Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 2/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-125

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Miroslava Duriša,

Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra

Mamojku, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Marianny Mochnáčovej, Ladislava

Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti MUDr. Richarda Rašiho, PhD., MPH, Abovská 27,

Košice, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Ján Tokár, spol. s r. o.,

Werferova 1, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Tokár, vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti volieb predsedu Košického samosprávneho kraja konaných

4. novembra 2017 takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. Richarda Rašiho, PhD., MPH, z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. novembra 2017 doručená sťažnosť MUDr. Richarda Rašiho, PhD., MPH (ďalej len

„sťažovateľ“), doplnená podaniami doručenými ústavnému súdu 28. novembra 2017,

28. decembra 2017, 12. januára 2018 a 23. januára 2018, vo veci namietanej neústavnosti

a nezákonnosti volieb predsedu Košického samosprávneho kraja konaných 4. novembra

2017.

2. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ stručne uviedol:

„Dňa 15.11.2017 ma ako kandidáta pre voľby predsedu samosprávneho kraja

informoval pán , narodený dňa , bytom a to

ako člen Okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska Široká, volebný obvod č. 7, Košický

kraj o tom, že výsledky volieb prezentované z verejných zdrojov a zo zdrojov uverejnených

Štatistickým úradom sú v rozpore so skutočnosťou a to konkrétne s tým, aký výsledok volieb

bol zachytený v zápisnici Okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska Široká.

Podľa vyjadrenia pána sťažovateľ získal v danom volebnom okrsku

spolu 88 platných hlasov, čo podľa vyjadrenia p. je zachytené aj v zápisnici

Okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska Široká. Avšak podľa oficiálnych výsledkov

uverejnených Štatistickým úradom sťažovateľ ako kandidát nezískal ani jeden platný hlas

(http:volby.statistics.sk/osk2017/sa/data02.html).

Vzhľadom na uvedené informácie má sťažovateľ vážne pochybnosti o výsledku volieb

predsedu Košického samosprávneho kraja, a preto sa obracia na Ústavný súd SR, aby

preveril výsledky volieb v danom volebnom okrsku, respektíve aby preveril či súčet platne

odovzdaných hlasov vo voľbách vyplývajúci zo všetkých zápisníc Okrskových volebných

komisií je totožný s údajmi, ktoré uviedol Štatistický úrad.

Ako svedka sťažovateľ navrhuje vypočuť členov, zapisovateľa a predsedu Okrskovej

volebnej komisie v obci Zemplínska Široká.“

2.1 Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje nálezom voľby predsedu Košického

samosprávneho kraja, ktoré sa konali dňa 04.11.2017, za neplatné.“

2.2 V prvom doplnení sťažnosti sťažovateľ označil osobu, proti ktorej sťažnosť

smeruje, a to Ing. Rastislava Trnku. Zároveň doplnil dôvody svojej sťažnosti:

«Priebeh volieb, v zmysle o voľbách do orgánov samosprávy

obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o voľbách“), zahŕňa v širšom slova

zmysle všetky úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti

s voľbami. Jedná sa teda aj o hlasovanie voličov, ako aj o sčítavanie odovzdaných hlasov

a následné zachytenie výsledku volieb vo volebnom okrsku v zápisnici príslušnej volebnej

komisii. Čiže porušenie zákona o voľbách pri sčítavaní hlasov, resp. pri spisovaní zápisnice

volebnej komisie má povahu právne významného správania sa, ktoré môže viesť

k nežiaducemu ovplyvňovaniu samotného výsledku volieb.

Na základe oznámenia jedného z členov okrskovej volebnej komisie v obci

Zemplínska Široká, volebný obvod č. 7, Košický kraj zo dňa 15.11.2017 a vychádzajúc

z jeho čestného vyhlásenia zo dňa 22.11.2017, došlo pri voľbách do orgánov

samosprávnych krajov, ktoré sa konali dňa 04.11.2017, k porušeniu volebného zákona.

Porušenie volebného zákona vidí sťažovateľ v tom, že pri sčítavaní hlasov, respektíve

pri priraďovaní platne odovzdaných hlasovacích lístkov jednotlivým kandidátom,

sťažovateľovi, ako kandidátovi za predsedu Košického samosprávneho kraja, boli

nezákonným spôsobom odňaté hlasy osemdesiatich ôsmich voličov. Na základe uvedeného

oficiálne vyhlásený výsledok volieb Štatistickým úradom dňa 05.11.2017 nezodpovedá

skutočnosti, nakoľko vo voľbách v obci Zemplínska Široká získal sťažovateľ, ako kandidát

za predsedu Košického samosprávneho kraja, spolu 88 hlasov a nie 0 hlasov.

Okrem uvedeného, ak sa pozrieme na definitívne výsledky hlasovania vo voľbách

v okolitých obciach, ktoré susedia s katastrálnym územím obce Zemplínska Široká, tak

zistíme, že napríklad v obciach Palín, Sliepkovce, Iňačovce, Čečehov, Senné, Lastomír tieto

výsledky sa absolútnym spôsobom odlišujú od výsledkov v obci Zemplínska Široká.

Sťažovateľ získal konkrétne v obci Palín 62,63 %, Iňačovce 36,48 %, Sliepkovce

49,25 %, Čečehov 47,12 %, Senné, 50,42 % a Lastomír 48,58 %. Naproti tomu kandidát

Karol Pataky dosahoval v týchto obciach zanedbateľné zisky, konkrétne v obci Palín

5,49 %, Iňačovce 6,75 %, Sliepkovce 2,23 %, Čečehov 0,00 %, Senné 2,56 % a Lastomír

1,77 %...

Sťažovateľ poukazuje na to, že podľa oficiálne vyhlásených výsledkov volieb, víťaz

volieb Ing. Rastislav Trnka získal spolu 59.599 platných hlasov a sťažovateľ získal spolu

58.724 platných hlasov. Teda rozdiel medzi víťazom volieb a sťažovateľom podľa oficiálne

vyhlásených výsledkov volieb je spolu 875 hlasov. Berúc do úvahy, že sťažovateľ bol

nezákonne ukrátený spolu o 88 hlasov, čo je viac ako 10 % z celkového rozdielu, jedná sa

o závažné volebné pochybenie, čo v konečnom dôsledku môže mať význam pre posúdenie

otázky príčinnej súvislosti s výsledkami volieb. Nie nepodstatným je aj zistenie, že podľa

oficiálnych výsledkov bolo vo voľbách vyhlásených vyše 10.000 hlasov za neplatné.

V kontexte s uvedeným sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd preveril, či súčet platne

odovzdaných hlasovacích lístkov v prospech sťažovateľa vo voľbách pre predsedu

Košického samosprávneho kraja je správne zachytený v zápisniciach Okrskových volebných

komisií, vo volebnom obvode č. 7, Košický kraj, a zároveň či je totožný s údajmi, ktoré

uviedol Štatistický úrad SR pre voľby vo volebnom obvode č. 7, Košický kraj.

Sťažovateľ poukazuje aj na to, že v prípade potvrdenia vznesených pochybností

reálne došlo k porušeniu ústavných práv minimálne v osemdesiatich ôsmich prípadov. Teda

inými slovami povedané v osemdesiatich ôsmich prípadoch bola porušená ústavná záruka

účinkov uplatneného aktívneho volebného práva oprávneného voliča, ktorá vyplýva z čl. 30

. Je teda na zváženie posúdiť aj otázku, či skutočne bolo právo

zúčastniť sa na správe vecí verejných v danom prípade porušené, a to aj s ohľadom

na závažnosť takéhoto porušenia.»

2.3 V doplnení doručenom ústavnému súdu 12. januára 2018 sťažovateľ uvádza

štatistiku neplatných hlasov v jednotlivých volebných obvodoch a dôvodí:

„Sťažovateľ poukazuje na to, že z analýzy oficiálnych výsledkov volieb predsedu KSK

vyplýva neobvykle vysoký podiel neplatných hlasov pre voľby predsedu KSK v porovnaní

s inými krajmi. Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov dňa 04.11.2017 bolo

z celkového počtu 46.105 neplatných hlasov pre voľby predsedov krajov až 10.741

neplatných hlasov pre voľby predsedu KSK, čo je takmer jedna štvrtina (presne 23,3 %).

Z celkového počtu 168 454 voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní v Košickom kraji

bolo až 10.741 neplatných hlasovacích lístkov pre voľby predsedu KSK, čo predstavuje až

6,38 % hlasov. Priemer pre celú Slovenskú republiku v prípade volieb predsedov krajov

pritom predstavuje iba 3,42 %, čiže vo voľbe predsedu KSK bolo množstvo neplatných

hlasov dvojnásobne vyššie.

Oficiálne uvedený počet 10.741 neplatných hlasov, ktorý je dvakrát vyšší ako

štatistická predikcia, v nadväznosti na to, že medzi víťazom volieb Rastislavom Trnkom

a sťažovateľom bol minimálny rozdiel (iba 875 hlasov) je výrazne znepokojivý.

A znepokojivý je o to viac, že pomer neplatných hlasov k počtu odovzdaných obálok pre

voľby predsedu KSK v mestských obvodoch I., II, III., IV. (teda celé územie mesta Košice)

bol na úrovni 2,11 % (jedná sa ešte nižší počet ako je celoslovenský priemer 3,48 %)

no na druhej strane vo volebných obvodoch číslo V. - XI, kde sa na prvých miestach

umiestnil sťažovateľ, bol tento pomer neplatných hlasov k počtu odovzdaných obálok až

vo výške 8,54 %, teda až štyrikrát vyšší.

Až zarážajúce a nepochopiteľné je ďalšie zistenie z ktorého vyplýva, že

v napadnutých voľbách do samosprávneho kraja, v ktorých sa volil jednak predseda KSK

a jednak poslanci do zastupiteľstva KSK bol pomer neplatných hlasov pri voľbách

poslancov vo volebných obvodoch I. až IV. na území mesta Košice 3,43 %, zároveň podobne

aj v ostatných volených obvodoch V. až XI. Košického samosprávneho kraja bol pomer iba

2,79 % čo korešponduje v oboch prípadoch v prípade volieb poslancov do zastupiteľstiev

s celoslovenským priemerom 2,93 % avšak pri voľbe predsedu KSK bol vo volebných

obvodoch V. až XI. pomer neplatných hlasov až 8,54 % !!!. Uvedené zistenie teda vyvracia

mylnú predstavu, že mestské obyvateľstvo má väčší prehľad a viac informácií, a teda preto

je v tomto prostredí nižšia miera omylov pri voľbách.

Na jednej strane pri voľbe poslancov do zastupiteľstva KSK je pomer neplatných

hlasov vo výške 2,79 %, čiže na úrovni celoslovenského priemeru, a na strane druhej pri

voľbe predsedu KSK je pomer neplatných hlasov vo výške 8,54 %, čo je až dva a pol krát

vyšší ako celoslovenský priemer, ktorý je vo výške 3,48 %.

Sťažovateľ vychádzajúc z vyššie uvedených zistení poukazuje na odchýlky

a anomálie, ktoré vzbudzujú závažné podozrenie o tom, že s výsledkami volieb sa

manipulovalo. K manipulácii s výsledkami volieb mohlo dôjsť manipuláciou s hlasovacími

lístkami a to jednak tým, že sťažovateľovi, ako kandidátovi za predsedu Košického

samosprávneho kraja, boli nezákonným spôsobom odňaté hlasy osemdesiatich ôsmich

voličov, ako aj zneplatňovaním odovzdaných hlasovacích lístkov, a to buď ich nezarátaním

alebo ich zneplatnením, čo potvrdzujú štatistické výsledky volieb. Zároveň štatistické

výsledky volieb preukazujú judikatúrou ústavného súdu požadovanú možnú príčinnú

súvislosť (potencionálnu kauzalitu) medzi na jednej strane sťažovateľom verifikovanými

a predostretými pochybeniami priebehu volieb a samotným výsledkom volieb. S odkazom na

vyššie citovanú judikatúru ústavného súdu sťažovateľ zvýrazňuje, že výsledok volieb

nezodpovedá vôli voličov.

Podporne k uvedenému sťažovateľ poukazuje v neposlednom rade na výsledky volieb

v troch krajoch s najvyšším percentom neplatených hlasov pre voľby predsedov.

V banskobystrickom kraji to bolo 3,75 %, v prešovskom kraji 4,59 % a v košickom kraji až

6,38 % a to všetko pri celoslovenskom priemere 3,48 %. Teda odchýlka od priemeru je

v Banskobystrickom kraji 0,27 %, v Prešovskom kraji 1,11 % a v Košickom kraji 2,9 %.

Odchýlka v Košickom kraji je teda takmer trikrát vyššia ako v druhom a desaťkrát vyššia

ako v treťom kraji z pohľadu neplatných hlasov pre voľby predsedov krajov. Je vylúčené,

aby takéto odchýlky mali nejaké racionálne štatistické, demografické alebo sociologické

vysvetlenie.“

2.4 K doplneniu sťažnosti doručenému ústavnému súdu 12. januára 2018 sťažovateľ

ako dôkaz priložil „Analýzu anomálií a nezrovnalostí vo výsledkoch volieb na predsedu

KSK, konaných dňa 4.11.2017 a ich dôsledkov na volebný výsledok“, ako aj trestné

oznámenie, ktoré v súvislosti s ním napadnutými voľbami podal.

2.5 Dňa 23. januára 2018 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa

označené ako „Založenie podania do spisu vo veci volebnej sťažnosti“, v ktorom sťažovateľ

uviedol:

«Dňa 15.11.2017 podal sťažovateľ volebnú sťažnosť podľa článku 129 ods. 2

Slovenskej republiky, ktorou sťažovateľ napadol ústavnosť a zákonnosť volieb do orgánov

samosprávy a to konkrétne volieb predsedu samosprávneho kraja, samosprávny kraj:

Košický kraj, konaných dňa 4.11.2017 (ďalej aj len ako „voľby“). Spis je vedený Ústavným

súdom SR s číslom konania .

V predmetnej veci touto cestou zakladáme do spisu kópiu podania - trestné

oznámenie sťažovateľa spolu s prílohami.»

II.

Ďalší postup ústavného súdu, vyjadrenia účastníkov konania a orgánov verejnej moci

3. Ústavný súd uznesením č. k. -42 z 31. januára 2018 (ďalej len

„uznesenie o prijatí“) bodom 1 výroku prijal sťažnosť na ďalšie konanie a bodom 2 výroku

konanie o sťažnosti prerušil. Podľa bodu 8.3 uznesenia o prijatí „vzhľadom na listinné

dôkazy predložené ústavnému súdu sťažovateľom týkajúce sa sťažovateľom podaného

trestného oznámenia (12. januára 2018) k rukám Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Košiciach pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb

a referenda podľa vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov

konaných 4. novembra 2017 ústavný súd aplikujúc v spojení

s prerušil konanie o sťažnosti sťažovateľa do prešetrenia

opísaného trestného oznámenia príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, resp.

príslušnými orgánmi verejnej moci“.

Rozhodnutia orgánov verejnej moci a procesný postup ústavného súdu

4. Ústavnému súdu bolo 19. júla 2018 doručené uznesenie Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach ČVS:KRP-161/1-VYS-KE-2018 z 9. mája 2018 o postúpení

veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 46 zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/90 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

o priestupkoch“) v súvislosti s konaním volieb predsedu Košického samosprávneho kraja

konaných 4. novembra 2017 Okresnému úradu Michalovce.

5. Ústavnému súdu bol 13. novembra 2018 doručený záznam o odložení veci

Okresného úradu Michalovce č. OU-MI-OVVS-2018/012336 z 10. augusta 2018, ktorým

tento odložil vec podozrenia zo spáchania priestupku proti poriadku v správe podľa § 46

zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom

základe, že „dňa 04. novembra 2017 ako zapisovateľka okrskovej volebnej komisie v obci

Zemplínska Široká pre voľby do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017 v Zápisnici

o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku č. 1 pri zapisovaní výsledkov

získaných platných hlasov jednotlivým kandidátom nesprávne priradila 88 platných hlasov,

ktoré získal vo voľbách kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja MUDr.

Richard Raši, Phd., MPH tak, že došlo k posunu a k nesprávnemu priradeniu počtu

získaných hlasov, čím 88 platných hlasov, ktoré získal vo voľbách kandidát na predsedu

Košického samosprávneho kraja MUDr. Richard Raši, Phd., MPH bolo pripísaných

Karolovi Patakymu, kandidátovi s poradovým číslom 6, čím takto svojím konaním sťažila

plnenie úloh štátnej správy“. Okresný úrad Michalovce vec s konečnou platnosťou odložil,

keďže doručené oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie

veci.

6. Ústavnému súdu bol 13. novembra 2018 doručený rozkaz Okresného úradu

Michalovce č. OU-MI-OVVS-2018/012336 z 10. augusta 2018, právoplatný 4. septembra

2018 (ďalej len „rozkaz“), ktorým Okresný úrad Michalovce uznal vinnou

zo spáchania priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona

o priestupkoch, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že „dňa 04. novembra

2017 ako predsedníčka okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska Široká pre voľby do

orgánov samosprávnych krajov v roku 2017 porušila povinnosť uvedenú v ustanovení § 31

ods. 1/ o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene

a doplnení niektorých zákonov tým, že po podpísaní oboch rovnopisov Zápisnice o priebehu

a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku č. 1 nevyhlásila výsledky hlasovania, v dôsledku

čoho nebolo zistené, že v Zápisnici pri zapisovaní výsledkov získaných platných hlasov

jednotlivým kandidátom došlo k posunu a k nesprávnemu priradeniu počtu získaných hlasov

niektorých kandidátov, čím 88 platných hlasov, ktoré získal vo voľbách kandidát

na predsedu Košického samosprávneho kraja MUDr. Richard Kaši, Phd., MPH bolo

pripísaných Karolovi Patakymu, kandidátovi s poradovým číslom 6, čím takto svojím

konaním sťažila plnenie úloh štátnej správy“, za čo jej Okresný úrad Michalovce uložil

podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch sankciu ‒pokarhanie.

7. Keďže dôvody, pre ktoré ústavný súd prerušil konanie o sťažnosti sťažovateľa,

odpadli právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Michalovce o priestupku, t. j.

právoplatnosťou rozkazu, ktorým Okresný úrad Michalovce s konečnou platnosťou vec

podozrenia zo spáchania deliktu vo voľbách predsedu Košického samosprávneho kraja

konaných 4. novembra 2017 uzavrel, ústavný súd uznesením č. k. -106

z 28. novembra 2018 rozhodol uznesením o pokračovaní v konaní o sťažnosti sťažovateľa.

Vyjadrenie odporcu

8. Následne na výzvu ústavného súdu bolo ústavnému súdu 28. decembra 2018

doručené písomné vyjadrenie odporcu v konaní Ing. Rastislava Trnku. Odporca vo svojom

vyjadrení uviedol:

„Ako vyplýva z doposiaľ uvedeného, jediným konkrétnym tvrdením sťažovateľa, ktoré

vo svojej sťažnosti a vo všetkých jej doplneniach vo vzťahu k nezákonnosti a neústavnosti

volieb predsedu Košického samosprávneho kraja namietal, bola skutočnosť, že napriek

tomu, že má informácie, že v obci Zemplínska Široká získal 88 platných hlasov,

v oficiálnych výsledkoch volieb za tento volebný okrsok mu bolo započítaných počet

hlasov 0, teda bol ukrátený o 88 hlasov.

Z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj z rozhodnutia

o postúpení veci a následných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, nad akúkoľvek

pochybnosť, že uvedený a objektívne zistený stav neumožňuje záver, žeby táto chyba bola

výsledkom akejkoľvek úmyselnej manipulácie s výsledkami volieb v okrskovej volebnej

komisii obce Zemplínska Široká. Možno považovať za nesporné, že správne zistený počet

hlasov pre sťažovateľa bol, v dôsledku chvíľkovej nesústredenosti zapisovateľky volebnej

komisie, zapísaný inému kandidátovi (poradové č. 6) a sťažovateľovi bol zapísaný počet

hlasov, ktorý preukázateľne získal, resp. nezískal ďalší kandidát (poradové č. 10)...

Vychádzajúc zo skutkových zistení ústavného súdu aj orgánov činných v trestnom

konaní, je možné konštatovať, že sťažovateľovi sa podarilo v konaní pred ústavným súdom

preukázať navrhovanými dôkazmi skutočnosť, že bol ukrátený o 88 platných hlasov, ktoré

získal v obci Zemplínska Široká, a ktoré mu neboli zohľadnené v oficiálnych výsledkoch

volieb. Je teda potrebné vyhodnotiť, či tento stav, ktorý je dôsledkom okamžitého zlyhania

ľudského faktora a o ktorom možno prakticky s určitosťou konštatovať, že nebol výsledkom

vedomej snahy kohokoľvek zneplatniť, nesprávne spočítať, či ukrátiť sťažovateľa o platné

hlasy, je spôsobilým privodiť záver o nezákonnosti alebo neústavnosti volieb predsedu

Košického samosprávneho kraja...

Aplikujúc uvedené na súdenú vec, považuje Ing. Rastislav Trnka za nesporné, že

v predmetnej veci nebolo preukázané také porušenie zákona upravujúceho prípravu

a priebeh volieb, ktoré by si vyžadovalo uplatnenie právomoci ústavného súdu vyhlásiť

sťažovateľom napádané voľby za neplatné. Je potrebné v prvom rade skonštatovať, že aj po

započítaní 88 platných hlasov v prospech sťažovateľa oproti oficiálnym výsledkom volieb,

zostáva rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných pre Ing. Rastislava Trnku

a sťažovateľa 787. Vzhľadom na tento rozdiel nemožno dospieť k záveru, žeby pochybenie

pri zápise správne zisteného počtu platných hlasov pre sťažovateľa do zápisnice o priebehu

a výsledku hlasovania bolo takým porušením volebného zákona, ktoré odôvodňuje

vyhlásenie volieb za neplatné, keďže aj po korekcii výsledku hlasovania je rozdiel medzi

sťažovateľom a Ing. Rastislavom Trnkom v počte získaných hlasov taký, ktorý neumožňuje

spochybniť obsah vôle prejavenej voličmi vo voľbách.

Je zároveň potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že orgán, v ktorého právomoci je

posúdiť zlyhanie ku ktorému došlo pri zápise volebných výsledkov do zápisnice o priebehu

a výsledku hlasovania, ktorým je Okresný úrad Michalovce, Odbor všeobecnej vnútornej

správy, dospel k záveru, že v prípade zapisovateľky okrskovej volebnej komisie nejde ani len

o takú mieru porušenia či ohrozenia záujmu spoločnosti, ktorá by umožňovala jej postup

vyhodnotiť ako priestupok, a v prípade predsedníčky okrskovej volebnej komisie uložil za

priestupok, z ktorého ju uznal vinnou, najmiernejšiu z možných sankcií (§ 11 ods. 1 Zákona

o priestupkoch), ktorou je pokarhanie. Ak teda orgán oprávnený prejednať konanie

v dôsledku ktorého došlo k nezapísaniu platných hlasov pre sťažovateľa do zápisnice

vyhodnotil toto konanie tak, že v jednom prípade dospel k záveru, že nenapĺňa ani len

pojmové znaky priestupku a v druhom prípade tak, že ide o priestupok ale mieru zavinenia

a intenzitu porušenia alebo ohrozenia záujmu spoločnosti vyjadril najmiernejšou možnou

sankciou, potom pre opačný záver, teda že ide o závažné porušenie volebného zákona

spochybňujúce výsledky volieb a vyvolávajúce pochybnosť o tom, že voľby sú prejavom

skutočnej vôle voličov, neexistuje žiaden podklad...

Je teda nesporné, že pomer neplatných hlasov k celkovému počtu odovzdaných

obálok vo voľbách predsedu Košického samosprávneho kraja v roku 2017 nielenže

korešponduje v plnej miere s pomerom neplatných hlasov predsedu Košického

samosprávneho kraja v predchádzajúcich dvoch voľbách, ale na dôvažok tento počet

neplatných hlasovacích lístkov predstavuje v týchto troch po sebe nasledujúcich voľbách

najmenšie percento z celkového počtu odovzdaných obálok. Inak povedané, pri najvyššej

volebnej účasti bol pomer neplatných hlasov vo voľbách predsedu Košického

samosprávneho kraja z posledných z troch po sebe nasledujúcich volieb najnižší v roku

2017.

Špekulatívne úvahy sťažovateľa o vážnych pochybnostiach o výsledku volieb

a o podozrení z manipulácie volieb akýmsi zámerným zneplatňovaním hlasovacích lístkov

nie sú teda nielenže nijako podložené, ale sú vykonštruované na údajoch, sťažovateľom

zámerne povytŕhaných zo súvislostí, a naopak, na nezohľadňovaní objektívnych faktov

o stabilne sa vyskytujúcom počte neplatných hlasovacích lístkov vo voľbách predsedu

Košického samosprávneho kraja, ktorý však v sťažovateľom napádaných voľbách

predstavoval najnižší pomer k celkovému počtu odovzdaných obálok...

Zhrnúc doposiaľ uvedené, možno konštatovať, že sťažovateľovi sa podarilo v konaní

o jeho volebnej sťažnosti preukázať, že rozdiel, medzi ním a zvoleným kandidátom

nepredstavoval 875 hlasov, ale 787, čo však nezakladá dôvod na vyhlásenie volieb

za neplatné. Žiadnu inú skutočnosť z ktorej by vyplýval záver o inom výsledku volieb, alebo

o porušení ustanovení zákonov vzťahujúcich sa k voľbám, sťažovateľ v konaní pred

ústavným súdom nielenže nepreukázal, ani v skutočnosti ani netvrdil. Sťažovateľom

predkladaná analýza a porovnávanie počtu neplatných hlasov v rôznych samosprávnych

krajoch, postavená navyše, ako už bolo uvedené, na opomenutí či zámernom obídení počtu

neplatných hlasov vo voľbách predsedu Košického samosprávneho kraja v histórii týchto

volieb, nemá k sťažovateľom navrhovanému rozhodnutiu ústavného súdu žiadny

identifikovateľný vzťah. Sťažovateľ predložil ústavnému špekulácie, ktorých základom je

celkom zjavne jeho nespokojnosť s volebným neúspechom. Na záver je na mieste poukázať

na skutočnosť, že ústavný súd svojím uznesením sp. zn. zo dňa 21.3.2018

rozhodol o sťažnosti iného sťažovateľa, ktorej skutkové okolnosti boli druhovo identické

s tými, aké sú vo veci sťažovateľa tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol. Aj v označenej veci

dospel ústavný súd k záveru, že v neprospech sťažovateľa bolo, v ním označenej obci,

započítaných menej hlasov ak v skutočnosti získal, pričom dokazovaním bolo zistené, že aj

v uvedenom prípade došlo k zlyhaniu ľudského faktora pri zapisovaní počtu hlasov pre

sťažovateľa. V dôsledku tohto zistenia ústavný súd uzavrel, že zistené pochybenie, ktoré

znížilo rozdiel medzi sťažovateľom ako nezvoleným kandidátom a kandidátom, ktorý bol

zvolený do zastupiteľstva samosprávneho kraja, z 69 hlasov na 37 hlasov, nemá vplyv

na výsledok volieb...

Z doposiaľ uvedeného je sťažnosť sťažovateľa MUDr. Richarda Rašiho, PhD., MPH,

rovnako založená (s výnimkou pochybenia v zápise volebného výsledku v obci Zemplínska

Široká) na sťažovateľových pocitoch, domnienkach a špekuláciách, ktoré nepodložil

žiadnym konkrétnym tvrdením o konkrétnom porušení zákonnosti volieb a pochopiteľne ani

neoznačil na netvrdené porušenie zákonnosti žiadne dôkazy. Ing. Rastislav Trnka preto

navrhuje, aby ústavný súd v súlade so svojou dlhodobo vytváranou a stabilnou judikatúrou

vo volebných veciach, rozhodol o sťažnosti MUDr. Richarda Rašiho, PhD., MPH tak, ako

to uviedol v úvode tohto podania.“

Replika sťažovateľa

9. Následne na výzvu ústavného súdu sa k vyjadreniu odporcu písomne vyjadril

podaním doručeným ústavnému súdu 28. januára 2019 sťažovateľ. Sťažovateľ vo svojej

replike uviedol:

„Sťažovateľ k uvedenému podaniu uvádza, že mu je známa ustálená rozhodovacia

prax ústavného súdu vo volebných veciach. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných

veciach je ochrana práv zaručených v , a to aktívneho ako aj pasívneho

volebného práva, pričom rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý

z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie ()...

Ako vyplýva z doposiaľ zadokumentovaného stavu v konaní pred ústavným súdom je

nepochybné, že v konaní bolo preukázané, že pri voľbe predsedu Košického samosprávneho

kraja neboli sťažovateľovi v obci Zemplínska Široká zarátané hlasy v celkovom počte od 88

voličov, čím došlo k porušeniu zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb no zároveň

došlo preukázateľne minimálne v 88 prípadoch aj k porušeniu aktívneho volebného práva

voličov...

Pochybnosti o tom, či v posudzovanom prípade boli výsledky volieb prejavom

skutočnej vôle voličov, sťažovateľ založil na faktoch, ktoré predložil ústavnému súdu

v podaní dňa 10.1.2018 a ktoré vychádzajú z oficiálnych údajov Štatistického úradu SR.

Je zrejmé, že z celkového počtu 168 454 voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní v

Košickom kraji bolo až 10.741 hlasovacích lístkov pre voľby predsedu Košického

samosprávneho kraja neplatných čo predstavuje až 6,38 % hlasov. Pritom tri kraje s

najvyšším percentom neplatných hlasov pre voľby predsedov v roku 2017 sú

Banskobystrický kraj s 3,75 %, Prešovský kraj s 4,59 % a Košický kraj s 6,38 % pri

celoslovenskom priemere 3,48 %. Teda odchýlka od priemeru je v Banskobystrickom kraji

0,27 %, v Prešovskom kraji 1,11 % a v Košickom kraji 2,9 %. Takto vysoký neštandardný

rozptyl nemôže zodpovedať štatisticky náhodnému rozdeleniu. Odchýlka v Košickom kraji je

takmer trikrát (3x) vyššia ako v druhom a desaťkrát (10x) vyššia ako v treťom kraji z

pohľadu neplatných hlasov pre voľby predsedov krajov. Je vylúčené, aby takéto odchýlky

mali nejaké racionálne štatistické, demografické alebo sociologické vysvetlenie. A to o to

skôr, že pri takto vysokom počte neplatných hlasov vo voľbách predsedu Košického

samosprávneho kraja je zarážajúce, že voľby poslancov Košického samosprávneho kraja

neboli z hľadiska počtu neplatných hlasov nijako výnimočné. Percento počtu neplatných

hlasov (3,01 %) kopírovalo priemer Slovenskej republiky (2,93 %), horšie na tom bol

Bratislavský i Banskobystrický kraj. Skrátka voľby poslancov ani v najmenšom nedávajú

dôvod myslieť si, že by sa voľby predsedu v Košickom kraji mali akokoľvek vymykať zo

slovenského priemeru. Čiže uvedené fakty sú preukázané a odôvodnene vyvolávajú

pochybnosť o výsledku volieb.

Do spisu v predmetnej volebnej veci sťažovateľ založil trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda

podľa vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov konaných dňa

4.11.2017. Ústavný súd svojím uznesením -42 zo dňa 31.1.2018 svojím

výrokom č. 2 konanie o sťažnosti prerušil do prešetrenia opísaného trestného oznámenia

príslušnými organmi činnými v trestnom konaní, resp. príslušnými orgánmi verejnej moci.

V súvislosti s opísaným trestným oznámením je na základe zistení sťažovateľa okrem

konania ukončeného rozhodnutím Okresného úradu Michalovce o priestupku vedené aj

ďalšie konanie, a to trestné konanie na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru

v Košiciach ČVS KRP-50/1-VYS-KE-2018.

Nakoľko až kompletným posúdením všetkých relevantných skutočností a porušení

zákonov, resp. až po komplexnom vyhodnotení a zistení intenzity volebných vád z hľadiska

ich vplyvu na výsledky volieb je možné vyhodnotiť to, či skutočne došlo k závažnému

a opätovnému porušeniu zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vyžiadať si od

príslušného útvaru Policajného zboru SR informáciu o stave šetrenej veci ČVS-KRP-50/1-

VYS-KE-2018.“

III.

Relevantná právna úprava

10. Podľa (ďalej len „“) občania

majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou

svojich zástupcov.

Podľa a obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne

a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý

pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného

zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného

a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva

správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím

volebného obdobia ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

10.1 Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť pre

neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku

volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická

strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo

kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu

miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.

Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti

musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podľa nález, ktorým sa vyhlásili voľby za

neplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne Národnej rade Slovenskej republiky

a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

Podľa rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b)

a c) oznámi ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu

miestnej samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu

uvedenému v § 61.

Podľa uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa

oznamuje iba sťažovateľovi.

Podľa ústavný súd rozhodne o sťažnosti

na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti

výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.

V.

Východiská a relevantné skutočnosti pre rozhodnutie ústavného súdu

11. Ústavný súd vyžiadal z obce Zemplínska Široká kompletnú volebnú

dokumentáciu (zapečatené odovzdané hlasovacie lístky, obálky, zoznamy voličov,

zápisnice, ostatné volebné spisy) týkajúcu sa uskutočnených volieb predsedu Košického

samosprávneho kraja konaných 4. novembra 2017, ktorú má obec Zemplínska Široká

v zmysle o podmienkach výkonu volebného

práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„volebný zákon“) v úschove. Ústavný súd v tejto súvislosti primárne poukazuje

na skutočnosť, že volebná dokumentácia bola doručená do podateľne ústavného súdu

1. decembra 2017 od Obecného úradu Zemplínska Široká. Škatuľa bola prelepená

priesvitnou lepiacou páskou a nebola zapečatená. Na škatuli nebol vyznačený jej obsah ani

registratúrna značka, ani lehota uloženia volebnej dokumentácie.

11.1 Ústavný súd sa najprv oboznámil so zápisnicou okrskovej volebnej komisie

o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku vo voľbách do orgánov Košického

samosprávneho kraja konaných 4. novembra 2017, volebný okrsok 1, obec Zemplínska

Široká (ďalej len „zápisnica“) a zistil, že počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných

v obci Zemplínska Široká pre voľbu predsedu samosprávneho kraja bol 164. Sťažovateľ ako

kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja (s číslom kandidáta na hlasovacom

lístku 8) získal podľa zápisnice nula (0) platných hlasov.

11.2 Po oboznámení sa so zápisnicou ústavný súd následne pristúpil ku kontrolnému

prepočítaniu odovzdaných hlasov pre jednotlivých kandidátov vo volebnom okrsku 1 obce

Zemplínska Široká a po prepočítaní hlasovacích lístkov zistil, že sťažovateľovi ako

kandidátovi na predsedu Košického samosprávneho kraja bolo vo volebnom okrsku 1 obce

Zemplínska Široká (volebný obvod č. 7) odovzdaných 88 platných hlasov (pozri tabuľku

č. 1). Túto skutočnosť nereflektuje zápisnica predmetnej okrskovej volebnej komisie ani

oficiálne výsledky volieb predsedu Košického samosprávneho kraja uverejnené

Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Tabuľka č. 1

Poradové číslo kandidátaPočet hlasovacíchPočet hlasovacích lístkov

a meno kandidáta prelístkov pre jednotlivýchpre jednotlivých

voľby predsedukandidátov podľakandidátov zistený

samosprávneho krajazápisnice okrskovejústavným súdom pri

volebnej komisieprepočítaní

Č. 1 - R. Bačinský 3 3 Č. 2 – J. Bobík 6 6

Č. 3 – R. Botka 1 1 Č. 4 – J. Červeňák 7 0 Č. 5 – J. Džunko 13 0 Č. 6 – K. Pataky 88 7 Č. 7 - O. Petrík 0 13 Č. 8 - R. Raši 0 88 Č. 9 – L. Sisák 3 3 Č. 10 – V. Stanko 0 0 Č. 11 – J. Struk 0 0 Č. 12 – Š. Surmánek 4 4 Č. 13 – A. Šepetka 0 0 Č. 14 – J. Tkáčová 6 6 Č. 15 – R. Trnka 33 33

V.

Závery ústavného súdu vo veci samej

12. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť sťažovateľa, ktorou

namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb predsedu Košického samosprávneho kraja

konaných 4. novembra 2017.

12.1 Sťažovateľ v súvislosti s ním napadnutými voľbami v prvom rade tvrdil, že

v obci Zemplínska Široká (volebný obvod č. 7) mu nebolo započítaných 88 hlasov

a na podporu svojho tvrdenia poukázal na číselné porovnanie volebných výsledkov, ako aj

na čestné vyhlásenie , člena predmetnej okrskovej volebnej komisie.

V druhom rade sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti v súvislosti s ním napadnutými

voľbami poukázal na podozrivé anomálie spočívajúce v počte neplatných hlasov

v predmetných voľbách, ktorý mal byť v porovnaní so zvyškom Slovenska extrémne

vysoký.

Všeobecne k významu samosprávy

13. Možnosť ľudí obývajúcich určitú oblasť spravovať časť verejných vecí

na municipálnej úrovni prostredníctvom svojich volených reprezentantov je

neodmysliteľnou črtou rozvoja demokracie. Na vhodnosť (z pohľadu efektívnejšej správy

vecí priamo sa dotýkajúcich obyvateľov určitej oblasti), dôležitosť (z pohľadu myšlienky

decentralizácie) a legitímnosť (z pohľadu demokratizácie výkonu verejnej moci) správy

časti verejných vecí na lokálnej úrovni (úrovni územnej samosprávy) kontinuálne poukazuje

už desaťročia odborná spisba (porov. napr. Mill, John Stuart: Considerations on

representative government. Londýn : Longman, Green, Longman, Roberts and Green, 1865.

s. 111 a nasl.; Smith, Joshua Toulmin: Local self-government and centralization. Londýn :

John Chapman, 1851; z domácej novšej spisby porov. napr. Orosz, L. – Svák, J. – Balog, B.

Základy teórie konštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2012. s. 389 a nasl.).

Na území dnešnej Slovenskej republiky legislatívna úprava územnej samosprávy

s demokratickými črtami siaha desiatky rokov do minulosti, ako príklad možno uviesť rok

1849 (tzv. marcová ), resp. rok 1870, v ktorom bol prijatý zákonný článok XLII

z roku 1850 o usporiadaní orgánov verejnej moci (v maď. orig.: 1870. évi XLII. törvénycikk

a köztörvényhatóságok rendezéséről).

13.1 Slovenská republika sa ako demokratický právny štát prihlásila k myšlienke

prenesenia správy časti verejných vecí na úroveň samosprávnu (územnú samosprávu).

Tomu korešponduje ústavná úprava územnej samosprávy, konkrétne až .

Základom územnej samosprávy je obec ( ). Obec je samostatný územný

samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej

území trvalý pobyt (a ). Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce

( ). Správu časti verejných vecí na lokálnej samosprávnej úrovni (t. j.

na úrovni obcí a samosprávnych krajov) obyvatelia realizujú najmä zastupiteľskou formou,

t. j. voliči svoju moc v oblasti správy verejných vecí na samosprávnej úrovni nerealizujú

priamo, ale prostredníctvom zvolených reprezentantov.

13.2 Z ústavnej úpravy územnej samosprávy teda vyplýva, že obec ako jednotka

územnej samosprávy je nadaná verejnou mocou (porov. nález ústavného súdu sp. zn.

z 2. 3. 2011; nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

zo 7. 5. 2013), pričom zdrojom tejto moci sú občania (resp. obyvatelia) s trvalým pobytom

na jej území (a ). Z uvedeného plynie ďalšia konklúzia, v zmysle ktorej voľby

do orgánov samosprávy obce sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci

(porov. ).

Všeobecne k voľbám do orgánov samosprávy

14. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

14.1 Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami

vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl

v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz

predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu

(). Nie je tomu inak ani pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.

14.2 So slobodnou súťažou politických síl prostredníctvom volieb však bytostne

súvisia volebné podvody (Fraudes électorales/Wahlbeeinflussungen), ktoré boli vlastné už

volebným procesom v štátoch predvojnovej Európy koncom 19. a začiatkom 20. storočia

(k tomu bližšie pozri Joachim, V. Podvody volební a jejich vliv na platnost voleb. Žižkov :

Lad. Štorkán a Al. Jaroš, 1913. s. 4 a nasl.). Termínom „volebný podvod“ sa tu nemá

na mysli iba skutok v rovine trestnoprávnej, ale akýkoľvek čin alebo skutok, ktorý je

spôsobilý ohroziť alebo vylúčiť čistotu alebo slobodu volieb (ibid, s. 5).

14.3 V zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa modernej teórie ústavného

práva) sa uvedený termín transformuje na termín „volebné vady“, pričom voľby môžu byť

spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.

nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (napr. úmyselne

nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému

ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (napr. oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých

prostriedkov volebnej kampane).

14.4 Je potrebné na tomto mieste upozorniť, že volebné vady sa v tomto štádiu

konania neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva

volebného. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv

na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda

zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Všeobecne k ochrane ústavnosti vo volebných veciach

15. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochrana

práv zaručených v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné

volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov (resp.

obyvateľov v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov)

v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri

tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa

o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).

Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal

rovnaké postavenie (, , ).

15.1 V rámci ochrany ústavnosti vo volebných veciach môže ísť napr. takú volebnú

vadu, ktorá je spojená so samotnou ústavnosťou volieb, napríklad priama negácia výkonu

aktívneho volebného práva (fyzické bránenie osobám v účasti na voľbách) alebo podstatný

zásah do ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má

vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho

substrátu územnej samosprávy (k tomu pozri ) a pod.

