Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)PL. ÚS 68/2014
PDF · 1.25 MB
No categories available
PL. ÚS 68/2014
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 68/2014 127
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015
v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej, zo sudkyne Jany Baricovej, sudkyne
Ľudmily Gajdošíkovej, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcov Ľubomíra Dobríka,
Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti , , , ,
, , , , , ,
, , , , zastúpených advokátom
JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., Advokátska kancelária, Žižkova 39, Košice, a
, , zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Michalom Plentom,
Advokátska kancelária, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, vo veci namietanej
neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov obecného zastupiteľstva a proti výsledku
volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014
a vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a proti výsledku volieb
starostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014, za účasti ,
Kvakovce, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, PhD., Advokátska
kancelária, Park Angelinum 4, Košice, , ,
, , , , a ,
, a takto
rozhodol:
Sťažnosť , , , ,
, , a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. novembra 2014 doručená sťažnosť , ,
, , , (ďalej len „sťažovatelia
v 1. rade“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov obecného
zastupiteľstva a proti výsledku volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Kvakovce
konaných 15. novembra 2014. Sťažovatelia v 1. rade svoju sťažnosť smerujú proti
, , , ,
, , a , (spolu ďalej
aj „odporcovia“).
2. Ústavnému súdu bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ v 2. rade“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu
a proti výsledku volieb starostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľ
v 2. rade svoju sťažnosť smeruje proti , (ďalej aj
„odporca“).
3. Ústavnému súdu bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“; spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci namietanej
neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014,
ako aj vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľ v 3. rade svoju
sťažnosť smeruje proti , , ,
, , , , ,
a , (spolu ďalej aj „odporcovia“).
4. Zo sťažností vyplýva, že vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva a starostu
obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014 hlasovalo aj 119 obyvateľov, ktorí podľa
sťažovateľov boli prihlásení na pobyt v obci Kvakovce v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a zákonmi.
5. V prvom rade sťažovatelia namietajú, že prihlásenie 119 občanov na trvalý pobyt
v obci Kvakovce bolo protizákonné, keďže toto prihlásenie bolo vykonané Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru Vranov nad Topľou (ďalej aj „OR PZ“), pričom podľa
sťažovateľov neboli splnené zákonné podmienky na prihlásenie obyvateľov OR PZ.
Sťažovatelia v tomto smere argumentujú, že nedošlo k nečinnosti ohlasovne v tom smere, že
by si neplnila povinnosti, a bolo by zákonné postupovať spôsobom, že prihlásenie
obyvateľov vykoná OR PZ. Podľa sťažovateľov ohlasovňa obce Kvakovce sa nikdy
nedopustila nečinnosti a vždy konala promptne vo veci hlásenia trvalého pobytu občanov.
Každé hlásenie pobytu obec Kvakovce riadne preverila z hľadiska splnenia zákonných
podmienok na ohlásenie trvalého pobytu a v prípade splnenia zákonných podmienok urobila
záznam o hlásení pobytu občana v evidencii pobytu občanov. V prípade, že neboli splnené
podmienky na zaevidovanie trvalého pobytu občana, obec Kvakovce ako ohlasovňa ihneď
upovedomila daného občana. V tomto smere sťažovatelia uvádzajú viaceré príklady, keď
pokiaľ obec Kvakovce dostala požiadavku na prihlásenie na trvalý pobyt, bezodkladne túto
požiadavku vybavila. Pokiaľ osoba preukázala splnenie všetkých zákonom vyžadovaných
predpokladov, tak ju obec na trvalý pobyt aj prihlásila. V žiadnom prípade teda nebolo
možné konštatovať nečinnosť obce Kvakovce pri hlásení pobytu občanov, nenastali
podmienky opísané v hypotéze ustanovenia § 26a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu
občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 253/1998 Z. z.“ alebo „citovaný zákon“) a OR PZ
nemalo právomoc prihlásiť obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce.
6. Podľa sťažovateľov navyše drvivá väčšina zo 119 prihlásených občanov, ktorých
na trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásilo OR PZ 13. novembra 2014, sa nikdy v priebehu
roka 2014 nehlásila na pobyt na ohlasovni obce Kvakovce. Podľa sťažovateľov nezákonným
postupom OR PZ došlo k ovplyvneniu demokratickej súťaže politických síl vo voľbách do
územnej samosprávy v obci Kvakovce. Podnet na nečinnosť obce Kvakovce dostalo OR PZ
podľa mienky sťažovateľov zrejme od občanov a
, ktorí sa však osobne na pobyt nehlásili ( ako splnomocnenec prihlasoval
iné osoby, je v obci prihlásený na pobyt ako bezdomovec od roku 2006). Podľa
sťažovateľov obec reagovala na tieto podnety ešte 12. novembra 2014, keď svoj postup e
mailovou komunikáciou vysvetlila aj z Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej aj „MV SR“) aj , na čo reagoval mailom z 13.
novembra 2014 o 14.44 h. Napriek tomu, že obec vysvetlila OR PZ celú situáciu i svoj
postup, OR PZ 13. novembra 2014 pristúpilo k prihlasovaniu občanov na trvalý pobyt v
obci Kvakovce.
7. Ako ďalšiu námietku sťažovatelia uvádzajú, že došlo k prihláseniu 80 zo 119
obyvateľov na nebytové priestory, konkrétne rekreačné chaty, ktoré podľa sťažovateľov
nespĺňajú zákonné požiadavky (zákon č. 253/1998 Z. z.) na bytové budovy. Podľa
sťažovateľov nie je automaticky možné prihlásiť sa na trvalý pobyt v akejkoľvek budove
na individuálnu rekreáciu, ale iba v takej budove, ktorej aspoň časť spĺňa požiadavky
na trvalé bývanie a je na takéto účely určená [v tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú aj
na § 43c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov]. Vzhľadom na uvedené argumenty a dôkazy je podľa
sťažovateľov zrejmé, že OR PZ nepostupovalo správne, ak tieto osoby prihlásilo
bez ďalšieho na trvalý pobyt v budovách určených na nebytové účely – účely individuálnej
rekreácie. V tejto súvislosti sťažovatelia ďalej poukazujú na skutočnosť, že pre jednu
rekreačnú chatu si prihlasovalo trvalý pobyt 10 až 11 plnoletých občanov.
8. Sťažovatelia poukázali aj na skutočnosť, že 24 zo 119 obyvateľov síce boli
prihlásení na trvalý pobyt v bytových budovách, ku ktorým však nemajú vlastnícky alebo
spoluvlastnícky vzťah. Sťažovatelia odkazujú aj na čestné vyhlásenia vlastníka jednej
z bytových budov, v zmysle ktorého vlastník rodinného domu vyhlásil, že nedal súhlas
na prihlásenie trvalého pobytu v jeho rodinnom dome žiadnej tretej osobe. Sťažovatelia
upriamili pozornosť aj na skutočnosť, že na prihlasovacích lístkoch viacerých občanov, ktoré
boli zaslané obci Kvakovce a ktoré sťažovatelia prikladajú k sťažnosti, sa nenachádza súhlas
vlastníkov týchto budov s prihlásením uvedených osôb na trvalý pobyt v ich rodinných
domoch a nebolo priložené ani iné písomné udelenie súhlasu na prihlásenie na trvalý pobyt.
Ak tieto osoby OR PZ prihlásilo na pobyt bez súhlasu vlastníkov budov, ku ktorým sa na
pobyt hlásili, ide podľa úsudku sťažovateľov o flagrantné porušenie zákona, ktoré má za
následok skreslenie výsledku volieb do orgánov územnej samosprávy obce Kvakovce.
Pokiaľ podľa sťažovateľov uvážime, že rozdiel medzi posledným zvoleným kandidátom do
obecného zastupiteľstva a prvým nezvoleným kandidátom bol len jeden hlas, potom
samotné prihlásenie troch osôb na pobyt v rodinnom dome súp. č. 39 by mohlo výrazne
ovplyvniť výsledky volieb.
9. Sťažovatelia taktiež namietli, že 15 obyvateľov zo 119 bolo prihlásených na trvalý
pobyt v obci Kvakovce bez toho, aby boli prihlásení ku konkrétnej budove. Takýto postup
podľa sťažovateľov umožňuje § 5 zákona č. 253/1998 Z. z., avšak len občanovi, ktorému bol
trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z. a ktorý
sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4 zákona č. 253/1998 Z. z. Ani jedna
z týchto podmienok nebola podľa presvedčenia sťažovateľov splnená, pretože išlo o osoby,
ktorým nebol zrušený trvalý pobyt a ktoré majú kde bývať, pretože stále majú svoj trvalý
pobyt tam, kde bývali dosiaľ.
10. Pokračujúc vo svojich sťažnostiach, sťažovatelia namietajú neautentickosť
a účelovosť prihlásenia 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Sťažovatelia vzniesli
pochybnosti o skutočnosti, či lístky pre prihlásenie trvalého pobytu skutočne podpísali
prihlasovaní obyvatelia. Podľa sťažovateľov prihlasovací lístok
a sú podpísané podpismi, ktoré vykazujú nápadné znaky zhody, podpis
na prihlasovacom lístku sa výrazne odlišuje od jej podpisu na listine
o výsledkoch volieb do orgánov samosprávy konaných 15. novembra 2014 v obci
Kvakovce, ktorú podpisovala ako predsedníčka miestnej volebnej komisie, od podpisu,
ktorým 24. septembra 2014 podpisovala sľub člena miestnej volebnej komisie, a od podpisu
na listine o poučení člena miestnej volebnej komisie. Takýchto príkladov sťažovatelia
uvádzajú vo svojej sťažnosti viacero (spolu 5 príkladov). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
je podľa názoru sťažovateľov otázne, či sa prihlásenie týchto občanov na pobyt v obci
Kvakovce uskutočnilo na základe nimi riadne prejavenej vôle a či prihlasovacie lístky boli
skutočne podpísané osobami, ktorých sa mali tieto lístky týkať. Takéto skutočnosti by mali
za následok, že prihlasovacie lístky týchto občanov sú falzifikáty a ich prihlásenie na trvalý
pobyt nemohlo byť legálne.
11. Účelovosť prihlásenia vidia sťažovatelia najmä v tom, že k prihláseniu obyvateľov
na trvalý pobyt došlo 2 dni pred konaním volieb. Podľa sťažovateľov existujú legitímne
pochybnosti o skutočnom, úprimnom a pravdivom úmysle prihlásených 119 obyvateľov
dlhodobo bývať v obci Kvakovce. Osoby, ktoré sa prihlasovali na pobyt v obci Kvakovce v
období tesne pred konaním volieb, sú dlhé roky vlastníkmi rekreačných chát v katastri obce
Kvakovce, ktoré využívajú na krátkodobú rekreáciu najmä počas víkendov či letných
dovoleniek, a dosiaľ nikdy neprejavovali záujem trvalo sa presťahovať z miesta svojho
bydliska do obce Kvakovce. Títo občania nikdy trvalo nebývali v obci Kvakovce a nie je
možné domnievať sa, že by mali skutočný a úprimný záujem o trvalé dlhodobé bývanie v
tejto obci. Sťažovatelia sú presvedčení, že úmyslom 119 obyvateľov bolo účelovo
a špekulatívne sa prihlásiť na trvalý pobyt v obci Kvakovce, aby mohli hlasovaním
vo voľbách ovplyvniť demokratickú súťaž politických síl. Títo obyvatelia nemajú podľa
sťažovateľov k obci Kvakovce právne relevantný vzťah, ktorý je vedený úmyslom tvoriť
integrálnu súčasť personálneho substrátu obce. Takéto špekulatívne prihlasovanie na trvalý
pobyt, aj nebyť už uvedených porušení zákona pri prihlasovaní na pobyt, by bolo potrebné
považovať podľa názoru sťažovateľov za konanie obchádzajúce účel zákona (in fraudem
legis). O zložení orgánov obce tak nerozhodli podľa sťažovateľov občania trvale sa zdržujúci
v obci, ktorých sa rozhodnutia orgánov obce dotýkajú bezprostredne a najviac ovplyvňujú
ich každodenný život. O zložení orgánov obce rozhodli predovšetkým tí obyvatelia obce,
ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci len pár dní predo dňom konania volieb. Takýto
postup spôsobuje podľa sťažovateľov neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov územnej
samosprávy aj v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu, pričom sťažovatelia poukázali
na nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/2011, sp. zn. PL. ÚS 110/07.
12. Na účelovosť a špekulatívnosť prihlasovania niektorých občanov na trvalý pobyt
poukazuje podľa sťažovateľov primárne skutočnosť, že niektoré z osôb, ktoré sa tesne pred
termínom volieb prihlasovali na pobyt v obci Kvakovce, sa takýmto spôsobom správali už
predtým. Podľa sťažovateľov je vysoko pravdepodobné, že hromadné prihlasovanie
obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce nebolo náhodné, ale premyslene organizované
s cieľom zvýšiť voličskú základňu pre niektorých kandidátov na funkciu starostu a funkciu
poslancov obecného zastupiteľstva. Konkrétne malo ísť podľa sťažovateľov o voličskú
základňu zvoleného starostu a zvolených poslancov obecného
zastupiteľstva , a . Uvedení kandidáti sú rovnako
ako skupina 119 občanov náhle prihlásených na trvalý pobyt vlastníkmi rekreačných chát
v katastri obce Kvakovce v rekreačnej oblasti Dobrá, pričom reálne nebývajú v týchto
chatách, ktoré využívajú len na individuálnu rekreáciu, ale svoj trvalý pobyt majú zväčša
v meste Prešov. Sťažovatelia uviedli, že títo občania ako rekreanti v obci Kvakovce majú
medzi sebou nadviazané určité vzťahy, spájajú ich spoločné záujmy, ktoré sa však týkajú iba
rekreačnej oblasti Dobrá nachádzajúcej sa v katastri obce Kvakovce, a nie obce Kvakovce
ako celku. Skutočnosti, že svoju činnosť premyslene koordinovali, nasvedčuje to, že sa
hlásili na pobyt v obci v rovnaký deň, viacerí sa hlásili na pobyt k rovnakým nebytovým
budovám. Správanie vlastníkov rekreačných chát podľa sťažovateľov koordinoval najmä
zvolený starosta , ktorý verejne dlhodobo agitoval, aby dosiahol
zvrhnutie dovtedajšieho vedenia obce a zvolenie jeho osoby do funkcie starostu obce. Svoje
správanie podľa sťažovateľov koordinovali aj prostredníctvom webovej stránky
www.domasacity.sk, na ktorej dochádzalo doslova k verbovaniu občanov vlastniacich
rekreačné chaty k účasti na voľbách a očierňovaniu predstaviteľov doterajšieho vedenia
obce. Sťažovatelia uviedli, že držiteľom uvedenej webovej stránky je podľa evidencie
v databáze sk nic.sk Združenie chatárov a rekreantov Domaše, , so sídlom
Kvakovce 428.
13. Podľa sťažovateľov možno predpokladať, že 119 vlastníkov rekreačných chát
v rekreačnej oblasti Dobrá, resp. ich rodinných príslušníkov a známych, sa prihlasovalo
na trvalý pobyt v obci Kvakovce dva dni pred voľbami do orgánov obce Kvakovce
s úmyslom ovplyvniť výsledky volieb tak, aby boli do orgánov obce zvolení zástupcovia
chatárov a rekreantov reprezentovaní predovšetkým odporcom, ktorí však nemajú k obci
Kvakovce žiadny vzťah, nikdy v nej dlhodobo nebývali, nikdy nemali skutočný záujem
o trvalý pobyt v obci a nemali záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva všetkých
obyvateľov obce Kvakovce.
14. Sťažovatelia taktiež namietajú porušenie volebného moratória. Uviedli, že
ustanovenia zákona upravujúce volebnú kampaň boli hrubo porušené zo strany odporcu,
keďže ten osobne 14. novembra 2014, teda menej ako 24 hodín pred konaním volieb,
osobne navštevoval obyvateľov obce Kvakovce v ich obydliach a rozdával im letáky,
ktorých obsah sa týkal volebnej kampane, jeho predchádzajúcej i súčasnej politickej
činnosti. Sťažovatelia uviedli, že v nich tvrdil, že bol v kampani ohováraný inými osobami,
ktorých identitu nepozná, a preto podá trestné oznámenie. Distribúcia letákov, ktoré sa
svojím obsahom evidentne venujú predvolebnému súpereniu, v ktorých kandidát na starostu
a poslanca obecného zastupiteľstva vykresľuje svoju osobu ako obeť domnelých útokov
neznámych osôb, ktoré sa ho snažili ohovárať tesne pred voľbami, nemožno podľa
sťažovateľov vnímať inak ako kampaň na prospech tohto daného kandidáta.
15. Sťažovatelia sú toho názoru, že prihlásenie 119 nových obyvateľov na trvalý
pobyt 2 dni pred konaním volieb do orgánov obecnej samosprávy mal za následok, že počet
voličov vzrástol z pôvodných 360 na 479 voličov. Podľa sťažovateľov ak uvážime, že
vo voľbách starostu hlasovalo celkovo 358 voličov a vo voľbách do obecného zastupiteľstva
hlasovalo 362 voličov, je zrejmé, že početnú skupinu hlasov predstavovali hlasy voličov,
ktorí získali aktívne voličské právo v rozpore so zákonom a zo špekulatívnych dôvodov.
Pritom pokiaľ podľa sťažovateľov ide o voľby starostu obce, úspešný kandidát (odporca)
získal 176 hlasov a navrhovateľ ako jeho protikandidát získal 128 hlasov. Sťažovatelia
uviedli, že je vysoko pravdepodobné, že 119 obyvateľov, ktorí nadobudli trvalý pobyt
v obci tesne pred voľbami a ktorí podobne ako odporca sú vlastníkmi rekreačných chát
v rekreačnej oblasti Dobrá, odovzdali svoje hlasy odporcovi. Pokiaľ by títo voliči neboli
v rozpore so zákonom prihlásení na pobyt a nebolo by im vzniklo oprávnenie hlasovať
vo voľbách do orgánov územnej samosprávy obce Kvakovce, výsledky volieb starostu by
boli úplne iné. Ešte výraznejší je vplyv novoprihlásených obyvateľov na výsledky volieb
do obecného zastupiteľstva. Najúspešnejší kandidát (odporca) získal 178 platných hlasov,
posledný zvolený kandidát (navrhovateľ) získal 134 hlasov a rozdiel medzi posledným
zvoleným a prvým nezvoleným kandidátom na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva
bol len 1 hlas (ústavný súd poznamenáva, že prvou náhradníčkou, a teda prvou nezvolenou
kandidátkou je , ktorá však volebnú sťažnosť nepodala, pozn.).
Vzhľadom na to, že pôvodne zapísaných voličov bolo 360 a napokon po zapísaní ďalších
119 voličov do zoznamu voličov využilo celkovo svoje hlasovacie právo vo voľbách
starostu 358 voličov a vo voľbách do obecného zastupiteľstva 362 voličov, je podľa
sťažovateľov vysoko pravdepodobné, že voličské právo využila prevažná časť (ak nie všetci)
z občanov, ktorí boli na trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásení len tesne pred konaním
volieb do orgánov obecnej samosprávy. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z
ustálenej judikatúry ústavného súdu, možno podľa mienky sťažovateľov konštatovať, že
umelé a špekulatívne navýšenie voličskej základne v obci Kvakovce tesne pred voľbami o
takmer 1/3 voličov, ktorí navyše majú vytvorené relatívne pevné väzby s jedným z
kandidátov na starostu a k určitej skupine kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva,
výrazne spochybňuje objektívnosť výsledkov volieb do orgánov obecnej samosprávy ako
reflexie slobodnej súťaže politických síl v danej obci.
16. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález: „Ústavný súd Slovenskej republiky
vyhlasuje voľby starostu obce Kvakovce konané dňa 15.11.2014 a voľby poslancov
do obecného zastupiteľstva obce Kvakovce konané dňa 15.11.2014 za neplatné.“
17. Sťažovatelia 16. decembra 2014 doplnili svoje sťažnosti a v rámci toho navrhli,
aby ústavný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým uloží miestnej volebnej komisii obce
Kvakovce zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení poslancov obecného zastupiteľstva
a o zvolení starostu obce Kvakovce. Sťažovatelia alternatívne navrhli, aby ústavný súd, ak
sa nestotožní s predchádzajúcim návrhom na vydanie predbežného opatrenia, vydal
alternatívne predbežné opatrenia, ktorým uloží poslancom Obecného zastupiteľstva obce
Kvakovce zdržať sa pri výkone funkcií poslancov obecného zastupiteľstva rozhodovania
o rozpočte obce, o prijatí územného plánu obce alebo jeho zmien, o prijatí úveru alebo
pôžičky, ako aj nakladaní s majetkom obce presahujúcim hodnotu 5 000 € až do
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, resp. zdržať sa pri výkone funkcie
starostu obce právnych úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k scudzeniu alebo zaťaženiu
nehnuteľného majetku obce alebo ktorými by obec vzala na seba záväzok zo zmluvy
o úvere alebo zmluvy o pôžičke, ako aj zdržať sa uskutočnenia právnych úkonov v mene
obce, ktorých predmet presahuje hodnotu 5 000 €, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
II.
Prijatie sťažností na ďalšie konanie
18. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 68/2014 40 zo 17. decembra 2014
a uznesením sp. zn. PL. ÚS 8/2015 z 21. januára 2015 prijal sťažnosti na ďalšie konanie,
ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 68/2014. Ústavný súd zároveň nevyhovel
návrhu sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia.
III.
Písomné vyjadrenia odporcov, dožiadaných subjektov a replika sťažovateľov
1. Vyjadrenie odporcu
19. K podaným sťažnostiam sa vyjadril odporca doručením
písomného stanoviska 16. decembra 2014.
20. Odporca v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že v obci Kvakovce boli už dlhšiu
dobu problémy s prihlásením sa na trvalý pobyt, o čom svedčí aj vyjadrenie OR PZ č. p.:
KRPZ PO SI 138/2014. Obec Kvakovce odmietala podľa vyjadrenia odporcu prihlásiť
na trvalý pobyt osoby s rôznymi odôvodneniami, napr. s odôvodnením, že v prípade
rekreačnej chaty ide o nebytovú budovu. Pokiaľ ide o to, či môže mať niekto trvalý pobyt aj
v rekreačnej chate, poukazuje na to, že nejde o nič nezvyčajné, ak má niekto trvalý pobyt
v rekreačnom zariadení. To, že osoba sa môže prihlásiť na trvalý pobyt aj v nebytovom
priestore, ak je súhlas vlastníka, je riešené podľa odporcu zákonnou úpravou a problém nie
je ani v oblasti aplikačnej praxe. Podľa presvedčenia odporcu jednoducho nikomu nemožno
uprieť právo prihlásiť sa na trvalý pobyt v stavbe určenej na individuálnu rekreáciu, ak je to
so súhlasom vlastníka.
21. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že obci Kvakovce je výskyt duplicitných
čísel na stavbách známy, a aj keď obec o tom vedela, tento stav neodstránila. Fyzické osoby
sa podľa názoru odporcu riadne prihlasovali na trvalý pobyt do nehnuteľností, ktoré vlastnia,
prípadne do iných so súhlasom vlastníkov. Podľa odporcu toto by mali sťažovatelia vedieť,
keďže duplicita súpisných čísel je problémom v obci Kvakovce už dlhšiu dobu.
Do pozornosti dáva aj tú skutočnosť, že ak sťažovatelia vo volebnej sťažnosti uvádzajú len
súpisné čísla, avšak čísla parciel, na ktorých sa predmetné stavby nachádzajú, neuvádzajú,
tak ide o argumentáciu nezohľadňujúcu to, že v obci Kvakovce sú niektoré súpisné čísla
duplicitné. Jednoducho v obci Kvakovce sú niektoré stavby označené duplicitnými
súpisnými číslami, na čo už bola obec Kvakovce podľa odporcu v minulosti upozornená.
22. Odporca ďalej uviedol, že v prípade obce Kvakovce sa do tejto obce prihlásili aj
fyzické osoby, štátni občania Slovenskej republiky, ktorí na území obce Kvakovce vlastnili
a vlastnia aj v súčasnosti nehnuteľný majetok. Prihlásiť sa na trvalý pobyt možno podľa
odporcu aj so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti. Tieto osoby mali podľa presvedčenia
odporcu právo prihlásiť sa v obci na trvalý pobyt. V tejto súvislosti upriamuje odporca
pozornosť aj na formuláciu použitú tak ústave, ako aj v Listine základných práv a slobôd,
a to konkrétne na to, že sloboda pobytu sa zaručuje. Tento pojem v sebe podľa odporcu
zahŕňa aj aktívnu zložku, pozitívnu činnosť. Prijať argumentáciu zvolenú vo volebnej
sťažnosti by podľa odporcu značilo znevýhodniť tých obyvateľov obce, ktorí sa chcú v obci
prihlásiť na trvalý pobyt. Obyvatelia, ktorí sa v obci Kvakovce prihlásili na trvalý pobyt,
vlastnia v tejto obci nehnuteľný majetok a o tento sa mienia aj v budúcnosti starať
a zveľaďovať ho. Podľa stanoviska odporcu títo majú úprimný záujem vykonávať nielen
svoje ústavne zakotvené vlastnícke práva, ale aj celý vejár ďalších práv obyvateľa obce
s trvalým pobytom v obci, a to vrátane volebného práva. Obec Kvakovce im podľa jeho
názoru neoprávnene upierala možnosť prihlásiť sa v obci na trvalý pobyt a k spôsobu, akým
sa to dialo, odporca nechce priraďovať hodnotiace úsudky.
23. K porušeniu volebného moratória odporca uvádza, že v čase volebného moratória
boli po obci Kvakovce roznesené letáky, ktoré vážne dehonestovali jeho osobu a obviňovali
ho z nekalej činnosti. O tejto skutočnosti ho informovali viacerí občania. Keďže roznesené
letáky hrubo zasiahli do jeho cti, neurobil podľa vlastného presvedčenia nič iné, iba to, že
rozniesol letáky s oznamom, že podá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre
podozrenie z trestného činu ohovárania kvôli letákom, ktoré boli roznesené v obci
Kvakovce. Pri tomto odporca podľa svojich slov nevystupoval ako kandidát, nehovoril, aby
ho ľudia volili, leták neobsahoval nič, čo by súviselo s voľbami. Bránil iba svoju česť, na čo
má právo, a v žiadnom prípade sa teda nemôže podľa odporcu hovoriť o porušení volebného
moratória. To, že sa niekto bráni proti zásahu voči jeho osobnosti, nie je podľa odporcu
volebnou kampaňou. Volebná sťažnosť sťažovateľov nie je podľa odporcu dôvodná
a navrhuje túto volebnú sťažnosť zamietnuť.
24. Odporca doplnil svoje vyjadrenie podaním doručeným ústavnému súdu
23. januára 2015 a 2. februára 2015, v ktorých uviedol zoznam 119 osôb prihlásených na
trvalý pobyt v obci Kvakovce a ich vlastnícky alebo iný právny vzťah k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastri obce Kvakovce, resp. k nehnuteľnosti, kde majú títo nahlásený
trvalý pobyt, ďalej zopakoval svoje výhrady voči podanej sťažnosti, poukázal na zapájanie
sa chatárov z oblasti Domaša Dobrá do života obce Kvakovce a upriamil pozornosť na
skutočnosti, ktoré považuje za problémy pretrvávajúce v obci Kvakovce. Zároveň reagoval
na výpovede svedkov a sťažovateľov z ústneho výsluchu uskutočneného v obci Kvakovce
v dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015.
2. Vyjadrenie odporcu
25. K podaným sťažnostiam sa vyjadril odporca (ďalej aj
„odporca v 2. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.
26. Odporca v 2. rade v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že od roku 1999 vlastní
rekreačnú chatu v chatárskej oblasti Domaša a platí obci Kvakovce daň. Keďže v chate aj
reálne býva, prihlásil sa v Kvakovciach na trvalý pobyt a riadne bol na tento pobyt bez
problémov prihlásený už v roku 2013. Jeho chata má ústredné kúrenie, sociálne zariadenia,
kúpeľňu, kuchyňu, je pripojená na internet, má teda všetko, čo je podľa presvedčenia
odporcu v 2. rade potrebné na život. Chodia ho tam navštevovať deti a vnúčatá, ktoré s ním
trávia celé leto.
27. Odporca v 2. rade považuje za nehoráznosť, ak sťažovatelia tvrdia, že býva
v nebytovej budove, a dokonca protizákonne. Nemá problém sprístupniť chatu ústavnému
súdu, aby sa ústavný súd presvedčil, ako a kde v skutočnosti žije. Odporca v 2. rade podľa
svojho vyjadrenia už navyše nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by mohol aj reálne
bývať, okrem chaty, pretože svoj dom predal.
28. Do obecného zastupiteľstva podľa vlastného vyjadrenia odporca v 2. rade
kandidoval z dôvodu, lebo problémy chatárov roky nikto reálne nerieši. Niekoľko ľudí
v jeho veku zomrelo na svojich chatách iba preto, lebo ich podľa jeho názoru nevedela
sanitka kvôli chaotickému číslovaniu stavieb nájsť. Podľa odporcu v 2. rade nikto
v rekreačnej oblasti neodhŕňal sneh, je im vypínané svetlo, nekosili sa verejné priestranstvá,
neodváža sa odpad, nedoručuje sa im pošta. Obci podľa odporcu v 2. rade platili dane vyššie
ako vo Vysokých Tatrách a nikto nemal záujem riešiť problémy, ktoré chatárov ťažia.
Zvolený bol podľa jeho názoru preto, lebo ho ľudia dobre poznajú, ale aj preto, že bol
generálnym riaditeľom spoločnosti, ktorá patrila k jedným z najväčších zamestnávateľom
v okrese Vranov nad Topľou. Dôvody sťažovateľov považuje za úplne odtrhnuté od reality a
stratu súdnosti.
3. Vyjadrenie odporkyne
29. K podaným sťažnostiam sa vyjadrila odporkyňa (ďalej aj
„odporkyňa v 3. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.
30. Odporkyňa v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedla, že jej rodina vlastní chatu
v obci Kvakovce, rekreačná oblasť Domaša Dobrá, už od roku 2003. Rekreačná chata je
dvojgeneračná, skladá za z dvoch poschodí, každé so samostatným vstupom. Na každom
z poschodí sa nachádza samostatná kuchyňa, kúpeľňa, toaleta, obývačka a dve spálne.
V prípade potreby odporkyňa v 3. rade uvádza, že môže chatu sprístupniť, aby ústavný súd
mohol nezávisle vyhodnotiť a posúdiť, či je vhodná na bývanie, alebo nie.
31. Podľa stanoviska odporkyne v 3. rade v chate býva s rodinou aj napriek tomu, že
ešte nie je skolaudovaná. Aj preto sa na trvalý pobyt prihlásila do chaty u manželov
ktorí sú bezdetní, na Domaši bývajú tiež a patria k pôvodným obyvateľom obce
Dobrá nad Ondavou. Keď to potrebujú, odporkyňa v 3. rade im podľa svojho vyjadrenia
pomáha s nákupom, pani odvezie do mesta k lekárovi alebo do obchodu, lebo na
Domašu nechodí ani autobusová doprava, čo podľa jej názoru nikto z vedenia obce
Kvakovce dlhodobo neriešil. Podľa odporkyne v 3. rade sanitka nevedela prísť pre pána
, keďže v zime bola neposypaná cesta, čo považuje za nehoráznosť zo strany obce
vzhľadom na to, aké dane z nehnuteľností musia obci Kvakovce platiť.
32. Odporkyňa v 3. rade vníma problémy v samospráve v Kvakovciach už dlhodobo
a nechápe, kde sa peniaze, ktoré obci platia, strácajú. Podľa jej názoru chýbajú športoviská,
prístavy, verejné plochy sú nepokosené, dane sú neprimerane vysoké. Nikto neodpratáva
sneh, nikoho nezaujíma, že sa nevyvážajú odpadky, a existujú mnohé iné problémy, ktoré
nikto nerieši. Aj preto sa rozhodla kandidovať do obecného zastupiteľstva, lebo to je podľa
nej jediná cesta, ako môže niečo zmeniť v obci, kde žije, kde má jej rodina nehnuteľnosť
a kde plánuje žiť. V kampani podľa jej vyjadrenia obišla skoro každý rodinný dom v obci
Kvakovce osobne a rozprávala sa s ľuďmi o problémoch a mala tiež letáčik.
33. Sťažnosť neúspešných kandidátov považuje za zmes poloprávd, klamstiev
a zavádzajúcich tvrdení s cieľom dosiahnuť neplatnosť volieb iba preto, lebo obec Kvakovce
fungovala podľa jej názoru ako rodinný podnik a súkromná firma pre vyvolených –
sťažovateľov.
34. Ich sťažnosť je navyše podľa jej presvedčenia nelogická, lebo medzi sťažovateľmi
je aj zvolený poslanec , ktorý absurdne spochybňuje svoje vlastné zvolenie a
poukazuje na to, že prvá pod čiarou slečna by bola zvolená. Pritom samotná
ako nezvolená a prvá pod čiarou sa na nič a na nikoho nesťažuje a
výsledky volieb rešpektuje. Sťažnosť odporkyni v 3. rade preto nedáva žiadnu logiku.
35. Odporkyňa v 3. rade poukázala aj na skutočnosť, že v sťažnosti sťažovatelia
tvrdia, že výsledok volieb bol tesný a rozdiel medzi posledným zvoleným (
) a prvou nezvolenou ( ) bol iba jeden hlas. To však nie
je podľa jej názoru pravda, pretože slečna sa poslankyňou stane z dôvodu, že
pán si uplatnil mandát starostu a mandát poslanca mu podľa jej názoru
zanikol.
4. Vyjadrenie odporkyne
36. K podaným sťažnostiam sa vyjadrila odporkyňa (ďalej aj
„odporkyňa vo 4. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.
37. Odporkyňa vo 4. rade uviedla, že v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá jej rodina
vlastní nehnuteľnosť – rodinný dom už od roku 1991. Na prvom poschodí býva s rodinou, na
prízemí prevádzkuje s rodinou potraviny s reštauráciou. Trvalý pobyt v Kvakovciach má jej
rodina od roku 2010. Kým deti chodili do školy, mali pobyt vo Vranove nad Topľou. Keď
deti dospeli, zmenili si pobyt do obce Kvakovce.
38. Rekreačná oblasť Domaša, kde žije a pracuje, podľa jej názoru upadá a obec
Kvakovce tam v posledných rokoch preukázateľne neinvestovala ani jeden cent. Aj preto sa
rozhodla angažovať a kandidovala za poslankyňu do obecného zastupiteľstva a bola
úspešná. Osobne pred voľbami podľa jej slov navštívila skoro každý dom v obci, keďže tu
podniká od roku 1991, ľudia ju poznajú a myslí si, že aj preto vo voľbách uspela. Za tie roky
podľa jej vyjadrenia pozná nielen ľudí v obci, ale aj chatárov, dokonca pozná aj celé rodinné
príbehy. Podľa jej slov dobre pozná históriu oblasti, chát aj jednotlivých rodín.
39. Odporkyňa vo 4. rade zastáva názor, že tvrdenia sťažovateľov sú nedôvodné.
Upozorňuje, že dokonca jeden zo sťažovateľov sa prisťahoval do obce
Kvakovce približne pred rokom a sťažnosť smeruje voči nej, ktorá v obci podniká a žije od
roku 1991. Takúto sťažnosť preto pokladá za nelogickú. Vylučuje, aby sama osobne niečo
organizovala, pretože dokonca ani jej 3 deti voliť podľa jej vyjadrenia neboli. Voliť nebol
podľa odporkyne vo 4. rade ani , ktorý má u jej rodiny trvalý pobyt už roky
a nikomu jeho pobyt v obci doteraz neprekážal, a taktiež voliť nebol podľa jej slov ani jej
dobrý kamarát a sused , ktorý sa na trvalý pobyt do obce Kvakovce prihlásil
prednedávnom.
5. Replika sťažovateľov
40. Dňa 9. februára 2015 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov,
ktorým reagovali na vyjadrenie odporcov. Vo svojom vyjadrení sťažovatelia reagovali na
výpovede účastníkov konania a svedkov z 26. januára 2015 a 27. januára 2015, opätovne
poukázali na nemožnosť prihlasovania trvalého pobytu na rekreačné chaty, namietli
nezákonnosť prihlásenia 15 obyvateľov na trvalý pobyt na obec bez splnenia zákonných
podmienok, ďalej poukázali, že splnomocnenci a
v dňoch 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 sa pokúsili prihlásiť na trvalý pobyt iba 5
obyvateľov, a nie aj zvyšných 114 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, odôvodňujú
svoj názor o nepravdivosti tvrdenia sťažovateľov, podľa ktorého obec Kvakovce bola pri
prihlasovaní 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce nečinná, vyjadrujú sa
k duplicite súpisných čísel stavieb v obci Kvakovce a namietanému porušeniu volebného
moratória, keďže podľa sťažovateľov odporca roznášal deň pred voľbami leták, ktorý bol
politického charakteru a bol voličmi vnímaný ako leták kandidáta vo voľbách.
41. Keďže sťažovatelia v porovnaní so svojimi sťažnosťami neuviedli vo svojom
vyjadrení nové skutočnosti alebo nové zásadné tvrdenia, pričom sťažovatelia boli vypočutí
v dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015, výpovede ktorých sú citované ďalej v tomto
uznesení, nie je potrebné na tomto mieste bližšie citovať obsah ich vyjadrenia.
6. Vyjadrenie OR PZ
42. Ústavný súd si vyžiadal stanovisko OR PZ, ktoré sťažovatelia označili za orgán
štátnej správy, ktorý prihlásil 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce
13. novembra 2014.
43. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo svojom stanovisku uviedlo, že
oddelenie dokladov OR PZ dostalo dňa 10. novembra 2014 žiadosti občanov o prihlásenie
na trvalý pobyt v obci Kvakovce, okres Vranov nad Topľou, v zmysle § 26a zákona
č. 253/1998 Z. z., keďže ohlasovňa Obecného úradu v obci Kvakovce, okres Vranov nad
Topľou, odmietla prihlásiť občanov na trvalý pobyt na rekreačné chaty v rekreačnej oblasti
Domaša Dobrá, katastrálneho územia Kvakovce, okres Vranov nad Topľou, s tým, že ide
o nebytové budovy a nespĺňajú podmienky v zmysle citovaného zákona.
44. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie dokladov vo Vranove nad
Topľou, na základe podnetu začalo konanie vo veci prihlásenia na trvalý pobyt v zmysle
citovaného ustanovenia zákona. Vo veci bolo OR PZ zistené, že zo strany ohlasovne
Obecného úradu v Kvakovciach nedošlo k prihláseniu osôb na trvalý pobyt na rekreačné
chaty, a to aj napriek tomu, že ide o zariadenie na individuálnu rekreáciu, ktoré spĺňa
podmienky v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona.
45. Podľa vyjadrenia OR PZ kontrolou všetkých doručených žiadostí v dňoch
11. novembra 2014 a 12. novembra 2014 bolo zistené, že obsahujú všetky náležitosti
ustanovené v § 3 ods. 8 citovaného zákona. Vzhľadom na to, že ohlasovňa Obecného úradu
v Kvakovciach ešte 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 vo veci odmietla podľa OR PZ
konať, a to aj napriek tomu, že žiadosti spĺňali všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 8
citovaného zákona, bolo postupované zo strany OR PZ tak, ako to je ustanovené v § 26a
citovaného zákona, teda bolo zabezpečené bezodkladné splnenie uvedených povinností
z dôvodu nečinnosti ohlasovne. Vec bola podľa vyjadrenia OR PZ konzultovaná so sekciou
verejnej správy MV SR, oddelením matrík a hlásenia pobytov Bratislava, kde bolo OR PZ
potvrdené, že prihlásenie na trvalý pobyt na stavbu určenú na individuálnu rekreáciu je
zo zákona možné.
46. Ohlasovňa si teda podľa presvedčenia OR PZ nesplnila svoju povinnosť
vyplývajúcu jej zo zákona aj napriek tomu, že boli splnené podmienky v zmysle § 3 ods. 8
citovaného zákona, a to tým, že (i) pracovníčka ohlasovne dňa 6. novembra 2014 ani na
naliehanie splnomocnencov a neprevzala
materiály na prihlásenie na trvalý pobyt a ani si ich neprekontrolovala, (ii) vyššie menovaní
splnomocnenci boli na ohlasovni opakovane dňa 10. novembra 2014 (v čase stránkových
hodín), pričom pracovníčka ohlasovne im uviedla, že nemá na nich čas, a odišla bezdôvodne
preč, (iii) pracovníčka nad rámec zákona požadovala od splnomocnenca
materiály (kolaudačné rozhodnutia) aj napriek tomu, že v § 3 ods. 8 citovaný zákon
taxatívne ustanovuje, aké materiály môže požadovať, pričom tieto materiály, ktoré žiadala,
sa nachádzajú na obecnom úrade, keďže obec je aj stavebným úradom, (iv) v minulosti ešte
v roku 2006 odmietala ohlasovňa prihlásiť na trvalý pobyt na rekreačné chaty osoby
z dôvodu, že na rekreačné chaty neboli pridelené súpisné čísla (čo je podmienkou zákona
v § 3 ods. 2 citovaného zákona) a štatút rekreačnej chaty im vtedy nebol prekážkou, pričom
v tom čase už bol účinný zákon č. 253/1998 Z. z., avšak v súčasnosti podľa stanoviska
ohlasovne rekreačná chata nespĺňa podmienky na prihlásenie na trvalý pobyt, kde sa
odvoláva na stavebný zákon, ktorý je v zákone uvedený ako odkaz – poznámka pod čiarou,
kde poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú
iba informatívny charakter, (v) obecný úrad zmenil úradné hodiny ohlasovne po odchode
a len na pondelok aj napriek tomu, že úradné
hodiny dovtedy a po voľbách boli a sú určené na všetky pracovné dni v týždni.
47. Vzhľadom na to, že slobodu pohybu a pobytu upravujú viaceré medzinárodné
dokumenty a aj ústava v čl. 23, ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, pod slobodou
pohybu a pobytu treba rozumieť oprávnenie každého slobodne si vybrať svoje bydlisko,
ktoré má potom právo využívať na trvalý alebo prechodný pobyt, čo obec podľa OR PZ
neakceptovala.
48. Oddelenie dokladov OR PZ z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že išlo
o veľký počet osôb a množstvo písomností, ktoré bolo potrebné skontrolovať a spracovať
manuálne a počítačovo v systéme registra obyvateľov, vykonalo 13. novembra 2014
prihlásenie na trvalý pobyt, a to v 119 prípadoch. Vzhľadom na to, že oddelenie dokladov
nemá vyčleneného pracovníka na prihlasovanie osôb, resp. na vedenie agendy hlásenie
pobytu, a tieto úlohy plnia všetci pracovníci oddelenia dokladov, prihlasovanie a súvisiacu
agendu podľa vyjadrenia OR PZ riešili až vo štvrtok 13. novembra 2014 a kompletizáciu
materiálov dokončili 14. novembra 2014. Zoznam osôb o prihlásení na trvalý pobyt v obci
Kvakovce bol na Obecný úrad v Kvakovciach z dôvodu urýchlenia korešpondencie zaslaný
podľa vyjadrenia OR PZ elektronickou formou 14. novembra 2014.
49. Pri prihlasovaní na trvalý pobyt oddelením dokladov bolo podľa OR PZ zistené,
že zo strany ohlasovne Obecného úradu obce Kvakovce došlo k viacerým pochybeniam,
a to v tom, že v 7 prípadoch bolo pridelené súpisné číslo ( )
na chatu, avšak o počítačové číslo domu (chaty) obec nepožiadala, a z toho dôvodu súpisné
číslo nie je vedené v registri obyvateľov. Občan si podľa vyjadrenia OR PZ splnil všetky
podmienky ustanovené platnou legislatívou a za chybný postup obce nemôže prísť občan
o svoje práva na zmenu pobytu. Z toho dôvodu boli 15 občania prihlásení na obec
Kvakovce, keďže k pochybeniu došlo zo strany obce, a nie občanov.
50. Tvrdenie obce, že došlo k prihláseniu 24 občanov v rodinných domoch
v intraviláne obce (čísla domov ), je podľa názoru OR PZ zavádzajúce
a účelové, keďže aj v týchto prípadoch ide o nedostatky obce z minulého obdobia, ktoré
pretrvávajú do súčasnosti.
51. Zo strany obce Kvakovce došlo v predchádzajúcom období podľa OR PZ
k viacerým porušeniam vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 347/1997
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev
a číslovaní stavieb (ďalej len „vyhláška“), a to z toho dôvodu, že od roku 1997 nezmenili
evidenčné čísla, ktorými boli označované chaty, na súpisné čísla, pričom povinnosť vykonať
zmeny bola v zmysle citovanej vyhlášky do 31. decembra 1998. Evidenčné čísla chát boli
vedené od čísla 1, rovnako ako súpisné čísla rodinných domov v obci tiež od čísla 1.
K zmene došlo podľa OR PZ až začiatkom roku 2008, kedy zmenou evidenčných čísiel chát
v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá na súpisné čísla bola rozhodnutím obce Kvakovce
urobená zmena, a to tým spôsobom, že súpisné čísla rekreačných chát boli prideľované od
čísla 301. Zo strany obce však potom nedošlo k oznámeniu zmien na príslušné orgány,
a preto došlo podľa OR PZ k tomu, že je duplicita súpisných čísiel rekreačných chát na
rekreačnej oblasti Domaša Dobrá a rodinných domov v obci Kvakovce do súčasnej doby.
Obec, ohlasovňa, ako aj sám starosta o tomto probléme podľa OR PZ vedeli a neriešili ho.
Obec a ohlasovňa prideľujú súpisné čísla svojím rozhodnutím, ale už povinnosť požiadať
o pridelenie počítačového čísla domu (indexu domu) si nesplnili a dochádza k tomu, že
súpisné číslo v registri obyvateľov neexistuje – nie je vedené.
52. Taktiež bolo podľa vyjadrenia OR PZ zistené, že zo strany ohlasovne nie je
uplatňovaný rovnaký postup pri prihlasovaní občanov na trvalý pobyt v rekreačnej oblasti
Domaša Dobrá, katastrálneho územia Kvakovce, o čom svedčia aj zistenia, že (i)
18. septembra 2014 bola na trvalý pobyt v obci Kvakovce č. d. (rekreačná chata)
prihlásená , a to na rekreačnú chatu majiteľov a
, pričom už prihlasovanie ďalších občanov za obdobných podmienok ohlasovňa
odmietla realizovať, (ii) v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá sú niektoré chaty skolaudované
ako rodinné domy a niektoré ako rekreačné chaty, a to aj napriek tomu, že ide o rovnaký
druh stavby, (iii) obec podala 28. novembra 2014 na Okresnú prokuratúru Vranov nad
Topľou podnet na posúdenie zákonnosti postupu ohlasovne pri prihlásení občanov na
rekreačné chaty – budovy na individuálnu rekreáciu, teda priznáva, že v minulosti
prihlasovala občanov na rekreačné chaty aj napriek tomu, že teraz tvrdí, že rekreačná chata
nespĺňa podmienky na trvalý pobyt.
53. V ďalšej časti stanoviska OR PZ reagovalo na skutočnosti uvedené v sťažnosti.
Ak sa obec Kvakovce odvoláva na poznámky pod čiarou 4b) k § 3 ods. 2 zákona
č. 253/1998 Z. z., ide o odkaz na § 43c stavebného zákona. Podľa OR PZ poznámky pod
čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívny
charakter. Zo strany ohlasovne a obce však nie je podľa OR PZ rešpektované ustanovenie
§ 3 ods. 2 citovaného zákona, pretože neakceptujú možnosť prihlásenia sa na trvalý pobyt na
budovu, ktorá je určená na individuálnu rekreáciu (čím rekreačná chata podľa OR PZ je, čo
je zrejmé aj z listu vlastníctva, kde je kód druhu stavby 19 – budova pre šport a rekreačné
účely, a popis stavby – rekreačná chata).
54. Podľa OR PZ taktiež nie je zo strany obce Kvakovce rešpektované ani
ustanovenie § 3 ods. 8 citovaného zákona, keďže ohlasovňa a obec vyžadujú materiály nad
rámec citovaného zákona, aj keď tento taxatívne ustanovuje, čo je občan povinný pri hlásení
trvalého pobytu predložiť.
55. K prihlasovaniu obyvateľov bez súhlasu vlastníkov budov OR PZ uvádza, že ide
o súpisné čísla , kde u prvých štyroch ide o duplicitu súpisných čísiel
rodinných domov a rekreačných chát a súpisné číslo je rekreačná chata, ktorá bola
skolaudovaná ako rodinný dom. Písomné súhlasy s overenými podpismi sa nachádzajú
podľa OR PZ na oddelení dokladov. Uvedené materiály neboli zaslané na obecný úrad
z toho dôvodu, že prihlásenie vykonalo OR PZ a tieto sa nachádzajú v jeho dokumentácii.
56. Tvrdenie obce, že súpisné číslo je len rodinný dom z obce
Kvakovce, je podľa OR PZ zavádzajúce, keďže aj podľa predložených materiálov obec
vedela o duplicite súpisných čísiel na rekreačnej oblasti Domaša Dobrá a v obci Kvakovce,
a súpisné číslo je pridelené aj rekreačnej chate, ktorej vlastníkmi sú a
, bytom .
57. V závere OR PZ zdôraznilo, že prihlasovacie lístky na trvalý pobyt boli súčasťou
materiálov, ktoré predložili splnomocnenci a .
Splnomocnenci predložili splnomocnenia podpísané žiadateľmi o trvalý pobyt a ich podpisy
boli úradne overené. Zo strany oddelenia dokladov OR PZ bola kontrolovaná správnosť
vypísaných údajov, a nie autenticita podpisov. Za toto zodpovedajú podľa OR PZ dotknuté
osoby a splnomocnenci, ktorí materiály doručili a boli splnomocnení na prihlasovanie osôb.
7. Vyjadrenie obce Kvakovce
58. Ústavný súd si vyžiadal vyjadrenie obce Kvakovce, do ktorej sa pred voľbami do
orgánov samosprávy obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014 prihlásilo 119 občanov
na trvalý pobyt.
59. Stanovisko obce Kvakovce bolo ústavnému súdu doručené 14. januára 2015,
ktoré ako štatutárny zástupca obce predložil a vypracoval starosta obce Kvakovce
, ktorý je zároveň odporcom v konaní pred ústavným súdom.
60. Z dôvodu, že v stanovisku obce sú uvádzané najmä skutočnosti smerujúce proti
sťažovateľom a fyzickým osobám, ktoré boli neskôr vypočuté ústavným súdom ako
svedkovia, postačí pre účely rekapitulácie tohto stanoviska uviesť jeho najpodstatnejšie
body odlišujúce sa svojím obsahom od vyjadrenia , ktoré zaslal
ústavnému súdu z pozície odporcu v konaní pred ústavným súdom.
61. Obec Kvakovce vo svojom stanovisku poukázala na problémy, ktoré v obci
pretrvávajú, dotýka sa medziľudských vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, ako aj vzťahov
bývalého starostu obce Kvakovce k občanom a obyvateľom obce Kvakovce, ako
aj k chránenej dielni nachádzajúcej sa v obci Kvakovce. Obec poukazuje na z jej pohľadu
„cielenú sabotáž“ obecného úradu po uskutočnených voľbách, neochotu zamestnankýň
obecného úradu prísť po uskutočnených voľbách do zamestnania, neexistenciu obecných
dokumentov v administratívnych priestoroch obecného úradu, zablokované telefónne linky
a elektronické pošty, zapečatené vchody do obecného úradu. Obec Kvakovce zároveň
poukázala na problémy pri preberaní obecného úradu novým starostom obce Kvakovce
(na preukázanie tvrdení obec predložila notársku zápisnicu,
z ktorej vyplývajú tvrdené skutočnosti), poukázala na chýbajúce finančné prostriedky na
bankových účtoch obce Kvakovce a nevyplatené mzdy zamestnancom obecného úradu.
IV.
Ústne výpovede účastníkov konania a svedkov
62. V dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015 ústavný súd vo veci uskutočnil
ústne vypočutie sťažovateľov, odporcov a ďalších fyzických osôb ako svedkov na základe
predvolania ústavného súdu, ktoré sa z dôvodu efektívnosti postupu ústavného súdu
uskutočnilo na Obecnom úrade obce Kvakovce.
63. Sťažovateľ a účastník konania uviedol, že sa pridržiava sťažnosti,
ktorú podal ústavnému súdu, pričom poukazuje na to, že hlavným dôvodom podania
volebnej sťažnosti bola skutočnosť, že predo dňom volieb sa prihlásilo na trvalý pobyt do
Kvakoviec 119 občanov. Považuje za čudné, že v zozname prihlásených sú vedení aj
bezdomovci. Obyvateľom Kvakoviec je od januára 2014, keď sa nasťahoval do rodinného
domu v Kvakovciach. Predtým mal trvalý pobyt vo Vranove nad Topľou. Zo 119
prihlásených obyvateľov obce osobne nikoho nepozná. Pozná iba odporcu. Ďalej udáva, že
pod pojmom bezdomovec rozumie osobu, ktorá nemá žiadny majetok ani bývanie v obci.
Má informácie o tom, že títo ľudia, teda prihlásení ľudia, vlastnia v bývalých bydliskách
domy alebo byty. Aj odporcu považuje za bezdomovca, hoci je tu už vedený šesť rokov.
Nevie o tom, či odporca vlastní nehnuteľnosť v katastri obce Kvakovce.
64. , sťažovateľ a účastník konania, vo svojej výpovedi uviedol, že
volebnú sťažnosť podal z dôvodu, že do volieb bolo prihlásených 119 občanov, pričom toto
prihlasovanie považuje za účelové. Pridržiava sa písomného podania svojho právneho
zástupcu. Väčšina tých, ktorí sa prihlásili do obce Kvakovce pred voľbami, sú chatári
v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá, ktorí predtým podľa jeho názoru neprejavovali záujem
o túto obec. Ďalej udáva, že vie, že menovaní, resp. označení obyvatelia nejavili záujem
o obec, pretože už od roku 2010 je poslancom obecného zastupiteľstva a títo ľudia nikdy
nepredkladali žiadne návrhy tomuto zastupiteľstvu. Na obecný úrad chodil predtým iba
odporca, niekedy bol aj pán a pána videl asi raz. Je rodený Kvakovčan, určitú
dobu býval vo Vranove nad Topľou, ale od roku 2008 je Kvakovčan. Na skutočnosť, že by
menované osoby v roku 2013 boli vykázané z obecného zastupiteľstva, sa nepamätá, avšak
pamätá sa na to, že sa konala petícia proti hudobným slávnostiam, ktoré sa konali na
Domaši. Nepamätá si, že by viaceré osoby došli na rokovanie obecného zastupiteľstva, ktoré
bolo prerušené a títo ľudia boli vykázaní z miestnosti. Pred voľbami sa stalo, že na svoje
nehnuteľnosti prihlásil na trvalý pobyt svoju dcéru a zaťa, a to týždeň pred voľbami, avšak
nebolo to účelové, pretože sa volieb ani nezúčastnili, pretože išli za prácou do Nemecka.
65. , sťažovateľ a kandidát na starostu obce Kvakovce, uviedol, že
sa pridržiava svojej volebnej sťažnosti, ktorú podal najmä preto, že pred voľbami došlo
k netypickému nárastu obyvateľov obce, ktorí sú chatármi na Domaši. Bol starostom obce,
takže pozná tieto osoby, resp. viacerých z nich. Starostom bol v období od roku 2006 do
roku 2011, pričom bol odvolaný na základe referenda. Už aj počas jeho pôsobenia bol
v obci problém s prihlasovaním obyvateľov vždy pred voľbami, najmä preto, že sa chatári
chceli prihlásiť vždy na poslednú chvíľu, a to dva alebo tri dni pred voľbami. Pred voľbami,
ktoré sa konali v roku 2010, bolo týmto spôsobom prihlásených asi 6 až 8 osôb. To, že išlo
o účelovosť, vyplýva podľa neho aj z toho, že zamestnankyňa obecného úradu tieto
prihlasovacie lístky nezasielala na políciu. Nemá problém s tým, že sa chatári prihlasujú na
trvalý pobyt, problém vidí v tom, že sa to deje vždy pár dní pred voľbami, napr. v roku 2011
takto narástol počet z 368 na 390 voličov, následne na prezidentské voľby obec Kvakovce
mala 356 voličov. Považuje za špekulatívne, že napr. sa prihlásila na trvalý
pobyt pred podávaním kandidátok, pričom kandidovala aj na poslankyňu obecného
zastupiteľstva, aj na starostku. Vzhľadom na to, že bol v kontakte s občanmi z oblasti
Domaša Dobrá, mal vedomosti o tom, že podporovatelia odporcu majú snahu prihlásiť sa na
trvalý pobyt. Odporca a sa prihlásili na trvalý pobyt ešte pred rokom 2006
a stali sa aj poslancami obecného zastupiteľstva. Problémy začali podľa jeho vyjadrenia
s prihlasovaním v roku 2010, keď sa prihlásilo tých 6 až 8 občanov o 15.30 h. Udáva, že pán
sa smial z toho, že na prihlasovací lístok hlasoval v obci Kvakovce a na občiansky
preukaz v Prešove. Inak svedok spoluprácu obce s chatármi počas jeho pôsobenia v rokoch
2006 až 2010 vo funkcii starostu hodnotí kladne, chatári obci pomáhali, zaviedli spolu
tradíciu Dobranského jarmoku, uskutočnil sa cykloturistický zraz za medzinárodnej účasti.
V rámci cezhraničnej spolupráce s Poľskom sa uskutočnila fašiangová zabíjačka aj Jánske
dni. Okrem uvedeného sa každý rok organizuje cykloturistika Osem Tibeťanov, na ktorom
sa obec aktívne zúčastňovala. Pri organizovaní týchto akcií pomáhali najmä odporca
s rodinou a s rodinou, ako aj ostatní chatári. Zaviedla sa tradícia Sun dance,
zaviedlo sa osvetlenie pri spolufinancovaní vyššieho územného celku. Napriek tomu, že
chatári neboli prihlásení na trvalý pobyt, aktívne sa podľa jeho vyjadrenia zúčastňovali
týchto akcií, na druhej strane obec prostredníctvom aktivačných prác skultúrnila a vyčistila
prostredie, v ktorom títo chatári žijú. Títo chatári boli podľa jeho slov veľmi nápomocní aj
pri získavaní finančných prostriedkov. Opravovali sa cesty, čo bolo podľa jeho vyjadrenia
tiež zásluhou chatárov. Došlo aj k zosuvu pôdy v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá a chatári
aj pritom vyšli v ústrety obci. Ďalej uviedol, že on namieta 119 prihlásených obyvateľov,
ale má obavy z toho, aby títo zostali aj naďalej v obci s trvalým pobytom kvôli podielovým
daniam. Má obavy, či títo občania zostanú naďalej obyvateľmi Kvakoviec, a namieta
spôsob, ako sa ich prihlasovanie udialo. Ďalej uviedol, že odporca kandidoval prvýkrát na
starostu v roku 2010 a získal 67 hlasov, v roku 2011 získal 66 hlasov a v roku 2014
v januári 92 hlasov. Poznamenáva, že voľby v obci Kvakovce boli aj v januári 2014
a neskôr 15. novembra 2014. Pokračujúc vo svojej výpovedi, udáva, že po jeho odvolaní
v referende za aktívnej účasti odporcu sa podľa jeho presvedčenia vystriedali vo funkcii
starostu štyria alebo piati zastupujúci a v doplňujúcich voľbách zvolení starostovia. Obdobie
po referende sa mu ťažko hodnotí, lebo všetko, čo sa predtým udialo, sa podľa jeho názoru
zametá pod koberec. Pokiaľ poukázal na to, že pre vedenie, ktoré bolo pred jeho pôsobením,
akoby oblasť Domaša Dobrá neexistovala, táto oblasť bola zanedbaná, a teda
predchádzajúce vedenie nemalo záujem o spoluprácu s chatármi. Má vedomosti o tom, že
v obci Kvakovce existujú duplicitné súpisné čísla. Táto duplicita existuje po číslo 154,
keďže takéto číslovanie existuje aj v chatovej oblasti Domaša Dobrá. Má informáciu o tom,
že sanitka alebo hasiči sa nevedeli dostať na určené miesto. Na otázku, čo je na tom
nezvyčajné, že aj chatári sa rozhodli aktívne sa podieľať na výkone miestnej moci, udáva, že
na tom nič nezvyčajné nie je. Jeho obava spočíva iba v tom, že prišli iba kvôli tomu, aby si
zvoli svojho starostu aj poslancov. Sťažnosť podal aj z tohto dôvodu, aby bolo povedané, či
táto forma získavania moci je legitímna.
66. Účastníčka konania a sťažovateľka udáva že trvá na
písomnej sťažnosti, ktorú podala z dôvodu, že podľa jej názoru v prípade prihlasovania
obyvateľov na trvalý pobyt išlo o okatý podvod. Toto prihlásenie bolo podľa jej názoru
účelové, účelom bolo zmariť voľby. Účel zmariť voľby mal byť v prospech odporcu
a poslancov, ktorí boli zvolení. V Kvakovciach býva od roku 1997. Členkou obecného
zastupiteľstva bola v roku 2005 asi štyri mesiace. Nemá informácie, že by sa chatári zapájali
do života obce. Prihlásení boli všetko rekreanti a nebola to prvá snaha prihlásiť sa na trvalý
pobyt. Má vedomosti o tom, že odporca aj v roku 2006 kandidoval na funkciu starostu obce
ako bezdomovec. Pod pojmom bezdomovec myslí to, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
S odporcom v minulosti nespolupracovala. Sama kandidovala na poslankyňu obecného
zastupiteľstva dvakrát. Nemá vedomosť o tom, prečo sa odporca prihlásil ako bezdomovec
na trvalý pobyt. Môže sa iba domnievať, že to bolo kvôli Domaši, určite nie kvôli rozvoju
obce. Domaša je súčasťou katastra Kvakoviec. Počula, že rodičia odporcu majú
nehnuteľnosti v katastri Kvakoviec. Domnieva sa, že chatári volili iba odporcu. Podvod
spáchal podľa jej názoru ten, kto angažoval týchto ľudí, aby sa prihlásili na trvalý pobyt
so spoločným cieľom, aby mohli vyhrať voľby. Podľa jej názoru prihlásiť sa dva dni pred
voľbami v obci Kvakovce na trvalý pobyt môže občan vtedy, ak splní zákonné podmienky.
67. Sťažovateľ a účastník konania sa pridržiava svojho písomného
podania na ústavný súd. Sťažnosť podal z dôvodu, že dva dni pred konaním volieb sa do
obce prihlásilo 119 občanov nezákonne. Je rodený Kvakovčan. Pokiaľ ide o spoluprácu
obce s chatármi, nemá vedomosti, že by chatári pomáhali obci pri akciách, resp. zadovážení
finančných prostriedkov na potreby obce. Ďalej udáva, že podľa jeho názoru prihlásení
občania ovplyvnili výsledky volieb v Kvakovciach. Podľa jeho názoru prihlasovanie
občanov bolo robené v prospech odporcu. Nezákonnosť prihlasovania chatárov vidí
v účelovosti. V roku 2010 kandidoval na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, avšak
nebol zvolený. Sťažnosť nepodal v tom čase preto, lebo nebol dôvod. Na otázku právneho
zástupcu odporcu, prečo je podľa jeho názoru nezákonné, ak sa prihlási na trvalý pobyt,
sťažovateľ uviedol, že nerozumie otázke.
68. Sťažovateľ a účastník konania uviedol, že trvá na sťažnosti,
ktorú podal. Voľby považuje za nezákonné a neústavné najmä pre prihlasovanie obyvateľov
dva dni pred voľbami. Nejde o päť občanov, ale o 119 osôb. Považuje to za účelové.
Má vedomosti o tom, že odporca kandidoval aj v minulosti za starostu obce, avšak
s fiaskom získal asi cez 30 hlasov. Za účelové považuje prihlasovanie osôb na trvalé
bydlisko preto, že sa tak udialo dva dni pred voľbami. Pokiaľ by to mysleli títo občania
vážne, tak by sa prihlásili na trvalý pobyt v obci už dávno. Účel, pre ktorý sa títo občania
prihlásili na trvalý pobyt, bol podľa jeho názoru v získaní prevahy hlasov vo voľbách. Chcel
by dodať, že týchto občanov nezaevidovala obecná ohlasovňa, ale polícia. V roku 2010
kandidoval na poslanca obecného zastupiteľstva a vie o tom, že aj vtedy sa prihlásili pred
voľbami na trvalý pobyt obyvatelia, ale išlo o pár osôb, a nie o taký masívny počet
obyvateľov, preto v tom čase nepodal sťažnosť ústavnému súdu. Za nezákonné považuje
prihlásenie 119 občanov preto, lebo podľa jeho názoru nesplnili ustanovenia zákona. Keby
títo občania pri prihlasovaní splnili ustanovenia zákona, nepodával by volebnú sťažnosť.
69. , odporca, uviedol, že volebné sťažnosti považuje za
nedôvodné. Obyvateľom Kvakoviec je od roku 2006, odkedy sa aktívne zapája do života
obce. Vtedy bol prihlásený na trvalý pobyt na obec. Takto bola prihlásená aj
a . V roku 2006 bol zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva,
potom bol zástupca starostu, a to jeden rok, v roku 2010 kandidoval len na funkciu starostu,
v roku 2011 bol hlavným kontrolórom obce, v roku 2012 bol z tejto funkcie odvolaný.
To podľa jeho slov dokazuje, že od uvedeného obdobia sa aktívne zapájal do činnosti
samosprávny. Zúčastnil sa každého obecného zastupiteľstva, od roku 2010 každé zasadnutie
obecného zastupiteľstva nahrával na kameru, prezentoval prácu obecného zastupiteľstva
občanom aj chatárom prostredníctvom internetu a listami. Podľa jeho názoru 119 občanov
bolo prihlásených na trvalý pobyt zákonným spôsobom a za nezákonné považuje ich
neprihlásenie zo strany obce. Podľa jeho presvedčenia obec aktívne kládla ľuďom prekážky
pri prihlasovaní a takejto činnosti bol účastný aj on osobne. Napriek tomu, že občania splnili
všetky zákonné podmienky, odmietla ich obec Kvakovce prihlásiť na trvalý pobyt. V roku
2006 ho odmietla prihlásiť zamestnankyňa obecného úradu pani na pokyn
vtedajšieho starostu, potom ho aj s ďalšími občanmi prihlásila na trvalý pobyt polícia.
Prihlasovanie v roku 2006 nikto neorganizoval, všetci občania išli spontánne. Po roku 2006
sa zmenil zákon o prihlasovaní obyvateľov a potom sa mohli občania prihlásiť aj do chát.
Nebude hodnotiť osobný motív jednotlivcov, sám určite nikoho nemotivoval a ani nikomu
nič nesľúbil, v obci navštívil skoro každý dom pred voľbami a rozprával sa s ľuďmi
o problémoch, ktoré v obci sú. Nevie si predstaviť zmanipulovať toľko ľudí, často
s vysokoškolským vzdelaním, jednoducho ide o vývoj a treba pracovať s ľuďmi.
Poznamenáva, že ani nebola 100 % účasť prihlásených 119 občanov. Po totálnom chaose,
ktorý bol v obci za posledné štyri roky, vysvetľuje nárast počtu jeho voličov nádejou ľudí
v stabilitu v obci. Podľa jeho názoru ľudia chceli, aby sa v obci niečo zmenilo. So 100 %
istotou si nedovolí tvrdiť, že 119 prihlásených ľudí ovplyvnilo výsledok volieb, aj keď ich
hlas určite zavážil. V predošlom období chaos spočíval v tom, že v obci neboli rešpektované
zákony, pribúdali v obci čierne stavby bez vyvodzovania sankcií, občania sa nemohli
vyjadriť k veciam verejným, aj keď chceli, z programu zastupiteľstva bola úplne vypustená
diskusia a bola častá výmena vedenia obce. Ten chaos, ktorý tvrdí, že bol v obci
v predošlom období, on nezapríčinil. Na otázku svojho právneho zástupcu, či sa chatári
snažili zúčastniť zasadnutia obecného zastupiteľstva, odporca udáva, že áno, opakovane,
niekoľkokrát, pričom najemotívnejšia a najväčšia účasť bola v roku 2013, keď obec bez
súhlasu chatárov odsúhlasila technoparty v rekreačnej oblasti a tiež neobmedzené diskotéky
do štvrtej ráno. Ľudia spísali petíciu, a to na návrh poslanca , avšak obecné
zastupiteľstvo odsúhlasilo zrušenie diskusie a odvtedy už žiadna diskusia nebola a občania
sa nemohli vyjadrovať. Toto isté zažili chatári v roku 2005, keď sa nemohli k ničomu
vyjadriť.
70. , odporkyňa v 3. rade, uviedla, že nevidí dôvod, prečo by
mala byť takáto volebná sťažnosť podaná. Osobne si myslí, že v rámci komunálnych volieb
prebiehalo všetko podľa zákonov. Tie dôvody, ktoré uviedli sťažovatelia, považuje za
nedôvodné. Obyvateľkou Kvakoviec je približne dva mesiace. Jej rodičia v obci vlastnia
nehnuteľnosť, pričom väčšinu roka trávi na Domaši. Ide o dvojpodlažnú dvojgeneračnú
chatu. Býva s rodičmi. Uviedla, že už dávno uvažovala o tom, že bude mať trvalý pobyt
v obci Kvakovce, keďže tam trávi veľa času a dochádza odtiaľ aj do práce. Z občanov, ktorí
sa prihlásili na trvalý pobyt pred voľbami, viacerých pozná, sú to predovšetkým jej susedia.
Zapája sa aj do života obce, ako príklad uvádza, že každý rok čistia s ostatnými chatármi
brehy jazera. Kandidovala na poslankyňu do obecného zastupiteľstva. Býva spolu
s manželmi . Prihlásenie sa na trvalý pobyt vyšlo z jej vlastnej iniciatívy.
V predchádzajúcom volebnom období jej vždy ležalo na srdci, čo sa v rekreačnej oblasti
deje, avšak návrhy obecnému zastupiteľstvu nepodávala. Nevie, kto býva v rekreačnej chate
súpisného čísla . Vzhľadom na to, že jej rodina nemá skolaudovanú chatu, nemôže mať
na nej evidovaný trvalý pobyt, a preto má trvalé bydlisko u manželov . Otázka
jej trvalého pobytu pritom nie je iba papierová záležitosť, keďže sa o manželov
stará, čo môžu dosvedčiť. Nie je možné, že by na chatu jej rodičov, ktorá nie je
skolaudovaná, bolo prihlásených ďalších 9 ľudí. Nepamätá sa na súpisné číslo chaty jej
rodičov. V občianskom preukaze trvalý pobyt v obci Kvakovce ešte nemá zaznamenaný,
pretože je podnikateľkou a čaká, kým dôjde k premenovaniu názvov ulíc, aby nemusela
zmeny uskutočňovať viackrát. Zatiaľ nemenila adresu v žiadnom orgáne verejnej správy.
Ďalej uviedla, že chata jej rodičov ešte nie je skolaudovaná. To znamená, že chata
so súpisným číslom nepatrí jej rodičom.
71. Odporca v 2. rade uviedol, že volebná sťažnosť nie je
opodstatnená. Kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva ako každý iný kandidát
a nerozumie, prečo je podaná sťažnosť v súvislosti s voľbami, pretože on sa nezúčastnil
žiadneho komplotu. Je obyvateľom Kvakoviec od júla 2013. Býval vo Vranove nad Topľou
v rodinnom dome, ktorý predal a nasťahoval sa do chaty na Domaši. Chata je v jeho
vlastníctve. Na chatu predtým chodil sporadicky, ale na rodinný dom mal vysoké náklady,
tak sa presťahoval. Do života obce sa veľmi nezapájal. Pozná len niekoľko ľudí, ktorí sa pred
ostatými voľbami prihlásili na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Pár dní pred voľbami sa
dozvedel, že boli nejaké problémy s prihlasovaním sa na trvalý pobyt.
72. Odporkyňa vo 4. rade uviedla, že sťažnosť považuje za
neopodstatnenú, podľa jej názoru voľby prebehli spravodlivo. Už dlhé roky, t. j. od roku
1991, podniká s manželom a deťmi v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá, pozná ľudí
z Kvakoviec a považuje sa aj s rodinou za Kvakovčanov. S občanmi z územia obce
spolupracuje, títo sa u nej v reštaurácii a potravinách informujú, čo sa deje na Domaši, a ona
s rodinou sa naopak, informujú, čo sa deje v obci. Trvalý pobyt v obci Kvakovce získala
ešte niekedy v roku 2008 alebo 2010.
73. Sťažovateľ uviedol, že trvá na podanej sťažnosti na nezákonnosť
a neústavnosť volieb z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnej sťažnosti. Je rodákom
z Kvakoviec, žije tam 50 rokov. Odporcu pozná osobne asi od roku 2000. Zo skupiny 119
prihlásených občanov pozná málo občanov, napriek tomu, že vykonával funkciu starostu
obce. O problémoch prihlasovania sa 6. novembra a 10. novembra 2014 nemá konkrétny
prehľad, tieto vykonávala pani . Aj pred bývalými voľbami boli v obci problémy
s prihlasovaním sa na trvalý pobyt, ale v menšom počte. Niektorí občania z osady Dobrá sa
zapájajú do života obce, ale že by to bolo nejako aktívne, nemôže povedať. Začiatkom
novembra minulého roka sa podľa jeho informácií pokúsilo prihlásiť sa v ohlasovni
niekoľko osôb, asi dvaja alebo traja, na počet sa presne nepamätá. V rokoch 2006 až 2010 sa
prihlásilo do obce cca 10 obyvateľov. Skupinu 119 občanov podľa jeho názoru organizoval
odporca, ktorý ich dezinformoval, pretože podľa neho niektorí ani nevedeli, z akého dôvodu
sa majú prihlásiť na trvalý pobyt. Odporca organizoval týchto ľudí prostredníctvom
internetovej stránky domasacity.sk a prostredníctvom tejto stránky uvádzal polopravdy
a skreslené informácie. Odporca už pred týmito voľbami viackrát kandidoval na funkciu
starostu a vždy neúspešne. Je toho názoru, že prihlásením sa 119 občanov rozhodne došlo
k ovplyvňovaniu volieb, pretože podľa volebnej komisie sa drvivá väčšina týchto občanov
zúčastnila týchto volieb a podľa jeho názoru volila odporcu. Občania, ktorí patria
do namietanej skupiny 119 občanov, sa aktívne nezapájali do života obce, resp. iba
výnimočne. Nemôže tvrdiť, že by títo občania žili s obcou, že by zápasili s problémami,
ktoré obec mala. Myslí si, že pokiaľ by sa týchto 119 obyvateľov nezapojilo do volieb,
vzhľadom aj na bývalé výsledky volieb, by p. nemal šancu mať úspech vo voľbách.
V určitom období, keď sám pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva (2011), odporca
bol hlavným kontrolórom obce, pričom bol z tejto funkcie odvolaný. Je toho názoru, že za
internetovou stránkou stojí odporca. Pokiaľ ide o petíciu za záchranu Domaše, vie, že takáto
existovala. Nevie, koľko ľudí ju podpísalo (právny zástupca odporcu dodáva, že asi 16 000),
a nevie, kto bol v petičnom výbore. Ďalej uvádza, že podali podnet na Okresnú prokuratúru
Vranov nad Topľou. Zatiaľ, pokiaľ vie, nebolo vo veci rozhodnuté. Sťažovateľ dodal, že
zákon presne ustanovuje podmienky na prihlásenie sa na trvalý pobyt v nebytových
priestoroch. Zastáva názor, že v prípade došlo zo strany obce
k pochybeniu ako ohlasovne. Nevie, kto bol v tom čase starostom obce. Zotrváva na tom, čo
uviedol na strane 9 sťažnosti, že aj k pánovi boli prihlásení na trvalý pobyt občania
uvedení v písomnom podaní, hoci priznáva, že v obci v súvislosti so súpisnými číslami sú
určité nezrovnalosti. Má vedomosti o tom, že v katastri obce Kvakovce vlastnia
nehnuteľnosti aj manželia . So súpisným číslom môžu byť nezrovnalosti, ale
stále je to problematika rekreačnej chaty. Uviedol, že sa stalo, že na zasadnutí obecného
zastupiteľstva zástupcovia chatárov chceli diskutovať o svojich problémoch. Pokiaľ ide
o zrušenie diskusie, dodáva, že rokovanie obecného zastupiteľstva sa riadi rokovacím
poriadkom a pokiaľ obecné zastupiteľstvo odsúhlasí, že niekto môže vystúpiť v diskusii, je
to umožnené, pokiaľ nesúhlasí, tak to možné nie je. Nepamätá sa, či niekedy niekomu
nebolo umožnené vystúpiť pred obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ ide o ekonomický efekt
z rekreačnej oblasti Domaše pre samotnú obec, ide podľa neho o príjem do rozpočtu,
konkrétne dane z nehnuteľností. Percentuálny podiel dane z nehnuteľností z uvedenej oblasti
nevie uviesť, výber daní je podľa neho asi na 40 %. Pokiaľ ide o volebné moratórium, podľa
jeho názoru aj odporca vo svojom stanovisku k sťažnosti, ktoré doručil ústavnému súdu,
potvrdil, že deň pred voľbami boli v obci rozdávané letáky. Podľa informácie, ktorú má od
svedkov, to bol odporca, ktorý tieto letáky roznášal.
74. Svedok uviedol, že vzhľadom na to, že v rekreačnej oblasti
má nehnuteľnosti, už dávno sa chcel zúčastniť na riadení vecí verejných. Tento svoj postoj
deklaroval pri viacerých stretnutiach občanov, ktorí prejavili ten istý názor ako on. Bol
poverený väčšinou zo 119 občanov, chatárov, tými, ktorí majú vlastnícky vzťah v danej
oblasti. Každá jedna osoba ho podľa jeho vyjadrenia jednotlivo splnomocnila, resp. osobne
splnomocnila, aby vykonal ohlásenie trvalého pobytu v obci. Na základe týchto
splnomocnení prišiel 6. novembra 2014 spolu s manželkou a p. na Obecný úrad
v Kvakovciach. Po predložení dokladov pracovníčke úradu pochopil, že ju prekvapili, a po
predložení týchto dokladov odišla za p. starostom . Neskôr od nich vyžadovala
doklady nad rámec zákona, konkrétne kolaudačné rozhodnutia, a neskôr prestala s nimi
komunikovať. Tak z úradu odišli s tým, že pracovníčka deklarovala, že ona ich prihlásiť
nemôže. Následne v pondelok 10. novembra 2014 boli znovu na obecnom úrade, takisto
s p. a manželkou. Znovu predložili doklady a splnomocnenia na prihlásenie
občana na rodinný dom nachádzajúci sa v chatovej oblasti. Pracovníčka po predložení
dokladov odišla na chodbu, kde sa zdržala asi polhodinu, predpokladá, že telefonovala.
Po dlhšom čase sa vrátila a začala vypisovať prihlasovací lístok jedného občana. Následne
im po tomto úkone oznámila, že musí súrne odísť a ostatné doklady v tomto momente
vybavovať nebude. Zároveň doklady, ktoré jej dali vo štvrtok, odmietla s tým, že nemôže
prihlásiť ľudí na trvalý pobyt. Následne sa dozvedel, že obec Kvakovce zmenila úradné
hodiny, kde v podstate zápis občanov limitovala na dve hodiny týždenne, má dojem, že to
bol pondelok. Podotýka, že na internete zmena týchto úradných hodín nebola uvedená.
Následne navštívili políciu a vzhľadom na to, že obec bezodkladne nekonala, požiadali
o zapísanie občanov na trvalý pobyt. Celú dokumentáciu protokolárne odovzdali OR PZ,
oddeleniu prihlasovania vo Vranove nad Topľou. Pokiaľ ide o splnomocnenie,
poznamenáva, že určitá časť skupiny 119 občanov splnomocnila zastupovaním aj
. Udáva, že býva sezónne aj v Kvakovciach, aj v Prešove, keďže má viac
nehnuteľností, teraz býva v Kvakovciach. Adresu na občianskom preukaze nezmenil z toho
dôvodu, že dochádza k indexácii v obci Kvakovce a v chatovej oblasti dochádza
k pomenovaniu ulíc. S myšlienkou prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce sa zaoberal
už dávno s tým, že spolu s ostatnými chatármi si mysleli, že v obci dôjde k nejakým
zmenám a nebudú sa musieť podieľať na správne verejných vecí. Niektorí chatári sa
prihlásili na trvalý pobyt už omnoho skôr. Pri vybavovaní splnomocnení sa stretol skoro
s každým, ale pomáhala mu aj manželka a pán . Dňa 10. novembra 2014 žiadal
o vydanie potvrdenia od pracovníčky obecného úradu o tom, že chcel prihlásiť na trvalý
pobyt občanov, ktorí ho splnomocnili, avšak takéto potvrdenie dostal iba pán .
