Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 69/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť T. M., J., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci

namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Jastrabá podľa čl. 129 ods. 2

konaných 27. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2010 doručená sťažnosť T. M. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej vyplýva, že

ide o sťažnosť podľa (ďalej len „“) a

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľ sťažnosťou namietal

porušenie a o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) vo voľbách

starostu obce Jastrabá konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol kandidátom na poslanca obecného

zastupiteľstva i kandidátom na funkciu starostu obce Jastrabá. Podľa oficiálne zverejnených

výsledkov volieb sa na voľbách zúčastnilo celkom 402 z celkového počtu 524 zapísaných

voličov. Sťažovateľ tvrdí, že ako kandidát na poslanca získal celkom 161 hlasov a ako

kandidát na starostu celkom 152 hlasov. V. S. (ďalej len „porušovateľ“) získal ako kandidát

na poslanca celkom 156 hlasov a ako kandidát na starostu celkom 226 hlasov.

Neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce vidí sťažovateľ v týchto

skutočnostiach:

«1. Dňa 21.11.2010 zvolal starosta obce stretnutie občanov, na ktorom mala byť

prerokovaná príprava a realizácia investičného zámeru - výstavby fotovoltaických

elektrární v katastri obce Jastrabá. Vzhľadom k tomu, že rovnaký investor sa snažil otvoriť

v katastri obce kameňolom, čo sa mu vďaka odporu občanov nepodarilo, mal aj tento jeho

zámer pomerne veľa odporcov. Napriek tomu, že v úvode bolo povedané, že nejde

o predvolebnú akciu, z jej priebehu bolo zrejmé, že starosta obce sa rozhodol

prostredníctvom zástupcu investora ovplyvňovať voličov. Podstata tohto ovplyvňovania

spočívala v tom, že zástupca investora vyhlásil, že so starostom uzavrel ústne dohody o tom,

aké výhody poskytne obci v prípade, ak sa jeho zámer bude realizovať a súčasne otvorene

vyhlásil, že ak bude do funkcie starostu zvolený sťažovateľ, o žiadnych výhodách pre obec

nebude rokovať. Je zrejmé, že voliči boli neprípustným spôsobom ovplyvňovaní tak, aby

volili porušovateľa za starostu a nie sťažovateľa. Porušovateľ týmto konaním významne

porušil SR zaručené pasívne volebné právo sťažovateľa, keďže sťažovateľ stratil

rovnaké postavenie ako mal starosta. Aj keď, ako sme už uviedli, toto stretnutie občanov

priamo s voľbami nesúviselo, jeho dôsledkom bolo znevýhodnené postavenie sťažovateľa

vyvolané sprostredkovaným nátlakom zo strany porušovateľa na občanov - voličov.

2. Porušovateľ ako starosta porušil ust. § 7 zákona o voľbách do orgánov

samosprávy tým, že nezabezpečil, aby bol vyložený zoznam voličov. Nielenže tento zoznam

nevyložil včas, ale ho nevyložil vôbec, čím znemožnil voličom zoznámiť sa s ním a podať

prípadné námietky voči skutočnostiam tam uvedeným.

3. Porušovateľ zneužil liberalizáciu právnej úpravy hlásenia trvalého pobytu

občanov podľa , keď umožnil prihlásenie približne 70 osobám

k trvalému pobytu v obci (toho viac ako 30 osôb prihlásil k trvalému pobytu do svojho domu

na adrese J.), a tým im umožnil zúčastniť sa volieb, hoci tieto osoby zrejme nikdy nemali a

ani nemajú skutočný záujem tvoriť trvalú súčasť obce a podieľať sa na jej každodennom

dianí. Sťažovateľ sa tiež dozvedel, že viacerí „voliči" boli prihlásení aj na č. domu ...,

pričom súhlas vlastníka domu k prihláseniu k trvalému pobytu v tomto prípade nemohol byť

predložený, nakoľko jediná vlastníčka tohto domu je dlhodobo hospitalizovaná. Počet

všetkých občanov obce k 1. októbru 2010 bol zverejnený ne informačnej tabuli obce a bol

561. Počet voličov podľa volebného zoznamu bol 524, z čoho vyplýva, že v obci by bolo iba

38 detí resp. občanov, ktorí nesplnili podmienky byť voličom, čo je zrejmý nezmysel. Keď

iba detí do 14 rokov bolo v obci viac ako 40. Sťažovateľ sa v tejto súvislosti dozvedel, že vo

viacerých prípadoch, kedy bol na volebnom lístku na starostu označený porušovateľ, zostal

volebný lístok na voľbu poslancov neoznačený.

4. Porušovateľ „zabezpečil" dopravu prenosnej volebnej urny tak, že sám členov

volebnej komisie rozvážal, pred aj počas vykonania voľby vstupoval do domu voličov, čím

mohol ovplyvniť slobodu ich rozhodovania.

5. Volebná komisia neoverovala totožnosť voličov ani v prípadoch, kedy žiadny

z členov volebnej komisie toho ktorého voliča nepoznal a uspokojila sa s predložením

prihlasovacieho lístka k trvalému pobytu. Nebolo tým zaručené, že sa volieb zúčastnili

voliči zapísaní do zoznamu voličov a či boli títo voliči vôbec oprávnení voliť.

Sťažovateľ požiadal okrskovú volebnú komisiu o spísanie zápisnice o podaní

námietok na priebeh volieb, o ktorej nebolo rozhodnuté. Konanie, ktoré takéto porušenie

právnych predpisov spôsobilo, nie je možné kvalifikovať inak ako prečin marenia prípravy

a priebehu volieb, a preto podal na porušovateľa trestné oznámenie. Rovnako trestné

oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania tohto prečinu podala aj

ďalšia obyvateľka obce Jastrabá M. M. mať za následok zmenu výsledkov volieb.»

Sťažovateľ v závere navrhol, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Jastrabá

za neplatné alebo zrušil napadnutý výsledok volieb starostu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom

a 3 sa garantuje všetkým oprávneným voličom právo spolurozhodovať

o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov pri

rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti

hlasovania (aktívne volebné právo). zároveň garantuje najmä prostredníctvom

ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj

cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta

) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov

za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo) [m. m. ].

Ústavný súd uplatňuje svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť

výsledok volieb podľa iba vtedy, ak k porušeniu

volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti, pričom na uplatnenie tohto oprávnenia sa vyžaduje hrubé

alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich

prípravu a priebeh volieb (napr. a ). Nie každé porušenie

volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.

Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť

následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (). Ústavný súd každý

prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako

aj princípy volebného práva.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že namietané protiústavné

alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto

skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí

samotné označenie dôkazov (, a ). Súčasťou

zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,

s označením dôkazov [ ]. Vzhľadom na význam

volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti

a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom

na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách a odôvodňujúce záver o inom

legitímnom výsledku volieb.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že vo voľbách na starostu obce konaných

27. novembra 2010, v ktorých získal 152 hlasov a zvolený starosta 226 hlasov, došlo

k porušeniu jeho „ústavou zaručeného práva rovných a slobodných volieb“ a viacerých

ustanovení volebného zákona, ako aj k porušeniu ustanovení

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu občanov“) zo strany

zvoleného starostu. Sťažovateľ však bližšie neoznačil, ktoré základné právo podľa

a ktoré zákonné ustanovenia malo byť údajne postupom zvoleného starostu obce vo voľbách

porušené, pričom v sťažnosti poukázal len na neplatné znenie § 7 volebného zákona.

Vo vzťahu k prvej konkrétnej námietke sťažovateľa obsahujúcej údaje o konaní

verejného zhromaždenia (21. novembra 2010), na ktorom malo dochádzať k ovplyvňovaniu

voličov tým, že v sťažnosti bližšie neidentifikovaný zástupca investora fotovoltanických

elektrární vyhlásil, že so starostom uzavrel ústne dohody o tom, aké výhody poskytne obci

v prípade, ak sa jeho zámer bude realizovať, ústavný súd konštatuje, že z týchto skutočností

sa nedá priamo vyvodiť porušenie konkrétnych ustanovení volebného zákona zo strany

starostu obce, a to najmä z dôvodu, že verejné zhromaždenie sa neuskutočnilo v čase

volebného moratória, ale v období volebnej kampane (§ 30 ods. 2 volebného zákona).

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa o porušení § 7 volebného zákona starostom

obce, ktorého sa mal dopustiť tým, že nezabezpečil vyloženie zoznamu voličov, ústavný súd

uvádza, že uvedené ustanovenie volebného zákona v znení, podľa ktorého mala obec

povinnosť vykladať zoznam voličov najmenej 30 dní pred voľbami, aby do neho mohli

občania nahliadnuť, bolo zrušené , ktorým sa menil a dopĺňal

volebný zákon, účinným od 28. júla 1998, a preto aj túto námietku sťažovateľa ústavný súd

vyhodnotil ako irelevantnú.

