Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 33/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Vladimírou Běhalovou, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, vedenú pod

sp. zn. a sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Advokátska kancelária, Rosná 5,

Košice, vedenú pod sp. zn. vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti

volieb starostu obce Kuzmice konaných 7. marca 2015, za účasti ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosti a vedené pod

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

Sťažnosti a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),

vedená pod sp. zn. a sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vedená

pod sp. zn. , ktorými zhodne namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb

starostu obce Kuzmice (ďalej len „obec“) konaných 7. marca 2015.

Z oboch sťažností, ktorých obsah je v podstate identický, vyplýva, že obaja

sťažovatelia kandidovali na post starostu obce vo voľbách do orgánov samosprávy obce

konaných 7. marca 2015, ktoré boli ako nové voľby vyhlásené predsedom Národnej rady

Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o voľbách“ alebo ,,volebný zákon“) z dôvodu rovnosti získaných hlasov

(§ 44 ods. 4 zákona o voľbách) kandidátov na starostu obce vo voľbách konaných

15. novembra 2014. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci, ktorá

je súčasťou príloh oboch sťažností, vyplýva, že v obci boli zriadené dva volebné okrsky, do

zoznamu voličov bolo zapísaných 1301 osôb, vydaných bolo 834 obálok, ktoré boli

v rovnakom počte odovzdané, a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 826 platných

hlasovacích lístkov. Najvyšší počet platných hlasovacích lístkov, t. j. 287, bol odovzdaný

v prospech kandidáta (ďalej len „zvolený kandidát“). Sťažovateľ

v 1. rade získal 207 platných hlasov, t. j. 25,06 % z ich celkového počtu, a sťažovateľ

v 2. rade 245 platných hlasov, čo predstavuje 29,66 %. Obaja sťažovatelia sú teda osobami

aktívne legitimovanými na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb

starostu obce konaných 7. marca 2015.

Sťažovatelia zhodne napádajú označené voľby z týchto dôvodov:

«1.) Došlo k porušeniu ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách, pretože do prenosnej

volebnej schránky hlasovali voliči

ktorí nikdy neadresovali svoje žiadosti volebnej komisii

u ktorých neboli splnené zákonné predpoklady na toto hlasovanie

ku ktorým sa dostavili členovia okrskových komisií na základe pokynu kandidáta na

starostu obce ..., resp. na základe ústnych požiadaviek osôb (podľa

2

sťažovateľa v 1. rade, pozn.) blízkych (alebo podľa sťažovateľa v 2.

rade, pozn.) osôb odlišných od voličov

závažnosť dôvodov o voľbu do prenosnej volebnej schránky volebné komisie vôbec

neposudzovali

na rukou písanom papieriku, ktorý odovzdal miestnej volebnej

komisii bol uvedený aj svokor kandidáta na starostu obce . Tento napokon do

prenosnej volebnej schránky nevolil, ale do prenosnej volebnej schránky odvolila jeho

matka .

Porušením ust. § 31 ods.6 Zákona o voľbách došlo k porušeniu ústavného volebného

práva a jeho princípov, pričom nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením

a konečným výsledkom volieb.

2.) Nabádaním Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb ,

aby ho šli voliť a to i priamo pred obecným úradom ako aj v jeho obchode pred voľbami, ale

aj v deň konania volieb došlo k porušeniu garantovaného princípu volieb, keď na

významnú skupinu voličov odkázaných na dáva im tovar v obchode i

bez zaplatenia, požičiava im peniaze (počet rómskych voličov v obci Kuzmice cca 120,

počet sociálne odkázaných voličov predstavuje spolu cca 150) bol vyvíjaný nátlak nútiaci

ich hlasovať pre jedného z kandidujúcich subjektov na funkciu starostu obce. Zároveň došlo

k porušeniu právnej úpravy volebnej kampane tak závažným a hrubým spôsobom, ktorý

kvalifikovane mohol mať za následok iné výsledky volieb...

3.) Rozdávanie alkoholu v obchode Rómom a iným sociálne

slabším voličom stým, aby ho volili, sľuby, že zamestná všetkých Rómov

a zabezpečí pre nich výstavbu domov, dávanie peňazí voličom za to, aby ho volili sa

považuje za kupovanie hlasov...

4.) Účasť rodinných príslušníkov a priateľov v miestnej

volebnej komisii a okrskových volebných komisiách, ktorí mu podávali informácie o tom,

kto bol a kto ešte nebol hlasovať mala podľa sťažovateľa taktiež vplyv na výsledky volieb

a bola porušením a 4 SR.

5.) Došlo tiež k porušeniu ust. § 37 ods. 4 Zákona o voľbách, nakoľko predsedníčka

okrskovej volebnej komisie č. 2 neskontrolovala správnosť sčítania

hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej nadiktovali členovia okrskovej volebnej komisie

č. 2. Hlasy, ktoré mali byť odovzdané počítal jeho kamarát

, hlasy odovzdané spočítaval švagor

. Obaja boli podľa pozorovateľov ako aj podľa vyjadrenia

predsedníčky komisie v čase sčítania hlasov v strese, boli nervózni, a preto

má sťažovateľ pochybnosť o správnosti sčítania hlasov odovzdaných

(v kôpke „ “ mohli byť aj hlasy odovzdané iným kandidátom na

starostu obce, najmä hlasy určené ), nakoľko žiadna kontrola

správnosti sčítania hlasov vykonaná nebola.»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažností

na ďalšie konanie nálezom vyhlásil voľby starostu obce konané 7. marca 2015 za neplatné.

Zároveň si voči zvolenému kandidátovi uplatnili náhradu trov konania pred ústavným

súdom, každý v sume 296,44 €, pretože majú „za to, že porušenie zákonnosti a ústavnosti

volieb starostu obce... bolo zavinené práve “.

Sťažovatelia taktiež navrhli, „aby ústavný súd aplikujúc § 31a zákona“ Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) „nariadil predbežné opatrenie“ podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“ alebo ,,OSP“) v tomto znení:

„Miestna volebná komisia obce Kuzmice vytvorená podľa zákona Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Kuzmice

do rozhodnutia vo veci samej a ak už toto osvedčenie vydala,

je povinný zdržať sa zloženia sľubu starostu obce Kuzmice

do rozhodnutia vo veci samej.“

4

Túto požiadavku sťažovatelia odôvodnili tým, že „Ústavný súd už v minulosti

judikoval, že je vo verejnom záujme, aby v každej dobe zastávala verejnú funkciu osoba,

ktorá do nej bola zvolená alebo ináč ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb alebo

iného ustanovenia do tejto funkcie...

Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorého mandát vznikol v zákonných

a ústavných, teda nespochybniteľných voľbách, v danom prípade prevažuje nad prípadným

zásahom do práv kandidáta spočívajúcim v tom, že dočasne funkciu

starostu obce Kuzmice nebude vykonávať.“.

II.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie vecí, a preto

v súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné v konaní použiť na prípadné spojenie vecí

primerane ustanovenia .

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

Zo spisov vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. vyplýva, že obidve veci spolu právne i skutkovo súvisia, týkajú sa

tých istých volieb do orgánov samosprávy obce konaných 7. marca 2015 a vychádzajú

z rovnakej argumentácie, preto ich ústavný súd v záujme hospodárnosti konania spojil

na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že podania sťažovateľov vzhľadom na ich obsah posúdil ako

sťažnosti podľa .

Sťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných

7. marca 2015 v dôsledku toho, že

1. došlo k porušeniu ustanovení zákona o voľbách v súvislosti s hlasovaním mimo

volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky,

2. bol vyvíjaný nátlak na určitú skupinu voličov, aby volili jedného konkrétneho

kandidáta, a zároveň bol porušený zákon o voľbách v časti úpravy volebnej kampane,

3. malo dôjsť ku kupovaniu hlasov voličov,

4. zloženie členov volebných komisií (miestnej aj okrskových) bolo na prospech

zvoleného kandidáta,

6

5. nebola vykonaná dostatočná kontrola správnosti spočítania hlasovacích lístkov

zo strany predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,

preto požadovali vyhlásiť označené voľby za neplatné.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel

a zmysel zákona o voľbách, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom

demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také

závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady, a to a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou

protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby

kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,

pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí

prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách

napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle rozhodne

inak, ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na

ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by

odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, ako bol uverejnený

(m. m. ).

Ústavný súd taktiež poukazuje na judikatúru, v ktorej uviedol, že v konaní

o volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je jednou z vedúcich zásad

trestného konania (). Rovnako ústavný súd už judikoval, že v konaní

vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať)

skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných

v trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť

tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na

tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej

veci právne závery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania

(). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. )

vyplýva, že sťažovateľmi namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy

vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musia sťažovatelia nielen namietať,

ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (, PL.

ÚS 5/03 a , ).

K bodu 1

Pokaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie § 31 ods. 6 zákona o voľbách tým,

že mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky volili voliči, ktorí o to

8

nepožiadali, u ktorých na to neboli splnené zákonné podmienky a ku ktorým boli členovia

volebných komisií vyslaní na pokyn zvoleného kandidáta, resp. jemu blízkych osôb (či osôb

odlišných od dotknutých voličov), ústavný súd vychádzal z dikcie uvedeného ustanovenia

§ 31 ods. 6 zákona o voľbách, podľa ktorého volič môže požiadať zo závažných, najmä

zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej

miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná

komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch

svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič

hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Z citovaného ustanovenia zákona o voľbách vyplýva voličovi povinnosť „adresovať“

svoju žiadosť o voľbu do prenosnej volebnej schránky okrskovej volebnej komisii. Súčasne

musí byť splnená požiadavka závažného (nielen zdravotného) dôvodu. Zo zákona o voľbách

však nevyplýva, akou formou má volič požiadať volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnej

schránky. Vzhľadom na vágnosť právnej úpravy tejto formy hlasovania, ako aj na účel tohto

inštitútu je akceptovateľné, aby voliči svoju požiadavku realizovali telefonicky, príp.

prostredníctvom inej, k tomu poverenej osoby, a to aj formou tzv. hromadnej žiadosti (pozri

napr. ). V prípade tzv. hromadnej žiadosti však musí byť táto požiadavka

individualizovaná uvedením konkrétnych mien žiadateľov, teda nestačí uviesť iba počet

žiadateľov.

Vzhľadom na uvedené nemožno v tomto prípade považovať predloženie zoznamu

voličov, ktorí žiadali o voľbu do prenosnej volebnej schránky inou osobou (hoci aj

zvoleným kandidátom), automaticky bez ďalšieho za rozporné so zákonnom, pretože je

na následnom zvážení okrskovej volebnej komisie, či umožní takýmto voličom hlasovať

do prenosnej volebnej schránky.

V súvislosti s uplatnenou námietkou ústavný súd taktiež uvádza, že požiadavku

exaktného overovania danosti dôvodov hlasovania prostredníctvom prenosnej schránky

volebnou komisiou nemožno zo zákona o voľbách vyvodiť. Citované ustanovenie § 31

ods. 6 zákona o voľbách neukladá volebnej komisii osobitnú povinnosť overovať dôvody,

kvôli ktorým volič uplatňuje svoje právo hlasovať do prenosnej schránky ().

Navyše sa tu vynára otázka, do akej miery by mohla volebná komisia neakceptovať voličom

uvedené dôvody a ako by sa volič mohol brániť v prípade, ak by mu napokon voľba

do prenosnej volebnej schránky nebola umožnená na základe rozhodnutia okrskovej

volebnej komisie alebo ňou vyslaných členov.

Nie je úlohou ústavného súdu a prakticky ani reálne, aby pri obdobných námietkach

podával výklad, prípadne univerzálny návod, ako má alebo mala (akákoľvek) volebná

komisia postupovať, a to vzhľadom na špecifickosť každého jednotlivého prípadu a z toho

prameniacu rôznorodosť možných do úvahy prichádzajúcich riešení, ale úlohou je, aby

ústavný súd posúdil, či volebnou komisiou zvolený postup v jednotlivom konkrétnom

prípade bol zákonný a v súlade s ústavnými princípmi.

