Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 68/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. B., H., zastúpenej advokátkou JUDr. T. V., K., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2012

doručená sťažnosť Ing. D. B., H. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že 27. augusta 1999 okresný súd

vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora Ing. B. H. vykonaním exekúcie

v zmysle návrhu oprávneného proti sťažovateľke ako povinnej. Predmetom exekúcie je

vymoženie sumy 768,80 € s príslušenstvom, trov konania a trov exekučného konania.

Peňažná pohľadávka oprávneného pochádza z podnikateľskej činnosti sťažovateľky, ktorú

ukončila v roku 1996 z dôvodu platobnej neschopnosti. Súdny exekútor vykonáva exekúciu

formou zrážok zo starobného dôchodku sťažovateľky. Okrem tejto exekúcie je na majetok

sťažovateľky (spoluvlastnícke podiely k poľnohospodárskej pôde) iným súdnym

exekútorom vedená iná exekúcia, ktorá dosiaľ nie je právoplatne ukončená.

Dňa 16. novembra 2011 sťažovateľka návrhom požiadala súdneho exekútora

o odklad exekúcie, čo odôvodnila nepriaznivým vplyvom exekúcie na jej zdravie,

nedostatkom peňazí na nákup liekov a potrebou zabezpečiť si vykurovanie počas zimy.

Dňa 28. novembra 2011 súdny exekútor predložil návrh okresnému súdu. Pre účely

posúdenia opodstatnenosti návrhu okresný súd vyžiadal od súdneho exekútora správu

o príjmoch a majetku sťažovateľky, ktorú predložil 15. marca 2012. Dňa 22. marca 2012

sťažovateľka doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie a listinné dôkazy o príjmoch

a majetku. Okresný súd uznesením č. k. -35 z 23. mája 2012 odklad

exekúcie nepovolil, pričom sťažovateľku poučil v tom zmysle, že z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov môže u súdneho exekútora dohodnúť iný spôsob vykonania

exekúcie.

Dňa 27. júna 2012 podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, v ktorej poukázala na to, že exekúcia sa proti

nej vedie už takmer 13 rokov, dĺžka exekúcie je neprimeraná a suma, ktorá ostane

sťažovateľke po vykonaní zrážky zo starobného dôchodku, jej nepostačuje na živobytie.

Túto sťažnosť predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 183/2012 z 19. júla 2012

vyhodnotil ako nedôvodnú a uviedol, že zo strany okresného súdu k žiadnym prieťahom

nedochádza a že súdny exekútor vykonáva exekúciu v prípade existencie majetku a príjmov

povinného až do úplného vyrovnania pohľadávky oprávneného.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedla, že hoci má súdny

exekútor vedomosť o jej sociálnej situácii, naďalej proti nej vedie exekúciu formou zrážok

zo starobného dôchodku. Pohľadávka oprávneného v dôsledku úrokov z omeškania veľmi

vzrástla a sťažovateľka nie je schopná splatiť dlh, ak sa nepredá nehnuteľný majetok

(ktorý je predmetom inej exekúcie, pozn.). Konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. je v rozpore s účelom zaručeného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov, pretože ani po uplynutí viac ako 13 rokov nie je právoplatne

ukončené. Vedenie tejto exekúcie sťažovateľku, ktorá žije v právnej neistote a beznádeji,

poškodzuje.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd konštatuje, že úlohou okresného súdu, ktorý je v exekučnom konaní

exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomto konaní (ako jediný

oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov exekučného

konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch má vzhľadom

na obsah týchto návrhov

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ustanovenú

lehotu na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného

konania sa jeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného

konania, ktoré začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje

niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného

poriadku, exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide

o odklad, resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57

Exekučného poriadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch rozhodnúť aj bez návrhu.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou

osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná

činnosť“). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne

a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi,

medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne

záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom

v exekučnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že hoci predmetné exekučné

konanie trvá už viac ako 13 rokov, okresný súd v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(2. októbra 2012) o žiadnom návrhu sťažovateľky nerozhodoval. Na základe posledného

návrhu sťažovateľky zo 16. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -35

z 23. mája 2012 odklad exekúcie nepovolil a sťažovateľku poučil v tom zmysle, že

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov môže u exekútora dohodnúť iný spôsob

vykonania exekúcie. Toto rozhodnutie sťažovateľka prevzala ešte 22. júna 2012, kedy

nadobudlo aj právoplatnosť.

Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených

práv sťažovateľky, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

sťažnosť podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z tohto dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky

v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2013