K námietke sťažovateľa, podľa ktorej porušovateľ zabezpečoval dopravu volebnej

urny tak, že „sám členov volebnej komisie rozvážal a pred aj počas vykonania voľby

vstupoval do domu voličov, čím mohol ovplyvniť slobodu ich rozhodovania“, ústavný súd

poukazuje na § 31 ods. 6 volebného zákona, podľa ktorého môže volič požiadať okrskovú

volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. V takom prípade

okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou

schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Podľa názoru ústavného súdu však skutočnosť,

že iná fyzická osoba zabezpečuje prepravu členov volebnej komisie a voličmi, nemusí

znamenať automaticky aj porušenie volebných predpisov za podmienky že táto osoba

nevyvinie aktivitu k ovplyvneniu hlasovanie voličov. Sťažovateľ síce tvrdil, že porušovateľ

vstupoval do domov voličov, avšak neoznačil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by

porušovateľ v tejto súvislosti presviedčal voličov, ktorí požiadali o hlasovanie mimo

volebnej miestnosti k hlasovaniu v jeho prospech. Ústavný súd však považuje za potrebné

zdôrazniť, že osoby, ktoré sa zúčastňujú volieb ako kandidáti, by sa mali vyvarovať počas

volieb akýchkoľvek aktivít súvisiacich s priebehom volieb, pretože sa tým reálne vystavujú

riziku, že ich prípadné zvolenie bude následne relevantným spôsobom spochybnené

(podobne sp. zn. ).

Ani vo vzťahu k ďalšej zo sťažovateľových výhrad k priebehu volieb, ktorou

namietal postup volebnej komisie pri hlasovaní spočívajúci v neoverení totožnosti voličov,

ktorým bolo umožnené voliť, sťažovateľ na podporu, resp. preukázanie uvedeného tvrdenia

nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy (najmä nenavrhol žiadnych svedkov, ktorí by

namietané skutočnosti hodnoverne dosvedčili). Rovnako nekonkretizoval ani to, v akom

počte prípadov sa tak stalo, ani či by to mohlo reálne ovplyvniť vyhlásený výsledok volieb.

Napokon, najpodstatnejšou námietkou sťažovateľa, ktorú si ústavný súd všimol

a ktorú osobitne preskúmal, bola tá, že tesne pred voľbami malo dôjsť k porušeniu zákona

o hlásení pobytu občanov tým, že starosta „umožnil prihlásenie približne 70 osobám

k trvalému pobytu v obci (z toho viac ako 30 osôb prihlásil k trvalému pobytu do svojho

domu na adrese J.), a tým im umožnil zúčastniť sa volieb, hoci tieto osoby zrejme nikdy

nemali a ani nemajú skutočný záujem tvoriť trvalú súčasť obce a podieľať sa na jej

každodennom dianí“. V prípade prihlásenia trvalého pobytu niektorých z týchto osôb

k domu č. 42 sa tak dokonca malo udiať bez súhlasu vlastníka domu, ktorý mal byť v tom

čase hospitalizovaný.

Ústavný súd pri posúdení tejto námietky vychádzal predovšetkým zo skutočností

zistených v rámci trestného konania vedeného Obvodným oddelením Policajného zboru

Kremnica vo veci podozrenia zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb

a referenda podľa v znení

neskorších predpisov vedeného pod ČVS: ORP-88/KC-ZH-2011, ktorého sa mal dopustiť

porušovateľ tým, že v krátkej dobe pred komunálnymi voľbami prihlásil do obce Jastrabá na

trvalý pobyt 55 nových obyvateľov s predchádzajúcim rôznym trvalým pobytom mimo obce

Jastrabá, pričom ho tieto osoby mali voliť na post starostu obce. V rámci tohto trestného

konania bolo zistené, že v roku 2010 sa prihlásilo na trvalý pobyt v obci spolu 57

obyvateľov, z toho 49 osôb v období od 23. novembra 2010 do 26. novembra 2010. Z tohto

počtu osôb bolo prihlásených až 39 osôb na adresu bydliska starostu obce V. S. (z nich bolo

37 oprávnených voličov), avšak len 19 osôb z nich sa zúčastnilo volieb. Obdobne aj

zvyšných 10 občanov prihlásených na iné adresy využilo svoje právo voliť. Z uvedeného

vyplýva, že oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili volieb a súčasne sa prihlásili na trvalý

pobyt tesne pred komunálnymi voľbami, bolo spolu 29. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že na

trvalý pobyt bolo tesne pred voľbami prihlásených až približne 70 osôb (z dôvodu snahy

ovplyvniť výsledok volieb), neboli v priebehu prešetrovania skutočností odôvodňujúcich

začatie trestného stíhania preukázané.

Porušovateľ však v trestnom konaní poprel akúkoľvek súvislosť prihlásenia občanov

na trvalý pobyt v obci s priebehom komunálnych volieb a tvrdil, že tieto osoby boli

prihlásené na trvalý pobyt v obci Jastrabá preto, lebo vykonávali práce v súvislosti

s výstavbou fotovoltanickej elektrárne. K týmto skutočnostiam boli vypočuté orgánom

činným v trestnom konaní aj ďalšie osoby, ktoré mali potvrdiť pravdivosť tvrdení

porušovateľa. V uvedenom trestnom konaní poverený policajt policajného zboru uznesením

z 30. decembra 2010 vec odmietol podľa

v znení neskorších predpisov, pretože nie je dôvod na začatie trestného

stíhania ani na odloženie veci.

