Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 6/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2018 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Jany

Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika

predbežne prerokoval návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky JUDr. Jany

Bajánkovej, Hlavné námestie 8, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

o súlade druhej vety

o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

, ktorým sa mení a dopĺňa o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4,

a ods. 1 písm. b), c) a d), a ods. 2 a a ods. 11 Slovenskej

republiky a o súlade o Súdnej rade Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých ,

ktorým sa mení a dopĺňa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141a ods. 5 písm. b), c), d), e), f), g) a i)

a a ods. 6 a takto

rozhodol:

1. Návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. P o z a s t a v u j e účinnosť o Súdnej

rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Návrhu predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti

druhej vety o Súdnej rade Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých , ktorým sa mení

a dopĺňa o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. júna 2017

doručený návrh predsedníčky Súdnej rady Slovenskej republiky, Hlavné námestie 8,

Bratislava (ďalej len „navrhovateľka“, v texte návrhu aj „navrhovateľ“), JUDr. Jany

Bajánkovej na začatie konania podľa

(ďalej len „ústava“) o súlade

- druhej vety o Súdnej rade Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých , ktorým sa mení

a dopĺňa o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

(ďalej aj „“), s , , , a ods. 1

písm. b), c) a d), a ods. 2 a a ods. 11 (v znení „národná rada, prezident

a vláda ustanovuje za člena súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom“), ako aj

- o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých , ktorým sa mení a dopĺňa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1,

, a ods. 5 písm. b), c), d), e), f), g) a i) a a ods. 6 (v znení

„člen súdnej rady má právo, aby sa jeho stanovisko vznesené počas zasadnutia súdnej rady

pripojilo k rozhodnutiu súdnej rady; toto stanovisko sa zverejňuje rovnako ako uznesenie

súdnej rady“).

Navrhovateľka v návrhu okrem iného uvádza:

«Predmetom tohto konania o súlade právneho predpisu sú napadnuté ustanovenia

z 10. mája 2017, ktorým sa mení a dopĺňa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ich nesúlad s .

Napadnutý zákon bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 9. júna 2017.

Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výkonu súdnictva.

Navrhovateľ v tomto konaní napáda doplnenie o Súdnej

rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov , ktorým sa mení a dopĺňa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v článku III v § 3 ods. 2 posledná

(druhá) veta a v článku III v § 6 ods. 12.

doplnil v o Súdnej

rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov:

1. Čl. III § 3 ods. 2

V § 3 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Národná rada, prezident a vláda

ustanovia za člena súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom .“

2. Čl. III § 6 ods. 12

§ 6 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

„(12) Člen súdnej rady má právo, aby sa jeho stanovisko vznesené počas zasadnutia

súdnej rady pripojilo k rozhodnutiu súdnej rady; toto stanovisko sa zverejňuje rovnako

ako uznesenie súdnej rady. “

Uvedené zákonné ustanovenie § 3 ods. 2 nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,

, a ods. 1 písm. b), c), d), , a ods. 11

a ustanovenie § 6 ods. 12 nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141a ods. 5 písm. b),

c), d), e), f), g), i), a ods. 6 .

II.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgán) môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa a ods. 1 písm. b), c), d) , členmi Súdnej rady Slovenskej

republiky sú:

b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,

c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,

d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

Podľa a ods. 2 , za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky

a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť

osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov

odbornej praxe.

Podľa a ods. 11 podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej

rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii

a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy,

ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré

dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie,

ustanoví zákon.

Podľa a ods. 5 písm. b), c), d), e), f), g), i)/ do pôsobnosti Súdnej rady

Slovenskej republiky patrí:

b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu splna predpoklady

sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,

c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie

sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,

d) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,

e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a návrhy na ich odvolanie,

f) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by malí

pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,

g) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov

disciplinárnych senátov,

i) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú

záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu.

Podľa a ods. 6 na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky

je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) vyplývajú nasledujúce záväzné právne názory týkajúce sa interpretácie a aplikácie

nasledovných ustanovení .

Národná rada Slovenskej republiky (zákonodarca) je viazaná pri tvorbe

zákonov, čo je nepochybné z konštantnej judikatúry ústavného súdu, že „... v právnom štáte

má povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený všetkým ostatným

prameňom práva. Tento znak implikuje aj požiadavku, aby všetky právne predpisy boli

v súlade s ustanoveniami ... príkazy ústavných noriem obsiahnuté v jednotlivých

článkoch je však potrebné rešpektovať pri prijímaní každého zákona...

Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobností môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí

daný rámec... Ak národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade

s inými ustanoveniami , zároveň poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený

čl. 1... Tento princíp právneho štátu sa v tvorbe zákona dodrží vtedy, ak prijatý zákon

je v súlade so všetkými ustanoveniami , ktoré sú vo významovej a príčinnej

súvislosti so vzťahom upravovaným zákonom“ (, , ,

).

1.

Základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike je princíp právneho

štátu ustanovený v , ktorý je porušený ak zákonodarný zbor nepostupuje v súlade

s ustanoveniami , keďže je viazaný kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné

orgány verejnej moci v zmysle . Význam „rovnakých podmienok“ je v

tom, že právnymi predpismi akejkoľvek právnej sily ani praxou orgánov štátnej moci

nemožno preferovať, či diskriminovať niektoré skupiny občanov pred inými skupinami,

pokiaľ ide o prístup k iným verejným funkciám“ (, , ,

).

Zásadnou požiadavkou pri tvorbe práva je preto zásada, aby zákon neporušil

(rešpektoval) práva upravené . Zákon musí vždy rešpektovať medze dané ,

ktoré vyplývajú zo zmyslu (účelu) ústavnej úpravy.

V súvislosti s riešením problematiky dodržiavania, resp. porušovania základného

práva občana na prístup k inej verejnej funkcii v zmysle bolo ústavným

súdom uvedené aj to, že „... aj keď sa ustanovenie čl. 2 ods. 2 výslovnej vzťahuje na štátne

orgány, implikovane sa týka aj právneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý

občan má právo na to, aby sa všetky orgány voči nemu správali len spôsobom, ktorý

im dovoľuje ... V súlade sním preto treba vysvetľovať a uplatňovať kreačnú právomoc

národnej rady... súd preto vyslovil aj porušenie a to v spojitosti

s porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4... zákonodarný orgán...

ktorý v prvom rade má dbať na zachovanie ... ako mu to predpisuje

... a ani právnymi predpismi akejkoľvek právnej sily nemožno preferovať

či diskriminovať (znevýhodňovať) osoby, ktoré sú v rovnakej právnej situácii“

(napr. , , )

Národná rada Slovenskej republiky prijatím napadnutých ustanovení zákonnej

úpravy doplňujúcej o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o prioritnom ustanovovaní

nesudcov za členov Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „člen súdnej rady“)

rozhodnutiami predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci ignorovala (porušila) záväzné

rozhodnutia ústavného súdu.

Je nepochybné, že vo významovej a príčinnej súvislosti s ustanoveniami zákona

o ustanovovaní nesudcov za členov súdnej rady sú ustanovenia článkov 141 a ods. 1

písm. b), c), d), a ods. 2, a ods. 11 .

v článku 141a ods. 11 ustanovila zmocnenie na úpravu zákonom taxatívne

určených vzťahov, t. j. aj o spôsobe ustanovenia členov súdnej rady.

Nie je dané (povolené) týmto ustanovením upraviť zloženie súdnej rady a rozširovať

(meniť) určené tri taxatívne podmienky na vznik členstva v súdnej rade (kreácia

ústavnej funkcie).

zakotvuje tri taxatívne kritéria, ktoré musí spĺňať každý právnik, ak má byť

ustanovený za člena súdnej rady. Ich právne postavenie je teda rovnocenné ako kandidátov

(uchádzačov). ktorí majú právo na prístup k tejto verejnej funkcii. Pri prístupe k tejto

verejnej funkcii sa preto musí nevyhnutne (bezpodmienečne) rešpektovať

garantované právo v zmysle , t. j. o prístupe k verejnej funkcii

za rovnakých podmienok.

Uvedené ústavné oprávnenie je vždy porušené, ak v procese tvorby alebo aplikácie

tohto práva sa preferujú alebo diskriminujú niektoré subjekty pred inými pri ich uchádzaní

sa o verejnú funkciu, preto je neprípustné sťaženie resp. uľahčenie alebo znemožňovanie pri

uchádzaní sa o verejnú funkciu, ak ide o osoby v rovnakej právnej alebo faktickej situácii.

V právnom štáte sa každý štátny orgán podriaďuje ústave... národná rada... je viazaná

... v rovnakej miere ako všetky ostatné štátne orgány... môže konať len v medziach

... (napr. , , , , ,

).

Z ústavnej úpravy a ods. 2 vyplýva, že každá osoba, ktorá spĺňa tri

upravené taxatívne podmienky (má vysokoškolské právnické vzdelanie, najmenej 15 rokov

vykonáva odbornú právnickú prax a je bezúhonný) sa môže stať, t. j. byť ustanovený

(na základe volieb alebo vymenovania) za člena súdnej rady. Všetky osoby, ktoré uvádzané

ústavné podmienky spĺňajú sú v rovnakom právnom postavení pri uchádzaní sa o túto

ústavnú funkciu (iná verejná funkcia v zmysle čl. 30 ods. 4), v dôsledku čoho sa musí

bezvýnimočne (bezpodmienečne) pri ustanovení do tejto funkcie dodržať ústavný príkaz

o práve každého uchádzača na prístup k inej verejnej funkcií za rovnakých podmienok

(princíp zákazu diskriminácie uchádzačov).

Uprednostňuje nesudcov pred sudcami, keďže zakotvuje pravidlo, že spravidla

(zvyčajne) tieto osoby majú byť uvedenými ústavnými orgánmi kreované za členov súdnej

rady.

Zároveň tým obmedzuje dané oprávnenie týchto orgánov ustanoviť

(kreovať), ktoréhokoľvek právnika, ktorý spĺňa ústavné kritéria (tri taxatívne podmienky)

v zmysle a ods. 2 za člena súdnej rady.

Je preto neprípustné (nesúladné s ) ak zákon zakotvuje uľahčenie (pre

nesudcov), resp. sťaženie (pre sudcov) prístupu k ústavnej funkcii rozhodovaním orgánov

výkonnej a zákonodarnej moci.

Navrhovaná zákonná úprava je aj porušením ústavnej úpravy čl. 141a ods. 11

, ktoré splnomocňuje zákonodarcu na úpravu podrobností o spôsobe ustanovenia

členov súdnej rady.

Spôsob ustanovenia členov súdnej rady, ktorý vyplýva z (t. j. voľbou alebo

vymenovaním) sa preto týka len otázok úpravy procesu priebehu volieb alebo vymenovania

členov (ustanovenia členov) a nie obmedzenia ústavných orgánov v ich oprávnení vybrať

(kreovať) akúkoľvek osobu, ktorá spĺňa upravene kritéria. Inak povedané,

zakotvuje ich oprávnenie ustanoviť za členov súdnej rady všetkých sudcov, všetkých

nesudcov alebo zvoliť kombináciu z týchto osôb.

Úprava podrobností o spôsobe ustanovenia členov súdnej rady znamená oprávnenie

zákonodarcu na zákonnú úpravu ako sa má postupovať pri voľbách alebo vymenovaní

členov (konkretizácia ústavného splnomocnenia) a nie na zákonnú úpravu, kto má byť

za člena volený alebo menovaný zúžením okruhu týchto osôb, ktoré spĺňajú ústavné kritéria.

Na základe uvalenej priamej blankety uvádzanej v texte a ods. 11

(podrobnosti o spôsobe ustanovovania členov súdnej rady) má zákonodarca oprávnenie

schváliť len taký vykonávací zákon, aby zákonom konkretizoval tento text uvádzaného

článku o spôsoboch volieb členov súdnej rady národnou radou a spôsobe (postupe)

vymenúvania členov súdnej rady prezidentom republiky a vládou, ako aj spôsobe

ich odvolávaniu.

Zákonodarca bez existencie ústavného zmocnenia (nie je uvedený v čl. 141a ods. 11)

zakotvil diskriminačnú úpravu o tom, ktoré osoby v rovnakom právnom postavení majú

oprávnené orgány prioritne (prednostne) ustanoviť za člena súdnej rady a zároveň

neakceptovateľne prehliadajú záväzný názor ústavného súdu, že súdna rada v pomeroch

Slovenskej republiky priamo v texte nemá obmedzenia týkajúce sa vyváženosti členov

súdnej rady z hľadiska pomeru sudcov a zástupcov iných profesií, v dôsledku čoho

zákonodarca nemôže (nie je oprávnený) zákonom zakotviť obmedzenia v tejto oblasti

vyváženosti členov súdnej rady. Zároveň bolo uvedené, že ústavná úprava vytvára priestor

pre všetky dotknuté orgány na zavedenie takej vhodnej ústavnej praxe (t. j. nie legislatívnej

úpravy) pri ustanovovaní členov súdnej rady, ktorá zabráni justičnému korporativizmu

a izolácii a rovnako zachová princíp deľby moci a zodpovednosti ().

Podľa ustanovenia a ods. 2 za člena súdnej rady (podľa ods. 1 písm. b)

až d) uvedeného článku) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Po troch členoch súdnej rady volí

resp. vymenúva a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej

republiky a vláda Slovenskej republiky ( a ods. 1 písm. b), c), d) ).

Zákonné ustanovenie teda reálne vytvára priestor, ktorým sa nezabezpečí zachovanie

princípu deľby moci a zodpovednosti pri ustanovovaní členov súdnej rady zložkami

výkonnej a zákonodarnej moci.

Súčasne argument uvádzaný v dôvodovej správe, na základe ktorého je zakotvené

uvedené zákonné pravidlo, je účelové a ústavne neakceptovateľné (o eliminovaní apriórne

podozrievania sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou zo spriaznenosti

s tou ktorou politickou stranou).

Neprihliada sa obsahové na obdobnú situáciu, kedy orgány výkonnej a zákonodarnej

moci navrhujú nominantov, ktorí realizujú svoje kompetencie v rámci súdnej moci

pri zložení disciplinárnych senátov. Tieto orgány majú oprávnenie navrhovať za členov

disciplinárnych senátov aj sudcov. Ústavný súd pri takomto zložení a v postupe

nominovania sudcov disciplinárneho súdu nezistil nerešpektovanie a považuje

ho za súladný s princípom deľby moci a vzájomnej kontroly a spolupráce organov verejnej

moci ().

V súvislosti s napadnutým ustanovením ( ) bola

v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona tiež spochybnená

ústavnosť navrhovaného znenia § 3 ods. 2 vznesenou pripomienkou i zo strany Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Združenia

sudcov Slovenska.

2.

Konštantná judikatúra ústavného súdu jednoznačne konštatuje, že výsledok

hlasovania orgánov verejnej moci pri kreovaní verejných, resp. ústavných činiteľov

(t. j. uznesenie súdnej rady, národnej rady a vlády) je právnou skutočnosťou

verejného práva a nejde o individuálny právny akt, ktorého povaha by bola obdobná

povahe správneho alebo súdneho aktu, kde sa výsledok tajného hlasovania

neodôvodňuje (, , , , ,

).

Pri riešení objektívnosti a transparentnosti konania (rokovania) súdnej rady v

konaní ústavný súd dospel k záveru, že „... ,

ktorým sa mení a dopĺňa o Súdnej rade Slovenskej republiky a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 6 ods. 10, 11

zákona)... zákonodarca vlastne zviditeľnil implicitnú požiadavku objektívnosti rozhodovania

súdnej rady a že nemá dôvod spochybňovať zákonodarcom nastavenú rovnováhu medzi

nezávislosťou a autonómnosťou súdnej rady na jednej strane (a )

a jej zodpovednosťou, transparentnosťou na strane druhej“ (obdobne ).

Je jednoznačné, že sa nepripúšťa odôvodňovanie uznesenia súdnej rady, keďže nie je

individuálnym právnym aktom, pričom zákonná úprava procesu rokovania súdnej rady

náležíte zabezpečuje objektivitu a transparentnosť výkonu kompetencie súdnej rady,

v dôsledku čoho nedochádza k porušovaniu základného práva absenciou odôvodňovania

uznesenia.

Rozhodovanie súdnej rady sa realizuje výlučne hlasovaním a je právnou

skutočnosťou verejného práva, ako osobitný druh konania, ktorý vylučuje zverejňovanie

odôvodnenia výsledku hlasovania (rozhodovania) v zmysle a ods. 6 .

Zakotvené zákonné právo člena súdnej rady napadnutým ustanovením zverejňovať

spolu s uznesením súdnej rady (ktoré sa neodôvodňuje) svoje stanovisko, ktoré obsahuje

jeho argumentáciu (dôvody), na základe ktorých hlasoval (rozhodoval) vo svojich

dôsledkoch znamená nerešpektovanie (porušenie) ústavnej úpravy o rozhodovaní

s absenciou odôvodnenia prijatého (schváleného) uznesenia, čo vyplýva zo záväzných

právnych názoroch ústavného súdu.

Zákon vytvára anachronickú situáciu, že je zverejnené uznesenie súdnej rady

bez uvedenia odôvodnenia (čo je v súlade sústavou) súčasne so stanoviskom (odôvodnením

rozhodnutia) člena (členov) súdnej rady. Neguje sa tým esenciálna podmienka tohto

osobitného druhu konania spočívajúca v oprávnení zverejniť uznesenie (na základe

výsledkov hlasovania) bez uvádzania dôvodov rozhodnutia (t. j. absencia odôvodnenia

uznesenia).

Inak povedané, uvedená časť zákona v celom rozsahu popiera doterajšiu záväznú

rozhodovaciu činnosť ústavného sudu, čo je v materiálnom právnom štáte v činnosti

orgánov verejnej moci neakceptovateľné (neprípustné).

Doterajšia zákonná úprava nepochybne zabezpečovala, že verejnosti zo všetkých

prístupných podkladov o priebehu rokovania súdnej rady je zrejme väčšinové i menšinové

stanovisko členov súdnej rady (t. j. existencia odlišných stanovísk a argumentácia týchto

stanovísk), čo zabezpečuje transparentnosť rokovania, rovnosť členov rady pri rokovaní

a rozhodovaní a náležité informovanie verejnosti o argumentoch (dôvodoch) stanoviska

každého člena súdnej rady, ktoré sa pretavilo do jeho hlasovania.

Je teda zrejmé, že už doterajšia právna úprava (pred novelou zákona) v celom

rozsahu zabezpečuje splnenie zámeru novely sledovaného zákonodarcom, t. j., že sa výrazne

prispieva k predvídateľnosti rozhodnutí súdnej rady a k vytvoreniu štandardov

posudzovania jednotlivých typov návrhov uznesení súdnej rady (vzhľadom na znenie zákona

upravujúceho rokovanie súdnej rady a záväzný názor ústavného súdu, že sa tým

zabezpečuje objektivita a transparentnosť výkonu pôsobnosti súdnej rady).

Z uznesenia ústavného súdu vyplýva okrem iného „... uznesenie

súdnej rady, ako výsledok hlasovania ústavného orgánu verejnej moci je právnou

skutočnosťou verejného práva... Ide o osobitný druh konania, výsledok hlasovania...

sa neodôvodňuje... berúc do úvahy... aj judiciálny postoj o vyváženosti zákonnej právnej

úpravy zabezpečujúcej objektivitu a transparentnosť výkonu kompetencie súdnej rady,

dospel ústavný súd k záveru, že absencia odôvodnenia uznesení..., ktorým súdna rada

nezvolila kandidáta na sudcu všeobecného súdu, nepredstavuje zásah do jeho základného

práva na dobrú správu verejných vecí... Považuje... ešte odkázať, že aj terminológia zákona

o súdnej rade nepoužíva pojem „rozhodovanie“ o návrhoch na kandidátoch, ale pojem

„voľba“ kandidátov. Rozhodovanie v procesnoprávnom slova zmysle je individuálna

právno-aplikačná aktivita, pri ktorej sa zisťuje, či prisudzovaný skutkový stav napĺňa

hypotézu hmotno-právnej (aplikovanej) normy. Záver potom vyúsťuje do rozhodnutia

o uplatnenom právnom nároku... Voľba je však procesom výberu, počas ktorého vstupujú

do hry iné, než rýdzo právne hľadiská... Voľba ako právom aprobovaný inštitút inkorporuje

v sebe aj iné, než len právne hodnotenie. Ak ku tejto skutočnosti pristúpi aj tajnosť

hlasovania, potom odôvodňovanie výsledku voľby len ťažko možno očakávať“.

Zákon v napadnutej časti zakotvuje oprávnenia člena súdnej rady na pripojenie jeho

stanoviska, ktoré vzniesol počas zasadnutia súdnej rady, k rozhodnutiu súdnej rady

a to zverejnením svojho stanoviska postupom zhodným so zverejňovaním uznesenia súdnej

rady (t. j. postup podľa , o Súdnej rade Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Uvedená zákonná úprava prehliada (ignoruje) aj ďalšiu zásadnú skutočnosť,

že hlasovanie súdnej rady nie je len verejné, ale v taxatívne uvedených prípadoch

(kreovanie verejných činiteľov – § 6 ods. 8 písm. a) body 1 až 6 ide o neverejné, t. j. tajné

hlasovanie. Je potrebné podotknúť, že pojem „tajný“ je opakom pojmu „verejný“ a zhoduje

sa s pojmom „zatajovaný, neverejný“ (podľa synonymického slovníka).

Ústavná úprava pôsobnosti súdnej rady (čl. 141a ods. 5 písm. b), c), d), e), f), g)),

ktorá sa týka oblasti personálnej pôsobnosti ústavného orgánu sa zákonodarcom premietla

do ustanovení § 6 ods. 8 písm. a), body 1 až 6 zákonným zakotvením neverejného (tajného)

hlasovania, na základe ktorého súdna rada prijíma uznesenie (jediný spôsob rozhodovania)

v zmysle a ods. 6 v tejto oblasti realizácie jej ústavných kompetencií. Platí

preto v celom rozsahu povinnosť dodržiavať (rešpektovať) ústavný princíp tajného

hlasovania o týchto otázkach, čo vylučuje zverejňovanie výsledkov vlastného rozhodnutia

(hlasovania) členmi súdnej rady.

