Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (21)II. ÚS 161/03
PDF · 161.72 KB
No categories available
II. ÚS 161/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Z., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š.,
K., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Rady Slovenskej televízie vo výberovom konaní na
funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. marca 2003
doručené podanie Ing. J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom L., zastúpeného advokátom
JUDr. T. Š., K., označené ako „Sťažnosť pre porušenie základného práva na prístup
k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4) Ústavy SR v spojení s čl. 12
ods. 2) Ústavy SR“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ podal 29. novembra 2002 Rade
Slovenskej televízie (ďalej len „Rada“) prihlášku do výberového konania na funkciu
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, súčasťou ktorej bol aj „projekt riadenia STV,
životopis a ostatné doklady podmieňujúce spôsobilosť na zastávanie funkcie“. Po tom, ako
bol zaradený do zoznamu kandidátov na funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie,
sťažovateľovi 13. januára 2003 sekretariát Rady (listom sp. zn. 21/03) oznámil, že „... na
základe výsledkov výberového konania, ktoré bolo uzavreté dňa 10. 01. 2003, Rada STV
hlasovaním rozhodla nepodporiť mnou predložený projekt koncepcie riadenia Slovenskej
televízie...“. Sťažovateľ napáda postup Rady počas výberového konania, ktorý podľa jeho
názoru dokonca vyústil do porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení
s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pretože aj keď uznáva, že
„... nárok na verejnú ani inú volenú funkciu neexistuje...“, podľa jeho názoru „... pevné
kritériá výberového konania zjavne neboli ustanovené...“ a „... Rada STV v prípade tohto
výberu postupovala absolútne netransparentne a teda spôsobom, ktorým významným
spôsobom diskriminoval. Nevidím totiž dôvod, pre ktorý by som ja rovnako ako dvaja
poslední uchádzači, nemal byť priamo vypočutý Radou STV a rovnako ako oni obhajovať
pred ňou ústne svoju koncepciu...“. Sťažovateľ ďalej uviedol:
„Výber kandidáta na Ústredného riaditeľa STV podliehal takto dvom hlasovaniam:
hlasovaniu v samotnej Rade STV, ktoré som ovplyvniť mohol a hlasovanie v Národnej rade
SR v dôsledku návrhu Rady STV, ktoré som už ovplyvniť nemohol. Svoje právo považujem
za porušené diskrimináciou vo vzťahu k dvom Radou vypočutým kandidátov vo fáze
hlasovania vo vnútri Rady STV“, v dôsledku čoho «... sa cítim poškodeným odmietnutím
možnosti prezentovať svoje predstavy a koncepciu na rovnakej úrovni ako kandidáti R. a Č.,
ktorí postupili do fázy „osobného vypočutia“.»
V dôsledku uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:
1) Základné právo Ing. J. Z. na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa
čl. 30 ods. 4) v spojení s čl. 12 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky postupom Rady
Slovenskej televízie pri voľbe kandidátov, ktorých predložia Národnej rade SR na voľbu dňa
10. 01. 2003 bolo porušené.
2) Uznesenie Národnej rady SR č. ... zo dňa ... o voľbe Ústredného riaditeľa STV
zrušuje a vec vracia Rade Slovenskej televízie na ďaľšie konanie.
3) Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia.
4) Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 150.000,-
Sk.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a s účinnosťou od 1. januára 2002
oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo
v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané
náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom
nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne
prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či
neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Zohľadnil pritom, že pod zjavne neopodstatneným podaním (sťažnosťou) je potrebné
rozumieť také, pri predbežnom prerokovaní ktorého nezistil žiadnu možnosť porušenia
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98). Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preto ústavný súd
preskúmal postup Rady počas výberového konania na funkciu ústredného riaditeľa
Slovenskej televízie a zisťoval, či signalizuje reálnu možnosť porušenia označeného
základného práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, a zistil, že
tomu tak nie je.
Z vyžiadaných písomných podkladov od Rady predovšetkým vyplynulo, že na
základe svojho uznesenia č. 54/2002 z 27. augusta 2002, ako aj uznesenia č. 5/2002/71/2002
z 20. decembra 2002 bol záväzne stanovený spôsob výberového konania na funkciu
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, a to tak, že bol rozdelený do dvoch etáp. V rámci
prvej členovia Rady preštudovali písomné projekty rozvoja Slovenskej televízie predložené
uchádzačmi a na základe ich preštudovania „tajne navrhnú mená kandidátov, o ktorých si
myslia, že by mali byť vypočutí. O všetkých týchto navrhnutých menách bude Rada STV
tajne hlasovať a tí uchádzači, ktorí získajú v tomto hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov
členov Rady STV budú prizvaní na osobný pohovor. Obdobne bude Rada STV postupovať aj
v ďalšom kole výberového konania“ (uznesenie č. 5/2002/71/2002 z 20. decembra 2002).
Na základe týchto svojich uznesení a v súlade s nimi Rada aj postupovala a ako
vyplýva z jej uznesenia č. 1/2003 zo 4. januára 2003: „Na základe uznesenia
č. 5/2002/71/2002 z 20. 12. 2002 Rada STV v prvom kole vybrala tajným hlasovaním
28 z 39 uchádzačov o funkciu ÚR STV a posunula ich do druhého kola.
V druhom kole tajným hlasovaním vybrala z týchto 28 uchádzačov dvoch – V. Č.
a R. R., ktorí získali nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov Rady STV.
Týchto dvoch uchádzačov pozvala Rada STV na ústne vypočutie v piatok 10. januára
2003.“
Uznesenie Rady č. 5/2003 z 10. januára 2003 potvrdzuje, že po ústnom vypočutí
oboch uvedených kandidátov získal väčšinu hlasov požadovanú čl. 6 ods. 5 Štatútu Rady
Slovenskej televízie, potrebnú na predloženie návrhu na ústredného riaditeľa Slovenskej
televízie Národnej rade Slovenskej republiky R. R.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa uchádzal o funkciu
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie vo výberovom konaní riadenom Radou, pričom
toto bolo upravené jej uzneseniami č. 54/2002 z 27. augusta 2002 a č. 5/2002/71/2002
z 20. decembra 2002. Samotný proces, v ktorom sa uchádzač uchádzal o volenú alebo inú
verejnú funkciu (podľa čl. 30 ods. 4 ústavy), bol rozdelený na písomnú a ústnu etapu tak, že
kladné hodnotenie požadovaných písomných podkladov po ich posúdení a hlasovaní v Rade
tvorilo základ pre „postup“ uchádzača do ďalšej ústnej fázy výberového konania. Ústavný
súd v tejto súvislosti uvádza, že čl. 30 ods. 4 ústavy nevylučuje, aby rovnaký prístup (proces
rovnakého prístupu) k voleným a iným verejným funkciám nemohol byť rozdelený na
viaceré etapy, pričom dosiahnutý výsledok v jednej z nich je predpokladom pre postúpenie
do druhej (ďalšej z nich). Podstatné je, aby v každej z týchto etáp bol rešpektovaný príkaz
ústavnej normy z čl. 30 ods. 4, t. j. aby so všetkými uchádzačmi, ktorí sa v nich nachádzajú,
resp. ktorí sa do nich dostali, bolo zaobchádzané rovnakým spôsobom a za rovnakých
podmienok a aby tiež voči všetkým uchádzačom boli rovnakým spôsobom uplatňované
podmienky, splnenie ktorých je nevyhnutné pre postup do ďalšej etapy výberového konania.
Zo sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že absolvoval prvú etapu výberového konania, v rámci
ktorej došlo k posúdeniu jeho písomného projektu rozvoja Slovenskej televízie členmi
Rady. Vzhľadom na to, že jeho projekt ale nezískal potrebnú podporu členov Rady,
sťažovateľ (spolu s ďalšími uchádzačmi) nepostúpil do ďalšej etapy, v rámci ktorej sa
uskutočnilo ústne konanie s tými uchádzačmi, projekty ktorých získali požadovanú
(nadpolovičnú) väčšinu hlasov.
Sťažovateľ mal preto reálnu možnosť uchádzať sa o funkciu ústredného riaditeľa
Slovenskej televízie a z predložených podkladov vyplynulo, že jeho koncepcia rozvoja
Slovenskej televízie bola v prvej etape výberového konania posúdená v Rade a hlasovalo sa
o nej za rovnakých podmienok ako u ďalších uchádzačov. Keďže však nezískala takú
podporu členov Rady, ktorá by mu umožnila dostať sa do fázy ústneho vypočutia,
sťažovateľ bol vyrozumený, že vo výberovom konaní neuspel.
Pokiaľ ide ale o namietané porušenie čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy,
„... vo vzťahu k dvom Radou vypočutým kandidátov vo fáze hlasovania vo vnútri Rady
STV“, ústavný súd uvádza, že k možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého
zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich sa
v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza
odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu tejto
zásady pri uplatňovaní základného práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12
ods. 2 ústavy reálne mohlo dôjsť iba a vo vzťahu medzi účastníkmi jednotlivých etáp
výberového konania, to znamená buď v etape posudzovania, vyhodnocovania a hlasovania
o písomných podkladoch uchádzačov, alebo v etape ich ústneho vypočutia, avšak nie aj
medzi účastníkmi prvej a druhej etapy výberového konania. Sťažovateľ sa zúčastnil len
etapy zhodnotenia svojho písomného projektu, avšak v tejto žiadnu svoju „diskrimináciu“
nenamietal a zo zadovážených písomných podkladov ani ústavný súd nezistil nerovnaké
zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými uchádzačmi.
Pokiaľ ide o jeho údajnú diskrimináciu v ústnej fáze konania s uchádzačmi, tejto sa
sťažovateľ vôbec nezúčastnil, pretože jeho písomný projekt nezískal požadovanú podporu,
takže v tomto prípade ani vôbec nedošlo k splneniu podmienok uplatnenia čl. 30 ods. 4
v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že postup
Rady vo výberovom konaní na funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v období
od augusta 2002 do januára 2003 nesignalizoval možnosť porušenia základného práva
sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a čl. 12 ods. 2 ústavy, reálnosť ktorej by bolo
potrebné overiť v konaní vo veci samej, bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2003