Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 69/2011
PDF · 214.78 KB
No categories available
PL. ÚS 69/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť T. M., J., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci
namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Jastrabá podľa čl. 129 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky konaných 27. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. decembra 2010 doručená sťažnosť T. M. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej vyplýva, že
ide o sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Sťažovateľ sťažnosťou namietal
porušenie ústavy a zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov
samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) vo voľbách
starostu obce Jastrabá konaných 27. novembra 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol kandidátom na poslanca obecného
zastupiteľstva i kandidátom na funkciu starostu obce Jastrabá. Podľa oficiálne zverejnených
výsledkov volieb sa na voľbách zúčastnilo celkom 402 z celkového počtu 524 zapísaných
voličov. Sťažovateľ tvrdí, že ako kandidát na poslanca získal celkom 161 hlasov a ako
kandidát na starostu celkom 152 hlasov. V. S. (ďalej len „porušovateľ“) získal ako kandidát
na poslanca celkom 156 hlasov a ako kandidát na starostu celkom 226 hlasov.
Neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce vidí sťažovateľ v týchto
skutočnostiach:
«1. Dňa 21.11.2010 zvolal starosta obce stretnutie občanov, na ktorom mala byť
prerokovaná príprava a realizácia investičného zámeru - výstavby fotovoltaických
elektrární v katastri obce Jastrabá. Vzhľadom k tomu, že rovnaký investor sa snažil otvoriť
v katastri obce kameňolom, čo sa mu vďaka odporu občanov nepodarilo, mal aj tento jeho
zámer pomerne veľa odporcov. Napriek tomu, že v úvode bolo povedané, že nejde
o predvolebnú akciu, z jej priebehu bolo zrejmé, že starosta obce sa rozhodol
prostredníctvom zástupcu investora ovplyvňovať voličov. Podstata tohto ovplyvňovania
spočívala v tom, že zástupca investora vyhlásil, že so starostom uzavrel ústne dohody o tom,
aké výhody poskytne obci v prípade, ak sa jeho zámer bude realizovať a súčasne otvorene
vyhlásil, že ak bude do funkcie starostu zvolený sťažovateľ, o žiadnych výhodách pre obec
nebude rokovať. Je zrejmé, že voliči boli neprípustným spôsobom ovplyvňovaní tak, aby
volili porušovateľa za starostu a nie sťažovateľa. Porušovateľ týmto konaním významne
porušil Ústavou SR zaručené pasívne volebné právo sťažovateľa, keďže sťažovateľ stratil
rovnaké postavenie ako mal starosta. Aj keď, ako sme už uviedli, toto stretnutie občanov
priamo s voľbami nesúviselo, jeho dôsledkom bolo znevýhodnené postavenie sťažovateľa
vyvolané sprostredkovaným nátlakom zo strany porušovateľa na občanov - voličov.
2. Porušovateľ ako starosta porušil ust. § 7 zákona o voľbách do orgánov
samosprávy tým, že nezabezpečil, aby bol vyložený zoznam voličov. Nielenže tento zoznam
nevyložil včas, ale ho nevyložil vôbec, čím znemožnil voličom zoznámiť sa s ním a podať
prípadné námietky voči skutočnostiam tam uvedeným.
3. Porušovateľ zneužil liberalizáciu právnej úpravy hlásenia trvalého pobytu
občanov podľa zákona č. 253/1998 Z. z., keď umožnil prihlásenie približne 70 osobám
k trvalému pobytu v obci (toho viac ako 30 osôb prihlásil k trvalému pobytu do svojho domu
na adrese J.), a tým im umožnil zúčastniť sa volieb, hoci tieto osoby zrejme nikdy nemali a
ani nemajú skutočný záujem tvoriť trvalú súčasť obce a podieľať sa na jej každodennom
dianí. Sťažovateľ sa tiež dozvedel, že viacerí „voliči" boli prihlásení aj na č. domu ...,
pričom súhlas vlastníka domu k prihláseniu k trvalému pobytu v tomto prípade nemohol byť
predložený, nakoľko jediná vlastníčka tohto domu je dlhodobo hospitalizovaná. Počet
všetkých občanov obce k 1. októbru 2010 bol zverejnený ne informačnej tabuli obce a bol
561. Počet voličov podľa volebného zoznamu bol 524, z čoho vyplýva, že v obci by bolo iba
38 detí resp. občanov, ktorí nesplnili podmienky byť voličom, čo je zrejmý nezmysel. Keď
iba detí do 14 rokov bolo v obci viac ako 40. Sťažovateľ sa v tejto súvislosti dozvedel, že vo
viacerých prípadoch, kedy bol na volebnom lístku na starostu označený porušovateľ, zostal
volebný lístok na voľbu poslancov neoznačený.