Pri tajnom (neverejnom) hlasovaní zakotvenom v o Súdnej

rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov platí povinnosť bezpodmienečného dodržiavania ústavného princípu tajného

hlasovania v jeho fundamente, t. j. „zabezpečenie a garantovanie stavu... aby nebolo možné

dodatočne zistiť, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia... ak zákon určil

že sa vykonáva tajné hlasovanie, treba posúdiť tajnosť hlasovania pri rešpektovaní ústavne

konformného výkladu ( ) cez prizmu ústavne daných jej esenciálnych

predpokladov“ ().

Zároveň bolo uvedené, že „... v právnom predpise sú a musia byť vždy obsiahnuté

aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi“ (nález ÚS ČR ),

čo obsahove konštatoval aj ústavný súd (), keď uviedol „... aj zákonodarný

zbor je viazaný a jej princípmi, ktorých zmenu nepripúšťa, lebo majú

konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky tak,

ako je to deklarované v “.

Ústavný súd uzavrel (), že ústavný princíp tajného hlasovania v jeho

fundamente prežaruje do každých volieb vykonávaných tajným hlasovaním... zachovanie

tajnosti hlasovania je nielen právom voliča, ale aj jeho povinnosťou... zákonné určenie

tajnej voľby... je nepochybne právny imperatív, ktorý nemôže volič nerešpektovať... úlohou

štátnej moci je zabezpečiť také podmienky, aby nikto nemohol zisťovať, čí zistiť ako kto

hlasoval... dôležitým pravidlom je, že tajné hlasovanie musí byť povinnosťou,

nie iba právom voliča.“

Je potrebné zdôrazniť, že tajné voľby sa považujú za skutočne slobodné voľby,

pričom požiadavka tajných volieb všetkých verejných činiteľov tvorila v novembri 1989

fundament spoločenských zmien, ktoré je potrebné považovať za demokratickú hodnotu

a ktorá má význam pre právnu istotu. Slobodné voľby garantujú vytvorenie

podmienok, ktoré znemožňujú zisťovať a zistiť ako volič (t. j. každý kto hlasuje) hlasoval

(, , , ).

Zákonná úprava tajného hlasovania pri realizácii ústavnej pôsobnosti

o personálnych otázkach (čl. 141a ods. 5...) zakotvila záväznosť ústavného princípu tajného

hlasovania v taxatívne uvedených prípadoch pri hlasovaní členov súdnej rady, ktorým

sa vylučuje (nepripúšťa) jeho zverejňovanie členmi súdnej rady.

Napadnuté ustanovenie – v o Súdnej rade

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

o práve člena súdnej rady zverejniť výsledok tajného hlasovania obsahovo jednoznačne

porušuje ústavný princíp tajnosti hlasovania, lebo vylučuje, aby štátna moc splnila

povinnosť zabezpečiť také podmienky, aby nikto nemohol zistiť ako kto hlasoval,

resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia a súčasne splnil si volič (člen súdnej rady) povinnosť

(právny imperatív) zachovania tajnosti hlasovania.

Keďže napadnutá časť zákona zabezpečuje právo každého člena súdnej rady

zverejniť (odtajniť) jeho stanovisko (obsah jeho rozhodnutia) aj pri realizácii kompetencií

súdnej rady, kde je neprípustné verejné hlasovanie, ale sa rozhoduje výlučne tajným

hlasovaním, ktokoľvek na verejnosti zisti obsah rozhodnutia (hlasovania) člena súdnej rady.

Dochádza tým k porušeniu fundamentu ústavného princípu tajnosti hlasovania. Je totiž

zrejmé, že súdna rada vždy rozhoduje hlasovaním (verejným, resp. tajným) o schválení

svojho uznesenia, čo je jediný a demokratický spôsob jeho rozhodovania (čl. 141a ods. 6

).

III.

Podľa , ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,

môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na pozastavenie účinnosti v časti zákonnej

novely posledná veta a o Súdnej rade

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov sa musí prihliadať (rešpektovať) právny názor ústavného súdu, že „... v súvislosti

s posúdením ústavnej konformity... novelizačných ustanovení zákona... podotýka,

že realizácia volieb členov súdnej rady je síce predmetom úpravy zákona o súdnej rade,

avšak táto je tiež determinovaná ústavnými princípmi, takže zákonná úprava volieb členov

súdnej rady by mohla vyvolať ústavne relevantné otázky, len ak by v rozpore

s ústavodarcom nastavenými princípmi pre tieto voľby znemožnila alebo zásadne ohrozila

kreovanie tohto ústavného orgánu súdnej moci“ ().

