Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 8/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. februára 2011

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka,

Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti J. T., Č., zastúpeného advokátkou Mgr. V. K., R., ktorou

namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Číž konaných 27. novembra 2010,

za účasti Z. L., Č., zvoleného starostu obce Číž, zastúpeného advokátom JUDr. R. L., R.,

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť podľa (ďalej len

„volebná sťažnosť“) J. T., Č. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. V. K.,

R., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Číž konaných 27.

novembra 2010 (ďalej aj „voľby starostu“). Volebná sťažnosť smeruje proti Z. L., Č. (ďalej

aj „odporca“), ktorý vo voľbách starostu obce získal 189 hlasov a podľa zápisnice miestnej

volebnej komisie (ďalej aj „volebná komisia“) bol zvolený za starostu obce.

Z volebnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta najmä:

a) postup členov volebnej komisie, ktorým malo dôjsť k znemožneniu výkonu

aktívneho volebného práva viacerým oprávneným voličom v súvislosti so zabezpečovaním

hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v Domove sociálnych služieb Číž

(ďalej len „domov dôchodcov“), ako aj postup volebnej komisie pri vyhodnocovaní

a sčítavaní hlasovacích lístkov nachádzajúcich sa v prenosnej volebnej schránke,

b) rozdiely medzi zoznamom zaregistrovaných kandidátov a zoznamom kandidátov

na hlasovacom lístku.

Sťažovateľ vo volebnej sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Volebná komisia hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona

č. 346/90 Zb. v znení zmien a doplnkov, lebo niektorým voličom nebolo umožnené, a to bez

udania dôvodu, právo voliť tajným hlasovaním, tak ako je to uvedené v § 1 citovaného

zákona, a v § 2 citovaného zákona.

O tejto skutočnosti predkladáme ako dôkaz čestné prehlásenia voličky K. V., bytom

Č., ktorá pracuje v Domove dôchodcov v obci Číž, kde sa taktiež konali voľby, a tieto sa

uskutočnili prostredníctvom prenosnej urny, ktorá riadne obdržala hlasovací lístok s

príslušnou obálkou od členky volebnej komisie, a následne chcela odvoliť, pričom členka

volebnej komisie jej vytrhla obálku, hlasovací lístok, obálku si nechala a hlasovacie lístky

zahodila do koša...

Ďalej poukazujeme aj na tú skutočnosť, že zoznam zaregistrovaných kandidátov nie

je totožný so zoznamom na hlasovacom lístku pre voľby na poslancov obecného

zastupiteľstva, konkrétne sa jedná o kandidáta na poslanca do obecného zastupiteľstva E.

V., ktorý má číslo 14 namiesto čísla 13...

Chcem poukázať na tú skutočnosť, že v obci Číž sa nachádza Domov dôchodcov, kde

sa voľby uskutočnili prostredníctvom prenosnej urny, pričom je otázne, či môžu byť

2 prenosné urny s poukazom na ust. § 28 citovaného zákona.

Prenosná urna z Domova dôchodcov v obci Číž a hlasovacie lístky v nej občanov

a pracovníkov, ktorí odvolili v domove dôchodcov, boli vyhlásené za neplatné. V zápisnici

o výsledku volieb nie sú uvedené dôvody tejto neplatnosti. Napriek tejto skutočnosti, že

volebná komisia rozhodla, že tieto hlasovacie lístky sú neplatné, pri sčítaní hlasov na záver

bola táto prenosná urna otvorená, boli z nej vybrané 3 obálky, tieto boli otvorené a z týchto

3 otvorených obálok boli hlasovacie lístky preradené medzi platné hlasy. Dôvody

neplatnosti hlasovacieho lístka sú v zákone a to v § 38 ods. 1 uvedené taxatívne. Volebná

komisia vôbec neuviedla prečo tieto hlasovacie lístky z domova dôchodcov vyradila ako

neplatné hlasovacie lístky. Volebná komisia rozhodla, že všetky hlasovacie lístky

v prenosnej urne sú neplatné, potom 3 obálky otvorila a zaradila 3 hlasovacie lístky ako

platné...

Niektorým voličom v Domove dôchodcov v obci Číž vôbec nebolo umožnené vykonať

hlasovanie, a členovia volebnej komisie sa odvolali na § 32 a poukazovali členovia volebnej

komisie na to, že sprevádzajúci volič pre ležiacich obyvateľov v domove dôchodcov nemá

trvalý pobyt v danej obci, avšak niektorým umožnili odvoliť a niektorým neumožnili,

a neuviedli dôvod...

Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v tejto prenosnej urne sa nachádzali

hlasovacie lístky od zamestnancov domova dôchodcov, ktorí absolútne nepotrebovali

žiadnu pomoc pri voľbách vzhľadom na zdravotnú spôsobilosť voliča, a aj tieto boli potom

vlastne vyhlásené za neplatné, lebo len 3 obálky z tejto urny boli otvorené a vôbec sa nevie

o aké hlasy sa jednalo, o aké hlasovacie lístky.“

Podľa tvrdenia sťažovateľa k nezákonnosti volieb starostu obce došlo aj tým, že pri

sčítavaní hlasov boli prítomní F. V. (pozorovateľ – podľa sťažovateľa rodinný príslušník

odporcu), O. V. (zamestnanec obecného úradu) a „T. M. (pracovníčka obecného úradu),

ktorá nemala povolenie na prítomnosť pri sčítaní hlasov“.

Sťažovateľ tiež namieta porušenie zákonnosti volieb starostu, ku ktorému malo dôjsť

tým, že „nepoužité hlasovacie lístky a obálky nie sú zapečatené, a mám takú vedomosť, že

neboli zamiešané ani obálky z prenosnej urny z domova dôchodcov a napriek tomu toto

volebná komisia v zápisnici neuviedla. Podľa mojich informácií chýba aj niekoľko úradných

obálok a napriek tomu toto volebná komisia v zápisnici nikde neuviedla.

Poukazujem aj na ust. písm./ Zákona , nie je príloha

s prehľadom uznesení s odôvodnením prečo bolo neplatných až cca 10% hlasov pre voľby

do obecného zastupiteľstva, ako aj pre voľby starostu, čo je veľmi vážna vec, pretože došlo

k pochybeniu pri vyhlásení neplatnosti celej prenosnej urny z Domova dôchodcov v Číži.

Zápisnica o výsledku volieb v obci vlastne sumarizuje, a prezentuje výsledky volieb v obci.

V tomto prípade sa tak nestalo.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol tak, že voľby starostu v obci Číž konané 27. novembra 2010 vyhlási za neplatné.

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním volebnej sťažnosti vyzval odporcu,

aby sa k nej vyjadril. Vyjadrenie odporcu bolo ústavnému súdu doručené 30. decembra

2010; odporca k nemu pripojil aj splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom advokátom JUDr. R. L., R.

Vo vyjadrení odporcu sa okrem iného uvádza:

«... Podľa mojich vedomostí, ktoré som získal až následne po doručení mi volebnej

sťažnosti sťažovateľa, problémy, ktoré pri voľbách vznikli, vyplynuli zo zlých medziľudských

vzťahov niektorých členov miestnej volebnej komisie a vedenia resp. personálu Domova

dôchodcov v obci Číž.

V prvom rade išlo o zjavne nekvalifikovanú požiadavku vedenia tejto inštitúcie na

zabezpečenie prenosnej urny pre obyvateľov domova, ktorá neobsahovala žiadne

podrobnosti o tom, koľkí voliči sa nebudú môcť dostaviť do volebnej miestnosti a za účelom

využitia svoj ho volebného práva majú preto oprávnený nárok na účasť na voľbách

prostredníctvom prenosnej urny. Až na mieste samotnom bolo zistené, že voliť

prostredníctvom prenosnej urny mieni aj personál domova, ktorému však nebránili žiadne

zdravotné ako ani technické prekážky v tom, aby sa dostavil do volebnej miestnosti v obci,

čo bol aj prípad pani K. V., ktorá bola odkázaná na realizáciu svojho volebného práva vo

volebnej miestnosti v obci. Je pritom nesporné, že v prípade personálu domova nešlo o také

dôvody hodné osobitného zreteľa ako má na mysli ust. , aby

nemohol využiť svoje volebné právo vo volebnej miestnosti. K podrobnejším okolnostiam

nedorozumenia medzi pani V. a pani Ž. ako členkou miestnej volebnej komisie sa prípadne

budú môcť vyjadriť len samotné menované.

V súvislosti s okolnosťami, ktoré mal vidieť ďalší pracovník domova pán L. Č.

považujem za potrebné poznamenať, že dotyčný sa zrejme interesoval o veci o ktoré sa ako

kandidát za poslanca obecného zastupiteľstva interesovať nemal a z titulu svojej

kandidatúry sa teda mal straniť priebehu volieb a nie podrobne sledovať ich priebeh.

