Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 54 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (59)PL. ÚS 20/2011
PDF · 235.6 KB
No categories available
PL. ÚS 20/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť A. T., I., zastúpenej advokátom JUDr. P. Z., K., ktorou
namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany
a neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany konaných 27. novembra 2010, a
takto
rozhodol:
Sťažnosť A. T. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. decembra
2010 doručené podanie A. T., I. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P.
Z., K., označené ako „SŤAŽNOSŤ... Vo veci porušenia ustanovení zákona č. 346/1990 Zb.
o voľbách do orgánov samospráv obcí v znení neskorších predpisov.“. Podľa obsahu
a návrhu na rozhodnutie (petitu) možno podanie sťažovateľky považovať za sťažnosť podľa
čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta neústavnosť
a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany a neústavnosť a nezákonnosť
volieb starostu obce Ihľany konaných 27. novembra 2010.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka kandidovala na
funkciu starostky obce Ihľany, pričom vo voľbách získala 87 hlasov z celkového počtu
674 odovzdaných hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov všetkých voličov. Na funkciu
poslankyne Obecného zastupiteľstva obce Ihľany sťažovateľka nekandidovala.
Sťažovateľka formuluje v sťažnosti len námietky proti priebehu volieb starostu obce
Ihľany, pričom v tejto súvislosti najmä uvádza:
„- doterajší starosta a súčasne kandidát na starostu J. T. pôsobil ako šofér počas
volieb, kde jazdil s prenosnou urnou za voličmi, ktorí sa nemohli zúčastniť volieb vo
volebnej miestnosti,
- menovaný J. T. sa počas volieb nachádzal v budove Obecného úradu, kde bola
volebná miestnosť. Po odvolení vošiel opätovne do volebnej miestnosti spolu so svojou
dcérou a zotrval v miestnosti cca 3 minúty,
- jedna členka volebnej komisie – V. M., navádzala voličov (Rómov), koho majú
voliť,
- po skončení volieb prebehlo sčítavanie hlasov v dvoch oddelených miestnostiach,
hoci podľa zákona sa má vykonať v jednej miestnosti a za účasti všetkých členov volebnej
komisie,
- zapisovateľka volebnej komisie E. P. počas volieb sa celkovo zdržala vo volebnej
miestnosti približne 30 minút,
starosta J. T. dva týždne pred voľbami dal podpísať uchádzačom o aktivačné práce
zmluvy na aktivačné práce s tým, že týmto účastníkom podpísané zmluvy nedal a vyjadril sa,
že ak nebude zvolený za starostu, aktivačné práce nebudú pokračovať, resp. sa obnovia až
neskôr – toto jeho konanie považujem za určitý druh nátlaku na záujemcov o aktivačné
práce, aby získal ich hlasy na svoje zvolenie.“
Sťažovateľka tvrdí, že „na základe vyššie uvedeného konania menovaných ľudí došlo
k porušeniu ustanovení zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí“,
a preto žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby do orgánu miestnej samosprávy v obci Ihľany
a voľbu starostu v obci Ihľany konané dňa 27.11.2010 za neplatné.
Sťažovateľka si uplatňuje všetky trovy konania, ktoré jej prináležia v zmysle platných
právnych predpisov.“
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do
orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú
aj na sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy (ďalej aj „volebná sťažnosť“), pri predbežnom
prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti
ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na
ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany, ako aj
neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany konaných
27. novembra 2010.
1. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do Obecného zastupiteľstva
obce Ihľany
Z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo
nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených
v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila,
10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom
obvode najmenej 10 % voličov.
Z priloženej zápisnice miestnej volebnej komisie v Ihľanoch (ďalej aj „MVK“)
vyplýva, že sťažovateľka sa nezúčastnila ako kandidátka volieb do Obecného zastupiteľstva
obce Ihľany konaných 27. novembra 2010, a preto nie je v zmysle § 59 ods. 1 zákona
o ústavnom súde aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti vo veci neústavnosti
a nezákonnosti volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol volebnú
sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb do
Obecného zastupiteľstva obce Ihľany, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu,
že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
2. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Ihľany
Sťažovateľka preukázala, že vo voľbách starostu obce Ihľany konaných
27. novembra 2010 bola kandidátkou s poradovým číslom 2, pričom z priloženej zápisnice
MVK vyplýva, že z celkového počtu 674 platne odovzdaných hlasov pre starostu obce
sťažovateľka získala 87 hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1 a § 60
ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde]. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že
v tejto časti sťažnosti sťažovateľka má procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti, ktorá
obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.
Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti J. T., ktorý bol vo voľbách konaných
27. novembra 2010 zvolený za starostu obce Ihľany (ďalej len „odporca“).
2.1 Všeobecné východiská pre predbežné prerokovanie volebných sťažností
Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými
voliť podľa príslušných volebných prepisov.
Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu
preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných
volieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv
zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.
Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami
kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,
resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom
garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie
tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým
prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov
územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30
ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie
poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (m. m.
PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94
alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu
spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným
predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1
zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou
len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu
sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov
upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).
Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo
voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na
účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané
spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže
spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky
volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú
prejavom skutočnej vôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia
byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie
zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou
protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby
kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom
skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného
súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na
rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre
ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady
č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 346/1990 Zb.“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí
dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63
ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je
na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom
prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne
okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú
reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé preukázať tak
intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom
výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).
Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní
posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené vo volebnej sťažnosti
v prípade ich preukázania mohli či už jednotlivo, alebo spoločne vytvoriť reálne
predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona
o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce Ihľany za neplatné, t. j. ústavný súd
posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
2.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľky
Sťažovateľka namieta najmä
a) pôsobenie odporcu počas volieb ako šoféra, ktorý „jazdil s prenosnou urnou za
voličmi“,
b) prítomnosť odporcu (cca 3 minúty), ako aj zapisovateľky volebnej komisie (cca
30 minút) vo volebnej miestnosti počas volieb,
c) skutočnosť, že k sčítavaniu hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach,
d) skutočnosť, že jedna členka volebnej komisie mala navádzať voličov, koho majú
voliť,
e) skutočnosť, že odporca ovplyvňoval voličov – uchádzačov o aktivačné práce
tvrdením, že v prípade, ak nebude zvolený „za starostu, aktivačné práce nebudú
pokračovať, resp. sa obnovia až neskôr...“.
Vo vzťahu k námietke, že odporca počas volieb ako šofér „jazdil s prenosnou urnou
za voličmi“, ústavný súd poukazuje na § 31 ods. 6 zákona č. 345/1990 Zb., podľa ktorého
„Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú
komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode
volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade
okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou
schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť
hlasovania.“.
Z citovaného vyplýva, že za slobodný výkon volebného práva osobami, ktoré
požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do prenosnej volebnej
schránky, zodpovedá volebná komisia, resp. jej členovia, ktorí boli vyslaní k voličom
s prenosnou volebnou schránkou. Skutočnosť, že iná fyzická osoba zabezpečuje prepravu
členov volebnej komisie za voličmi, nemusí znamenať automaticky aj porušenie volebných
predpisov za podmienky, že táto osoba nevyvinie aktivity k ovplyvneniu hlasovania
voličov, ktorí požiadali o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, čo
sťažovateľka vo volebnej sťažnosti ani netvrdí, čím sa závažnosť jej námietky podstatným
spôsobom znižuje, keďže ňou nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi ňou tvrdeným
porušením volebných predpisov a namietaným výsledkom volieb.
Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou sťažovateľky pripomína, že jeho funkcia
v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že
by mal iba na základe špekulatívne formulovaných námietok podrobne rekonštruovať
volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010). Na druhej strane ale ústavný súd považoval za
potrebné zdôrazniť, že osoby, ktoré sa zúčastňujú volieb ako kandidáti, by sa mali
vyvarovať počas volieb akýchkoľvek aktivít súvisiacich s priebehom volieb, pretože sa tým
reálne vystavujú riziku, že ich prípadne zvolenie bude následne relevantným spôsobom
spochybnené.
Vo vzťahu k námietke, že odporca a zapisovateľka volebnej komisie boli prítomní
vo volebnej miestnosti, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 346/1990 Zb.
výslovne vymedzuje okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti len v čase
sčítavania hlasov (§ 36), pričom sťažovateľka netvrdí, že odporca bol vo volebnej
miestnosti v tomto čase, ale „Po odvolení... cca 3 minúty“, pričom neuvádza, že by v tomto
čase ovplyvňoval voličov. Za týchto okolností považuje ústavný súd túto námietku
sťažovateľky za irelevantnú, čo rovnako platí aj o prítomnosti zapisovateľky vo volebnej
miestnosti, ktorá navyše plní v súvislosti s priebehom volieb zákonom ustanovené úlohy,
a preto zákon implicitne predpokladá aj jej prítomnosť vo volebnej miestnosti v záujme
zabezpečenia súčinnosti s volebnou komisiou s výhradou času, v ktorom dochádza
k sčítavaniu hlasov.
Sťažovateľka tiež namieta, že k nezákonnosti volieb došlo aj tým, že k sčítavaniu
hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach, pričom v tejto súvislosti poukazuje na
právne názory ústavného súdu vyslovené v náleze sp. zn. PL. ÚS 18/99 z 18. marca 1999.
