Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 100/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2008

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka,

Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa,

Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti R. T., H.,

zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., R., za účasti M. S., H., zastúpenej advokátom JUDr.

J. S., K., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce H. konaných

2. decembra 2006 takto

rozhodol:

Voľby starostu obce H. konané 2. decembra 2006 v y h l a s u j e z a n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2006 doručená volebná sťažnosť R. T., H. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. M. B., R., za účasti M. S., H. (ďalej aj „zvolená starostka“), zastúpenej advokátom

JUDr. J. S., K., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce H. konaných

2. decembra 2006.

Uznesením ústavného súdu č. k. -11 z 27. júna 2007 bola táto volebná

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

1. Zo sťažnosti vyplynulo, že: «... Vo voľbách konaných dňa 02. 12. 2006 som

kandidoval na funkciu starostu obce H. O tento post sa vo voľbách uchádzali dvaja

kandidáti. Celkový počet platných odovzdaných hlasov pre kandidátov na starostu bol 125.

Z toho som ja získal 59 hlasov, čo predstavuje 47,2 % z celkového počtu odovzdaných

hlasov. Protikandidátka získala 66 hlasov. V zmysle ) písm. a)

Z. z. upresňujem, že z dôvodov uvedených nižšie napádam zvolenie protikandidátky za

starostku v obci H. ...

Mojím jediným protikandidátom bola odporkyňa, ktorá pôsobí vo funkcii starostky

obce už štyri volebné obdobia. V čase pred konaním volieb mi niektorí obyvatelia našej

obce - voliči oznámili, že sa im starostka (moja protikandidátka) prostredníctvom jej

sesternice E. S., bytom H., vyhrážala, že ak jej nedajú vo voľbách hlas, v prípade že bude

opäť zvolená za starostku, nezaradí ich na zoznam nezamestnaných osôb zúčastňujúcich sa

verejnoprospešných prác v rámci aktivačných prác. Tým by tieto osoby boli ukrátené

o aktivačný príspevok vo výške 1 900,- Sk mesačne, čo pre nezamestnané osoby predstavuje

dôležitú časť ich príjmu. Tieto osoby potom z obavy pred uskutočnením vyhrážok volili za

starostu obce moju protikandidátku.

O pravdivosti tohto tvrdenia a opodstatnenosti obáv občanov svedčí aj tá skutočnosť,

že hneď po voľbách, dňa 04. 12. 2006 oznámila odporkyňa trom voličom, aby už nechodili

na aktivačné práce. Dňa 05. 12. 2006 to oznámila štvrtej osobe.

Protikandidátka vedome, hrubým spôsobom a aj opakovane porušovala volebnú

kampaň a to protiústavným a protizákonným konaním, ktoré ovplyvnilo vôľu občanov.

Z titulu funkcie starostky obce zneužila svoje postavenie. Tým porušila jeden zo základných

volebných princípov, deklarovaných aj článkom 30 ods. 1) ,

ktorým je právo občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich

zástupcov. Voličov totiž nepresviedčala svojím programom, schopnosťami či skúsenosťami,

ale ich protizákonným spôsobom vydierala a vyhrážala sa im v konečnom dôsledku

spôsobením majetkovej ujmy (stratou nároku na aktivačný príspevok). Jej konanie podľa

nášho názoru napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a preto v súčasnosti

zvažujeme aj podanie podnetu na trestné stíhanie.

Okrem toho sa mi ešte žiada uviesť, že protikandidátka sa už od rána zdržiavala vo

volebnej miestnosti a v budove, kde sa konali voľby, čo mohlo vyvolať podozrenie

z ovplyvňovania voličov pri hlasovaní. Podľa môjho názoru týmto konaním „demonštrovala

svoju silu“. V čase o 09.37 hod. prevzala členka volebnej komisie moju písomnú sťažnosť

na neustálu prítomnosť kandidátky na post starostu vo volebnej miestnosti. Keďže predseda

volebnej komisie nápravu neurobil, túto skutočnosť som telefonicky oznámil zapisovateľovi

Obvodnej volebnej komisii v R. pánovi Z. P., ktorý do volebnej miestnosti v H. poslal

kontrolný orgán. Po vykonaní nápravy sa protikandidátka vo volebnej miestnosti viac

nezdržiavala. ...

Protikandidátka vo voľbách získala 66 hlasov, ja som získal 59 hlasov. Rozdiel

v počte hlasov bol 7. Keby som získal minimálne o štyri hlasy viac, pomer hlasov by bol 63

ku 62 hlasom v môj prospech. Som presvedčený, že keby protikandidátka nezneužila svoje

postavenie verejného činiteľa a nezastrašovala voličov v úmysle získať ich hlasy, bol by som

vo voľbách zvíťazil. Moje presvedčenie preukazujem pripojenými čestnými vyhláseniami

troch občanov (ďalšie štyri pošlem dodatočne), ktorý vyhlásili, že by volili mňa, keby sa

nebáli, že moja protikandidátka splní svoje vyhrážky. Tento počet občanov je z hľadiska

výsledku volieb rozhodujúci. Mám vedomosti, že takto ovplyvnených občanov je viac,

ostatní však neboli doposiaľ ochotní dosvedčiť to, z dôvodu, že protikandidátka v súčasnosti

zastáva funkciu starostky obce. Mám za to, že protikandidátka protiústavným a

protizákonným spôsobom ovplyvnila slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti a tak dosiahla iný výsledok volieb, než si voliči skutočne želali. ...

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a predložené dôkazy navrhujem, aby plénum

Ústavného súdu Slovenskej republiky po vykonanom dokazovaní vydal v zmysle § 63 ods. 1)

písm. a) nasledovný nález:

Ústavný súd vyhlasuje voľby za starostu obce konané dňa 02. 12. 2006 v obci H. za

neplatné.

Zároveň žiadam súd, aby v zmysle ) uložil

protikandidátke povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania, a to vydaním nasledovného

uznesenia

„M. S. je povinná uhradiť sťažovateľovi R. T. trovy konania, pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia v celkovej výške 5 848,- Sk, do troch dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia.“»

2. Z vyjadrenia zvolenej starostky z 5. augusta 2007 doručeného ústavnému súdu

8. augusta 2007 vyplýva: «... Máme za to, že tvrdenia sťažovateľa sa nezakladajú na

pravde.

Ako neúspešný kandidát na starostu obce H., sťažovateľ podal tieto tvrdenia účelovo

a tendenčne, len s jediným cieľom, a to spochybniť priebeh a ústavnosť celých volieb na

starostu obce.

Nezákonnosť a neústavnosť vidí sťažovateľ, ako vo svojej sťažnosti uvádza,

v porušení a 4 SR, ktorý hovorí, že občania majú za rovnakých

podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Zároveň poukázal na údajné

„zastrašovanie“ voličov tým, že ich nezaradím do verejnoprospešných prác a tiež na to, že

som sa mala protiprávne zdržiavať vo volebnej miestnosti a v budove, kde sa konali voľby.

V tejto súvislosti poukazujeme na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 17. februára 1999, kde bolo konštatované, že právo na prístup

k voleným funkciám zaručené neznamená právo

na úspech pri kandidovaní na konkrétnu funkciu.

Ako dôvod nezákonnosti sťažovateľ uvádza, že:

- došlo k „zastrašovaniu voličov“ a vyhrážala som sa prostredníctvom sesternice

E. S. voličom, že ich nezaradím do verejnoprospešných prác,

- zdržiavala som sa vo volebnej miestnosti a v budove, kde sa konali voľby, čím som

mala demonštrovať svoju silu,

ad. 1) Celý problém v obci H. sa odvíjal od toho, že miestna volebná komisia

nezaregistrovala kandidátsku listinu SMK na poslancov obecného zastupiteľstva, pretože

neobsahovala zákonom stanovené údaje.

Argumentácia o tom, že moja sesternica E. S. sa vyhrážala potenciálnym voličom a

takto ich ovplyvnila sa nezakladajú na pravde. Nikdy som nemala a nemám sesternicu E. S.

a meno E. S. sa ani nenachádza v evidencii obyvateľov obce H. ??!!.

Všetko zrejme súvisí s podnikateľskými aktivitami sťažovateľa (prostredníctvom

I. V.), ktorý v hostinci ešte v piatok večer pred voľbami nalieval alkohol a takto opakovane

ovplyvňoval voličov.

Zároveň Ing. Š. F. a V. M. chodili osobne po domoch a „presviedčali“ voličov o tom,

koho majú voliť!!!. ...

ad. 2) Pokiaľ ide o moju účasť vo volebnej miestnosti, skutočnosti uvádzané

sťažovateľom nie sú pravdivé.

V miestnosti som sa zdržiavala výlučne len zo zákonných dôvodov - t. j. odovzdanie

tlačív a miestnosti volebnej komisii. Aj kontrola nezistila žiadne porušenie zákona.

Zo zápisnice zo zasadnutia miestnej volebnej komisie v obci H. je zrejmé ako toto

zasadnutie prebiehalo - čiže tvrdenie sťažovateľa o tom, že došlo k ovplyvňovaniu a

zasahovaniu do činnosti, prípadne ovplyvňovaniu nie je pravdivá. Inak by sa to predsa

muselo objaviť v zápisnici a zástupca pozorovateľov by na tom určite trval!!.

K tomu je ešte potrebné dodať, že počas celého volebného aktu bol vo volebnej

miestnosti ako nestranný pozorovateľ zástupca SMK - MKP - pán Ing. Š. F. (zástupca tej

istej skupiny ako sťažovateľ)!!!. Na nič podstatného nepoukázal a ani nežiadal niečo

zapísať do zápisnice. Naopak - podľa vyjadrenia členov volebnej komisie - bol to práve on,

ktorý ešte vo volebnej miestnosti sa snažil ovplyvňovať voličov.

Keď došlo k sčítaniu hlasov, požiadal predsedu komisie o otvorenie dverí a ani

nepočkal na vyhotovenie zápisnice a volebnú miestnosť opustil. ...

Na základe vyššie uvedených skutočností a tiež na základe ustálenej judikatúry

Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že pre neplatnosť volieb do orgánov samosprávy musí

dôjsť k závažným porušeniam a zákona, tvrdíme, že ústavná

sťažnosť podaná sťažovateľom, v ktorej sa sťažuje na osobu starostky obce H., je účelovo a

tendenčne namierená voči úspešnej kandidátke na post starostu obce H.

Pretože sťažovateľ nevie preukázať, že by úspešná kandidátka alebo členovia

miestnej volebnej komisie alebo členovia okrskových volebných komisií vedome a zámerne

ovplyvnili priebeh a tým aj výsledok volieb, čo by bolo možné považovať za závažné

porušenie a zákona, snaží sa s cieľom anulovať výsledok volieb ako celku, obviniť

z nezákonnosti kandidátov.

Navrhujeme preto, aby Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa R. T., bytom H.

zamietol.»

II.

A.

1. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do obecného

zastupiteľstva a starostu obce H. z 2. decembra 2006 podpísanej o 22.00 h vyplýva, že počet

platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 125. Zvolená

starostka M. S. (ANO) získala 66 hlasov a sťažovateľ R. T. (SMK) získal 59 hlasov. Z tejto

zápisnice, ktorú podpísalo všetkých päť jej členov, napokon vyplýva, že „ďalej boli

prítomní pozorovatelia zo SMK-MKP“.

2. Zo sťažnosti, ktorú podal sťažovateľ 2. decembra 2006 o 09.37 h miestnej volebnej

komisii okrem iného vyplýva: „... podávam sťažnosť na volebnú komisiu v obci H. za hrubé

porušenie práv podľa o voľbách do samosprávy obcí...

z dôvodu neuznania nominovaného pozorovateľa O. M. napriek tomu, že obvodná volebná

komisia v R. na svojom zasadnutí dňa 30. 11. 2006 vyhovela žiadosti vyslania

pozorovateľov a prijala Uznesenie č. 1 z 30. 11. 2006.

Ďalšie porušenie sa týka prítomnosti kandidátky na post starostu vo volebnej

miestnosti a v budove Obecného úradu, kde sa konajú voľby, čo by ako kandidátka na

starostu mala vedieť a tiež aj volebná komisia ju na to mala upozorniť. ...“

3.1 Z čestného vyhlásenia voličky M. É. z 11. decembra 2006 vyplýva, že:

„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola

E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H. vyzvaná, a to

nasledovným spôsobom:

... dňa 29. 11. 2006 od rodiny som dopočula, že keď nebudem voliť M. S., budem

postihovaná v priebehu jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože

som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.2 Z čestného vyhlásenia voličky E. Š. z 11. decembra 2006 vyplýva, že:

„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola

E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H. vyzvaná, a to

nasledovným spôsobom:

... dňa 29. 11. 2006 od susedky som dopočula, že keď nebudem voliť M. S., budem

postihovaná v priebehu jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože

som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.3 Z čestného vyhlásenia voličky E. S. z 11. decembra 2006 vyplýva, že:

„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola

E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H. vyzvaná, a to

nasledovným spôsobom:

... dňa 28. 11. 2006 manžel mi povedal, že sa dopočul od rodiny, že keď nebudem

voliť M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože

som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.4 Z čestného vyhlásenia voliča Ing. R. S. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:

„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bol

E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H. vyzvaný, a to

nasledovným spôsobom:

Dňa 28. 11. 2006 ma rodinný príslušníci varovali, že keď nebudem voliť M. S.,

budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP a budeme spolu s manželkou postihovaný

počas jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohol slobodne rozhodnúť, koho by som volil, pretože som

sa dôvodne obával splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volil jej protikandidáta R. T.“

3.5 Z čestného vyhlásenia voliča M. M. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:

„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bol

E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H. vyzvaný, a to

nasledovným spôsobom:

Dňa 26. 11. 2006 mi manželka povedala, že v ten istý deň bola u nás v dome... M. S.,

ktorá sa vyhrážala, že keď nebudem voliť M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na

VPP a budeme postihovaný aj počas jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohol slobodne rozhodnúť, koho by som volil, pretože som

sa dôvodne obával splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volil jej protikandidáta R. T.“

3.6 Z čestného vyhlásenia voličky V. M. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:

„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola

E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H. vyzvaná, a to

nasledovným spôsobom:

Dňa 26. 11. 2006... E. S. ma navštívila u nás doma, s tým, že sa mi vyhrážala a to

spôsobom, že keď nebudeme voliť M. S., budeme spolu s manželom vyčiarknutí zo zoznamu

osôb na VPP a budeme postihovaný počas jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože

som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.7 Z čestného vyhlásenia voličky B. P. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:

„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola

E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H. vyzvaná, a to

nasledovným spôsobom:

... dňa 29. 11. 2006 starká mi volala, že keď nebudem voliť M. S., budeme vyčiarknutí

zo zoznamu osôb na VPP.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože

som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

4. Zvolená starostka 24. júla 2007 zaslala ústavnému súdu toto oznámenie:

„Oznamujem Vám, že meno E. S. sa nenachádza v evidencii obecného úradu. Ďalej

prehlasujem, že žiadnu sesternicu menom E. som nikdy nemala a nemám.“

5. Z čestného vyhlásenia z 25. júla 2007, ktoré doručila ústavnému súdu zvolená

starostka, vyplýva, že:

„Podpísaná A. O., bytom H., čestne vyhlasujem, že pred komunálnymi voľbami

v roku 2006 ma navštívil p. Ing. Š. F. a V. M., ktorí sa mi vyhrážali, že musím voliť aj

s celou rodinou R. T., lebo inak bude zle.“

6. M. S. a K. M., ktoré boli zamestnané na obecnom úrade ako koordinátorky, tiež

zaslali - prostredníctvom zvolenej starostky - ústavnému súdu rovnaké čestné vyhlásenie

z 25. júla 2007:

„... čestne vyhlasujem, že šiesti občania, ktorý neboli zobraní v januári na aktivačné

práce si neplnili svoje pracovné povinnosti, ktoré odôvodnili tým, že po voľbách im už ja

nebudem rozkazovať.“

7. Napokon prostredníctvom zvolenej starostky boli ústavnému súdu doručené čestné

vyhlásenia z 23. júla 2007 a 24. júla 2007 rovnakého znenia:

„Podpísaná... potvrdzujem, že starostka obce M. S. pred komunálnymi voľbami

konanými dňa 02. 12. 2006 ma nevydierala a nevyhrážala sa mi, že ak jej vo voľbách

nedám svoj hlas nezoberie ma na verejnoprospešné práce.“

Uvedené čestné vyhlásenia overene podpísali: B. P. (ktorá inak podpísala aj čestné

vyhlásenie opačného znenia, pozri bod 3.7), I. K., A. O., K. B., A. S., H. O., I. B., E. M.,

V. S., V. O., J. L., B. T., O. O., F. L., M. V., T. V., I. B., A. R., K. L., M. K., D. M., M. O.,

D. G., J. V., J. O., O. M. a J. H.

B.

Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal na Obecnom úrade v H.

2. júna 2008 výsluchy svedkov. Pri výsluchoch boli osobne prítomní sťažovateľ a zvolená

starostka. Právni zástupcovia účastníkov konania svoju neúčasť ospravedlnili.

Z výpovede svedkyne H. O., ktorá bola predsedníčkou okrskovej (a zároveň

miestnej) volebnej komisie, vyplýva, že voľby prebiehali bez vážnych nedostatkov.

Prihlásili sa dvaja pozorovatelia, a to Ing. Š. F. a E. M., komisia však pripustila prítomnosť

iba jedného pozorovateľa. Títo sa napokon striedali vo volebnej miestnosti. Cez deň bol

prítomný Ing. Š. F. a v podvečer prišiel E. M. Pri sčítavaní hlasov boli prítomní obaja

pozorovatelia. Práve preto, že za pozorovateľa bol pripustený iba jeden z menovaných, bola

podaná sťažnosť na obvodnú volebnú komisiu, ktorej člen Z. P. sťažnosť vyšetril

telefonicky a dospel k záveru, že nedošlo k pochybeniu okrskovej volebnej komisie.

Svedkyňa ešte poznamenala, že volebná komisia dostala ešte jednu sťažnosť na to, že pani

starostka sa údajne zdržiavala vo volebnej miestnosti. Túto sťažnosť prišli prešetriť aj

z okresnej volebnej komisie, pretože ju dostali aj oni, ale podľa predsedníčky okrskovej

volebnej komisie nenašli žiadne nedostatky.

Svedkyňa I. K. uviedla, že bola členkou volebnej komisie. Voľby prebiehali pomerne

pokojne, kým Ing. Š. F. nepodal sťažnosť. Potom prišli prešetriť túto sťažnosť a zistili, že

nie sú nedostatky. Podľa jej názoru, volebná komisia nepripustila oboch pozorovateľov

z toho dôvodu, lebo H. je malá obec, naraz neprišlo veľa voličov, a okrem toho pri sčítavaní

hlasov boli obidvaja prítomní a mohli kontrolovať výsledky volieb. Podľa jej názoru pred

voľbami zo strany sťažovateľa boli rozdávané salónky, ona však z týchto nedostala.

Svedok Z. P. uviedol, že bol ustanovený za zapisovateľa obvodnej volebnej komisie.

Mal informácie o tom, že SMK chcela v novembri 2006 delegovať na voľby do obecného

zastupiteľstva a za starostu obce H. pozorovateľa Ing. Š. F. Obvodná volebná komisia túto

žiadosť prerokovala a odporučila miestnej volebnej komisii, aby v súlade s uznesením

Ústrednej volebnej komisie tohto pozorovateľa pripustila k voľbám. Členovia obvodnej

volebnej komisie boli „v teréne“ v deň volieb a zistili, že miestna volebná komisia uvedené

odporúčanie vzala na vedomie. Ďalšie sťažnosti vo vzťahu k obecným voľbám v H.

nezaznamenali, ale dodal, že ani by nemali kompetenciu tieto sťažnosti riešiť.

Z výpovede svedka Ing. Š. F. vyplýva, že bol pozorovateľom pri voľbách do

obecného zastupiteľstva a na starostu obce H., pričom zastupoval občianske združenie. Ako

pozorovateľ považoval za dôležité byť prítomný, pretože v komisii nebol nikto zo SMK, za

ktorú chcel tiež kandidovať za poslanca obecného zastupiteľstva, avšak došlo

k nedorozumeniam, a preto napokon kandidovať nemohol. Okrem toho sa stal

pozorovateľom z dôvodu, že vo volebnej komisii boli rodinní príslušníci starostky, tak ako

aj počas ostatných volieb. Ráno okolo 8.30 h sa dozvedel, že vo vedľajšej miestnosti sa

zdržiava starostka. Túto skutočnosť avizoval telefonicky sťažovateľovi, ktorý sa potom na

to sťažoval. Napokon poukázal na to, že starostka obce sa zdržiavala vo vedľajšej miestnosti

celý deň, pripravovala raňajky a pre volebnú komisiu doniesla aj obed a večeru. Táto

skutočnosť je v dedine všeobecne známa. On od sťažovateľa žiadne salónky nedostal a ani

ich neroznášal, resp. vôbec o nich nevie.

Z výpovede svedkyne E. R. a pripomienok účastníkov konania vyplynulo, že túto

svedkyňu považovali voliči podpisujúci čestné vyhlásenia sťažovateľovi (pozri bod 3.1 až

3.7) za „E. S., sesternicu M. S.“. Menovaná svedkyňa však uviedla, že nie je v žiadnom

príbuzenskom pomere s účastníkmi konania, je susedkou zvolenej starostky. Svedkyňa

poprela, že by niektorým voličom „sprostredkovávala vyhrážanie“, že pokiaľ nebudú voliť

M. S., nebudú zaradení na aktivačné práce. Jedine s jednou voličkou bola pred

komunálnymi voľbami v kontakte, a to s V. M., s ktorou si „ozrejmili“ iba to, že na ňu

„vymýšľala špinavosti“. Podľa svedkyne pani V. M. ešte aj v deň volieb chodila robiť

kampaň. Nie je pravdou, čo uvádzala svedkyňa M. É. vo svojom čestnom vyhlásení.

Vypočutá svedkyňa trvala na konfrontácii s menovanou svedkyňou. Napokon dodala, že

ona salónky od sťažovateľa nedostala, iba počula, že v kampani boli rozdávané. Pravdou je,

že aj od obecného úradu dostali salónky, ale na Vianoce, a to dôchodcovia nad 60 rokov.

Pred výsluchom svedkyne M. É. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra

2006 (bod 3.1), na čo svedkyňa uviedla, že zotrváva na tomto svojom čestnom vyhlásení,

a dodala, že ľudia, ktorí robili kampaň pre starostku, uvádzali, že ak ju nebudeme voliť, tak

z toho budeme mať nevýhody. Konkrétne to bola E. R., susedka starostky, ktorá chodila po

dedine. Na otázku zvolenej starostky svedkyňa uviedla, že aj keď sú voľby tajné, bála sa

voliť sťažovateľa. Dodala tiež, že na Vianoce od starostky dostali salónky, ale od

sťažovateľa nič nedostala, ani nebol za ňou a nenaliehal, aby ho volila.

Pri vykonanej konfrontácii medzi svedkyňou M. É. a svedkyňou E. R. obe svedkyne

zotrvali v plnom rozsahu na svojich pôvodných výpovediach. Na požiadavku svedkyne R.,

aby svedkyňa É. uviedla aspoň jednu osobu, u ktorej bola ovplyvňovať voličov, oslovená

odvetila, že to bolo napríklad u V. M., keď jej doniesla „koštovku zo zabíjačky“. Svedkyňa

R. uviedla, že to nie je pravda.

Pred výsluchom svedkyne V. M. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra

2006 (bod 3.6), na čo svedkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho čestného

vyhlásenia, a dodala, že svedkyňa E. R. prišla do ich domu a „priniesla hurky a klobásy“

pre jej svokru. Menovaná svedkyňa povedala, že to poslala pani starostka, a spýtala sa, koho

budú voliť vo voľbách. Vytýkala jej, že ich celá dedina odsudzuje, že ako Slovenka bude

voliť Maďara, a vyhrážala sa, že to bude mať zlé následky, pretože ich starostka v prípade

zvolenia nezoberie na verejnoprospešné práce. Svedkyňa ešte dodala, že jej manžel bol tak

nahnevaný, že hodil vedro o stenu domu. Ďalej uviedla, že v pondelok po voľbách sa zišli

všetci robotníci v požiarnej zbrojnici, ktorí chodili na verejnoprospešné práce, a tam

starostka vyhlásila, že «môjho manžela a mňa ako druhú nezoberie do verejnoprospešných

prác, pretože sme vykonali „špinavú prácu“ pred voľbami, lebo sme roznášali letáky».

O rozdávaní salóniek pred voľbami svedkyňa nemala vedomosti. Svedkyňa napokon

uviedla, že napriek tomu, že nikto nevie, kto koho volí, a nevedela to ani pani starostka,

nezobrala ju ani jej manžela na aktivačné práce.

Pred výsluchom svedka M. M. bolo prečítané jeho čestné vyhlásenie z 11. decembra

2006 (bod 3.5), na čo svedok uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho čestného

vyhlásenia, a dodal, že voľby boli v sobotu a už v pondelok sme chceli nastúpiť na

verejnoprospešné práce, avšak „bol som prvý, ktorý vyletel“. O tejto skutočnosti neskôr

potreboval doklad z dôvodu, že je „polovičný invalidný dôchodca“, takýto doklad mu bol

vystavený, avšak konkrétny dôvod, prečo s ním nebude uzatvorená nová zmluva o vykonaní

verejnoprospešných prác, tam uvedený nebol. Podľa svedka sa tieto skutočnosti týkajú aj

jeho manželky V. M..

Pred výsluchom svedkyne E. Š. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra

2006 (bod 3.2), na čo svedkyňa uviedla, že „čo som podpísala som iba počula“. Pána T.

považuje za mladého človeka s veľkým a dobrým srdcom, ale inak nemá výhrady ani proti

zvolenej starostke, viac sa vyjadrovať k tejto veci nemôže a ani nebude. Na otázku zvolenej

starostky, prečo sa bála voliť sťažovateľa, keď voľby sú tajné, svedkyňa nevedela

odpovedať, uviedla len, že „volič volí toho, koho chce“.

Pred výsluchom svedkyne E. S. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra

2006 (bod 3.3), na čo svedkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho čestného

vyhlásenia, a dodala, že už týždeň pred voľbami, keď pripravovala chlebíčky na prezentáciu

sťažovateľa, bolo povedané, že z tohto bude zle. Dopadlo to tak, že boli vyradení

z evidencie osôb na verejnoprospešné práce. Zmluvy sa končili koncom decembra a od

1. januára 2007 s ňou a s jej manželom už neboli obnovené. Svedkyňa ďalej uviedla, že od

roku 2002 nemala žiadne napomenutie ani sa nestalo, že by nenastúpila do práce. Suma

3 800 Sk im ako štvorčlennej rodine chýbala, preto boli za starostom v Č., odkiaľ pochádza,

ktorý ich zamestnal na verejnoprospešné práce. Neskôr ich zamestnal sťažovateľ.

O rozdávaní saloniek sťažovateľom svedkyňa nemá vedomosti, počula to prvýkrát.

Pred výsluchom svedka Ing. R. S. bolo prečítané jeho čestné vyhlásenie

z 11. decembra 2006 (bod 3.4), na čo svedok uviedol, že zotrváva na svojom čestnom

vyhlásení, a dodal, že po voľbách boli obaja vyradení z verejnoprospešných prác tak, ako to

uviedla jeho manželka. Ďalej dodal, že pred voľbami boli oslovení, či by nepomohli

pripraviť občerstvenie pri prezentácii sťažovateľa, s čím aj súhlasili. Brat so švagrinou

neprišli, povedali, že z toho bude zle. Dňa 3. decembra 2006 starostka obce povedala, že

nepredĺži s nami zmluvu o vykonaní verejnoprospešných prác. Pokiaľ ide o dôvody, najprv

to malo byť, že svedok nechce pracovať, teraz „je to už alkohol, a neviem čo všetko sa ešte

vymyslí“, poznamenal svedok. Inak, pokiaľ by to bol alkohol, tak podľa svedka možno

zostanú na týchto prácach šiesti.

Na otázku sťažovateľa, či bol nejaký záznam o tom, že by bol svedok pod vplyvom

alkoholu počas výkonu verejnoprospešných prác, svedok uviedol, že žiadny záznam

o alkohole ani o tom, že by odmietol nastúpiť, alebo by bol poslaný domov, nie je.

Svedok na otázku zvolenej starostky, že keď sú voľby tajné, prečo by sa obával voliť

svojho kandidáta, udáva, že aj tak by vedeli, koho volil, pretože už pri prezentácii

sťažovateľa tu zvolená starostka mala „špiónov“, ktorí vedeli, kto chce koho voliť.

Pred výsluchom svedkyne B. P. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 12. decembra

2006 (bod 3.7), na čo svedkyňa uviedla, že: „Netrvám na čestnom vyhlásení, ktoré som

podpísala 12. decembra, ale naopak trvám na čestnom vyhlásení, ktoré som podpísala

23. júla 2007. Pravda je taká, že som si čestné vyhlásenie z 12. decembra 2006 poriadne

neprečítala a keďže sťažovateľ ma morálne podporil a veľa pomáhal, som toto vyhlásenie

podpísala. Nikto sa mi nevyhrážal pred voľbami, že budem vyčiarknutá zo zoznamu osôb na

verejnoprospešné práce, ak nebudem voliť M. S.“

Pred výsluchom svedkyne A. O. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 25. júla 2007

(bod 5), na čo svedkyňa uviedla, že sa pridržiava svojho čestného vyhlásenia, ktorého obsah

zopakovala, a dodala, že ona sa zúčastnila aj na kampani sťažovateľa, ale rozhodovala sa

podľa vlastnej mienky koho voliť. Na otázku sťažovateľa svedkyňa ďalej uviedla, že sa

zúčastňuje na verejnoprospešných prácach. Text, ktorý podpísala na čestnom vyhlásení

z 25. júla 2007, jej napísala K. M., pracovníčka obecného úradu, ktorá maďarsky napísaný

text preložila a napísala.

Pred výsluchom svedka O. O. bolo prečítané jeho čestné vyhlásenie z 24. júla 2007

(bod 7), na čo svedok uviedol, že zotrváva na svojom čestnom vyhlásení, a dodal, že

podpísať takéto čestné vyhlásenie mu napadlo po tom, ako ho starostka oslovila, a keďže sa

mu ani jedna, ani druhá strana nevyhrážala, tak ho podpísal. Svedok ďalej uviedol, že sa už

viac rokov a aj v súčasnosti zúčastňuje na aktivačných prácach.

Svedkyňa M. S. koordinátorka verejnoprospešných prác uviedla, že sa pridržiava

svojho čestného vyhlásenia z 25. júla 2007 (bod 7), pričom neplnenie pracovných

povinností, ktoré uvádza v čestnom vyhlásení, spočívalo v tom, že menovaní šiesti občania

podľa jej názoru už čakali, že starostka prehrá voľby a že ona im už nebude rozkazovať.

Poznamenala, že menovaní prišli každé ráno a nastupovali aj do práce.

Na otázku sťažovateľa, či osobám, ktoré už nemohli pokračovať vo vykonávaní

verejnoprospešných prác, bolo dané na vedomie, že svoju prácu nevykonávajú dobre, alebo

že s nimi nepočítajú, svedkyňa uviedla, že asi v októbri alebo novembri 2006 starostka

upozornila týchto ľudí, že ak nebudú vykonávať dobre svoju prácu, tak nebudú pokračovať

vo vykonávaní verejnoprospešných prác. Písomný záznam o tom neexistuje.

III.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Podľa orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním na štvorročné obdobie. ...

Z citovaných článkov vyplýva, že podobne, ako sú zdrojom štátnej moci

občania ( ), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia

obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom

slobodných a demokratických volieb. Voľby sú teda prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto zodpovedá i zákonná

úprava volebného súdnictva, ktorého zmyslom a účelom v demokratickom právnom štáte je

nezávislý prieskum regulárnosti priebehu a výsledkov volieb, garancie legitimity moci

dodržaním legality jeho utvárania. Volebné súdnictvo je pritom z pohľadu ústavného

založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou (a to objektívnou alebo

potencionálnou) a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke,

podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy k vyvráteniu tejto

domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo,

ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí

v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať

pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie

za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť

volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké

postavenie.

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie má

priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom

fungovania demokratického štátu ().

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sa uplatní len vtedy, ak

k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však

vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Inými slovami, každé porušenie volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť

volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada

pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými

štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie

volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd v okolnostiach danej veci

posúdil, či zistené skutočnosti jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným porušením

citovaných ustanovení volebného zákona.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že jeho protikandidátka sa pred voľbami

aspoň siedmim voličom (ktorých čestné vyhlásenia priložil k svojej volebnej sťažnosti)

prostredníctvom iných obyvateľov obce vyhrážala, že „ak jej nedajú vo voľbách hlas,

v prípade že bude opäť zvolená za starostku, nezaradí ich na zoznam nezamestnaných osôb

zúčastňujúcich sa verejnoprospešných prác v rámci aktivačných prác. ... Tieto osoby potom

z obavy pred uskutočnením vyhrážok volili za starostu obce moju protikandidátku.“.

Sťažovateľ argumentoval ďalej tým, že „protikandidátka vo voľbách získala 66 hlasov, ja

som získal 59 hlasov. Rozdiel v počte hlasov bol 7. Keby som získal minimálne o štyri hlasy

viac, pomer hlasov by bol 63 ku 62 hlasom v môj prospech.“.

Predovšetkým treba konštatovať, že ústavný súd obzvlášť ochraňuje princíp

slobodných volieb, ktorý zahrňuje v sebe tak organizačné záruky volebného procesu, ako aj

jeho ľudskoprávnu dimenziu.

Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné

voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný princíp politickej

plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý

zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú

možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich

kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich

postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či

manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.

Vzhľadom na uvedené princípy a tvrdenia účastníkov konania bolo z pohľadu

ústavného súdu potrebné predovšetkým preskúmať pravdivosť sťažnostného tvrdenia

zásadného významu v danej veci, a to, či sa protikandidátka sťažovateľa skutočne vyhrážala

menovaným siedmim voličom označeným spôsobom, či hrozba bola reálna, a taktiež

intenzitu a možný dopad (príčinnú súvislosť) týchto vyhrážok na výsledok napadnutých

volieb.

Z vykonaného dokazovania, najmä listinných dôkazov a výpovedí svedkov

vyplynulo, že hlasovanie niektorých voličov v ostatných voľbách starostu obce H.,

preukázateľne nebolo možné považovať za výraz ich slobodnej vôle. Svedkyňa M. É.

vo svojej výpovedi opakovane potvrdila, že sa jej E. R. vyhrážala, že ak nebude voliť M. S.,

„bude postihovaná v priebehu jej volebného obdobia“. Menovaná svedkyňa zotrvala na

svojom stanovisku aj po konfrontácii s E. R. Rovnako manželia M. M. a V. M. pri svojom

výsluchu opakovane potvrdili, že E. R. (susedka, a nie sesternica zvolenej starostky) sa im

„vyhrážala“, že keď nebudú voliť „M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP

a budeme postihovaní aj počas jej volebného obdobia“. Napokon aj podľa výpovede

svedkov došlo k tomu, že v pondelok po voľbách sa zišli všetci robotníci v požiarnej

zbrojnici, ktorí chodili na verejnoprospešné práce, a tam zvolená starostka svedkyni V. M.

verejne oznámila, že „môjho manžela a mňa ako druhú nezoberie do verejnoprospešných

prác, pretože sme vykonali špinavú prácu“ pred voľbami, lebo sme „roznášali letáky“. Aj

manželia S. zotrvali na svojich čestných vyhláseniach a poukázali na to, že im bolo pred

voľbami „vyhrážané“, že „keď nebudeme voliť M. S., budeme spolu s manželom

vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP a budeme postihovaní počas jej volebného obdobia“,

a dodali, že to dopadlo tak, že im v pondelok po voľbách bolo oznámené, že boli vyradení

z evidencie osôb na verejnoprospešné práce. Ich predmetné zmluvy sa končili koncom

decembra a už od 1. januára 2007 s nimi obnovené neboli. Z uvedených skutočností

nepochybne vyplýva, že hrozba, ktorá bola preukázateľne prejavená na adresu uvedených

osôb zúčastňujúcich sa na aktivačnej činnosti, bola reálna. A to aj napriek tomu, že v zmysle

príslušných ustanovení o službách zamestnanosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) sa príspevok

na aktivačnú činnosť poskytuje na základe dohody medzi úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny a obcou. V danom prípade však aktivačná činnosť bola organizovaná v zmysle

zákona o službách zamestnanosti Obcou H. a teda aj jej najvyšším výkonným orgánom -

starostkou, túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa - koordinátorka verejnoprospešných prác

M. S., ktorá okrem iného uviedla, že „asi v októbri alebo novembri 2006 starostka

upozornila týchto ľudí, že ak nebudú vykonávať dobre svoju prácu, tak nebudú pokračovať

vo vykonávaní verejnoprospešných prác“. Zvolená starostka teda mala reálny vplyv na

zaradenie obyvateľov obce na aktivačné činnosti a na predĺženie, resp. ukončenie týchto

činností. Zvolená starostka stretnutie s menovanými svedkami v pondelok po komunálnych

voľbách, ktoré sa uskutočnilo v miestnej požiarnej zbrojnici, nepoprela. Dodala však, že

k nepredĺženiu zmluvných vzťahov s menovanými voličmi na aktivačné práce nedošlo

z pertraktovaných dôvodov. Nepredložila však žiadny písomný doklad o tom, že by uvedení

svedkovia v príslušných evidenciách mali záznam o tom, že by akýmkoľvek spôsobom

neplnili svoje povinnosti pri vykonávaní aktivačných prác.

Za porušenie slobody volieb, ale aj korektnej politickej súťaže a volebnej kampane

treba nepochybne pokladať aj také konanie, ktoré spočíva v preukázanej hrozbe násilia,

straty zamestnania, resp. iných sociálnych istôt. V danom prípade preukázané vyhrážanie sa

voličom tým, že nebudú zaradení na aktivačné práce, nepochybne mohol mať vplyv na

zvolenie starostu v obci H. Volebné právo minimálne piatich voličov nebolo slobodné,

pretože sa volieb zúčastnili pod nátlakom a vplyvom starostky obce. Pokiaľ však nejde

o slobodné voľby, takéto voľby neplnia svoje základné funkcie, medzi ktoré patrí hlavne

demokratická legitimácia politickej moci.

Vzhľadom na uvedené zistenia úlohou ústavného súdu bolo napokon skúmať, do akej

miery malo alebo mohlo mať uvedené hrubé a preukázané pôsobenie na vôľu voličov vplyv

na výsledok hlasovania, a koniec koncov na výsledky volieb starostu obce H., ktorý netreba

chápať iba v zmysle mechanického súčtu odovzdaných hlasov, ale aj vzhľadom na účel a

zmysel takýchto volieb, ale i širší záujem na ochrane jednotlivých prvkov demokratického

právneho štátu. Ústavný súd dospel k záveru, že pri rozdiele siedmich hlasov medzi

kandidátmi na post starostu obce, s poukazom na preukázané vyhrážanie sa voličom tým, že

nebudú zaradení na aktivačné práce, a tým stratia aj svoje minimálne sociálne istoty, bolo

treba konštatovať, že predmetné volebné pochybenie je značnej intenzity a spôsobilo

skutočné deformovanie vôle voličov, aj keď v danom prípade nejde o „procesuálnu“

volebnú nezákonnnoť, ale o nezákonnosť materiálnu. Voľba, pri ktorej sa kandidát vyhráža,

že v prípade jeho zvolenia volič hlasujúci za protikandidáta stratí hoci aj minimálne sociálne

istoty, už nie je slobodnou voľbou, tak ako to predpokladá a zákon.

Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne aj ostatnými námietkami

sťažovateľa v danej veci, pretože už nemohli podstatnejším spôsobom ovplyvniť výrok

rozhodnutia ústavného súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych záverov ústavný súd rozhodol

podľa tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

nálezu.

Podľa ústavný súd môže fakultatívne priznať

úspešnému účastníkovi konania náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Vzhľadom na

charakter predmetného konania ústavný súd rozhodol, že sťažovateľovi, ktorý mal v konaní

úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Podľa sa k rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2008