Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/128/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C.. O. J., L. XX.XX.XXXX, J. S. T. XXX, S. T., 2/ C.. C. J., L. XX.XX.XXXX, J. D. X, J., obaja zastúpení advokátom Mgr. Martin Paškala, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, zapísaný v zozname SAK pod číslom XXXX, proti žalovaným: vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na D. A. Č.. X, X, X, J., individuálne označení v prílohe ako súčasť žaloby, zastúpení Bytovým družstvom Bratislava III, so sídlom Kominárska 6, Bratislava, IČO: 00 169 633, o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. - 44 zo dňa 19.08.2026, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. - 44 zo dňa 19.08.2026, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením sp. zn. - 44 zo dňa 19.08.2026 návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.07.2026 sa žalobcovia domáhajú určenia, že písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na D. A. Č.. X, X, X, J.B. - L. C., konané v dňoch 22.06.2026 až 27.06.2026 o otázkach: 1. Súhlasíte na základe výberu zástupcov vlastníkov s realizáciou kamerového systému v bytovom dome D.O. X-X-X, J. na monitorovanie spoločných častí BD na účely ochrany majetku a prevencie kriminality s dodávateľom diela KAMEROVÉ SYSTÉMY, s.r.o. Bratislava, v zmysle cenovej ponuky v sume 9 770,75 EUR s DPH, a zároveň súhlasíte so službami revízie, 24/7 monitoring výpadkov systému a sprostredkovanie prevádzkovania kamerového systému zo strany dodávateľa KAMEROVÉ SYSTÉMY, s.r.o. v zmysle cenovej ponuky 1 000,-EUR bez DPH ročne a súhlasíte s použitím prostriedkov FPÚaO na tento účel? Poverujete správcu na uzatvorenie zmluvy o dielo (cenová ponuka je súčasťou PH)? 2. Súhlasíte so zriadením stavebnej komisie na vybudovanie kontajnerového stojiska pre OLO v zložení E.O. S., C. I., G. T., O. B., E. Ž.? 3. Súhlasíte so zmenou mesačných platieb do Fondu prevádzky, údržby a opráv od júla 2026 z pôvodnej výšky 1,25 EUR/m2 na novú výšku 1,50 EUR/m2 (potrebné na budúce financovanie výstavby kontajnerového stojiska pre OLO)? je neplatné. Zároveň žalobcovia žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Spolu so žalobou žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej pozastaví účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na D.T. A. Č.. X, X, X, J.

- L. C. prijatého písomným hlasovaním konaným v dňoch 22.06.2026 až 27.06.2026, o otázkach:

1. Súhlasíte na základe výberu zástupcov vlastníkov s realizáciou kamerového systému v bytovom dome D. X-X-X, Bratislava na monitorovanie spoločných častí BD na účely ochrany majetku a prevencie kriminality s dodávateľom diela KAMEROVÉ SYSTÉMY, s.r.o. Bratislava, v zmysle cenovej ponuky v sume 9 770,75 EUR s DPH, a zároveň súhlasíte so službami revízie, 24/7 monitoring výpadkov systému a sprostredkovanie prevádzkovania kamerového systému zo strany dodávateľa KAMEROVÉ SYSTÉMY, s.r.o. v zmysle cenovej ponuky 1 000,- EUR bez DPH ročne a súhlasíte s použitím prostriedkov FPÚaO na tento účel? Poverujete správcu na uzatvorenie zmluvy o dielo (cenová ponuka je súčasťou PH)? 2. Súhlasíte so zriadením stavebnej komisie na vybudovanie kontajnerového stojiska pre OLO v zložení E. S., C. I., G. T., O. B., E. Ž.? 3. Súhlasíte so zmenou mesačných platieb do Fondu prevádzky, údržby a opráv od júla 2026 z pôvodnej výšky 1,25 EUR/m2 na novú výšku 1,50 EUR (potrebné na budúce financovanie výstavby kontajnerového stojiska pre OLO)?

4. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili v spojitosti so žalobou tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome, ktorého výkon správy zabezpečuje na základe zmluvy o výkone správy Bytové družstvo Bratislava III, so sídlom Kominárska 6, Bratislava, IČO: 00 169 633 (ďalej len „správca“). V dňoch 22.06.2026 až 27.06.2026 sa uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu o otázkach: 1. či vlastníci bytov súhlasia s realizáciou kamerového systému v bytovom dome od spoločnosti KAMEROVÉ SYSTÉMY, s.r.o. v zmysle cenovej ponuky 9 775,- EUR s DPH a službami revízie, monitoringu a prevádzkovania v zmysle cenovej ponuky 1 000,- EUR ročne a či súhlasia s použitím prostriedkov z FPÚaO na tento účel; 2. či vlastníci súhlasia so zriadením stavebnej komisie na vybudovanie kontajnerového stojiska pre OLO; 3. či vlastníci súhlasia so zmenou mesačných platieb do Fondu prevádzky, údržby a opráv od júla 2026 z pôvodnej výšky 1,25 EUR/m2 na novú výšku 1,50 EUR/m2. Žalobcovia ďalej uviedli, že v oznámení o konaní písomného hlasovania bol určený termín hlasovania „počas celého týždňa od 22.06. do 27.06.2026, v čase medzi 18:00 a 20:00 hod.“ pričom hlasovanie malo prebiehať tak, že overovatelia hlasovania v týchto časoch postupne navštevovali jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Podľa názoru žalobcov, oznámenie neobsahovalo určenie miesta písomného hlasovania, ani konkrétneho dátumu a času, kedy mali byť žalobcovia navštívení. Žalobcovia uviedli, že počas celého uvedeného obdobia a časového rozpätia sa každý deň zdržiavali vo svojom byte č. XX na X. poschodí, avšak neboli navštívení žiadnym z overovateľov hlasovania a bez ich viny im tak nebola umožnená účasť na hlasovaní ani podpis hlasovacej listiny v prítomnosti overovateľov. Žalobca 1/ bezodkladne po tom, čo sa o uvedenom dozvedel, kontaktoval zamestnankyňu správcu p. T. dňa 24.07.2026 so žiadosťou o nápravu, na ktorú nedostal do podania žaloby žiadnu odpoveď. Výsledok písomného hlasovania bol zverejnený dňa 01.07.2026 a tak predmetnú žalobu podávajú v lehote 30 dní od oznámenia podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „“). Žalobcovia ďalej uviedli, že podľa , musí byť vlastníkom bytov najneskôr sedem dní vopred oznámený termín, miesto a otázky písomného hlasovania. Oznámenie o písomnom hlasovaní v dňoch 22.06.-27.06.2026 tieto náležitosti nespĺňalo, keďže bolo v ňom uvedené iba všeobecné časové rozpätie, nie konkrétne miesto a termín hlasovania. Ide o objektívnu vadu celého hlasovania, ktorá sa netýka iba žalobcov, ale všetkých vlastníkov. Podľa , sa písomné hlasovanie vykonáva na hlasovacej listine, na ktorej vlastník vyjadrí súhlas alebo nesúhlas vlastnoručným podpisom, ktorý potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri podpise. Keďže žalobcom bez ich zavinenia nebola vytvorená táto príležitosť, sú osobami oprávnenými domáhať sa určenia neplatnosti hlasovania podľa . Vo veci návrhu neodkladného opatrenia žalobcovia poukázali na a uviedli, že zo zápisnice o písomnom hlasovaní vyplýva, že všetky tri návrhy, ktoré boli predmetom písomného hlasovania, boli schválené a tak existuje dôvodná obava, že bude uzatvorená zmluva so spoločnosťou KAMEROVÉ SYSTÉMY, s.r.o. a na jej základe budú vyplatené finančné prostriedky z FPÚaO. Taktiež podľa žalobcov existuje dôvodná obava, že stavebná komisia na vybudovanie kontajnerového stojiska prijme opatrenia s dopadom na finančné prostriedky FPÚaO. K potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, podľa názoru žalobcov, prispieva aj fakt, že správca so žalobcom 1/ nekomunikuje. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej pozastaví účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatého písomným hlasovaním konaným v dňoch 22.06.-27.06.2026 o vyššie uvedených otázkach.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. , , , , (ďalej len „“) v spojení s , , , a vecne tým, že v odseku 8. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu neodkladného opatrenia a v odseku 10. uviedol žalobcami predložené listinné dôkazy. V odseku 17. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov pre takúto žalobu a následne odôvodnil svoj názor, že žalobcovia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili existenciu hmotnoprávneho nároku na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Prvý žalobcami tvrdený dôvod spočívajúci v nedodržaní , v zmysle ktorého musia byť „termín, miesto a otázky písomného hlasovania“ vlastníkom bytov a nebytových priestorov oznámené najneskôr sedem dní vopred, táto zákonná podmienka nebola dodržaná, keďže oznámenie o písomnom hlasovaní neurčilo miesto konania, ale iba všeobecné časové rozpätie, v ktorom mali overovatelia navštevovať jednotlivých vlastníkov. Súd prvej inštancie sa s uvedeným názorom žalobcov nestotožnil a v odseku 19. napadnutého rozhodnutia uviedol a to s poukazom na obsah oznámenia o písomnom hlasovaní, že miesto písomného hlasovania bolo vlastníkom oznámené v súlade so zákonom, dostatočne určito, pričom organizácia písomného hlasovania, akú zvolil správca, je bežná, štandardná a zodpovedá zákonnej úprave. Ostatné náležitosti písomného hlasovania (oznámenie času hlasovania a otázok, resp. včasnosť tohto oznámenia), žalobcovia nespochybnili. Ako druhý dôvod žalobcovia označili skutočnosť, že im nebolo umožnené hlasovania sa zúčastniť, keďže hoci boli v rozhodnom čase doma, nikto z overovateľov ich nenavštívil. Súd prvej inštancie vyhodnotenie tejto skutočnosti odôvodnil v odseku 20. napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobcovia na účely nariadenia neodkladného opatrenia svoje tvrdenie dostatočne neosvedčili, resp. táto skutočnosť sama o sebe nemôže predstavovať dôvod na pozastavenie účinnosti rozhodnutí schválených písomným hlasovaním. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v pozastavení účinnosti rozhodnutí vlastníkov bytov schválených písomným hlasovaním len na základe nepodloženého tvrdenia žalobcov, že im nebolo umožnené hlasovanie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobcovia písomnému hlasovaniu nevytýkajú iné nedostatky, ale naopak, predložili zápisnicu z vyhodnotenia písomného hlasovania, podľa ktorej, hlasovalo vyše 80 % oprávnených hlasujúcich a všetky rozhodnutia boli prijaté minimálne 80 % väčšinou platných hlasov. V danej situácii by nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v pozastavení účinnosti rozhodnutí vlastníkov bytov, výlučne z dôvodu možného opomenutia žalobcov pri hlasovaní, predstavovalo neprimeraný zásah do práv ostatných vlastníkov bytov. Súd prvej inštancie tiež uviedol bez toho, že by predbiehal rozhodnutie vo veci samej, že formálne pochybenia pri hlasovaní, ktoré nemôžu mať vplyv na samotný výsledok hlasovania, nemôžu mať za následok neplatnosť takéhoto hlasovania. Vzhľadom na uvedené, nie je dôvod poskytnúť žalobcom ochranu vo forme pozastavenia účinnosti výsledkov hlasovania, čo súd prvej inštancie analogicky oprel o závery Ústavného súdu Slovenskej republike pri otázke posudzovania platnosti volieb, podľa ktorých nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta (pozri aj uznesenie -65 zo dňa 18.02.2015). V odseku 21. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil, prečo pre posúdenie návrhu nariadenia neodkladného opatrenia nevychádzal a neposúdil e-mail žalobcov zo dňa 24.07.2026 adresovaný správcovi. V odseku 23. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia nepreukázali existenciu základnej podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval ( ), čo odôvodnil v odseku 24. napadnutého rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ (č.l. 48), z dôvodov uvedených v a ktorým navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, alternatívne pre prípad, že odvolací súd nezistí podmienky na zmenu napadnutého uznesenia, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobcovia poukázali na odsek 21. napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že z e-mailovej správy žalobcu 1/ zo dňa 24.07.2026 (dôkaz č.l. 35) vyplýva, že jeden z overovateľov písomného hlasovania bol v rozhodnom období na dovolenke a druhý overovateľ W.. E. S., sám v e- mailovej komunikácii pripustil, že pri overovaní podpisov chodil s iným susedom, t. j. nie so zákonom vyžadovaným, vlastníkmi zvoleným druhým overovateľom. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti neposúdil ako skutkové tvrdenia odvolateľov, pretože podľa jeho názoru, neboli výslovne uvedené v texte samotného návrhu, ale iba vyplývali z priloženého dôkazu (odkaz na ). Žalobcovia si túto procesnú vadu podania osvojili a v podanom odvolaní ju odstránili tak, že vyššie uvedené skutočnosti

výslovne uvádzajú a uplatňujú ako skutkové tvrdenia, a to na dôkaz obsahom už predloženej e-mailovej komunikácie (č. l. 35), ktorá je súčasťou súdneho spisu už od podania návrhu. Nejde teda o uplatnenie nového dôkazného prostriedku, ale o odstránenie nedostatku v spôsobe, akým bol už predložený dôkaz procesne uplatnený - čo je s poukazom na (preukázanie vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) v odvolacom konaní prípustné. Žalobcovia tieto skutočnosti označili za právne významné, pretože spochybňujú riadny proces overovania podpisov podľa , ktorý vyžaduje, aby podpis vlastníka na hlasovacej listine potvrdili najmenej dvaja overovatelia zvolení vlastníkmi bytov, prítomní pri podpise. Ak jeden zo zvolených overovateľov nebol v rozhodnom období fyzicky prítomný (bol na dovolenke) a druhý namiesto neho fakticky vykonával overovanie s náhodným, nezvoleným susedom, ide o systémovú vadu overovacieho procesu, ktorá sa nemusí obmedzovať iba na hlas žalobcov, ale môže sa dotýkať platnosti podpisov (a teda aj výsledku hlasovania) aj u ďalších vlastníkov, ktorých podpisy boli v tomto období overované. Súd prvej inštancie tento aspekt vôbec neposúdil, keď dôkaz mechanicky odmietol pre formálny nedostatok podania, hoci sám vedel o jeho obsahu. Súd prvej inštancie v odsekoch 20. - 21. napadnutého uznesenia v podstate uzavrel, že aj v prípade, ak by žalobcovia 1/ a 2/ boli skutočne vylúčení z hlasovania bez svojho zavinenia, nešlo by o dôvod na pozastavenie účinnosti hlasovania, pretože ide o „formálne pochybenie“, ktoré nemôže mať vplyv na výsledok hlasovania (schválenie viac ako 80 % - nou väčšinou), a analogicky odkázal na judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcej sa platnosti volieb (). S uvedeným právnym názorom žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia z dôvodov: i) neprimeranej analógie s volebným právom, ii) súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, iii) súd podcenil závažnosť zásahu do práva účasti na správe domu. Súd prvej inštancie v odseku 19. napadnutého uznesenia uzavrel, že označenie miesta hlasovania ako „bytový dom D. X, X, X, formou návštevy bytov“ zodpovedá požiadavkám . Vzhľadom na predbežnú (dočasnú) povahu konania o neodkladnom opatrení, žalobcovia túto otázku neoznačujú ako samostatný odvolací dôvod, avšak vyhradzujú si právo túto argumentáciu rozvinúť v konaní vo veci samej. V rámci lehoty na podanie odvolania žalobcovia doplnili dôkazy na preukázanie toho, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, resp. neúplné a tak predložili: -čestné vyhlásenie žalobcu 1/ že sa v období od 22.06.2026 do 27.06.2026 nepretržite zdržiaval v byte č. XX na X. poschodí bytového domu D. X, J., v čase medzi 18:00 a 20:00 hod., a že nebol v tomto období navštívený žiadnym z overovateľov písomného hlasovania,

- e-mailová správa W.. E. S. zo dňa 04.07.2026, v ktorej je uvedené, že so susedom p. I.Š. obehol byty na D. X, čím vlastne preukázal, že písomné hlasovanie neprebehlo v zmysle ( - podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri podpise), nakoľko s W.. S. nebol prítomný nikto zo zostávajúcich zvolených overovateľov, ktorými boli C.. G. T. a C.. O. B.,

- e-mailová správa W.. E. S. zo dňa 10.08.2026, v ktorej žiada, aby sa odkomunikovali všetky veci na realizáciu kamerového systému v zmysle písomného hlasovania.

8. Žalovaní sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, k rozhodnutiu súdu prvej inštancie a ani k podanému odvolaniu v lehote stanovenej odvolacím súdom nevyjadrili, hoci im podanie bolo riadne doručené prostredníctvom zástupcu/správcu.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané včas ( ) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania ( ), dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

10. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa vety prvej , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K uvedenému inštitútu je potrebné uviesť, že má výnimočný charakter, ktoré možno nariadiť len ak medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Neodkladné opatrenie je namieste nariadiť len vtedy, ak za účelom zabránenia reálne hroziacej konkrétnej ujmy je potrebné bezodkladne, t.j. rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu) a napokon posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa , nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere). Zákaz disponovať s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv, a preto má svoje ústavné a zákonné limity.

21. Žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založili na potrebe ochrany ich právneho postavenia ako bezpodielových spoluvlastníkov bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome, ktorého výkon správy zabezpečuje na základe zmluvy o výkone správy Bytové družstvo Bratislava III, so sídlom Kominárska 6, Bratislava, IČO: 00 169 633 (správca). V dňoch 22.06.2026 až 27.06.2026 sa uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov o otázkach špecifikovaných v odseku 2. tohto rozhodnutia, a ako vyplýva zo zápisnice o písomnom hlasovaní, všetky návrhy boli schválené, pričom podľa názoru žalobcov existuje dôvodná obava, že bude uzatvorená zmluva so spoločnosťou KAMEROVÉ SYSTÉMY, s.r.o. a na jej základe budú vyplatené finančné prostriedky z FPÚaO a tiež je obava, že stavebná komisia na vybudovanie kontajnerového stojiska prijme opatrenia s dopadom na finančné prostriedky FPÚaO. Žalobcovia sa vo veci samej ako oprávnené osoby domáhajú určenia

neplatnosti hlasovania podľa , keďže im ako vlastníkom bytu v bytovom dome nebolo umožnené hlasovať a to bez ich zavinenia.

22. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, keď súd prvej inštancie neposúdil ako skutkové tvrdenia žalobcov (ktoré vyplývali z priložených listinných dôkazov o tom, že jeden z overovateľov hlasovania bol v rozhodnom období na dovolenke a druhý overovateľ W.. E. S., sám v e-mailovej komunikácii pripustil, že pri overovaní podpisov chodil s iným susedom, nie so zvoleným druhým overovateľom), pretože neboli výslovne uvedené v texte samotného návrhu, a tak žalobcovia túto procesnú vadu v rámci podaného odvolania odstraňujú tak, že vyššie uvedené skutočnosti výslovne uvádzajú a uplatňujú ako skutkové tvrdenia, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú a neprípustnú. 22.1. Ustanovenie jednoznačne definuje osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to s dôrazom na osobitosť inštitútu neodkladného opatrenia. Termín „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje, že rozhodovanie súdu bude bez procesu dokazovania, spravidla len na základe skutočností uvedených navrhovateľom v spojení s predloženými listinami. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a musí obsahovať listiny na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Z ustanovenia tiež plynie, že nielen k dátumu rozhodovania súdom prvej inštancie, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím, je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Súd prvej inštancie z dôvodu absencie osvedčenia existencie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia návrh žalobcov dôvodne zamietol. 22.2. Súd je povinný postupovať v súlade so základnými princípmi , najmä , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že výklad pojmu „osvedčenie dôvodnosti“ súd vykoná vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím na účel navrhovaného neodkladného opatrenia a proporcionalitu jeho nariadenia vzhľadom ku chránenému záujmu. 22.3. Podľa platí v odvolacom konaní systém neúplnej apelácie, v dôsledku čoho odvolací súd preskúmava rozhodnutie na základe skutkového stavu, aký bol v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na skutkové okolnosti, ktoré sa v prvostupňovom konaní opomenuli uviesť (hoci mohli byť uvedené), odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní neprihliadne. 22.4. Súd prvej inštancie v odseku 21. napadnutého rozhodnutia jasne a v logických súvislostiach odôvodnil, prečo e-mailovú komunikáciu, ktorá nebola súčasťou skutkových tvrdení, neposudzoval. 22.5. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č., ďalej len „Dohovor“ (). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, inými slovami, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne riadil uvedenými princípmi.

23. Námietku žalobcov, že súd prvej inštancie v odsekoch 20. - 21. napadnutého uznesenia uzavrel, že aj v prípade, ak by žalobcovia 1/ a 2/ boli skutočne vylúčení z hlasovania bez svojho zavinenia, nešlo by o dôvod na pozastavenie účinnosti hlasovania, pretože ide o „formálne pochybenie“, ktoré nemôže mať vplyv na výsledok hlasovania (schválenie viac ako 80 % - nou väčšinou), a analogicky odkázal na

judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcej sa platnosti volieb (), odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 23.1. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie dostatočne jasne a v logických súvislostiach uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec aj správne právne posúdil. Správne poukázal na proporcionalitu sporových strán, keď pre mieru zásahu použil výsledok hlasovania (schválenie posudzovaných otázok 80 % väčšinou), čo z hľadiska primeranosti k sledovanému cieľu, má zásadný význam. Za situácie, ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, došlo by k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov v rozsahu 80 % oproti jednému hlasu žalobcov (každý byt má jeden hlas). 23.2. V konečnom dôsledku, reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak bez úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná škoda, či ujma, dochádzalo by k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozilo zhoršenie jej práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozba zhoršenia jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (čo v danej veci s poukazom na je garantované zákonom). Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neodkladného opatrenia neadekvátnu výhodu.

24. Krajský súd v Bratislave tak vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia nesplnili zákonné podmienky na jeho nariadenie a keďže nezistil zákonné podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov konania, vrátane konania o neodkladnom opatrení v spojení s odvolacím konaním, rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže návrh na neodkladné opatrenie je súčasťou konania o návrhu vo veci samej ( v spojení s a ), a to s ohľadom na procesný úspech strany sporu v konaní.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( )

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )