Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 70/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ľubomíra

Dobríka a zo sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a JUDr. Jána Drgonca na neverejnom

zasadnutí 16. júna 1998 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na

začatie konania podľa ) o vyslovenie nesúladu

všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 6/1994 zo 6.

septembra 1994 v znení všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré

Mesto č. 1/1995 zo 14. februára 1995 o vydávaní záväzného stanoviska k začatiu, rozšíreniu

a zmene podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území

mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s a so zákonom č.

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

1. Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 6/1994 zo

6. septembra 1994 v znení všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré

Mesto č. 1/1995 zo 14. februára 1995 o vydávaní záväzného stanoviska k začatiu, rozšíreniu

a zmene podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území

mestskej časti Bratislava - Staré Mesto n i e j e v súlade s čl. 2 ods. 3, s čl. 13 ods. 1 a 2,

s a 2 a , s a a

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

2. Vo zvyšnej časti sa návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 3. novembra 1997

návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“

alebo „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia mestskej

časti Bratislava - Staré Mesto č. 6/1994 zo 6. septembra 1994 zmeneného a doplneného

všeobecne záväzným nariadením č. 1/1995 zo 14. februára 1995 o vydávaní záväzného

stanoviska k začatiu, rozšíreniu a zmene podnikateľskej činnosti právnických a fyzických

osôb podnikajúcich na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s čl. 2 ods. 3, čl. 12

ods. 1 vetou druhou, a 2, a 2 a

a so o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Generálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že všeobecne záväzné

nariadenie mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 6/1994 zo 6. septembra 1994 zmenené

a doplnené všeobecne záväzným nariadením č. 1/1995 zo 14. februára 1995 o vydávaní

záväzného stanoviska k začatiu, rozšíreniu a zmene podnikateľskej činnosti právnických a

fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej len

„nariadenie“) nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 vetou druhou, čl. 13 ods. 1 a 2, čl.

35 ods. 1 a 2 a s a s a a s

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o obecnom zriadení“).

Navrhovateľ uviedol, že nariadenie rieši problematiku podnikateľskej činnosti

právnických a fyzických osôb na území mestskej časti v súvislosti s oprávnením vydávať

záväzné stanoviská k začatiu takejto činnosti obcou v zmysle výkonu jej samosprávnej

funkcie podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení.

Podľa názoru navrhovateľa: „Oprávnenie mestskej časti a jej orgánu mestského

zastupiteľstva na vydanie nariadenia vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 2 písm. a) zákona č.

o Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o Bratislave) a

článku 26 ods. 1, 4 písm. a) Štatútu mesta.“ (Nesprávna citácia názvu zákona).

Navrhovateľ k tomu ďalej uviedol: “Vychádzajúc zo skutočnosti, že všetka činnosť

subjektov územnej samosprávy je viazaná platným právnym poriadkom je Mestská časť

Bratislava - Staré mesto i v normotvornej činnosti povinná rešpektovať ústavu, zákony a

ostatné všeobecne záväzné predpisy.“

V ďalšej časti odôvodnenia návrhu generálny prokurátor citoval články

a ustanovenia , zákona o obecnom zriadení a zákona o Bratislave

obsahujúce práva a povinnosti, ktorými je mestská časť Bratislava - Staré Mesto viazaná pri

vykonávaní normotvornej činnosti.

Podľa názoru navrhovateľa: „Predmetné nariadenie mestskej časti síce v § 1 ods. 1

ustanovuje, že upravuje podmienky pre vydávanie záväzného stanoviska k začatiu

podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb, avšak v odseku 2 a 3 ukladá

povinnosť pre takéto osoby požiadať starostu o vydanie stanoviska. Ďalej v § 2 ods. 2 a ods.

