Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 18/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana

Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra

Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana

Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na neverejnom zasadnutí 18.

marca 1999 prerokoval volebnú sťažnosť Strany zelených na Slovensku – Okresného

združenia Skalica, zastúpeného JUDr. Štefanom Dostálom, advokátom, Námestie

oslobodenia 13, Senica, vo veci vyhlásenia volieb do orgánu miestnej samosprávy v obci

Vrádište a volieb starostu v obci Vrádište konaných 18. a 19. decembra 1998 za neplatné

a takto

rozhodol:

1. Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Vrádište konané

18. a 19. decembra 1998, výsledok ktorých je zapísaný v zápisnici miestnej volebnej

komisie o hlasovaní z 19. decembra 1998, vyhlasuje za n e p l a t n é .

2. Vo zvyšnej časti volebnú sťažnosť z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

A: Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bolo

30. decembra 1998 doručené podanie Strany zelených na Slovensku – Okresného

združenia Skalica (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „sťažnosť na porušenie

regulárnosti priebehu a výsledkov volieb do Obecného zastupiteľstva v obci Vrádište,

okres Skalica“. Sťažovateľ ako politická strana, ktorá sa zúčastnila volieb do orgánu

miestnej samosprávy obce Vrádište konaných v dňoch 18. a 19. decembra 1998 svojím

návrhom, ako aj doplneným podaním zo dňa 18. januára 1999 namietal „porušenie

regulárnosti priebehu a výsledkov volieb do Obecného zastupiteľstva v obci Vrádište,

okres Skalica“. K podaniu volebnej sťažnosti ho viedli tieto skutočnosti:

1. Deň pred voľbami, t.j. 17. decembra 1998, sa v obci konalo za účasti

verejnosti

zasadnutie obecného zastupiteľstva, pričom predmetom rokovania bolo rozdelenie

stavebných pozemkov konkrétnym záujemcom. Na tomto zasadnutí sa malo okrem iného

diskutovať aj o výhražných telefonátoch adresovaných kandidátke na starostu za koalíciu

KDH, SDĽ a SDSS a tiež členke tejto koalície v miestnej volebnej komisii. Sťažovateľ

označuje toto zasadnutie miestneho zastupiteľstva za účelovú volebnú propagáciu

konanú v čase volebného moratória.

2. Bývalý starosta obce šírením nepodložených vyhlásení „o

výhražných

telefonátoch cielene vážne poškodil kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva

za Stranu zelených na Slovensku“.

3. Bývalý starosta obce v druhý deň konania volieb svojím vyhlásením o

údajnom

zmanipulovaní výsledkov volieb z vlastnej iniciatívy povolal členov Okresnej volebnej

komisie zo Skalice na sčítavanie hlasov.

4. Ovplyvňovanie priebehu volieb zo strany starostu vidí sťažovateľ aj v jeho

neoprávnených vstupoch do volebnej miestnosti počas volieb, kde sa mal podľa jeho

tvrdenia aj dlhodobejšie zdržiavať.

5. Členovia miestnej volebnej komisie neboli predsedníčkou tejto komisie poučení

o ich právach a povinnostiach a z ustanovujúcej schôdze komisie nebola vyhotovená

zápisnica.

6. Predsedníčka miestnej volebnej komisie podľa tvrdenia

sťažovateľa „porušila § 28 ods. 4 zákona o voľbách tým, že nabádala voličov, že sa

môžu v priestore na úpravu volebných lístkov, teda za plentou, zdržiavať po dvoch“.

7. Predsedníčka miestnej volebnej komisie otvorila

volebnú miestnosť v druhý deň konania volieb, teda 19. decembra 1998 len za

prítomnosti jedného člena miestnej volebnej komisie, hoci podľa tvrdenia sťažovateľa

nebol na to dôvod.

8. Predsedníčka miestnej volebnej komisie svojím

nekvalifikovaným konaním umožnila sčítavanie hlasov vo dvoch miestnostiach. Taktiež

umožnila členom Okresnej volebnej komisie zo Skalice zúčastniť sa fyzicky sčítavania

hlasov.

