Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 22/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Milana Ľalíka,

Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti Bc. M. M., H., zastúpeného advokátom JUDr. P. P.,

Advokátska kancelária, B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce

Hrochoť konaných 27. novembra 2010, za účasti A. Č., H., takto

rozhodol:

Sťažnosť Bc. M. M. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť Bc. M. M., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietanej

nezákonnosti a neústavnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Hrochoť (ďalej

len „obec“) konaných 27. novembra 2010. Ústavný súd uznesením sp. zn.

z 19. januára 2011 prijal sťažnosť na ďalšie konanie v časti namietanej neústavnosti a

nezákonnosti volieb starostu obce.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa zúčastnil volieb do orgánov miestnej

samosprávy ako kandidát na funkciu starostu obce, v ktorých získal 324 platných hlasov,

t. j. 44,75 % z odovzdaných platných hlasov oproti počtu 351 hlasov, t. j. 48,48 %

z odovzdaných platných hlasov, ktoré získala protikandidátka (ďalej len „odporkyňa“),

ktorej zvolenie za starostku obce napáda.

Sťažovateľ namietal, že v súvislosti s priebehom volieb do orgánov miestnej

samosprávy obce došlo k závažnému porušeniu (ďalej len

„ústava“) a o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo „volebný

zákon“).

Sťažovateľ konkrétne poukázal na porušenie ustanovení § 30 ods. 2 a 11 zákona

o voľbách upravujúcich pravidlá volebnej kampane, ku ktorému malo podľa jeho vyjadrenia

dôjsť tzv. kupovaním hlasov voličov v čase volebného moratória. Sťažovateľ v tejto

súvislosti uviedol, že získal „sprostredkované informácie“ svedčiace o tom, že odporkyňa

prostredníctvom „tretích osôb“ poskytovala voličom naturálne prezenty a finančné

prostriedky za protihodnotu spočívajúcu v tom, že jej vo voľbách za starostu obce

odovzdajú svoj hlas (ako aj hlas pre vopred určených kandidátov na funkciu poslanca

obecného zastupiteľstva). Za jednu z týchto osôb sťažovateľ označil V. Č. Sťažovateľ

pre účely preukázania označených skutočností predložil ústavnému súdu „úradné záznamy“

občanov disponujúcich poznatkami o predmetných skutočnostiach, ktorých navrhol

vypočuť ako svedkov v konaní pred ústavným súdom. Zároveň k sťažnosti pripojil aj kópiu

dvoch útržkov lístkov obsahujúcich poradové čísla kandidátov pre voľby do orgánov

miestnej samosprávy (na starostu obce a na poslancov obecného zastupiteľstva), v prospech

ktorých mali byť voliči ovplyvňovaní.

V ďalšom bode sťažovateľ predostrel námietku porušenia

zakotvujúceho tajnosť hlasovania. Konkrétne na tomto mieste sťažovateľ argumentoval

takto:

„V konkrétnej rovine malo dôjsť k tomuto porušeniu tajnosti pri hlasovaní

s prenosnou volebnou schránkou za voličkou, ktorá požiadala o možnosť hlasovať mimo

volebnej miestnosti (p. A. S., trvalé bytom H.). K porušeniu došlo tak, že v súvislosti

so žiadosťou o hlasovanie s prenosnou volebnou schránkou zo strany voličky A. S. sa do jej

miesta pobytu dostavili 2 členky okrskovej komisie a jednou členkou miestnej volebnej

komisie (svedkyňa P. H., trvale bytom H.). Dvaja členovia domácnosti (pán a pani P.) sa

odobrali hlasovať mimo dohľad členiek okrskovej a členky miestnej volebnej komisie

(t.j. do časti obydlia, kde tieto nemali prístup), pričom v hale domu, kde sa tieto členky

nachádzali hlasovala p. A. S. a jej (pravdepodobne) vnučka. Podľa môjho názoru už

i samotné vzdialenie sa dvoch súčasne hlasujúcich osôb do častí obydlia vzbudzuje samo

osebe obavy zo zachovania najmä tajnosti hlasovania.“

V kontexte popísanej skutkovej situácie sťažovateľ formuloval aj námietku porušenia

ustanovení § 31 ods. 6 zákona o voľbách, v rámci ktorej uviedol: „v rámci hlasovania pani

A. S. hlasovali okrem nej aj tri osobitné osoby, u ktorých neboli splnené podmienky podľa

ustanovenia § 31 ods. 6 Volebného zákona. U manželov P. a pravdepodobne ich dcéry (t. j.

vnučky p. A. S.) neboli svedkyňou vnímané žiadne- také závažné najmä zdravotné dôvody,

ktoré by týchto oprávňovali požiadať (pričom ani nežiadali) a hlasovať mimo volebnej

miestnosti do prenosnej volebnej schránky. S poukazom na to, že manželia P. nevykonali

úpravu hlasovacích lístkov a ich vloženie do obálky v tej istej časti obydlia ako sa

nachádzali členovia komisie, považujem toto hlasovanie za porušenie ustanovenia § 31

ods. 6 Volebného zákona. Porušenie vidím v tom, že úprava hlasovacích lístkov a ich

vloženie do obálky vykonané vyššie uvedeným spôsobom znemožnilo členom komisie

zabezpečovať priebeh hlasovania. Tieto mne sprostredkované skutočnosti môže potvrdiť

svedkyňa P. H., trvale bytom H.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že v predmetných voľbách sa hlasovalo prostredníctvom

prenosnej volebnej schránky ešte aj v ďalších prípadoch, pričom „v minimálne jednom

(ďalšom) prípade“ sa uskutočnilo toto hlasovanie v nezákonnom zložení, a síce namiesto

dvoch členov okrskovej volebnej komisie sa k voličovi dostavil len jeden člen komisie

a zapisovateľka. Sťažovateľ zároveň upozornil ústavný súd na to, že prezentované

skutočnosti svedčiace o porušení relevantných ustanovení a zákona o voľbách boli

jednou z členiek miestnej volebnej komisie označené ako dôvod odmietnutia jej podpisu

pod „Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci“ z 27. novembra 2010.

Ústavný súd zistil, že všetky sťažovateľove námietky týkajúce sa činnosti volebných

komisií sa týkajú okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 1 (ďalej len „okrsková

volebná komisia“).

Sťažovateľ v prílohe k sťažnosti predložil ústavnému súdu listiny označené ako

„úradný záznam“, na ktorých J. B., J. B., L. G. a E. B. v rukou napísanom texte popisujú

svoje poznatky súvisiace s predmetnými voľbami, pričom ich podpisy na týchto listinách sú

osvedčené notárom. Sťažovateľ priložil aj 2 útržky listov papiera, na ktorých je popri perom

napísaných 9 čísliciach v krúžku uvedený aj text: „STAROSTKA: č. 1“ a číslo je

zakrúžkované. Uvedené osoby sťažovateľ navrhol vypočuť ako svedkov.

Sťažovateľ navrhol vypočuť ako svedkov aj P. H., členku miestnej volebnej komisie,

a M. F., členku okrskovej volebnej komisie.

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, ktorým by vyhlásil voľby starostu v obci konané 27. novembra 2010

za neplatné.

1. Ústavný súd si 30. decembra 2010 vyžiadal od starostky obce volebnú

dokumentáciu, ktorá mu bola doručená 13. januára 2011.

Preskúmaním volebnej dokumentácie boli zistené tieto pre danú vec podstatné

skutočnosti:

Všetky súčasti volebnej dokumentácie boli riadne zapečatené.

Prepočítaním hlasov na hlasovacích lístkoch pre voľby starostu obce sa zistilo,

že počet platných hlasov odovzdaných pre kandidátov s poradovým č. 1 (351 hlasov

pre odporkyňu) a č. 3 (324 hlasov pre sťažovateľa) sa zhoduje s počtom hlasov uvedených

v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb. Takisto bola potvrdená správnosť

počtu voličov (uvedených v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb), ktorí sa

volieb zúčastnili.

Zápisnica miestnej volebnej komisie je podpísaná 4 členmi volebnej komisie bez

výhrad, členka volebnej komisie P. H. zápisnicu nepodpísala z dôvodu, že: „Bol porušený

par. 31 ods. 6 prísl. volebného zákona konkrétne tajnosť hlasovania a závažnosť požiadavky

o prenosnú urnu.“.

2. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila odporkyňa podaním doručeným

ústavnému súdu 9. februára 2011.

Odporkyňa vo svojom stanovisku okrem iného uviedla, že tvrdenia sťažovateľa

o ovplyvňovaní voličov sa nezakladajú na pravde, pretože by sa ako kandidátka na funkciu

starostu obce nikdy „neznížila k takémuto konaniu“. Odporkyňa sťažovateľom predložené

„úradné záznamy“ považuje za nepravdivé a nedôveryhodné. Za nedôveryhodné považuje

odporkyňa aj svedkov, ktorých vypočutie sťažovateľ navrhol, vzhľadom na ich blízky vzťah

k sťažovateľovi, ktorého kandidatúru tieto osoby v napadnutých voľbách podporovali.

Vo vzťahu k osobám navrhnutých svedkov – J. B., J. B., E. B. a L. G. – odporkyňa uviedla,

že ide o „sociálne odkázaných občanov, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní, trpia nedostatkom

finančných prostriedkov a je pravdepodobné, že mohli byť ovplyvnení“ a že sú „ľahko

podplatiteľní, a preto nemožno ich výpovede považovať za vierohodné“.

K sťažovateľom predloženému listinnému dôkazu (kópia lístkov s uvedením

poradových čísel kandidátov, v prospech ktorých mali byť voliči kupovaním hlasov

ovplyvňovaní) odporkyňa argumentovala, že pred začiatkom volieb miestna volebná

komisia písomne informovala voličov o zozname zaregistrovaných kandidátov s uvedením

ich poradových čísel na hlasovacom lístku, čo je v obci zvykom rovnako ako skutočnosť, že

si niektorí voliči k volebnému aktu hlasovania do volebnej miestnosti prinášajú so sebou aj

lístky obsahujúce poznámky o poradových číslach kandidátov.

Odporkyňa podporila svoju argumentáciu tiež poukázaním na skutočnosť, že ani

vo fáze prípravy volieb a ani v priebehu dňa konania volieb nebola podaná volebným

komisiám obce žiadna sťažnosť pre porušenie zákona o voľbách a ani hliadkou polície,

ktorá pri vykonaní volieb asistovala, nebolo zistené žiadne porušenie volebného moratória.

Vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa týkajúcim sa námietky porušenia ustanovenia

§ 14 ods. 4 písm. c) zákona o voľbách (neodovzdanie jedného vyhotovenia zápisnice

všetkým členom miestnej volebnej komisie) odporkyňa poukázala na pripojené „čestné

vyhlásenie“ členov miestnej volebnej komisie vyvracajúce toto tvrdenie.

Odporkyňa k svojmu stanovisku pripojila aj „čestné vyhlásenia“ 11 obyvateľov obce

o tom, že nič také, čo by svedčalo o „kupovaní hlasov“ v súvislosti s voľbami

nezaznamenali („nevideli a ani nepočuli“), písomné oznámenie zapisovateľky miestnej

volebnej komisie o zozname zaregistrovaných kandidátov pre voľby do orgánov miestnej

samosprávy obce, ďalej „čestné vyhlásenie“ 4 členiek a zapisovateľky miestnej volebnej

komisie k okolnostiam podpisovania zápisnice tejto komisie, písomné vyjadrenie 2 členiek

a zapisovateľky okrskovej volebnej komisie k okolnostiam sťažovateľom namietaného

jedného prípadu voľby do prenosnej urny.

V nadväznosti na svoju argumentáciu odporkyňa navrhla sťažnosť sťažovateľa

v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) zamietnuť.

Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami

sťažovateľa a odporkyne, s obsahom listín predložených v prílohe týchto podaní, už

uvedeným preskúmaním volebnej dokumentácie a výsluchom svedkov k okolnostiam

týkajúcim sa napadnutých volieb starostu obce, ktoré tvoria podstatu sťažnosti.

3. Ústavný súd vykonal 14. februára 2011 v priestoroch obecného úradu obce

za prítomnosti sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a odporkyne výsluch svedkov: J. B., V.