4. Porušovateľ „zabezpečil" dopravu prenosnej volebnej urny tak, že sám členov
volebnej komisie rozvážal, pred aj počas vykonania voľby vstupoval do domu voličov, čím
mohol ovplyvniť slobodu ich rozhodovania.
5. Volebná komisia neoverovala totožnosť voličov ani v prípadoch, kedy žiadny
z členov volebnej komisie toho ktorého voliča nepoznal a uspokojila sa s predložením
prihlasovacieho lístka k trvalému pobytu. Nebolo tým zaručené, že sa volieb zúčastnili
voliči zapísaní do zoznamu voličov a či boli títo voliči vôbec oprávnení voliť.
Sťažovateľ požiadal okrskovú volebnú komisiu o spísanie zápisnice o podaní
námietok na priebeh volieb, o ktorej nebolo rozhodnuté. Konanie, ktoré takéto porušenie
právnych predpisov spôsobilo, nie je možné kvalifikovať inak ako prečin marenia prípravy
a priebehu volieb, a preto podal na porušovateľa trestné oznámenie. Rovnako trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania tohto prečinu podala aj
ďalšia obyvateľka obce Jastrabá M. M. mať za následok zmenu výsledkov volieb.»
Sťažovateľ v závere navrhol, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Jastrabá
za neplatné alebo zrušil napadnutý výsledok volieb starostu.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do
orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom
čl. 30 ods. 2 a 3 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom právo spolurozhodovať
o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov pri
rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti
hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30
ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj
cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta
ústavy) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov
za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo) [m. m. PL. ÚS 18/07].
Ústavný súd uplatňuje svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť
výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu
volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti, pričom na uplatnenie tohto oprávnenia sa vyžaduje hrubé
alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich
prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99). Nie každé porušenie
volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.
Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť
následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (PL. ÚS 14/99). Ústavný súd každý
prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako
aj princípy volebného práva.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že namietané protiústavné
alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto
skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí
samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou
zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,
s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam
volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti
a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom
na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné,
a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách a odôvodňujúce záver o inom
legitímnom výsledku volieb.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že vo voľbách na starostu obce konaných
27. novembra 2010, v ktorých získal 152 hlasov a zvolený starosta 226 hlasov, došlo
k porušeniu jeho „ústavou zaručeného práva rovných a slobodných volieb“ a viacerých
ustanovení volebného zákona, ako aj k porušeniu ustanovení zákona č. 253/1998 Z. z.
o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu občanov“) zo strany
zvoleného starostu. Sťažovateľ však bližšie neoznačil, ktoré základné právo podľa ústavy
a ktoré zákonné ustanovenia malo byť údajne postupom zvoleného starostu obce vo voľbách
porušené, pričom v sťažnosti poukázal len na neplatné znenie § 7 volebného zákona.
Vo vzťahu k prvej konkrétnej námietke sťažovateľa obsahujúcej údaje o konaní
verejného zhromaždenia (21. novembra 2010), na ktorom malo dochádzať k ovplyvňovaniu
voličov tým, že v sťažnosti bližšie neidentifikovaný zástupca investora fotovoltanických
elektrární vyhlásil, že so starostom uzavrel ústne dohody o tom, aké výhody poskytne obci
v prípade, ak sa jeho zámer bude realizovať, ústavný súd konštatuje, že z týchto skutočností
sa nedá priamo vyvodiť porušenie konkrétnych ustanovení volebného zákona zo strany
starostu obce, a to najmä z dôvodu, že verejné zhromaždenie sa neuskutočnilo v čase
volebného moratória, ale v období volebnej kampane (§ 30 ods. 2 volebného zákona).
Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa o porušení § 7 volebného zákona starostom
obce, ktorého sa mal dopustiť tým, že nezabezpečil vyloženie zoznamu voličov, ústavný súd
uvádza, že uvedené ustanovenie volebného zákona v znení, podľa ktorého mala obec
povinnosť vykladať zoznam voličov najmenej 30 dní pred voľbami, aby do neho mohli
občania nahliadnuť, bolo zrušené zákonom č. 233/1998 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal
volebný zákon, účinným od 28. júla 1998, a preto aj túto námietku sťažovateľa ústavný súd
vyhodnotil ako irelevantnú.
K námietke sťažovateľa, podľa ktorej porušovateľ zabezpečoval dopravu volebnej
urny tak, že „sám členov volebnej komisie rozvážal a pred aj počas vykonania voľby
vstupoval do domu voličov, čím mohol ovplyvniť slobodu ich rozhodovania“, ústavný súd
poukazuje na § 31 ods. 6 volebného zákona, podľa ktorého môže volič požiadať okrskovú
volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. V takom prípade
okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou
schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Podľa názoru ústavného súdu však skutočnosť,
že iná fyzická osoba zabezpečuje prepravu členov volebnej komisie a voličmi, nemusí
znamenať automaticky aj porušenie volebných predpisov za podmienky že táto osoba
nevyvinie aktivitu k ovplyvneniu hlasovanie voličov. Sťažovateľ síce tvrdil, že porušovateľ
vstupoval do domov voličov, avšak neoznačil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by
porušovateľ v tejto súvislosti presviedčal voličov, ktorí požiadali o hlasovanie mimo
volebnej miestnosti k hlasovaniu v jeho prospech. Ústavný súd však považuje za potrebné
zdôrazniť, že osoby, ktoré sa zúčastňujú volieb ako kandidáti, by sa mali vyvarovať počas
volieb akýchkoľvek aktivít súvisiacich s priebehom volieb, pretože sa tým reálne vystavujú
riziku, že ich prípadné zvolenie bude následne relevantným spôsobom spochybnené
(podobne sp. zn. PL. ÚS 20/2011).
Ani vo vzťahu k ďalšej zo sťažovateľových výhrad k priebehu volieb, ktorou
namietal postup volebnej komisie pri hlasovaní spočívajúci v neoverení totožnosti voličov,
ktorým bolo umožnené voliť, sťažovateľ na podporu, resp. preukázanie uvedeného tvrdenia
nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy (najmä nenavrhol žiadnych svedkov, ktorí by
namietané skutočnosti hodnoverne dosvedčili). Rovnako nekonkretizoval ani to, v akom
počte prípadov sa tak stalo, ani či by to mohlo reálne ovplyvniť vyhlásený výsledok volieb.
Napokon, najpodstatnejšou námietkou sťažovateľa, ktorú si ústavný súd všimol
a ktorú osobitne preskúmal, bola tá, že tesne pred voľbami malo dôjsť k porušeniu zákona
o hlásení pobytu občanov tým, že starosta „umožnil prihlásenie približne 70 osobám
k trvalému pobytu v obci (z toho viac ako 30 osôb prihlásil k trvalému pobytu do svojho
domu na adrese J.), a tým im umožnil zúčastniť sa volieb, hoci tieto osoby zrejme nikdy
nemali a ani nemajú skutočný záujem tvoriť trvalú súčasť obce a podieľať sa na jej
každodennom dianí“. V prípade prihlásenia trvalého pobytu niektorých z týchto osôb
k domu č. 42 sa tak dokonca malo udiať bez súhlasu vlastníka domu, ktorý mal byť v tom
čase hospitalizovaný.
Ústavný súd pri posúdení tejto námietky vychádzal predovšetkým zo skutočností
zistených v rámci trestného konania vedeného Obvodným oddelením Policajného zboru
Kremnica vo veci podozrenia zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb
a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov vedeného pod ČVS: ORP-88/KC-ZH-2011, ktorého sa mal dopustiť
porušovateľ tým, že v krátkej dobe pred komunálnymi voľbami prihlásil do obce Jastrabá na
trvalý pobyt 55 nových obyvateľov s predchádzajúcim rôznym trvalým pobytom mimo obce
Jastrabá, pričom ho tieto osoby mali voliť na post starostu obce. V rámci tohto trestného
konania bolo zistené, že v roku 2010 sa prihlásilo na trvalý pobyt v obci spolu 57
obyvateľov, z toho 49 osôb v období od 23. novembra 2010 do 26. novembra 2010. Z tohto
počtu osôb bolo prihlásených až 39 osôb na adresu bydliska starostu obce V. S. (z nich bolo
37 oprávnených voličov), avšak len 19 osôb z nich sa zúčastnilo volieb. Obdobne aj
zvyšných 10 občanov prihlásených na iné adresy využilo svoje právo voliť. Z uvedeného
vyplýva, že oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili volieb a súčasne sa prihlásili na trvalý
pobyt tesne pred komunálnymi voľbami, bolo spolu 29. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že na
trvalý pobyt bolo tesne pred voľbami prihlásených až približne 70 osôb (z dôvodu snahy
ovplyvniť výsledok volieb), neboli v priebehu prešetrovania skutočností odôvodňujúcich
začatie trestného stíhania preukázané.
Porušovateľ však v trestnom konaní poprel akúkoľvek súvislosť prihlásenia občanov
na trvalý pobyt v obci s priebehom komunálnych volieb a tvrdil, že tieto osoby boli
prihlásené na trvalý pobyt v obci Jastrabá preto, lebo vykonávali práce v súvislosti
s výstavbou fotovoltanickej elektrárne. K týmto skutočnostiam boli vypočuté orgánom
činným v trestnom konaní aj ďalšie osoby, ktoré mali potvrdiť pravdivosť tvrdení
porušovateľa. V uvedenom trestnom konaní poverený policajt policajného zboru uznesením
z 30. decembra 2010 vec odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, pretože nie je dôvod na začatie trestného
stíhania ani na odloženie veci.
