Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 50/2018
PDF · 260 KB
No categories available
PL. ÚS 50/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. januára 2019 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta (sudca spravodajca), Jany
Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,
Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti , ,
zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, Námestie slobody 2, Banská Bystrica, vo veci
namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Ľuboriečka konaných
10. novembra 2018 za účasti , starostu obce Ľuboriečka, takto
rozhodol:
Sťažnosť na nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu
obce Ľuboriečka konaných 10. novembra 2018 z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra
2018 doručená sťažnosť , kandidátky na starostku obce Ľuboriečka
(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ľuboriečka.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vo voľbách do orgánov samosprávy
konaných 10. novembra 2018 v obci Ľuboriečka (ďalej aj „obec“) bol za starostu obce
zvolený (ďalej len „odporca“), ktorý z celkového počtu 111 odovzdaných hlasov
získal 70 hlasov (t. j. 63,06 %). Sťažovateľka ako kandidátka na starostku získala 41 hlasov
(t. j. 36,93 %) a umiestnila sa v poradí na druhom mieste.
Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že výsledok volieb mal byť ovplyvnený
hromadným prihlasovaním osôb zdržiavajúcich sa v Inštitúte Krista Veľkňaza, Dome Lazár,
Osušie 18, Ľuboriečka (ďalej len „Inštitút Krista Veľkňaza“), na trvalý pobyt v obci
bezprostredne pred konaním volieb. Účelové prihlasovanie sa na trvalý pobyt v obci tvrdí
tiež u rodinných príslušníkov odporcu (manželky a syna; tí sa majú reálne zdržiavať v meste
Lučenec). Uvedeným sťažovateľka tvrdí, že volebný výsledok mal byť utvorený na základe
vôle osôb, ktoré k obci ako k jednotke územnej samosprávy nemajú žiaden vzťah ani
úmysel sa na území obce trvale zdržiavať [porovnaj čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“)], malo ísť teda len o ovplyvnenie volebného výsledku.
V širšej súvislosti sťažovateľka tiež tvrdí, že voliči zdržiavajúci sa v Inštitúte Krista
Veľkňaza mali byť na voľby dopravovaní hromadne, pričom očití svedkovia ,
a mali počuť ako sa šoféri dopravných prostriedkov
po uskutočnenej voľbe voličov dopytovali na okolnosti voľby; či všetci vedeli, ako mali
voliť. V čase voľby takto privezených voličov sa s nimi mala vo volebnej miestnosti
rozprávať , členka miestnej volebnej komisie a matka odporcu, pričom
pri tom nesedela za stolom ako ostatní členovia miestnej volebnej komisie, ale sedela
s voličmi na stoličkách pripravených pre nich. Podľa tvrdenia sťažovateľky je možné
dôvodne predpokladať, že takto ovplyvňovala voličov, pretože ich vôbec
nemohla poznať.
Sťažovateľka ďalej tvrdí, že podľa vyjadrenia predsedu miestnej volebnej komisie
zapisovateľka miestnej volebnej komisie mala
vyhotoviť zápisnicu o priebehu volieb 10. novembra 2018 okolo 14.00 h (ďalej aj
„zápisnica“) a mala ju dať vopred podpísať všetkým členom miestnej volebnej komisie
s odôvodnením, že po sčítaní hlasov sa do zápisnice doplnia len údaje o zvolených
kandidátoch. Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 30 ods. 1 a § 188 ods. 1 zákona
č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).
Sťažovateľka tiež tvrdí, že v priebehu volieb mali hlasovať do prenosnej volebnej
schránky aj voliči, ktorí neboli oprávnení takto hlasovať na základe vlastnej
predchádzajúcej žiadosti. Tvrdí, že s prenosnou volebnou schránkou mali byť k voličom
vyslané a spolu so zapisovateľkou .
Vyslané osoby mali byť späté s odporcom a mali dovoliť, aby v jednotlivých rodinách
do prenosnej volebnej schránky volili aj členovia domácnosti, ktorí na to neboli oprávnení.
Takto mali voľby prebehnúť v rodine ; rodine ,
; rodine , ; rodine
, . Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24
ods. 7 zákona o voľbách.
Ďalej sťažovateľka tvrdí, že , ,
mala podpísať prevzatie hlasovacích lístkov a obálky v zozname voličov namiesto svojho
otca , pričom opitý ani len nevošiel do volebnej miestnosti, ale len
stál pri dverách. Následne mala dcéra svoje aj otcove volebné lístky vyplniť
a v obálkach vhodiť do volebnej schránky. Proti uvedenému sa mal ohradiť
, na čo mal byť ubezpečený členkami miestnej volebnej komisie
a , že taký postup je v poriadku, pretože ide o rodinného
príslušníka. Na to mal do volebnej miestnosti prísť odporca (aj napriek tomu, že on sám už
voľbu vykonal) a spolu s (jeho matkou, členkou miestnej volebnej
komisie) mal z miestnosti odísť. Následne sa odporca mal do miestnosti vrátiť podrobne
informovaný o vzniknutom probléme týkajúcom sa voľby a konfrontovať
so slovami, aby to neriešil, lebo jedine on bude mať z toho problémy.
Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24 ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona o voľbách.
Napokon sťažovateľka tvrdí, že zapisovateľka miestnej volebnej komisie
počas sčítavania hlasov voličov 10. novembra 2018 približne v čase o 22.15 h
mala na pokyn inej členky miestnej volebnej komisie opustiť volebnú miestnosť
a telefonovať odporcovi, aby ho informovala o priebežných výsledkoch volieb. Pre účely
overenia tohto tvrdenia sťažovateľka navrhuje vyžiadať si od mobilného operátora
podrobný výpis hovorov z telefónneho čísla (t. j. ).
Uvedeným sťažovateľka tvrdí, že mala nezákonne poskytovať informácie
o priebehu a čiastkových výsledkoch volieb.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu
obce Ľuboriečka konané 10. novembra 2018 za neplatné a aby sťažovateľke priznal náhradu
trov konania.
II.
Podľa § 31 ods. 2 a § 62 zákona o ústavnom súde si ústavný súd 21. novembra 2018
e-mailom vyžiadal od Obecného úradu obce Ľuboriečka úplnú volebnú dokumentáciu.
Sťažovateľka pre účely preukázania svojich tvrdení navrhla výsluch viacerých
svedkov, ktorých nebolo možné zo sťažnosti identifikovať, pretože boli určení iba menom
a priezviskom. Z toho dôvodu ústavný súd 22. novembra 2018 e-mailom vyzval
sťažovateľku na konkretizáciu navrhnutých svedkov. Podaním doručeným ústavnému súdu
26. novembra 2018 sťažovateľka doplnila navrhovaných svedkov a navrhla vypočuť
, ; , ; , ;
, ; , ; ,
; , ; ,
; , ; ,
. Domáhala sa tak isto sprístupnenia zoznamu voličov
a doplnenia svedkov na jeho základe.
Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 50/2018-44 z 5. decembra 2018 prijal sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie a vyzval
odporcu, aby sa vyjadril k obsahu sťažnosti.
Odporca ústavnému súdu e-mailom z 12. decembra 2018 oznámil, že nemá záujem sa
k sťažnosti vyjadrovať, keďže vo veci už medzičasom prebehol výsluch svedkov, ktorého sa
zúčastnil, a k veci nemá čo dodať.
Výsluch svedkov bol ústavným súdom nariadený na 11. december 2018 o 10.00 h
v priestoroch Obecného úradu obce Ľuboriečka, pričom termín konania nariadeného
výsluchu bol oznámený tak sťažovateľke a jej právnemu zástupcovi, ako aj odporcovi.
Na výsluch ústavný súd predvolal svedkov, u ktorých tak bolo možné urobiť na základe
podanej sťažnosti, t. j. , ; , ;
, ; a všetkých svedkov dodatočne identifikovaných
sťažovateľkou.
Výsluchu sa zúčastnili všetci predvolaní svedkovia, sťažovateľka, jej právny
zástupca a odporca. O výsluchu bola spísaná zápisnica a bol zvukovo zaznamenaný.
III.
