Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 20/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. T., I., zastúpenej advokátom JUDr. P. Z., K., ktorou

namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany

a neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany konaných 27. novembra 2010, a

takto

rozhodol:

Sťažnosť A. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. decembra

2010 doručené podanie A. T., I. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P.

Z., K., označené ako „SŤAŽNOSŤ... Vo veci porušenia ustanovení

o voľbách do orgánov samospráv obcí v znení neskorších predpisov.“. Podľa obsahu

a návrhu na rozhodnutie (petitu) možno podanie sťažovateľky považovať za sťažnosť podľa

(ďalej len „“), ktorou namieta neústavnosť

a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany a neústavnosť a nezákonnosť

volieb starostu obce Ihľany konaných 27. novembra 2010.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka kandidovala na

funkciu starostky obce Ihľany, pričom vo voľbách získala 87 hlasov z celkového počtu

674 odovzdaných hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov všetkých voličov. Na funkciu

poslankyne Obecného zastupiteľstva obce Ihľany sťažovateľka nekandidovala.

Sťažovateľka formuluje v sťažnosti len námietky proti priebehu volieb starostu obce

Ihľany, pričom v tejto súvislosti najmä uvádza:

„- doterajší starosta a súčasne kandidát na starostu J. T. pôsobil ako šofér počas

volieb, kde jazdil s prenosnou urnou za voličmi, ktorí sa nemohli zúčastniť volieb vo

volebnej miestnosti,

- menovaný J. T. sa počas volieb nachádzal v budove Obecného úradu, kde bola

volebná miestnosť. Po odvolení vošiel opätovne do volebnej miestnosti spolu so svojou

dcérou a zotrval v miestnosti cca 3 minúty,

- jedna členka volebnej komisie – V. M., navádzala voličov (Rómov), koho majú

voliť,

- po skončení volieb prebehlo sčítavanie hlasov v dvoch oddelených miestnostiach,

hoci podľa zákona sa má vykonať v jednej miestnosti a za účasti všetkých členov volebnej

komisie,

- zapisovateľka volebnej komisie E. P. počas volieb sa celkovo zdržala vo volebnej

miestnosti približne 30 minút,

starosta J. T. dva týždne pred voľbami dal podpísať uchádzačom o aktivačné práce

zmluvy na aktivačné práce s tým, že týmto účastníkom podpísané zmluvy nedal a vyjadril sa,

že ak nebude zvolený za starostu, aktivačné práce nebudú pokračovať, resp. sa obnovia až

neskôr – toto jeho konanie považujem za určitý druh nátlaku na záujemcov o aktivačné

práce, aby získal ich hlasy na svoje zvolenie.“

Sťažovateľka tvrdí, že „na základe vyššie uvedeného konania menovaných ľudí došlo

k porušeniu ustanovení o voľbách do orgánov samosprávy obcí“,

a preto žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby do orgánu miestnej samosprávy v obci Ihľany

a voľbu starostu v obci Ihľany konané dňa 27.11.2010 za neplatné.

Sťažovateľka si uplatňuje všetky trovy konania, ktoré jej prináležia v zmysle platných

právnych predpisov.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú

aj na sťažnosti podľa (ďalej aj „volebná sťažnosť“), pri predbežnom

prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti

ustanovené v a , a a či neexistujú dôvody na

ich odmietnutie vymedzené v .

Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany, ako aj

neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany konaných

27. novembra 2010.

1. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do Obecného zastupiteľstva

obce Ihľany

Z vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo

nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených

v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila,

10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom

obvode najmenej 10 % voličov.

Z priloženej zápisnice miestnej volebnej komisie v Ihľanoch (ďalej aj „MVK“)

vyplýva, že sťažovateľka sa nezúčastnila ako kandidátka volieb do Obecného zastupiteľstva

obce Ihľany konaných 27. novembra 2010, a preto nie je v zmysle § 59 ods. 1 zákona

o ústavnom súde aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti vo veci neústavnosti

a nezákonnosti volieb do Obecného zastupiteľstva obce Ihľany.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol volebnú

sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb do

Obecného zastupiteľstva obce Ihľany, podľa z dôvodu,

že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

2. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Ihľany

Sťažovateľka preukázala, že vo voľbách starostu obce Ihľany konaných

27. novembra 2010 bola kandidátkou s poradovým číslom 2, pričom z priloženej zápisnice

MVK vyplýva, že z celkového počtu 674 platne odovzdaných hlasov pre starostu obce

sťažovateľka získala 87 hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1 a § 60

ods. 1 písm. c) ]. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že

v tejto časti sťažnosti sťažovateľka má procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti, ktorá

obsahuje všetky náležitosti predpísané .