Všeobecne k ochrane zákonnosti vo volebných veciach

16. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie

volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb

do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb

do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia

práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov

(mutatis mutandis ).

16.1 Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby

za neplatné podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu

zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo

závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh

volieb (porov. napr. sp. zn. , , ). Inými slovami, nie

každé porušenie o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) vyvoláva

nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje

materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy

uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť

len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov (porov. napr. ).

16.2 S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť

splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti:

(i) protizákonnosť, t. j. porušenie zákonov týkajúcich sa volieb,

(ii) vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta

a

(iii) intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

K namietanému nezapočítaniu 88 hlasov v prospech sťažovateľa vo voľbách

v obci Zemplínska Široká

17. Ústavný súd z volebnej dokumentácie a po prepočítaní hlasovacích lístkov zistil,

že vo volebnom okrsku 1 obce Zemplínska Široká sťažovateľovi ako kandidátovi

na predsedu Košického samosprávneho kraja bolo vo volebnom okrsku 1 obce Zemplínska

Široká (volebný obvod č. 7) odovzdaných 88 platných hlasov. Túto skutočnosť nereflektuje

zápisnica predmetnej okrskovej volebnej komisie ani oficiálne výsledky volieb predsedu

Košického samosprávneho kraja uverejnené Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

17.1 Otázkou pre ústavný súd pri skúmaní nezákonnosti alebo neústavnosti volieb

predsedu Košického samosprávneho kraja tak bolo

(i) či ide o úmyselné poškodenie sťažovateľa zo strany volebnej komisie, a teda

o úmyselné porušenie volebných princípov (zákonných alebo ústavných) a o relevantnú

volebnú vadu, alebo

(ii) či ide o nedbanlivostné pochybenie volebnej komisie, pri ktorom vzhľadom

na jeho charakter a čo sa intenzity týka vzniká pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky

boli prejavom skutočnej vôle voličov, alebo

(iii) či išlo o ľudskú chybu, ktorú nemožno vzhľadom na jej charakter a čo sa týka

intenzity ani len nazvať relevantnou volebnou vadou.

17.2 Z ústavnému súdu oznámených relevantných rozhodnutí orgánov verejnej moci

konajúcich na základe trestného oznámenia sťažovateľa (súvisiaceho s voľbami predsedu

Košického samosprávneho kraja v obci Zemplínska široká) vyplýva (pozri II. časť

uznesenia, body 4 až 6), že predsedníčka okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska

Široká pre voľby do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017 porušila povinnosť

uvedenú v ustanovení § 31 ods. 1 volebného zákona tým, že po podpísaní oboch rovnopisov

zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku č. 1 nevyhlásila výsledky

hlasovania, v dôsledku čoho nebolo zistené, že v zápisnici pri zapisovaní výsledkov

získaných platných hlasov jednotlivým kandidátom došlo k posunu a k nesprávnemu

priradeniu počtu získaných hlasov niektorých kandidátov, čím 88 platných hlasov, ktoré

získal vo voľbách sťažovateľ ako kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja,

bolo pripísaných Karolovi Patakymu, kandidátovi s poradovým číslom 6, čím takto svojím

konaním sťažila plnenie úloh štátnej správy, čím sa dopustila priestupku.

17.3 Túto chybu nemožno označiť ako úmyselnú manipuláciu s výsledkami volieb

v okrskovej volebnej komisii obce Zemplínska Široká, a teda nejde o úmyselnú volebnú

vadu. Na mieste je vnímať túto volebnú vadu ako chybu z nedbanlivosti, resp. ľudskú chybu

z nepozornosti pri priraďovaní počtu získaných hlasov niektorých kandidátov.

17.4 Intenzita opísaného zlyhania (resp. volebnej vady) jedného člena jednej

okrskovej volebnej komisie v jednej obci (Zemplínska Široká) v rámci samosprávneho kraja

podľa ústavného súdu jednoznačne nedosahuje taký stupeň protizákonnosti, ktorá by bola

schopná spochybniť celkové výsledky volieb predsedu Košického samosprávneho kraja

a ktorá by bola vzhľadom na celkový rozdiel v hlasoch (celkový rozdiel v platných hlasoch

pre sťažovateľa a pre úspešného kandidáta Ing. Rastislava Trnku je aj po zarátaní

uvedených 88 hlasov pre sťažovateľa 787) čo i len teoreticky schopná vyvolávať

pochybnosť o tom, či celkové voľby predsedu Košického samosprávneho kraja a ich

výsledky (t. j. v celom samosprávnom kraji) sú prejavom skutočnej vôle voličov.

17.5 Opísané pochybenie okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní platných hlasov

pre jednotlivých kandidátov vo volebnom okrsku 1 obce Zemplínska Široká nie je spôsobilé

založiť nezákonnosť či neústavnosť volieb predsedu Košického samosprávneho kraja,

keďže uvedených 88 hlasov v prospech sťažovateľa nič nemení na konečnom výsledku

volieb predsedu Košického samosprávneho kraja a nemení víťaza volieb predsedu

Košického samosprávneho kraja. Platnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len

také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov (), čo v tomto prípade najmä vzhľadom na charakter opísanej

chyby jednej členky okrskovej volebnej komisie v obci Zemplínska Široká a na celkový

rozdiel medzi platnými hlasmi odovzdanými pre úspešného kandidáta Ing. Rastislava Trnku

a pre sťažovateľa (rozdiel 875 hlasov) nastať nemohlo.

K namietanému možnému výskytu volebných vád v ostatných volebných okrskoch

volebného obvodu č. 7 v Košickom kraji

18. Ústavný súd sa však musel vysporiadať s otázkou, či vzhľadom na argumentáciu

sťažovateľa a dôkazy ním predložené nepripadá do úvahy potenciálny výskyt obdobnej

nedbanlivostnej (alebo úmyselnej) vady aj v iných volebných okrskoch a potenciálny nárast

pôvodne nezarátaných hlasov v prospech sťažovateľa.

18.1 V úvode ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej

funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť

vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,

prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca

v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd

podrobne rekonštruovať celý volebný proces (, z najnovšej judikatúry

alebo ).

18.2 V konaní o volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je

jednou z vedúcich zásad trestného konania (, z najnovšej judikatúry

).

18.3 Rovnako ústavný súd už judikoval, že v konaní vo volebných veciach nie je

„vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav metódami

a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní. Jeho úlohou je

predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte

s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe rozhodnúť,

či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne závery len

na základe tvrdení predložených účastníkmi konania (, ,

z najnovšej judikatúry ).

18.4 Aplikujúc uvedené, ústavný súd vo veci sťažovateľa dospel k týmto záverom:

18.5 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadnymi relevantnými dôkazmi nespochybnil

ústavnosť a zákonnosť volieb či výsledku volieb v akomkoľvek inom volebnom okrsku

okrem volebného okrsku Zemplínska Široká. Sťažovateľove úvahy týkajúce sa možného

nezapočítania ním nešpecifikovaného počtu hlasov odovzdaných v prospech sťažovateľa

v ostatných volebných okrskoch vo volebnom obvode č. 7, Košický kraj, sa pohybujú

v rovine domnienok a úvah.