Z výsluchu svedkov vyplynulo:
K otázke úmyselného prihlasovania klientov Inštitútu Krista Veľkňaza
na trvalý pobyt v obci na účely ovplyvnenia volieb a k otázke ovplyvňovania voličov
jedným z členov volebnej komisie
V Inštitúte Krista Veľkňaza sa zdržiava približne 30 klientov, z ktorých niektorí sú
hlásení na trvalý pobyt a niektorí na prechodný pobyt v obci. Na trvalý pobyt v obci sa
približne pol roka pred voľbami prihlásilo asi 14 ľudí. Uvedenú skutočnosť konštatoval
odporca a potvrdila ju svedkyňa , ktorá je poverená vedením evidencie
obyvateľov obce. Svedkyňa tiež poukázala na to, že evidencia preukazujúca tento
stav bola zaslaná ústavnému súdu spolu s volebnou dokumentáciou. K otázke úmyslu
prihlasovania sa na trvalý pobyt v obci svedkyňa uviedla, že nemala dôvod ho
skúmať (zákon jej takú povinnosť neukladá) a tak isto nemala ani dôvod skúmať to, ako
dlho klienti Inštitútu Krista Veľkňaza prihlásení na trvalý pobyt v obci žijú. Z vyjadrenia
odporcu (zvukový záznam) tiež vyplýva, že klienti Inštitútu Krista Veľkňaza prihlásením
na trvalý pobyt v obci získavajú zjednodušený prístup k zdravotnej starostlivosti.
Svedok vyjadril podozrenie, že voľby boli manipulované cieleným
prihlasovaním klientov Inštitútu Krista Veľkňaza na trvalý pobyt v obci. Videl ich prísť
vo väčšom počte a videl osobu, ktorá sa ich po voľbách pýtala, či vedeli, ako majú voliť,
a či volili dobre. Skutočnosť, že klientov Inštitútu Krista Veľkňaza sa nestotožnená osoba
pýtala na to, ako volili, potvrdil svedok a svedok (bývalý
manžel sťažovateľky); viac k veci uviesť nevedeli. Svedok potvrdil, že
klienti Inštitútu Krista Veľkňaza boli v obci riadne prihlásení na trvalý pobyt, osobne ich
nepoznal.
Výsluchom bolo potvrdené, že klienti Inštitútu Krista Veľkňaza boli k voľbám
hromadne dopravovaní. Odporca uviedol, že túto dopravu neorganizoval. Doprava mala byť
organizovaná na podnet zamestnancov Inštitútu Krista Veľkňaza. Svedok
a svedkyňa zhodne potvrdili, že svedkyňa sa rozprávala s voličmi
privezenými z Inštitútu Krista Veľkňaza. Svedok nevedel konkretizovať,
o čom sa rozprávali, a svedkyňa uviedla, že im len ponúkla stoličky na sedenie,
pretože išlo o voličov v staršom veku aj o paličkách. Akékoľvek volebné ovplyvňovanie
svedkyňa poprela. Ovplyvňovanie voličov nepotvrdil žiadny zo svedkov.
K otázke účelového prihlásenia sa manželky a syna odporcu na trvalý pobyt
v obci
Odporca uviedol, že má s manželkou v meste Lučenec rodinný dom. Z toho dôvodu
sa ona a ich syn zdržiavajú v meste. Od septembra 2018 sú však prihlásení na trvalý pobyt
v obci Ľuboriečka. Manželka má prácu v Lučenci a syn chodí do školy vo Zvolene
(zvukový záznam). Svedkyňa uviedla, že manželka a syn starostu chodievajú
často do obce, no k úmyslu usadiť sa v nej sa vyjadriť nevedela.
K otázke nezákonného postupu pri vyhotovení zápisnice o priebehu volieb
svedkyňou
Svedok na úvod poznamenal, že zápisnica o priebehu volieb bola
vyhotovená svedkyňou , čo svedkyňa aj potvrdila. Svedkyňa
, svedok , svedkyňa aj svedkyňa
sa zhodli v tom, že zápisnica bola spísaná predčasne (približne o 14.00 h, resp.
„za šera“, resp. „v podvečer“, resp. „v popoludňajších hodinách“ v deň volieb; vzhľadom
na termín konania volieb a počasie sa svedkom mohlo zdať šero, a preto označený opis
nevyvoláva pochybnosti). Zhodne tiež uviedli, že v zápisnici boli vypísané len základné
údaje („hlavička“), pretože volebná komisia si tak chcela urýchliť administratívne práce
po výsledku volieb. Zápisnica bola podpísaná členmi volebnej komisie tiež predčasne.
Po sčítaní hlasov do nej boli dopísané volebné výsledky. Svedok uviedol,
že mal k voľbám výhradu týkajúcu sa voľby za jej otca, túto ale
do zápisnice z vlastného rozhodnutia neuviedol, keďže ju už vopred podpísal.
K otázke nezákonnosti voľby svedkyne za svojho otca
Svedkyňa na výsluchu potvrdila, že hlasovací lístok prevzala,
vyplnila aj vhodila do volebnej schránky namiesto svojho otca. Ako vysvetlenie takého
postupu dodala, že jej otec je negramotný (preto zaňho vybavuje jeho veci bežne) a povedal
jej, koho chce voliť. Proti tomuto postupu pri samotnom vykonaní voľby nenamietal žiaden
z členov volebnej komisie. svoju nespokojnosť s uvedeným postupom
prejavil až ex post. Svedkyňa ďalej potvrdila, že jej otec bol pri vypĺňaní
hlasovacieho lístka spolu s ňou v priestore na úpravu hlasovacích lístkov. Uvedené potvrdila
aj svedkyňa .
K otázke nezákonnej voľby do prenosnej volebnej schránky
Odporca potvrdil, že zoznam voličov, ktorí žiadali o voľbu do prenosnej volebnej
schránky, bol zaslaný ústavnému súdu. Svedkyňa (tvrdiac zdravotné
problémy), svedkyňa (t. č. po operácii chrbtice), svedok
(ťažko zdravotne postihnutý) zhodne uviedli, že o voľbu do prenosnej volebnej schránky
riadne požiadali a že voľbu okrem nich nevykonal nikto iný. Riadne vykonanie voľby
do prenosnej volebnej schránky potvrdili aj v rodine . Uvedené opäť potvrdila
svedkyňa a tiež svedkyňa , ktorá uviedla, že je pravdou, že niekoľko dní
pred voľbami ju žiadali niektorí obyvatelia obce prostredníctvom svedkyne
o voľbu do prenosnej volebnej schránky. To potvrdila aj svedkyňa a uviedla
tiež, že vyslaní členovia volebnej komisie mali so sebou len obmedzený počet hlasovacích
lístkov podľa počtu žiadostí.
K otázke nezákonného poskytovania informácií o priebehu a čiastkových
výsledkoch volieb zapisovateľkou volebnej komisie
Svedkyňa potvrdila, že v čase po 22.00 h, po sčítaní hlasov na voľbu
starostu obce telefonovala s odporcom. Odporca potvrdil, že svedkyňa ho
telefonátom upovedomila o výsledku volieb starostu obce.
IV.
Podľa § 39 ods. 3 zákona o voľbách na sprístupňovanie zápisníc o výsledkoch volieb
sa vzťahuje osobitný predpis, do ostatných volebných dokumentov môžu nahliadať len súd
a orgán činný v trestnom konaní.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažovateľke nesprístupnil zoznam voličov
a neumožnil jej doň nahliadnuť pre účely navrhnutia ďalších svedkov.
Podstatou výsluchu svedkov bolo ustálenie skutkového stavu pre rozhodnutie.
O skutkovom stave podľa názoru ústavného súdu nevznikajú dôvodné pochybnosti.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať vo veci ďalšie
dokazovanie.
V.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do
orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podrobnosti konania
ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy sú ustanovené v § 59
až § 63 zákona o ústavnom súde.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad
a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti.
Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu
tvorí obec a vyšší územný celok.
Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne
a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý
pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje v poradí, v akom sa dostavil
do volebnej miestnosti. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti
preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným úradným dokladom, ktorý
obsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené o ňom v zozname voličov, ak v osobitnej
časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča
v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka
a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže
alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať, predseda okrskovej
volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Okrsková volebná
komisia vykoná pri podpise voliča opatrenia na ochranu osobných údajov ostatných voličov
zapísaných v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do skončenia
hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej
miestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť
preukazom odsúdeného, alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa
má hlasovanie vykonať.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví písomne
zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku v dvoch rovnopisoch.
Zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku podpisuje predseda
a ostatní členovia okrskovej volebnej komisie.
Podľa § 188 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyhotoví zápisnicu
o výsledku volieb v obci v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu o výsledku volieb v obci podpíše
predseda a ostatní členovia miestnej volebnej komisie. Ak niektorý z členov miestnej
volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania.
Nepodpísanie zápisnice o výsledku volieb v obci nemá vplyv na jej platnosť.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého
zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená
zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami
vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl
v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz
predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu
(PL. ÚS 19/98).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie zákona
o voľbách nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd
každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách,
ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už
spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či sťažovateľkou namietané
skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení dotknutých
právnych predpisov a súvisiacej judikatúry ústavného súdu.
VI.
Ústavný súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť úmyselné
prihlasovanie klientov Inštitútu Krista Veľkňaza na trvalý pobyt v obci pre účely
ovplyvnenia volieb. Toto tvrdenie ostalo iba v rovine vysloveného všeobecného podozrenia
u svedka , ktoré nebolo podložené. Skutočnosť, že sa klientov Inštitútu
Krista Veľkňaza nestotožnená osoba pýtala na to, ako klienti volili, nevypovedá o motíve
prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci ani nepreukazuje úmysel klientov nezákonne
ovplyvňovať výsledky volieb. Ovplyvňovanie voličov svedkyňou sa výsluchom
žiadneho zo svedkov nepotvrdilo.
Ústavný súd sa vo volebných veciach už opakovane (PL. ÚS 110/07, PL. ÚS 119/07,
PL. ÚS 69/2011) zaoberal uplatnenou námietkou účelového prihlasovania občanov na trvalý
pobyt. Vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 110/07 ustálil, že trvalý pobyt v obci ako
ústavná a zákonná podmienka výkonu aktívneho volebného práva (ale i pasívneho
volebného práva) pre voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce nie je
v právnej úprave ustanovená samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány
samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda
tvoria (relatívne) trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom
volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverilo
na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenal, že ide o cieľ, ktorý vychádza z podstaty územnej
samosprávy ako ústavného princípu, ktorá je jednou zo základných hodnôt demokratického
a právneho štátu (m. m. I. ÚS 55/00). Kým v niektorých prípadoch v už označených
rozhodnutiach bolo preukázané, že prihlasovanie občanov organizoval, resp. inicioval
kandidát na starostu obce, k prihlasovaniu dochádzalo aj do objektov, ktoré neboli určené na
trvalé bývanie a bez zámeru v obci trvale žiť, v danom prípade nebola zistená ani jedna
z uvedených skutočností (PL. ÚS 48/2014). Uvedené platí tiež pre prejednávanú vec.
Z vykonaného dokazovania možno usúdiť, že manželka a syn odporcu sa vzhľadom
na študijné a pracovné povinnosti zdržiavajú často mimo obce, avšak svedkyňa
potvrdila ich častú prítomnosť v obci. Je teda nutné dať za pravdu sťažovateľke v tom, že
prihlásenie odporcovej manželky a ich syna na trvalý pobyt v obci sa udialo podozrivo
krátko pred voľbami, avšak z ich častej prítomnosti v obci (pričom obaja žijú svoj súkromný
život v rámci regiónu) nemožno usudzovať absenciu akéhokoľvek vzťahu k obci
a jednoznačné úmyselné prihlásenie sa v nej na trvalý pobyt iba pre účely ovplyvnenia
volieb.
Výsluchom svedkov sa potvrdilo to, že zápisnica o priebehu volieb bola členmi
volebnej komisie predvyplnená a podpísaná už pred skončením volieb. Jednotliví členovia
volebnej komisie sa však zhodli v tom, že volebné výsledky boli do zápisnice dopísané až
po riadnom sčítaní hlasov, a preto týmto spôsobom k ovplyvneniu volieb nedošlo. Jediná
výhrada svedka k voľbe za jej otca je rozoberaná
v nasledujúcej pasáži tohto rozhodnutia.
