Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 54/2013
PDF · 119.13 KB
No categories available
III. ÚS 54/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti t., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou
JUDr. V. B., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 Er/5483/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti t., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti t., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er/5483/2012.
Sťažovateľka uviedla, že 29. júna 2012 podala návrh na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, ktorý následne 13. júla 2012 požiadal okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd listom zo 17. augusta 2012 postúpil vec
Okresnému súdu Košice II. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3 NcC/30/2012-18
z 21. septembra 2012 rozhodol, že na konanie je príslušný okresný súd. Dňa 25. októbra
2012 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy
predložil rámcovú kúpnu zmluvu, ručiteľskú zmluvu a rozhodcovskú zmluvu. Hoci súdny
exekútor požadované doklady v stanovenej lehote predložil, okresný súd mu dosiaľ nevydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Sťažnosť sťažovateľky z 12. októbra 2012 na postup
okresného súdu spôsobujúci zbytočné prieťahy v tomto konaní predseda okresného súdu
listom sp. zn. Spr 207/12 z 5. novembra 2012 vyhodnotil ako dôvodnú a za vzniknuté
prieťahy sa ospravedlnil.
Podľa názoru sťažovateľky v dôsledku prieťahov v predmetnom konaní došlo
k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť. Vymoženie dlžnej sumy
bude pravdepodobne neúspešné, pretože povinný v 1. rade nedisponuje žiadnym majetkom
a na majetok povinného v 2. rade je vedená iná exekúcia. Táto situácia vyvoláva
u sťažovateľky pocity krivdy a zúfalstva a spôsobuje stratu dôvery k orgánu, ktorého úlohou
je ochrana zákonnosti.
Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er/5483/2012 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez
zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 300 €,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er/5483/2012 odôvodnená tým, že
okresný súd takmer päť mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie.
Ústavný súd konštatuje, že právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia je
považované za integrálnu súčasť súdnej ochrany zahrňujúcej aj právo účastníka konania
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul... Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), ktorým
je v zmysle tohto zákona notárska zápisnica... a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu...
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 MCdo/11/2010 z 26. septembra 2011, v ktorom uviedol:
„... Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul
opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke
formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako
aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti
a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa
má nútene vykonať)...
Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný
preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie
niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., je povinný exekučné
konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza.
Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu
zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku.
Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné iba
v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom)...“
Keďže v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, Obchodného arbitrážneho súdu K., okresný súd nemal povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v lehote 15 dní od jej doručenia. Ústavný súd zistil, že okresný súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie 10. decembra 2012 a 12. decembra 2012 ho expedoval súdnemu
exekútorovi. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého
konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú
(podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2013