Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/63/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ V. N., bývajúceho

v K., 2/ L. F., bývajúcej v K., oboch zastúpených JUDr. I. M., advokátkou so sídlom v K.,

proti odporkyni V. V., bývajúcej v H., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej

na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. decembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre

11. decembra 2008 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovatelia sa návrhom z 5. novembra 2007, ktorého zmenu súd prvého stupňa

pripustil uznesením z 31. marca 2008 č.k. -95, domáhali vydania rozsudku,

ktorým by súd určil, že právny úkon spísaný do notárskej zápisnice sp. zn. NZ X., N X.

spísanej na Notárskom úrade M. K., notárom so sídlom v K., dňa 11. marca 2004, ktorým

navrhovatelia ako dlžníci – povinné osoby vyhlásili uznanie záväzku a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou podľa

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je neplatný a zároveň žiadali, aby súd určil,

že neplatná je aj zmluva o výpožičke uzavretá dňa 11. marca 2004 medzi veriteľom V. V.

(odporkyňou), dlžníkom V. N. (navrhovateľom l/) a spoludlžníkom L. F. (navrhovateľkou 2/).

Okresný súd Komárno rozsudkom z 22. mája 2008 č.k. -148 určil, že

zmluva o výpožičke z 11. marca 2004 v časti dojednania zmluvnej pokuty nad 50 % ročne

zo sumy 330 000 Sk je neplatná. Ďalej určil, že právny úkon spísaný do notárskej zápisnice

2

u Notárskeho úradu notárky M. K. dňa 11. marca 2004 č. NZ X., N X., ktorým navrhovatelia

vyhlásili uznanie dlhu (t.j. záväzku zo zmluvy o výpožičke z 11. marca 2004) v časti

dohodnutej zmluvnej pokuty nad 50 % ročne z istiny 330 000 Sk, je neplatný. Vo zvyšku

návrh, t.j. v časti o určenie neplatnosti zmluvy o výpožičke okrem dojednania zmluvnej

pokuty nad 50 % ročne zo sumy 330 000 Sk a v časti o určenie neplatnosti uznania záväzku

zo zmluvy o výpožičke okrem dojednania zmluvnej pokuty nad 50 % ročne zo sumy 330 000

Sk, zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na vykonané

dokazovanie a ustanovenia ( až 3, , , ,

2 a § 545a) s tým, že označené právne úkony považoval len za čiastočne neplatné. Rozhodol

tak po zistení, že účastníci 11. marca 2004 uzatvorili zmluvu o výpožičke, z obsahu ktorej

vyplýva, že odporkyňa ako veriteľka dlžníkom (navrhovateľom) prenechala sumu 330 000

Sk. Podľa bodu I. odsek 3 tejto zmluvy dňom zloženia tejto hotovosti veriteľom do rúk

dlžníka je 11. marec 2004, z čoho je zrejmé, že došlo k odovzdaniu tejto sumy

navrhovateľom. Obsah tejto zmluvy potvrdili svojimi podpismi navrhovatelia aj

odporkyňa, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. Vzhľadom na tieto

skutočnosti tvrdenie navrhovateľov o tom, že im 11. marca 2004 žalovaná suma 330 000 Sk

odovzdaná nebola, považoval za účelové a uviedol, že je tiež nepravdepodobné, že ak by im

táto suma nebola odovzdaná, že by v ten istý deň – teda 11. marca 2004 podpísali

navrhovatelia aj notársku zápisnicu, v ktorej bol spísaný ich uznávací prejav tohto dlhu, ako aj

súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Okolnosť, že navrhovatelia si obsah

notárskej zápisnice neprečítali, nemôže byť dôvodom neplatnosti takéhoto úkonu, pretože pri

opačnej úvahe by akákoľvek právna istota v právnych vzťahoch bola vylúčená. Navrhovatelia

neprodukovali žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení ohľadne prípadného omylu a ďalších

dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Preto návrh navrhovateľov v časti o určenie

neplatnosti zmluvy o výpožičke, ako aj ich jednostranného právneho úkonu – uznanie

dlhu – ako nedôvodný zamietol. Za dôvodnú považoval námietku navrhovateľov o tom, že

dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 1 % z dlžnej sumy je v rozpore s dobrými mravmi

a táto nie je primeraná k výške istiny. Vychádzajúc z využil

tzv. moderačné oprávnenie súdu a výšku zmluvnej pokuty uznal za dôvodnú v rozsahu 50 %

istiny ročne, preto návrhu v tejto časti vyhovel. Otázku naliehavého právneho záujmu

navrhovateľov na podanej žalobe výslovne neriešil (napriek námietke odporkyne), vzhľadom

na vecné riešenie veci z jeho existencie v konaní vychádzal. O trovách konania rozhodol

v zmysle s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľov rozsudkom z 11. decembra 2008

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej

časti potvrdil. Odvolací súd vzhľadom na žalobný petit, sa predovšetkým zaoberal existenciou

naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na podanom návrhu v zmysle ustanovenia § 80

písm. c/ , ktorý je procesnou podmienkou konania o určenie neplatnosti označených

právnych úkonov, a nedostatok ktorej procesnej podmienky vedie k zamietnutiu návrhu bez

preskúmavania vecnej správnosti právneho posúdenia platnosti alebo neplatnosti predmetných

právnych úkonov. Podľa názoru odvolacieho súdu pomocou určovacej žaloby nie je možné

riešiť otázky, ktoré sa majú riešiť v inom konaní, resp. ktoré majú význam pre iné

prebiehajúce konanie (v ktorých ich možno riešiť ako predbežné otázky), lebo to vedie len

k zbytočnému „rozmnožovaniu“ sporov. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho

záujmu bolo potrebné prihliadnuť k tomu, že podľa označeného právneho úkonu pojatého

do uvedenej notárskej zápisnice vedie odporkyňa proti navrhovateľom exekučné konanie

(na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , súdny exekútor JUDr. L. S. – EX

X.), ako aj k osobitostiam notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na základe ktorého

bola nariadená exekúcia a ďalej k tomu, že pri nariadení exekúcie na základe notárskej

zápisnice súd nerieši správnosť vymáhanej sumy a dôvody vzniku (existencie) vymáhanej

pohľadávky. Skutočnosti tvrdené navrhovateľmi v návrhu mohli a mali namietať

v prebiehajúcom exekučnom konaní (či už v rámci námietok proti exekúcii – čo neučinili

alebo v rámci návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie) a nebolo

preto možné pomocou tejto podanej žaloby riešiť otázky, ktoré sa majú riešiť v inom konaní,

resp. ktoré majú význam pre iné prebiehajúce (exekučné) konanie, v ktorom ich možno riešiť

ako predbežné otázky. Podľa názoru súdu podaná žaloba by komplexne nevyriešila všetky

sporné skutočnosti medzi účastníkmi konania a že by viedla k riešeniu neplatnosti právnych

úkonov navrhovateľov pojatých do notárskej zápisnice a do zmluvy o výpožičke bez vplyvu

na existenciu notárskej zápisnice ako exekučného titulu a existenciu právnych vzťahov

založených zmluvou. Žaloba by nevyriešila (ne)existenciu žiadnych práv odporkyne podľa

uvedených právnych úkonov vyplývajúcich z hmotného práva a nevyriešila by ani otázku

zániku práva započítacím prejavom – plnením navrhovateľov (v súvislosti s autom R.) alebo

po dohode zo 14. septembra 2005, aj vzhľadom na odstúpenie odporkyne od tejto dohody zo

7. septembra 2007. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil, aj keď z iných právnych –

procesných dôvodov, pre ktoré vecné závery súdu prvého stupňa nepreskúmaval.

Zároveň proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie, keď za otázku zásadného právneho

významu (doteraz neriešenú v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky)

považoval riešenie „akou žalobou alebo iným procesným prostriedkom a v akom konaní má

a môže povinný namietať úplnú alebo čiastočnú neexistenciu práva ním uznaného do

notárskej zápisnice ako exekučného titulu a či teda toto môže so splnením procesnej

podmienky naliehavého právneho záujmu, namietať aj takouto žalobou po začatí exekučného

konania (mimo exekučného konania)“.

Proti rozsudku krajského súdu navrhovatelia podali dovolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), žiadali napadnutý rozsudok zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľov bola splnená procesná

podmienka naliehavého právneho záujmu, pretože v súčasnosti sa voči nim vedie exekučné

konanie, na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica NZ X., N X., obsahujúca

označené právne úkony, určenia neplatnosti ktorých sa v konaní domáhajú. Naliehavý právny

záujem je daný tým, že bez takéhoto určenia neexistencie práva nie je možné dosiahnuť

zastavenie exekučného konania. Otázka platnosti napadnutého právneho úkonu má zásadný

význam pre ďalší priebeh exekúcie a otázku platnosti nie je možné riešiť ako otázku

predbežnú v rámci exekučného konania vzhľadom na rozsiahle dokazovanie. Exekučný

poriadok v § 57 ods. 1 taxatívne vymedzuje podmienky zastavenia exekúcie a v rámci

exekučného konania súd skúma existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie. Podľa § 57

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku prichádza do úvahy zastavenie exekúcie pre

neprípustnosť (napr. neexistenciu dlhu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu). Podkladom pre

takéto posúdenie môže byť len rozhodnutie súdu vydané v sporovom konaní. Podľa § 57

ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku súd môže exekúciu zastaviť, ak rozhodnutie ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

V oboch prípadoch riešenie otázky neúčinnosti, neprípustnosti alebo zrušenia rozhodnutia,

ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, predpokladá rozsiahlejšie dokazovanie

a rozhodnutie súdu v sporovom konaní. Keďže tieto otázky nie je možné riešiť v exekučnom

konaní ako otázky predbežné, je daný ich naliehavý právny záujem pre podanie žaloby

o určenie neexistencie práva osobitnou žalobou mimo exekučného konania.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľov nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení

advokátkou ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je

opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Tieto vady konania neboli dovolateľmi namietané a ani z obsahu spisu tieto vady nevyplynuli.

