Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)III. ÚS 68/2013
PDF · 127.35 KB
No categories available
III. ÚS 68/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. B., H., zastúpenej advokátkou JUDr. T. V., K., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er/2829/1999
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2012
doručená sťažnosť Ing. D. B., H. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er/2829/1999.
Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že 27. augusta 1999 okresný súd
vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora Ing. B. H. vykonaním exekúcie
v zmysle návrhu oprávneného proti sťažovateľke ako povinnej. Predmetom exekúcie je
vymoženie sumy 768,80 € s príslušenstvom, trov konania a trov exekučného konania.
Peňažná pohľadávka oprávneného pochádza z podnikateľskej činnosti sťažovateľky, ktorú
ukončila v roku 1996 z dôvodu platobnej neschopnosti. Súdny exekútor vykonáva exekúciu
formou zrážok zo starobného dôchodku sťažovateľky. Okrem tejto exekúcie je na majetok
sťažovateľky (spoluvlastnícke podiely k poľnohospodárskej pôde) iným súdnym
exekútorom vedená iná exekúcia, ktorá dosiaľ nie je právoplatne ukončená.
Dňa 16. novembra 2011 sťažovateľka návrhom požiadala súdneho exekútora
o odklad exekúcie, čo odôvodnila nepriaznivým vplyvom exekúcie na jej zdravie,
nedostatkom peňazí na nákup liekov a potrebou zabezpečiť si vykurovanie počas zimy.
Dňa 28. novembra 2011 súdny exekútor predložil návrh okresnému súdu. Pre účely
posúdenia opodstatnenosti návrhu okresný súd vyžiadal od súdneho exekútora správu
o príjmoch a majetku sťažovateľky, ktorú predložil 15. marca 2012. Dňa 22. marca 2012
sťažovateľka doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie a listinné dôkazy o príjmoch
a majetku. Okresný súd uznesením č. k. 0 Er/2829/1999-35 z 23. mája 2012 odklad
exekúcie nepovolil, pričom sťažovateľku poučil v tom zmysle, že z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov môže u súdneho exekútora dohodnúť iný spôsob vykonania
exekúcie.
Dňa 27. júna 2012 podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, v ktorej poukázala na to, že exekúcia sa proti
nej vedie už takmer 13 rokov, dĺžka exekúcie je neprimeraná a suma, ktorá ostane
sťažovateľke po vykonaní zrážky zo starobného dôchodku, jej nepostačuje na živobytie.
Túto sťažnosť predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 183/2012 z 19. júla 2012
vyhodnotil ako nedôvodnú a uviedol, že zo strany okresného súdu k žiadnym prieťahom
nedochádza a že súdny exekútor vykonáva exekúciu v prípade existencie majetku a príjmov
povinného až do úplného vyrovnania pohľadávky oprávneného.
Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedla, že hoci má súdny
exekútor vedomosť o jej sociálnej situácii, naďalej proti nej vedie exekúciu formou zrážok
zo starobného dôchodku. Pohľadávka oprávneného v dôsledku úrokov z omeškania veľmi
vzrástla a sťažovateľka nie je schopná splatiť dlh, ak sa nepredá nehnuteľný majetok
(ktorý je predmetom inej exekúcie, pozn.). Konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 0 Er/2829/1999 je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov, pretože ani po uplynutí viac ako 13 rokov nie je právoplatne
ukončené. Vedenie tejto exekúcie sťažovateľku, ktorá žije v právnej neistote a beznádeji,
poškodzuje.
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 0 Er/2829/1999 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez
zbytočných prieťahov a zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 140/03,
III. ÚS 118/04, III. ÚS 170/06).
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er/2829/1999.
Ústavný súd konštatuje, že úlohou okresného súdu, ktorý je v exekučnom konaní
exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomto konaní (ako jediný
oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov exekučného
konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch má vzhľadom
na obsah týchto návrhov zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ustanovenú
lehotu na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného
konania sa jeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného
konania, ktoré začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje
niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného
poriadku, exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide
o odklad, resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57
Exekučného poriadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch rozhodnúť aj bez návrhu.
Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná
činnosť“). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne
a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom
v exekučnom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že hoci predmetné exekučné
konanie trvá už viac ako 13 rokov, okresný súd v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
(2. októbra 2012) o žiadnom návrhu sťažovateľky nerozhodoval. Na základe posledného
návrhu sťažovateľky zo 16. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 0 Er/2829/1999-35
z 23. mája 2012 odklad exekúcie nepovolil a sťažovateľku poučil v tom zmysle, že
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov môže u exekútora dohodnúť iný spôsob
vykonania exekúcie. Toto rozhodnutie sťažovateľka prevzala ešte 22. júna 2012, kedy
nadobudlo aj právoplatnosť.
Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených
práv sťažovateľky, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z tohto dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky
v nej uvedených.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2013