V označenom náleze ústavný súd okrem iného interpretoval § 36 zákona č. 346/1990 Zb.
a v tejto súvislosti uviedol, že v tomto ustanovení „zákon hovorí o miestnosti, kde sa
sčítavajú hlasy, teda nehovorí sa o viacerých miestnostiach...“, zároveň sa ale žiada
pripomenúť, že v tomto prípade ústavný súd vyhodnotil postup miestnej volebnej komisie
ako nesúladný so zákonom č. 346/1990 Zb. nielen z dôvodu, že k sčítavaniu hlasov došlo
v oddelených miestnostiach, ale hlavne preto, že sa ho „aktívne“ zúčastnili členovia
volebných komisií vyššieho stupňa, čo zákon nepripúšťa. Za situácie, keď sťažovateľka
namieta len skutočnosť, že k sčítaniu hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach,
a netvrdí a ani nedokladá relevantnými dôkazmi, že počas sčítania hlasov došlo
k manipulácii s hlasovacími lístkami, resp. inému ovplyvňovaniu sčítavania hlasov,
absentuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným porušením zákonnosti volieb a ich
výsledkom, ktorý sťažovateľka napáda. Za daných okolností ústavný súd považuje túto
námietku sťažovateľky za nedostatočnú na to, aby bolo možné na jej základe dospieť
k záveru o právne významnom ovplyvnení výsledku volieb.
Ani tvrdeniu sťažovateľky, že jedna členka volebnej komisie navádzala voličov, ako
majú voliť, ktoré má preukázať výsluch jednej voličky, ktorej bolo „ukázané, koho má
voliť“, ústavný súd v konkrétnych okolnostiach nepripísal zásadnejší význam, a to
predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že zápisnicu o výsledku volieb podpísali bez
výhrad všetci členovia MVK. Zápisnica o výsledku volieb je pre ústavný súd relevantným
dokumentom, z ktorého pri posudzovaní ústavnosti a zákonnosti volieb predovšetkým
vychádza.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. „Miestna volebná komisia vyhotoví
dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše
predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa
poznamenajú.“. Z citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť
podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu
všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade
za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom na
následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho podpisu
nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom (ako tvrdí vo vzťahu k jednej z členov MVK
sťažovateľka), bez toho, aby k tejto námietke boli uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti,
spravidla neprihliada.
Vo vzťahu k námietke, že odporca v priebehu volebnej kampane ovplyvňoval
voličov, ktorí majú záujem zúčastňovať sa aktivačných prác organizovaných obcou,
hrozbami, že v prípade, ak nebude zvolený „za starostu, aktivačné práce nebudú
pokračovať, resp. sa obnovia až neskôr...“, ústavný súd konštatoval, že táto nie je
vo volebnej sťažnosti bližšie špecifikovaná, pričom sťažovateľka neoznačuje žiadne dôkazy,
ktoré by mali preukázať hodnovernosť jej tvrdenia. Za daných okolností ide podľa názoru
ústavného súdu o námietku, ktorú nemožno preukázať, resp. nepreskúmateľnú námietku,
a preto nemôže byť dostatočná na to, aby na jej základe ústavný súd rozhodol o prijatí
volebnej sťažnosti na ďalšie konanie. V nadväznosti na túto námietku ústavný súd navyše
považoval za vhodné poukázať aj na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej pri
posudzovaní volebných nedostatkov, ku ktorým malo dôjsť počas volebnej kampane,
nemožno podceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča, spôsobilý
ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, je volebným nedostatkom, ktorého dôsledkom môže
byť zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 118/07).
V okolnostiach posudzovanej volebnej sťažnosti považoval ústavný súd pri jej
predbežnom prerokovaní, popri už uvedenom predbežnom zhodnotení jednotlivých
námietok sťažovateľky, za zásadnú skutočnosť, že podľa výsledkov volieb starostu v obci
Ihľany získala sťažovateľka 87 hlasov, zatiaľ čo odporca 576 hlasov z celkového počtu
674 platných hlasov odovzdaných pre voľbu starostu, t. j. skutočnosť, že medzi hlasmi
odovzdanými sťažovateľke a zvolenému starostovi bol výrazný rozdiel (489 hlasov). Táto
skutočnosť totiž zjavne signalizuje, že ani v prípade, ak by ústavný súd zohľadnil všetky
námietky sťažovateľky a dokazovaním zisťoval ich hodnovernosť a relevanciu na účely
spochybnenia výsledku volieb, by tieto zjavne nepostačovali na to, aby mohol ústavný súd
po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru, že pri voľbách starostu
obce Ihľany došlo k tak intenzívnemu porušeniu volebných predpisov, ktoré by ho
oprávňovali na uplatnenie právomoci podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde,
t. j. na vyhlásenie týchto volieb za neplatné, ako navrhuje sťažovateľka.
Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí časti volebnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka
namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany, z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. januára 2011