9. Účasť prítomných zástupcov okresnej volebnej komisie nebola zaznamenaná

v zápisnici o priebehu volieb a v tejto zápisnici nebolo uvedené ani žiadne uznesenie.

Členovia miestnej volebnej komisie nedostali zápisnicu o hlasovaní, aj keď podľa zákona

mal každý člen nárok na vydanie jedného jej rovnopisu.

Sťažovateľ na základe uvádzaných skutočností, ku ktorým navrhol vykonať

dôkazy, žiadal, aby Ústavný súd SR po vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby do orgánu miestnej samosprávy v obci Vrádište

a voľbu starostu v obci Vrádište za neplatné“.

B: Na výzvu sudcu spravodajcu zaslali Ústavnému súdu SR svoje stanovisko

strany koalície, ktorá získala 9 miest v 11 člennom obecnom zastupiteľstve. Koalíciu

tvorili strany KDH, SDĽ a SDSS. Svoje stanovisko k sťažnosti zaslala aj novozvolená

starostka obce Vrádište .

Zo stanovísk odporcu, t.j. koalície strán KDH, SDĽ a SDSS, vyplýva, že sťažnosť

navrhovateľa považuje za účelovú a tendenčnú, čo vyplýva aj z dátumu spísania

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ reaguje „na skutkový stav výsledkov volieb, ktorý bol pre

politickú stranu, ktorá je navrhovateľom, veľmi nepriaznivý tak vo voľbách starostu, ako

aj poslancov do obecného zastupiteľstva“. Vo svojom stanovisku ďalej uvádza, že mnohí

svedkovia, ktorých navrhuje sťažovateľ vypočuť, sú „osoby príbuzné a zväčša sú členmi

sťažujúcej sa politickej strany“. Súhlasia s vypočutím navrhovaných svedkov a zároveň

žiadajú, aby súd po vykonanom dokazovaní volebnú sťažnosť Okresného združenia

strany zelených v celom rozsahu zamietol.

Novozvolená starostka obce Vrádište sa vo svojom stanovisku

vyjadruje k jednotlivým bodom volebnej sťažnosti a v závere uvádza, že považuje voľby

v obci Vrádište za platné.

C: Vzhľadom na to, že volebná sťažnosť Strany zelených na Slovensku –

Okresného združenia v Skalici, najmä po jej doplnení, spĺňala všetky zákonom

predpísané náležitosti, plénum Ústavného súdu SR ju po predbežnom prerokovaní na

neverejnom zasadnutí 10. februára 1999 prijalo na ďalšie konanie.

II.

Pre zistenie skutkového stavu si Ústavný súd SR vyžiadal zápisnicu

z 53. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného 17. 12. 1998 spolu s prezenčnou

listinou, zápisnicu Miestnej volebnej komisie v obci Vrádište, okres Skalica o voľbách

predsedu a podpredsedu volebnej komisie zo 17. 11. 1998, zápisnicu zo sľubu

zapisovateľa a členov miestnej volebnej komisie z toho istého dňa, zápisnicu miestnej

volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a o voľbách

starostu obce z 19. 12. 1998, sčítacie hárky členov miestnej volebnej komisie a ostatné

volebné dokumenty.

Na základe uznesenia Ústavného súdu SR Spr 122/99, ktorým plénum Ústavného

súdu SR poverilo sudcu spravodajcu vykonaním dôkazov mimo ústneho pojednávania,

vykonal sudca spravodajca 19. februára 1999 vo Vrádišti za prítomnosti JUDr. Jána

Lubyho, poradcu Ústavného súdu SR a Heleny Synovej, tajomníčky Ústavného súdu SR,

výsluch svedkov, (predsedníčky komisie),

, (podpredsedu komisie), , ,

– členov miestnej volebnej komisie; , zapisovateľky

miestnej volebnej komisie, a , bývalého starostu obce Vrádište a súčasne

zvoleného poslanca do obecného zastupiteľstva.