Podľa mojich zistení po tom, ako sa členky miestnej volebnej komisie dostavili

s prenosnou urnou do domova dôchodcov v Číži, aby jej obyvatelia mohli uplatniť svoje

volebné právo, boli v súvislosti s priebehom volieb a najmä s procesom úpravy hlasovacích

lístkov upozornené na to, že na pôde domova platia „iné predpisy“ a volebné lístky začali

bez akýchkoľvek predchádzajúcich žiadostí oprávnených voličov, čo by bolo v súlade s § 32

, miesto nich upravovať zdravotné sestry, ktoré do jednotlivých izieb

domova členky miestnej volebnej komisie ani nevpustili a ktoré teda žiadnym spôsobom

s jednotlivými voličmi ani nekomunikovali.

Uvedený postup personálu domova mal potom zrejme za následok vyhlásenie

neplatnosti hlasovacích lístkov vhodených do prenosnej urny, nakoľko takýto spôsob

hlasovania zaiste nie je v súlade s Za neoprávnenú

treba pritom považovať námietku sťažovateľa, že miestna volebná komisia v zápisnici

o výsledku volieb neuviedla dôvod neplatnosti hlasovacích lístkov z domova dôchodcov a to

jednak z dôvodu, že takúto požiadavku žiadne ustanovenie

neustanovuje a tiež dôvodu, že takúto kolónku zápisnica z volieb neobsahuje.

Rozhodne pritom popieram, že by boli bývali pozorovatelia a to menovite páni F. V.

a O. V. akýmkoľvek spôsobom zasahovali do samotného sčítavania hlasov. Ide pritom o

zrejme subjektívne tvrdenie sťažovateľa nemajúce oporu v žiadnom právne relevantnom

dôkaze. Čo sa týka pani T. M., táto bola podľa mojich vedomostí prítomná len pri sčítavaní

obálok a nie samotných hlasovacích lístkov, následkom čoho je potom potrebné považovať

aj túto námietku navrhovateľa za nedôvodnú.

... Vzhľadom na mnou uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Ústavný súd

volebnú sťažnosť navrhovatelia zamietol.»

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažovateľ je aktívne

legitimovaný na podanie volebnej sťažnosti, keďže preukázal, že kandidoval vo voľbách

konaných 27. novembra 2010 na funkciu starostu a získal viac než 10 % hlasov (103), ako

aj to, že jeho volebná sťažnosť v predloženom znení spĺňa náležitosti predpísané zákonom,

a preto ju uznesením č. k. -22 zo 4. januára 2011 prijal na ďalšie konanie.

II.

II.1 Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (, m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť

rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na

účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané

spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže

spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky

volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov ().

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi

bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb

a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita

protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.

). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity

volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok

volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí

dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63

ods. 1 rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti.

Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý

výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými

dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (, a ).

Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,

s označením dôkazov [ ]. Funkcia ústavného

súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak

extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne

doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere,

že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne

rekonštruovať celý volebný proces (m. m. ).

V súlade s uvedenými východiskami ústavný súd posúdil námietky sťažovateľa

formulované vo volebnej sťažnosti.

II.2 Posúdenie námietok sťažovateľa

II.2.1 Námietka týkajúca sa postupu volebnej komisie pri zabezpečovaní

hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov a pri

vyhodnocovaní a sčítavaní hlasovacích lístkov

Ústavný súd z hľadiska možného porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb starostu

považoval za kľúčovú námietku sťažovateľa týkajúcu sa postupu volebnej komisie pri

zabezpečovaní hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove

dôchodcov a pri vyhodnocovaní a sčítavaní hlasovacích lístkov, zvlášť v súvislosti

s vyhodnocovaním platnosti hlasovacích lístkov nachádzajúcich sa v prenosnej volebnej

schránke. Sťažovateľ v tejto súvislosti navrhol, aby ústavný súd preskúmal zápisnicu

volebnej komisie a vypočul ako svedkov členov volebnej komisie.

Ústavný súd si na účely posúdenia uvedenej námietky vyžiadal z Obecného úradu

v Číži (ďalej len „obecný úrad“) volebnú dokumentáciu. Zo zápisnice volebnej komisie

ústavný súd zistil, že vo volebnom okrsku (v obci Číž) bolo zapísaných do zoznamu voličov

celkom 549 osôb, z ktorých boli 372 voličom vydané obálky a pre voľby starostu obce bolo

odovzdaných 339 platných hlasovacích lístkov. V obci bol vytvorený jeden volebný okrsok,

pričom voľby starostu zabezpečovala miestna volebná komisia, ktorá plnila v zmysle § 15

ods. 5 aj úlohy okrskovej volebnej komisie. Volebná komisia bola

päťčlenná, pričom všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu o voľbách.

V zápisnici nie sú uvedené žiadne záznamy. K zápisnici je priložený zoznam voličov

v dvoch exemplároch a zoznam osôb, ktoré požiadali o hlasovanie prostredníctvom

prenosnej volebnej schránky; v tomto zozname je uvedených šesť osôb (ústavný súd zistil,

že nejde o osoby, ktoré sú ubytované v domove dôchodcov).

Podľa zápisnice volebnej komisie bolo pri voľbách starostu v prospech Z. L.

(odporcu) ako kandidáta č. 1 odovzdaných 189 platných hlasovacích lístkov, v prospech T.

P. ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 14 platných hlasovacích lístkov, v prospech A. P.

ako kandidáta č. 3 bolo odovzdaných 18 platných hlasovacích lístkov, v prospech J. T.

(sťažovateľa) ako kandidáta č. 4 bolo odovzdaných 103 hlasov a v prospech C. Ž. ako

kandidáta č. 5 bolo odovzdaných 15 platných hlasovacích lístkov.

Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu nachádzajúcu sa

v zapečatenej kartónovej škatuli „Komunálne voľby 2010“ a v tejto súvislosti zistil:

1. Obsah kartónovej škatule „Komunálne voľby 2010“ tvoria:

- platné hlasovacie lístky odovzdané pre voľby starostu,

- platné hlasovacie lístky odovzdané pre voľbu poslancov Obecného zastupiteľstva

obce Číž (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“),

- odovzdané otvorené obálky,

- neplatné hlasovacie lístky odovzdané pre voľbu starostu a poslancov obecného

zastupiteľstva (vrátane neplatných hlasovacích lístkov nachádzajúcich sa v neotvorených

obálkach).

Jednotlivé časti volebnej dokumentácie boli podľa svojho obsahu riadne prelepené

lepiacimi páskami.

2. Podľa výsledkov prepočítania hlasovacích lístkov pre voľby starostu bol

v prospech jednotlivých kandidátov odovzdaný taký počet platných hlasovacích lístkov, ako

je uvedené v zápisnici volebnej komisie.

3. Podľa výsledkov prepočítania bolo pre účely volieb orgánov samosprávy obce Číž

vydaných a odovzdaných 372 obálok, pričom 339 hlasovacích lístkov odovzdaných pre

voľbu starostu bolo platných a 33 hlasovacích lístkov bolo neplatných, t. j. aj tieto údaje

zistené prepočítaním zodpovedajú údajom uvedeným v zápisnici volebnej komisie.

4. Časť volebnej dokumentácie obsahujúca neplatné hlasovacie lístky tak pre voľby

starostu, ako aj pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva bola oddelená od platných

hlasovacích lístkov a riadne prelepená lepiacou páskou, pričom táto obsahovala tak

samostatné neplatné hlasovacie lístky pre starostu obce (5 neplatných hlasovacích lístkov),

ako aj neotvorené obálky s hlasovacími lístkami pre voľbu starostu obce, ako aj poslancov

obecného zastupiteľstva (28 neotvorených obálok).

Na účely preverenia skutočností uvádzaných vo volebnej sťažnosti ústavný súd

prípisom z 28. decembra 2010 požiadal riaditeľa domova dôchodcov Ing. M. R. (ďalej len

„riaditeľ“), aby mu predložil zoznam osôb ubytovaných v čase konania volieb v domove

dôchodcov, zoznam zamestnancov domova dôchodcov, ktorí sa v deň volieb nachádzali na

pracovisku, a zoznam osôb, ktoré podľa jeho vedomostí požiadali v zmysle § 36 ods. 1

o hlasovanie mimo volebnej miestnosti prostredníctvom volebnej

schránky.

Riaditeľ k svojej odpovedi na žiadosť ústavného súdu priložil zoznam 38 obyvateľov

domova dôchodcov ubytovaných v ňom podľa stavu ku dňu konania volieb, zoznam

39 osôb, ktoré mali požiadať podľa o hlasovanie

prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, a zoznam siedmich zamestnancov domova

dôchodcov, ktorí sa v deň konania volieb nachádzali na pracovisku.

Z porovnania údajov uvedených v jednotlivých bodoch ústavný súd zistil, že medzi

osobami, ktoré mali podľa riaditeľa požiadať o hlasovanie prostredníctvom prenosnej

volebnej schránky je 33 obyvateľov domova dôchodcov, štyria zamestnanci domova

dôchodcov (vrátane riaditeľa) a dve ďalšie osoby (J. R. a M. R.).

Vychádzajúc z obsahu volebnej sťažnosti a návrhu sťažovateľa ústavný súd

uskutočnil 4. februára 2011 výsluch svedkov:

- K. M., Č., predsedníčky volebnej komisie, ktorá spolu s ďalšou členkou volebnej

komisie zabezpečovala aj hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v

domove dôchodcov a v obci (ďalej aj „predsedníčka komisie“),

- L. Č., Č., zamestnanca domova dôchodcov, ktorý priložil k volebnej sťažnosti

čestné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „bol svedkom toho ako členka volebnej komisie

odoprela možnosť hlasovať do prenosnej urny niektorým našim obyvateľom z neznámeho

dôvodu“,

- K. V., Č., zamestnankyne domova dôchodcov, ktorá priložila k volebnej sťažnosti

čestné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že „... v Domove dôchodcov... som riadne obdržala

hlasovací lístok aj s príslušnou obálkou od členky volebnej komisie. Následne som chcela

odvoliť v kuchyni... kde za mnou vošla jedna členka volebnej komisie, vtrhla mi obálku,

hlasovací lístok... obálku si nechala, hlasovacie lístky zahodila do koša, a odišla“,

- K. Ž., Č., členky volebnej komisie, ktorá spolu s predsedníčkou komisie

zabezpečovala aj hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove

dôchodcov a v obci (ďalej aj „členka komisie“),

- T. M., Č., zamestnankyne obecného úradu, ktorá sa podľa volebnej sťažnosti

nachádzala pri sčítaní hlasov vo volebnej miestnosti, hoci „nemala povolenie na

prítomnosť“.

Výsluchov svedkov sa zúčastnili obaja účastníci konania, ako aj ich právni

zástupcovia.

Z výsluchu svedkyne K. M. najmä vyplynulo, že o voľby prostredníctvom prenosnej

volebnej schránky v domove dôchodcov požiadal v mene jeho zamestnancov a obyvateľov

riaditeľ, pričom oznámil, že pôjde asi o 40 osôb (ich zoznam volebnej komisii nedodal). Do

domova dôchodcov išli s prenosnou volebnou schránkou ona ako predsedníčka komisie a p.

Ž., spolu s T. M. Voľby prebiehali po izbách, do ktorých ich ale sestričky (zamestnankyne

domova dôchodcov, ktoré nie sú obyvateľkami obce Číž a ktoré asistovali pri voľbách

obyvateľov domova dôchodcov) nevpustili a nebola im daná ani možnosť overiť si

totožnosť obyvateľov domova dôchodcov, ktorí odvolili. Podľa svedkyne volili aj p. K.

(zamestnankyňa domova dôchodcov) a riaditeľ, ktorý zobral hlasovacie lístky aj pre svoju

matku a brata napriek tomu, že ho upozornili, že hlasovacie lístky môžu byť neplatné.

Pokiaľ ide o K. V., táto podľa svedkyne nevolila do prenosnej volebnej schránky, hoci p. Ž.

jej dala hlasovací lístok, ale ona ju informovala, že hlasovacie lístky budú pravdepodobne

vyhlásené za neplatné, a preto ju poprosila, aby prišla odvoliť na obecný úrad, kde už ale

neprišla. P. Č. bol voliť podľa svedkyne vo volebnej miestnosti. Vzhľadom na pochybnosti,

či budú hlasovacie lístky uznané za platné, zabezpečovala volebná komisia voľby ďalších

obyvateľov obce (iných ako obyvateľov domova dôchodcov), ktorí požiadali o voľbu

prenosnou volebnou schránkou prostredníctvom inej (druhej) volebnej schránky (do nej

odvolili siedmi voliči).

