Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 280/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S. a B. S. obidvoch bytom L., zastúpených

advokátkou JUDr. E. K., P., pre namietané porušenie ich základných práv podľa čl. 20

ods. 1, a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , EX 53/08 a v konaní

vedenom pod sp. zn. , EX 152/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. a B. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 22. februára

2012 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len ,,sťažovateľ“) a B. S. (ďalej len

,,sťažovateľka“, spolu ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na ochranu majetku podľa

(ďalej len ,,ústava“), práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový

protokol“), základného práva na súdnu ochranu podľa , základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

EX 53/08 a v konaní vedenom pod sp. zn. , EX 152/09. Sťažnosť

sťažovateľov bola podaná na poštovú prepravu 20. februára 2012.

2. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a pripojených príloh zistil, že okresný súd vydal

21. mája 2008 súdnej exekútorke Mgr. A. M. (ďalej len ,,súdna exekútorka“) poverenie

na vykonanie exekúcie, kde sťažovateľ vystupoval v procesnom postavení povinného.

Súdna exekútorka vydala pod sp. zn. EX 53/08 dňa 5. júna 2008 upovedomenie o začatí

exekúcie, ktorým zakázala sťažovateľovi nakladať s jeho majetkom. Predmetné

upovedomenie doručila aj sťažovateľke ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti, ktorej predajom

sa mala vykonať exekúcia. Obaja sťažovatelia následne podali námietky proti exekúcii,

ktoré odôvodnili tým, že im nie je známa skutočnosť o existencii exekučného titulu, ktorým

mal byť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 4. decembra

2007. Súdna exekútorka následne 11. júla 2008 vydala v tej istej exekučnej veci opravné

upovedomenie o začatí exekúcie, kde opravila pisársku chybu v prvotnom upovedomení

spočívajúcu v nesprávnom označení exekučného titulu, ktorým správne mal byť rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 4. decembra 2007.

3. Sťažovateľ sa v súvislosti s tvrdenými prieťahmi na strane okresného súdu pri

rozhodovaní o jeho námietkach obrátil so sťažnosťou aj na predsedníčku súdu, ktorá jeho

sťažnosť z 28. januára 2009 vyhodnotila ako dôvodnú. Zároveň v prípise z 24. februára

2009 konštatovala, že ešte 2. februára 2009 okresný súd uznesením sp. zn.

31 Ex 2366/2008, Ex 53/2008 jeho námietky zamietol.

4. Uznesením okresného súdu č. k. -131 z 1. apríla 2009 bola

exekúcia zastavená s tým, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

Dôvodom na zastavenie exekúcie bol právny záver súdu o neopakovateľnosti

upovedomenia o začatí exekúcie, v zmysle ktorého je vydanie ďalšieho, prípadne opravného

upovedomenia o začatí exekúcie v jednom exekučnom konaní neprípustné, pričom ani

Exekučný poriadok takúto možnosť nepozná. Uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo

právoplatnosť 27. apríla 2009. Opravným uznesením č. k. -153 z 18. mája

2009 okresný súd opravil označenie čísla konania v uznesení z 1. apríla 2009 tak, že

správne má byť -131. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. júla

2009.

5. Doplňujúcim uznesením č. k. -160 z 22. januára 2010 okresný súd

o určení výšky trov exekúcie rozhodol tak, že exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Na odvolanie

sťažovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 31. decembra

2010 v napadnutej časti výroku o trovách exekučného konania zrušil uznesenie

okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Ďalším doplňujúcim uznesením

č. k. -174 z 29. júna 2011 okresný súd opätovne rozhodol tak, že

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov exekučného konania. Toto v poradí druhé doplňujúce uznesenie okresného súdu

o trovách exekúcie a exekučného konania Krajský súd v Bratislave uznesením

sp. zn. z 30. novembra 2011 potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu

(týkajúce sa výlučne trov exekučného konania) nadobudlo právoplatnosť 9. januára 2012.

6. Po zastavení exekúcie uznesením okresného súdu z 1. apríla 2009 sa súdna

exekútorka 30. júna 2009 pod sp. zn. EX 152/09 obrátila na okresný súd s novou žiadosťou

o udelenie poverenia na podklade totožného exekučného(ých) titulu(ov). Na základe

poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal okresný súd pod č. 5107*009349, súdna

exekútorka 15. júla 2009 vydala upovedomenie o začatí exekúcie a pokračovala

v exekučnom konaní, ktoré bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

7. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú najmä tieto skutočnosti:

- na podklade neexistujúceho exekučného titulu bolo vydané nezákonné

upovedomenie o začatí exekúcie z 5. júna 2008, ktorým im bolo zakázané nakladať

s nehnuteľným majetkom, na ktorý už v tom čase mali uzavretú zmluvu o uzavretí budúcej

kúpnej zmluvy, a na základe ktorého boli vykonané zaisťovacie úkony na príslušnej správe

katastra, v dôsledku ktorých nedošlo k rozmnoženiu ich majetku;

- okresný súd o námietkach sťažovateľov nekonal plynulo a bez zbytočných

prieťahov;

- stali sa obeťou neprimeraných a potupných útokov voči nim a ich majetku

v dôsledku svojvôle konajúcej exekútorky a okresného súdu;

- v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. sa okresný súd

nevysporiadal s prekážkou litispendencie, keď nový návrh na vykonanie exekúcie došiel

súdnej exekútorke 30. júna 2009, ktorá mala okresnému súdu zatajiť, že predchádzajúce

exekučné konanie ešte nie je právoplatne zastavené, k čomu podľa sťažovateľov došlo

až 3. júla 2009, keď opravné uznesenie z 18. mája 2009 nadobudlo právoplatnosť

(bod 4 tohto uznesenia), čím mala získať neoprávnenú výhodu v prospech oprávneného,

- sťažovatelia vnímajú konanie exekútorky vo svetle opakovaných pochybení

zo strany okresného súdu ako neprípustnú a intenzívnu šikanu majúcu za následok

deštrukčné konanie...

8. Zachovanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovatelia zdôvodnili

tak, že túto podávajú ,,v lehote do 60 dní od nadobudnutie právoplatnosti potvrdzujúceho

uznesenia vydaného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

z 30. novembra 2011, doručené sťažovateľovi 9. januára 2012, čím bolo nezákonné

exekučné konanie právoplatne ukončené“.

9. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že ich označené práva boli porušené postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , EX 53/08 a v konaní vedenom pod sp. zn. ,

EX 152/09. Ďalej sťažovatelia v petite sťažnosti navrhovali, aby im ústavný súd priznal

primerané finančné zadosťučinenie každému po 17 350 € a náhradu trov konania.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa prvej a druhej vety každý má právo vlastniť majetok,

pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ) je rozhodnúť o prijatí

návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom stanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Ústavný súd predbežne prerokoval

sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí senátu a zistil, že z dôvodu jej

oneskoreného podania ju nemožno prijať na ďalšie konanie a musela byť odmietnutá.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že v lehote dvoch mesiacov

prechádzajúcich dňu podania sťažnosti sťažovateľov nenadobudlo právoplatnosť žiadne

rozhodnutie, ktorým by mali byť ich označené práva porušené, a takisto sa v tejto lehote

neuskutočnilo žiadne opatrenie ani zásah do ich a dohovorom garantovaných práv.

13. Všetky podstatné sťažnostné námietky totiž smerujú k tvrdenej nezákonnej

exekúcii a rôznym úkonom a rozhodnutiam v jej rámci, ktorá však bola zastavená

uznesením okresného súdu z 1. apríla 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. apríla 2009.

Na právoplatnosť ako vlastnosť tohto uznesenia o zastavení exekúcie nemalo vplyv ani

opravné uznesenie z 18. mája 2009, ktoré samo nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2009.

Rovnako, pokiaľ ide o ,,druhú“ exekúciu vedenú súdnou exekútorkou pod sp. zn.

EX 152/09, táto bola vedená na základe poverenia okresného súdu z 15. júla 2009

a sťažovatelia sa o nej dozvedeli najneskôr v septembri 2009 (čo vyplýva, okrem iného

z poznámok vlastnoručne písaných na doručených rozhodnutiach súdnej exekútorky).

14. Ak teda sťažovatelia namietajú porušenie svojich označených práv postupom

okresného súdu v označených konaniach, je zrejmé, že v rozsahu ich sťažnostných námietok

je sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 20. februára 2012, podaná oneskorene,

teda po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti namietaných rozhodnutí okresného

súdu, ako aj odvtedy, keď sa mohli dozvedieť o všetkých tvrdených opatreniach a zásahoch

okresného súdu a súdnej exekútorky.

15. Pokiaľ sťažovatelia odvodzujú začatie plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie

sťažnosti od právoplatnosti potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 30. novembra 2011, ktorá nastala 9. januára 2012, takýto prístup

nemožno akceptovať. Okresný súd totiž potom, čo bola ,,prvá“ exekúcia právoplatne

zastavená 27. apríla 2009, už rozhodoval iba o trovách exekúcie a trovách exekučného

konania, a vo vzťahu k jeho doplňujúcim uzneseniam č. k. -160

z 22. januára 2010 a sp. zn. -174 z 29. júna 2011 sťažovatelia v sťažnosti

nijak nenamietali, že práve nimi by mali byť porušené ich označené práva. Preto nie je

možné na základe takéhoto účelového výkladu považovať lehotu na podanie sťažnosti

za zachovanú.

16. Keďže ústavný súd pri plnení svojej základnej úlohy, ktorou je ochrana

ústavnosti ( ), postupuje na základe v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ), nemožno ho považovať za ničím

neobmedzeného strážcu ústavnosti. Ako už ústavný súd opakovane uviedol, sťažnosť

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti

(napr. ), pričom rovnako vyslovil, že nedodržanie zákonnej lehoty na podanie

sťažnosti je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej

(), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani

nemožno odpustiť jej zmeškanie (, ). Ak potom sťažovatelia podali

sťažnosť na ústavnom súde po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty, táto ako oneskorená

musela byť odmietnutá už pri jej predbežnom prerokovaní. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda

bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane zachovania lehoty

na podanie sťažnosti pred ústavným súdom.

17. Pre úplnosť ústavný súd navyše dodáva, že pokiaľ ide o namietané porušenie

práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. v primeranej lehote podľa dohovoru postupom okresného súdu,

dôvodom odmietnutia sťažnosti mohla byť aj jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa

stabilizovanej a konštantnej judikatúry ústavného súdu sa totiž ochrana týmto právam

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany ich

porušenie ešte trvalo. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu,

nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa

(napr. , , ). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že

rozhodovanie o námietkach a o zastavení exekúcie, vo vzťahu ku ktorému sťažovatelia

primárne namietajú porušenie označených práv, sa právoplatne skončilo v roku 2009.

Aj rozhodovanie okresného súdu o trovách exekúcie a trovách exekučného konania bolo

právoplatne ukončené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (20. februára 2012).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd už v čase uplatnenia ochrany označených práv

sťažovateľov prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu nemohol porušovať ich

označené práva, pretože už vo veci nekonal.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľov uvedenými v sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov

konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012