Na základe vyššie uvedených dôkazov Ústavný súd SR zistil tento skutkový stav:

Celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov bol 480, z toho

393 voličom boli vydané obálky, počet odovzdaných obálok bol taktiež 393, počet

platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu do obecného zastupiteľstva bol 366

a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 376. Do

obecného zastupiteľstva bolo zvolených 11 poslancov, z toho 9 za koalíciu KDH, SDĽ

a SDSS a dvaja poslanci za Stranu zelených na Slovensku, pričom volieb sa zúčastnili

len politické strany, a to Strana zelených na Slovensku a koalícia politických strán KDH,

SDĽ a SDSS. Pre voľbu starostu obce vo Vrádišti kandidovala za

koalíciu KDH, SDĽ a SDSS, ktorá získala 266 hlasov, a za Stranu

zelených na Slovensku, ktorá získala 110 hlasov.

Zloženie miestnej volebnej komisie bolo nasledovné: za SZS bola navrhnutá

, za koalíciu KDH, SDĽ a SDSS a náhradníčka

(bez politickej príslušnosti), ktorá nahradila po jej

vzdaní sa na základe výhražných telefonátov. Starostom boli menovaní

, bez politickej príslušnosti, , predseda miestnej organizácie

SZS vo Vrádišti, a , člen Strany zelených na Slovensku. Miestna volebná

komisia na svojom prvom zasadnutí 17. 11. 1998 zvolila za predsedníčku miestnej

volebnej komisie a za podpredsedu .

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne a podpísali ho všetci členovia miestnej volebnej

komisie. Všetci členovia a zapisovateľ miestnej volebnej komisie, ako aj náhradníčka za

koalíciu KDH, SDĽ a SDSS zložili a podpísali 17. 11. 1998 sľub člena miestnej volebnej

komisie.

Zo zloženia miestnej komisie Ústavný súd SR zistil, že dvaja členovia miestnej

volebnej komisie boli bez politickej príslušnosti ( , predsedníčka

komisie, a , ktorá nahradila ), jeden člen, ako aj

náhradníčka boli menovaní za koalíciu KDH, SDĽ a SDSS ( do

vzdania sa svojej funkcie) a traja členovia miestnej volebnej komisie boli členmi SZS

( , a ). Naviac Ústavný súd SR zistil, že

je manželkou predsedu Okresného združenia SZS

a Jozef Staňka je jeho brat, čo Ústavný súd SR bral do úvahy pri hodnotení výsluchu

jednotlivých svedkov.

Sťažovateľ považoval zasadnutie miestneho zastupiteľstva konané 17. decembra

1998, t.j. deň pred voľbami, za účelovú volebnú propagáciu konanú v čase volebného

moratória, a to vzhľadom na program rokovania, ako aj na diskusiu o výhražných

telefonátoch a verejný charakter tohto zasadnutia. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že

bývalý starosta šírením nepodložených vyhlásení o výhražných telefonátoch vážne

poškodil kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva za Stranu zelených na

Slovensku.

Z výpovede bývalého starostu obce Vrádište vyplýva, že schôdza

obecného zastupiteľstva bola dopredu plánovaná, pretože do volieb mala byť uzavretá

jedna etapa výstavby rodinných domov, pričom k rozdeleniu pozemkov nedošlo na tomto

zasadnutí, ale mesiac predtým. Zo zápisnice z 53. zasadnutia obecného zastupiteľstva

vyplýva, že program rokovania bol nasledovný:

1. Otvorenie

2. Kontrola uznesenia z minulého zasadania

3. IBV – stav, pozemky, územné konanie

4. Odmeny za prácu pre dôchodcov

5. Žiadosť MS o preplatenie faktúry za časopisy a noviny

6. Žiadosť o finančnú výpomoc na výstavbu kostola

7. Ústna žiadosť p. Caletku

Z programu rokovania, ako aj z uznesení prijatých na tomto zasadnutí

a z prezenčnej listiny, z ktorej vyplýva, že na zasadnutí sa zúčastnilo 8 z 12 členov

miestneho zastupiteľstva a , predseda miestnej organizácie Strany

zelených na Slovensku vo Vrádišti na vlastnú žiadosť, nemožno podľa názoru Ústavného

súdu SR urobiť záver, že išlo o účelovú volebnú propagáciu, tak ako to tvrdí sťažovateľ.

