Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 161/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Z., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š.,

K., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2

postupom Rady Slovenskej televízie vo výberovom konaní na

funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. marca 2003

doručené podanie Ing. J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom L., zastúpeného advokátom

JUDr. T. Š., K., označené ako „Sťažnosť pre porušenie základného práva na prístup

k voleným a iným verejným funkciám podľa ) SR v spojení s

ods. 2) SR“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ podal 29. novembra 2002 Rade

Slovenskej televízie (ďalej len „Rada“) prihlášku do výberového konania na funkciu

ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, súčasťou ktorej bol aj „projekt riadenia STV,

životopis a ostatné doklady podmieňujúce spôsobilosť na zastávanie funkcie“. Po tom, ako

bol zaradený do zoznamu kandidátov na funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie,

sťažovateľovi 13. januára 2003 sekretariát Rady (listom sp. zn. 21/03) oznámil, že „... na

základe výsledkov výberového konania, ktoré bolo uzavreté dňa 10. 01. 2003, Rada STV

hlasovaním rozhodla nepodporiť mnou predložený projekt koncepcie riadenia Slovenskej

televízie...“. Sťažovateľ napáda postup Rady počas výberového konania, ktorý podľa jeho

názoru dokonca vyústil do porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení

s (ďalej len „“), pretože aj keď uznáva, že

„... nárok na verejnú ani inú volenú funkciu neexistuje...“, podľa jeho názoru „... pevné

kritériá výberového konania zjavne neboli ustanovené...“ a „... Rada STV v prípade tohto

výberu postupovala absolútne netransparentne a teda spôsobom, ktorým významným

spôsobom diskriminoval. Nevidím totiž dôvod, pre ktorý by som ja rovnako ako dvaja

poslední uchádzači, nemal byť priamo vypočutý Radou STV a rovnako ako oni obhajovať

pred ňou ústne svoju koncepciu...“. Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Výber kandidáta na Ústredného riaditeľa STV podliehal takto dvom hlasovaniam:

hlasovaniu v samotnej Rade STV, ktoré som ovplyvniť mohol a hlasovanie v Národnej rade

SR v dôsledku návrhu Rady STV, ktoré som už ovplyvniť nemohol. Svoje právo považujem

za porušené diskrimináciou vo vzťahu k dvom Radou vypočutým kandidátov vo fáze

hlasovania vo vnútri Rady STV“, v dôsledku čoho «... sa cítim poškodeným odmietnutím

možnosti prezentovať svoje predstavy a koncepciu na rovnakej úrovni ako kandidáti R. a Č.,

ktorí postupili do fázy „osobného vypočutia“.»

V dôsledku uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:

1) Základné právo Ing. J. Z. na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa

) v spojení s ) postupom Rady

Slovenskej televízie pri voľbe kandidátov, ktorých predložia Národnej rade SR na voľbu dňa

10. 01. 2003 bolo porušené.

2) Uznesenie Národnej rady SR č. ... zo dňa ... o voľbe Ústredného riaditeľa STV

zrušuje a vec vracia Rade Slovenskej televízie na ďaľšie konanie.

3) Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia.

4) Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 150.000,-

Sk.“

II.

Ústavný súd je podľa a s účinnosťou od 1. januára 2002

oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo

v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané

náležitosti sú upravené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom

nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa . Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa a skúmal, či

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Zohľadnil pritom, že pod zjavne neopodstatneným podaním (sťažnosťou) je potrebné

rozumieť také, pri predbežnom prerokovaní ktorého nezistil žiadnu možnosť porušenia

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie

konanie (). Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preto ústavný súd

preskúmal postup Rady počas výberového konania na funkciu ústredného riaditeľa

Slovenskej televízie a zisťoval, či signalizuje reálnu možnosť porušenia označeného

základného práva sťažovateľa podľa v spojení s , a zistil, že

tomu tak nie je.

Z vyžiadaných písomných podkladov od Rady predovšetkým vyplynulo, že na

základe svojho uznesenia č. 54/2002 z 27. augusta 2002, ako aj uznesenia č.

z 20. decembra 2002 bol záväzne stanovený spôsob výberového konania na funkciu

ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, a to tak, že bol rozdelený do dvoch etáp. V rámci

prvej členovia Rady preštudovali písomné projekty rozvoja Slovenskej televízie predložené

uchádzačmi a na základe ich preštudovania „tajne navrhnú mená kandidátov, o ktorých si

myslia, že by mali byť vypočutí. O všetkých týchto navrhnutých menách bude Rada STV

tajne hlasovať a tí uchádzači, ktorí získajú v tomto hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov

členov Rady STV budú prizvaní na osobný pohovor. Obdobne bude Rada STV postupovať aj

v ďalšom kole výberového konania“ (/71/2002 z 20. decembra 2002).

Na základe týchto svojich uznesení a v súlade s nimi Rada aj postupovala a ako

vyplýva z jej uznesenia č. 1/2003 zo 4. januára 2003: „Na základe uznesenia

č. 5/2002/71/2002 z 20. 12. 2002 Rada STV v prvom kole vybrala tajným hlasovaním

28 z 39 uchádzačov o funkciu ÚR STV a posunula ich do druhého kola.

V druhom kole tajným hlasovaním vybrala z týchto 28 uchádzačov dvoch – V. Č.

a R. R., ktorí získali nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov Rady STV.

Týchto dvoch uchádzačov pozvala Rada STV na ústne vypočutie v piatok 10. januára

2003.“

Uznesenie Rady č. 5/2003 z 10. januára 2003 potvrdzuje, že po ústnom vypočutí

oboch uvedených kandidátov získal väčšinu hlasov požadovanú čl. 6 ods. 5 Štatútu Rady

Slovenskej televízie, potrebnú na predloženie návrhu na ústredného riaditeľa Slovenskej

televízie Národnej rade Slovenskej republiky R. R.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa uchádzal o funkciu

ústredného riaditeľa Slovenskej televízie vo výberovom konaní riadenom Radou, pričom

toto bolo upravené jej uzneseniami č. 54/2002 z 27. augusta 2002 a č.

z 20. decembra 2002. Samotný proces, v ktorom sa uchádzač uchádzal o volenú alebo inú

verejnú funkciu (podľa ), bol rozdelený na písomnú a ústnu etapu tak, že

kladné hodnotenie požadovaných písomných podkladov po ich posúdení a hlasovaní v Rade

tvorilo základ pre „postup“ uchádzača do ďalšej ústnej fázy výberového konania. Ústavný

súd v tejto súvislosti uvádza, že nevylučuje, aby rovnaký prístup (proces

rovnakého prístupu) k voleným a iným verejným funkciám nemohol byť rozdelený na

viaceré etapy, pričom dosiahnutý výsledok v jednej z nich je predpokladom pre postúpenie

do druhej (ďalšej z nich). Podstatné je, aby v každej z týchto etáp bol rešpektovaný príkaz

ústavnej normy z čl. 30 ods. 4, t. j. aby so všetkými uchádzačmi, ktorí sa v nich nachádzajú,

resp. ktorí sa do nich dostali, bolo zaobchádzané rovnakým spôsobom a za rovnakých

podmienok a aby tiež voči všetkým uchádzačom boli rovnakým spôsobom uplatňované

podmienky, splnenie ktorých je nevyhnutné pre postup do ďalšej etapy výberového konania.

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že absolvoval prvú etapu výberového konania, v rámci

ktorej došlo k posúdeniu jeho písomného projektu rozvoja Slovenskej televízie členmi

Rady. Vzhľadom na to, že jeho projekt ale nezískal potrebnú podporu členov Rady,

sťažovateľ (spolu s ďalšími uchádzačmi) nepostúpil do ďalšej etapy, v rámci ktorej sa

uskutočnilo ústne konanie s tými uchádzačmi, projekty ktorých získali požadovanú

(nadpolovičnú) väčšinu hlasov.

Sťažovateľ mal preto reálnu možnosť uchádzať sa o funkciu ústredného riaditeľa

Slovenskej televízie a z predložených podkladov vyplynulo, že jeho koncepcia rozvoja

Slovenskej televízie bola v prvej etape výberového konania posúdená v Rade a hlasovalo sa

o nej za rovnakých podmienok ako u ďalších uchádzačov. Keďže však nezískala takú

podporu členov Rady, ktorá by mu umožnila dostať sa do fázy ústneho vypočutia,

sťažovateľ bol vyrozumený, že vo výberovom konaní neuspel.

Pokiaľ ide ale o namietané porušenie v spojení s ,

„... vo vzťahu k dvom Radou vypočutým kandidátov vo fáze hlasovania vo vnútri Rady

STV“, ústavný súd uvádza, že k možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého

zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich sa

v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza

odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu tejto

zásady pri uplatňovaní základného práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12

ods. 2 reálne mohlo dôjsť iba a vo vzťahu medzi účastníkmi jednotlivých etáp

výberového konania, to znamená buď v etape posudzovania, vyhodnocovania a hlasovania

o písomných podkladoch uchádzačov, alebo v etape ich ústneho vypočutia, avšak nie aj

medzi účastníkmi prvej a druhej etapy výberového konania. Sťažovateľ sa zúčastnil len

etapy zhodnotenia svojho písomného projektu, avšak v tejto žiadnu svoju „diskrimináciu“

nenamietal a zo zadovážených písomných podkladov ani ústavný súd nezistil nerovnaké

zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými uchádzačmi.

Pokiaľ ide o jeho údajnú diskrimináciu v ústnej fáze konania s uchádzačmi, tejto sa

sťažovateľ vôbec nezúčastnil, pretože jeho písomný projekt nezískal požadovanú podporu,

takže v tomto prípade ani vôbec nedošlo k splneniu podmienok uplatnenia čl. 30 ods. 4

v spojení s .

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že postup

Rady vo výberovom konaní na funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v období

od augusta 2002 do januára 2003 nesignalizoval možnosť porušenia základného práva

sťažovateľa podľa a , reálnosť ktorej by bolo

potrebné overiť v konaní vo veci samej, bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2003