Z volebnej sťažnosti vyplýva, že smeruje proti J. T., ktorý bol vo voľbách konaných

27. novembra 2010 zvolený za starostu obce Ihľany (ďalej len „odporca“).

2.1 Všeobecné východiská pre predbežné prerokovanie volebných sťažností

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (m. m.

)].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na

účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané

spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže

spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky

volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou

protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby

kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na

rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí

dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63

ods. 1 rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom

prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne

okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú

reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé preukázať tak

intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom

výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní

posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené vo volebnej sťažnosti

v prípade ich preukázania mohli či už jednotlivo, alebo spoločne vytvoriť reálne

predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce Ihľany za neplatné, t. j. ústavný súd

posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

2.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľky

Sťažovateľka namieta najmä

a) pôsobenie odporcu počas volieb ako šoféra, ktorý „jazdil s prenosnou urnou za

voličmi“,

b) prítomnosť odporcu (cca 3 minúty), ako aj zapisovateľky volebnej komisie (cca

30 minút) vo volebnej miestnosti počas volieb,

c) skutočnosť, že k sčítavaniu hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach,

d) skutočnosť, že jedna členka volebnej komisie mala navádzať voličov, koho majú

voliť,

e) skutočnosť, že odporca ovplyvňoval voličov – uchádzačov o aktivačné práce

tvrdením, že v prípade, ak nebude zvolený „za starostu, aktivačné práce nebudú

pokračovať, resp. sa obnovia až neskôr...“.

Vo vzťahu k námietke, že odporca počas volieb ako šofér „jazdil s prenosnou urnou

za voličmi“, ústavný súd poukazuje na , podľa ktorého

„Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú

komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode

volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade

okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou

schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť

hlasovania.“.

Z citovaného vyplýva, že za slobodný výkon volebného práva osobami, ktoré

požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do prenosnej volebnej

schránky, zodpovedá volebná komisia, resp. jej členovia, ktorí boli vyslaní k voličom

s prenosnou volebnou schránkou. Skutočnosť, že iná fyzická osoba zabezpečuje prepravu

členov volebnej komisie za voličmi, nemusí znamenať automaticky aj porušenie volebných

predpisov za podmienky, že táto osoba nevyvinie aktivity k ovplyvneniu hlasovania

voličov, ktorí požiadali o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, čo

sťažovateľka vo volebnej sťažnosti ani netvrdí, čím sa závažnosť jej námietky podstatným

spôsobom znižuje, keďže ňou nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi ňou tvrdeným

porušením volebných predpisov a namietaným výsledkom volieb.

Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou sťažovateľky pripomína, že jeho funkcia

v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že

by mal iba na základe špekulatívne formulovaných námietok podrobne rekonštruovať

volebný proces (m. m. ). Na druhej strane ale ústavný súd považoval za

potrebné zdôrazniť, že osoby, ktoré sa zúčastňujú volieb ako kandidáti, by sa mali

vyvarovať počas volieb akýchkoľvek aktivít súvisiacich s priebehom volieb, pretože sa tým

reálne vystavujú riziku, že ich prípadne zvolenie bude následne relevantným spôsobom

spochybnené.

Vo vzťahu k námietke, že odporca a zapisovateľka volebnej komisie boli prítomní

vo volebnej miestnosti, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

výslovne vymedzuje okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti len v čase

sčítavania hlasov (§ 36), pričom sťažovateľka netvrdí, že odporca bol vo volebnej

miestnosti v tomto čase, ale „Po odvolení... cca 3 minúty“, pričom neuvádza, že by v tomto

čase ovplyvňoval voličov. Za týchto okolností považuje ústavný súd túto námietku

sťažovateľky za irelevantnú, čo rovnako platí aj o prítomnosti zapisovateľky vo volebnej

miestnosti, ktorá navyše plní v súvislosti s priebehom volieb zákonom ustanovené úlohy,

a preto zákon implicitne predpokladá aj jej prítomnosť vo volebnej miestnosti v záujme

zabezpečenia súčinnosti s volebnou komisiou s výhradou času, v ktorom dochádza

k sčítavaniu hlasov.

Sťažovateľka tiež namieta, že k nezákonnosti volieb došlo aj tým, že k sčítavaniu

hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach, pričom v tejto súvislosti poukazuje na

právne názory ústavného súdu vyslovené v náleze sp. zn. z 18. marca 1999.

V označenom náleze ústavný súd okrem iného interpretoval

a v tejto súvislosti uviedol, že v tomto ustanovení „zákon hovorí o miestnosti, kde sa

sčítavajú hlasy, teda nehovorí sa o viacerých miestnostiach...“, zároveň sa ale žiada

pripomenúť, že v tomto prípade ústavný súd vyhodnotil postup miestnej volebnej komisie

ako nesúladný so nielen z dôvodu, že k sčítavaniu hlasov došlo

v oddelených miestnostiach, ale hlavne preto, že sa ho „aktívne“ zúčastnili členovia

volebných komisií vyššieho stupňa, čo zákon nepripúšťa. Za situácie, keď sťažovateľka

namieta len skutočnosť, že k sčítaniu hlasov došlo v dvoch oddelených miestnostiach,

a netvrdí a ani nedokladá relevantnými dôkazmi, že počas sčítania hlasov došlo

k manipulácii s hlasovacími lístkami, resp. inému ovplyvňovaniu sčítavania hlasov,

absentuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným porušením zákonnosti volieb a ich

výsledkom, ktorý sťažovateľka napáda. Za daných okolností ústavný súd považuje túto

námietku sťažovateľky za nedostatočnú na to, aby bolo možné na jej základe dospieť

k záveru o právne významnom ovplyvnení výsledku volieb.

Ani tvrdeniu sťažovateľky, že jedna členka volebnej komisie navádzala voličov, ako

majú voliť, ktoré má preukázať výsluch jednej voličky, ktorej bolo „ukázané, koho má

voliť“, ústavný súd v konkrétnych okolnostiach nepripísal zásadnejší význam, a to

predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že zápisnicu o výsledku volieb podpísali bez

výhrad všetci členovia MVK. Zápisnica o výsledku volieb je pre ústavný súd relevantným

dokumentom, z ktorého pri posudzovaní ústavnosti a zákonnosti volieb predovšetkým

vychádza.

Podľa „Miestna volebná komisia vyhotoví

dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše

predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa

poznamenajú.“. Z citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť

podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu

všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade

za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom na

následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho podpisu

nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom (ako tvrdí vo vzťahu k jednej z členov MVK

sťažovateľka), bez toho, aby k tejto námietke boli uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti,

spravidla neprihliada.

Vo vzťahu k námietke, že odporca v priebehu volebnej kampane ovplyvňoval

voličov, ktorí majú záujem zúčastňovať sa aktivačných prác organizovaných obcou,

hrozbami, že v prípade, ak nebude zvolený „za starostu, aktivačné práce nebudú

pokračovať, resp. sa obnovia až neskôr...“, ústavný súd konštatoval, že táto nie je

vo volebnej sťažnosti bližšie špecifikovaná, pričom sťažovateľka neoznačuje žiadne dôkazy,

ktoré by mali preukázať hodnovernosť jej tvrdenia. Za daných okolností ide podľa názoru

ústavného súdu o námietku, ktorú nemožno preukázať, resp. nepreskúmateľnú námietku,

a preto nemôže byť dostatočná na to, aby na jej základe ústavný súd rozhodol o prijatí

volebnej sťažnosti na ďalšie konanie. V nadväznosti na túto námietku ústavný súd navyše

považoval za vhodné poukázať aj na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej pri

posudzovaní volebných nedostatkov, ku ktorým malo dôjsť počas volebnej kampane,

nemožno podceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča, spôsobilý

ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, je volebným nedostatkom, ktorého dôsledkom môže

byť zrušenie výsledku volieb (m. m. ).

V okolnostiach posudzovanej volebnej sťažnosti považoval ústavný súd pri jej

predbežnom prerokovaní, popri už uvedenom predbežnom zhodnotení jednotlivých

námietok sťažovateľky, za zásadnú skutočnosť, že podľa výsledkov volieb starostu v obci

Ihľany získala sťažovateľka 87 hlasov, zatiaľ čo odporca 576 hlasov z celkového počtu

674 platných hlasov odovzdaných pre voľbu starostu, t. j. skutočnosť, že medzi hlasmi

odovzdanými sťažovateľke a zvolenému starostovi bol výrazný rozdiel (489 hlasov). Táto

skutočnosť totiž zjavne signalizuje, že ani v prípade, ak by ústavný súd zohľadnil všetky

námietky sťažovateľky a dokazovaním zisťoval ich hodnovernosť a relevanciu na účely

spochybnenia výsledku volieb, by tieto zjavne nepostačovali na to, aby mohol ústavný súd

po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru, že pri voľbách starostu

obce Ihľany došlo k tak intenzívnemu porušeniu volebných predpisov, ktoré by ho

oprávňovali na uplatnenie právomoci podľa ,

t. j. na vyhlásenie týchto volieb za neplatné, ako navrhuje sťažovateľka.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25

ods. 2 o odmietnutí časti volebnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka

namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ihľany, z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2011