Č., J. B., L. G., A. Z., J. Š., P. H.

Svedkovia v súvislosti s voľbami do orgánov miestnej samosprávy v obci konanými

27. novembra 2010 uviedli:

Svedok J. B. potvrdil pravdivosť obsahu „úradného záznamu“, ktorý podpísal

a ktorý je súčasťou súdneho spisu. Ďalej uviedol, že deň pred konaním volieb mu svedkyňa

V. Č. poskytla dva litre vína s prísľubom, že odovzdá svoj hlas vo voľbách v prospech

kandidátov vyznačených na dvoch lístkoch, ktoré mu pri tejto príležitosti menovaná

odovzdala, pričom sa vyjadrila: „Tu máš dva litre vína, ak chceš, ak nechceš nemusíš

zobrať. Povedz mame, nech ide voliť, starému otcovi nech ide voliť a za to zapíš tie mená,

čo si dostal na lístku.“ Svedok potvrdil totožnosť spomenutých útržkov lístkov

predložených sťažovateľom ústavnému súdu ako listinný dôkaz, ktoré mu boli počas

výsluchu predložené na nahliadnutie. Svedok v závere výpovede dodal, že 3. februára 2011

mal viac telefonátov od V. Č., ktorá „ako keby sa mi chcela vyhrážať“ v súvislosti s jeho

svedectvom pred ústavným súdom. Svedok na otázku odporkyne, či by „za alkohol urobil

všetko“, odpovedal, že nie, pretože „Nedá sa za alkohol všetko urobiť.“.

Svedkyňa V. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že s rómskymi spoluobčanmi má síce

priateľské kontakty, no poprela, že by mala „kupovať hlasy“ voličov v prospech

kandidatúry odporkyne. Svedkyňa sa vyjadrila, že tvrdenia uvedené v úradnom zázname

svedka J. B. sa nezakladajú na pravde, pretože „v uvedený deň nikomu nič nedávala“

(26. novembra 2010) a navyše vzhľadom na jej pôsobenie vo volebnej komisii v minulosti

si je vedomá zmyslu volebného moratória. Menovaného svedka síce mala obdarovať

(16. novembra 2010) naturálnymi pozornosťami, ako sú víno a cigarety, ale to všetko

pri príležitosti oslavy ich spoločného príbuzného.

Na otázku právneho zástupcu, či si v súvislosti s voľbami „neprilepšila“,

odpovedala, že vozidlo, ktorým disponuje po vykonaní volieb, je „zobrané na mamu

na lízing“.

Svedok J. B. vo svojej výpovedi poprel skutočnosti ním uvedené v „úradnom

zázname“ predloženom sťažovateľom ústavnému súdu v prílohe sťažnosti. Počas výsluchu

svedok uviedol, že nebol „ani ovplyvnený, ani podplatený“, a vo vzťahu k predmetnému

úradnému záznamu a útržkom lístkov s číslami kandidátov sa vyjadril takto: „Áno, je to

moje písmo a môj podpis. Na tie lístky si nespomínam teraz. Asi som ich aj mal, ale som ich

zahodil. Videl som ich, ale či sa dostali do mojich rúk, nespomínam si.“

K skutočnosti, že mal v súvislosti s voľbami dostať sumu 2 € od V. Č., svedok

uviedol: „Čo sa týka tých dvoch eur, keďže moja mama mi nedala peniaze na vstup

do posilovne, nakoľko sa venujem športu, dala mi ich V. Č.“

K dôvodom spísania dvoch protichodných vyhlásení v súvislosti „s kupovaním jeho

hlasu“ vo voľbách svedok tiež uviedol, že „Čo sa týka volieb, nebol som ani ovplyvnený,

ani podplatený, volil som svojvoľne, lebo je to moja občianska povinnosť. Volil som, ako

som chcel, nemám čo viac k tomu dodať.“. Svedok dodal: „Chcem byť spravodlivý človek,

chcem byť dobrý aj u pána M. aj u pani starostky.“

Svedok E. B. vypovedal, že sa sprostredkovane dozvedel od obyvateľov obce, že

svedkyňa V. Č. „chodí po Cigánoch a k tomu vínu im dáva papierik s tým, koho majú voliť

aj poslancov aj starostu“.

Svedok v závere dodal, že „od neznámej osoby počul, že pani starostka vraj

vypovedala, že ak toto nevyjde, tak sa máme po riti, všetci čo sme proti nej“.

Svedkyňa L. G. sa vyjadrila, že 26. novembra 2010 bola svedkom situácie, pri ktorej

svedkyňa V. Č. oslovila obyvateľku obce (svedkyňa G. uviedla len jej krstné meno a číslo

domu, v ktorom by mala bývať): „O., O. nesiem Ti tie veci od starostky“, podľa svedkyne

sa táto obyvateľka ešte opýtala: „a čo tie poukážky?“ Takisto počula menovanú svedkyňu

povedať: „musím sa poponáhľať, lebo musím aj ostatným odniesť.“

Na základe otázky právneho zástupcu sťažovateľa dodala, že vo vozidle menovanej

svedkyne videla položené plastové fľaše s vínom a cigarety.

Svedkyňa A. Z. bola vypočutá predovšetkým k okolnostiam hlasovania

prostredníctvom prenosnej volebnej schránky. V súvislosti s otázkou smerujúcou

k objasneniu jej pomeru k účastníkom konania svedkyňa uviedla, že odporkyňa je jej

nadriadenou v zamestnaní. Svedkyňa sa vyjadrila, že počas volieb pôsobila ako

zapisovateľka okrskovej volebnej komisie a na základe pokynu predsedníčky tejto komisie

sa zúčastnila hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, a to za účasti

predsedníčky komisie a jej členky (svedkyne S. Š.) u 15 voličov, ktorých mená sú uvedené

v poradí od 1 do 15 na listine volebnej dokumentácie slúžiacej ako zoznam voličov

hlasujúcich do prenosnej urny. Účelom jej účasti bolo „robiť sprievodcu“ členkám komisie,

pretože má dobrú miestnu znalosť obyvateľov obce, pričom samotného volebného aktu

účastná nebola. Podľa vyjadrenia svedkyne všetkých aktov hlasovania do prenosnej

volebnej schránky sa vždy zúčastňovala predsedníčka okrskovej volebnej komisie a jej

členka (svedkyňa S. Š.), v jednom prípade sa ho ako 3. členka „výjazdu“ zúčastnila členka

miestnej volebnej komisie (svedkyňa P. H.) a v poslednom prípade sa tiež ako 3. členka

„výjazdu“ zúčastnila členka okrskovej volebnej komisie M. F.

