Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 383/2015
PDF · 353.8 KB
No categories available
III. ÚS 383/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Jozefom Cakom, Štefana Moyzesa 25, Trnava, pre namietané porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. októbra 2012 podala okresnému súdu návrh,
ktorým sa domáhala zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 690/09 „z dôvodu jej nemajetnosti a z dôvodu nemožnosti vymôcť
od nej pohľadávku oprávneného s príslušenstvom, s trovami exekučného konania alebo
samotné trovy exekučného konania“. Dňa 8. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručené
doplnenie návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie a zároveň návrh na odklad exekúcie
a žiadosť o urýchlené rozhodnutie v jej veci. Keďže okresný súd o tomto podaní nerozhodol
„v lehote 30 dní v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku“, 9. januára 2015 podala
sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), na ktorú jej odpovedala predsedníčka
okresného súdu listom sp. zn. Spr 4/2015 z 22. januára 2015 s tým, že „pri vybavovaní veci
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 3 Er/400/2009 boli určité
prieťahy...“, a preto plynulosť jej vybavenia bude pravidelne sledovať.
Podľa názoru sťažovateľky v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
3 Er 400/2009 naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pretože „Okresný súd Bardejov od dňa doručenia návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. dňa
9. 10. 2012 nevykonal žiaden úkon (výsluch, pojednávanie), pričom žiadnym spôsobom
sťažovateľku neinformoval o stave veci. Súd rovnako odo dňa doručenia návrhu na odklad
exekúcie, t. j. dňa 8. 8. 2014 nerozhodol ani o danom návrhu (aj napriek zákonnej lehote)“.
Sťažovateľka v sťažnosti taktiež poukazuje na to, že vedenie exekúcie zrážkami
z invalidného dôchodku v sume približne 50 € mesačne ju neúmerne zaťažuje, zvyšuje jej
sociálnu odkázanosť a v končenom dôsledku prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorom sa
nachádza.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd
nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Er 400/2009 bolo porušené jej základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 355,75 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 400/2009, ktorú odôvodňuje tým,
že okresný súd do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jej návrhu na zastavenie
exekúcie z 5. októbra 2012, resp. návrhu na odklad exekúcie zo 4. augusta 2014.
Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že úlohou okresného súdu, ktorý je
v exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomto
konaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov
exekučného konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch má
vzhľadom na obsah týchto návrhov zákonom Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenú lehotu
na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa
jeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré
začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým
zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku,
exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad,
resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučného
poriadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch rozhodnúť aj bez návrhu
(m. m. III. ÚS 68/2013).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. Okrem toho prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá
pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva
nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu
(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať
o odmietnutí spravodlivosti (IV. ÚS 242/07).
Na účely overenia sťažnostných námietok ústavný súd na okresnom súde zistil, že
tento uznesením č. k. 3 Er 400/2009 102 z 13. apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.
mája 2015, exekúciu zastavil, pretože nebola nariadená na základe exekučného titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
So zreteľom na špecifický charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie je
rozhodovanie o právach a povinnostiach ako takých, ústavný súd konštatuje,
že v okolnostiach daného prípadu sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. podaná predsedníčke okresného súdu splnila svoj účel a bola účinným
prostriedkom nápravy porušenia jej označených práv. Uvedená skutočnosť v spojení s tým,
že od podania návrhu sťažovateľky na zastavenie exekučného konania okresnému súdu
do podania sťažnosti ústavnému súdu uplynuli dva roky a štyri mesiace, pričom okresný súd
nemal povinnosť rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na odklad exekúcie „v lehote 30 dní
v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku“, pretože sťažovateľka nie je subjektom
poskytujúcim alebo zabezpečujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov,
viedla ústavný súd k záveru, že trvanie napadnutého konania samo osebe nedosahuje takú
ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom (podobne napr. I. ÚS 96/2011,
III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012, III. ÚS 54/2013 a iné), preto ňou predloženú sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015