Podľa § 24 ods. 6 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok
pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať a oznámi pred
hlasovaním túto skutočnosť okrskovej volebnej komisii, má právo vziať so sebou
do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu spôsobilú upraviť
hlasovací lístok podľa jeho pokynov a zákona a vložiť do obálky; takouto osobou nemôže
byť člen okrskovej volebnej komisie. Obidve osoby pred vstupom do osobitného priestoru
na úpravu hlasovacích lístkov člen okrskovej volebnej komisie poučí o spôsobe hlasovania
a o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda.
Zohľadňujúc miestnu osobitosť spočívajúcu v pomoci dcéry pri voľbe negramotnému
otcovi, pričom otec prejavil vlastnú vôľu týkajúcu sa toho, ktorého kandidáta chce voliť,
a spočívajúcu v znalosti miestnych pomerov volebnou komisiou (sama sťažovateľka
v sťažnosti uvádza, že mal byť ubezpečený členkami volebnej komisie –
svedkyňou a svedkyňou o správnosti takého postupu), je treba
konštatovať, že popísané konanie automaticky nevykazuje znaky porušenia zákona
o voľbách.
Pokiaľ sťažovateľka sústredí pozornosť na skutočnosť, že nevykonal
voľbu osobne (§ 24 ods. 1 zákona o voľbách), pretože § 24 ods. 6 zákona o voľbách
nepojednáva o možnosti vložiť hlasovací lístok do volebnej schránky za osobu, ktorej je
podľa tohto ustanovenia poskytovaná asistencia, je treba tiež ad absurdum poznamenať, že
pri tejto logike by v mnohých prípadoch hendikepovaných voličov musel vyplnený
hlasovací lístok vložený do obálky ostať položený mimo volebnej schránky, pretože by ho
do nej nebolo možné vhodiť, čo sa míňa zmyslu ustanovenia o pomoci pri realizácii
aktívneho volebného práva. Dikciu § 24 ods. 1 zákona o voľbách, podľa ktorej volič hlasuje
osobne, tak nemožno zužovať len na vhodenie hlasovacieho lístka do volebnej schránky,
pretože v sebe obsahuje viacero aspektov, ako napríklad vyjadrenie vôle pri úprave
hlasovacieho lístka alebo osobná účasť na voľbe v zmysle dostavenia sa k voľbe spôsobom
určeným zákonom.
K uvedenej námietke už ústavný súd v minulosti konštatoval, že je na vôli voliča
(jeho interná voľba), ktorý požiadal o pomoc pri úprave hlasovacieho lístka, a následne je aj
na jeho zodpovednosti, aký spôsob komunikácie zvolí s voličom, ktorého o pomoc
pri úprave hlasovacieho lístka požiadal, tak, aby realizoval svoje aktívne hlasovacie právo
v súlade s jeho vôľou (PL. ÚS 7/07).
V kontexte počtu odovzdaných hlasov je tiež treba dodať, že ide o anomáliu
ojedinelú, v dôsledku reprezentujúcu jeden voličský hlas pri rozdiele 29 voličských hlasov
medzi sťažovateľkou a odporcom.
Výsluchom svedkov sa nepotvrdilo, že by voľba za svojho otca
prebehla mimo osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov.
Čo sa týka voľby do prenosnej volebnej schránky, z výsluchu svedkov nevyplynuli
žiadne pochybnosti, ktoré by spochybňovali ústavnosť a zákonnosť priebehu volieb.
Napokon, čo sa týka telefonátu, v ktorom svedkyňa oboznamovala
odporcu s výsledkom volieb pred oficiálnym zverejnením výsledkov, je treba poznamenať,
že uvedené konanie nedosiahlo v kontexte hodnotenej veci taký význam, ktorý by sám
osebe odôvodňoval vyhlásenie volieb za neplatné.
Ústavný súd, berúc do úvahy všetky zistenia, konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,
na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Ľuboriečka
konaných 10. novembra 2018, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenie
ústavy a zákona o voľbách, ktoré mohlo ovplyvniť volebný výsledok vo voľbách na starostu
obce Ľuboriečka.
Z už uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia
v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne
opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce, ktoré by
preukázateľne ovplyvnilo výsledok týchto volieb a mohlo by byť podkladom na zrušenie
týchto volieb ústavným súdom. Sťažovateľka nepreukázala porušenie zákona o voľbách,
ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola jej
sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavným súdom zamietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019