3 vymedzuje, ktoré doklady je podnikateľský subjekt povinný k žiadosti o záväzné

stanovisko predložiť. Napokon v § 3 nariadenie obsahuje výpočet sankcií v prípade jeho

nedodržania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mestská časť prijatím nariadenia v § 1 ods. 2 a 3 a §

2 ods. 2 a 3 a 5 prekročila rámec pôsobnosti vymedzenej pre výkon samosprávy a

nedodržala ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nariadenie

obce nesmie odporovať ústave ani zákonu, ako i vymedzené oprávnenie

vyplývajúce z článku 68 .

Podnikateľ organizuje svoju činnosť nezávisle od iných osôb a pokiaľ splní

všeobecné a osobitné podmienky, ktoré mu ukladá o živnostenskom

podnikaní (ďalej len živnostenský zákon), živnosť riadne ohlási alebo požiada o vydanie

koncesie živnostenský úrad, vznikne živnostenské oprávnenie dňom ohlásenia alebo dňom

doručenia koncesnej listiny tak ako je to uvedené v § 10 tohto zákona, alebo v prípade

podnikania činnosťou, ktorá živnosťou nie je splnením podmienok uvedených v osobitnom

zákone (napr. o advokácii).

Zasahovať do podnikateľskej činnosti môžu orgány na to oprávnené príslušnými

právnymi predpismi, v prípade živnosti sú to orgány štátnej správy - živnostenské úrady.“

Navrhovateľ ohodnotil zásah vykonaný miestnym zastupiteľstvom mestskej časti

Bratislava - Staré Mesto ako neoprávnený, pretože: „Mestská časť prijatím nariadenia o

uložení povinnosti podnikateľským subjektom bez zákonného zmocnenia zasiahla najmä do

práva slobodne vykonávať podnikateľskú činnosť fyzickými a právnickými osobami, čím sa

dostala do rozporu s článkom 2 ods. 3, článkom 13 ods. 1 a článkom 35 ods. 1 a 2 .“

Podľa názoru navrhovateľa: „Nariadenie odporuje citovaným článkom i preto,

že takto stanovené povinnosti neboli pred prijatím nariadenia zakotvené v žiadnom zákone.

Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení síce dáva oprávnenie obci

vyjadrovať sa k začatiu podnikania, žiadna zákonná norma však neukladá za povinnosť

podnikateľovi takéto vyjadrenie k začatiu podnikateľskej činnosti si vyžiadať. Takáto

povinnosť pre podnikateľov bola len do prijatia , ktorým bol

vypustený § 17 ods. 4 živnostenského zákona s účinnosťou od 1. júla 1994.

Obec je právnickou osobou, ktorej nedovoľuje obmedziť základné práva a

slobody. Ak orgán územnej samosprávy nariadením ustanoví podmienky obmedzujúce

základné práva a slobody, uplatní svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je v

súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 13 ods. 1 a 2 , pretože svojím nariadením upraví

otázky, ktoré dovoľuje regulovať jedine zákonom. K odňatiu základného práva alebo

slobody v rozsahu obmedzenia ustanoveného vo všeobecne záväznom nariadení orgánu

územnej samosprávy v takom prípade dôjde aj v nesúlade s článkom 12 ods. 1 druhá veta

. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Staré mesto nariadením

označeným v návrhu obmedzilo základné ľudské právo zaručené podľa článku 35 ods. 1

spôsobom, ktorý nie je v súlade s článkom 13 ods. 2 . Obec uplatní svoju

normotvornú právomoc podľa článku 68 len vtedy, keď vydá také nariadenie, ktoré

je v súlade s každým relevantným ustanovením . Preto Miestne zastupiteľstvo

Mestskej časti Bratislava - Staré mesto prijatím nariadenia konalo v nesúlade s článkom 68

.

Tým, že mestská časť prijala predmetné nariadenie nad rozsah kompetencie

vyplývajúcej z ústavnej i zákonnej úpravy jej postavenia, dostalo sa nariadenie do rozporu i

s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, nakoľko vydaním nariadenia sa fyzickým osobám a

právnickým osobám nad rozsah platnej právnej úpravy obmedzilo právo vykonávať

nerušene podnikateľskú činnosť.“

Ústavný súd návrh generálneho prokurátora prerokoval na neverejnom zasadnutí 4.

decembra 1997 a uznesením rozhodol o jeho prijatí na konanie.

Listom zo 4. decembra 1997 požiadal starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto

Ing. Andreja Ďurkovského o stanovisko k návrhu generálneho prokurátora a o vyjadrenie, či

v konaní trvá na ústnom pojednávaní.

Starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto predložil 7. januára 1998 pod

č. 4211/97 - st. stanovisko k návrhu generálneho prokurátora a oznámil, že v konaní netrvá

na ústnom pojednávaní.

V stanovisku mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. j. 4211/97 st. zo 7. januára

1998 sa k návrhu generálneho prokurátora uvádza: „Mestská časť Bratislava - Staré Mesto v

súlade s a veta prvá zákona Slovenskej

národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o obecnom zriadení“) vydala uvedené nariadenie na plnenie úloh samosprávy, ktoré

sú uvedené v § 4 ods. 3 písm. d) a h) zákona o obecnom zriadení.

Tento zákon ustanovuje právo a povinnosť obce usmerňovať ekonomickú činnosť na

spravovanom území a výslovne ustanovuje aj spôsob vykonávania tejto samosprávnej

funkcie vydávaním záväzných stanovísk k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a

fyzických osôb a vydávaním stanovísk k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov

obyvateľov a obce.

Je nepochybné, že vydať stanovisko možno iba na základe žiadosti a dokladov

umožňujúcich posúdiť aj hľadisko „záujem obyvateľov a obce“ a postupovať pritom

v súlade so základnými zásadami pre rozhodovanie (napr. v správnom konaní). Preto je

úprava postupu vydávania stanoviska uvedená v nariadení, čo nemožno považovať za

rozpor s . Ustanovenie o sankciách je v súlade s zákona SNR č.

o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a s zákona SNR č.

o priestupkoch.

Považujem preto za nesprávny názor generálneho prokurátora, že vyžiadanie

stanoviska podnikateľom musí byť uvedené v zákone. Uznanie tohto názoru by prakticky

zmarilo obci využiť svoje zákonné právo vydať stanovisko (komu by ho vydávala, ak by si

nikto nežiadal?). Poukaz na vypustenie § 17 ods. 4 živnostenského zákona nie je vhodným

argumentom. Ak totiž živnostenské oprávnenie platí pre celé územie republiky, povinnosť

vyžiadať si stanovisko obce iba v sídle podnikateľa (podľa vypusteného ustanovenia)

nezabezpečovala vydanie stanovísk všetkých obcí, kde podnikateľská činnosť bola

vykonávaná.

Ak generálny prokurátor navrhuje, aby Ústavný súd nálezom rozhodol, že nariadenie

vydané v súlade s a zákonom o obecnom zriadení a v rozsahu i spôsobom

ustanovenom v zákone je v rozpore s , potom je potrebné, aby Ústavný súd logicky

rozhodol, že v rozpore s je aj celý zákona o obecnom zriadení, lebo jeho

uplatňovanie nie je bez vydávania všeobecne záväzných nariadení možné. Domnievam sa

preto, že pri posudzovaní návrhu generálneho prokurátora je nevyhnutné prihliadať súčasne

aj na osobitnú úpravu postavenia obce uvedenú v čl. 64 ods. 1, čl. 67 veta prvá a čl. 68

.

S poukazom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky návrhu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyhovel a rozhodol, že všeobecne záväzné

nariadenie mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 6/1994 v znení všeobecne záväzného

nariadenia č. 1/1995 o vydávaní záväzného stanoviska k začatiu a zmene podnikateľskej

činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej časti Bratislava -

Staré Mesto nie je v rozpore s a zákonom Slovenskej

národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že rozhodnutie o návrhu nevyžaduje ďalšie osobné prednesy

účastníkov, netrvám na ústnom pojednávaní, pokiaľ s tým vyslovil súhlas aj navrhovateľ.“

Generálny prokurátor oznámil ústavnému súdu 15. decembra 1997 listom

VI Gc 3134/97 - 17, že na ústnom pojednávaní vo veci netrvá.

Ústavný súd návrh generálneho prokurátora prerokoval na neverejnom zasadnutí

senátu konanom 16. júna 1998.

II.

Ústavný súd na úvod konania o návrhu konštatoval, že všeobecne záväzným

nariadením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 6/1994 v

znení všeobecne záväzného nariadenia č. 1/1995 sa ustanovila:

1. povinnosť právnickej/fyzickej osoby, ktorá má záujem vykonávať podnikateľskú

činnosť na území príslušnej mestskej časti, požiadať starostu o vydanie záväzného

stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti,

2. povinnosť podnikateľa, ktorý má záujem zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú

činnosť na území príslušnej mestskej časti, požiadať starostu o zaujatie stanoviska k zmene

alebo rozšíreniu podnikateľskej činnosti,

3. povinnosť subjektov podľa bodu 1. a 2. predložiť k žiadosti taxatívne vymedzené

dokumenty,

4. povinnosť subjektov podľa bodu 1. a 2. mať v mieste vykonávania podnikateľskej

činnosti uvedené stanovisko a na požiadanie ho predložiť kontrolným orgánom,

5. (implicitne) povinnosť subjektov podľa bodu 1. a 2. zaplatiť pokutu za porušenie

tohto nariadenia.

Podľa § 2 ods. 1 nariadenia: “Pri vydávaní záväzného stanoviska prihliada starosta na

a) zameranie podnikateľskej činnosti,

b) potrebu a oprávnený záujem obyvateľov mestskej časti o uvažovaný druh

podnikateľskej činnosti na území mestskej časti,

c) negatívny dopad prípadnej podnikateľskej činnosti, ktorá nie je v záujme

obyvateľov mestskej časti.“

Povinnosti podnikateľa požiadať obec o vydanie záväzného stanoviska ustanovené

všeobecne záväzným nariadením č. 6/1994 v znení všeobecne záväzného nariadenia č.

1/1995 sa spájajú s následnou povinnosťou podnikateľa mať v mieste vykonávania

podnikateľskej činnosti záväzné stanovisko a na požiadanie ho predložiť kontrolným

orgánom obce na nahliadnutie (§ 2 ods. 4 všeobecne záväzného nariadenia).

Záväzné stanovisko obce sa spája nielen s ustanovením povinností, ktoré zákon

neurčil subjektom uplatňujúcim právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ale

miestne zastupiteľstvo ustanovilo aj právne účinky nesplnenia povinností, ktoré nemajú

oporu v zákone.

Podľa § 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia: „Právnickej osobe, ktorá poruší

toto nariadenie, môže starosta uložiť pokutu podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona SNR č.

o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších

predpisov do výšky 200 000,-- Sk.“

Podľa § 3 ods. 3: „Fyzickej osobe, ktorá poruší toto nariadenie, môže byť uložená

pokuta podľa o priestupkoch v znení neskorších

predpisov do výšky 1 000,-- Sk (v blokovom konaní do 500,-- Sk).“

Predmetom konania pred ústavným súdom sa stala skutočnosť, či Miestne

zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Staré Mesto prijatím všeobecne záväzného

nariadenia č. 6/1994 v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 1/1995 obmedzilo základné

práva zaručené , a či prijatie takého všeobecne záväzného

nariadenia patrí do právomoci orgánov územnej samosprávy ustanovenej v Štvrtej hlave

.

Základom návrhu bola námietka o neústavnom obmedzení práva podnikať

zaručeného , podľa ktorého: „Každý má právo na slobodnú voľbu

povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“

Právo podnikať sa chráni v Piatom oddiele Druhej hlavy ako jedno

z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sa zahŕňajú medzi základné práva a

slobody.

Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa

uváženia. Toto právo sa priznáva každej osobe. Prostredníctvom práva na podnikanie sa

zaručuje možnosť vykonávať hospodársku činnosť tam, kde existuje ekonomická

konkurencia, ako aj tam, kde ekonomická konkurencia neexistuje. Súčasťou takto

poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej

hospodárskej činnosti, ani záruka, že podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti.

Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca.

Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku

trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja

trhovej ekonomiky zaručenej , podľa ktorého: „Hospodárstvo Slovenskej

republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“

Základom trhového hospodárstva a s ním spätej hospodárskej súťaže je voľnosť

vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej

súťaže. Vstup na trh je súčasťou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú

zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl.

35 ods. 1 na trhu. Vstup na trh sa právne zabezpečuje v správnom konaní založenom na

registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný princíp umožňuje voľný vstup na

trh, povoľovacie konanie má obmedzovací charakter. Všeobecne záväzným nariadením č.

6/1994 v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 1/1995 sa zaviedli povinnosti

podnikateľov typické pre povoľovacie konanie o vstupe na trh. Týmto všeobecne záväzným

nariadením sa ustanovili podmienky, ktorými sa uplatnenie práva podnikať stalo menej

dostupné pre osoby želajúce si uplatniť právo podnikať v mestskej časti Bratislava - Staré

Mesto. Toto obmedzenie nemá oporu v zákone.

Zákonné splnomocnenie oprávňujúce obec ustanoviť všeobecne záväzným

nariadením povinnosť právnickej/fyzickej osoby, ktorá má záujem vykonávať

podnikateľskú činnosť na území obce, požiadať starostu o vydanie stanoviska k začatiu

podnikateľskej činnosti existovalo v našom právnom poriadku len do 1. 7. 1994 a aj to len

vo vzťahu k živnostenskému podnikaniu.

o živnostenskom podnikaní až do nadobudnutia účinnosti

, ktorým sa mení a dopĺňa o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (1. 7. 1994) obsahoval

ustanovenia, podľa ktorých ten, kto hodlá prevádzkovať živnosť, musí k ohláseniu živnosti

(pri ohlasovacej živnosti), resp. k žiadosti o koncesiu (pri koncesovanej živnosti) pripojiť

doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkárne v obci (§ 46 ods. 3 a § 50 ods. 2),

pričom tieto ustanovenia sa vzťahovali aj na vedľajšie prevádzkárne (§17 ods. 4).

V ostatných zákonoch upravujúcich výkon práva podnikať sa takéto splnomocnenie

nikdy nenachádzalo ani nenachádza.

Povinnosť podnikateľa, ktorý má záujem zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú

činnosť na území obce, požiadať starostu o vydanie stanoviska k zmene alebo rozšíreniu

podnikateľskej činnosti v našom právnom poriadku neexistovala.

totiž vložil do ustanovenia ods.

1 a § 56 ods. 1, podľa ktorých je oznámenie nového predmetu podnikania vlastne novým

ohlásením živnosti alebo novou žiadosťou o koncesiu. Až do 1. 7. 1994 zmena

podnikateľskej činnosti (a už vôbec nie jej rozšírenie) de iure nevyžadovali nové ohlásenie

živnosti alebo novú žiadosť o koncesiu a tým nevznikla ani povinnosť podnikateľa vyžiadať

si stanovisko obce. Obec síce má právo takéto stanoviská vydávať, avšak nie je oprávnená

uložiť príslušným subjektom povinnosť vyžiadať si ich od starostu, či povinnosti na to

nadväzujúce.

Právo podnikať zaručuje každému, kto splní podmienky pre vstup do podnikania

ustanovené zákonom, možnosť uchádzať sa o dosiahnutie úspechu svojho podnikania.

V ustanoveniach § 2 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia je implikovaná možnosť

obmedziť vstup do podnikania nad rámec zákona. Podmienky pre vydanie záväzného

stanoviska nevytvárajú právnu istotu, že rovnaké podnikateľské zámery sa budú posudzovať

rovnako.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd rozhodol, že právna úprava ustanovená

všeobecne záväzným nariadením č. 6/1994 v znení všeobecne záväzného nariadenia č.

1/1995 svojím obsahom nie je v súlade s . Táto úprava nesplnila ani

formálne podmienky, ktoré určila v .

umožňuje obmedziť práva zaručené podľa . Podmienky

obmedzenia ustanovuje , ako aj a 2 .

Podľa čl. 35 ods. 2: „Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu

určitých povolaní alebo činností.“

Podľa čl. 13 ods. 1: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho

medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.“

„Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto

len zákonom.“ ().

Právny režim obmedzujúci právo podnikať zaručené sa

neustanovil zákonom, ale všeobecne záväzným nariadením orgánu územnej samosprávy v

mestskej časti Bratislava - Staré Mesto.

Ústavný súd viackrát vyslovil, že nepriznáva orgánom územnej samosprávy

právomoc prijať zákon. Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú

v a .

Podľa : "Vo veciach územnej samosprávy môže obec vydávať

všeobecne záväzné nariadenia."

Podľa prvá veta : "Pri výkone štátnej správy obec môže vydávať

na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia, ak je

na to splnomocnená zákonom."

Normotvornú právomoc obce neupravuje a nezávisle od

ostatných ustanovení . Rozsah normotvornej právomoci obce je vymedzený a

obmedzený predovšetkým a .

Podľa : "Obec je samostatný územný a správny celok Slovenskej

republiky, združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt."

Podľa : "Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

prostriedkami."

Pri uplatňovaní normotvornej právomoci podľa čl. 68, aj podľa čl. 71 ods. 2 prvá veta

, obec môže prijímať len všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v súlade so všetkými

súvisiacimi ustanoveniami .

Slovenská republika je podľa zvrchovaný demokratický a právny štát. Pri

uplatnení sa Slovenská republika nevzdáva časti svojej zvrchovanosti v

prospech obcí. Obec podľa je právnickou osobou, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

prostriedkami. Týmito svojimi právami sa obec neodlišuje od iných typov právnických

osôb. Pri výkone štátnej správy obec môže vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ak je na

to splnomocnená zákonom. Ani touto podmienečne priznanou právomocou sa obec zásadne

neodlišuje od všetkých ostatných právnických osôb, pretože aj iné právnické osoby podľa

platného právneho poriadku majú delegovanú normotvornú právomoc.

Obec ako právnická osoba má privilegované postavenie len vo veciach územnej

samosprávy.

Normotvornú právomoc podľa môže obec uplatniť kedykoľvek, bez

splnomocnenia v zákone. Normotvornú právomoc podľa nemôže obec

uplatňovať v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich

v územnom obvode orgánu územnej samosprávy. Normotvorná pôsobnosť podľa čl. 68

sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej samosprávy

podľa , ako aj podľa zákona o obecnom zriadení, pričom aj na

uplatnenie tohto ustanovenia sa vzťahuje : "Výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí

byť v súlade s touto ." To znamená, že nepriznáva obciam normotvornú

právomoc v celom rozsahu vnútorných vecí, ktoré spravujú podľa § 4 ods. 3 zákona o

obecnom zriadení. Obce pri správe všetkých svojich vnútorných vecí zabezpečujú

uplatňovanie zákonov a podzákonných predpisov vydaných štátnymi orgánmi.

Normotvornú právomoc môžu uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí,

ktorou realizujú územnú samosprávu podľa . Nad rámec môžu

upraviť všeobecne záväzným nariadením aj ďalšie vzťahy, ak im zákonodarca udelí

výslovné splnomocnenie na normotvornú činnosť. Pri uplatnení normotvornej právomoci

orgán územnej samosprávy môže ukladať povinnosti, ale nie spôsobom obmedzujúcim

základné práva a slobody nad rámec zákona. Obec teda ani v rámci svojej normotvornej

právomoci nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec zákonov. V rámci zákona

nemôže upraviť vzťahy, ktoré nepatria do normotvornej právomoci orgánu územnej

samosprávy vymedzenej .

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení demonštratívne vymedzuje

pôsobnosť obce pri výkone samosprávnych funkcií.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení, obec „usmerňuje ekonomickú

činnosť v obci, najmä vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, k využitiu

miestnych zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb a

zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov obyvateľov a obce“.

Takto definované usmerňovanie ekonomickej činnosti v obci nemožno subsumovať

pod hospodárenie obce s vlastným majetkom a vlastnými finančnými prostriedkami. Táto

sféra pôsobnosti obce nespadá pod . Obec v nej môže uplatniť svoju

normotvornú právomoc len na základe výslovného zákonného splnomocnenia.

Ústavný súd pomocou analýzy textu príslušných noriem zistil, že

normotvornú právomoc podľa čl. 68 a čl. 71 ods. 2 môže obec uplatňovať jedine v spojení s

obmedzujúcim ustanovením . Súčasťou takto vymedzenej právomoci

obce nie je prijímanie všeobecne záväzného nariadenia obmedzujúceho právo podnikať.

Právomoc na vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce nemožno odvodiť ani z čl. 71

ods. 2 . Právo podnikať sa podľa zaručuje so sprísnenou ochranou, pretože

ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby formou zákona upravila

podmienky uplatnenia tohto práva. Nijaký iný štátny orgán, ani orgán územnej samosprávy

nemá priznanú právomoc prijať všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci

podmienky pre obmedzenie práva podnikať. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti

Bratislava - Staré Mesto prijatím všeobecne záväzného nariadenia č. 6/1994, ako aj jeho

zmenou všeobecne záväzným nariadením č. 1/1995 konalo nad rámec normotvornej

právomoci, ktorú zveruje orgánom územnej samosprávy. Zároveň prijatím oboch

všeobecne záväzných nariadení porušilo zaručené právo podnikať a uskutočňovať

inú zárobkovú činnosť.

Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Staré Mesto neuplatnilo svoju

normotvornú právomoc vymedzenú , ale konalo nad rámec svojej právomoci.

Zároveň s ustanovením povinností obmedzujúcich uplatnenie práva podnikať porušila čl. 13

ods. 1, lebo podnikateľom uložila povinnosti, ktoré nemali oporu v zákone, ani neboli v

medziach zákona. Obmedzením práva zaručeného došlo aj k porušeniu

čl. 13 ods. 2, pretože toto právo sa obmedzilo všeobecne záväzným nariadením orgánu

územnej samosprávy, a nie zákonom. Ustanovenie povinností podľa § 1 nariadenia a hrozba

sankcií za nesplnenie týchto povinností podľa § 3 ods. 2 nariadenia nie je v súlade ani s čl. 2

ods. 3 , pretože subjekty uplatňujúce svoje právo podľa na území

mestskej časti Bratislava - Staré Mesto boli nútené konať niečo, čo zákon neukladá.

Navrhovateľ namietol aj nesúlad všeobecne záväzného nariadenia s druhou vetou čl.

12 ods. 1 . Týmto ustanovením zaručuje neodňateľnosť, nescudziteľnosť,

nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv a slobôd. Ústavný súd nehodnotil

povinnosti určené všeobecne záväzným nariadením ako povinnosti zasahujúce do sféry

spoločenských hodnôt zaručených druhou vetou . Preto v tejto časti

návrhu nevyhovel.

Podľa , ak ústavný súd rozhodne o nesúlade všeobecne

záväzného nariadenia orgánu územnej samosprávy s a zákonmi, strácajú príslušné

ustanovenia účinnosť a platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa : „Rozhodnutia ústavného súdu vydané podľa ods. 1 sa

vyhlasujú spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.“

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 1998