Ústavný súd už judikoval, že v rozpore s účelom a funkciou volieb do orgánov

samosprávy obcí sú také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí, ktoré

na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov (zákon

o hlásení pobytu občanov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také

osoby, ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú

tvoriť trvalú súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce). Zvlášť

negatívne treba hodnotiť takéto aktivity vtedy, ak kandidáti na volené funkcie v orgánoch

samosprávy obce, resp. subjekty, ktoré ich kandidatúru podporujú, prisľúbia fyzickým

osobám, ktoré trvalo nežijú na území obce, určitú protihodnotu za to, že sa v obci prihlásia

na trvalý pobyt v čase pred voľbami na účely výkonu volebného práva do orgánov

samosprávy obce. Podľa názoru ústavného súdu výsledok volieb tak starostu, ako aj

poslancov obecného zastupiteľstva je nepochybne závislý okrem iného aj od počtu voličov,

ktorí využili svoje právo voliť (m. m. ).

S prihliadnutím na opísané okolnosti prípadu by sa mohlo javiť ako dôvodné, že

prihlásenie 49 osôb na trvalý pobyt v obci (z ktorých 39 osôb bolo prihlásených na adresu

porušovateľa) malo zo strany porušovateľa špekulatívny charakter s cieľom ovplyvniť aj

výsledky volieb do orgánov samosprávy obce. Ústavný súd však poznamenáva, že prípadné

vyhlásenie volieb za neplatné alebo zrušenie napadnutého výsledku volieb nemôže byť

odôvodnené len domnienkami bez reálnych dôkazov, ktoré by preukazovali porušenie

ústavnosti alebo zákonnosti volieb.

Súčasne je potrebné poznamenať, že ohlasovňa (t. j. obec) je podľa § 10 písm. c)

zákona o hlásení pobytu občana povinná urobiť záznam o hlásení pobytu v evidencii pobytu

občanov, ak sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 8, § 5 alebo § 8 ods. 3, prípadne podľa

§ 9 uvedeného zákona. Neprihlásenie trvalého pobytu občanov, ktorí o to žiadajú a splnili

všetky podmienky ustanovené právnymi predpismi, by súčasne mohlo viesť k porušeniu

základného práva na slobodu pobytu podľa . K načrtnutej otázke sa žiada

spomenúť, že ústavný súd sa už v minulosti zaoberal prípadom, v ktorom bolo v rozpore

so zákonom odopreté určitej skupine občanov právo prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci.

Týmto postupom starostka obce porušila aj právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe

vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov zaručené v

obmedzené takým spôsobom, ktorý ho zbavil efektívnosti bez toho, aby bol zachovaný

vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (pozri nález

ústavného súdu sp. zn. z 30. apríla 2003).

Pre právne posúdenie námietky sťažovateľa z ústavných a zákonných hľadísk je však

podstatné, že rozdiel hlasov medzi zvoleným starostom a sťažovateľom ako neúspešným

kandidátom bol až 74 hlasov (zvolený starosta získal 226 platných hlasov a sťažovateľ

získal iba 152 platných hlasov), a preto 29 hlasov odovzdaných osobami, ktoré boli

v krátkom období pred voľbami prihlásené na trvalý pobyt v obci, nemohlo zmeniť konečné

výsledky volieb starostu obce Jastrabá takým spôsobom, aby bolo dôvodné vyhlásiť voľby

starostu obce za neplatné, prípadne zrušiť napadnutý výsledok volieb. Inými slovami, ak by

ústavný súd zohľadnil námietku sťažovateľa a dokazovaním by zisťoval jej hodnovernosť

a relevanciu na účely spochybnenia výsledku volieb, výsledky takéhoto zisťovania by

zjavne nepostačovali na to, aby ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie

mohol dospieť k záveru o porušení pasívneho volebného práva sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu absentuje priama príčinná súvislosť

medzi namietaným porušením zákonnosti, resp. ústavnosti volieb a ich výsledkom, ktorý

sťažovateľ napáda. Sťažovateľ riadne neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

o porušení zákonnosti a ústavnosti volieb, a preto podľa názoru ústavného súdu nebolo

možné v danej veci dospieť ku konkrétnym záverom o závažnom alebo hrubom porušení

a ďalších právnych noriem v napadnutom volebnom procese. Na základe uvedeného

ústavný súd po predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde o odmietnutí volebnej sťažnosti sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011