Ústavný súd v danom prípade považuje za ústavne akceptovateľný a zákonu

o voľbách neodporujúci postup okrskovej volebnej komisie, ak táto vyhovela žiadostiam

voličov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky aj bez

predošlého podrobnejšieho reálneho skúmania opodstatnenosti takýchto žiadostí.

Ústavný súd prezentovaným záverom neschvaľuje a ani nemôže akceptovať prípadné

zneužívanie tejto formy voľby zástupcov do orgánov samosprávy obcí a znovu zvýrazňuje,

že všetky prípady namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy

obcí je aj v tomto smere potrebné skúmať vo svetle ich konkrétnych okolností.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie č. k. 54

zo 16. marca 2011, v ktorom pripustil, že za určitých okolností nevyžadovanie odôvodnenia

žiadostí voličov o možnosť voliť do prenosnej volebnej schránky ich zdravotným stavom

alebo iným závažným dôvodom okrskovou volebnou komisiou možno považovať za zásah

do zákonnosti volieb. Rovnako ústavný súd v uznesení č. k z 22. februára

2011 považoval za porušenie ustanovenia § 31 ods. 6 zákona o voľbách v prípade

10

umožnenia hlasovania do prenosnej volebnej schránky osobám, ktoré zjavne nespĺňali

podmienky tam uvedené. Tieto závery však prijal vo vzťahu k zisteným skutkovým

okolnostiam uvedených prípadov, ktoré ale nemožno bezvýhradne stotožniť s touto

aktuálnou vecou.

Zároveň ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, medzi ktoré patria aj

spomenuté sp. zn. a sp. zn. , uviedol, že na prijatie záveru

o potrebe zrušenia volieb, prípadne ich vyhlásenia za neplatné sa vyžaduje určitá intenzita

takéhoto zásahu do zákonnosti volieb, ktorá by v danom prípade mohla byť reprezentovaná

kvantitatívnym vyjadrením počtu takto neoprávnene voliacich občanov. Ústavný súd preto

skúmajúc tvrdenia sťažovateľov pristúpil aj z tohto hľadiska k posúdeniu prijateľnosti ich

sťažností na ďalšie konanie.

Sťažovatelia tvrdia, že do prenosných volebných schránok volilo 36 voličov (tento

počet uviedol sťažovateľ v 2. rade, sťažovateľ v 1. rade hovorí o počte takmer 40 voličov).

Avšak v sťažnostiach zhodne hoci len ako príklad označili troch voličov, ktorí nespĺňali

zákonný predpoklad voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 2 (

– svokor zvoleného kandidáta, a ), a štyroch

takýchto voličov vo volebnom okrsku č. 1 ( , ,

, ). Spolu teda označili sedem voličov.

Samotní sťažovatelia (obaja zhodne) ďalej uvádzajú aj prípad, kedy volič, ku ktorému

boli vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou, takýto

spôsob voľby odmietol, keďže oň nežiadal (išlo znovu o svokra zvoleného kandidáta

).

Odhliadnuc od rozpornosti tvrdenia oboch sťažovateľov, keď voliča

označujú ako voliča, ktorý volil do prenosnej volebnej schránky, a zároveň ako voliča, ktorý

takúto voľbu odmietol, ako aj s prihliadnutím na uvedený výpočet osôb hlasujúcich

do prenosnej volebnej schránky nespĺňajúcich pritom podmienky uvedené v § 36 ods. 1

zákona o voľbách ústavný súd konštatuje, že tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniť

výsledok volieb starostu obce, a to z dôvodu, že ak by aj všetci voliči hlasujúci mimo

volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky s úmyslom voliť zvoleného kandidáta

na takúto voľbu nespĺňali podmienky uvedené v § 36 ods. 1 zákona o voľbách a nebolo by

im umožnené takto voliť, nemalo by to žiaden dopad na konečný výsledok volieb, a to

vzhľadom na rozdiel medzi počtom platných hlasov získaných sťažovateľom v 2. rade

a zvoleným kandidátom, ktorý bol 42, resp. 80 hlasov pri sťažovateľovi v 1. rade. Právne

významným spôsobom by tento výsledok mohol byť ovplyvnený len vtedy, keby zistený

rozdiel bol iba následkom nezákonného postupu v súvislosti s hlasovaním do prenosnej

volebnej schránky, teda ukrátením sťažovateľov a zvýhodnením zvoleného kandidáta.

Možnosť ovplyvnenia výsledku volieb starostu v takomto rozsahu však sťažovatelia

nenaznačili. Ich údaje sú navyše nekonkrétne, nepresné, keď hovoria o väčšine voličov (teda

nie o všetkých) takto neoprávnene hlasujúcich, a v prípade manželov

a , ktorí po príchode členov okrskovej volebnej komisie č. 1 oznámili,

že oni o hlasovanie mimo volebnej miestnosti nežiadali, sťažovatelia opomenuli uviesť,

či v konečnom dôsledku títo manželia volili do prenosnej volebnej schránky, alebo nie.

Uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľov

v týchto častiach.

K bodu 2

Druhá námietka sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že zvolený kandidát sa počas

volieb zdržiaval v priestoroch volebných miestností, pred týmito miestnosťami, ako aj pred

budovou, kde prebiehalo hlasovanie, a nabádal hlavne rómskych voličov, aby išli hlasovať

a ako majú hlasovať. Ako dôkaz takéhoto správania zvoleného kandidáta sťažovatelia

navrhli iba kamerový záznam z diania pred budovou, v ktorej voľby prebiehali.

Udalosti, ktoré sa majú na označenom kamerovom zázname nachádzať a ktoré majú

dokázať a preukázať tvrdenia sťažovateľov, sťažovateľ v 1. rade popísal takto:

12

„12:20:00 – príchod do budovy, kde prebiehali voľby, kedy

miestnej volebnej komisii doniesol zoznam ľudí, kam treba poslať

prenosnú volebnú schránku

12:23:27 – odchod z budovy, kde prebiehali voľby

13:28:27 – sestra a členka miestnej volebnej komisie

čaká pred budovou brata – s manželkou

13:29:57 – spolu so sestrou čaká na aj

jeho švagor

13:33:51 – príchod s manželkou, ktorý sa zhovára so sestrou

a švagrom a spolu vchádzajú do budovy, kde prebiehajú voľby

13:59:00 – odchod z budovy, kde prebiehajú voľby

13:59:40 – sa vracia s manželkou naspäť do budovy

14:03:30 – s manželkou odchádza z budovy k autu

14:05:30 – opäť vchádza do budovy, kde prebiehajú voľby

14:07:07 – odchádza z budovy.“

Sťažovateľ v 2. rade skutočnosti zaznamenané na navrhovanom zázname nepopísal

vôbec.

Ústavný súd bez potreby zisťovania zákonnosti vyhotovenia, získania a prípadného

použitia kamerového záznamu uvádza, že z jeho „prepisu“ (ako ho nazval sťažovateľ

v 1. rade) vyplýva, že zvolený kandidát sa vo vnútri volebnej miestnosti a v jej okolí zdržal

34 minút a 3 sekundy, avšak z neho nevyplýva žiadna skutočnosť preukazujúca

ovplyvňovanie voličov rómskeho pôvodu a sociálne slabších voličov zvoleným kandidátom.

Iné dôkazy na podporu svojich tvrdení ani jeden zo sťažovateľov nenavrhol. Ústavný súd

konštatuje, že sťažovatelia v tomto prípade neuniesli bremeno tvrdenia (čo je ich zákonná

povinnosť), a teda namietané údajné porušenia zákona o voľbách (v súvislosti s vedením

volebnej kampane) nie sú ani skutkovo a ani právne dostatočne podložené a odôvodnené.

Pokiaľ teda sťažovatelia mali v úmysle navrhnúť ako dôkaz kamerový záznam preukazujúci

ovplyvňovanie voličov, rozhodne mali klásť dôraz pri „prepise“ označeného záznamu

na udalosti preukazujúce práve tvrdené skutočnosti, čo však neurobili. Tvrdenia

sťažovateľov tak nedisponujú určitosťou, konkrétnosťou a rozumne dostatočnou

presvedčivosťou vo vzťahu k tvrdenej okolnosti.

Je jednoznačné, že sťažovatelia k tomuto tvrdeniu neuviedli žiaden relevantný

hodnoverný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil priebeh a výsledok volieb,

prípadne porušenie volebného zákona takým hrubým alebo závažným spôsobom, ktoré by

bolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb starostu obce. Abstraktné tvrdenia o „nabádaní“

Rómov a ďalších sociálne odkázaných osôb zvoleným kandidátom pri uvedení ich

odhadovaného počtu v obci bez hodnoverného navrhovaného dôkazu, že sa tak skutočne

stalo, ústavný súd nepovažuje za dostatočné.

Aj v tejto časti preto ústavný súd považoval sťažnosti sťažovateľov za zjavne

neopodstatnené.

K bodu 3

V ďalšom bode sťažnosti sťažovatelia tvrdia, že „Matka vlastní

v obci.... obchod s potravinami..., kde pred voľbami ako aj v deň volieb nalieval alkohol

voličom. Títo voliči potom smerovali rovno z obchodu k volebnej urne (napr. ,

, , , ).“. Dodávajú, že „viacerým Rómom

a sociálne slabším osobám dáva tovar v obchode na dlh, ktorý mu

uhradia tieto osoby, keď dostanú sociálne dávky“. Argumentácia sťažovateľov k tejto

námietke napokon pokračuje tak, že „ sľuboval rómskym voličom za to,

že ho budú voliť to, že ich všetkých zamestná a zabezpečí pre nich výstavbu domov.

Rómskym voličom dával tiež peniaze za to, že ho budú voliť.“.

Ako dôkaz preukazujúci ich tvrdenia sťažovatelia predložili ústavnému súdu „Čestné

vyhlásenie“ , , ktorý „vyhlásil“, že

„ kandidát na funkciu starostu obce sľuboval rómskym voličom,

že všetkých zamestná a zabezpečí pre nich výstavbu domov,

14

deň pred voľbami mi dal 30 eur za to, že ho budem voliť“.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“

za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je

možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech.

Tzv. kupovanie hlasov voličov považuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličských

hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho

či pasívneho) práva zaručeného v . Takéto obmedzenie nesie so sebou také

veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti,

že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (, ,

, ).

Na uvedených tézach ústavný súd trvá, avšak iba za predpokladu, že by sa takáto

„volebná korupcia“ hodnoverne preukázala.

Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovanými právnymi zástupkyňami, však vo vzťahu

k tvrdenej volebnej korupcii predložili ústavnému súdu čestné vyhlásenie jedinej osoby,

pritom výsluch tejto osoby ani výsluchy iných osôb v tomto smere nenavrhli. Pri rozdiele

v počte sťažovateľmi získaných platných hlasov oproti tým, ktoré získal zvolený kandidát, je

takýto dôkaz absolútne nepostačujúci na vyhodnotenie sťažností ako opodstatnených (a to aj

s prípadným zohľadnením počtu voličov uvedených v časti ,,K bodu 1“, t. j. 36).

Z bohatej a verejne dostupnej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa volieb

do orgánov samosprávy obcí mohlo byť právnym zástupkyniam sťažovateľov, ako aj

samotným sťažovateľom známe, v akom minimálnom rozsahu požadovanom zákonom

o ústavnom súde je potrebné splniť náležitosti pre posúdenie takejto sťažnosti za prijateľnú

na ďalšie konanie a v akej kvalite. V oboch aktuálnych sťažnostiach však absentuje

elementárna náležitosť navrhnutia relevantných dôkazov vo vzťahu k prezentovaným

skutočnostiam, za ktoré nemožno považovať ani tvrdenie o ponúkaní alkoholu voličom,

ktorí následne mali odchádzať hlasovať do volebných miestností, pretože toto nie je ničím

podložené a nijako nepreukazuje prípadný dopad na výsledky volieb.

Námietky sťažovateľov ostávajú opäť iba v rovine tvrdenia, z čoho vyplýva zjavná

neopodstatnenosť sťažností v týchto častiach.

K bodu 4

Sťažovatelia rovnako namietajú personálne zloženie miestnej a oboch okrskových

volebných komisií v obci, v ktorých mali pôsobiť rodinní príslušníci a blízki priatelia

zvoleného kandidáta. Sú presvedčení, že v tejto súvislosti boli porušené ich základné práva

zaručené v a 4 .

V okrskovej volebnej komisii č. 1 to boli dvaja členovia (

a ), v okrskovej volebnej komisii č. 2 traja členovia ( ,

a ) a napokon v miestnej volebnej komisii to boli dvaja

členovia ( a ).

Z príslušných zápisníc jednotlivých volebných komisií tvoriacich prílohy sťažností

sťažovateľov vyplýva, že tak miestna volebná komisia, ako aj obe okrskové volebné komisie

mali po 5 členov.

Pokiaľ ide o spôsob kreovania volebných komisií (okrskových aj miestnej), tento je

upravený zákonom o voľbách (pre danú vec najmä § 11, § 11a, § 14 a § 15). Ani jeden

zo sťažovateľov netvrdí, že by pri vytváraní volebných komisií neboli dodržané príslušné

ustanovenia zákona o voľbách alebo že by zloženie komisií odporovalo zákonu o voľbách.

Sťažovatelia teda nenamietajú nezákonnosť zloženia označených volebných komisií.

Podstata námietok v tejto časti sťažnosti však spočíva v tvrdení, že označené osoby

„počas volieb podávali informácie o priebehu volieb (kto už

odvolil, kto ešte neodvolil) “. Má o tom svedčiť už spomenutý kamerový záznam, na ktorom

„je vidno ako sestra , ktorá bola v miestnej velebnej komisii a švagor

16

, ktorý bol členom okrskovej volebnej komisie č. 2 počas

volieb vyšli pred budovu, v ktorej prebiehali voľby a stretli sa s

a zhovárali sa s ním“. Nijaký ďalší dôkaz sťažovatelia okrem jednotlivých zápisníc a už

spomenutého kamerového záznamu nenavrhli vykonať.

Nie je pritom zrejmé, vzhľadom na to, že sťažovatelia neuviedli, či ide o obrazovo

zvukový záznam, alebo iba obrazový záznam, či z navrhovaného dôkazu vôbec možno zistiť

obsah rozhovoru dotknutých osôb, a hlavne, ako rozhovorom získané informácie mali slúžiť

na ovplyvnenie výsledku volieb a skutočný dopad na tento výsledok. Sťažovatelia neoznačili

ani jednu osobu, ktorá by bola následne ovplyvňovaná a ovplyvnená zvoleným kandidátom

alebo v prospech zvoleného kandidáta práve na základe informácie, že sa volieb ešte

nezúčastnila.

Ústavný súd je nútený opätovne konštatovať, že sťažovatelia absolútne žiadnym

relevantným dôkazom nepodložili svoje abstraktné tvrdenia.

K bodu 5

Napokon sťažovatelia tvrdia, že bolo porušené ustanovenie § 37 ods. 4 zákona

o voľbách tým, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2 neskontrolovala správnosť

sčítania hlasov a uspokojila sa s počtami, ktoré jej oznámili členovia tejto volebnej komisie.

Sťažovatelia pritom majú pochybnosť o správnosti zrátania hlasov, čo odôvodnili tým,

že členovia okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorí spočítavali hlasy zvolenému kandidátovi

a kandidátovi , boli „v čase sčítania hlasov v strese... nervózni“.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní a voľbách starostu obce

vo volebnom okrsku č. 2 vyplýva, že ju všetci členovia (reprezentujúci rôzne politické sily)

podpísali bez výhrad, a teda nikto ju neodmietol podpísať. Podľa § 39 ods. 1 zákona

o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu

predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa

poznamenajú. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo

odmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu

podpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť

v zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb.

Za týchto okolností sa aj argumentácia sťažovateľov, že kandidát

vo voľbách konaných 15. novembra 2014 získal viac ako 100 platných hlasov voličov

a v hlasovaní 7. marca 2015 už iba 59 hlasov, javí ako irelevantná, a navyše medzi

označenými hlasovaniami uplynuli takmer 4 mesiace a v ich rámci prebehla ďalšia volebná

kampaň.

Ústavný súd taktiež konštatuje, že sťažovateľmi namietané skutočnosti a pochybnosti

o správnosti sčítania hlasov už na prvý pohľad nemožno bez ďalšieho akceptovať, pretože

údajná nesprávnosť spočítania hlasov, resp. ďalšie námietky, sú charakterizované

sťažovateľmi iba možnosťou, potencionalitou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumne

dostatočnou presvedčivosťou. Navyše, neurčitosť a nekonkrétnosť sa týkala aj označenia

relevantných dôkazov. Je evidentné, že sťažovateľmi navrhované dôkazy, ktorými sú

výsluch pozorovateľky a predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2,

smerujú k preukázaniu prípadného psychického a fyzického rozpoloženia členov komisie

pri sčítavaní hlasov, nie však k dokázaniu nesprávnosti zrátania hlasov.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách, ktorého porušenie sťažovatelia namietajú, každý

člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej

volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Uvedené zákonné ustanovenie neprikazuje predsedovi okrskovej volebnej komisie

prerátať jednotlivé hlasy, ale dozrieť na správnosť zratúvania hlasov odovzdaných

jednotlivým kandidátom. Preto tvrdenie, že došlo k porušeniu zákona o voľbách

neprerátaním hlasov predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 2, nemá oporu v zákone

o voľbách a samo osebe nie je opodstatnené.

18

Nad rámec je potrebné uviesť, že z príslušných ustanovení zákona o voľbách

explicitne nevyplýva ani povinnosť okrskových volebných komisií, aby pri sčítavaní

hlasovacích lístkov došlo k ich kontrolnému prepočítaniu. Navyše, sťažovatelia vôbec

netvrdia, ale iba predpokladajú, že neprekontrolovaním hlasovacích lístkov „mohli byť“

medzi hlasmi pre zvoleného kandidáta aj hlasy iných kandidátov, avšak podľa konštantnej

judikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti volieb

nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné,

resp. bol zrušený ich výsledok.

Odôvodniť tvrdenie o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy

obcí nervozitou a stresom niektorých členov volebnej komisie pri sčítaní hlasov bez

uvedenia ďalších zodpovedajúcich dôkazov svedčiacich o nesprávnosti zrátania hlasov

jednotlivým kandidátom nie je postačujúce.

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu,

resp. posúdenie práce okrskových volebných komisií, ak všetci členovia dotknutej

okrskovej volebnej komisie a jej zapisovateľ/ka podpísali zápisnicu o hlasovaní a voľbách

starostu obce bez jedinej výhrady, čím jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté

vo voľbách.

Aj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosti sťažovateľov za neopodstatnené.

V závere ústavný súd pripomína, že neplatnosť volieb starostu obce by v okolnostiach

posudzovanej veci mohlo spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré

odôvodnene – teda nie abstraktne a potencionálne – vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a

ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Sťažovatelia však v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení,

t. j. neposkytli ústavnému súdu také dôkazy, z ktorých by rozumnou úvahou bolo možné

dospieť k záveru, že ak by sa nimi namietané udalosti nestali, bol by potom dosiahnutý

kvalitatívne iný volebný výsledok volieb starostu obce Kuzmice.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovatelia nepreukázali porušenie volebného

zákona v takom rozsahu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom

volieb, a preto ich sťažnosti podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015

20