Uviedol, že nevie, koľkí zo 119 splnomocniteľov splnomocnili jeho. Pracovníčke doklady
predložil asi v prípade dvoch alebo troch osôb, možno viac, tieto boli v zakladačoch, avšak
pracovníčka nereagovala. Má dojem, že išlo o pani . Na predložený list obecného
úradu č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014 s tým, aby identifikoval podpis na tomto liste,
svedok udáva, že je možné, že taký list dostal, ktorý však niekde založil s tým, že sa
domnieval, že nedostali súhlas na prihlásenie na trvalý pobyt. Podotýka, že došlo s pani
aj k výmene názorov, k roztrhaniu dokumentov. Svedok ďalej uviedol, že po
pondelku 10. novembra 2014 už odišiel na políciu a nevie o tom, či podateľňa na obecnom
úrade v stredu fungovala. Po 10. novembri 2014 s obcou už nekomunikoval. V súčasnosti
má trvalý pobyt v budove pána , ktorý je deklarovaný ako rodinný dom. Pokiaľ sa
zdržiava v obci, tak v tejto budove alebo v susednej budove pána , ktorému sám
predal pozemky. V dome pána je nahlásených 7 osôb. Príbuzenské väzby medzi
tými 7 prihlásenými nie sú. Prevažnú väčšinu roka sa zdržiava v Kvakovciach. Pokiaľ ide
o poplatok za odpad, predpokladá, že tento platí majiteľ budovy, predpokladá, že aj za jeho
osobu. Spresňuje, že vlastní rozostavané nehnuteľnosti a tiež chatu. Chata nie je obývateľná
a nie je ani skolaudovaná. Nevie povedať, na akom parcelnom čísle sa uvedená chata
nachádza, má viacero nehnuteľností. V živnostenskom registri, resp. v obchodnom registri,
zmenu svojej adresy nenahlásil z toho dôvodu, lebo čaká na zmenu názvu ulíc. Zmenu
bydliska nepovažuje za formálnu zmenu, lebo v registri občanov sa zmena bydliska
objavila. Svoje bydlisko zatiaľ nenahlásil žiadnym orgánom z 8 inštitúcií, kde by túto
zmenu nahlásiť mal, čaká na zmenu občianskeho preukazu. Nezúčastnil sa nikdy zasadnutia
Obecného zastupiteľstva v Kvakovciach, ale sledoval udalosti na internete. Podnet na
obecné zastupiteľstvo nedal, ale domnieva sa, že sa podnety chatárov na obecné
zastupiteľstvo dostali prostredníctvom občianskeho združenia. Tieto podnety mali vzniesť
na obecnom zastupiteľstve ľudia, ktorí sa tým intenzívnejšie zaoberali. On tieto veci
komunikoval s pánom . Pravdou podľa jeho tvrdenia je, že pani ,
pracovníčka obecného úradu, pred nimi roztrhala doklady, nazdáva sa, že ide o ten list,
ktorý nemá, ktorý predložil ústavnému súdu právny zástupca pána . To, čo je teraz na
Domaši Dobrej, je podľa neho žalostný stav, nemôže tam zavolať ani svojich priateľov
zo zahraničia, a práve preto sa rozhodol zúčastňovať sa na správe vecí verejných.
75. Svedok uviedol, že na trvalý pobyt v obci Kvakovce chcel
prihlásiť seba a svoju manželku. Prvá návšteva obecného úradu bola 6. novembra 2014
spolu s p. a p. . Pracovníčke predložili všetky doklady, ktoré sú potrebné
podľa zákona. Po predložení dokladov pracovníčka tieto prevzala a odišla k pánovi
starostovi. Asi po 10 minútach vyšla z jeho kancelárie s tým, že požadovala, aby predložil
kolaudačné rozhodnutia od svojej chaty. Na jeho pripomienku, že pracovníčka požaduje
doklad nad rámec zákona, pracovníčka trvala na tom, že má na to právo a potrebuje aj
kolaudačné rozhodnutie. Svedok sa dožadoval toho, aby pracovníčka vybrala toto
kolaudačné rozhodnutie z archívu. Pracovníčka skonštatovala, že ona nemá túto agendu, má
ju jej kolegyňa. Na naliehanie, aby bezodkladne vydala potvrdenie o trvalom pobyte, čo je
povinná urobiť, prestala komunikovať. Potom odišiel s ostatnými z obecného úradu.
V pondelok ráno aj s p. sa znovu dostavili na obecný úrad a pracovníčke predložil
kolaudačné rozhodnutie. Pracovníčka si letmo prezrela kolaudačné rozhodnutie a po
nahliadnutí do počítača povedala, že ho nemôže prihlásiť na pobyt, keďže jeho chata je
určená na rekreáciu. Pripomína, že jeho chata je označená ako rekreačná chata. Vyčítal
pracovníčke, resp. obci, že má nerovný prístup k občanom, lebo podľa jeho vedomostí
aspoň 15 občanov je prihlásených na rovnaký druh objektu. Pracovníčka na tieto argumenty
nereagovala. Pracovníčka mu vydala stanovisko, ktoré dala vzápätí vytlačiť, predpokladá, že
ho mala pripravené. Opakovane pracovníčke kládol otázku, prečo je voči nemu uplatňovaný
iný prístup ako napr. proti pánovi , ktorý na rovnaký druh nehnuteľnosti má vydaný
trvalý pobyt, ale odpoveď nedostal. Prevzal stanovisko a predpokladal, že sa obec takto
bude správať, lebo už to tak bolo v roku 2006. Mal pripravenú alternatívu a predložil pani
list vlastníctva, kolaudačné rozhodnutie, súhlas vlastníka rodinného domu – pána
, ktorý má na Domaši objekt skolaudovaný ako rodinný dom. Pani tieto
doklady prevzala, odišla na chodbu. Bolo počuť telefonovanie. Potom sa vrátila a vydala
potvrdenie o pobyte. Potom dal doklady svojej manželky, v tom pani prestala
konať, odmietla prevziať doklady a povedala, že musí z úradu súrne odísť v služobnej veci.
Svedok trval na vybavení svojej veci a argumentoval, že sú tu dve pracovníčky, sú úradné
hodiny, chcel, aby sa vo veci konalo. Pani oznámila, že jej kolegyňa ju zastúpiť
nemôže, lebo tieto veci robí ona, a nemôže ísť za ňu ani na matriku, a potom z úradu odišla.
Potom odišli do Vranova nad Topľou na OR PZ. Pracovník oddelenia dokladov prevzal
všetky doklady na základe ich žiadosti, a 119 osôb zaevidoval na trvalý pobyt v obci
Kvakovce. Svedkova manželka bola prihlásená na trvalý pobyt políciou, preto majú s
manželkou rôzne adresy trvalého pobytu v obci Kvakovce. V občianskom preukaze nedal
pozmeniť svoje údaje o trvalom pobyte z dôvodu, že v obci sa ulice pomenúvajú a zatiaľ
nechce tieto zmeny vykonať. V obci Kvakovce býva od roku 2003. S obcou podľa jeho slov
komunikoval, mal negatívne skúsenosti. Rekreačná oblasť v roku 2004 mala úmysel
odčleniť sa od obce, problémy boli riešené aj v Národnej rade Slovenskej republiky, neskôr
bol účastný petície proti technoparty. Bol predsedom petičnej komisie. Ďalej to bola petícia
za obnovenie Domaše. Petícii o technoparty obecný úrad vyhovel, nepovolil túto akciu,
napriek tomu sa akcia konala, podľa jeho vedomostí aj so súhlasom obce. Viackrát sa
zúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva so skupinou asi 10 chatárov. Chceli, aby ako
bod programu boli zaradené aj problémy rekreačnej oblasti Domaša Dobrá. Starosta s tým
nesúhlasil a nikto nebol za. Pamätá sa, že bola zrušená diskusia o tomto bode programu. Má
vedomosti o tom, že tieto skutočnosti boli v tom čase zaznamenané na videokameru.
Poznamenáva, že celý priebeh prihlasovania na trvalý pobyt 6. novembra 2014 a 10.
novembra 2014 pani nahrávala na video, a preto na USB kľúči túto nahrávku
poskytol ústavnému súdu. Ďalej udáva, že už v minulosti bol prihlásený na trvalý pobyt
v obci Kvakovce. Bolo to asi v období rokov 2006 až 2010. Udáva, že je možné, že sa
prihlásil na trvalý pobyt v období 23. novembra 2010 a odhlásil 3. decembra 2010, následne
sa opätovne prihlásil 4. novembra 2011 a odhlásil 5. decembra 2012. Dôvodom tohto
konania bola skutočnosť, že obecná samospráva sa nezaujímala dostatočne o potreby
občanov, a preto sa odhlásil z trvalého pobytu, lebo nebol ochotný žiť pod takouto
samosprávou. Je možné, že v obdobiach, keď sa prihlásil na trvalý pobyt, boli komunálne
voľby. V roku 2010 a 2011 hlasoval v komunálnych voľbách v obci Kvakovce. Snažil sa
aktívne zapájať do správy vecí verejných. Presne nevie, koľko ľudí ho splnomocnilo na
vybavenie trvalého pobytu, ale bolo to asi 10 ľudí. Vzhľadom na negatívne skúsenosti
s prihlasovaním na trvalý pobyt ho občania splnomocnili na vybavovanie tejto záležitosti.
Občania ho oslovili v tejto súvislosti, nie on ich. Dopĺňa, že pri presadzovaní svojich
záujmov sa chatári organizovali do občianskeho združenia. Toto združenie neprevádzkuje
internetovú stránku. Existuje internetová stránka domasacity.sk, ktorá je verejná a môže na
ňu prispievať každý. Chatárov v podstate reprezentuje ako podpredseda, chatári nadnášajú
svoje problémy aj pani , majiteľke hotela. Udáva, že vyrastal na Domaši a cíti sa
byť zviazaný s touto oblasťou.
76. Svedok pplk. sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia
a udáva, že svoju právomoc na rozhodnutie o prihlásenie na trvalý pobyt 119 občanov OR
PZ vyvodilo zo zákona, konkrétne zákona č. 253/1998 Z. z. a jeho ustanovenia § 23a, ktoré
nielen umožňuje, ale dáva povinnosť OR PZ, aby takto postupovalo. Pričom OR PZ túto
svoju kompetenciu nevyužilo prvýkrát, ale aj v roku 2006 a takisto pred voľbami uplatnilo
asi desaťkrát svoju právomoc. Nečinnosť obce Kvakovce OR PZ vyvodilo z podnetu, ktorý
bol daný, a jednak z činnosti pracovníčky obce. S pani osobne komunikoval
a pýtal sa, prečo nekoná v danej veci. Pracovníčka v tom čase svedka poučila, že si má
naštudovať zákon a poznámky pod čiarou. Svedok pracovníčke následne oponoval v tom, že
žiadajú materiály, ktoré sú nad rámec zákona, keďže v § 3 ods. 8 tohto zákona sú taxatívne
stanovené materiály, ktoré má predložiť občan. OR PZ celé dva dni overovali správnosť
týchto dokladov vzhľadom na to, že tam bolo veľa splnomocnení a prihlásení na cudziu
chatu, čo zákon umožňuje. Ďalej za nekonanie ohlasovne považuje aj to, že niekoľko
mesiacov predtým (18. septembra 2014) bola na trvalý pobyt prihlásená pani za
rovnakých podmienok, čiže v tej veci sa konalo, a považoval to za nerovnaký prístup
k prihlasovateľom trvalého pobytu. Takisto obec Kvakovce prihlásila viacero občanov,
rovnako na rekreačné chaty a za tých istých podmienok. Vzhľadom na splnomocnenia, ktoré
neboli staršie ako tri mesiace, OR PZ nepreverovalo u všetkých občanov, či sa prihlásili do
ohlasovne obce Kvakovce, a ani preto, že zákon nezakazuje, aby sa občan prihlásil na trvalý
pobyt na základe splnomocnenia. Doklady všetkých 119 občanov boli preverené, trvalo to
dva dni, ani on nemôže mať záujem na tom, aby bolo vybavené niečo v rozpore so zákonom.
Svedok tieto materiály dostal od dvoch splnomocnencov, a keď sa spýtal pani ,
prečo odmietla materiály prevziať, odpovedala, že neboli kompletné. Skutočnosť, či
splnomocnenci predložili doklady všetkých 119 občanov pracovníčke obecného úradu,
preveroval telefonicky. Udáva, že OR PZ v tomto prípade supluje úlohu ohlasovne,
odhlasovacie lístky boli zaslané do predchádzajúcich trvalých pobytov, prihlasovací lístok
bol zaslaný na Obecný úrad Kvakovce a štatistické hlásenia o zmene pobytu boli zaslané na
Štatistický úrad v Trnave. Faktom je, že občania, ktorí získali nový trvalý pobyt, mali
vymeniť svoj občiansky preukaz, ale to už ovplyvniť OR PZ nevie. Ďalej udáva, že
skutočnosť, že si občania následne nevymenili občianske preukazy, nemá vplyv na trvalý
pobyt. S pánom starostom v tejto záležitosti v kontakte nebol, iba elektronickou
formou, okrem pani komunikoval s pani .
77. Svedkyňa uviedla, že svoj občiansky preukaz zatiaľ
nevymenila z toho dôvodu, lebo jej bolo povedané, že sa budú prideľovať nové súpisné čísla
a budú nové názvy ulíc, a aby počkala, kým sa tento proces ukončí. Ešte v lete sa dozvedela
o tom, že je možnosť zmeniť pomery, aby obec nefungovala tak, ako dovtedy, a dozvedela
sa, že pred voľbami je možné pána splnomocniť, aby chatárov zastupoval pri ohlásení
trvalého pobytu v obci Kvakovce. Keďže sama asi 9 mesiacov v roku strávi na Domaši, a aj
kvôli starej matke jej snúbenca sa rozhodla prihlásiť na trvalý pobyt v obci. Základné veci
na Domaši, ako je čistota a podobne, podľa jej názoru chýbajú, nepáči sa jej to, preto sa
rozhodla prihlásiť na trvalý pobyt. Predtým mala trvalý pobyt v Prešove. Na Domaši žiadnu
nehnuteľnosť nevlastní. Je prihlásená na chate súp. č. a aj sa tam zdržiava. Zapájala sa
do života obce, najmä keď boli cyklistické akcie. Zatiaľ sa nepokúšala prihlásiť na trvalý
pobyt, ale je na Domaši činná už štyri roky. Zo 119 prihlásených občanov pozná asi 10 %
ľudí. Nemala dôvod prihlásiť sa na trvalý pobyt sama, keďže spoznala pána bolo to
možné cez jeho osobu. Pohnútkou prihlásiť sa na trvalý pobyt bolo aj to, že sa mali konať
komunálne voľby. O problémy obce sa nezaujímala. Záujmy chatárov sa snažia
reprezentovať podľa jej vedomostí , , , pán
a . Ďalej poznamenáva, že rokovaní obecného zastupiteľstva sa
nikdy nezúčastnila, priamo na obec ani nedala žiadny podnet na zlepšenie pomerov. To, aby
si nemenila občiansky preukaz, resp. v tomto smere nič nepodnikla, jej povedal pán .
Pracuje v Prešove. Každý deň nechodí z Domaše do Prešova. Na akciách, ktoré sa konali na
Domaši a na ktorých sa zúčastnila, pána nestretla.
78. Svedkyňa uviedla, že je to 15 rokov, čo sa s manželom
rozhodli odísť z mesta, a keďže si kúpili penzión na Domaši, rozhodli sa zmeniť svoj domov.
Otázka trvalého pobytu je u nich podľa jej slov zložitejšia, pretože na Domaši prevádzkuje
hotel, ktorý tiež nemá sídlo v obci kvôli pošte a komunikácii s úradmi. Poznamenáva, že
toto nebolo jej prvé prihlásenie sa na trvalý pobyt v obci, už sa prihlásila asi pred štyrmi
rokmi a bola prihlásená asi rok a pol. Odhlásila sa z dôvodu komplikácií, ktoré spomenula.
Nemala problém s tým, že mala trvalý pobyt v Prešove, ale pokiaľ ide o politickú stránku
veci, aj keď predtým veľmi dobre komunikovala s pánom a ďalšími, problémy boli
s tým, že neboli voličmi v obci Kvakovce. Nebola v konflikte ani s pánom , ale
problém vidí skôr v tom, že predstavitelia obce neboli schopní riešiť problémy, pretože sa
nazdáva, že oni mali vychádzať v ústrety voči svojim voličom. S manželom vlastní v obci
penzión. Niekoľko zo spomínaných 119 občanov pozná. Vie o tom, že s prihlasovaním sa na
trvalý pobyt iní mali problém, bola to podľa nej aféra, o ktorej každý vedel. Ďalej udáva, že
keďže boli problémy s prihlasovaním sa na trvalý pobyt, chcela sa vyhnúť tomuto konfliktu.
Keď sa dozvedela, že niekto bol prihlásený a niekto nie, rozhodla sa splnomocniť pána
, pretože sa poznajú od mladosti (svedkyňa dňa 28. januára 2015 doplnila písomne
svoju výpoveď, podľa ktorej si nie je istá, či splnomocnila alebo
, pozn.). V súčasnosti býva na Domaši Dobrej vo vlastnom penzióne. Trvalý
pobyt má prihlásený v budove pána . Nevie, koľko ľudí býva u pána , ona
tam nebýva. Ďalej udáva, že sa prihlásila na trvalý pobyt preto, aby mohla ovplyvňovať
dianie na Domaši Dobrej, je to jeden z dôvodov, ale predovšetkým preto, že tam žije.
Okrem petičnej akcie technoparty sa na rokovaní obecného zastupiteľstva nezúčastňovala,
ale osobne často komunikovala problémy s bývalými starostami, ktorí boli nápomocní.
Je členkou komisie cestovného ruchu. Komisia fungovala spôsobom, že sa členovia
stretávali a prerokovávali program na leto. Komisia zo začiatku (asi od r. 2010) pracovala
veľmi sľubne, ale odvtedy výstupy neboli žiadne. Poznamenáva, že je to už pár rokov, čo
boli u nej v hoteli ubytovaní svadobčania a došlo k úmrtiu jedného hosťa, sanitka mala
problém s príjazdom vzhľadom na to, že je problém s číslovaním budov. Problémy sú na
Dobrej predovšetkým s hlučnosťou. Jej sa osobne dotýka, že ráno o 4.00 h nemôže spať.
Rovnako má problém s tým, že sa postaví nelegálna stavba za jej plotom.
79. Svedkyňa uviedla, že na obecnom úrade je zamestnaná
od júna 2013, predtým pracovala na dohodu a od 1. júla 2014 je zamestnaná na zmluvu. Jej
náplňou práce sú administratívne práce stavebného úradu, výrubu drevín, zapisovanie došlej
a odoslanej pošty, zápisnice z obecného zastupiteľstva, vybavovanie podaní v súvislosti
so zákonom o informáciách. Od augusta 2014 sú jej náplňou práce aj činnosti súvisiace
s podateľňou a ohlasovňou. Nemali nikdy problémy s ohlasovaním občanov na trvalý pobyt.
Pamätá asi na osem prípadov, keď sa občania prihlásili na rodinný dom, vždy boli
prihlásení. Záležitosti s pánom a pánom riešila pani . Bola
prítomná v kancelárii. Pamätá sa na návštevy pána a pána 6. a 10. novembra
2014. Videla pána , pána a jednu ženu, ktorá nahrávala všetko na mobilný
telefón. Podľa jej názoru pani jednala s týmito normálne, pokojne. Pán
a pán vyvíjali podľa jej názoru nátlak, že majú nárok prihlásiť sa na pobyt na
rekreačnú chatu. Vie, že pán predložil päť prípadov, sama to overovala. Udáva, že
týždeň pred voľbami podateľňa obecného úradu fungovala. Udáva, že sa nepamätá na to, že
by v podateľni chatári podali nejaký podnet. Ďalej dopĺňa, že na chatu je možné prihlásiť
trvalý pobyt len vtedy, ak časť tejto budovy bude slúžiť na bývanie. Rozdiel medzi
podateľňou a ohlasovňou je podľa jej názoru v tom, že podateľňa je prvý kontakt občana
s obcou.
80. Svedkyňa uviedla, že na obecný úrad nastúpila 9. júna 2014.
Medzi inými činnosťami je jej pracovnou náplňou aj činnosť týkajúca sa evidencie
obyvateľstva. S prihlasovaním neboli problémy odkedy je v úrade, väčšinou sa prihlasovalo
na rodinné domy v obci, jeden prípad sa stal v septembri, že kolegyňa prihlásila trvalý pobyt
na nebytovú budovu. Išlo o prípad pani . Dňa 18. septembra 2014 zistili, že obec
urobila chybu. Keďže pani sa prihlasovala do domu rodiny , kde mali
oni trvalý pobyt od roku 2013, kolegyňa sa domnievala, že všetko bolo v poriadku, a ďalej
vec neskúmala. Dodáva, že pani sa prihlásila na trvalý pobyt 18. septembra 2014,
avšak 21. septembra 2014 matka pani doniesla kandidátnu listinu na poslankyňu
do obecného zastupiteľstva a kandidátnu listinu na starostku obce Kvakovce. Po tomto
termíne boli prihlásení ďalší občania do obce Kvakovce do rodinných domov. Dňa
6. novembra 2014 do kancelárie prišli pán a pán , bola s nimi ešte jedna pani.
Prvý predkladal prihlasovacie lístky pán , druhý lístok bol jeho manželky a potom
nasledovali mená a . Pán ich chcel prihlásiť ako splnomocnenec.
Pán jej povedal, že podľa metodického pokynu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky je obec povinná prihlásiť na trvalý pobyt aj v prípade, ak ide o nebytovú budovu –
rekreačnú chatu. Ona povedala, že by bolo vhodné, aby predložil kolaudačné rozhodnutie,
lebo ide o rozhodnutie stavebného úradu, z ktorého by vedela vyčítať, či je tam aj časť, ktorá
slúži na trvalé bývanie. Pán nemal pri sebe kolaudačné rozhodnutie. Vyžiadal ho aj
písomnou formou, a to v ten istý deň. S pánom bola záležitosť v ten deň ukončená.
Potom predložil žiadosť pán , ale nie svoju, ale žiadosť pani . Takisto
nemal kolaudačné rozhodnutie, pričom išlo o rekreačnú chatu. Povedal, že to je v poriadku,
že to nebude problém doniesť. Svedkyňa uviedla, že tieto osoby znovu prišli na obecný úrad
10. novembra 2014. Pán predložil kolaudačné rozhodnutie, z ktorého sa nedalo podľa
slov svedkyne vyčítať, či je tam časť budovy slúžiaca na bývanie. Preto vydala stanovisko,
ktoré je súčasťou spisu. Pán už nepredkladal ničí prihlasovací lístok, ani svoje, ale
ani ako splnomocnenec. Ďalej udáva, že 6. novembra 2014 splnomocnenci chceli ohlásiť
trvalý pobyt iba u spomenutých občanov, viac nikoho nežiadal. Pán aj pán
dostali doklad, v ktorom obec žiadala, aby predložili kolaudačné rozhodnutie k stavbe.
Obaja tento doklad prevzali. Metodický pokyn, na ktorý sa odvolával pán , obec
skúmala, avšak neskôr boli vydané ďalšie metodické pokyny, a preto na predložený
metodický pokyn nemohli prihliadnuť. Neskôr OR PZ poslalo prihlasovacie lístky, ale
žiadne iné dokumenty pritom neboli, ani súhlas vlastníka na zadnej strane prihlasovacieho
lístka nebol. Nahliadnutím do prihlasovacích lístkov, ktoré boli zaslané z polície, zistila, že
väčšina podpisov na 119 prihlasovacích lístkoch v porovnaní s dokladmi zrejme nesedí.
Zo svojich záznamov zistila, že zo 119 prihlásených občanov sa niektorí už aj predtým
hlásili na trvalý pobyt, niektorí ako napr. pani aj trikrát a vždy na inú
nehnuteľnosť. Pritom pani nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v katastri obce
Kvakovce. Podobne to bolo podľa svedkyne v prípade , st.
a ml., , , , . Pokiaľ ide
o vytýkanú nečinnosť zo strany OR PZ, dodáva, že ohlasovňa v obci Kvakovce nebola
nečinná. O činnosti svedčí podľa nej aj to, že na počkanie obec vydala doklady. Pokiaľ ide
o číslovanie chát, dodáva, že samotné OR PZ v roku 2008 vyhovelo obci o zrušenie
evidenčných čísel v poradí 1 až 449, ako aj súpisné čísla , o tejto skutočnosti
svedkyňa doložila listinné dôkazy. Písomnosti, ktoré predložila, má zo zakladača, ktorý bol
založený a pripravovaný k sťažnosti. S nikým zo sťažovateľov sa nepripravovala na túto
svedeckú výpoveď. Absolvovala aj školenia týkajúce sa predmetu jej činnosti, teda aj
ohlasovne. Vyžadovala kolaudačné rozhodnutia, i keď toto môže mať obec k dispozícii, ale
ona do agendy svojich kolegýň nechodí. Práve z uvedeného dôvodu by vyžadovala
kolaudačné rozhodnutie od každého. Pod bývaním rozumie aspoň jednu miestnosť
vyčlenenú na bývanie, ktorá zodpovedá vyhláške. Nevie, aký čas trvala návšteva pána
a pána . Vzniknutú situáciu oznámila starostovi. Skutočnosť, že kataster
nehnuteľností zapisuje nehnuteľnosti aj podľa kolaudačného rozhodnutia, neskúmala, nie je
to jej povinnosť. Nespomína si, či jej pán a pán uviedli skutočnosť, že kataster
zapíše nehnuteľnosť do evidencie, až keď je vydané kolaudačné rozhodnutie. Súhlas
vlastníka na prihlásenie trvalého pobytu podľa jej konzultácie s MV SR môže byť aj
samostatne.
V.
Relevantná právna úprava
81. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne
a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý
pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.
Podľa čl. 69 ods. 2 ústavy obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného
zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného
a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva
správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím
volebného obdobia ustanoví zákon.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť pre
neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku
volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická
strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo
kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu
miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť
môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť
pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1
písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o ústavnom súde nález, ktorým sa vyhlásili voľby za
neplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne Národnej rade Slovenskej republiky
a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Podľa § 63 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b)
a c) oznámi ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu
miestnej samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu
uvedenému v § 61.
Podľa § 63 ods. 5 zákona o ústavnom súde uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa
oznamuje iba sťažovateľovi.
Podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodne o sťažnosti na
neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku
volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.
Podľa § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec je
samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,
ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone
samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obyvateľom obce je osoba, ktorá má
na území obce trvalý pobyt.
Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)
právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú
v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt je pobyt občana spravidla
v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase
iba jeden trvalý pobyt.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt má občan len v budove alebo
jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je
určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje
inak. Za časť budovy sa považuje aj byt.
Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 253/1998 Z. z. občan je povinný pri hlásení trvalého
pobytu predložiť
a) platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze; ak ide o dieťa
do 18 rokov, predkladá jeho zákonný zástupca rodný list tohto dieťaťa vydaný orgánmi
Slovenskej republiky,
b) platný cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnom
občianstve Slovenskej republiky, ak nemá občiansky preukaz alebo potvrdenie
o občianskom preukaze,
c) doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti podľa odseku 2
vydaný podľa osobitného právneho predpisu,
d) písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným
podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s údajmi podľa
§ 4 ods. 6 písm. b); toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak
1. ide o prihlásenie vlastníka alebo spoluvlastníka,
2. ide o prihlásenie občana, ktorý má zriadené vecné bremeno doživotného užívania
nehnuteľnosti,
3. ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka alebo
4. vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti potvrdia svojím
podpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt súhlas s prihlásením občana na trvalý
pobyt pred zamestnancom ohlasovne.
VI.
Východiská a relevantné skutočnosti pre rozhodnutie ústavného súdu
82. Ústavný súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal predovšetkým z podaných
sťažností a ich príloh, vyjadrení odporcov a k nim zaslaných príloh, výpovedí svedkov,
sťažovateľov a odporcov, stanovísk dožiadaných orgánov verejnej moci a príloh nimi
zaslaných, ako aj volebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb do orgánov samosprávy obce
Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014. Ústavný súd taktiež vychádzal z vlastnej
zisťovacej činnosti a zo skutočností ústavnému súdu známych z úradnej činnosti, akcentujúc
a rešpektujúc ústavný poriadok Slovenskej republiky a judikatúru ústavného súdu.
83. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Kvakovce do
obecného zastupiteľstva a starostu obce Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014
vyplýva, že v 1 volebnom obvode s 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolo zapísaných
479 osôb v zozname voličov, pričom vo voľbách boli vydané obálky 365 voličom a bolo
odovzdaných 365 obálok. Z toho bolo 362 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre
voľby do obecného zastupiteľstva a 358 platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu
obce. Vo voľbách sa volilo 5 poslancov obecného zastupiteľstva a 1 starosta obce.
Za poslancov obecného zastupiteľstva obce Kvakovce bolo zvolených 5 poslancov,
menovite (178 platných hlasov), (160 platných
hlasov), (158 platných hlasov), (141 platných hlasov)
a (134 platných hlasov). Za starostu obce bol zvolený
(176 platných hlasov). Z 11 členov miestnej volebnej komisie bolo pri sčítavaní hlasov
prítomných 11 členov, pričom zápisnicu odmietli podpísať , ,
a , a to z dôvodu, že nesúhlasili s výsledkami volieb, keďže
ich pokladali za neústavné.
VII.
Závery ústavného súdu
84. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť (sťažnosti) sťažovateľov,
ktorou namietajú nezákonnosť a neústavnosť volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce
Kvakovce, ako aj nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Kvakovce uskutočnených
15. novembra 2014. Svoju sťažnosť smerujú aj proti výsledku uvedených volieb.
85. Ťažiskovým argumentom sťažovateľov je, že dva dni pred voľbami, t. j.
13. novembra 2014, sa účelovo a v rozpore so zákonom prihlásilo na trvalý pobyt v obci
obyvateľov. Okrem účelovosti tohto prihlásenia sťažovatelia broja aj proti
spôsobu, akým prihlásenie týchto 119 obyvateľov prebehlo. Namietajú predovšetkým to, že
119 obyvateľov nebolo prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce prostredníctvom
ohlasovne obce Kvakovce, ale prostredníctvom OR PZ, pričom podľa mienky sťažovateľov
OR PZ nemalo právomoc v tomto prípade prihlásiť obyvateľov na trvalý pobyt v obci
Kvakovce, keďže sa domnievajú, že ohlasovňa obce Kvakovce nebola nečinná vo veci
prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Sťažovatelia ďalej namietajú,
že 119 obyvateľov obce Kvakovce bolo OR PZ prihlásených na rekreačné chaty, ktoré sú
podľa ich názoru nebytovými stavbami, na ktoré sa fyzická osoba nemôže v zmysle zákona
č. 253/1998 Z. z. v spojení s § 43c stavebného zákona prihlásiť na trvalý pobyt. Medzi
ďalšie námietky sťažovateľov patrí námietka prihlasovania 119 obyvateľov na trvalý pobyt
bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností, prihlasovania 119 občanov priamo na ohlasovňu
(obec), namietanie autenticity prihlášok na trvalý pobyt, ako aj porušenie volebného
moratória.
1. Všeobecne k významu samosprávy
86. Možnosť ľudí obývajúcich určitú oblasť spravovať časť verejných vecí na
municipálnej úrovni prostredníctvom svojich volených reprezentantov je neodmysliteľnou
črtou rozvoja demokracie. Na vhodnosť (z pohľadu efektívnejšej správy vecí priamo sa
dotýkajúcich obyvateľov určitej oblasti), dôležitosť (z pohľadu myšlienky decentralizácie)
a legitímnosť (z pohľadu demokratizácie výkonu verejnej moci) správy časti verejných vecí
na lokálnej úrovni (úrovni územnej samosprávy) kontinuálne poukazuje už desaťročia
odborná spisba (porov. napr. Mill, John Stuart. Considerations on representative
government. Londýn: Longman, Green, Longman, Roberts and Green, 1865. s. 111 a nasl.;
Smith, Joshua Toulmin. Local self government and centralization. Londýn: John Chapman,
1851; z domácej novšej spisby porov. napr. Orosz, L. – Svák, J. – Balog, B. Základy teórie
konštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2012. s. 389 a nasl.). Na území
dnešnej Slovenskej republiky legislatívna úprava územnej samosprávy s demokratickými
črtami siaha desiatky rokov do minulosti, ako príklad možno uviesť rok 1849 (tzv. marcová
Ústava), resp. rok 1870, v ktorom bol prijatý zákonný článok XLII z roku 1850
o usporiadaní orgánov verejnej moci (v maď. orig. 1870. évi XLII. törvénycikk
a köztörvényhatóságok rendezéséről).
87. Slovenská republika sa ako demokratický právny štát prihlásila k myšlienke
prenesenia správy časti verejných vecí na úroveň samosprávnu (územnú samosprávu).
Tomu korešponduje ústavná úprava územnej samosprávy, konkrétne čl. 64 až čl. 71 ústavy.
Základom územnej samosprávy je obec (čl. 64 ústavy). Obec je samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej
území trvalý pobyt (čl. 64a ústavy). Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce
(čl. 69 ods. 1 ústavy). Správu časti verejných vecí na lokálnej samosprávnej úrovni (t. j. na
úrovni obcí a samosprávnych krajov) obyvatelia realizujú najmä zastupiteľskou formou, t. j.
voliči svoju moc v oblasti správy verejných vecí na samosprávnej úrovni nerealizujú
priamo, ale prostredníctvom zvolených reprezentantov.
88. Z ústavnej úpravy územnej samosprávy teda vyplýva, že obec ako jednotka
územnej samosprávy je nadaná verejnou mocou (porov. nález ústavného súdu sp. zn.
PL. ÚS 6/2011 z 2. marca 2011; nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
III. ÚS 1669/11 zo 7. mája 2013), pričom zdrojom tejto moci sú občania (resp. obyvatelia)
s trvalým pobytom na jej území (čl. 64a ústavy). Z uvedeného vyplýva ďalšia konklúzia,
v zmysle ktorej voľby do orgánov samosprávy obce sú prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci (porov. PL. ÚS 79/2011).
2. Všeobecne k voľbám do orgánov samosprávy
89. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú
súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
90. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami
vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl
v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz
predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu
(PL. ÚS 19/98). Nie je to inak ani pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.
91. So slobodnou súťažou politických síl prostredníctvom volieb však bytostne
súvisia volebné podvody (Fraudes électorales/Wahlbeeinflussungen), ktoré boli vlastné už
volebným procesom v štátoch predvojnovej Európy koncom 19. a začiatkom 20. storočia
(k tomu bližšie pozri Joachim, V. Podvody volební a jejich vliv na platnost voleb. Žižkov:
Lad. Štorkán a Al. Jaroš, 1913. s. 4 a nasl.). Termínom „volebný podvod“ sa tu nemá na
mysli iba skutok v rovine trestnoprávnej, ale akýkoľvek čin alebo skutok, ktorý je spôsobilý
ohroziť alebo vylúčiť čistotu alebo slobodu volieb (ibid, s. 5).
92. V zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa modernej teórie ústavného
práva) sa uvedený termín transformuje na termín „volebné vady“, pričom voľby môžu byť
spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.
nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne
sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému
ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých
prostriedkov volebnej kampane).
93. Nemožno vylúčiť však ani takú volebnú vadu, ktorá je spojená so samotnou
ústavnosťou volieb, napríklad priama negácia výkonu aktívneho volebného práva (fyzické
bránenie osobám v účasti na voľbách) alebo podstatný zásah do ústavnej koncepcie, podľa
ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich
úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy (pozri ďalej
bod 96).
94. Je potrebné na tomto mieste upozorniť, že volebné vady sa v tomto štádiu konania
neposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného.
Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové
rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie
intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
3. Všeobecne k ochrane ústavnosti vo volebných veciach
95. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochrana
práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné
volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov (resp.
obyvateľov v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov)
v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri
tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa
o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).
Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal
rovnaké postavenie.
96. V posledných rokoch judikatúra ústavného súdu kladie akcent aj na ochranu
ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu
obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej
samosprávy. V tomto smere ústavný súd preskúmava predovšetkým ad hoc prihlasovanie sa
obyvateľov na trvalý pobyt v obci, zväčša vo väčšom rozsahu a bezprostredne pred
uskutočnením volieb. V zmysle judikatúry ústavného súdu ak sa totiž preukáže, že napriek
formálne legálnemu prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“ obyvatelia
(v počte, ktorý má potenciál ovplyvniť personálne zloženie orgánov samosprávy
a bezprostredne pred uskutočnením volieb) obce nemajú skutočný záujem (čo je potrebné
dokázať na základe konkrétnych skutočností – k tomu pozri ďalej v tomto uznesení) podieľať
sa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už popísaná ústavná
koncepcia, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa na
samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorých
personálne obsadenie neodráža výlučne ich vôľu. V takom prípade voľby do orgánov
samosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánov
samosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu
súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. Takým voľbám chýba ich zmysel
spočívajúci v ustanovení reprezentácie územného samosprávneho celku (porov.
PL. ÚS 6/2011, mutatis mutandis PL. ÚS 110/07). Nutné je však poznamenať, že ústavný
súd skúma každý prípad jednotlivo a skúma a hodnotí všetky aspekty a špecifiká
konkrétneho prípadu.
4. Všeobecne k ochrane zákonnosti vo volebných veciach
97. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie
volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do
orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do
orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv,
ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov
(mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).
98. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(porov. napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé
porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.
Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel
zákona o voľbách, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb
alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už
spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
99. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené
tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, t. j.
porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou
a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už
spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
5. K účelovosti prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce
100. Ústavný súd zistil, že 13. novembra 2014 bolo prostredníctvom OR PZ
prihlásených 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, z ktorých bolo
9 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
7 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
10 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
8 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
9 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom ,
7 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom , a
15 osôb prihlásených na obec.
101. Úlohou ústavného súdu je ustáliť, či prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobyt
v obci Kvakovce 13. novembra 2014 a s tým spojená možnosť týchto obyvateľov uplatniť
ich aktívne volebné právo vo voľbách uskutočnených 15. novembra 2014 zodpovedá dikcii
ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu
obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej
samosprávy.
102. V úvode ústavný súd predznamenáva, že právo na slobodný výber miesta
pobytu fyzickej osoby (sloboda pobytu) je ústavou zaručené základné právo (čl. 23 ods. 1
ústavy). Obmedziť túto slobodu je možné iba zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť
štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na
vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody (čl. 23 ods. 3 ústavy). Orgány verejnej
moci aplikujúce podústavné, jednoduché právo (einfaches Recht) reglementujúce parciálne
otázky slobody pobytu sú povinné v prípade nejasnosti právnej úpravy túto interpretovať
ústavno konformným spôsobom tak, aby bola zachovaná sloboda pobytu, a v prípade
zákonného obmedzenia slobody pobytu z dôvodov uvedených v čl. 23 ods. 3 ústavy je
potrebné slobodu pobytu obmedziť len v miere nevyhnutnej na ochranu ústavou chráneného
záujmu podľa čl. 23 ods. 3 ústavy.
103. Tomu zodpovedá i právna úprava ohlasovania trvalého pobytu podľa zákona
č. 253/1998 Z. z. Trvalým pobytom sa tu rozumie pobyt občana (Slovenskej republiky)
spravidla v mieste jeho bydliska. Na účely evidencie zákonodarca vyžaduje ohlásenie
trvalého pobytu občana (§ 3 ods. 7 zákona č. 253/1998 Z. z.). Zákon č. 253/1998 Z. z.
ustanovuje pre občanov Slovenskej republiky povinnosť splnenia iba formálnych
podmienok ohlásenia trvalého pobytu. Avšak ani povinnosť občana mať formálne evidovaný
svoj jeden trvalý pobyt a samotné ohlásenie trvalého pobytu v určitom mieste nelimituje
občana v slobodnom výbere miesta jeho zdržiavania sa a pobytu. Ohlásenie trvalého pobytu
má evidenčný charakter (porov. § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z.).
104. Miesto, ktoré občan ohlásil ako svoj trvalý pobyt, však ústavodarca spojil
s miestom výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce
(čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Ústavodarca pri spojení miesta výkonu aktívneho volebného práva
vo voľbách do orgánov samosprávy obce s miestom ohláseného trvalého pobytu vychádzal
z logicky konštruovanej právnej fikcie, že občan v mieste svojho trvalého pobytu aj reálne
býva, ovplyvňuje a je ovplyvňovaný verejnými procesmi v samospráve (obci, na území
ktorej má trvalý pobyt), tvorí občiansku komunitnú spoločnosť v danej obci. Reálny život
však so sebou prináša nespočetné mutácie vzťahu „občan – pobyt – bydlisko – obec“, keďže
nie je výnimočným javom, ak občan za svoje bydlisko považuje viacero miest, zdržiava sa
počas bežného roka striedavo na viacerých miestach, je napr. spoločensky, ekonomicky
alebo súkromne aktívny na viacerých miestach (príp. obciach). Ústava (a napokon ani
zákon) však nemôže postihnúť všetky typy spoločenskej aktivity a výkonu slobody pobytu
občana na účely určenia miesta výkonu aktívneho volebného práva, a preto ústavodarca
spojil miesto výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce
s miestom, kde občan slobodne a na základe vlastného uváženia ohlásil trvalý pobyt, pričom
sa vychádza práve z už uvedenej a logicky najprípustnejšej právnej fikcie.
105. To znamená, že občan, ktorý (napr. striedavo) obýva viacero miest (obydlí), je
napr. ekonomicky, spoločensky alebo súkromne aktívny na viacerých miestach, má iné
väzby k viacerým miestam (napr. vlastnícke vzťahy), sa môže slobodne rozhodnúť, v ktorom
mieste ohlási svoj trvalý pobyt (za splnenia formálnych zákonných podmienok). Navyše,
ústava ani zákon č. 253/1998 Z. z. v smere ohlásenia svojho trvalého pobytu v určitom
mieste neobmedzujú ani toho občana, ktorý nemá k tomuto miestu žiadnu z už popísaných
väzieb. Dôvodom je evidenčný charakter hlásenia trvalého pobytu. Orgánu verejnej správy
príslušnému na vedenie evidencie pobytu občanov a ohlásenie trvalého pobytu ústava ani
zákon č. 253/1998 Z. z. neumožňuje požadovať od občana pri ohlásení trvalého pobytu
preukázanie účelu alebo úmyslu ohlásenia ani preukázanie väzieb k miestu, na ktoré občan
hlási svoj trvalý pobyt. Ak občan splnil formálne náležitosti ohlásenia trvalého pobytu
(porov. najmä § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z.), obec obligatórne prihlási
občana na trvalý pobyt.
106. Prihlásenie sa na trvalý pobyt v určitej obci a uplatnenie aktívneho volebného
práva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce nie je v zásade oprávnený skúmať a na
tom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce
ani ústavný súd v konaní vo volebných veciach.
107. Výnimku tvorí situácia, ak by celý reťazec týchto spoločenských procesov
(ohlásenie trvalého pobytu a následný výkon aktívneho volebného práva) bol negáciou
ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu
obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej
samosprávy.
108. Pertraktovaná situácia nastáva predovšetkým v prípade, ak dôjde v zákonne
bezchybnom (t. j. pri neporušení zákona) procese (i) k prihláseniu sa na trvalý pobyt
značného počtu obyvateľov, (ii) u ktorých nie je preukázaná žiadna väzba (pozri body 104
a 105) na dané miesto (obec), a (iii) k prihláseniu na trvalý pobyt týchto dôjde
bezprostredne pred uskutočnením volieb. Tieto 3 podmienky musia byť splnené
kumulatívne, pričom, ako už bolo uvedené, ústavný súd skúma každý prípad jednotlivo
a skúma, a hodnotí všetky aspekty a špecifiká konkrétneho prípadu.
109. K (i) prihláseniu sa na trvalý pobyt značného počtu obyvateľov ústavný súd
uvádza, že len značný počet obyvateľov, resp. v užšom zmysle oprávnených voličov
(samozrejme, „početnosť“ vo význame „zásadnosť“ sa skúma vždy jednotlivo
s prihliadnutím na pôvodný počet oprávnených voličov v obci spred prihlásenia sa týchto
„novoprihlásených“ obyvateľov), má potenciál ovplyvniť volebný výsledok.
110. K (ii) neexistencii väzby k miestu (obec) ohlásenia trvalého pobytu ústavný súd
opakuje, že pôjde o občana, ktorý nebýva v danom mieste (nemá bydlisko v obci) ani sa
v ňom prechodne nezdržiava a nezdržiaval, nevykonáva napr. ekonomické, spoločenské
alebo súkromné aktivity v danom mieste (obci), nemá ani iné väzby k miestu alebo obci
(napr. vlastnícke vzťahy) a pod. Naopak, preukázanie takejto väzby odôvodňuje
konštatovanie skutočného záujmu občana podieľať sa na výkone obecnej samosprávy.
111. K (iii) prihláseniu na trvalý pobyt bezprostredne pred uskutočnením volieb
ústavný súd konštatuje, že len bezprostredné prihlásenie značného počtu obyvateľov, ktorí
nemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalý pobyt, legitimizuje zásah ústavného
súdu do uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce. V prípade, že k prihláseniu, aj
keď značného počtu obyvateľov, ktorí nemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalý
pobyt v obci dôjde v období, ktoré nie je obdobím bezprostredne predchádzajúcim
uskutočneniu volieb do orgánov samosprávy obce, ale kde je možné vzhľadom na dobu
medzi ohlásením trvalého pobytu a uskutočnením volieb racionálne očakávať vytvorenie
určitej väzby občana k miestu (obci), nie je možné zo strany ústavného súdu zasahovať do
uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce.
112. Na tomto mieste je potrebné zo strany ústavného súdu aplikovať prezentované
princípy na prihlásenie sa 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra
2014.
113. Po prvé (POČET PRIHLÁSENÝCH OBYVATEĽOV), v 1 volebnom obvode
s 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolo zapísaných 479 osôb v zozname voličov.
Uvedený počet zahŕňa aj 119 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce
13. novembra 2014. Možno teda matematicky uzavrieť, že počet oprávnených voličov
narástol v obci Kvakovce dva dni pred uskutočnením volieb z 360 oprávnených voličov na
479 oprávnených voličov, čo činí nárast oprávnených voličov o 33,06 %.
114. V tejto súvislosti nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že každý zo 119
obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 bol v čase
konania volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce oprávneným voličom v zmysle § 2
ods. 1 zákona o voľbách.
115. Uvedený nárast oprávnených voličov v obci Kvakovce ústavný súd hodnotí ako
značný, resp. zásadný, keďže uvedený počet oprávnených voličov je spôsobilý reálne
ovplyvniť výsledok volieb.
116. Po druhé (EXISTENCIA VÄZBY K MIESTU ALEBO OBCI), podľa zistení
ústavného súdu z listov vlastníctva vyplýva, že zo 119 prihlásených obyvateľov na trvalý
pobyt v obci Kvakovce 70 obyvateľov dlhodobo vlastní alebo spoluvlastní v katastri obce
Kvakovce nehnuteľnosť (rodinný dom, rekreačná chata, iná stavba, pozemok a pod.). Podľa
príloh k sťažnostiam a písomných vyjadrení účastníkov konania ďalších 37 obyvateľov je
deklarovaných ako osoby blízke (v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov) týmto 70 obyvateľom alebo iným fyzickým osobám, ktoré
vlastnia v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosť alebo je u nich deklarované bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, ktoré však nie je uvedené v listoch vlastníctva. Zvyšných 12
obyvateľov nevlastní podľa zistení ústavného súdu (vychádzajúc výlučne z listov
vlastníctva) v katastri obce Kvakovce žiadnu nehnuteľnosť a ani nie sú preukázané iné
právne vzťahy k nehnuteľnostiam (vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri obce
Kvakovce, a nie sú ani osobami blízkymi už uvedeným 107 obyvateľom.
117. Z výpovedí svedkov, odporcov a nakoniec i sťažovateľov vyplýva, že 119
obyvatelia prihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 sú dlhodobo
chatármi v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá alebo sú dlhodobo obyvateľmi rodinných
domov v obci Kvakovce, prípadne sa aktívne zapájajú do spoločenského života v obci
Kvakovce.
118. Z vyjadrenia sťažovateľa vyplýva, že počas jeho pôsobenia
vo funkcii starostu obce Kvakovce v rokoch 2006 až 2010 mal vedomosti o tom, že
podporovatelia (odporcu) mali snahu prihlásiť sa na trvalý pobyt a v roku
2010 sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásilo 6 až 8 občanov.
hodnotil spoluprácu obce (v čase výkonu funkcie starostu v rokoch 2006 až 2010)
s chatármi kladne, uviedol, že chatári obci pomáhali, zaviedli sa viaceré kultúrne a športové
podujatia. Z výpovede sťažovateľa taktiež vyplýva, že pri organizovaní týchto akcií
pomáhali chatári, ako aj odporca s rodinou a s rodinou. Za kľúčové ústavný
súd považuje vyjadrenia sťažovateľa, podľa ktorého napriek skutočnosti, že chatári neboli
prihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce, aktívne sa podľa jeho vyjadrenia zúčastňovali
týchto akcií, chatári boli nápomocní aj pri získavaní finančných prostriedkov pre
organizovanie rôznorodých akcií a prác v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá. Podľa
sťažovateľa sa opravovali v obci cesty, čo bolo podľa jeho vyjadrenia tiež zásluhou chatárov.
Pri zosuve pôdy v rekreačnej oblasti na Domaši chatári vyšli podľa jeho vyjadrenia obci
v ústrety.
119. Rovnako aj sťažovateľ a bývalý starosta obce Kvakovce vo svojej
výpovedi uviedol, že niektorí občania z rekreačnej oblasti Domaša Dobrá sa zapájajú do
života obce, rovnako je mu z minulosti známa petícia chatárov za záchranu Domaše,
a taktiež uviedol, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva zástupcovia chatárov v minulosti
chceli diskutovať o svojich problémoch. Aj sťažovateľ uviedol, že v rokoch 2006
až 2010 sa prihlásilo do obce Kvakovce asi 10 obyvateľov.
120. Sťažovateľ potvrdil, že aj v roku 2010 sa prihlásili pred
voľbami na trvalý pobyt do obce Kvakovce obyvatelia, podľa jeho vedomostí išlo o pár
osôb.
121. Svedok potvrdil, že sa v minulosti konala petícia proti
hudobným slávnostiam, ktoré sa konali na Domaši.
122. Čo sa týka aktivity obyvateľov z chatovej (rekreačnej) oblasti Domaša Dobrá,
svedok a svedkyňa potvrdili organizovanie viacerých
petícií obyvateľmi obce a chatármi, ktorými upozorňovali na im nevyhovujúce skutočnosti
z prostredia rekreačnej oblasti Domaša Dobrá. O tejto petícii vypovedal a skutočnosti
uviedol aj odporca .
123. Svedkyňa , zamestnankyňa Obecného úradu obce Kvakovce,
potvrdila, že niektorí zo 119 obyvateľov sa už v minulosti hlásili na trvalý pobyt v obci
Kvakovce, ako príklad uviedla osoby: pani , , st.,
ml., , , , .
124. Odporkyňa , príslušníčka komunity chatárov z rekreačnej
oblasti Domaša Dobrá, uviedla, že chatári sa zapájajú do života obce tým, že každý rok
čistia brehy vodnej nádrže Domaša.
125. Ústavný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie uzatvára, že obyvatelia
rekreačnej oblasti Domaša Dobrá, ako aj chatári z tejto rekreačnej oblasti, a teda
v konečnom dôsledku 119 „novoprihlásení“ obyvatelia obce Kvakovce sa v minulosti, ako
aj v prítomnosti aktívne zúčastnili a zúčastňujú spoločenského života v obci [organizovanie
a podpora spoločenských udalostí v obci a v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá, účasť na
športových a spoločenských udalostiach v obci Kvakovce (napr. cykloturistika, fašiangové
slávnosti, jarmok – bližšie pozri aj výpoveď svedka ), verejnoprospešné
aktivity v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá a pod.], prejavovali záujem o veci verejné
(napr. petície a účasť na zasadnutiach obecného zastupiteľstva), a majú teda väzbu k obci
Kvakovce a rekreačnej oblasti Domaša Dobrá nachádzajúcej sa v katastri obce Kvakovce.
126. Po ďalšie, podstatná časť zo 119 „novoprihlásených“ obyvateľov obce Kvakovce
vlastní v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosť, resp. majú iné práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim v katastri obce Kvakovce, alebo majú príbuzenský alebo iný vzťah k týmto
osobám. S tým je spojená aj ekonomická stránka ich väzby k obci Kvakovce, najmä
povinnosť úhrady miestnych daní a miestneho poplatku, čím sa podieľajú (minimálne 70 zo
119 „novoprihlásených“ obyvateľov vlastniacich v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosti)
na formovaní rozpočtu obce Kvakovce.
127. Ústavný súd teda konštatuje aj existenciu väzby súkromnoprávneho charakteru
(najmä vlastnícke vzťahy a rodinné vzťahy) väčšiny zo 119 „novoprihlásených“ obyvateľov
k rekreačnej oblasti Domaša Dobrá a k obci Kvakovce. Čo sa týka už uvedených 12
„novoprihlásených“ obyvateľov obce Kvakovce, ktorí nevlastnia podľa zistení ústavného
súdu (vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri obce Kvakovce žiadnu
nehnuteľnosť, ani nie sú preukázané iné právne vzťahy týchto k nehnuteľnostiam
(vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri obce Kvakovce, a ktorí nie sú ani
osobami blízkymi už uvedeným 107 „novoprihláseným“ obyvateľom obce Kvakovce,
ústavný súd poznamenáva, že aj v rámci týchto sú obyvatelia, ktorí sa pred voľbami do
orgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnenými dňa 15. novembra 2014 aktívne
zapájali do spoločenského života v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá (napr.
), resp. tvoria komunitu chatárov z rekreačnej oblasti Domaša Dobrá, ktorí sa
dlhodobo zapájajú do diania v obci Kvakovce alebo v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá
(napr. podľa výpovede sťažovateľa ).
128. Prihlásenie 119 obyvateľov obce Kvakovce na trvalý pobyt v obci Kvakovce
13. novembra 2014 nemožno hodnotiť ako účelové v zmysle vôle občanov bez konkrétnej
väzby k miestu alebo obci ovplyvniť volebný výsledok volieb do orgánov samosprávy obce
Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014 a nejde o negáciu ústavnej koncepcie, podľa
ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich
úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy.
129. Nota bene ústavný súd uvádza, že vo voľbách do orgánov samosprávy obce
Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014 boli zvolení kandidáti, ktorí majú na území
obce Kvakovce dlhodobo trvalý pobyt ( , ,
), dlhodobo sa zapájajú do spoločenského, ekonomického života obce
(účasť na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, aktívne zapojenie do spoločenských
udalostí, podnikateľské aktivity, záujem o veci verejné organizovaním petície a pod.) alebo
majú iné súkromné väzby k obci Kvakovce alebo rekreačnej oblasti Domaša Dobrá
(vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam v katastri obce Kvakovce), a nie sú obyvateľmi, ktorí
boli prihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce bezprostredne pred voľbami.
130. K poslednej podmienke (PRIHLÁSENIE NA TRVALÝ POBYT
BEZPROSTREDNE PRED VOĽBAMI) je vzhľadom na závery k predchádzajúcemu bodu
podľa názoru ústavného súdu bez právneho významu zaujímať extenzívnejšie stanovisko,
keďže, aj keď dva dni pred uskutočnením volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce sa
na trvalý pobyt do obce Kvakovce prihlásili obyvatelia, ktorí majú k obci Kvakovce alebo
rekreačnej oblasti Domaša Dobrá určitú väzbu (pozri predchádzajúce body), je preto aj
z pohľadu volieb do samosprávy obce Kvakovce v prerokúvanom prípade ústavnoprávne
irelevantné, kedy k prihláseniu týchto obyvateľov na trvalý pobyt do obce došlo.
131. Ústavný súd vo veci samotného faktu prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý
pobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 nenašiel nič ústavne a zákonne nekonformné, čo
by odôvodňovalo prijatie záveru o neplatnosti volieb do orgánov samosprávy obce
Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014.
6. K spôsobu prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce
132. Sťažovatelia namietali, že (i) prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci
Kvakovce uskutočnilo OR PZ napriek tomu, že neboli pre tento postup splnené zákonné
podmienky, a taktiež to, že (ii) došlo k prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt na
rekreačné chaty, ktoré sú podľa sťažovateľov nebytovými stavbami, na ktoré nie je možné
bez ďalšieho ohlásiť trvalý pobyt, a (iii) došlo k prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt na
obec Kvakovce.
133. Ústavný súd na úvod predznamenáva, že otázka správneho postupu orgánov
aplikujúcich zákony (resp. podústavného práva, teda otázka zákonnosti) v procese
ohlasovania trvalého pobytu občanov sa bezprostredne netýka prípravy a priebehu volieb do
orgánov samosprávy obcí. Ako už ústavný súd uviedol, právomoc ústavného súdu zrušiť
výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde
pre nezákonnosť volieb sa uplatní len vtedy, ak ide o hrubé alebo závažné porušenie,
prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (porov. napr.
PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Zákon č. 253/1998 Z. z. neupravuje primárne
otázku prípravy a priebehu volieb.
134. Ústavný súd však uznáva, že za istých okolností aj hrubé porušenie právnych
noriem zákona č. 253/1998 Z. z. upravujúcich postup orgánov verejnej správy pri
prihlasovaní občanov na trvalý pobyt, kde výsledkom úmyselného konania subjektu hrubo
porušujúceho právne normy zákona č. 253/1998 Z. z. je podstatné ovplyvnenie priebehu
alebo výsledku volieb, nadobúda rozmer nezákonnosti takej intenzity, na základe ktorej je
legitímne konštatovať zo strany ústavného súdu nezákonnosť uskutočnených volieb.
6.1 Prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobyt prostredníctvom OR PZ
135. Podľa § 26a zákona č. 253/1998 Z. z. ak ohlasovňa alebo zariadenie sociálnych
služieb nesplnia svoje povinnosti podľa § 3 ods. 9, § 7 ods. 1 alebo § 10, zabezpečí
bezodkladne splnenie uvedených povinností okresné riaditeľstvo Policajného zboru,
v ktorého územnom obvode je ohlasovňa alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb.
136. Pre postup OR PZ, ktorým dôjde k prihláseniu obyvateľov na trvalý pobyt, je
potrebné, aby objektívne nastala situácia, že ohlasovňa vo veci ohlásenia trvalého pobytu
obyvateľov neplní svoje povinnosti. Túto skutočnosť musí mať OR PZ riadne zistenú
a preukázanú. Nesplnenie povinnosti nemusí spočívať iba v nekonaní (nevykonávaní
úkonov) pri prihlasovaní na trvalý pobyt, ale aj v konaní (úradnom postupe), ktoré
nezodpovedá dikcii zákona.
137. Z dokazovania vykonaného ústavným súdom vyplýva, že 6. novembra 2014
a 10. novembra 2014 sa splnomocnené fyzické osoby a
spolu s manželkou dostavili do ohlasovne obce Kvakovce
a žiadali o prihlásenie 5 obyvateľov ( , ,
, , ) na trvalý pobyt v obci Kvakovce na základe
predloženia prihlasovacích lístkov, ale aj splnomocnení obyvateľov (konkrétne
, , , ) na prihlásenie
na trvalý pobyt. Z rozhodnutí obecného úradu č. 352/50/2014 a č. 352/51/2014
zo 6. novembra 2014 vyplýva, že ohlasovňa odmietla prihlásiť uvedených obyvateľov na
trvalý pobyt v obci Kvakovce, keďže podľa ohlasovne obce Kvakovce je potrebné predložiť
kolaudačné rozhodnutia k nehnuteľnostiam, ku ktorým títo obyvatelia žiadajú prihlásiť
trvalý pobyt, pretože žiadali prihlásiť trvalý pobyt na rekreačnú chatu, na ktorú je podľa
ohlasovne obce Kvakovce možné prihlásiť trvalý pobyt občana, iba ak v jej rámci je určená
časť chaty na bývanie.
138. Občan je pri prihlasovaní trvalého pobytu povinný postupovať podľa § 3 ods. 8 a
§ 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z. V prípade, ak ohlasovňa pri prihlasovaní trvalého
pobytu obyvateľa na konkrétnu nehnuteľnosť dospeje na základe interpretácie a aplikácie
zákonných ustanovení regulujúcich prihlasovanie občana na trvalý pobyt k záveru, že občan
nesplnil zákonom predpísané náležitosti pre prihlásenie sa na trvalý pobyt (napr. ak žiada
prihlásenie na trvalý pobyt na budovu, na ktorú nie je možné trvalý pobyt prihlásiť),
ohlasovňa obce je povinná ako orgán verejnej správy aplikujúci všeobecne záväzné právne
predpisy svoj právny názor rozhodnutím vysloviť a odôvodniť, avšak nie je oprávnená
vyžadovať od občana splnenie podmienok nad rámec zákona. Odpoveď na otázku, či
občanom označená budova je budovou, na ktorú je možné prihlásiť v zmysle § 3
ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. občanovi trvalý pobyt, resp. za akých podmienok je možné
na tú ktorú budovu prihlásiť trvalý pobyt občana, je povinná si ustáliť konajúca ohlasovňa
obce, avšak ani spornosť (z pohľadu orgánu aplikujúceho právo) skutkového stavu v zmysle
možnosti jeho subsumovania pod konkrétnu právnu normu nemôže byť na ťarchu občanovi,
a ani v tomto prípade ohlasovňa obce nie je oprávnená vyžadovať od občana splnenie
podmienok nad rámec zákona na objasnenie spornej (z pohľadu orgánu aplikujúceho právo)
situácie.
139. Ako už ústavný súd uviedol, miesto, ktoré občan ohlásil ako svoj trvalý pobyt,
ústavodarca spojil s miestom výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov
samosprávy obce (čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Ak aj ohlasovňa obce
Kvakovce zastávala právny názor (ktorého správnosť ústavný súd na tomto mieste
neposudzuje ani nehodnotí), že na rekreačnú chatu nie je možné bez ďalšieho prihlásiť trvalý
pobyt občana, resp. zastávala právny názor, že na rekreačnú chatu je možné prihlásiť trvalý
pobyt občana, len ak jej časť slúži na bývanie, pričom občan splnil všetky ostatné formálne
náležitosti podľa § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z., ohlasovňa bola povinná
postupovať v rámci jej zákonom upraveného postupu, interpretovať a aplikovať právnu
úpravu spôsobom, aby nedošlo k ujme na základných právach a slobodách občanov, a aj po
zohľadnení skutočností známych ohlasovni (obecnému úradu) z úradnej činnosti konať a
autoritatívne rozhodnúť, avšak nebola oprávnená vyžadovať od občana doplnenie náležitostí
nad rámec zákona č. 253/1998 Z. z.
140. Rozhodnutiami Obecného úradu obce Kvakovce č. 352/50/2014
a č.352/51/2014 zo 6. novembra 2014 ohlasovňa obce Kvakovce neprihlásila 5 obyvateľov
na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí (nazvaných
„stanovisko“) vyplýva, že dôvodom neprihlásenia občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce
6. novembra 2014 nebolo vyhodnotenie skutkového stavu ako nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí ohlásenia trvalého pobytu občana podľa § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6
zákona č. 253/1998 Z. z. (t. j. vyhodnotenie, že na rekreačné chaty nie je možné prihlásiť
trvalý pobyt občana alebo vyhodnotenie, že rekreačné chaty, na ktoré občania ohlasujú
trvalý pobyt, ani sčasti neslúžia na bývanie, a preto nie je možné na ne ohlásiť trvalý pobyt
občana), ale požiadavka ohlasovne obce Kvakovce na predloženie náležitostí nad rámec
zákona č. 253/1998 Z. z. zo strany občanov na objasnenie spornej otázky, či časť
rekreačných chát slúži na bývanie, t. j. požadovanie predloženia kolaudačného rozhodnutia.
Podľa ústavného súdu požiadavka ohlasovne obce Kvakovce na predloženie kolaudačného
rozhodnutia v rámci prihlasovania sa na trvalý pobyt je zjavne nad rámec zákona, keďže
povinnosť jeho predloženia zákon č. 253/1998 Z. z. občanovi pri hlásení trvalého pobytu
neukladá. Takáto povinnosť občanovi nevyplýva ani z § 43c ods. 3 stavebného zákona.
Ohlasovňa obce Kvakovce tak nepostupovala v súlade so zákonom č. 253/1998 Z. z., a teda
si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zákona č. 253/1998 Z. z.
141. Dôležitým bodom je, že maladministrácia ohlasovne obce Kvakovce
6. novembra 2014 sa týkala v zmysle rozhodnutí obecného úradu č. 352/50/2014
a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014 prihlásenia piatich obyvateľov na trvalý pobyt v obci
Kvakovce.
142. Avšak z výpovede svedka vyplýva, že tento prišiel spolu
s manželkou a 6. novembra 2014 na obecný úrad s úmyslom
prihlásiť na základe splnomocnení 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Svedok
uviedol, že pracovníčke ohlasovne obce Kvakovce 6. novembra 2014
predložil materiály na prihlásenie viacerých občanov (podľa jeho vyjadrenia dvoch až troch,
pričom v zakladači boli podľa jeho vyjadrenia materiály na prihlásenie viacerých občanov
na trvalý pobyt) na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Z výpovede svedkov
a vyplýva, že pracovníčka ohlasovne obce Kvakovce –
– odmietla so splnomocnencami po predložení prvých materiálov k prihláseniu 5
občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce ďalej komunikovať a konať.
143. Z vyjadrenia a výpovede svedka z OR PZ vyplýva,
že OR PZ v dňoch 11. novembra 2014 a 12. novembra 2014 vykonalo kontrolu materiálov
predložených splnomocnencami a ,
pričom u pracovníčky ohlasovne obce Kvakovce overovalo, či splnomocnenci predkladali
v dňoch 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 materiály na prihlásenie 119 občanov na
trvalý pobyt v obci Kvakovce.
144. Z videozáznamu vyhotoveného manželkou svedka počas
konania pracovníčky ohlasovne obce Kvakovce so splnomocnencami na
Obecnom úrade obce Kvakovce pri prihlasovaní obyvateľov na trvalý pobyt v obci
Kvkaovce (z informácií o súbore nie je možné zistiť deň vyhotovenia videozáznamu
a z výpovedí svedkov nevyplýva, či k vyhotoveniu videozáznamu došlo 6. novembra 2014
alebo 10. novembra 2014 – svedkovia ,
a však zhodne potvrdili, že došlo k vyhotoveniu videozáznamu
v jednom z týchto dní), ktorý má ústavný súd k dispozícii, vyplýva, že pracovníčka
ohlasovne obce Kvakovce po odmietnutí prihlásiť niekoľkých obyvateľov
na trvalý pobyt na základe predložených materiálov, o čom ohlasovňa vydala rozhodnutia
č. 352/50/2014 a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014, ktoré prevzali aj
, ďalej nekonala so splnomocnencami vo veci prihlásenia ďalších
obyvateľov na trvalý pobyt, odmietla podať splnomocnencom vyjadrenie ku
splnomocnencami namietanému nezákonnému postupu ohlasovne obce Kvakovce
a neposkytla odôvodnenie splnomocnencami namietaného rozdielneho postupu ohlasovne
obce Kvakovce voči nim v porovnaní so splnomocnencami uvádzanými príkladmi
prihlásenia obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce na rekreačnú chatu v minulosti.
145. Ústavný súd poznamenáva, že videozáznam zachytáva iba krátky časový úsek
konania ohlasovne obce Kvakovce vo veci prihlasovania občanov na trvalý pobyt, a nie
priebeh celého konania, nie je možné ustáliť deň (6. november 2014 alebo 10. november
2014) vyhotovenia videozáznamu, z videozáznamu nie je zrejmé, či splnomocnenci
predložili okrem uvedených piatich občanov, o ktorých odmietnutí prihlásiť na trvalý pobyt
obecné zastupiteľstvo aj vydalo rozhodnutia, aj ďalšie materiály na prihlásenie zvyšku
zo 119 „novoprihlásených“ obyvateľov, a preto ústavný súd videozáznam nepovažuje za
dôkaz takej relevancie, na základe ktorého by sa dal bez rozumných pochybností vyvodiť
záver o nesplnení si povinností obce Kvakovce voči všetkým 119 „novoprihláseným“
obyvateľom obce Kvakovce. Ústavný súd preto pri formulovaní svojich záverov
primárne nevychádza z tohto dôkazu.
146. Akokoľvek, z rozhodnutí č. 352/50/2014 a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014,
výpovede svedkov , ,
, , a podporne aj z videozáznamu vyplýva,
že postupom ohlasovne obce Kvakovce už pri prihlasovaní 5 obyvateľov na trvalý pobyt
v obci Kvakovce 6. novembra 2014 boli ohlasovňou vytvorené prekážky pre prihlásenie aj
zvyšných občanov, ktorí splnomocnili a na ich
prihlásenie na trvalý pobyt v obci Kvakovce prostredníctvom ohlasovne obce Kvakovce
a s úmyslom prihlásenia ktorých sa splnomocnenci a
dostavili 6. novembra 2014 na Obecný úrad (resp. ohlasovňu) obce Kvakovce, keďže
ohlasovňa obce Kvakovce vyžadovala od splnomocnencov nad rámec zákona kolaudačné
rozhodnutia už pri prihlasovaní 5 občanov na trvalý pobyt, pričom bolo zrejmé, že
splnomocnenci nedisponujú týmito kolaudačnými rozhodnutiami tak vo veci 5 občanov
predkladaných na ich prihlásenie na trvalý pobyt, ako aj v prípade zvyšných zo 119
občanov, ktorí ich splnomocnili na prihlásenie na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Vo veci
ďalšieho postupu a namietanej nezákonnosti postupu ohlasovne navyše táto odmietla ďalej
so splnomocnencami 6. novembra 2014 konať. Uvedené nedostatky v postupe ohlasovne
obecného úradu neboli odstránené ani 10. novembra 2014 pri opätovnej účasti
splnomocnencov na ohlasovni obce Kvakovce. Bolo legitímne, ak splnomocnenci na
základe uvedeného postupu ohlasovne obce Kvakovce podali OR PZ žiadosť o prihlásenie
119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Nie je bez relevancie aj tá skutočnosť, že
obecný úrad po ukončení konania so splnomocnencami zmenil úradné hodiny ohlasovne
obce Kvakovce len na jeden deň v týždni, čo objektívne sťažuje možnosť prihlásenia
občanov na trvalý pobyt v obci.
147. OR PZ bolo preto oprávnené konať na základe žiadosti splnomocnencov
o prihlásenie 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. OR PZ riadne preverilo úplnosť
a správnosť predloženej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii aj ústavný súd a ktorú ústavný
súd taktiež preveril (najmä splnomocnenia, súhlasy vlastníkov s trvalým pobytom,
prihlasovacie lístky na trvalý pobyt), a vykonalo prihlásenie 119 občanov na trvalý pobyt
v obci Kvakovce. Postupu OR PZ tak nemožno z pohľadu ústavného súdu v tomto smere
nič vytknúť a jeho postup bol ústavne a zákonne konformný a nearbitrárny.
6.2 Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt na rekreačné chaty
148. Čo sa týka prihlasovania obyvateľov na trvalý pobyt na rekreačné chaty, ústavný
súd uvádza, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt má občan len
v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným
číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon
neustanovuje inak. Zákon č. 253/1998 Z. z. pri termíne „budova určená na individuálnu
rekreáciu“ uvádza odkaz na § 43c ods. 3 stavebného zákona.
149. Podľa § 43c ods. 3 stavebného zákona ak časť nebytovej budovy slúži na
bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.
150. Až na tomto mieste ústavný súd považuje za náležité zaujať stanovisko
k právnemu názoru ohlasovne obce Kvakovce, podľa ktorého na rekreačnú chatu je možné
prihlásiť trvalý pobyt občana, iba ak jej časť slúži na bývanie. Z § 3 ods. 2 zákona
č. 253/1998 Z. z. a z § 43c ods. 3 stavebného zákona nie je možné ustáliť, či sa rekreačná
chata bez ďalšieho považuje za budovu určenú na individuálnu rekreáciu. Ustanovenie
§ 43c ods. 3 stavebného zákona ani neurčuje podmienky, za splnenia ktorých je možné
konštatovať, že časť rekreačnej chaty slúži na bývanie, iba ustanovuje, že ak časť akejkoľvek
nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.
151. V prípade nejednoznačnej právnej úpravy je na orgáne aplikujúcom právo, aby
vyložil túto nejednoznačnú právnu úpravu, a to spôsobom, aby boli zachované základné
práva a slobody, ktoré sú prípadne touto právnou úpravou dotknuté, resp. orgán aplikujúci
právo je povinný pri viacerých možných výkladoch použiť ústavno konformný výklad na
účel ochrany základných práv a slobôd.
152. V prípade hlásenia trvalého pobytu v obci je táto povinnosť občana spätá
s miestom výkonu aktívneho volebného práva, a teda výkonu základného práva
garantovaného ústavou. V prípade existencie viacerých možných výkladov je ohlasovňa
(či už obec, alebo orgány Policajného zboru) povinná vyložiť právnu úpravu ohlasovania
trvalého pobytu spôsobom, ktorým nebude porušené právo občana na pokojný výkon svojho
aktívneho volebného práva.
153. Pokiaľ ohlasovňa obce Kvakovce, ale aj OR PZ dospeli výkladom § 3 ods. 2
zákona č. 253/1998 Z. z. k dvom možným záverom, a teda (i), že na rekreačnú chatu nie je
možné bez preukázania, že jej časť slúži na bývanie v zmysle § 43c ods. 3 stavebného
zákona, ohlásiť trvalý pobyt občana (závery ohlasovne obce Kvakovce), resp. (ii) že
rekreačná chata (t. j. stavba označená takto podľa listu vlastníctva) je vždy budovou
slúžiacou na individuálnu rekreáciu a odkaz na § 43c ods. 3 stavebného zákona v § 3 ods. 2
zákona č. 253/1998 Z. z. má len informatívny charakter (závery OR PZ), ústavný súd
hodnotí ako ústavno konformný výklad ustálený OR PZ, keďže pri neexplicitnosti § 3 ods.2
zákona č. 253/1998 Z. z. a § 43c ods. 3 stavebného zákona v spojení s vplyvom ohlásenia
trvalého pobytu v konkrétnej obci na výkon aktívneho volebného práva občana je potrebné
dať pri zohľadnení všetkých relevantných všeobecne záväzných právnych predpisov,
relevantných skutočností (napr. neexistenciu iných zákonných prekážok prihlásenia občana
na trvalý pobyt na konkrétnu budovu) a skutočností známych orgánu verejnej správy
z úradnej činnosti prednosť tomu výkladu právnych noriem zákona, ktorý je priateľský
k ochrane základných práv a slobôd a ich nerušenému výkonu.
154. Hic et nunc ústavný súd poznamenáva, že z pohľadu prihlasovania trvalého
pobytu občanov na konkrétnu budovu je irelevantné, koľko občanov sa prihlási na trvalý
pobyt na jednu budovu, keďže v tomto smere zákon č. 253/1998 Z. z. neupravuje žiadne
obmedzenia.
155. V tomto smere ústavný súd hodnotí závery OR PZ a jeho následný postup
spočívajúci v prihlásení 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, a to aj na rekreačné
chaty, v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na skutkový stav existujúci v tom čase za
ústavne udržateľný.
156. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že podľa Legislatívnych pravidiel tvorby
zákonov vyhlásených v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 19/1997 Z. z.
poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú
informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.
Poznámka pod čiarou k odkazu v rámci zákona (v širšom všeobecne záväzného právneho
predpisu) neobsahuje všeobecne záväzné pravidlo správania sa, nemá normatívny charakter,
ale charakter proklamatívny a jej účelom je uľahčenie aplikácie zákona (jeho právnych
noriem) v praxi. Je povinnosťou orgánu aplikácie práva zohľadňovať pri výklade právnych
noriem zákona tieto poznámky pod čiarou k jednotlivým odkazom upraveným v texte
všeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto súvislosti je žiaduce uviesť stanovisko
ústavného súdu vyslovené v jeho náleze sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011, podľa
ktorého «má pre interpretáciu textu... zákona... nezanedbateľný význam aj poznámka pod
čiarou k odkazu, a to napriek tomu, že vo všeobecnosti platí, že poznámka pod čiarou nemá
bezprostredný normatívny charakter. Na druhej strane ale nemožno spochybňovať, že
poznámka pod čiarou uvedená v texte právneho predpisu predstavuje dôležitú
„normatívnu“ informáciu, ktorá má význam z hľadiska interpretácie príslušnej právnej
normy.».
6.3 Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt na obec Kvakovce
157. Podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený
podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4,
sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade
občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8
písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného
úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov
verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je
povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť
prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší
a) na základe oznámenia podľa § 10 písm. d),
b) ak občan zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
c) na základe ohlásenia podľa § 6 ods. 1 a 3,
d) ak prihlásenie bolo vykonané na základe nepravdivých alebo nesprávne uvedených
skutočností alebo na základe neplatného, falšovaného, vedome pozmeneného alebo
cudzieho dokladu,
e) na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základe
právoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva, 5a)
f) na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi,
ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči
vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému
dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti,
g) ak budova zanikla.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa
odseku 1 písm. d) až g), je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol
občanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi
vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní. V oznámení
ohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.
158. Ako sťažovatelia správne uviedli, pre možnosť ohlásiť trvalý pobyt občana
v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava, t. j. na obec (adresa obecného úradu), musia byť
splnené kumulatívne 2 podmienky: prvá, že občanovi bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7
ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z., a druhá, že občan sa nemôže prihlásiť na
trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4 zákona č. 253/1998 Z. z.
159. OR PZ prihlásilo 15 občanov na obec podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že
„zo strany ohlasovne obecného úradu obce Kvakovce došlo k viacerým pochybenia a to
v tom, že v 7 prípadoch bolo pridelené súpisné číslo ( ) na
chatu, avšak o počítačové číslo domu (chaty) obec nepožiadala a z toho dôvodu súpisné
číslo nie je vedené v registri obyvateľov“ a „z toho dôvodu boli 15 občania prihlásení na
obec Kvakovce, nakoľko k pochybeniu došlo zo strany obce a nie občanov“.
160. Pochybenia obce pri prideľovaní súpisných čísel stavieb nie je podľa ústavného
súdu dôvodom, aby občania, ktorí majú záujem prihlásiť na tieto stavby (budovy) svoj trvalý
pobyt a z dôvodu nepridelenia súpisného čísla stavbe nie je možné prihlásiť trvalý pobyt na
takú stavbu (budovu), boli prihlasovaní na trvalý pobyt na obec, ak nedôjde k splneniu
podmienok ustanovených § 5 alebo § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z.
161. Podľa zistení ústavného súdu uvedení 15 občania pri prihlasovaní sa na trvalý
pobyt v obci Kvakovce uviedli na prihlasovacom lístku ako adresu predchádzajúceho
trvalého pobytu konkrétne súpisné a orientačné čísla budov, názvy ulíc, názvy miest a obcí,
z čoho vyplýva, že v čase prihlasovania sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce im nebol
zrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z., keďže
v prípade zrušenia trvalého pobytu občana podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona
č. 253/1998 Z. z. je miestom trvalého pobytu občana obec (§ 7 ods. 3 zákona č. 253/1998
Z. z.). Ani z iných písomností a materiálov predložených OR PZ ústavnému súdu
nevyplýva, že by týmto 15 občanom bol zrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g)
162. Ústavný súd však konštatuje, že nedodržanie zákona č. 253/1998 Z. z. zo strany
OR PZ pri prihlasovaní 15 obyvateľov na trvalý pobyt na obec nie je výsledkom konania
OR PZ s úmyslom ovplyvniť výsledok volieb, nejde z pohľadu volebných procesov o hrubé
porušenie zákona č. 253/1998 Z. z. a uvedených 15 obyvateľov predstavovalo 3,31 %
oprávnených voličov v obci Kvakovce v čase pred konaním volieb do orgánov samosprávy
obce Kvakovce (v 1 volebnom obvode s 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolo
zapísaných 479 osôb v zozname voličov), čím nemohlo dôjsť k podstatnému ovplyvneniu
výsledkov volieb uskutočnených v obci Kvakovce 15. novembra 2014.
163. Uvedený nedostatok v postupe OR PZ pri prihlasovaní obyvateľov na trvalý
pobyt v obci Kvakovce teda nie je podľa ústavného súdu dôvodom na vyhlásenie neplatnosti
volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014.
7. K namietanému porušeniu volebného moratória
164. Podľa sťažovateľov odporca porušil volebné moratórium
tým, že 14. novembra 2014 roznášal letáky, ktorých obsah sa týkal volebnej kampane a jeho
predchádzajúcej i súčasnej politickej činnosti.
165. Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je
činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na
podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého
kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho
vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných
nosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín
pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas
volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných
prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom
okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých
kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo
obrazom.
166. Z obsahu letáku, ktorý odporca roznášal 14. novembra
2014 obyvateľom obce Kvakovce, pričom túto skutočnosť sám odporca vo výpovedi priznal,
vyplýva, že v ňom informuje obyvateľov obce Kvakovce o úmysle
podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a informuje
o svojej politickej činnosti z roku 2006 a poberaní odmien za výkon funkcie zástupcu
starostu a poslanca obecného zastupiteľstva.
167. Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne
upokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šírenia zvlášť takých náhlych
informácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj
zákaz šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už
volič bezprostredne pred samotnou voľbou uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie
168. Ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomína, že pri posudzovaní
volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší (veľmi agresívny
a ofenzívny) tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou
vadou, ktorej dôsledkom môže byť neplatnosť volieb (porov. PL. ÚS 14/2011,
PL. ÚS 118/07). Ústavný súd pri posudzovaní možnosti ovplyvniť tvorbu slobodnej vôle
voliča musí predpokladať rozumnú mieru sebaurčenia voliča, aby odolal tlaku určitej
intenzity.
169. Distribúcia letákov 14. novembra 2014 nevytvárala
podľa ústavného súdu v danom prípade taký tlak na voličov, ktorý by viedol k zahmleniu
volebných výsledkov. K tomuto možno dodať, že v obci s nižším počtom obyvateľov, kde sa
obyvatelia navzájom poznajú, majú voliči bezprostrednejšie informácie o kandidátoch.
V danej veci má relevanciu aj obsah letáku. Ten nie je namierený na protikandidáta, ani na
vlastnú podporu v nastávajúcich voľbách, nemá agitačný charakter. Leták mal skôr
súkromný než oficiálny charakter. V nadväznosti na ustanovenie § 30 ods. 11 zákona
o voľbách je potrebné uviesť, že rozdávanie letákov nebolo vedené v bezprostrednej
blízkosti volebnej miestnosti v deň volieb.
170. Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že sťažovateľmi uvedené
skutočnosti nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný
súd vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnené 15. novembra 2014
za neplatné.
8. Záver
171. Sťažnosti sa týkali jedného z najvýznamnejších demokratických procesov, ktoré
môžu v spoločnosti prebiehať, a to volieb do orgánom miestnej samosprávy, na základe
ktorých boli zvolení reprezentanti voličov a bola nadobudnutá právna istota týchto
zvolených reprezentantov, ale najmä voličov a obyvateľov danej municipality.
172. Ústavný súd na základe zhodnoteného skutkového stavu a vykonaného
dokazovania ustálil, že pred a počas volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce
uskutočnených 15. novembra 2014 nedošlo k volebným vadám odôvodňujúcim vyhlásenie
volieb za neplatné.
173. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
174. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Vzhľadom na
neúspešnosť sťažovateľov v tomto konaní a neovplyvnenie právnej pozície odporcov, čo sa
týka ich zvolenia do orgánov samosprávy obce Kvakovce, ústavný súd nepriznal žiadnemu
z účastníkov úhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015