Svedkyňa J. Š. v súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky pri

výsluchu uviedla, že po „nahlásení požiadaviek od občanov“ sa tohto procesu vždy

zúčastňovala ona a ďalšie členka okrskovej volebnej komisie č. 2 (svedkyňa S. Š.) a

„striedali sa pri jednom výjazde pani Z., pri ďalšom išla pani H. a pri ďalšom pani F.“. Pre

účely tohto spôsobu hlasovania bol podľa jej vyjadrenia vyhotovený zoznam voličov

požadujúcich tento spôsob hlasovania s uvedením ich mien a adries.

Svedkyňa P. H. uviedla, že vo voľbách pôsobila ako členka miestnej volebnej

komisie a plnila svoje úlohy „dohľadu“ na priebeh volieb vo volebnom okrsku č. 1.

Svedkyňa sa vyjadrila, že bola počas fázy hlasovania „požiadaná“, aby sa ako členka

volebnej komisie zúčastnila hlasovania do prenosnej volebnej schránky, čo sa jej zdalo

„nepríhodné“, a zároveň „mala pocit, že tieto požiadavky na prenosnú urnu sa začali

hromadiť v neskorších hodinách“. Vo výpovedi zdôraznila: „Vôbec som nepostrehla za

celý čas volieb, že by existoval zoznam voličov, ktorí o túto formu požiadali, a už vôbec nie

dôvod, prečo o to žiadajú.“

Svedkyňa špecifikovala, že sa zúčastnila tohto spôsobu hlasovania u jednej rodiny

„P.“, kde manželia spoločne odišli upravovať hlasovacie lístky mimo dohľad členov

komisie, do vnútra domu. Svedkyňa vo výpovedi zdôraznila, že bola prítomná vo volebnej

miestnosti pre okrsok č. 1 a videla, kto odchádza s prenosnou volebnou schránkou a

„v mnohých prípadoch šla len jedna členka a zapisovateľka“. Z tohto dôvodu nepodpísala

zápisnicu miestnej volebnej komisie. Svedkyňa sa vyjadrila: „Mala som povedomie, že

režim prenosnej schránky je iba v závažných prípadoch, ale napr. u P. bolo, že jedine tá

pani o barlách nemohla prísť voliť do volebnej miestnosti a napriek tomu bola táto možnosť

poskytnutá aj iným členom rodiny.“ Svedkyňa tiež uviedla, že zápisnica miestnej volebnej

komisie „vyhotovovala sa za zatvorenými dverami“, a v tejto súvislosti vypovedala: „...je

pravdou, že počas dňa som nevzniesla žiadnu námietku ani otázku. Nebolo mi oznámené, že

sa zápisnica už vyhotovuje, vôbec som o tom nevedela, očakávala som pokyn predsedu

miestnej volebnej komisie, musela som ich sama vyhľadať cez celý obecný úrad.“

Svedkyňa ďalej vypovedala, že po odchode zapisovateľky okrskovej volebnej

komisie (svedkyne A. Z.) a jej predsedníčky (svedkyne J. Š.) s prenosnou volebnou

schránkou po celý čas sedela členka okrskovej volebnej komisie (svedkyňa S. Š.)

vo volebnej miestnosti.

4. Ústavný súd 24. februára 2011 vykonal v sídle ústavného súdu za prítomnosti

sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a odporkyne výsluch svedkov M. F., S. Š. a J. Š.

Svedkyňa M. F. vypovedala, že vo voľbách vykonávala funkciu členky okrskovej

volebnej komisie č. 1 a v súvislosti so samotnou fázou hlasovania zaregistrovala účasť

viacerých rómskych voličov, ktorí „pristupovali k plente s lístočkami v ruke alebo si ich

vyťahovali z oblečenia“ (malo ísť približne o 5 alebo 6 rómskych voličov). K otázke

realizácie hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky uviedla, že zoznam

voličov žiadajúcich o tento spôsob hlasovania sa vytváral tak, že „rodinní príslušníci

nahlásili svojich príbuzných, ktorí si želali voliť do prenosnej urny, prípadne sa ohlásili

telefonicky a všetci sa zaznamenali do zoznamu“.

Telefonické žiadosti týchto voličov, ktoré svedkyňa registrovala v neskorších

popoludňajších hodinách, podľa jej vyjadrenia prijímali „pracovníci obecného úradu“

a tieto potom „preniesli do zoznamu“. Konkrétne sa vyjadrila, že telefonické žiadosti

vo volebnej miestnosti oznamovala zapisovateľka okrskovej volebnej komisie (svedkyňa

A. Z.). Na položenú otázku svedkyňa odpovedala, že vyznačenie účasti týchto voličov

v zoznamoch voličov vykonávala väčšinou zapisovateľka.

Svedkyňa sa vyjadrila, že sa zúčastnila jedného „výjazdu“ s prenosnou volebnou

schránkou spolu s predsedníčkou okrskovej volebnej komisie a jej členkou S. Š., a to

u dvoch voličov v rodinnom dome a u štyroch voličiek v domove sociálnych služieb.

K hlasovaniu v domove sociálnych služieb svedkyňa uviedla, že voličky boli „vysokého

veku, na posteliach, ošetrovateľka alebo zdravotná sestra chodila s nami, voličkám

predčítala mená a za voličky krúžkovala, všetky prítomné sme počuli ich hovor“.

Svedkyňa tiež vypovedala o zložení „prvého výjazdu“ s prenosnou volebnou

schránkou, ktorého sa podľa nej zúčastnili len predsedníčka a zapisovateľka okrskovej

volebnej komisie; dodala, že jedného z „výjazdov“ sa ako 3. členka popri predsedníčke

a zapisovateľke okrskovej volebnej komisie zúčastnila aj členka miestnej volebnej komisie

(svedkyňa P. H.).

Svedkyňa S. Š. uviedla, že vo voľbách vykonávala funkciu členky okrskovej

volebnej komisie č. 1. K procesu hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky

uviedla: „Chodili sme vždy dve - pani Š. a ja - a potom pri nás bola pani Z. alebo H., alebo

F. Od pani K. som si vždy vyzdvihla toľko hlasovacích lístkov, ku koľkým sme šli.

Po návrate som nahlásila, u koho sme boli a zaznamenali to do voličského zoznamu.“

Svedkyňa v odpovedi na položenú otázku uviedla, že zoznam voličov žiadajúcich

o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky sa vytvoril na základe ich telefonických

požiadaviek, pričom ho spisovala zapisovateľka miestnej volebnej komisie – pani Š., ktorá

súčasne okrskovej volebnej komisii oznamovala tieto žiadosti voličov. Na otázku, kto

uvedenú osobu poveril touto činnosťou a či ako členka okrskovej volebnej komisie poznala

dôvody žiadosti voličov hlasovať prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, svedkyňa

odpovedala, že sa k prvej otázke nevie vyjadriť a pokiaľ ide o druhú otázku, dôvody

takýchto žiadosti neskúmala.

Svedkyňa tiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že je v obci u niektorých voličov

zvykom nosiť so sebou k aktu hlasovania lístky s označením poradových čísel kandidátov,

ktorým má v úmysle volič odovzdať svoj hlas.

Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa svedkyňa odpovedala, že jej

zamestnávateľom je Z. H.

Svedkyňa J. Š. vo svojom doplňujúcom výsluchu uviedla, že hlasovanie

prostredníctvom prenosnej volebnej schránky sa začalo realizovať asi o 15:30 h. Svedkyňa

pri výsluchu ozrejmila spôsob kreovania zoznamu voličov žiadajúcich o hlasovanie

prostredníctvom prenosnej volebnej schránky telefonicky, a síce že tieto telefonické

požiadavky voličov na telefónne číslo obecného úradu preberala zapisovateľka miestnej

volebnej komisie – pani Š. Zoznam voličov, ktorí požiadali o takýto spôsob hlasovania,

vyhotovila pani Š. – zapisovateľka miestnej volebnej komisie a pani K. – členka miestnej

volebnej komisie. Svedkyňa na otázku, či bol okrskovej volebnej komisii voličmi oznámený

dôvod ich požiadavky na hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, uviedla:

„Ja som sa nikoho nepýtala“ a tiež že nemá dôvod „pýtať sa občanov, čo im je“.

Svedkyňa popísala zloženie „výjazdov“ okrskovej volebnej komisie s prenosnou

volebnou schránkou, a síce že sa ich v každom jednotlivom prípade zúčastnila ona samotná

a ďalšia členka okrskovej volebnej komisie (S. Š.), pričom „1. výjazdu“ sa zúčastnila aj

zapisovateľka okrskovej volebnej komisie (svedkyňa A. Z.), „2. výjazdu“ navyše členka

miestnej volebnej komisie P. H. a „3. výjazdu“ navyše členka okrskovej volebnej komisie

M. F.

Podľa vyjadrenia svedkyne boli členom „výjazdu“ vydané hlasovacie lístky podľa

počtu voličov žiadajúcich o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.

Účasť takto hlasujúcich voličov do prenosnej volebnej schránky vyznačili

zakrúžkovaním v zozname voličov už spomenuté osoby – pani Š. a pani K.

Svedkyňa ďalej popísala priebeh hlasovania do prenosnej schránky v domove

sociálnych služieb, kde mali hlasovať podľa jej vyjadrenia tri voličky, ktorým poskytli

schránku a ktorým pri úprave hlasovacích lístkov pomáhali opatrovateľky. Svedkyňa

uviedla, že sa na upravovanie hlasovacích lístkov týmito voličkami nedívala, pretože bola

otočená.

Na otázku právneho zástupcu, či bola svedkyňa prítomná pri hlasovaní voličky

uvedenej v zozname voličov hlasujúcich do prenosnej volebnej schránky pod menom M.

H., svedkyňa odpovedala, že takúto osobu nepozná.

5. Dňa 24. februára 2011 predložil sťažovateľ ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom

objasnil okolnosti spísania „úradných záznamov“ obyvateľov obce tvoriacich prílohu

podanej sťažnosti. Sťažovateľ sa vyjadril, že v snahe uniesť dôkazné bremeno požiadal

obyvateľov obce, ktorí mali informácie o nezákonnosti a neústavnosti volieb, aby tieto

skutočnosti potvrdili písomne s notárskym overením ich podpisu. Sťažovateľ ubezpečil

ústavný súd, že pri spísaní týchto listín autorov vyhlásení vo vzťahu k obsahu ich vyjadrení

nijakým spôsobom neovplyvňoval.

Naproti tomu sťažovateľ poukázal na formu „záznamov“ obsahujúcich vyhlásenia

obyvateľov obce predložených odporkyňou, ktorých obsah podľa jeho vyjadrenia príslušné

osoby neovplyvňovali, pretože ich text bol „s vysokou pravdepodobnosťou vopred

pripravený“. Sťažovateľ tiež argumentoval, že podpisy na týchto „záznamoch“ neboli

overené pred nestranným notárom, ale pracovníkom obecného úradu, „podriadeného

odporkyni“.

Sťažovateľ prezentoval vo vyjadrení aj ďalší dôvod spísania ním predložených

„úradných záznamov“, ktorým bola podľa neho snaha uspieť v dokazovaní aj v prípade, že

dôjde k následnému ovplyvňovaniu či zastrašovaniu autorov týchto listín. Toto tvrdenie

podporil odkazom na časť výpovede svedka J. B., ktorý sa počas výsluchu zmienil

o svojich podozreniach z „vyhrážok“ adresovaných jeho osobe odporkyňou

prostredníctvom svedkyne V. Č.

Dôkazom o ovplyvňovaní svedkov v čase po podaní sťažnosti je podľa sťažovateľa

„i zmena v postoji svedka J. B.“, ktorý však i napriek tomu nepoprel počas svojho výsluchu,

že mu mali byť odovzdané lístky s poradovými číslami kandidátov, v prospech ktorých mali

byť niektorí voliči ovplyvňovaní.

Sťažovateľ v závere dodal, že výpoveď svedkyne V. Č. považuje za účelovú

a na podporu svojich tvrdení „o aktivitách“ menovanej priložil k vyjadreniu „úradné

záznamy“ (A. B. z 3. decembra 2010, Z. B. z 3. decembra 2010 a O. B. zo 6. decembra

2010). Súčasťou tohto stanoviska boli aj ďalšie dva „úradné záznamy“ (D. D.

z 5. decembra 2010 a N. Š. z 3. decembra 2010) objasňujúce spôsob získania už

spomenutých útržkov lístkov.

6. Ústavný súd preskúmaním dodatočne sťažovateľom predložených šiestich

„úradných záznamov“ zistil, že v piatich prípadoch ide o písomné vyhlásenia obyvateľov

obce, ktorými „dosvedčujú“, že počuli v dňoch 26. a 27. novembra 2010 od iných osôb

informácie o obdarúvaní občanov rómskej národnosti v súvislosti s komunálnymi voľbami

v obci, v dvoch prípadoch sú uvedené tiež informácie o tom, akým spôsobom sa 2 útržky

lístkov (s návodom koho voliť) dostali k sťažovateľovi. Ani v jednom prípade teda nejde

o priame svedectvo.

V jednom prípade ide o vyhlásenie svedka J. B. o údajnom nátlaku na jeho osobu

v súvislosti s jeho svedectvom pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (, m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie

absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky

neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých

kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách

iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej

demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku

z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti

pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd využíva svoju právomoc pri zistení

neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok

volieb podľa iba vtedy, ak k porušeniu volebného

zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné

porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.

a , ). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu,

ktorá v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich

výsledku (, ). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze

samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie

výsledku volieb. Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je preukázanie

takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb

(, ).

Ústavný súd uplatnil citované východiskové tézy aj pri posúdení argumentačných

námietok sťažovateľa týkajúcich sa napadnutých volieb starostu obce.

Sťažovateľ opiera svoju sťažnosť v prvom rade o tvrdenie, že v priebehu fázy

prípravy volieb došlo k porušeniu pravidiel vedenia volebnej kampane zakotvených

v ustanoveniach § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách, a to aktivitami tzv. kupovania hlasov

voličov v prospech kandidatúry odporkyne počas volebného moratória.

Ďalším ťažiskovým bodom sťažnosti je námietka porušenia ustanovení upravujúcich

inštitút hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky zakotvený v § 31 ods. 6

zákona o voľbách. Sťažovateľ porušenie citovaného ustanovenia videl jednak v skutočnosti,

že uvedený spôsob hlasovania bol realizovaný aj v prípadoch, keď na to neboli splnené

zákonné dôvody, ako aj v tom , že v niekoľkých prípadoch sa voľby do prenosnej volebnej

schránky zúčastnil nedostatočný počet členov okrskovej volebnej komisie. Napokon podľa

sťažovateľa malo dojsť u niektorých takto hlasujúcich voličov k porušeniu princípu tajnosti

hlasovania, teda k porušeniu .

Ústavný súd posudzujúc tvrdenia sťažovateľa, vyjadrenia odporkyne a obsah

predložených „úradných záznamov“ a výpovedí svedkov vyhodnotil ich dôkaznú silu

riadiac sa dôsledne zásadou voľného hodnotenia dôkazov ukladajúcou zhodnotiť každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Na základe takto

vykonaného dokazovania dospel k týmto skutkovým zisteniam a relevantným záverom:

1. K námietke týkajúcej sa tzv. kupovania hlasov voličov

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a

používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť

politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu

alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta

vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania

podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov

informácií.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o voľbách volebná kampaň sa začína 17 dní

a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je

zakázané.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím

volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných

informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich

bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách

a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom

alebo obrazom.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“

za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je

možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech.

Tzv. kupovanie hlasov voličov považuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie

voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho

či pasívneho) práva zaručeného v . Takéto obmedzenie nesie so sebou také

veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že

od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (, ).

Svedok J. B., ktorý v spísanej listine predloženej ústavnému súdu ešte pred jeho

vypočutím podal vyhlásenie o aktivite smerujúcej k ovplyvneniu jeho voličského

rozhodnutia odmenou v peňažnej podobe, však toto tvrdenie pri svojej výpovedi poprel.

Ústavný súd vzhľadom na prioritné postavenie svedeckej výpovede ako dôkazného

prostriedku v procese dokazovania jej musel dať prednosť a „kúpenie“ tohto voliča

považuje za nepreukázané.

Svedok E. B. poskytol ústavnému súdu svedeckú výpoveď o okolnostiach týkajúcich

sa volieb (konkrétne o kupovaní hlasov voličov), ktoré mu sprostredkovali iné, svedkom

neidentifikované osoby. Takémuto svedectvu „z druhej ruky“ však nemožno prisúdiť

dostatočnú dôkaznú relevanciu. Analogický záver platí aj v prípade sťažovateľom

dodatočne predložených „úradných záznamov“ piatich obyvateľov obce.

Svedkyňa L. G. poskytla síce svedectvo priame a presvedčivé, avšak toto

nepotvrdilo ťažiskovú časť otázky kupovania hlasov.

Svedok J. B. vypovedal jednoznačne, obsah jeho výpovede korešpondoval

s vyhlásením obsiahnutým v ním spísanom „úradnom zázname“, logicky a súvislo popísal,

ako naložil s listinnými pokynmi, ktoré dostal po prijatí naturálnej odmeny. Ani

argumentácia odporkyne o závislosti tohto svedka na požívaní alkoholických nápojov

nespochybnila záver ústavného súdu, že vo vzťahu k jeho osobe došlo deň predchádzajúci

konaniu volieb k aktivite smerujúcej k ovplyvneniu jeho slobodného rozhodnutia, a to

nabádaním odovzdať svoj hlas vo voľbách na funkciu starostu obce v prospech odporkyne

za poskytnutú naturálnu odmenu. Obsah tej časti výpovede tohto svedka, v ktorej poukazuje

na údajný nátlak vyvíjaný na jeho osobu (svedkyňou V. Č.) v súvislosti s jeho svedectvom,

nepovažuje ústavný súd za relevantný pri posudzovaní tejto časti sťažnosti, pretože tento

svedok napokon vypovedal v prospech tvrdení sťažovateľa o tzv. kupovaní jeho ako voliča.

To isté platí o písomnom vyhlásení z 11. februára 2011, ktoré sťažovateľ dodatočne

predložil.

Ústavný súd k tejto námietke sťažovateľa konštatuje, že napriek kvantite

sťažovateľom ponúknutých vyhlásení obyvateľov obce týkajúcich sa kupovania hlasov

(„úradné záznamy“ 7 osôb), pretransformovaných v niekoľkých prípadoch do ich

svedeckých výpovedí pred ústavným súdom sa s výnimkou jedného svedectva (J. B.)

tvrdené „kupovanie hlasov“ voličov nepotvrdilo.

2. K sťažovateľovej námietke týkajúcej sa porušenia ustanovení § 31 ods. 6

zákona o voľbách upravujúcich hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej

schránky

Podľa ustanovení § 31 ods. 6 zákona o voľbách môže volič požiadať zo závažných,

najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu a to, aby mohol hlasovať mimo

volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková

volebná komisia zriadená. V takomto prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličom

dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.

Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Po podrobnom posúdení obsahu všetkých svedeckých výpovedí osôb plniacich úlohy

subjektov zabezpečujúcich priebeh volieb a zároveň priamo zúčastnených na úkonoch

zabezpečujúcich hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky ústavný súd

dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa smerujúcich k námietke

porušenia citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky predstavuje výnimku

z pravidla vykonávania aktu hlasovania vo volebnej miestnosti, kde je transparentnosť

hlasovania a celkového priebehu volieb zabezpečená intenzívnym dohľadom „kolektívneho

kontrolného oka“ príslušnej okrskovej volebnej komisie.

Zo svedeckých výpovedí (J. Š., M. F. a S. Š.) vyplynulo, s výnimkou prípadov, keď

išlo o žiadosti osobne prítomných voličov vo volebnej miestnosti pre svojich príbuzných, že

okrsková volebná komisia vôbec nevyžadovala od voličov odôvodnenie ich žiadosti

o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky ich zdravotným stavom alebo iným

závažným dôvodom. Túto skutočnosť považuje ústavný súd za jednoznačne preukázanú

tým skôr, že ju svedkyňa J. Š., ktorá bola predsedníčkou tejto komisie, opakovane vo

svojich výpovediach potvrdila. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje zároveň porušenie §

31 ods. 6 prvej vety zákona o voľbách.

Rovnako bolo preukázané, že po návrate členov okrskovej volebnej komisie

do volebnej miestnosti, mená voličov, ktorí hlasovali do prenosnej volebnej schránky,

vyznačovala v zozname voličov aj neoprávnená osoba (zapisovateľka miestnej volebnej

komisie). Postup okrskovej volebnej komisie v tomto prípade zákon explicitne neupravuje,

ale oprávnenie robiť záznamy vo volebnej dokumentácii analogicky vyplýva z postavenia

a úloh členov tejto komisie podľa volebného zákona. Napriek tomu, že zoznam voličov

predstavuje z pohľadu § 37 ods. 2 volebného zákona významný volebný dokument (ako

jeden z najdôležitejších kontrolných nástrojov umožňujúcich zamedziť nedovolenej

manipulácii výsledkov hlasovania), v tomto prípade však podľa názoru ústavného išlo skôr

o organizačný nedostatok, z ktorého nemožno bez ďalšieho odvodiť porušenie zákona,

pretože uvedené záznamy neoprávnenou osobou sa nerobili netransparentne ani tajne, ale

pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie. Navyše, sťažovateľ nenamietal

manipuláciu s volebnou dokumentáciou a tá nevplynula ani z jej preskúmania ústavným

súdom, ani z iného dokazovania.

Ďalej z dokazovania v súvislosti s hlasovaním do prenosnej volebnej schránky

vyplynulo, že v prípade telefonických žiadostí o tento spôsob hlasovania neprijímala

okrsková volebná komisia, ale zapisovateľka miestnej volebnej komisie.

Aj v tomto prípade platí, že nanajvýš možno hovoriť o formálnom porušení

volebného zákona, pretože žiadna príčinná súvislosť medzi týmto nedostatkom a zisteným

výsledkom volieb sa nepreukázala.

Tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa účasti iba jednej členky okrskovej volebnej komisie

pri niektorých prípadoch hlasovania do prenosnej volebnej schránky potvrdila svedkyňa

M. F., ale z jej výpovede sa nedá jednoznačne určiť, koľkých prípadov (voličov) sa tento

nedostatok týkal. K potvrdeniu uvedenej skutočnosti smeruje aj výpoveď svedkyne P. H.,

avšak jej svedectvo vychádza výlučne z toho, že „určite som videla po celý čas pani Š.

počas neprítomnosti pani Š. a Z.“, a ako sama uviedla, svoj záver o tom, že voľby

do prenosnej volebnej schránky sa v niektorých prípadoch uskutočnili za prítomnosti iba

jednej členky (v tomto prípade predsedníčky) okrskovej volebnej komisie, odvodila

z matematickej úvahy, pričom nevedela potvrdiť, že práve v tom čase, keď podľa nej boli

vo volebnej miestnosti prítomné štyri (z piatich) členky komisie, sa skutočne volilo

do prenosnej volebnej schránky.

Celkom protichodne vyzneli výpovede ďalších troch svedkýň (J. Š., S. Š. a A. Z.).