O hlasovacích lístkoch nachádzajúcich sa v prenosnej volebnej schránke (podľa

svedkyne ich bolo 31) volebná komisia rozhodla, že sú neplatné, napriek tomu následne tri

hlasovacie lístky z nej vybrali a zaradili ako platné. Na otázku sudcu spravodajcu, prečo

tieto skutočnosti nezapísali do zápisnice, svedkyňa uviedla: „Navrhovala som to, ale

povedali, že z toho bude súd.“ Svedkyňa potvrdila, že pri sčítavaní hlasov boli prítomní

pozorovatelia O. V. a F. V. a T. M., ktorú „som poprosila, aby stála nado mnou a aby sa

pozerala“ (ako sčítava hlasovacie lístky).

Konfrontácia výpovede svedkyne K. M. s výsledkami prepočítania hlasovacích

lístkov uskutočneného ústavným súdom potvrdzuje pravdivosť jej tvrdenia, že v prenosnej

volebnej schránke použitej na hlasovanie v domove dôchodcov bolo spolu 31 obálok

s hlasovacími lístkami pre voľbu starostu a voľby poslancov obecného zastupiteľstva,

z ktorých 3 volebná komisia pri sčítavaní hlasov zaradila medzi platné (a teda aj otvorila)

a zvyšné (28) neotvorila a zaradila medzi neplatné.

Svedok L. Č. pri výsluchu k svojmu čestnému vyhláseniu priloženému k volebnej

sťažnosti upresnil, že nebol priamym svedkom toho, ako mala byť odmietnutá možnosť

voliť niektorým obyvateľom domova dôchodcov, vie to len od zamestnankýň domova

dôchodcov V. V. a P. K., ktoré mali vidieť, „ako ostatným osobám, asi 12 osobám

neumožnili voliť“. Vo vzťahu k K. V. svedok uviedol, že „pani Ž. zobrala lístok od p. V.,

zahodila ho do koša, p. V. nestihla odvoliť“. Svedok potvrdil, že pri hlasovaní v domove

dôchodcov boli za volebnú komisiu prítomné p. Ž. a p. M. „a nejaká slečna“ (T. M.). On

sám odvolil vo volebnej miestnosti.

Svedkyňa K. V. vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným v jej čestnom vyhlásení

priloženom k volebnej sťažnosti pri výsluchu uviedla: „Bola som v kuchyni, chcela som

voliť, zakrúžkovala som, Ž. mi zobrala z ruky hlasovacie lístky, ona mi neumožnila vložiť

hlasovacie lístky do obálky“, čo jej môže dosvedčiť M. H. z A. (zamestnankyňa domova

dôchodcov, pozn.). Hlasovací lístok mala svedkyňa dostať od zamestnankyne domova

dôchodcov E. H., pričom sama nežiadala o voľby prostredníctvom prenosnej volebnej

schránky. Na otázku, či následne išla voliť do volebnej miestnosti, svedkyňa odpovedala, že

„Nie, hlasovací lístok skončil v koši.“. Na otázku právneho zástupcu odporcu svedkyňa

uviedla, že v deň volieb jej nebránili voliť vo volebnej miestnosti ani zdravotné problémy a

ani pracovné povinnosti.

Svedkyňa K. Ž. pri výsluchu potvrdila, že hlasovanie prostredníctvom prenosnej

volebnej schránky zabezpečovali za volebnú komisiu ona a predsedníčka komisie, pričom

ich sprevádzala T. M., a to tak pri hlasovaní v domove dôchodcov, ako aj v obci. O túto

voľbu podľa svedkyne požiadal „asi riaditeľ“, nevie ale, koľko osôb o takúto voľbu

požiadalo. K priebehu volieb v domove dôchodcov svedkyňa uviedla, že do izieb chodila

len sestrička, ona stála na chodbe, následne boli hlasovacie lístky odovzdané predsedníčke

komisie, ktorá ich vhodila do urny. Na otázku, či si overovali totožnosť tých, ktorí volili,

svedkyňa odpovedala: „Neviem, kto, ako sa volal.“ Podľa svedkyne sú všetci obyvatelia

domova dôchodcov „chodiaci“. Pokiaľ ide o hlasovanie K. V., svedkyňa uviedla: „Ja som

povedala pani V., aby išla voliť do volebnej miestnosti, keďže o šiestej končí prácu v

domove dôchodcov. Hlasovacie lístky, ktoré pani V. dostala od predsedníčky komisie som

zahodila do koša.“ Vo vzťahu k posudzovaniu hlasovacích lístkov z domova dôchodcov

svedkyňa uviedla: „najprv sme spočítali, tie ktoré boli vo volebnej urne (prenosnej, pozn.).

Dohodli sme sa, že všetky hlasovacie lístky, ktoré boli v prenosnej urne, sú neplatné.“,

pričom k tejto otázke medzi členmi volebnej komisie podľa svedkyne neboli spory. Na

otázku, či niektoré hlasovacie lístky z prenosnej volebnej schránky boli zaradené ako platné,

svedkyňa uviedla: „Nepamätám sa.“ Na otázku právnej zástupkyne sťažovateľa, či niekto z

jej rodiny kandidoval za starostu, svedkyňa uviedla, že „Syn – za maďarskú koalíciu.“.

Svedkyňa T. M. pri výsluchu uviedla, že je zamestnankyňou obecného úradu, kde

pracuje ako účtovníčka od roku 2009, počas volieb pôsobila ako „pomocná pracovná sila“

z poverenia starostu obce. Svedkyňa potvrdila, že bola spolu s predsedníčkou volebnej

komisie a p. Ž. pri zabezpečovaní volieb prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v

domove dôchodcov, ako aj v obci. K voľbám v domove dôchodcov uviedla, že o tieto voľby

prišiel ráno do volebnej miestnosti požiadať riaditeľ, „potreboval 40 ks hlasovacích

lístkov“. Podľa svedkyne „riaditeľ povedal, že nesmieme ísť do izby, len sestričky, prišla p.

V. V. a p. H. Ja som išla s p. V., ona hneď začala krúžkovať, bez toho, aby sa opýtala voliča,

koho chce voliť.“. Svedkyňa uviedla, že vstupu do izieb sa dožadovala p. Ž., že „občianske

preukazy sme nevideli, ale žiadali sme ich. Pani sestričke som hovorila, že to bude

neplatné.“. K hlasovaniu K. V., zamestnankyne domova dôchodcov, svedkyňa uviedla, že

chcela voliť, „ale pani Ž. ju poprosila, aby prišla voliť do volebnej miestnosti, pretože tieto

hlasovacie lístky budú ako neplatné“. Do prenosnej volebnej schránky, ktorú mali

v domove dôchodcov, podľa svedkyne odvolili aj riaditeľ, jeho brat a mama. Podľa

svedkyne sa voľby v obci uskutočňovali do inej prenosnej volebnej schránky, pričom v nej

bolo asi 10 hlasov. Na otázku, či bola vo volebnej miestnosti aj počas sčítavania hlasov,

svedkyňa uviedla, že „Áno, ale ja som nesčítavala.“. V prenosnej volebnej schránke

z domova dôchodcov bolo podľa svedkyne 33 obálok, z ktorých „náhodne Z. K. vybrala 3 a

dala ich do veľkej ku platným hlasom“.

Po skončení výsluchov prítomní účastníci konania ani ich právni zástupcovia

nenavrhli ústavnému súdu vykonať ďalšie dokazovanie.

II.2.1 Námietka týkajúca sa rozdielov medzi zoznamom zaregistrovaných

kandidátov a zoznamom kandidátov na hlasovacom lístku

Sťažovateľ v súvislosti s touto námietkou vo volebnej sťažnosti uviedol:

„... Ďalej poukazujeme aj na tú skutočnosť, že zoznam zaregistrovaných kandidátov

nie je totožný so zoznamom na hlasovacom lístku pre voľby na poslancov obecného

zastupiteľstva, konkrétne sa jedná o kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva E. V.,

ktorý má číslo 14 namiesto čísla 13.“

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľ namieta rozdiely medzi zoznamom

zaregistrovaných kandidátov a kandidátov na hlasovacom lístku pre voľby poslancov

obecného zastupiteľstva, t. j. ide o námietku týkajúcu sa volieb poslancov obecného

zastupiteľstva, a nie volieb starostu, ktoré sú predmetom posudzovanej volebnej sťažnosti.

Z uvedeného hľadiska je daná námietka z hľadiska rozhodovania ústavného súdu

o ústavnosti a zákonnosti volieb starostu irelevantná, a preto sa ňou ďalej nezaoberal.