Súčasne ústavný súd v tomto náleze právne vyhodnotil ústavnú úpravu článku 141a

ods. 2 upravujúcej podmienky pre členstvo v súdnej rade (okrem sudcov volených

sudcami) tak, že „... súdna rada v pomeroch Slovenskej republiky však v priamom texte

nemá obmedzenia týkajúce sa vyváženosti členov súdnej rady z hľadiska pomeru

sudcov a zástupcov iných profesií, pričom podmienkami pre členstvo v súdnej rade (okrem

sudcov) je bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej

praxe“.

Ústavný súd vidí riešenie len v zavedení vhodnej ústavnej praxe príslušných orgánov

verejnej moci.

Podmienkami rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutej časti právneho

predpisu v zmysle je skutočnosť, že ďalšie uplatňovanie právneho

predpisu (jeho časti) môže ohroziť základné práva a slobody alebo hrozí iný vážny

nenapraviteľný následok (obdobný značnej hospodárskej škode), takže je postačujúca

existencia ohrozenia chránenej hodnoty.

Je zrejmé, že uvedené tri (3) podmienky nie sú upravené kumulatívne, takže

je postačujúce ohrozenie hoci len jedného chránených hodnôt.

Podľa konštantnej judikatúry „ústavný súd pripustí možnosť ohrozenia...

ak po prijatí návrhu na ďalšie konanie nemožno rozumne vylúčiť pochybnosť o súlade

označeného ustanovenia právneho predpisu nižšej právnej sily sústavou,

resp. medzinárodnou úpravou ľudských práv a základných slobôd“ ().

Inak povedané, možnosť ohrozenia nie je vylúčená, ak existuje pochybnosť o súlade

právneho predpisu s ústavnou úpravou ľudských práv a slobôd.

Napadnuté ustanovenie () o Súdnej rade

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zakotvuje prednostné ustanovenie nesudcov, čím sa zásadne ohrozuje kreovanie ústavného

orgánu súdnej moci v súlade s ústavnou úpravou, ktorá nemá v ústave zakotvené

obmedzenia tykajúce sa vyváženosti členov súdnej rady z hľadiska pomeru sudcov

a nesudcov a súčasne neakceptovateľné ignoruje (popiera) konštantnú judikatúru

o aplikácii a interpretácii (špeciálne ustanovenie rovnosti podmienok)

pri realizácii garantovaného práva občanov na prístup k volenými a inými

verejnými funkciám za rovnakých podmienok, čo obligatórne znamená aj to, že ani

právnymi predpismi akejkoľvek právnej sily nemožno preferovať či diskriminovať

(znevýhodňovať) osoby, ktoré sú v rovnakej právnej situácii (, ,

).

Zároveň platí pri uplatňovaní kreačnej právomoci národnej rady vo vzťahu

k zaručeniu základného práva občana podľa povinnosť dbať

na zachovanie (v zmysle ) a rešpektovať úpravu

(princíp materiálneho právneho štátu), keďže v právnom štáte sa každý štátny orgán

podriaďuje ústave a národná rada je viazaná a môže konať len v medziach

(napr. , ).

Nerešpektovanie je dané aj zakotvením zákonnej úpravy bez existencie

ústavného splnomocnenia, t. j. v rozpore s a ods. 11 .

Vzhľadom aj na uvádzanú konštantnú judikatúru týkajúcu sa interpretácie

a aplikácie , , , a ods. 2 a )

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (právo bez akýchkoľvek

rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných

služieb svojej krajiny) vôbec nie je možné (prípustné) rozumne vylúčiť pochybnosť

o nesúlade uvedených ustanovení novely zákona s i medzinárodnou úpravou

ľudských práv a základných slobôd, pričom jeho aplikácia reálne hrozí vznikom

nenapraviteľného následku prioritnými ustanovovaním nesudcov za členov súdnej rady,

t. j. na základe uplatňovania diskriminácie osôb v rovnakom právnom postavení, ktorý

spĺňajú rovnaké ústavné podmienky na členstvo v súdnej rade. Dochádza k zásadnému

ohrozeniu kreovania súdnej rady pre rozpor s ústavnými princípmi.

Nenapraviteľný následok pri aplikácii napadnutého zákonného ustanovenia § 6

ods. 12 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočíva v umožnení realizácie porušenia

ústavného princípu tajného hlasovania (dôvodov rozhodnutia) odtajnením (zverejnením)

dôvodov tajného hlasovania, t. j. porušením povinnosti voliča zachovať tajnosť hlasovania

a súčasne obchádzania konštantnej judikatúry o neprípustnosti odôvodňovania uznesenia

súdnej rady ako výsledku hlasovania orgánu verejnej moci, ktoré je právnou skutočnosťou

verejného práva a nie individuálnym právnym aktom...»