V je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom jeho

rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného právneho

významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom podľa tohto ustanovenia, je

dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). V dovolacom konaní môžu byť v takom

prípade predmetom súdneho posudzovania len právne otázky [na riešenie skutkových otázok

dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta

druhá )].

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Pokiaľ odvolací súd v danom prípade pripustil dovolanie s odôvodnením, že jeho

rozhodnutie je po právnej stránke zásadného významu v otázke, „akou žalobou alebo iným

procesným prostriedkom a v akom konaní má a môže povinný namietať úplnú alebo čiastočnú

6

neexistenciu práva ním uznaného do notárskej zápisnice ako exekučného titulu a či teda toto

môže so splnením procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu namietať aj takouto

žalobou po začatí exekučného konania (mimo exekučného konania)“, je potrebné uviesť, že

v dovolacom konaní má a môže byť vyriešená len otázka, ktorá bola významná pre

rozhodnutie v preskúmavanej veci (t.j. v danom prípade v konaní o určenie neplatnosti

právnych úkonov); nie je úlohou dovolacieho súdu a ani zmyslom a účelom dovolacieho

konania, aby dovolací súd riešil otázky významné v iných konaniach (s iným predmetom).

Vychádzajúc z toho a tiež so zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd vychádzal z toho, že

odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti preskúmať

správnosť riešenia otázky, či navrhovateľ (povinný) môže (v zmysle či má naliehavý právny

záujem) po začatí exekučného konania mimo exekučného konania namietať úplnú alebo

čiastočnú neexistenciu práva ním uznaného do notárskej zápisnice, ktorá je exekučným

titulom.

Vzhľadom na obsah pripustenej dovolacej otázky a obsah dovolania dovolací súd

posudzoval správnosť záveru odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu

na podaní návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu – uznania dlhu obsiahnutého

v notárskej zápisnici a o určenie neplatnosti zmluvy o výpožičke peňazí z 11. marca 2004.

Podľa návrhom možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či

tu právny vzťah alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Odvolací súd posudzujúc splnenie podmienky určovacieho návrhu v zmysle § 80

písm. c/ so zreteľom na skutočnosť, že exekučným titulom v prebiehajúcom

exekučnom konaní je notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie navrhovateľov ako

dlžníkov (povinných osôb) o uznaní záväzku (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku) a ich súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorej súčasťou je zmluva o výpožičke peňazí medzi

odporkyňou a navrhovateľmi, dospel k záveru, že navrhovatelia nemajú na požadovanom

určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem. Skutočnosti tvrdené v návrhu

navrhovatelia mohli namietať v prebiehajúcom exekučnom konaní (či už v rámci námietok

proti exekúcii – čo neučinili, alebo v rámci návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú

a na jej zastavenie), preto nebolo možné pomocou podaného návrhu riešiť otázky, ktoré sa

majú riešiť v inom konaní.

Z obsahu spisu vyplýva, že voči navrhovateľom odporkyňa vedie exekúciu na základe

exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. V zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku notárska zápisnica je spôsobilým titulom na vykonanie rozhodnutia iba

za predpokladu, že bola spísaná predpísaným spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané

ustanovením § 46 a nasl. Notárskeho poriadku.

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie,

ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska

zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina

aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je

preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia

správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych

podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok

materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie

konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej

skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej

osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej

osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu

z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby

bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda

oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik

práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice

so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu

v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo

iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená

účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú

napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní ( ). Skutočnosť,

že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je

uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho

súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch – so zreteľom na osobitné okolnosti

prejednávanej veci – sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná

plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).

Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba

to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa

na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže

preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká

zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí zobrať do úvahy

prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu

podľa § 41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten kto prejav urobil, nemal

spôsobilosť na právne úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej

zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný

hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom

konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu

(v danej veci zmluvy o výpožičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti

s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva

exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného

v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny

základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.

Ak odvolací súd v preskúmavanej veci dospel z hľadiska pripustenej dovolacej otázky

k inému právnemu záveru, je jeho právne posúdenie veci nesprávne a jeho rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Daniela Sučanská, v.r.

predsedníčka senátu

9

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová