Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 499/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 15

Er 1502/2008, Ex 19541/2007 a jeho uznesením č. k. -11 z 3. septembra

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. augusta 2013 doručená sťažnosť J. S., (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, Ex 19541/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením č. k.

-11 z 3. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd

5. februára 2008 poverením č. 5107 000445 (ďalej len „poverenie“) poveril súdneho

exekútora P. H., Exekútorský úrad, Štefanovičova 20, Bratislava, aby v prospech

oprávneného – Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,

vymohol od povinného, ktorým bol sťažovateľ, sumu 33,19 € s prísl. z titulu nezaplatenia

blokovej pokuty na mieste za dopravný priestupok, ktorý spáchal 19. júla 2006.

Dňa 8. augusta 2012 bol okresného súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie

exekúcie odôvodnený uplynutím 3-ročnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z § 88 ods. 1

o priestupkoch v znení neskorších

predpisov. Napadnutým uznesením okresný súd návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie

ako nedôvodný zamietol, pričom s poukazom na doložku právoplatnosti a vykonateľnosti

exekučného titulu konštatoval, že „lehota na jeho vykonanie by uplynula 03. 08. 2009“.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že okresný súd mu neposkytol primeranú a spravodlivú

ochranu jeho práv zaručených a dohovoru. Ich porušenie

podľa jeho názoru spočíva v tom, že okresný súd vydal poverenie „v rozpore s platnými

ustanoveniami Ex. poriadku“ a že tu existujú „závažné rozpory vo veci legitimácie

oprávneného“, pretože súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia oprávneného

výslovne neoznačil ako „Slovenská republika...“. Sťažovateľ poznamenáva, že rovnako

súdny exekútor postupoval aj pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie č. Ex 19541/2007

z 11. marca 2008, ktoré mu bolo doručené 22. marca 2008. Na základe uvedených

skutočností sa preto domnieva, že exekúcia je proti nemu vedená nezákonne

a nespravodlivo a že okresný súd „zjavne legalizoval vlastné nezákonné a nespravodlivé

konanie proti sťažovateľovi vydaním arbitrárne odôvodneného uznesenia

č. k. -11, Ex 19541/2007 zo dňa 03. 09. 2012“, proti ktorému dokonca

nepripustil ani odvolanie; predmetné rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené

3. októbra 2012.

Sťažovateľ ďalej namieta, že ani jeho sťažnosť na prieťahy v predmetnom

konaní z 9. augusta 2012 predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2101/2012

zo 4. septembra 2012 „nevybavil náležito“.

Na základe uvedených skutočností v petite navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné právo J. S. na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu

Pezinok č. k. -11, Ex 19541/2007 zo dňa 03. 09. 2012 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. -11, Ex 19541/2007

zo dňa 03. 09. 2012 sa zrušuje, vec sa vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.

3. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a na právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom pod č. k. , Ex 19541/2007 vedenom na Okresnom súde Pezinok

porušené boli.

4. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Okresný súd

Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie

Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Uvedená viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí

byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ), keďže

v podstate vymedzuje hranice, v ktorých sťažovateľ žiada realizovať ústavný prieskum

dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom

verejnej moci.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením okresného

súdu č. k. -11 z 3. septembra 2012

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane vyslovil, že sťažnosť nemožno

považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti

(napr. ) a že nedodržanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti je zákonom

ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (), pričom

ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani nemožno odpustiť jej zmeškanie (,

).

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že táto judikatúra je sťažovateľovi,

aj jeho právnej zástupkyni známa, pričom už napr. uznesením sp. zn.

zo 6. júna 2012 ich upozornil na to, že podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ práva

patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí

sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia

uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou; podanie sťažnosti

podľa ústavnému súdu nevynímajúc.

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľom

vznesené námietky smerujú v podstate proti úkonom súdneho exekútora vykonaným

v priebehu exekúcie, ktorú považuje za nezákonnú a nespravodlivú, pričom v petite

napadnutým uznesením mal byť postup súdneho exekútora zlegalizovaný.

Odhliadnuc od absurdity vznesených námietok vrátane toho, že o dôvodoch

zakladajúcich arbitrárnosť napadnutého uznesenia sa mal sťažovateľ dozvedieť

až 22. augusta 2013 pri nazretí do spisu okresného súdu sp. zn. , od ktorého

dátumu odvodzuje začatie plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti vyplývajúcej

z , ústavný súd z pripojených príloh zistil, že o návrhu

sťažovateľa na zastanie exekúcie z 8. augusta 2012 rozhodol okresný súd napadnutým

uznesením tak, že ho ako nedôvodný zamietol; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

3. októbra 2012.

Ústavný súd považuje sťažovateľom podaný výklad, ktorým sa ho snaží presvedčiť

o včasnosti podania svojej sťažnosti, za účelový. Do obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru totiž nepatrí právo účastníka dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, ).

Keďže je zrejmé, že sťažovateľ podal sťažnosť po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53

ods. 3 , ústavný súd túto v napadnutej časti odmietol podľa

ods. 2 ako podanú oneskorene.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , Ex 19541/2007

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek tomu, že je zastúpený kvalifikovanou

právnou zástupkyňou, pričom obom je známa konštantná judikatúra ústavného súdu

týkajúca sa obsahu označených práv, námietku ich porušenia vo vzťahu k postupu

okresného súdu v napadnutom konaní v podstate žiadnym právne relevantným spôsobom

neodôvodnili a teda predložená sťažnosť v tejto časti neobsahuje jednu zo všeobecných

náležitostí požadovaných , čo zakladá dôvod

na jej odmietnutie podľa (podobne ,

, , a iné).

Vychádzajúc z konštantnej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej podstatou,

účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len

vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva

ešte mohlo trvať (napr. , , a iné), ústavný súd dospel

k názoru, že sťažnosť v tejto časti je aj zjavne neopodstatnená.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že úlohou okresného súdu, ktorý je

v exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomto

konaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov

exekučného konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch

má vzhľadom na obsah týchto návrhov zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) ustanovenú lehotu na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu

účastníka exekučného konania sa jeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku

trvania exekučného konania, ktoré začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie

exekútorovi a pokračuje niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených

vo štvrtej časti Exekučného poriadku, exekučný súd nemá ako ovplyvniť

(m. m. ).

Ako bolo uvedené, o návrhu sťažovateľa na zastanie exekúcie z 8. augusta 2012

rozhodol okresný súd napadnutým uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť

3. októbra 2012.

Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už reálne nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označených práv okresným súdom, ústavný súd sťažnosť

v tejto časti odmietol taktiež z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, pretože konanie o nej

nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd vo vzťahu k označeným

právam poskytuje (m. m. a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa nerozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014