18.6 Pokiaľ sťažovateľ uvádza hypotézu, že vzhľadom na pochybenia vo volebnom

okrsku Zemplínska Široká existuje potenciál, že aj v ostatných volebných okrskoch

volebného obvodu č. 7, Košický kraj, by mohlo dôjsť k nesprávnemu spočítaniu hlasov,

ústavný súd poukazuje na to, že ide o generalizáciu zo strany sťažovateľa, ktorá opomína

autonómnosť každej volebnej okrskovej komisie zloženej z ľudí, jedincov, ktorí konajú

vždy samostatne podľa svojich schopností a vedomostí v tej-ktorej volebnej komisii.

Pochybenie jedného človeka či ľudí v jednej volebnej komisii v konkrétnom volebnom

okrsku nemá (nemôže mať) žiaden vplyv na konanie a činnosť iných volebných komisií

v iných volebných okrskoch. Výnimkou by mohla byť azda situácia, keď ide o štrukturálny

(napr. technický) problém vychádzajúci z externého prostredia a ovplyvňujúci vzhľadom

na svoju povahu všetky volebné komisie vo všetkých volebných okrskoch bez rozdielu

a bez ohľadu na ľudský faktor [napr. chyby na hlasovacích lístkoch dodaných všetkým

volebným okrskom v rovnakej (ne)kvalite a pod.]. Sťažovateľove námietky sa však

takéhoto štrukturálneho problému absolútne netýkali, ale nepodložene spochybňovali

ľudský faktor v jednotlivých samostatne a oddelene pôsobiacich volebných komisiách.

18.7 Navyše, sám sťažovateľ upozornil ústavný súd a prílohami doložil, že

vo všetkých obciach a volebných okrskoch v okolí volebného okrsku Zemplínska Široká

sťažovateľ ako kandidát voľby vyhral, získal podstatnú časť platných hlasov oprávnených

voličov. Sťažovateľ teda nielenže nespochybnil výsledky volieb v okolitých volebných

okrskoch, ale v týchto demonštruje, že získal značné množstvo hlasov (napr. Sliepkovce

49,25 %, Palín 62,63 %, Senné 50,42 % atď.), a preto nie je možné, aby vo volebnom

okrsku Zemplínska Široká nezískal žiaden hlas.

18.8 V sťažnosti sťažovateľ neuvádza žiadne dôkazy a ani netvrdí, že by mal

vedomosť napríklad o tom, že v akejkoľvek volebnej komisii by došlo k manipulovaniu

s hlasovacími lístkami s cieľom ich zneplatnenia, že by niekto iný ako volič zneplatnil, teda

sfalšoval volebný lístok, a dopustil by sa tak volebného deliktu.

18.9 Takýto záver nevyplýva ani z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní

konajúcich na základe sťažovateľovho trestného oznámenia a ani z rozhodnutí správnych

orgánov, ktoré boli dosiaľ v danej veci vydané a ktorými ústavný súd disponuje (pozri

II. časť uznesenia, body 4 až 6).

18.10 K sťažovateľovej analýze neplatných hlasov v Košickom samosprávnom kraji

ústavný súd odkazuje, že vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013 bolo

v Košickom kraji pre voľbu predsedu samosprávneho kraja v prvom kole neplatných 11 072

hlasov (110 890 odovzdaných obálok – 99 818 platných hlasovacích lístkov odovzdaných

pre voľby predsedu = 11 072 neplatných hlasovacích lístkov; definitívne výsledky volieb

2013 sú dostupné na internete: ˂http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka2_sk.html ˃).

18.11 Aj vo voľbách v roku 2013 bol počet neplatných hlasov v Košickom kraji

oproti ostatným krajom niekde až viacnásobne vyšší (počet neplatných hlasov pre voľbu

predsedu v jednotlivých krajoch vo voľbách 2013: Bratislavský kraj – 2 455 neplatných

hlasov; Trnavský kraj – 3 710 neplatných hlasov; Trenčiansky kraj – 4 479 neplatných

hlasov; Nitriansky kraj – 4 145 neplatných hlasov; Žilinský kraj – 4 767 neplatných hlasov;

Banskobystrický kraj – 7 145 neplatných hlasov; Prešovský kraj – 10 277 neplatných

hlasov).

18.12 Sťažovateľ sa tohto faktu vo svojej argumentácii nedotkol a ani neuvádzal, či

v roku 2013 prebehlo trestné konanie pre uvedený počet vyše 11 000 neplatných hlasov

v Košickom kraji. Každopádne uvedené voľby predsedu Košického samosprávneho kraja

neboli podrobené prieskumu zo strany ústavného súdu, keďže žiaden z kandidátov

na predsedu Košického samosprávneho kraja nenapadol zákonnosť a ústavnosť volieb

predsedu Košického samosprávneho kraja v roku 2013.

18.13 Odpoveď na sťažovateľovu otázku týkajúcu sa vysvetlenia vyššieho počtu

neplatných hlasov v Košickom kraji vo voľbách predsedu Košického samosprávneho kraja

v roku 2017 by bolo potrebné vzhľadom na dlhodobý trend vyššieho počtu neplatných

hlasov vo voľbách v Košickom kraji oproti iným krajom hľadať u politológov a sociológov

vyhodnocujúcich volebné výsledky a ich príčiny, a nie na pôde ústavného súdu.

18.14 Ústavný súd tak vzhľadom na dosiaľ uvedené skutočnosti a právne závery

k nim vyslovené dospel k jednoznačnému hodnoteniu, že ústavný súd nedisponoval takými

relevantnými dôkazmi, ktoré by vzbudzovali dôvodné pochybnosti o výskyte volebných vád

v ostatných volebných okrskoch vo volebnom obvode č. 7, Košický kraj, keď by bolo

potrebné zo strany ústavného súdu preveriť výsledky volieb aj v okrskoch, v ktorých

sťažovateľ nielenže „neosvedčil“ problematickosť volieb, ale naopak, poukazuje na to, že

v týchto získal značné množstvo voličských hlasov.

Záver

19. Sťažnosť sa týkala jedného z najvýznamnejších demokratických procesov, ktoré

môžu v spoločnosti prebiehať, a to volieb do orgánov samosprávneho kraja, na základe

ktorých boli zvolení reprezentanti voličov a nadobudnutá právna istota tak týchto zvolených

reprezentantov, ale najmä voličov a obyvateľov daného vyššieho územného celku.

19.1 Ústavný súd na základe zhodnoteného skutkového stavu a vykonaného

dokazovania ustálil, že v rámci volieb predsedu Košického samosprávneho kraja konaných

4. novembra 2017 nedošlo k volebným vadám odôvodňujúcim neústavnosť alebo

nezákonnosť volieb predsedu Košického samosprávneho kraja konaných 4. novembra 2017.

19.2 Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

19.3 Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Vzhľadom

na neúspešnosť sťažovateľa v tomto konaní a neovplyvnenie právnej pozície odporcu, čo sa

týka jeho zvolenia za predsedu Košického samosprávneho kraja, ústavný súd nepriznal

žiadnemu z účastníkov úhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2019