Potvrdzuje to aj výpoveď svedka , ktorý pri výsluchu k tomuto bodu

uviedol: „Podľa môjho názoru schôdza obecného zastupiteľstva prebehla normálne, bez

toho, aby ovplyvnila priebeh a výsledky volieb. Skôr naopak sa nazdávam, že na tomto

zastupiteľstve sa mohli vyhodnotiť výsledky uplynulého volebného obdobia tak, ako to

bolo v minulosti zaužívané, čo sa však nestalo. O výhražných telefonátoch sa na schôdzi

nehovorilo, ale až po jej skončení. Opäť zdôrazňujem, že to bolo po schôdzi a ja v tom

nevidím nič zlé“. Ústavný súd SR pri hodnotení tejto výpovede bral osobitne do úvahy

túto skutočnosť, že ju potvrdil predseda miestnej organizácie SZS. Nepotvrdili sa ani

tvrdenia sťažovateľa o tom, že bývalý starosta šírením nepodložených vyhlásení

o výhražných telefonách vážne poškodil kandidátov na poslancov do obecného

zastupiteľstva za Stranu zelených na Slovensku.

Neústavnosť a nezákonnosť volieb videl sťažovateľ aj v tom, že bývalý starosta

obce šírením nepodložených správ o možnom zmanipulovaní volieb sledoval zámer, aby

boli k sčítavaniu hlasov prizvaní zástupcovia Okresnej volebnej komisie zo Skalice, čo sa

mu aj podarilo dosiahnuť.

K pozvaniu a účasti členov okresnej volebnej komisie pri sčítavaní hlasov bývalý

starosta pri výsluchu uviedol: „Čo sa týka účasti zástupcov okresnej volebnej

komisie na voľbách v obci uvádzam, že vo štvrtok 17. 12. 1998, keď bol v obci vedúci

odboru všeobecnej správy okresného úradu p. Volf, pretože som videl určité

nebezpečenstvo, že budú zmanipulované voľby, pretože tu boli výstražné telefonáty,

pretože členmi volebnej komisie boli traja zástupcovia strany zelených, z tohto dôvodu

som ho poprosil, aby zabezpečil OKO, resp. či môže zabezpečiť, aby niekto bol pri

kontrole sčítavania hlasov. On mi odpovedal, že sa pokúsi. Ja sám som nevedel, kto má

prísť, kedy má prísť, to už bolo oznámené predsedníčke miestnej volebnej komisie“.

Podľa ustanovenia o voľbách do orgánov samosprávy

obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „ v znení neskorších

predpisov“) v miestnosti, kde volebná komisia sčítava hlasy, majú právo byť prítomní

členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných)

útvarov, ako i osoby, ktorým na to dáva povolenie Ústredná volebná komisia. Z tohto

dôvodu nemožno považovať samotnú účasť členov okresnej volebnej komisie pri

sčítavaní hlasov v miestnej volebnej komisii za takú skutočnosť, ktorá by zakladala

nezákonnosť volieb.

Ovplyvňovanie priebehu volieb zo strany starostu videl sťažovateľ aj v tom, že

neoprávnene vstupoval do volebnej miestnosti počas volieb, kde sa mal dlhodobejšie

zdržiavať.

Z výsluchu členov volebnej komisie, ako aj bývalého starostu

súd SR zistil, že bývalý starosta vstúpil do volebnej miestnosti trikrát. Prvýkrát

vstúpil do volebnej miestnosti ešte pred začiatkom volieb o 12.00 h., aby odovzdal

volebnej komisii dokumenty, ktoré sa týkajú volieb, pričom sa z tejto miestnosti vzdialil

ešte pred začatím volieb. Druhýkrát vošiel do miestnosti v druhý deň volieb ráno, keď

volil s manželkou, pričom počas volebného aktu bol požiadaný členmi volebnej komisie,

aby predložil kandidátne listiny, ktoré mali slúžiť na to, aby sa urobilo poradie

kandidátov. Preto asi po hodine vstúpil do volebnej miestnosti tretíkrát, aby tieto

kandidátne listiny odovzdal.

Podľa názoru Ústavného súdu SR sa v tomto bode nepotvrdilo tvrdenie

sťažovateľa o ovplyvňovaní výsledkov volieb bývalým starostom obce.