Tieto svedkyne zhodne tvrdili, že každého „výjazdu“ s prenosnou volebnou schránkou sa

zúčastnili najmenej dve členky komisie (J. Š. so S. Š., resp. M. F.). Z ich výpovedí tiež

vyplynulo, že v niektorých prípadoch mali účasť na takejto voľbe aj ďalšie osoby (P. H.

a A. Z.) a v jednom prípade išlo o tri členky okrskovej volebnej komisie (J. Š., S. Š. a M.

F.).

Za danej dôkaznej situácie nemôže ústavný súd považovať tvrdenie sťažovateľa

o porušení § 31 ods. 6 druhej vety volebného zákona za preukázané.

Pozitívne zistenie účasti ďalších osôb, ktoré neboli členmi okrskovej volebnej

komisie, resp. účasť (v jednom prípade) na voľbe do prenosnej volebnej schránky až troch

členiek komisie je nesporne formálnym porušením volebného zákona, ale ani v tomto

prípade nebola zistená žiadna príčinná súvislosť s výsledkom volieb starostu.

Zo svedeckých výpovedí vyplynulo niekoľko závažných podozrení týkajúcich sa

námietky porušenia princípu tajnosti hlasovania pri forme hlasovania prostredníctvom

prenosnej volebnej schránky.

Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť

slobodným pri voľbách aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri

volebnom akte nebude nikto popri „asistencii“ nejakým spôsobom ovplyvňovať, ale aj to, že

nikto nezisťuje, ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal volič

potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia.

K porušeniu požiadavky tajnosti hlasovania výslovne zakotvenej aj v ustanovení

§ 31 ods. 6 zákona o voľbách mohlo dôjsť u dvoch voličov („manželia P.“), keď prítomné

členky okrskovej volebnej komisie nezabezpečili, aby upravovali hlasovacie lístky

oddelene. V tomto prípade však ústavnému súdu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, či

k porušeniu tajnosti voľby aj skutočne došlo.

Vo vzťahu k priebehu hlasovania do prenosnej volebnej schránky v domove

sociálnych služieb pri ktorom, tak ako bolo popísané vo svedeckých výpovediach, štyrom

voličkám asistovali opatrovateľky, ktoré „predčítali mená a za voličky krúžkovali“, by bolo

možné hovoriť o porušení princípu tajnosti volieb, avšak ústavný súd musel brať do úvahy,

že išlo o voličky, ktoré boli vzhľadom na svoj zdravotný stav značne fyzicky

handikepované (čo vyplynulo z tých istých svedeckých výpovedí). Takýto postup potom

treba považovať za súladný s ustanovením § 32 volebného zákona, ktoré ho výslovne

umožňuje.

Oproti výpovedi jednej zo svedkýň (M. F.) smerujúcej k náznakom, že tajnosť

hlasovania v danom prípade mohla byť narušená aj v dôsledku osobnej prítomnosti členiek

okrskovej volebnej komisie v miestnosti, kde akt hlasovania prebiehal, bola podaná opačná

výpoveď svedkyne J. Š., podľa ktorej členky okrskovej volebnej komisie prítomné

v miestnosti zabezpečili tajnosť hlasovania takým spôsobom, že sa vzdialili mimo dohľad

úpravy hlasovacích lístkov, a teda samotné krúžkovanie hlasovacích lístkov nemohli

pozorovať. Tieto vzájomne sa vylučujúce svedectvá neumožňujú ústavnému súdu

jednoznačne konštatovať porušenie princípu tajnosti hlasovania v okolnostiach tohto

prípadu.

III.

V rámci zhrnutia výsledkov dokazovania ústavný súd berúc do úvahy opakovane

vyjadrený svoj názor v doterajšej judikatúre, že poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie

vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na

správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (), konštatuje

že sťažovateľom namietané tzv. kupovanie hlasov voličov sa preukázalo iba v prípade

jedného voliča, ktorý bol takto neústavným spôsobom ovplyvnený. Tento samotný fakt však

podľa názoru ústavného súdu nie je spôsobilý zvrátiť vo vzťahu k sťažovateľovi výsledok

volieb starostu obce.

Zistené porušenie § 31 ods. 6 volebného zákona v súvislosti s voľbou do prenosnej

volebnej schránky nevyžadovaním dôvodov (a tým aj ich neposudzovaním) okrskovou

volebnou komisiou, pre ktoré sa má v jednotlivých prípadoch voľba uskutočniť týmto

spôsobom, je nepochybne zásahom do zákonnosti volieb. Toto porušenie volebného zákona

má v sebe aj potenciál pre tvrdenie, že týmto spôsobom mohlo dôjsť k uskutočneniu

takéhoto spôsobu voľby v niektorých prípadoch aj objektívne neodôvodnene.

V súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia volebného zákona ústavný súd

neopomína ani už konštatované jeho porušenie pri vyznačovaní uskutočnenej voľby

do prenosnej volebnej schránky na to neoprávnenou osobou a prijímanie telefonických

žiadostí o uskutočnenie takejto voľby okrskovou volebnou komisiou iba cez

sprostredkovateľa.

Uvedená (v druhom a treťom prípade skôr iba formálna) nezákonnosť v postupe

okrskovej volebnej komisie, najmä ak jej príčinná súvislosť s konkrétnym ovplyvnením

výsledkov volieb nie je daná, musí byť vyvažovaná s významom v

zakotveného práva (všetkých) občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou

voľbou svojich zástupcov. Ich porovnaním ústavný súd dospel k záveru, že v daných

okolnostiach má prednosť uvedené ústavné právo, k naplneniu ktorého aj v týchto sporných

prípadoch došlo.

Dôvodnosť ostatných námietok sťažovateľa, osobitne námietky týkajúcej sa

porušenia princípu tajnosti volieb sa nepreukázala.

Na základe všetkých uvedených skutočností možno konštatovať, že kvantitatívny

rozsah zisteného neústavného ovplyvňovania voličov, ako aj zistená intenzita pochybení

miestnej volebnej komisie pri uskutočnení volieb do prenosnej volebnej schránky v spojení

s neopodstatnenosťou ďalších námietok sťažovateľa je celkom zjavne nedostatočná na to,

aby ústavný súd mohol uplatniť svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce konané 27. novembra 2010 za neplatné.

Z týchto dôvodov bolo potrebné o tejto sťažnosti rozhodnúť tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011