Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 91/2012
PDF · 104.97 KB
No categories available
III. ÚS 91/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť D. D., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára
2012 doručená sťažnosť D. D., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
T. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 15. februára 2010 podal okresnému súdu žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia; vec je vedená pod sp. zn. 27 C 39/2010.
Pre nezaplatenie súdneho poplatku okresný súd uznesením z 31. marca 2010 zastavil
konanie, ktoré na základe odvolania sťažovateľa uznesením z 21. apríla 2010 zrušil. Termín
pojednávania stanovený na 16. jún 2010 okresný súd bez odôvodnenia zmenil na 25. jún
2010; toto pojednávanie odročil na neurčito. Dňa 3. septembra 2010 sťažovateľ požiadal
okresný súd o nariadenie a vykonanie procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu
vo veci. Dňa 24. marca 2011 sťažovateľ požiadal okresný súd o pokračovanie v konaní.
Dňa 10. mája 2011 bola vykonaná ohliadka na mieste samom. Dňa 12. augusta 2011
sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania a rozhodnutie vo veci.
Dňa 22. septembra 2011 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že vo veci bude nariadené
znalecké dokazovanie. Dňa 7. októbra 2011 sťažovateľ požiadal okresný súd o doručenie
uznesenia o pribratí znalca. Dňa 5. januára 2012 sťažovateľ požiadal okresný súd
o vykonanie procesných úkonov v záujme rýchlej a účinnej ochrany jeho práv, na čo však
okresný súd nereagoval. Sťažovateľ tvrdí, že v predmetnom konaní dochádza k prieťahom.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 39/2010.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že ju bolo potrebné odmietnuť
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01,
III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS
221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania
(dva roky) sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú
(podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011).
V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by
vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľ má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému
súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto
rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. marca 2012