úvahy všetky zistenia, konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,

na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Ľuboriečka

konaných 10. novembra 2018, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenie

a zákona o voľbách, ktoré mohlo ovplyvniť volebný výsledok vo voľbách na starostu

obce Ľuboriečka.

Z už uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia

v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne

opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce, ktoré by

preukázateľne ovplyvnilo výsledok týchto volieb a mohlo by byť podkladom na zrušenie

týchto volieb ústavným súdom. Sťažovateľka nepreukázala porušenie zákona o voľbách,

ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola jej

sťažnosť podľa ústavným súdom zamietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019