Podľa tvrdenia sťažovateľa neboli členovia miestnej volebnej komisie

predsedníčkou komisie poučení o ich právach a povinnostiach a o ustanovujúcej schôdzi

komisie nebola urobená zápisnica.

Z výsluchu členov miestnej volebnej komisie Ústavný súd SR zistil, že školenie

predsedu, podpredsedu a tajomníčky miestnej volebnej komisie sa uskutočnilo 9. 12.

1998 v Holíči. K poučovaniu ostatných členov komisie tajomníčka miestnej volebnej

komisie uviedla, že k poučeniu došlo, pokiaľ si pamätá, na obecnom

úrade, pričom poučenie prebiehalo tým spôsobom, že starosta čítal zákon o voľbách.

Nepamätá si však, že by sa o tom spísala zápisnica. Nikto z členov miestnej volebnej

komisie, až na , pri výsluchu neuviedol, že nepozná svoje práva a

povinnosti člena volebnej komisie. V tomto smere možno považovať tvrdenie

sťažovateľa o tom, že predsedníčka komisie dostatočne nepoučila členov miestnej

volebnej komisie o ich právach a povinnostiach, za účelové a tendenčné, ktoré samo

osebe nemôže zakladať dôvod pre vyhlásenie volieb do obecného zastupiteľstva za

neplatné. Naviac z ustanovení v znení neskorších predpisov

nemožno vyvodiť, že predseda miestnej volebnej komisie má poučovaciu povinnosť voči

jej členom.

Tvrdenie sťažovateľa o tom, že z ustanovujúcej schôdze volebnej komisie nebola

vyhotovená zápisnica, nie je pravdivé vzhľadom na to, že túto zápisnicu zo 17. 11. 1998

má Ústavný súd SR k dispozícii. Na tejto ustanovujúcej schôdzi boli zvolení predseda

a podpredseda miestnej volebnej komisie a podpísali ju všetci členovia tejto komisie.

Nezákonnosť volieb namietal sťažovateľ aj tým, že predsedníčka miestnej

volebnej komisie nabádala voličov, že v priestore pre úpravu volebných lístkov sa môžu

zdržiavať po dvoch, čím porušila ustanovenie v znení

neskorších predpisov.

Z výsluchu členov a zapisovateľky miestnej volebnej komisie Ústavný súd SR

zistil, že k takémuto hlasovaniu došlo asi v piatich až šiestich prípadoch, a to bez zlého

úmyslu, najmä u starších osôb, ktorí bezradne postávali vo volebnej miestnosti a

nevedeli, čo majú robiť (pán so svojou babičkou, ktorá má 80 rokov, pani

Nahlíková v prítomnosti manžela, pretože sa jej trasú ruky, pani

s bratom , ktorý nevidí, jeden volič nemal okuliare a chcel, aby

mu manželka pomohla pri krúžkovaní, pričom na mená sa nepamätajú, a pod.).

Z výpovedí vyplýva, že z členov komisie ich na to nikto nenabádal, sami o to požiadali.

V odôvodnených prípadoch pomoc inej osoby pripúšťa aj platná právna úprava.

Nezákonnosť volieb videl sťažovateľ tiež v tom, že v druhý deň volieb otvorila

predsedníčka volebnej komisie volebnú miestnosť len v prítomnosti jedného člena

miestnej volebnej komisie.

K tomuto bodu sa výpovede jednotlivých členov miestnej volebnej komisie

rozchádzali, pokiaľ ide o počet prítomných členov volebnej komisie pri otváraní

volebnej miestnosti. Predsedníčka miestnej volebnej komisie

k tomuto bodu uviedla: „Dohodli sme sa, že sa na druhý deň zídeme v určitú hodinu, asi

o pol siedmej, neviem presne, asi by som klamala. Keď som prišla do budovy školy, na

chodbe bol pán Staňka, myslím že kurič, nepamätám si, či aj príslušník. Chvíľu sme

čakali, keď nikto neprichádzal, tak sme sa dohodli s pánom Staňkom, pretože na chodbe

bola zima, že otvoríme tú triedu. Ostatní došli asi o 10-12 minút, ja si to presne

nepamätám.“

Podľa ustanovenia v znení neskorších

predpisov, ak sa konajú voľby v dvoch dňoch, zabezpečí predseda okrskovej volebnej

komisie, aby po skončení prvého dňa volebná schránka a prenosná volebná schránka boli

zapečatené tak, aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie lístky, a spolu s ostatnými

volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto. Zákon výslovne nehovorí, koľkí

členovia komisie musia byť prítomní pri otváraní volebnej miestnosti, ak sa voľby

konajú v dvoch dňoch. Z dikcie ustanovenia § 34 cit. zákona o prerušení hlasovania

vyplýva, že pri opätovnom začatí hlasovania predseda za prítomnosti členov okrskovej

volebnej komisie overí neporušenosť pečatí a poznamená to v zápisnici o hlasovaní.

Pri hodnotení tejto námietky sťažovateľa bral Ústavný súd SR do úvahy

predovšetkým to, že pri otváraní volebnej miestnosti v druhý deň volieb bol prítomný

člen miestnej volebnej komisie, ktorý je zároveň členom politickej strany, ktorá je

sťažovateľom. Námietka spočívajúca v tom, že pri otvorení volebnej miestnosti neboli

prítomní všetci členovia volebnej komisie bez tvrdenia a preukázania skutočností

smerujúcich k spochybneniu volebných výsledkov spočívajúcich v manipulácii

s volebnými urnami, hlasovacími lístkami a pod., nepostačuje na to, aby Ústavný súd SR

na tomto základe vyslovil neplatnosť volieb.

Za najzávažnejšie považoval Ústavný súd SR tvrdenia sťažovateľa o tom, že

sčítavanie hlasov na poslancov do obecného zastupiteľstva sa uskutočnilo v dvoch

miestnostiach, a to nielen za prítomnosti, ale aj za aktívnej účasti prizvaných zástupcov

okresnej volebnej komisie.

Z výsluchu členov a zapisovateľky miestnej volebnej komisie Ústavný súd SR

zistil tieto skutočnosti:

a) K otvoreniu volebných urien a sčítavaniu hlasov došlo až po tom, čo sa do

volebnej miestnosti dostavili dvaja zástupcovia okresnej volebnej komisie.

b) K sčítaniu hlasov vo voľbách na starostu obce došlo za prítomnosti všetkých

členov miestnej volebnej komisie. Tieto výsledky nikto nespochybnil.

c) Sčítavanie hlasov kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva od

začiatku prebiehalo tak, že z volebných lístkov diktovala predsedníčka

volebnej komisie a výsledky zapisovala členka

komisie a zapisovateľka komisie . Ostatní

členovia volebnej komisie boli na chodbe a sčítavania sa nezúčastnili. Podľa

tvrdenia asi po 30 volebných lístkoch, ktoré čítala

predsedníčka miestnej volebnej komisie, prevzala čítanie členka okresnej

volebnej komisie. Predsedníčka miestnej volebnej komisie k tomu uvádza, že

sa tak stalo na základe hlasovej indispozície, a preto navrhla p. Staňkovej, aby

čítala ona, čo ona odmietla s tvrdením, že radšej bude sčítavať, a preto začala

diktovať výsledky členka okresnej volebnej komisie.

d) Po sčítaní asi jednej štvrtiny volebných lístkov na poslancov do obecného

zastupiteľstva členka volebnej komisie navrhla, aby sa

volebná komisia rozdelila do dvoch skupín, pretože priebeh sčítavania hlasov

je pomalý a že vo dvoch skupinách to pôjde rýchlejšie. So súhlasom všetkých

členov miestnej volebnej komisie sa vytvorila druhá skupina v zložení

, podpredseda komisie, a za účasti

člena okresnej volebnej komisie, ktorá odišla sčítavať hlasy do zborovne

z toho dôvodu, aby sa navzájom nerušili, pričom zobrali asi polovicu zvyšných

volebných lístkov. Sčítavanie hlasov v tejto skupine prebiehalo tak, že člen

okresnej volebnej komisie diktoval jednotlivé zakrúžkované čísla

a a zapisovali výsledky.

e) Po sčítaní hlasov v oboch skupinách už spolu všetci členovia komisie zostavili

poradie kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva podľa počtu

odovzdaných hlasov. Pretože na 11., t.j. poslednom voliteľnom mieste boli

dvaja kandidáti, všetci členovia komisie opätovne prekontrolovali volebné

lístky kandidátov č. 6 a 13. Za súhlasu všetkých pri kontrole došli k záveru, že

u čísla 13 vyšiel jeden hlas naviac, ktorý sa tak dostal v poradí na 11. miesto a

12. miesto zostalo pre číslo 6. Toto riešenie nikto nespochybnil.

