Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 79/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2011

v pléne o sťažnosti J. B., U., zastúpenej advokátom JUDr. C. S., P., za účasti Ing. J. C.,

pre namietanú nezákonnosť volieb starostu obce Urmince konaných 27. novembra 2010

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. decembra 2010 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. C. S., P., za účasti Ing. J. C. (ďalej len „zvolený starosta“ alebo

„starosta“), pre namietanú nezákonnosť volieb starostu obce Urmince konaných

27. novembra 2010. Podstatou sťažnosti sú podozrenia sťažovateľky, že zmätky pri

sčítavaní hlasov mohli mať vplyv na výsledok napadnutých volieb.

Sťažovateľka najprv uviedla, že v obci Urmince bola zriadená miestna volebná

komisia, ktorá pozostávala z piatich členov a ktorá v zmysle § 15 ods. 5 zákona Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) plnila úlohy okrskovej volebnej komisie.

Predsedníčkou miestnej volebnej komisie bola M. Š.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti vytýka miestnej volebnej komisii nasledujúce

porušenia zákona o voľbách:

a) Zapisovateľka volebnej komisie, ktorá zabezpečuje len organizačné

a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie,

sa zároveň zúčastňovala v rámci priebehu volieb na obchôdzke členov volebnej komisie,

ktorí boli občanmi obce požiadaní o prenosnú volebnú schránku. Zároveň sa aktívne

zúčastňovala na otváraní obálok a sčítavaní volebných lístkov.

Činnosť zapisovateľa je upravená § 11a ods. 1 zákona o voľbách. Zapisovateľ

nevykonáva činnosť člena volebnej komisie, s čím v danom prípade súvisí § 31 ods. 6

zákona o voľbách, v ktorom sa uvádza, že s prenosnou volebnou schránkou sú povinní

súčasne chodiť dvaja členovia volebnej komisie. Zároveň sa zapisovateľka podľa svedectiev

pozorovateľov aktívne zúčastňovala na otváraní obálok a sčítavaní volebných lístkov, čo je

v nesúlade s uvedeným ustanovením zákona o voľbách.

b) Po ukončení hlasovania a uzatvorení volebnej miestnosti sa ihneď pristúpilo

k zmiešaniu volebných lístkov z volebných schránok a k ich nasledovnému otváraniu

jednotlivými členmi volebnej komisie.

Podľa sťažovateľky tým striktne došlo k porušeniu § 37 ods. 2 zákona o voľbách

(„Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky,

spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky

komisia vylúči.“), keďže členovia miestnej volebnej komisie začali ihneď otvárať obálky

a vyberať volebné lístky, a pred tým nielenže nezrátali počet obálok, ale podľa svedectiev

pozorovateľov nemali ani zrátaný počet zúčastnených voličov. Konkrétne na dopyt

a žiadosť jedného z pozorovateľov, koľko bolo zúčastnených voličov, mu predsedníčka

volebnej komisie odmietla oznámiť počet voličov s odôvodnením, že „ešte nevie“, pričom

ona sama ako kontrolný orgán správnosti sčítavania hlasov („Predseda okrskovej volebnej

komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov“ - § 37 ods. 4 zákona o voľbách) už otvárala

obálky.

c) Celá činnosť spočítavania hlasov sa konala za prítomnosti pozorovateľov, pričom

v rozpore som zákonom im bola obmedzovaná činnosť.

V zmysle zákona o voľbách a uznesení Ústrednej volebnej komisie je stanovená

možnosť prítomnosti pozorovateľov na voľbách. Tí majú právo sledovať nielen priebeh

volieb, ale byť prítomní aj na sčítavaní hlasov až do momentu podpisovania zápisnice

o priebehu volieb. Členmi miestnej volebnej komisie nebolo rešpektované uznesenie

Ústrednej volebnej komisie, keďže mali výhrady proti ich účasti pri sčítavaní hlasov. Až na

ohlas podpredsedníčky miestnej volebnej komisie im účasť umožnili.

Činnosť pozorovateľov bola však predsedníčkou miestnej volebnej komisie

obmedzená, pretože im vyhradila miesta vo volebnej miestnosti v takej vzdialenosti, odkiaľ

nebolo možné kontrolovať priebeh správneho triedenia hlasovacích lístkov, a tým im bolo

odopreté právo kontroly.

Podľa svedectiev pozorovateľov im nebol na žiadosť oznámený počet žiadateľov

o prenosnú volebnú schránku, no v momente vysypávania obálok z predmetnej schránky

tam mohlo byť vysypaných približne 80 volebných obálok, čo je v nesúlade s neskorším

vyhlásením podpredsedníčky volebnej komisie, ktorá informovala, že mohlo byť

nahlásených približne 30 žiadostí.

Podľa svedectiev pozorovateľov dokonca došlo k „neúmyselnému“ zahodeniu

platnej volebnej obálky, ktorú potom člen volebnej komisie našiel na zemi, avšak nebolo

možné skontrolovať, či išlo skutočne o platnú úradnú obálku. Z uvedeného vyplýva, že

zo strany členov komisie došlo k nedbalému „účelovému“ sčítavaniu hlasov, o čom svedčí

aj skutočnosť uvádzaná štatistickým úradom, keď v rámci okresu Topoľčany nebolo

odovzdaných 38 vydaných volebných lístkov voličom a z toho v obci Urmince to bolo

z uvedeného počtu až 25. Ďalších 20 volebných lístkov vo voľbách v obci Urmince sa

uvádza ako neplatných.

Pozorovatelia uvádzajú, že sčítavanie hlasov bolo tak zmätočné, že jeden člen

miestnej volebnej komisie nahlasoval číslo kandidáta druhému členovi komisie, ktorý

zapisoval kandidátovi na poslanca označenému číslom počty. Následne sa však číslo

kandidáta na poslanca upravilo s ospravedlnením „pardon“ a uviedlo sa iné číslo kandidáta

na poslanca. Na základe uvedeného a na základe odmietnutia akejkoľvek kontrolnej činnosti

pozorovateľov na sčítavaní hlasov, títo volebnú miestnosť radšej opustili so slovami „Na

toto na nedá pozerať, je to výsmech demokratického spôsobu vykonávania volieb!“

Podpredsedníčka miestnej volebnej komisie neskôr uviedla, že spätná kontrola počtu

získaných hlasov jednotlivých poslancov sa nekonala, a teda neboli odsúhlasené volebné

lístky a napočítané hlasy.

Na základe uvedených relevantných skutočností sťažovateľka navrhla vyhlásiť voľby

v obci Urmince za neplatné.

II.

2. Ústavný súd vyzval na vyjadrenie k volebnej sťažnosti zvoleného starostu.

Zvolený starosta vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. januára 2011,

uviedol, že v pozícii starostu v minulom volebnom období si splnil všetky zákonné

povinnosti, ktoré mu v súvislosti s komunálnymi voľbami vyplývajú zo zákona. O sťažnosti

informoval členov miestnej volebnej komisie.

3. Členovia miestnej volebnej komisie sa na základe informácie od zvoleného

starostu taktiež vyjadrili k sťažnosti.

Miestna volebná komisia vo svojom vyjadrení z 3. januára 2011 k námietkam

uvedeným v bode a) konštatovala, že zapisovateľka sa zúčastnila na zabezpečovaní

volebného práva voliča s prenosnou urnou, ale len ako vodička motorového vozidla.

Prenosnú urnu mali na starosti 2 členovia volebnej komisie, a to M. V. a Mgr. M. C. Títo

členovia prebrali od podpredsedníčky miestnej volebnej komisie 30 hlasovacích lístkov na

starostu obce, 30 hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva a 30 obálok.

Do prenosnej urny hlasovalo 30 voličov, čo je aj súčasťou spisu. Zapisovateľka počas

hlasovania do prenosnej urny sedela v aute, kde čakala na členov komisie vyslaných

s prenosnou urnou do domácností. Čo sa týka prítomnosti zapisovateľky pri sčítavaní

hlasov, miestna volebná komisia uviedla, že „jej to umožnili po konzultácií resp. školení

s pracovníčkou obvodného úradu pre lepšie sčítanie hlasov nakoľko komisia bola len 5-

členná na 1184 voličov zapísaných v zozname voličov a kľúč sčítavania mali pripravený pre

dvojice“.

K námietkam uvedeným v bode b) miestna volebná komisia konštatuje, že si splnila

povinnosť podľa § 37 ods. 1 volebného zákona („Po ukončení hlasovania dá predseda

okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá

otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť

jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení

zmieša.“) a zmiešala hlasovacie lístky z prenosnej volebnej schránky s hlasovacími lístkami

vo volebnej schránke a následne vybrala obálky z volebnej schránky na ich sčítavanie

a otváranie, o čom svedčí aj zápisnica volebnej komisie.

K námietkam uvedeným v bode c) miestna volebná komisia uviedla, že k prítomnosti

pozorovateľov vo volebnej miestnosti má nasledujúce výhrady. Pozorovatelia prišli

do volebnej miestnosti bez toho, aby oznámili volebnej komisii, že majú záujem zúčastniť

sa na pozorovaní sčítavania hlasov. Stalo sa tak až po oznámení pozorovateľky L., že sú

poverení kandidátkou na starostku J. B. zúčastniť sa pozorovania. Následne po

spomínaných výhradách miestna volebná komisia umožnila pozorovateľom pôsobenie

vo volebnej miestnosti. Vytvorila im priestor a umiestnila stoličky na pozorovanie približne

2,5 m od priestoru pôsobenia komisie. Komisia im ani nebránila z uvedeného priestoru vstať

a prísť bližšie ku komisii tak, aby neznemožňovali jej prácu. Volebná komisia však musí

tiež konštatovať, že pozorovatelia svojou vravou a mobilnými telefónmi narúšali priebeh

sčítavania hlasov. Pritom § 36 zákona o voľbách a jeho komentár hovorí, že takéto osoby

nesmú rušiť činnosť volebnej komisie a nemajú právo dávať otázky volebnej komisii. Čo sa

týka vzdialenosti, pozorovatelia sami uvádzajú, že videli, ako volebná komisia vysypala

z prenosnej urny „80“ obálok. V prenosnej schránke mohlo byť vložených len toľko

volebných obálok, koľko podpredsedníčka vydala a koľko bolo evidovaných voličov, čiže

30. Volebná komisia skutočne pred pozorovateľmi odpečatila volebné schránky a zmiešala

ich podľa zákona o voľbách. Ďalej volebná komisia konštatuje, že obálka, ktorá sa našla na

zemi, bola platná a na nej bol zakrúžkovaný kandidát č. 2 (zvolený starosta). Na základe

rozhodnutia komisie však neuznali hlasovací lístok kandidáta č. 2 na starostu ako platný.

Miestna volebná komisia sa ešte vyjadrila k vydaným, odovzdaným a neplatným

lístkom. Ich počet podľa nej závisí na voličovi, ktorému komisia nemôže prikázať, či má

vydaný hlasovací lístok s obálkou odovzdať, alebo ako má voliť. Neplatné hlasovacie lístky

na starostu obce boli vložené do volebnej schránky tak, ako sú priložené. Pri správnom

označení mohol každý kandidát získať určitý počet hlasov. Takisto, ako aj pri

neodovzdaných.

Komisia sa ďalej vyjadrila k tomu, že podľa pozorovateľov bolo sčítavanie tak

zmätočné, že jeden člen miestnej volebnej komisie nahlasoval číslo kandidáta na poslanca

druhému členovi komisie, ktorý zapisoval kandidátovi na poslanca označenému číslom

počty hlasov. Podľa písomného stanoviska volebnej komisie je to úplný výmysel, keďže

pozorovatelia po prepočítaní výsledkov volieb na starostu obce predsedníčkou komisie

opustili volebnú miestnosť, čím opätovne rušili činnosť komisie, keďže im bolo treba

odomknúť dvere. Po opustení miestnosti pozorovateľmi komisia začala sčítavať hlasy

poslancov. Z uvedeného komisia konštatovala, že tu nešlo o kontrolu správnosti sčítavania

hlasov, ale o určitú prípravu na podanie sťažnosti v prípade neúspechu sťažovateľky, čo

potvrdzuje aj podanie sťažnosti ústavnému súdu, ktorá je z pohľadu volebnej komisie

nepravdivá, keďže je v rozpore so zákonom.

4. Ústavný súd si vyžiadal kompletnú volebnú dokumentáciu obce Urmince

súvisiacu s voľbami do orgánov obce 27. novembra 2010. Zo zápisnice miestnej volebnej

komisie o výsledku volieb okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:

a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov – 1184,

b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky – 776,

c) počet odovzdaných obálok – 751,

d) počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce – 731,

e) počet platných hlasov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov

na funkciu starostu obce Urmince:

Ing. J. C. (zvolený starosta) – 431,

J. B. (sťažovateľka) – 300.

III.

5. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp.

obyvateľmi obce.

Podľa starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním na štvorročné obdobie.

Z uvedeného vyplýva, že tak ako sú zdrojom štátnej moci občania (čl. 2 ods. 1

), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia obce. Obyvatelia obce

ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc prostredníctvom slobodných a demokratických

volieb. Tomuto zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva, pre ktoré platí

„vyvrátiteľná domnienka“, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov.

Predložiť dôkazy či iné skutočnosti na vyvrátenie tejto domnienky je v zásade povinnosťou

toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do

orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí

v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať

pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie

za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť

volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké

postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Základným pravidlom pre interpretáciu zákonov, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami

vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl

v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz

predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu

().

Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného

práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.

nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne

sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému

ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých

prostriedkov volebnej kampane).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie

tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne

opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. ,

, ). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona

vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad

posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na

princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže

spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky

volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné vady sa neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad

súdnictva volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať

vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je

teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Zmyslom rozhodovania ústavného súdu o volebných sťažnostiach nie je však

sankcionovanie kandidáta, ktorý porušil zákon alebo v prospech ktorého bol porušený

zákon, a už vôbec nie sankcionovanie volebných komisií, ale posúdenie, či volebné vady

mohli ovplyvniť výsledok volieb.

S ohľadom na uvedené možno uviesť, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri

predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie

zákonov týkajúcich sa volieb; 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb

alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom

skutočnej vôle voličov.

6. Nosným pilierom argumentácie sťažovateľky boli námietky týkajúce sa možných

zmätkov, a teda nezákonností pri činnosti miestnej volebnej komisie pri procese sčítavania

hlasovacích lístkov. Ďalším komponentom námietok bol podiel zapisovateľky miestnej

volebnej komisie na posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti hlasovacích lístkov.

Nesprávne spočítanie, resp. posúdenie hlasovacích lístkov môže byť spôsobené

zmätkami v činnosti volebných komisií v dôsledku nesprávnej interpretácie volebného

zákona alebo zo zlého úmyslu členov volebných komisií. Ústavný súd konštatuje, že

v danom prípade po preskúmaní volebnej dokumentácie nezistil žiadne dodatočné

neoprávnené úpravy hlasovacích lístkov a nezískal ani iné poznatky o prípadnom volebnom

delikte.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľkou namietané relevantné

skutočnosti a pochybnosti (účasť zapisovateľky na posudzovaní a sčítavaní hlasov,

nedodržanie presného postupu sčítania hlasov a nedôvera pozorovateľov v správnosť

sčítania) bolo možné rozptýliť prepočítaním a preskúmaním hlasovacích lístkov. Vyplynulo

to z významnej zásady ovládajúcej volebné súdnictvo, podľa ktorej sú relevantné len tie

volebné vady, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok volieb. Sťažovateľka vo svojej

sťažnosti nenapáda samotnú tvorbu vôle voličov, ale posúdenie prejavu tejto vôle

mocenským orgánom–miestnou volebnou komisiou. Na základe toho ústavný súd rozhodol

o opätovnom prepočítaní a posúdení hlasovacích lístkov.

Ústavný súd po prepočítaní hlasov zistil tieto výsledky:

a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov – 1184,

b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky – 776,

c) počet odovzdaných obálok – 753,

d) počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce – 755,

e) počet platných hlasov odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov

na funkciu starostu obce Urmince:

Ing. J. C. (zvolený starosta) – 455,

J. B. (sťažovateľka) – 300,

f) počet neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu – 20.

Z výsledkov prepočítania hlasov vyplýva, že zvolený starosta získal ešte o 24 hlasov

viac, ako vyplývalo zo zápisnice miestnej volebnej komisie. Zároveň boli oproti údajom zo

zápisnice odovzdané navyše ešte dve obálky. Medzi počtom odovzdaných hlasovacích

lístkov a počtom vydaných obálok je rozdiel 22. Znamená to, že 22 hlasovacích lístkov bolo

odovzdaných bez obálky. Treba však dodať, že do zapečatenej škatule s volebnou

dokumentáciou bolo vložené aj vrecko s roztrhanými obálkami, ktoré sa dajú už len veľmi

ťažko zrekonštruovať. Z volebnej dokumentácie tiež vyplýva, že do prenosnej volebnej

schránky hlasovalo 30 voličov.

Ústavný súd nemá žiadne výhrady k posudzovaniu platnosti a neplatnosti hlasov

z hľadiska správneho označenia hlasovacích lístkov.

Ústavný súd uvádza, že rozhodujúcim, resp. určujúcim pre posúdenie predmetnej

volebnej sťažnosti je značný rozdiel medzi počtom získaných hlasov medzi sťažovateľkou

a zvolených starostom, a to vzhľadom na celkový počet zúčastnených voličov. Tento rozdiel

je 155 hlasov v prospech zvoleného starostu. Isté rozpaky síce môže vyvolávať počet

hlasovacích lístkov bez odovzdanej obálky. Je však zrejmé, že ich počet nemôže mať vplyv

na konečný výsledok volieb starostu. Aj keby boli tieto obálky ignorované, výsledok volieb

by ostal rovnaký. Dôležitou je tiež tá skutočnosť, že počet všetkých odovzdaných

hlasovacích lístkov je o jeden menej než je počet voličov, ktorým boli vydané obálky,

z čoho možno usúdiť, že neboli odovzdané také hlasovacie lístky, ktoré by neboli vydané

spolu s vydanými obálkami. K presnosti počtu odovzdaných obálok ešte ústavný súd

dodáva, že niektoré obálky boli roztrhané na viac častí, čo komplikovalo zistenie ich

skutočného počtu.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, vyjadrení účastníkov konania, volebnej

dokumentácie a z ostatných predložených dôkazov dospel k záveru, že v súvislosti

s napadnutými voľbami starostu obce Urmince uskutočnenými 27. novembra 2010 nedošlo

k porušeniu zákona o voľbách takým spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok

napadnutej voľby starostu uvedenej obce. Sťažovateľkou uvedené skutočnosti teda nemajú

taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a následne, aby prípadne vyhlásil voľby starostu obce Urmince za

neplatné, čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť (porov. , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011