V nadväznosti na uvedené navrhovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

«Ustanovenie druhá veta o Súdnej rade

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony v znení „národná rada, prezident a vláda ustanovuje za člena súdnej rady

spravidla osobu, ktorá nie je sudcom“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods.

4, a ods. 1 písm. b), c), d), a ods. 2, a ods. 11 .

Ustanovenie o Súdnej rade Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých , ktorým sa mení

a dopĺňa o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení

„člen súdnej rady má právo, aby sa jeho stanovisko vznesené počas zasadnutia súdnej rady

pripojilo k rozhodnutiu súdnej rady; toto stanovisko sa zverejňuje rovnako ako uznesenie

súdnej rady“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141a ods. 5 písm. b), c), d) e) f)

g), i), a ods. 6 .

Súčasne navrhujem, aby ústavný súd v súlade s a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pozastavil účinnosť ustanovenia

čl. III, druhá veta, , ktorým sa mení a dopĺňa

o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že v tejto veci sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie návrhu na ďalšie konanie, a preto rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto uznesenia (§ 25 ods. 1 a 3 zákona

o ústavnom súde).

III.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,

môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom určeným zákonom, ak hrozí značná

hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti,

ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný

následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Navrhovateľka navrhla pozastaviť účinnosť § 3 ods. 2 druhej vety a § 6 ods. 12

V súvislosti s rozhodovaním o návrhu navrhovateľky na pozastavenie účinnosti

napadnutých ustanovení zákona ústavný súd uvádza, že k uplatneniu svojej právomoci

podľa pristupuje vo svojej doterajšej judikatúre len v dostatočne

odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia

označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného

nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované a z okolností prípadu

zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie navrhovateľov, ktoré možno považovať za preukázané,

a teda opodstatnené.

K návrhu na pozastavenie účinnosti

Návrh na pozastavenie účinnosti zdôvodnila

navrhovateľka nenapraviteľným následkom pri jeho aplikácii spočívajúcim „v umožnení

realizácie porušenia tajného princípu hlasovania (dôvodov rozhodnutia) odtajnením

(zverejnením) dôvodov tajného hlasovania, t. j. porušením povinnosti voliča zachovať

tajnosť hlasovania a súčasne obchádzania konštantnej judikatúry o neprípustnosti

odôvodňovania uznesenia súdnej rady ako výsledku hlasovania orgánu verejnej moci, ktoré

je právnou skutočnosťou verejného práva a nie individuálnym právnym aktom“.

V danom prípade ústavný súd akceptoval návrh navrhovateľky. Dospel k záveru,

že odtajnenie hlasovania Súdnej rady Slovenskej republiky by mohlo vo svojom výsledku

spôsobiť nenapraviteľný následok, a preto návrhu navrhovateľky na pozastavenie účinnosti

tohto ustanovenia vyhovel a jeho účinnosť pozastavil (bod 2 výrokovej časti tohto

uznesenia).

Podľa platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti

zanikne vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, ak toto

rozhodnutie o pozastavení účinnosti ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli

dôvody, pre ktoré bolo prijaté. Rozhodnutie o pozastavení účinnosti § 6 ods. 12 zákona

č. sa stane všeobecne záväzným (právoplatným) dňom jeho vyhlásenia

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ( ).

K návrhu na pozastavenie účinnosti § 3 ods. 2 druhej vety zákona

č.

Navrhovateľka návrh na pozastavenie účinnosti § 3 ods. 2 druhej vety zákona

č. odôvodňuje tým, že nemožno rozumne vylúčiť pochybnosti o jeho súlade

s označenými článkami , a preto jeho aplikácia „reálne hrozí vznikom

nenapraviteľného následku prioritným ustanovovaním nesudcov za členov súdnej rady,

t. j. na základe uplatňovania diskriminácie osôb v rovnakom právnom postavení, ktorý

spĺňajú rovnaké ústavné podmienky na členstvo v súdnej rade. Dochádza k zásadnému

ohrozeniu kreovania súdnej rady pre rozpor s ústavnými princípmi.“.

Keďže ústavný súd nedospel k záveru o reálnej možnosti vzniku nenapraviteľného

následku uplatňovaním tohto ustanovenia, nemal dôvod na využitie tejto svojej

„výnimočnej“ právomoci, a preto návrhu navrhovateľky na pozastavenie účinnosti

označených ustanovení zákona nevyhovel (bod 3 výrokovej časti tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2018