Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 383/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Jozefom Cakom, Štefana Moyzesa 25, Trnava, pre namietané porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. októbra 2012 podala okresnému súdu návrh,

ktorým sa domáhala zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom

pod sp. zn. EX 690/09 „z dôvodu jej nemajetnosti a z dôvodu nemožnosti vymôcť

od nej pohľadávku oprávneného s príslušenstvom, s trovami exekučného konania alebo

samotné trovy exekučného konania“. Dňa 8. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručené

doplnenie návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie a zároveň návrh na odklad exekúcie

a žiadosť o urýchlené rozhodnutie v jej veci. Keďže okresný súd o tomto podaní nerozhodol

„v lehote 30 dní v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku“, 9. januára 2015 podala

sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), na ktorú jej odpovedala predsedníčka

okresného súdu listom sp. zn. Spr 4/2015 z 22. januára 2015 s tým, že „pri vybavovaní veci

vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou boli určité

prieťahy...“, a preto plynulosť jej vybavenia bude pravidelne sledovať.

Podľa názoru sťažovateľky v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

pretože „Okresný súd Bardejov od dňa doručenia návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. dňa

9. 10. 2012 nevykonal žiaden úkon (výsluch, pojednávanie), pričom žiadnym spôsobom

sťažovateľku neinformoval o stave veci. Súd rovnako odo dňa doručenia návrhu na odklad

exekúcie, t. j. dňa 8. 8. 2014 nerozhodol ani o danom návrhu (aj napriek zákonnej lehote)“.

Sťažovateľka v sťažnosti taktiež poukazuje na to, že vedenie exekúcie zrážkami

z invalidného dôchodku v sume približne 50 € mesačne ju neúmerne zaťažuje, zvyšuje jej

sociálnu odkázanosť a v končenom dôsledku prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorom sa

nachádza.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jej základné právo zaručené a právo

zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 355,75 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorú odôvodňuje tým,

že okresný súd do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jej návrhu na zastavenie

exekúcie z 5. októbra 2012, resp. návrhu na odklad exekúcie zo 4. augusta 2014.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že úlohou okresného súdu, ktorý je

v exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomto

konaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov

exekučného konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch má

vzhľadom na obsah týchto návrhov zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenú lehotu

na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa

jeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré

začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým

zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku,

exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad,

resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučného

poriadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch rozhodnúť aj bez návrhu

(m. m. ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. Okrem toho prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá

pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva

nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu

(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať

o odmietnutí spravodlivosti ().

Na účely overenia sťažnostných námietok ústavný súd na okresnom súde zistil, že

tento uznesením č. k. 102 z 13. apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.

mája 2015, exekúciu zastavil, pretože nebola nariadená na základe exekučného titulu, ktorý

je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

So zreteľom na špecifický charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie je

rozhodovanie o právach a povinnostiach ako takých, ústavný súd konštatuje,

že v okolnostiach daného prípadu sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 ods. 1 zákona

č. podaná predsedníčke okresného súdu splnila svoj účel a bola účinným

prostriedkom nápravy porušenia jej označených práv. Uvedená skutočnosť v spojení s tým,

že od podania návrhu sťažovateľky na zastavenie exekučného konania okresnému súdu

do podania sťažnosti ústavnému súdu uplynuli dva roky a štyri mesiace, pričom okresný súd

nemal povinnosť rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na odklad exekúcie „v lehote 30 dní

v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku“, pretože sťažovateľka nie je subjektom

poskytujúcim alebo zabezpečujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov,

viedla ústavný súd k záveru, že trvanie napadnutého konania samo osebe nedosahuje takú

ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom (podobne napr. ,

, , a iné), preto ňou predloženú sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015