Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 61/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AGRO SLAVIA, s. r. o.,

Šustekova 49, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Radovan Repa,

advokát, s. r. o., Záhradnícka 16514/60, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Radovan Repa, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -62 zo 17. septembra 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AGRO SLAVIA, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. decembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AGRO SLAVIA, s. r. o.,

Šustekova 49, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -62

zo 17. septembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe exekučného

titulu – notárskej zápisnice sp. zn. N 329/2012, Nz 329/20132, NCRIs 36315/2012

z 3. októbra 2012 spísanej notárkou JUDr. D. M. bola sťažovateľka ako povinná zaviazaná

uhradiť P. M. ako oprávnenému najneskôr do 30. novembra 2012 sumu 14 771,34 €

s príslušenstvom z titulu nevyplatenej mzdy v zmysle pracovnej zmluvy z 2. mája 2011

a dohody o pracovnej činnosti z 30. decembra 2011. Dňa 8. februára 2013 okresný súd

poveril exekútora Mgr. M. Š. vykonaním danej exekúcie. Dňa 21. marca 2013 bolo

sťažovateľke doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 2. mája 2013 sťažovateľka

podala námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnila nespôsobilosťou, resp. neplatnosťou

uvedeného exekučného titulu z dôvodu, že „predmetná notárska zápisnica a skutočnosti

v nej uvedené nezakladajú platný prejav vôle sťažovateľa, nakoľko štatutárny orgán

sťažovateľa a oprávnený reprezentujú v skutočnosti jednu a tú istú osobu. Za daných

okolností nemohol... oprávnený pri podpise notárskej zápisnice platne konať v mene

sťažovateľa, a to pre konflikt záujmov vymedzený v rámci

v znení neskorších predpisov..., a teda nemohol ani platne uznať

záväzok či platne vysloviť súhlas s vykonateľnosťou predmetnej notárskej zápisnice...“.

Okresný súd uznesením č. k. -62 zo 17. septembra 2012 námietky

sťažovateľky proti exekúcii zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti predloženej ústavnému súdu namieta, že okresný súd

„na námietku neplatnosti, resp. nespôsobilosti exekučného titulu z dôvodu konfliktu

záujmov pri vyhotovovaní exekučného titulu... nijako neodpovedal“, napriek tomu, že

„uvedená námietka bola jediným dôvodom uvádzaným v námietkach proti exekúcii a je

podľa právneho názoru sťažovateľa zásadného charakteru, a je teda nutné na ňu náležitým

spôsobom odpovedať“. Sťažovateľka tvrdí, že absenciu akejkoľvek argumentácie okresného

súdu vo vzťahu k ňou vznesenej námietke proti exekúcii je potrebné posudzovať ako prejav

arbitrárnosti, čo zakladá porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 46

ods. 1 a dohovoru. V tejto súvislosti poukazuje aj na v sťažnosti bližšie

konkretizovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“), ústavného súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo Sťažovateľa spoločnosti AGRO SLÁVIA s. r. o. na spravodlivé súdne konanie

zaručené a a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Porušiteľom Okresným súdom

Bratislava I vedenom pod č. k.: -62, EX 58/2013 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Porušovateľa Okresného súdu

Bratislava I č. k.: -62, EX 58/2013 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I

na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť Sťažovateľovi... trovy konania

v celkovej výške 747,72 EUR, a to do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Sťažovateľka zároveň žiada, aby ústavný súd predbežným opatrením rozhodol, že:

„Vykonateľnosť napadnutého právoplatného Uznesenia Okresného súdu Bratislava I

č. k.: -62, EX 58/2013, ktorým boli zamietnuté námietky Sťažovateľa

spoločnosti AGRO SLÁVIA s. r. o. proti exekúcii sa odkladá, a to do okamihu

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Uvedená viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí

byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ), keďže

v podstate vymedzuje hranice, v ktorých sťažovateľ žiada realizovať ústavný prieskum

dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom

verejnej moci.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -62

zo 17. septembra 2012.

1.1 Vzhľadom na to, že sťažovateľka námietku porušenia svojho základného práva

zaručeného napadnutým rozhodnutím okresného súdu v podstate

žiadnym spôsobom neodôvodnila ( ), ústavný súd túto

časť sťažnosti odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (podobne

, , ) ani neoznačila, ktoré základné práva

namieta v rámci .

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v zmysle § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady ().

1.2 Predmetná sťažnosť však mohla byť odmietnutá aj podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Sťažovateľka v sťažnosti výslovne uviedla, že predmetnú sťažnosť podáva

„z dôvodu právnej istoty, ako aj z dôvodu zachovania prekluzívnej lehoty na podanie

sťažnosti pred Ústavný súdom Slovenskej republiky...“, keďže 17. októbra 2013 podala

okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie, ktoré odôvodnila

identickými dôvodmi majúcimi svoj základ v hmotnom práve, ktoré špecifikovala ako

v námietke proti exekúcii, tak aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že už v uznesení sp. zn.

z 25. novembra 2010 sa najvyšší súd vyjadril k otázke, či po začatí exekučného konania

možno mimo tohto konania namietať neexistenciu práva uznaného exekučným titulom –

notárskou zápisnicou, keď okrem iného uviedol:

„Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako

plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá

verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do

doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto

uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom

vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej

vykonateľnosti... Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej

zápisnica, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,

nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica

obsahovať... aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná... Táto dohoda oprávnenej

a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo

povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom

s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní

s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)

a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami

právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad

rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní ( ) Skutočnosť, že sa

osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je

uvedená v notárskej zápisnici so súhlasov s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho

súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch – so zreteľom na osobitné

okolnosti prejednávanej veci – sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že

nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).

Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice

posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez

zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych

predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že

vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.

Exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní

týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku... Na druhej

strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné

dôsledku (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu

možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť

z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa

samotným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu..., na ktorý bol v notárskej

zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu

vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo

k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom)

konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné

obohatenie.“

Aj v okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým rozhodnutím

odkázal sťažovateľku na možnosť ňou vznesené námietky „uplatniť v samostatnom konaní

o určenie neplatnosti exekučného titulu.“.

Okrem toho sama sťažovateľka v námietke proti exekúcii uviedla, že „pod sp. zn.

sa na tamojšom súde vedie konanie o neplatnosť uznesení valného

zhromaždenia, ktorými bola povinnému schválená určitá mzda... Nad rámec tam podanej

žaloby (podanej z dôvodu, že valné zhromaždenie nebolo náležite zvolané a všetky tam

prijaté rozhodnutia sú neplatné), ale jednoznačne možno konštatovať, že sa jedná

o neplatné schválenie mzdy povinnému, keďže podľa čl. XII ods. 11 spoločenskej zmluvy

povinného... sa na odmeňovanie konateľa a riaditeľa (pritom sa tu jedná aj o pohľadávku

z pracovnej zmluvy na pozíciu výkonný riaditeľ...) vyžaduje súhlas 100 % spoločníkov, čo

na predmetnom valnom zhromaždení úplne zjavne splnené nebolo a čo vyplýva zo samotnej

zápisnice z valného zhromaždenia...“.

Uvedené preukazuje, že sťažovateľka v konaní pred všeobecným súdom jednak

využila, ale zároveň má k dispozícii ďalší právny prostriedok ochrany svojich základných

práv a slobôd, a teda existuje orgán verejnej moci oprávnený preskúmať všetky ňou

vznesené námietky, čo v súčasnosti vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmavať

opodstatnenosť námietok sťažovateľky hmotnoprávneho charakteru uvádzaných v jej

sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím okresného súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014