Z dikcie ustanovenia v znení neskorších predpisov

vyplýva, že zákon hovorí o miestnosti, kde sa sčítavajú hlasy, teda nehovorí sa o

viacerých miestnostiach a ďalej, že na tomto sčítavaní majú právo byť prítomní členovia

volebných komisií vyššieho stupňa, z čoho možno vyvodiť, že sa nepočíta s ich aktívnou

účasťou pri samotnom sčítavaní hlasov. Možno preto uzavrieť, že táto námietka

sťažovateľa je oprávnená, pretože miestna volebná komisia nepostupovala v súlade so

v znení neskorších predpisov, najmä ustanovením cit.

zákona.

Sťažovateľ napokon vo svojej volebnej sťažnosti namietal to, že účasť prítomných

zástupcov okresnej volebnej komisie nebola zaznamenaná v zápisnici o priebehu volieb,

že v tejto zápisnici neboli uvedené ani žiadne uznesenia a že členovia miestnej volebnej

komisie nedostali zápisnicu o hlasovaní, aj keď podľa zákona má každý člen nárok na

vydanie jedného jej rovnopisu.

V zmysle ustanovenia v znení neskorších

predpisov v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná

komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 4 písm. b) cit. zákona okrsková (v našom prípade

miestna) volebná komisia sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane

každý člen komisie.

Náležitosti zápisnice okrskovej (miestnej) volebnej komisie o hlasovaní sú

uvedené v ustanovení § 39 ods. 2 cit. zákona. Z predtlače tejto zápisnice v bode I.

vyplýva, že popri počte členov komisie, ktorí boli prítomní pri sčítavaní hlasov je

potrebné uviesť aj údaj o prítomnosti ďalších osôb na tomto hlasovaní.

Z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do

obecného zastupiteľstva a o voľbách starostu obce Ústavný súd SR zistil, že prítomnosť

dvoch zástupcov okresnej volebnej komisie v nej uvedená nebola. Z výsluchu členov

miestnej volebnej komisie Ústavný súd SR zistil, že im nebol vydaný rovnopis zápisnice

( in fine v znení neskorších predpisov),

pričom zároveň zistil, že o jej vydanie ani nikto nežiadal. Pri výsluchu predsedníčky

miestnej volebnej komisie táto na otázku sudcu k tomuto bodu volebnej sťažnosti

priznala, že sa stala chyba. Zároveň uviedla, že keď na to neprišla sama, mohli ju na to

upozorniť aj ostatní členovia komisie.

Po zhodnotení všetkých vyjadrení účastníkov konania a výsledkov dokazovania,

s prihliadnutím na platnú právnu úpravu, Ústavný súd SR uzavrel, že sa nepreukázali

tvrdenia sťažovateľa o nezákonnosti volieb uvedené v bodoch 1 až 7 volebnej sťažnosti.

Naopak, Ústavný súd SR uznal pravdivosť tvrdení sťažovateľa uvedených v bodoch 8 a

9 volebnej sťažnosti.

III.

Pri úvahe o tom, či zistené porušenia v znení neskorších

predpisov majú takú závažnosť, že by mohli viesť až k vyhláseniu volieb za neplatné,

Ústavný súd SR prihliadal na už prv vyslovené stanovisko, podľa ktorého právomoc

Ústavného súdu SR zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63

ods. 1 o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa

uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia Ústavného

súdu SR sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné

porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. (Uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27. októbra 1994, č. 52/1994 ZNaU).