Ústavný súd už judikoval, že v rozpore s účelom a funkciou volieb do orgánov
samosprávy obcí sú také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí, ktoré
na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov (zákon
o hlásení pobytu občanov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také
osoby, ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú
tvoriť trvalú súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce). Zvlášť
negatívne treba hodnotiť takéto aktivity vtedy, ak kandidáti na volené funkcie v orgánoch
samosprávy obce, resp. subjekty, ktoré ich kandidatúru podporujú, prisľúbia fyzickým
osobám, ktoré trvalo nežijú na území obce, určitú protihodnotu za to, že sa v obci prihlásia
na trvalý pobyt v čase pred voľbami na účely výkonu volebného práva do orgánov
samosprávy obce. Podľa názoru ústavného súdu výsledok volieb tak starostu, ako aj
poslancov obecného zastupiteľstva je nepochybne závislý okrem iného aj od počtu voličov,
ktorí využili svoje právo voliť (m. m. PL. ÚS 110/07).
S prihliadnutím na opísané okolnosti prípadu by sa mohlo javiť ako dôvodné, že
prihlásenie 49 osôb na trvalý pobyt v obci (z ktorých 39 osôb bolo prihlásených na adresu
porušovateľa) malo zo strany porušovateľa špekulatívny charakter s cieľom ovplyvniť aj
výsledky volieb do orgánov samosprávy obce. Ústavný súd však poznamenáva, že prípadné
vyhlásenie volieb za neplatné alebo zrušenie napadnutého výsledku volieb nemôže byť
odôvodnené len domnienkami bez reálnych dôkazov, ktoré by preukazovali porušenie
ústavnosti alebo zákonnosti volieb.
Súčasne je potrebné poznamenať, že ohlasovňa (t. j. obec) je podľa § 10 písm. c)
zákona o hlásení pobytu občana povinná urobiť záznam o hlásení pobytu v evidencii pobytu
občanov, ak sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 8, § 5 alebo § 8 ods. 3, prípadne podľa
§ 9 uvedeného zákona. Neprihlásenie trvalého pobytu občanov, ktorí o to žiadajú a splnili
všetky podmienky ustanovené právnymi predpismi, by súčasne mohlo viesť k porušeniu
základného práva na slobodu pobytu podľa čl. 23 ods. 1 ústavy. K načrtnutej otázke sa žiada
spomenúť, že ústavný súd sa už v minulosti zaoberal prípadom, v ktorom bolo v rozpore
so zákonom odopreté určitej skupine občanov právo prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci.
Týmto postupom starostka obce porušila aj právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe
vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavy
obmedzené takým spôsobom, ktorý ho zbavil efektívnosti bez toho, aby bol zachovaný
vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (pozri nález
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. apríla 2003).
Pre právne posúdenie námietky sťažovateľa z ústavných a zákonných hľadísk je však
podstatné, že rozdiel hlasov medzi zvoleným starostom a sťažovateľom ako neúspešným
kandidátom bol až 74 hlasov (zvolený starosta získal 226 platných hlasov a sťažovateľ
získal iba 152 platných hlasov), a preto 29 hlasov odovzdaných osobami, ktoré boli
v krátkom období pred voľbami prihlásené na trvalý pobyt v obci, nemohlo zmeniť konečné
výsledky volieb starostu obce Jastrabá takým spôsobom, aby bolo dôvodné vyhlásiť voľby
starostu obce za neplatné, prípadne zrušiť napadnutý výsledok volieb. Inými slovami, ak by
ústavný súd zohľadnil námietku sťažovateľa a dokazovaním by zisťoval jej hodnovernosť
a relevanciu na účely spochybnenia výsledku volieb, výsledky takéhoto zisťovania by
zjavne nepostačovali na to, aby ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie
mohol dospieť k záveru o porušení pasívneho volebného práva sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu absentuje priama príčinná súvislosť
medzi namietaným porušením zákonnosti, resp. ústavnosti volieb a ich výsledkom, ktorý
sťažovateľ napáda. Sťažovateľ riadne neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
o porušení zákonnosti a ústavnosti volieb, a preto podľa názoru ústavného súdu nebolo
možné v danej veci dospieť ku konkrétnym záverom o závažnom alebo hrubom porušení
ústavy a ďalších právnych noriem v napadnutom volebnom procese. Na základe uvedeného
ústavný súd po predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde o odmietnutí volebnej sťažnosti sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2011