III. Závery

Ústavný súd vychádzajúc zo svojich skutkových zistení konštatoval, že pri

zabezpečovaní priebehu volieb starostu obce Číž došlo k viacnásobnému porušeniu zákona

č. postupom volebnej komisie, ktorá

a) organizačne nezvládla zabezpečovanie hlasovania prostredníctvom prenosnej

volebnej schránky v domove dôchodcov, keďže najmä

- umožnila hlasovať do prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov voličom,

ktorí osobne (výslovne) nepožiadali o takýto spôsob volieb, ale len prostredníctvom inej

osoby (riaditeľa), ktorý volebnej komisii nepredložil menovitý zoznam týchto voličov (pozri

),

- neoverila totožnosť voličov, ktorí odvolili v domove dôchodcov do prenosnej

volebnej schránky,

- nezabezpečila dôsledne tajnosť hlasovania voličov v domove dôchodcov vzhľadom

na skutočnosť, že viacerým (zrejme väčšine) voličom pri hlasovaní „asistovali“ zamestnanci

domova dôchodcov, aj keď na to neboli odkázaní,

- umožnila voliť do prenosnej volebnej schránky v domove dôchodcov osobám, ktoré

zjavne nespĺňali podmienky podľa (najmä rodinní

príslušníci riaditeľa),

b) pri sčítavaní hlasov najprv rozhodla o neplatnosti všetkých hlasovacích lístkov

nachádzajúcich sa v prenosnej volebnej schránke použitej pre hlasovanie v domove

dôchodcov a následne tri z nich „náhodne“ vybrala a zaradila medzi platné hlasovacie

lístky, t. j. postupovala zjavne v rozpore s ustanoveniami

Volebná komisia akceptovala prítomnosť zamestnankyne obecného úradu (T. M.), aj keď

jej na to nedala výslovné oprávnenie; ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že jeho

zistenia nenasvedčujú, že by T. M. alebo iné nepovolané osoby aktívne zasahovali do

sčítania hlasov.

Vzhľadom na okolnosti, ku ktorým došlo v priebehu hlasovania do prenosnej

volebnej schránky v domove dôchodcov, ústavný súd považuje za správne (jednomyseľné)

rozhodnutie volebnej komisie, v zmysle ktorého vyhodnotila tieto hlasovacie lístky ako

neplatné, nemôže ale súhlasiť s tým, že tri z týchto hlasovacích lístkov následne volebná

komisia zaradila k platným hlasovacím lístkom. Ďalšie zistené nedostatky, ku ktorým došlo

v priebehu volieb starostu, považuje ústavný súd vzhľadom na návrh sťažovateľa, aby

vyhlásil voľby starostu za neplatné, v okolnostiach prípadu za nepodstatné.

Ústavný súd sumarizujúc dôsledky nezákonného postupu volebnej komisie

konštatuje, že prostredníctvom neho mohlo dôjsť k „znehodnoteniu“ hlasovania najviac

39 oprávnených voličov (ktorí ale nepožiadali zákonom ustanoveným spôsobom

o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky), pričom rozdiel medzi hlasmi odovzdanými

pri voľbách sťažovateľovi a odporcovi predstavuje 86 hlasov. Z uvedeného vyplýva, že aj

v prípade, ak by hlasy všetkých voličov, ktorých hlasy boli „znehodnotené“, resp. ktorým sa

v domove dôchodcov neumožnilo voliť (39), boli odovzdané v prospech sťažovateľa, bol by

výsledok volieb rovnaký, ako bol riadne uverejnený, t. j. za starostu obce by bol zvolený

odporca. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ síce v zásade uniesol dôkazné bremeno

vo vzťahu k spornosti hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v domove

dôchodcov, ale ďalšie jeho námietky formulované vo volebnej sťažnosti sa nepreukázali,

resp. sú z hľadiska výsledku volieb starostu irelevantné.

Aj keď zo zistení ústavného súdu vyplýva, že pri voľbách starostu došlo k hrubému

a viacnásobnému porušeniu , t. j. k vysokej intenzite protizákonnosti

volieb starostu, nemožno zároveň na ich základe spochybniť, že vo voľbách starostu obce

Číž konaných 27. novembra 2010 získal najviac platných hlasov odporca. Za daných

okolností teda výsledok volieb starostu zodpovedá väčšinovej vôli oprávnených voličov

prejavenej vo voľbách, čo v konečnom dôsledku neumožňuje, aby ústavný súd vyhovel

návrhu sťažovateľa a vyhlásil voľby starostu za neplatné. Ústavný súd preto podľa § 63

ods. 1 písm. d) sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011