Pri hodnotení zisteného nedostatku zápisnice miestnej volebnej komisie

o výsledkoch hlasovania, ktorý spočíval v tom, že v nej nebola uvedená prítomnosť

členov volebných komisií vyššieho stupňa, prehľad uznesení, ktoré miestna volebná

komisia prijala, ako aj namietaná skutočnosť, že členom miestnej volebnej komisie

nebol vydaný rovnopis tejto zápisnice, dospelo plénum Ústavného súdu SR k záveru, že

tieto zistené nedostatky nezakladajú právomoc Ústavného súdu SR na to, aby vyhlásil

voľby do obecného zastupiteľstva za neplatné.

Demokracia nie je formou vlády iba pre politické strany a politické hnutia.

Ústavný princíp ustanovený (ďalej len „“),

podľa ktorého zákonná úprava práv ustanovených SR musí umožňovať

a napomáhať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, sa nevzťahuje

iba na slobodnú súťaž medzi politickými stranami a hnutiami. Slobodná súťaž

politických síl sa zaručuje aj vo vnútri jednotlivých politických strán a hnutí, medzi

všetkými občanmi, ktorí uplatňujú ústavné právo na prístup k volenej funkcii

(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. ). Voľby teda nemožno

vymedzovať iba ako prostriedok uplatnenia slobodnej súťaže medzi politickými stranami

a politickými hnutiami. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci

občanmi. Preto aj hrubé alebo závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov

priznaných zákonom alebo dokonca SR je príčinou pre uplatnenie právomoci

Ústavného súdu SR. Ústavný súd SR môže zrušiť alebo vyhlásiť voľby za neplatné, ak

namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.

Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony

subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami. Porušenie

ustanovení v znení neskorších predpisov pri sčítaní hlasov má

povahu právne významného správania, ktoré môže nežiaduco ovplyvniť určenie

výsledku volieb.

Podľa v spojení s v znení neskorších

predpisov: „V miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčítava hlasy, majú právo byť

prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných

(sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná

komisia“. V nesúlade s týmto ustanovením zákona sa udialo sčítanie hlasov vo voľbách

do Obecného zastupiteľstva v obci Vrádište. Uskutočnilo sa v dvoch miestnostiach, hoci

podľa zákona sa má vykonať v jednej miestnosti a za účasti všetkých členov volebnej

komisie. Na sčítaní hlasov sa aktívne podieľali členovia okresnej volebnej komisie, ktorí

majú povinnosť dohliadať na pripravenosť miestnych volebných komisií, zabezpečovať

úlohy podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávy, ale nemajú právo vstupovať

svojím konaním do činnosti členov miestnej volebnej komisie.

Okresná volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní úlohu garanta

ústavnosti a zákonnosti volieb pre prípad vzniku pochybností. Vo voľbách do Obecného

zastupiteľstva vo Vrádišti okresná volebná komisia neuplatnila dôsledne svoje

právomoci. Členovia okresnej volebnej komisie tým, že sa osobne podieľali na sčítaní

hlasov, umožnili, že vznikli pochybnosti o výsledku volieb. Nezákonný postup členov

okresnej volebnej komisie mal za následok, že došlo k spochybneniu ručenia orgánu,

ktorý zastupovali, za ústavnosť a zákonnosť volieb. Túto okolnosť Ústavný súd SR

hodnotil ako právne významné správanie, ktoré mohlo nežiaduco ovplyvniť výsledok

volieb do Obecného zastupiteľstva v obci Vrádište.

Keďže uvedené závažné porušenia zákona zistil Ústavný súd SR pri sčítavaní

hlasov na poslancov Obecného zastupiteľstva v obci Vrádište, v tomto bode uznal

námietky sťažovateľa za opodstatnené, preto návrhu na vyslovenie neplatnosti volieb

poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Vrádište konaných 18. a 19. decembra 1998

vyhovel.

Uvedené závažné nedostatky v práci miestnej volebnej komisii však neboli zistené

pri sčítavaní hlasov na starostu obce Vrádište, preto Ústavný súd SR v tomto bode návrh

sťažovateľa na vyslovenie neplatnosti voľby starostu v obci Vrádište konaných v dňoch

18. a 19. decembra 1998 zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 1999

JUDr. Milan Č i č

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky