Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 76/2011
PDF · 464.29 KB
No categories available
PL. ÚS 76/2011
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Á. C., B., zastúpeného advokátom JUDr. G. H., B., ktorou
namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce B. konaných
27. novembra 2010, za účasti A. S., B., vedenú pod sp. zn. Rvp 7644/2010, sťažnosť Mgr. I.
C., B., zastúpenej advokátom JUDr. G. H., B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť
volieb do Obecného zastupiteľstva obce B. konaných 27. novembra 2010, za účasti J. K., B.,
vedenú pod sp. zn. Rvp 7655/2010 a sťažnosť H. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. G. H.,
B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce B. konaných
27. novembra 2010, za účasti J. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. B., N., vedenú pod
sp. zn. Rvp 7656/2010 a takto
rozhodol:
1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 7644/2010, sp. zn.
Rvp 7655/2010 a sp. zn. Rvp 7656/2010 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 7644/2010.
2. Sťažnosti Á. C., Mgr. I. C. a H. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. decembra 2010 doručená (podaná na poštovú prepravu 8. decembra 2010) sťažnosť Á.
C., B. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb
do Obecného zastupiteľstva obce B. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) konaných
27. novembra 2010. Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 7644/2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ v 1. rade kandidoval
vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za poslanca obecného zastupiteľstva spolu
s ďalšími 28 kandidátmi. Do obecného zastupiteľstva sa volilo 9 poslancov. Sťažovateľ
v 1. rade (NEKA) získal 260 hlasov z celkového počtu 781 odovzdaných platných
hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva a skončil v poradí na 11. mieste
(ako 2. náhradník). Sťažnosť smeruje proti zvolenému kandidátovi A. S. (SMK), ktorý
získal 305 hlasov a umiestnil sa na 6. zvoliteľnom mieste. Rozdiel platných hlasov medzi
sťažovateľom v 1. rade a A. S. (ďalej len „odporca v 1. rade“) predstavuje 45 hlasov.
2. Ústavnému súdu bola 10. decembra 2010 doručená (podaná na poštovú prepravu
8. decembra 2010) aj sťažnosť Mgr. I. C., B. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), ktorou
namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva konaných
27. novembra 2010. Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 7655/2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v 2. rade kandidovala
vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za poslankyňu obecného zastupiteľstva spolu
s ďalšími 28 kandidátmi. Sťažovateľka v 2. rade (NEKA) získala 260 hlasov z celkového
počtu 781 odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva
a skončila v poradí na 10. mieste (ako 1. náhradník). Sťažnosť smeruje proti
predposlednému zvolenému kandidátovi J. K. (SMK), ktorý získal 267 hlasov. Rozdiel
platných hlasov medzi sťažovateľkou v 2. rade a J. K. (ďalej len „odporca v 2. rade“)
predstavuje 7 hlasov.
3. Ústavnému súdu bola 13. decembra 2010 doručená (podaná na poštovú prepravu
8. decembra 2010) sťažnosť H. K., B. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“, spolu ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce B. (ďalej
len „obec“) konaných 27. novembra 2010. Sťažnosť je vedená pod sp. zn. Rvp 7656/2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v 3. rade kandidovala
vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšími troma
kandidátmi. Za starostu obce bol zvolený J. S. (SMK), ktorý získal 336 hlasov z celkového
počtu 801 odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Sťažovateľka
v 3. rade (NEKA) získala 296 hlasov a umiestnila sa v poradí na 2. mieste za J. S. (ďalej len
„odporca v 3. rade“; spolu ďalej len „odporcovia“). Rozdiel platných hlasov medzi
sťažovateľkou v 3. rade a odporcom v 3. rade ako zvoleným starostom obce predstavuje 40
hlasov.
4. Sťažovatelia v sťažnostiach prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
namietali, že vo voľbách do orgánov samosprávy obce došlo k porušeniu čl. 30 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 1 a § 31 ods. 6 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346//1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Dôvody namietanej neústavnosti
a nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce boli vo všetkých sťažnostiach identické,
pričom sťažovatelia namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb vo volebnom obvode B.
v dôsledku „... nedodržania zákonom stanovenej formy nahlasovania žiadosti voličov
zo zákonom daných dôvodov o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky,
čím došlo k vytvoreniu nezákonného zoznamu oprávnených voličov..., ktorí boli oprávnení
hlasovať prostredníctvom prenosnej volebnej schránky...
... postupu okrskovej volebnej komisie v obci B., ktorým bolo niektorým oprávneným
voličom... zmarená možnosť hlasovať zvoleným spôsobom a to prostredníctvom prenosnej
volebnej schránky...
... nedodržania zákonom a Ústavou SR daného práva tajného hlasovania pri
hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky...“.
5. Dôvody namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb sťažovatelia preukazujú
týmito skutkovými okolnosťami:
«... 10 dní pred konaním volieb do orgánov miestnej samosprávy bola presne
nezisteným pracovníkom obecného úradu obce B. verejne vyhlásená prostredníctvom
obecného rozhlasu možnosť hlasovania prenosnou volebnou schránkou, ktorá sa mala
podávať (i) osobne na obecnom úrade, (ii) na poštovom úrade, v obci B., (iii)
prostredníctvom poštového doručovateľa poštového úradu obce B., resp. (iv) telefonicky na
obecnom úrade B. na oznámenom telefónnom čísle - pevnej linke.
... Napriek vyššie uvedenému spôsobu nahlasovania žiadostí... voličov... o hlasovanie
prostredníctvom prenosnej volebnej schránky sa v skutočnosti nahlasovanie dialo tak, že
pred konaním volieb resp. v deň konania volieb niektorí voliči nahlasovali svoju žiadosť
o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky priamo na mobilné telefónne
číslo poštového doručovateľa resp. na mobilné telefónne čísla iných osôb pracujúcich na
obecnom úrade resp. na mobilné telefónne čísla členov volebnej komisie, pričom
nahlasovanie sa vykonávalo aj prostredníctvom iných osôb než žiadateľa, a to v niektorých
prípadoch aj v rámci hromadnej žiadosti.
... dňa 27.11.2010, t.j. v deň konania volieb o 7.00 hod. poštový doručovateľ (K. K.,
ktorá bola zároveň členkou volebnej komisie) predložil rukou písaný zoznam žiadateľov,
ktorí požiadali o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky (ďalej len
„pôvodný zoznam voličov“), pričom pôvodný zoznam voličov obsahoval počtom žiadateľov
66 výlučne mená a priezviská žiadajúcich a niektoré mená v počte 15 boli vyčiarknuté
z pôvodného zoznamu voličov.
... Nakoľko podľa názoru dvoch členov volebnej komisie... E. G. a Á. R., predmetný
pôvodný zoznam voličov... nemohol byť považovaný za riadne vyhotovený v súlade s... § 31
ods. 6 Zákona o voľbách do samosprávy, a to s poukazom na množstvo vyčiarknutých
mien... na dotaz podpredsedu volebnej komisie, Á. R. a zapisovateľa volebnej komisie, A. B.,
títo telefonicky požiadali predsedu okresnej volebnej komisie (Ing. S.) o vyjadrenie sa, či
takýto... zoznam... môže byť považovaný za platný a... použitý pre účely hlasovania
prostredníctvom prenosnej volebnej schránky. Na základe vyššieho telefonického rozhovoru
predseda okresnej volebnej komisie vyhlásil pôvodný zoznam voličov za neplatný a zakázal
ho používať...
Následkom vyššie popísaného nezákonného postupu predsedu okresnej volebnej
komisie (Ing. S.) došlo v priebehu konania volieb (27.11.2010) k situácii, že rozhodnutím
okrskovej volebnej komisie... bez prijatia písomného uznesenia... bolo rozhodnuté, že voliči
uvedení v pôvodnom zozname voličov... majú nahlasovať svoju žiadosť o hlasovanie
prenosnou volebnou schránkou osobne alebo prostredníctvom rodinných príslušníkov vo
volebnej miestnosti priamo zástupcom okrskovej volebnej komisie alebo telefonicky do
volebnej miestnosti na tam zriadenú pevnú linku.
... o tejto zmenenej forme nahlasovania žiadosti o hlasovanie prostredníctvom
prenosnej volebnej schránky už okrsková volebná komisia, ani pracovníci obecného úradu
verejne neinformovali nielen všeobecne oprávnených voličov v obci B. prostredníctvom
obecného rozhlasu, ale ani tých voličov, ktorí sa pôvodne v dobrej viere nahlásili do
pôvodného zoznamu voličov...
Následkom vyššie popísanej vzniknutej situácie bola tá skutočnosť, že voliči sa na
hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky nahlasovali prostredníctvom
rodinných príslušníkov, ktorí sa o „zneplatnení“ pôvodného zoznamu voličov dozvedeli
v rámci ich hlasovania vo volebnej miestnosti alebo prostredníctvom osôb, ktorí z titulu
výkonu ich funkcie o „zneplatnení“ pôvodného zoznamu voličov vedeli, avšak nikdy nebol
vyhotovený oficiálny náhradný zoznam voličov hlasujúcich takýmto spôsobom. Vyhotovoval
sa iba následný, rukou písaný zoznam o voličoch, ktorí odhlasovali prostredníctvom
prenosnej volebnej schránky (následný zoznam voličov, pozn.).
... S poukazom na vyššie uvedené, voliči menom L. C. a Š. K., sa nedozvedeli o tom,
že zoznam pôvodného zoznamu voličov, na ktorom boli uvedení, bol zneplatnený. Voliči sa
taktiež nedozvedeli o tom, akým zákonným spôsobom majú požiadať o náhradné hlasovanie
prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, následkom čoho... týmto voličom bolo
znemožnené voliť, nakoľko prenosná volebná schránka... sa k nim v deň konania volieb...
vôbec nedostavila... Je možné predpokladať, že prípadov, keď volič nemohol hlasovať
z dôvodov uvedených vyššie, bolo oveľa viac.
... nastali situácie, keď prenosná volebná schránka, o ktorú voliči menom O. D., I.
K., A. T. požiadali, sa k voličom dostavila v neskorých večerných hodinách, kedy už mali
voliči dvere uzamknuté, nakoľko sa domnievali, že členovia volebnej komisie s prenosnou
volebnou schránkou už neprídu. Aj týmto spôsobom bolo zamedzené voličovi využiť svoje
volebné právo.
... voliči menom Z. K. a M. T. zo závažných/zdravotných dôvodov síce požiadali
o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v rámci pôvodného zoznamu
voličov, avšak v deň konania volieb sa voliči dozvedeli..., že zoznam... bol vyhlásený za
neplatný. Z uvedeného dôvodu voliči z dôvodu opatrnosti radšej odhlasovali vo volebnej
miestnosti... následne na to k voličom dopravili prenosnú volebnú schránku, pričom
hlasovanie prostredníctvom nej bolo už bezpredmetné... voliči bolí nútení využiť inú formu
hlasovania... čím im bolo znemožnené právo hlasovať zvolenou formou.
... volič menom E. T. zo závažných/zdravotných dôvodov taktiež požiadal
o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v rámci pôvodného zoznamu
voličov, avšak v deň konania volieb sa volič dozvedel prostredníctvom rodinných
príslušníkov, resp. známych, že zoznam... bol vyhlásený za neplatný. Volič sa preto
rozhodol, že odhlasuje vo volebnej miestnosti, pričom k voličovi prišla prenosná volebná
schránka napriek tomu, že o takýto spôsob... hlasovania... nikdy oficiálne nepožiadal.
...Vyššie popísané anomálie pokračovali v priebehu volebného dňa, kedy 22 voličov
z časti obce B. označovanej ako „B. osada“ údajne požiadalo v rámci jednej telefonicky
nahlásenej hromadnej žiadosti o hlasovanie prenosnou volebnou schránkou, pričom v
rámci tejto jednej žiadosti sa nepreukázala odôvodnenosť žiadosti v súlade s § 31 ods. 6
Zákona o voľbách do samosprávy.
... Zo svedectva dvoch členov volebnej komisie, E. G. a Á. R. vyplýva, že okrsková
volebná komisia vybavila „takto hromadne nahlásenú žiadosť o hlasovanie prostredníctvom
prenosnej volebnej schránky“ tak, že jej vyhovela a a následne vyslala dvoch zástupcov
okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou na miesto „B. osada“. Týmto
bolo porušené ust. § 31 ods. 6 Zákona o voľbách do samosprávy, nakoľko nebola
preukázaná závažnosť a opodstatnenosť žiadosti o hlasovania prostredníctvom prenosnej
volebnej schránky.
... 16 voličov z 22 nahlásených voličov majúcich bydlisko na mieste „B. osada“
odhlasovalo naraz pri motorovom vozidle člena okrskovej volebnej komisie, čím bola
porušená tajnosť hlasovania v zmysle ust. § 31 ods. 6 Zákona o voľbách do samosprávy.
Zostávajúci 6 nahlásení voliči nemali možnosť odhlasovať, nakoľko menovaní členovia
okrskovej volebnej komisie sa s prenosnou volebnou schránkou nedostavili k ich bydliskám
napriek tomu, že sa nachádzali na mieste samom , čím im bolo odňaté právo hlasovať do
orgánov samosprávy obce. ...
Členovia volebnej komisie, E. G. a Á. R. vyššie popísané nezákonné skutočnosti
uviedli po návrate do volebnej miestnosti ostatným členom okrskovej volebnej komisie.
Následne prebehlo rozhodnutie okrskovej komisie o týchto zistených skutočnostiach
v priebehu volieb prijaté vo forme uznesenia č. 2 a bolo rukou zapísané do zápisnice
okrskovej volebnej komisie... ktorá v častí V. (prehľad uznesení) uvádza, že dvaja členovia
volebnej komisie mali námietky voči nahlasovaniu a priebehu hlasovania prostredníctvom
prenosnej volebnej schránky... Tieto poznámky však už v časti VI. (prehľad uznesení)
zápisnice miestnej volebnej komisie neboli uvedené a taktiež k zápisnici miestnej volebnej
komisie nebola pripojená ako príloha časť zápisnice okrskovej volebnej komisie (časť V.)
pojednávajúca o týchto prijatých uzneseniach. ...»
V záverečnom zhrnutí dôvodov sťažnosti sťažovatelia uviedli, že žiadna
z popísaných foriem nahlasovania žiadostí o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej
schránky (ďalej len „volebná schránka“) pred voľbami nebola v súlade s § 31 ods. 6 zákona
o voľbách, pretože žiadosti voličov o túto formu hlasovania neboli adresované okrskovej
volebnej komisii (ďalej aj „volebná komisia“). Takto nebol platne vyhotovený zoznam
voličov, ktorí požiadali o túto formu hlasovania. Zároveň nezákonným postupom volebnej
komisie, ktorá nezverejnila zmenu formy nahlasovania žiadostí o prenosnú schránku, došlo
u tých voličov, ktorí v dobrej viere nahlásili svoju žiadosť do pôvodného zoznamu voličov
a v deň volieb spĺňali zákonom ustanovené dôvody, k situácii, že nešli osobne hlasovať
do volebnej miestnosti, a ani zo strany volebnej komisie im nebola predložená prenosná
schránka na hlasovanie. Týmto postupom došlo k odňatiu, resp. zmareniu ich práva
hlasovať. Volebná komisia neskúmala u tých voličov, ku ktorým vyslala prenosnú
schránku, či spĺňajú zákonom o voľbách ustanovené dôvody na túto formu hlasovania.
Pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky v časti obce „B. osada“
hlasovaním 16 z 22 „nahlásených“ voličov spoločne pri motorovom vozidle príslušného
člena volebnej komisie bola porušená tajnosť hlasovania v zmysle § 31 ods. 6 zákona
o voľbách. Zostávajúcim 6 nahláseným voličom bola nezákonným postupom členov
volebnej komisie odňatá možnosť hlasovať. Nezaradením prijatých uznesení okrskovej
volebnej komisie do zápisnice miestnej volebnej komisie v B. (ďalej len „MVK“) došlo
k postupu, že námietky členov okrskovej volebnej komisie prijaté vo forme uznesenia
neboli postúpené MVK. Podľa názoru sťažovateľov uvedené porušenia vzhľadom na ich
závažnosť samy osebe odôvodňujú vyhlásenie volieb do orgánov samosprávy obce pre
neústavnosť a nezákonnosť za neplatné.
Na základe uvedeného sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľka v 2. rade navrhli, aby
ústavný súd vyhlásil voľby do obecného zastupiteľstva pre neústavnosť a nezákonnosť za
neplatné. Sťažovateľka v 3. rade navrhla z dôvodu neústavnosti a nezákonnosti vyhlásiť
voľby starostu obce za neplatné.
Na preukázanie svojich tvrdení sťažovatelia k sťažnostiam pripojili zápisnicu
volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do orgánov samosprávy obce, zápisnicu MVK
o výsledku volieb v obci, tzv. pôvodný zoznam voličov, tzv. následný zoznam voličov,
čestné vyhlásenia Š. K. a L. C. zo 7. decembra 2010, čestné vyhlásenia Z. K. a M. T.
zo 7. decembra 2010, čestné vyhlásenie Á. R. zo 7. decembra 2010 a E. G. zo 7. decembra
2010. Sťažovatelia tiež navrhli vypočuť členov MVK E. G. a Á. R.
II.
Ústavný súd si v zmysle § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) výzvou
zo 14. decembra 2010 vyžiadal od obce kompletnú volebnú dokumentáciu. Zároveň vyzval
odporcov, aby sa vyjadrili k sťažnostiam sťažovateľov.
K sťažnosti sťažovateľa v 1. rade sa vyjadril odporca v 1. rade podaním doručeným
ústavnému súdu 19. januára 2011, v ktorom žiadal uvedenú sťažnosť zamietnuť z týchto
dôvodov:
„Pri osobnom rozhovore so sťažovateľom dňa 14.01.2011 na moju otázku, prečo
podal sťažnosť na moju osobu, hoci som získal vo voľbách 305 hlasov voličov / por.č. 6/
oproti jeho 260 hlasom / por.č. 11/ povedal to, že k vôli tomu, že nepatrím do ich skupiny
nezávislých kandidátov zoskupených okolo nezávislej kandidátky na starostu obce. Na
ďalšiu otázku, prečo nepodal sťažnosť na kandidátov, ktorí získali menej hlasov ako ja, dal
nasledujúce vysvetlenie: Predsa nebudem podávať sťažnosť na tých, ktorí sú z pomedzi
nás... Z tejto odpovede mi je jasné, že je zaujatý voči mojej osobe. ...
Dňa 15.01.2011 som osobne navštívil pána Š. K. Povedal mi, že vo štvrtok v týždni
volieb telefonicky nahlásil svoju požiadavku volenia prenosnou volebnou schránkou na
Obecný úrad v B. Túto požiadavku volebná komisia v deň volieb zrušila. Pán Š. K. o tomto
zrušení nevedel, a nevedel ani to, že svoju požiadavku musí zopakovať aj v deň volieb. Pár
dní po voľbách E. G., členka volebnej komisie, a ešte jedna žena navštívili pána K. ...
Priniesli mu jedno tlačivo na podpis, ktoré bolo napísané v slovenskom jazyku. Pán K.
povedal, že on nevie po slovensky. E. G. povedala, že na tom tlačive je to, že viacerí
dôchodcovia-voliči nemali možnosť voliť prenosnou volebnou schránkou jej zavinením, hoci
voľby formou prenosnej volebnej schránky riadil Á. R., tiež člen volebnej komisie. Pán K.
tlačivo podpísal v dobrej viere s tým, aby nemala problémy, veď jeden hlas, podľa neho,
takého starého 86 ročného človeka aj tak nemôže rozhodovať. E. G. mu zatajila, že to
tlačivo bolo čestné prehlásenie a bude použité na podanie sťažnosti sťažovateľa... Podľa
môjho úsudku E. G. klamala a podvádzala. …
Pani O. D. a A. T. požiadali o prenosnú volebnú schránku, ale tá sa kvôli časovým
sklzom dostavila až v neskorších večerných hodinách... Napriek tomu, že nemohli využiť
svoje volebné právo, nesťažovali sa nikomu. O tom, že ich mená sú uvedené v sťažnosti sa
dozvedeli odo mňa...
Pani E. T. sa dozvedela odo mňa, že jej meno je použité v sťažnosti. Jej rodinní
príslušníci jej umožnili hlasovanie vo volebnej miestnosti a ona nepodala žiadnu sťažnosť
nikomu o voľbách...
Všetcia horeuvedení voliči v mojom vyjadrení ,sú pobúrení z takéhoto nekorektného
jednania sťažovateľa Á. C. bez ich súhlasu.
Ďalej členovia volebnej komisie konštatovali, že podľa ich názoru Á. R. a E. G.
nevykonávali svoju funkciu nestranne i napriek tomu, že sľub člena miestnej volebnej
komisie podpísali. ...
Na základe horeuvedených zistených skutočností Vás žiadam o výsluch zostávajúcich
členov volebnej komisie... a... zapisovateľky volebnej komisie...“
Odporca v 1. rade svoje vyjadrenie doplnil podaním doručeným ústavnému súdu
krátkou cestou pri vykonávaní výsluchov svedkov 24. januára 2011.
K sťažnosti sťažovateľky v 2. rade sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril
odporca v 2. rade podaním doručeným ústavnému súdu 18. januára 2011, v ktorom žiadal
uvedenú sťažnosť zamietnuť a k jej dôvodom uviedol:
«V prvom rade, mi nie je jasné, prečo sťažovateľka napádala moju osobu, keď som
vo voľbách získal 267 hlasov oproti jej 260 hlasom pričom s počtom hlasov 262 uspel ďalší
kandidát.
Podľa mojich informácií, ktoré som získal od obyvateľov obce - voličov v deň
volieb... vo volebnej miestnosti vládlo napätie vyvolané hádkou volebnej komisie, ktorá
preberala problematiku prenosnej volebnej schránky. Podľa mojich informácií dvaja
členovia komisie konkrétne Á. R. a E. G. boli výslovne proti doteraz zaužívanému
nahlasovaniu žiadostí o prenosnú volebnú schránku, pričom však podľa ostatných členov
volebnej komisie zákon túto problematiku upravuje len veľmi stručne a okrajovo. V zákone
sa neuvádza kto je tá osoba, ktorá môže takúto žiadosť o prenosnú volebnú schránku
nahlásiť a či jedna osoba - oprávnený volič - koľko žiadostí môže nahlasovať. Z tohto
vyplýva, že jeden volič môže nahlásiť žiadosť o prenosnú volebnú schránku hoc aj 50
občanom - voličom, ktorí majú na to závažné, najmä zdravotné dôvody. Toto napätie medzi
členmi volebnej komisie bolo cítiť aj v čase, keď som vstúpil do volebnej miestnosti.
Správa, že volebná komisia neakceptovala žiadosť o prenosnú volebnú schránku
nahlásenú jedným voličom sa veľmi rýchlo v obci rozšírila čo vyvolalo značný rozruch
medzi voličmi obce. Podľa sťažnosti iba jeden volič, konkrétne p. Š. K. nemal možnosť
hlasovania práve už z vyššie uvedeného dôvodu, avšak volič sťažnosť nepodával a podľa
mňa tento jeden hlas nemá podstatný vplyv na výsledok volieb
Na základe informácií od členov volebnej komisie volič menom L. C. síce požiadala
o prenosnú volebnú schránku prostredníctvom poštovej doručovateľky, ktorá túto žiadosť aj
tlmočila volebnej komisii, avšak jej nevesta E. C. pred hlasovaním vo volebnej miestnosti
oboznámila členov volebnej komisie, že p. L. C. si vec rozmyslela a hlasovať nebude, t. j.
o prenosnú volebnú schránku nežiada. Ďalej členovia komisie povedali, že podľa ich názoru
Á. R. a E. G. nevykonávali svoju funkciu nestranne i napriek tomu, že sľub člena miestnej
volebnej komisie podpísali.
... podotýkam, že Mgr. I. C. nezávislá kandidátka za poslanca obecného
zastupiteľstva verejne podporovala nezávislú kandidátku na starostu obce H. K. a ostatných
nezávislých kandidátov za poslancov obecného zastupiteľstva zoskupených okolo vyššie
uvedenej nezávislej kandidátky na starostu obce. Ako dôkaz prikladám fotokópiu výtlačku
„B. hírmondó“ (v maďarskom jazyku bez overeného prekladu, pozn.).
V záujme získania ďalších skutočností týkajúcich sa volieb konaných dňa 27.11.2010
žiadam o výsluch zostávajúcich členov volebnej komisie a aj výsluch zapisovateľky volebnej
komisie.»
Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky v 3. rade vyjadril
prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj odporca v 3. rade podaním doručeným
ústavnému súdu 17. januára 2011, v ktorom žiadal uvedenú sťažnosť zamietnuť. K prvej
z uvedených námietok, že nebola dodržaná zákonom ustanovená forma nahlasovania
žiadostí voličov o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, uviedol:
«... táto problematika je v zákone upravená len okrajovo a veľmi stručne... citované
ustanovenie zákona neupravuje tzv. zákonom stanovenú formu nahlasovania žiadosti
voličov o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky. V zákone je len
upravené, že volič má svoju požiadavku... adresovať okrskovej volebnej komisii. V zákone
sa nehovorí, či takúto požiadavku môže... za oprávneného voliča... na základe jeho
poverenia a splnomocnenia, vykonať aj iná na to určená osoba... ak zákon priamo tento
postup v danej dielčej otázke neupravuje... „technicky“ môžu takýto voliči poveriť hocijakú
právnickú alebo fyzickú osobu na tlmočenie ich žiadosti o vykonanie takéhoto spôsobu
voľby. Vychádzajúc z týchto právnych poznatkov, sa potom celá záležitosť technicky
pretavila v aktuálnom čase nie len pri týchto, ale aj pri predchádzajúcich komunálnych
voľbách tak, že takýto voliči nahlasovali svoju požiadavku okrskovej volebnej komisii
prostredníctvom obecného úradu, resp. jeho povereného pracovníka, prostredníctvom
poštovej doručovateľky, alebo iných vhodných na to určených osôb. Podľa môjho názoru v
miestnom rozhlase, v miestnej tlači a pod. bola výzva na nahlasovanie takejto požiadavky
tlmočená na základe rozhodnutia a v mene okrskovej volebnej komisii... po zosumarizovaní
došlých požiadaviek zo strany niektorých občanov - voličov sa vytvoril jeden ucelený
zoznam mien, ktorý bol potom odovzdaný okrskovej volebnej komisii. Ide o zaužívanú prax
pri voľbách do orgánov samosprávy v obci B. a nikdy predtým zo strany voličov alebo
protikandidátov na takýto spôsob vytvárania zoznamu voličov... vznesený nebol... vytvorený
zoznam takýchto voličov spochybnili dvaja členovia okrskovej volebnej komisii, medzi nimi
aj Ing. Á. R., ktorý... napriek svojmu sľubu nestrannosti z titulu funkcie člena miestnej
volebnej komisie pred voľbami otvorene sa postavil a agitoval za zvolenie sťažovateľky za
budúcu starostku obce B.
Aj keď námietky týchto dvoch členov miestnej volebnej komisie ohľadne
spochybnenia menného zoznamu voličov... najmä tej skutočnosti, že voliči svoju požiadavku
neadresovali priamo miestnej volebnej komisii... nemohla obstáť, pretože... mohla aj
miestna volebná komisia si na tvári miesta postupne preveriť, či je tento zoznam voličov...
dôveryhodný alebo nie. Jednoducho tým, že by občania sa priamo vyslovili, či takto voliť
chcú alebo nie, pričom vzhľadom na všeobecnú a vágnu formuláciu... v zákone, najmä pri
osobách starších a prestárlych, je aj z hľadiska všeobecného záujmu možné takejto
požiadavke skôr vyhovieť, ako ju zamietnuť. Nie je totiž v moci miestnej volebnej komisii
nejakým spôsobom exaktne preverovať... konkrétny zdravotný stav takéhoto voliča,
nehovoriac o tom, že za iný závažný dôvod uvedený vo všeobecnosti v zákone môže byť
práve a v prvom rade aj vek a... zdravotný stav toho ktorého voliča. ...»
Odporca v 3. rade tiež spochybnil tvrdenie uvedené v sťažnosti, že menovaný člen
okresnej volebnej komisie Ing. S. (správne má byť zapisovateľ obvodnej volebnej komisie
v K. Dr. S., pozn.) vyslovil presvedčenie o tom, že pôvodný zoznam voličov nemôže byť
považovaný za riadne vyhotovený v súlade so zákonom o voľbách, a súčasne inštruoval
volebnú komisiu tak, že nemôže byť použitý v súvislosti s hlasovaním prenosnou
schránkou.
Aj napriek tvrdeniu v sťažnosti, že volebná komisia o „zneplatnení“ pôvodného
zoznamu voličov verejne voličov neinformovala, voľby prostredníctvom prenosnej
schránky sa predsa len uskutočnili. V tejto súvislosti sama sťažovateľka v 3. rade
v sťažnosti uvádza, že volebná komisia informovala o možnosti požiadať o prenosnú
schránku všetkých do volebnej miestnosti priebežne prichádzajúcich voličov, ako aj
občanov, ktorí sa zdržiavali v bezprostrednej blízkosti volebnej miestnosti. V tejto súvislosti
odporca v 3. rade uviedol: „... všetci, ktorí chceli, takýmto spôsobom odvolili a na tom
nemení nič fakt, že podľa sťažovateľky dvaja takto nahlásení voliči vraj už nevolili
v dôsledku toho, že sa dvaja poverení pracovníci miestnej volebnej komisii dostavili k týmto
voličom v čase, keď už mali všetko pozatvárané a na zvonenie, resp. búchanie na dvere,
nereagovali. Myslím si, že každý kto chcel, vedel, dokedy môžu voliči v ten deň hlasovať
a teda ak chceli voliť, mali do konca volebného, času zabezpečiť, aby sa k nim pracovníci
miestnej volebnej komisie riadne a bezpečne dostali. Čo sa týka... voliča L. C. ... udávam, že
mám také informácie od zostávajúcich členov miestnej volebnej komisie, že veľmi blízka
príbuzná uvedenej osoby... po vykonaní aktu volieb členom komisie oznámili, že...
menovaná... si celú záležitosť rozmyslela a voliť nechce. Čo sa týka voliča Š. K. ...
poukazujem na to, že samotný Š. K. podľa mojich informácii ústavnú sťažnosť o tom, že mu
bolo znemožnené voliť nepodal a z hľadiska protikandidátky, ktorá prehrala o 40 hlasov...
uvedený jeden hlas, čo je v prospech sťažovateľky, by výsledok volieb nezvrátil.“
Skutočnosť, že niektorí voliči, ktorí požiadali o prenosnú schránku v rámci
pôvodného zoznamu voličov, z dôvodu opatrnosti radšej odhlasovali vo volebnej miestnosti,
je irelevantná pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti volieb.
V súvislosti s námietkou o nedodržaní tajnosti hlasovania pri hlasovaní
prostredníctvom prenosnej volebnej schránky odporca v 3. rade uviedol: „... zákonnosť
volieb... prenosnou volebnou urnou majú vo všeobecnosti zabezpečiť tam vyslaní poverení
členovia miestnej volebnej komisie. Je zaujímavé, ale nie možno náhodné, že práve v tomto
prípade boli na takýto spôsob voľby do miestnej časti B. osada... vyslaní práve už
spomínaní Á. R. a tiež E. G. Menovaní členovia miestnej volebnej komisie vraj po vykonaní
aktu volieb vydali svedectvo, podľa ktorého... voliči bývajúci v miestnej časti B. osada
nevykonali akt voľby tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania. ... takto poverení
a vyslaní... členovia miestnej volebnej komisie mali dbať na to, aby voľby prebehli v súlade
so zákonom a nemali umožniť voličom hlasovať tak, aby napr. nebola zabezpečená tajnosť
hlasovania. Vzhľadom však na horeuvedené súvislosti mám zato, že zo strany Á. R. a E. G.
ide o dodatočne vyfabrikované účelové tvrdenia na popud a možno žiadosť sťažovateľky.
Poukazujem na to, že všetci členovia volebnej komisie napokon svojim vlastnoručným
podpisom uznali zákonnosť a výsledky volieb starostu v obci B...
Čo sa týka tej skutočnosti, že z B. osady bola požiadavka na vykonanie voľby formou
prenosnej urny u troch voličov a napokon využilo takúto možnosť hlasovania až 22 voličov,
sa domnievam, že to, že hlasovalo toľko voličov, pripustili vyslaní členovia miestnej
volebnej komisie Á. R. a E. G., pretože zrejme uznali argumenty voličov z uvedenej osady,
ktorí chceli na jednej strane využiť svoje volebné právo, ale na druhej strane zas sa im
zdalo nezmyselné a zbytočné cestovať alebo sa dopraviť... do obce B., keď mohli hlasovať...
na mieste samom. ... Som toho názoru, že toto nemožno uvedeným voličom vytýkať a na
druhej strane, keby členovia miestnej volebnej komisie uvedeným voličom odmietli dať
hlasovať takýmto spôsobom, zrejme by z ich strany mohlo vzniknúť podozrenie na
nezákonný postup, resp., strnulý a bigotný výklad a aplikáciu príslušných zákonných
ustanovení. Na všetky ostatné aspekty hlasovania však mali jednoznačne dohliadať títo
poverení členovia. Takže sa mi zdá farizejské, keď v súčasnosti účelovo sťažovateľke
podpisujú prehlásenia a neboli schopní zabezpečiť tajnosť hlasovania a férové podmienky
volieb...
... som preto toho názoru, že sťažovateľka nepreukázala a preukázať ani nevie, že by
voľby starostu obce B. dňa 27.11.2010 prebehli nezákonným spôsobom a spôsobom, ktorý
by mal za daných konkrétnych okolností vplyv na výsledok voľby zo strany oprávnených
voličov vo volebnom okrsku obce B.“
Odporca v 3. rade k svojmu vyjadreniu v prílohách predložil fotokópiu zápisnice
z prvého zasadnutia MVK zo 7. októbra 2010, súčasťou ktorej je aj sľub, ktorý zložili všetci
členovia MVK, a úradný preklad časti textu predvolebného článku uverejnený v miestnych
novinách (v maďarskom jazyku) z novembra 2010 s výzvou člena MVK Á. R., aby voliči
volili za starostku obce sťažovateľku v 3. rade.
Podaním doručeným ústavnému súdu 21. januára 2011 sa k dôvodom sťažností
spoločne vyjadrili aj ďalšie členky MVK A. K., O. K., K. K. a zapisovateľka MVK A. B.,
v ktorom uviedli:
«... volebná komisia nie je kompetentná posúdiť, ktorý žiadateľ o prenosnú volebnú
schránku je oprávnený podať túto žiadosť, nakoľko komisia nevie posúdiť nikoho zdravotný
stav. Tajnosť hlasovania z našej strany porušená nebola.
... ani po viacnásobnom preštudovaní zákona, ktorý sme dostali v bružúrke
s ostatnými zákonmi, resp. ich výňatky, od Obvodného úradu... sme sa nedočítali konkrétnej
formy nahlasovania žiadostí, teda zákon to jednoznačne neurčuje. Ani po telefonáte
zapisovateľky komisie na Obvodnú volebnú komisiu sme presné vysvetlenie formy
nahlasovania žiadostí o prenosnú volebnú schránku nedostali, bolo povedané iba to, že
žiadosti sa majú podávať priamo komisii v deň volieb, avšak nebolo povedané, že kto môže
takúto žiadosť podávať a koľko môže žiadostí nahlásiť.
... nechápeme výraz „pôvodný zoznam voličov“... Pravdou je, že bolo napísaných
zopár mien na papier formátu A4 - avšak to nebol žiaden zoznam voličov. Vyhotovil sa iba
ako pomôcka, ktorá obsahovala mená žiadateľov o prenosnú volebnú schránku. Tieto
žiadosti sa síce nahlásili hromadne, ale v zákone sa to nezakazuje. Práve túto pomôcku
napadli dvaja členovia komisie E. G. a Á. R., s tým, že táto pomôcka je nevyhovujúca.
Z tohto vyplývajúc vznikla medzi členmi volebnej komisie k ostrej hádke, ktorej svedkami
boli aj voliči vo volebnej miestnosti a voliči čakajúci na chodbe pred volebnou miestnosťou.
Následkom hádky medzi členmi komisie sa informácie o nezhodách okolo prenosnej
volebnej schránky rýchlo rozšírila a ľudia začali nahlasovať žiadosti opätovne.
... uznesenie o tejto nehode napísané nebolo, nakoľko sa členovia komisie napokon
dohodli, a nie uzniesli. Podotýkame, že už spomínaný 2 členovia komisie od skorého rána
robili všetko v záujme toho, aby sa narušil riadny priebeh hlasovania. Sústavne a vedome
vytvárali situácie, ktoré potom v komisii vytváralo napätie. Nakoľko žiadosti o prenosnú
volebnú schránku začali znovu nahlasovať rod. príslušníci, známi alebo susedia
žiadateľov ,komisia sa s ráno odovzdanými žiadosťami prestala zaoberať, pretože sa
dohodli tak, / a to iba preto , aby bol už vo volebnej miestnosti pokoj a kľud, a aby bol
zabezpečený dôstojný priebeh hlasovania/ že budú akceptovať iba tie žiadosti ktoré
nahlásia počas dňa. Ešte raz zdôrazňujeme, že predsedkyňa komisie a dvaja členovia O. K.
a K. K. pristúpili na túto dohodu iba preto, aby konečne hádka vo volebnej miestnosti
utíchla.
... práve Á. R. a E. G. boli výslovne proti tomu aby boli voliči informovaní o spôsobe
nahlasovania žiadostí o prenosnú volebnú schránku. V sťažnosti sa hovorí, že voliči volali
na naše mobilné telefónne čísla. Áno volali, avšak ani naše telefónne číslo nie sú utajené, sú
verejné a voliči si mohli tieto čísla pozrieť v telefónnom zozname. A nakoľko sa jedná o ľudí
populárnych v kruhu obyvateľov, viacerí naši občania vedeli telefónne čísla týchto osôb.
Obyvatelia obce mali vedomosť o tom, kto je vo volebnej komisii. Poznamenávame, že
členovia komisie menovite O. K. a K. K. sú zamestnankyne Slovenskej pošty, sú s občanmi
obce v dennom styku, a ľudia ich považujú za serióznych, dôveryhodných a úprimných ľudí,
taktiež aj predsedkyňu volebnej komisie, ako aj zapisovateľku.
... Prenosná volebná schránka nebola vyslaná k žiadnemu voličovi, ktorý o to
nepožiadal.
... p. L. C. nahlásila svoju žiadosť o prenosnú volebnú schránku prostredníctvom
poštovej doručovateľky, avšak jej nevesta v hlasovacej miestnosti komisii povedala, že jej
svokra hlasovať nebude, o prenosnú volebnú schránku nežiada... p. Š. K. svoju žiadosť
o prenosnú volebnú schránku neobnovil a nakoľko ráno doručené žiadosti na naliehanie 2
členov komisie boli považovaný za neexistujúce komisia nevyšla k už spomínanému voličovi
s prenosnou volebnou schránkou. Menovaný sa na túto skutočnosť nikdy nesťažoval.
... sklzy pri hlasovaní s prenosnou volebnou schránku skutočne nastali, vďaka
členom komisie Á. R. a E. G., ktorí i napriek viacnásobného pokynu predsedkyne volebnej
komisie s prenosnou volebnou schránkou vyjsť odmietli. Týmto sklzom nastala situácia, že
na niektoré miesta sa komisia s prenosnou volebnou schránkou dostavila v neskorších
popoludňajších hodinách, t.j. po 1700 hod, kedy je v tomto časovom období tma. Následkom
tohto už starší obyvatelia pozamkýnali brána, komisia sa nevedela dostať dnu k voličovi.
Keďže sa voľby konali do 2000 hod nezákonnosť sa nestala, nakoľko komisia s pren. vol.
schránkou vyšla a keďže sa dovnútra k voličom dostať nevedeli, čo však nie je chybou
komisie.
... v zákone nie je uvedené kto a koľko žiadostí o prenosnú volebnú schránku môže
tlmočiť.
... žiadne motorové vozidlo člena komisie nebolo používané počas konania volieb.
Z časti „B. osada“ nahlásili žiadosť o prenosnú volebnú schránku 4 voliči, ostatní
voliči tam bývajúci nahlásili svoje žiadosti o hlasovanie prostredníctvom prenosnej
volebnej schránky na mieste samom, v čom im vyslaní dvaja členovia komisie vyhoveli
práve z toho dôvodu, že osada je od obce samotnej vzdialená niekoľko kilometrov.
Asfaltovaná cesta vedúca z osady prechádzala na súkromnom pozemku. Vlastník túto cestu
dal zatarasiť, je nepriechodná. Tajnosť hlasovania mali zabezpečiť vyslaní členovia komisie
/ podľa zákona/ a nakoľko Á. R. vykonával v komisii funkciu podpredsedu tejto povinnosti
by si mal byť vedomý.
... sme toho názoru, že členovia komisie E. G. a Á. R. svoju funkciu nevykonávala
nestranne. Od začiatku hlasovania už spomínaní dvaja členovia komisie hľadali spôsoby
ako zabrániť riadnemu priebehu volieb. Schválne a sústavne vyvolávali napätie v komisii
a v hlasovacej miestnosti samotnej. Po ukončení hlasovania / po 2000 hod/ pri sčítavaní
hlasov spolupracovali. Problém nenastal ešte ani vtedy, keď už bolo zrejmé, ktorý kandidát
za starostu obce voľby vyhral. Problém nastal až potom, keď sa spočítali hlasy na
poslancov, a keď už bolo zrejmé, že zo zoskupenia nezávislých kandidátov za poslancov OZ
zoskupených okolo nezávislej kandidátky na post starostu obce H. K. sa podľa počtu
získaných hlasov dostali do Obecného zastupiteľstva iba 2 kandidáti. Vtedy Á. R.
poznamenal, že do zastupiteľstva sa dostala „opozícia“. I z tejto jeho poznámky bolo viac
než jasné, že je zaujatý voči osobe H. K. a nevykonával svoju činnosť v komisii nestranne.
Po zistení už úplných výsledkov volieb znovu začali dvaja členovia komisie Á. R. a E. G.
vyvolávať hádky a napätie v komisii. Zápisnicu však podpísali, čo znamená, že súhlasili
s výsledkami volieb.
Členovia Komisie A. K., O. K. a K. K. vyhlasujú, že svoju funkciu vykonávali
svedomite a nestranne.
Nikto z oprávnených voličov nehlasovalo v tiesni ani pod nátlakom inej osoby.
Vyhlasujú, že voľby konané dňa 27.11.2010 prebehli v súlade so zákonmi.»
Prílohou vyjadrenia bolo čestné vyhlásenie E. C. zo 17. januára 2011, v ktorom
potvrdila, že v deň volieb priamo vo volebnej miestnosti odvolala žiadosť o prenosnú
volebnú schránku pre svoju svokru L. C.
Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal v priestoroch Obecného
úradu v B. 24. januára 2011 výsluchy svedkov navrhnutých sťažovateľmi. Ústavný súd
v predmetnej veci vypočul aj ďalšie členky MVK a jej zapisovateľku, spolu teda vypočul 6
svedkov: Á. R., E. G., A. K., K. K., O. K. a A. B.. Pri výsluchoch boli osobne prítomní
sťažovateľka v 3. rade, právny zástupca sťažovateľov, odporcovia, právny zástupca odporcu
v 3. rade, ako aj sudca ústavného súdu Juraj Horváth.
Právny zástupca sťažovateľov k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
dôvodov uvedených v sťažnosti, ako aj v nej uvádzaných skutočností.
Právny zástupca odporcu v 3. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
vyjadrení uvedených v podaní doručenom ústavnému súdu 17. januára 2011.
Odporca v 2. rade nad rámec svojho vyjadrenia doručeného ústavnému súdu
18. januára 2011 uviedol, že bolo zvykom, že obecný úrad v obci vyhlásil možnosť voliť
prenosnou schránkou. Aj v ostatných voľbách bol verejne vyhlásený oznam o možnosti
voliť prenosnou schránkou, v deň volieb to však bolo zrušené. Nevedel uviesť, z akého
dôvodu. Ďalej uviedol, že počul, že člen MVK Á. R. bol v B. osade a ako člen MVK
nezabezpečil tajnosť volieb. Tiež počul, že Á. R. v deň volieb zrušil zoznam ľudí, ktorí mali
voliť prenosnou schránkou. Ľudia presne nevedeli, komu a ako majú nahlásiť, že chcú takto
voliť, a nie je to zrejmé ani zo zákona. Taktiež uviedol, že po voľbách navštívil
sťažovateľku v 2. rade, ktorá tvrdila, že ústavnú sťažnosť nechcela podať, ale ju
„nahovorili“ zo strany právneho zástupcu sťažovateľov.
Odporca v 1. rade nad rámec svojho vyjadrenia doručeného ústavnému súdu
19. januára 2011 uviedol, že sa po voľbách stretol s občanmi, ktorých čestné vyhlásenia boli
prílohou sťažností, a zistil od nich, že len od neho sa dozvedeli, že sú označení ako
svedkovia udalostí týkajúcich sa volieb. Má vedomosť, že ráno v deň volieb boli dohady
týkajúce sa správnosti volieb prenosnou schránkou, pričom člen MVK Á. R. mal zrušiť
zoznam voličov, ktorí pôvodne požiadali o možnosť hlasovať prenosnou schránkou
s odôvodnením, že uvedeným spôsobom môžu podľa zákona voliť len tí, ktorí o to
požiadajú zo závažných zdravotných dôvodov. Taktiež uviedol, že od Á. R. vie, že keď boli
členovia volebnej komisie vyslaní s prenosnou urnou, on sám povedal, že ak sa bude týmto
spôsobom voliť, budú problémy.
Svedok Á. R., podpredseda MVK, pri výsluchu uviedol, že v deň volieb okolo 7.00 h
predložila členka MVK K. K. zoznam ľudí, ktorí chceli voliť prostredníctvom prenosnej
schránky. Vzhľadom na to, že to nebol oficiálny zoznam, nebral ho do úvahy. Svedok po
nahliadnutí do tzv. pôvodného zoznamu voličov (ktorý je prílohou sťažností) potvrdil, že
ide o tento zoznam. Keďže vo volebnej komisii nebol jednotný názor na možnosť použitia
takéhoto zoznamu, telefonicky kontaktovali Dr. S., zapisovateľa obvodnej volebnej komisie
v K. (ďalej len „OVK“), ktorý uviedol, že tento zoznam nemáme brať do úvahy, preto sme
ho neakceptovali. Pred voľbami bola v miestnom rozhlase vyhlásená výzva, aby sa tí voliči,
ktorí chcú voliť prostredníctvom prenosnej schránky, prihlásili na pošte alebo na obecnom
úrade. Preto som navrhol, aby sa v miestnom rozhlase vyhlásilo, že „pôvodný zoznam
voličov“ volebná komisia nebude brať do úvahy. Tento návrh však nebol ďalšími členmi
volebnej komisie akceptovaný. Niektorí voliči, ktorí boli na zozname a dozvedeli sa, že sa
k nim prenosná schránka nedostaví, prišli osobne voliť do volebnej miestnosti. Volebná
komisia sa nakoniec dohodla, že sa bude voliť aj prenosnou schránkou, s ktorou vyšli
členky volebnej komisie E. G. a O. K. Svedok nevedel uviesť, kto bol iniciátorom verejnej
výzvy na prihlasovanie sa voličov na hlasovanie prostredníctvom prenosnej schránky.
Svedok ďalej uviedol, že mal viackrát pripomienky k spôsobu volieb, ktoré žiadal uviesť aj
v zápisnici, zapisovateľka ich však nechcela zapísať. Svedkovi bolo prečítané uznesenie č. 2
zo zápisnice volebnej komisie, kde je uvedené: „Dvaja členovia komisie mali námietky voči
priebehu nahlasovania žiadostí o prenosnú urnu a voči niektorým osobám žiadajúcich
prenosnú schránku. Pren. schránka bola na 86 miestach (adresách).“ Na otázku, či toto
boli jeho námietky, svedok túto skutočnosť potvrdil. K voľbám v B. osade svedok uviedol,
že v deň volieb asi po 15.00 h sa sústredilo asi 30 ľudí z B. osady s požiadavkou, že chcú
voliť, preto som tam z poverenia volebnej komisie šiel spolu s členkou komisie K. K. Zistili,
že z tejto osady malo právo voliť 22 voličov. Z 22 oprávnených voličov v B. osade
odvolilo16. Do B. osady sme prišli autom, zatrúbili sme pred jedným domom, na čo sa zišli
oprávnení voliči a na kapote auta vyplnili hlasovacie lístky a hodili do urny. Nikoho sme
nenútili ani nepresviedčali, koho majú voliť, a každý dobrovoľne zakrúžkoval kandidáta,
ktorého chcel. Svedok videl nezákonnosť volieb v B. osade v tom, že títo voliči nevolili za
plentou ani sami, ale že krúžkovali kandidátov na kapote auta, viac-menej hromadne.
Taktiež uviedol, že ako člen volebnej komisie bol poučený o svojich povinnostiach.
Pôvodne vôbec nechcel ísť do B. osady, len na naliehanie ďalších členov komisie sa
rozhodol, že pôjde. Vôbec mu nenapadlo, že by mohli byť problémy so spôsobom voľby,
preto neurobil nič pre to, aby táto voľba bola vykonaná iným spôsobom. K spôsobu volieb
som mal viac pripomienok, ako je uvedené v zápisnici, ale zapisovateľka ma prehovorila, že
to v zápisnici nemusí byť zapísané. Ďalší členovia volebnej komisie mali voči mojej osobe
výhrady, avšak dôvody nepoznám. Uviedol tiež, že zo strany MVK nebola podaná sťažnosť
na nadriadený volebný orgán na spôsob a priebeh volieb v obci. Na otázku, prečo pri
voľbách v B. osade nešli z domu do domu za jednotlivými voličmi, uviedol, že nemali
so sebou menný zoznam voličov, vedeli len to, že je tam 22 oprávnených voličov. Osobne
poznal mnohých z týchto voličov, pretože sú to jeho rovesníci. O tom, že sa bude voliť aj
prostredníctvom prenosnej schránky, sa v komisii nerozhodovalo hlasovaním, ale rozhodli
o tom 3 členky volebnej komisie. Svedok uviedol, že do MVK bol nominovaný za SDKÚ,
a tiež potvrdil, že v miestnych novinách vyzýval občanov obce, aby volili sťažovateľku
v 3. rade za starostku obce. Potvrdil tiež skutočnosť, že E. C. sa v deň volieb vyjadrila pred
volebnou komisiou, že jej svokra L. C. voliť nebude a nežiada o prenosnú volebnú
schránku.
Svedkyňa E. G., členka MVK, vo svojej výpovedi potvrdila, že ráno v deň volieb K.
K. priniesla menný zoznam ľudí, ktorí chceli voliť prostredníctvom prenosnej schránky
a ktorí sa prihlásili na základe verejnej výzvy prostredníctvom poštových doručovateľov
alebo obecného úradu. Nevedela uviesť, kto bol iniciátorom tejto výzvy. Svedkyňa
predložila originál tohto zoznamu, ktorý je totožný so zoznamom, ktorý predložili
sťažovatelia v prílohe svojich sťažností. Tento zoznam bol spochybnený z dôvodu
neúplnosti niektorých tam uvedených mien a adries. Na základe rozhovoru s Dr. S., ktorý
uviedol, že takýto zoznam nemôže byť hodnoverný, komisia rozhodla, že formou prenosnej
schránky môžu voliť len tí, ktorí o to požiadajú v deň volieb zo závažných dôvodov. Nebolo
to však vyhlásené obecným rozhlasom. Ďalej uviedla, že má podozrenie, že niekto
obvolával voličov, ktorí boli na pôvodnom zozname, aby prišli voliť na obecný úrad, čo sa
aj stalo. Títo voliči nemohli oficiálne vedieť, že pôvodný zoznam bol zrušený. Z poverenia
volebnej komisie bola svedkyňa vyslaná s prenosnou schránkou za voličmi v obci, ale
volieb v B. osade sa nezúčastnila, preto nevie uviesť, ako to tam prebiehalo. V deň volieb
o 9.00 h sa na základe telefonického oznámenia dozvedeli, že ľudia v B. osade majú záujem
voliť. Svedkyňa tiež uviedla, že súhlasí s obsahom zápisnice MVK, ale mala pripomienky
k zápisnici volebnej komisie, pretože v nej neboli uvedené jej námietky. Od zapisovateľky
žiadala opis zápisnice, ale tá to odmietla. Svedkyňa uviedla, že menný zoznam voličov pred
voľbami vyhotovovala poštová doručovateľka p. K., ktorá bola delegovaná za členku MVK
za stranu SMK. Podľa nej pochybnosti o mennom zozname nemali politické pozadie. Podľa
jej názoru informácia o „zneplatnení“ pôvodného zoznamu mala byť vyhlásená obecným
rozhlasom, aby ľudia vedeli, ako majú voliť. Svedkyňa nevedela uviesť, koľko bolo takých
voličov, ktorí boli na zozname a chceli voliť, ale v dôsledku nedorozumení im to nebolo
umožnené. Nepamätá sa, či sa aj v minulosti robili zoznamy takýchto voličov. Pôvodný
zoznam sme spochybnili aj preto, že tam boli uvedené aj mená ľudí, ktorých sme nevedeli
identifikovať – ani ja ako obyvateľka obce. Svedkyňa potvrdila, že spolu s p. R. spochybnili
spôsob volieb, čo je uvedené v zápisnici volebnej komisie. Na základe telefonických, ako aj
osobných žiadostí voličov o vykonanie volieb prenosnou schránkou bola aj svedkyňa
osobne za týmito voličmi. Takto ich volilo 38, čím sa vytvoril nový menný zoznam.
Zároveň potvrdila, že po voľbách navštívila Š. K., ktorý jej poskytol čestné vyhlásenie
o tom, že požiadal prostredníctvom obecného úradu o prenosnú schránku, v deň volieb však
za ním nikto s prenosnou schránkou neprišiel.
Svedkyňa A. K., predsedníčka MVK, vo výpovedi uviedla, že už ráno o 7.00 h v deň
volieb Á. R. uviedol, že volebná komisia bude mať problémy s prenosnou urnou. Tieto
problémy aj nastali, ale až vtedy, keď bolo zrejmé, aké budú výsledky volieb. Svedkyňa
uviedla, že podľa jej vedomostí po návrate Á. R. z B. osady z jeho strany neboli vznesené
námietky proti spôsobu voľby v osade. Pokiaľ ide o menný zoznam voličov, vo volebnej
komisii prebiehali diskusie, avšak nenašli žiadne riešenie problému, kedy a kde sa majú
prihlásiť tí, ktorí žiadajú voliť prostredníctvom prenosnej schránky. Dodala, že zloženie
volebnej komisie bolo v obci známe, o jej zložení bola informácia na úradnej tabuli obce.
Svedkyňa ďalej uviedla, že pôvodný zoznam voličov bol zneplatnený potom, ako členovia
komisie (nevedela uviesť ktorí) telefonovali s p. S. Po ich návrate títo členovia MVK
oznámili, že prostredníctvom prenosnej schránky môžu voliť len tí voliči, ktorí to v deň
volieb nahlásia menovite. Vzhľadom na okolnosti sa vo volebnej komisii rozhodli, že
dotknutým voličom to oznámia prostredníctvom príbuzných a známych, ktorí prišli voliť.
Na otázku, či bol vytvorený nejaký iný zoznam voličov, uviedla, že E. G. mala knižku,
v ktorej mala zoznam ľudí, ktorých si ona sama zapisovala, a zrejme išlo o zoznam ľudí,
ktorí chceli voliť prenosnou schránkou. Aj na základe tohto zoznamu sa potom vykonali
voľby prenosnou schránkou. Na základe telefonickej žiadosti pôvodne 3 občania z B. osady
požiadali o prenosnú volebnú schránku. Na základe tejto žiadosti sa komisia rozhodla, že
vyšle do B. osady 2 členov MVK – Á. R. a K. K. V B. osade volilo 16 voličov. Svedkyňa
tiež uviedla, že volebná komisia v zásadných otázkach rozhodovala väčšinou, ale k otázke
B. osady nehlasovala. Pokiaľ boli vôbec nejaké námietky k spôsobu volieb, bolo to preto, že
medzi členmi volebnej komisie boli napäté vzťahy. Svedkyňa potvrdila, že napísala článok
v miestnych volebných novinách, ktorý bol venovaný jej práci, ale nebol to článok,
v ktorom by sa pochvalne vyjadrovala o starostovi (odporcovi v 3. rade), a nebolo to počas
volebného moratória.
Svedkyňa K. K., členka MVK, vo výpovedi uviedla, že u nej sa prihlasovali ľudia,
ktorí chceli voliť prostredníctvom prenosnej schránky. Potvrdila, že p. R. potom, čo
telefonoval p. S., oznámil, že tento zoznam je neplatný a že voliť prenosnou schránkou
môžu len tí, ktorí sa v deň volieb menovite prihlásia. Nevedela uviesť, koľko bolo takých,
ktorí chceli takto voliť a nemohli, a či vôbec boli takí. Boli aj prípady (počet uviesť
nevedela), keď sa prenosná schránka dostavila k voličom až večer, a keďže už bola tma
a nevedeli, kto prišiel (videli len auto), nevpustili ich dnu a nevolili. Svedkyňa potvrdila, že
bola s p. R. v B. osade. Títo voliči nás však nevpustili do domov, preto jeden z nich odvolil
pred svojím domom a ďalší odvolili na kapote auta. Nikto ich však nenútil, koho majú voliť.
Svedkyňa písala zoznam tých ľudí, ktorí hlasovali. Svedkyňa uviedla, že bola toho názoru,
že bola oprávnená urobiť zoznam ľudí, ktorí chceli voliť do prenosnej schránky, keďže
pracuje ako poštová doručovateľka a zároveň bola členkou MVK. Do zoznamu zapisovala
záujemcov podľa ulíc a potom do zoznamu dopísala tých, ktorí boli nahlásení na obecnom
úrade. Po zneplatnení pôvodného zoznamu sa voliči žiadajúci voliť do prenosnej schránky
prihlasovali telefonicky, pričom zoznam týchto žiadateľov robila E. G. Z B. osady požiadali
o voľbu do prenosnej urny voliči I. N. a I. R. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov
nevie uviesť, či E. V. a G. V. vôbec volili.
Svedkyňa A. B., zapisovateľka MVK, pri výsluchu uviedla, že výhrady, ktoré sú
uvedené v zápisnici volebnej komisie, zapísala na základe pripomienok jej členov. Iné
pripomienky, resp. výhrady k spôsobu volieb, ktoré by mali byť v zápisnici uvedené, zo
strany členov volebnej komisie vznesené neboli. Podľa jej vedomostí, nikto neadresoval
OVK sťažnosti na priebeh volieb. Pokiaľ ide o nezrovnalosti týkajúce sa zoznamu, ktorý
zostavovala K. K., svedkyňa uviedla, že telefonicky kontaktovala OVK vo veci ďalšieho
postupu. Dôvodom boli hádky v komisii, ako máme postupovať. Pán, s ktorým
telefonovala, povedal, že žiadosti o voľbu prostredníctvom prenosnej schránky sa majú
nahlasovať v deň volieb. Po tomto telefonáte bola situácia v komisii napätá, jej členovia sa
hádali, o ďalšom postupe nehlasovali, ale dohodli sa, že pôvodný zoznam nebudú
akceptovať, ale ľudia budú priamo nahlasovať žiadosť o voľby do prenosnej schránky. Proti
použitiu pôvodného zoznamu boli 2 členovia komisie Á. R. a E. G. Ďalej uviedla, že
námietky vznesené členmi volebnej komisie boli zapísané a boli postúpené MVK. Bolo už
vecou MVK, čo zapíše, akceptuje a ako sa uznesie, pričom MVK neprijala žiadne uznesenie
a taktiež z jej strany neboli ďalšie výhrady. Po vykonaní volieb vyhotovila zápisnicu a
každý z členov volebnej komisie, ktorý o to požiadal, dostal jej opis. Zároveň uviedla, že
informácia o zneplatnení pôvodného zoznamu sa hneď rozniesla po obci a nebolo potrebné
to zverejňovať.
Svedkyňa O. K., členka MVK, vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s K. K. robili
zoznam ľudí, ktorí chceli voliť prostredníctvom prenosnej schránky. Keďže v súvislosti
s týmto zoznamom vznikli „problémy“, Á. R. spolu so zapisovateľkou telefonovali na
OVK. Keď sa vrátili, povedali, že prostredníctvom prenosnej urny môžu voliť len tí voliči,
ktorí o to v deň volieb požiadajú volebnú komisiu. Á. R. povedal, že toto rozhodnutie
volebnej komisie sa nemôže oznámiť cez obecný rozhlas ani samotným voličom, ani ich
príbuzným, ktorí prídu voliť. Ľudia sa dozvedeli o tom, že musia voliť osobne, resp.
požiadať v deň volieb o prenosnú urnu, tak, že voliči nachádzajúci sa vo volebnej miestnosti
a pred ňou počuli hádky členov volebnej komisie. E. G. robila zoznam tých ľudí, ktorí
telefonicky požiadali o prenosnú schránku. Potom sa volebná komisia dohodla, že vyšlú k
týmto nahláseným voličom prenosnú schránku. V deň volieb svedkyňa nemala informáciu
o niektorých ľuďoch v obci, ktorí chceli takto voliť a nemohli. Svedkyňa ďalej uviedla, že
o niektorých veciach väčšinou rozhodoval p. R. s odôvodnením, že on pozná predpisy a my
nie. Uviedla tiež, že keď sa p. R. vrátil z B. osady, tak hneď netvrdil, že boli nejaké
problémy. Až večer, keď sa sčítavali hlasy, povedal, že zrejme budú problémy s prenosnou
schránkou.
Po ukončení výsluchov právny zástupca sťažovateľov predložil krátkou cestou 12
čestných vyhlásení: 1. Ľ. R. zo 17. januára 2011 o tom, že pred voľbami bola miestnym
rozhlasom uskutočnená verejná výzva na podávanie žiadostí o prenosnú schránku; 2. E. V.
a G. V. z 18. januára 2011 o tom, že pred voľbami požiadali o prenosnú schránku, avšak
v deň volieb k nim volebná schránka nebola doručená, a preto nemohli voliť; 3. E. C.
z 18. januára 2011 o tom, že v deň volieb osobne vo volebnej miestnosti odvolala žiadosť
o prenosnú schránku pre svokru L. C.; 4. A. F. zo 17. januára 2011 o tom, že jej matke A. T.
vedome nebolo umožnené hlasovať tým, že členovia volebnej komisie sa s prenosnou
schránkou k nej dostavili až večer za tmy; 5. E. G. a Á. R. zo 17. januára 2011
k okolnostiam namietaného nezákonného postupu pri sčítavaní hlasov; 6. E. T.
zo 17. januára o tom, že napriek tomu, že bola voliť, poobede k nej prišli členovia volebnej
komisie s prenosnou schránkou; 7. I. N., R. N. a M. K. z 18. januára 2011 o porušení
tajnosti hlasovania v B. osade (R. N. a M. K. zároveň vyhlásili, že o hlasovanie do
prenosnej schránky oficiálne nežiadali); 8. Ing. S. H. z 24. januára 2011 o vylúčení M. U.
z volebnej komisie odporcom v 3. rade.
Ústavnému súdu bolo 28. januára 2011 doručené podanie sťažovateľky v 3. rade
označené ako „Stanovisko“, ktorým reagovala na vyjadrenie odporcu v 3. rade z 11. januára
2011 a svoju sťažnosť argumentačne doplnila. Zároveň svoju sťažnosť rozšírila o ďalší
dôvod nezákonnosti volieb, ktorým je postup pri sčítavaní hlasov.
Ústavnému súdu bolo 4. februára 2011 doručené podanie sťažovateľa v 1. rade
označené ako „Doplnenie sťažnosti...“, ktorým svoju sťažnosť argumentačne doplnil
a rozšíril o dôvod nezákonného postupu pri sčítavaní hlasov.
Ústavnému súdu bolo 4. februára 2011 doručené aj podanie sťažovateľky v 2. rade
označené ako „Stanovisko“, ktorým reagovala na vyjadrenie odporcu v 2. rade
zo 14. januára 2011 a svoju sťažnosť argumentačne doplnila. Zároveň sťažnosť rozšírila
o ďalší dôvod nezákonnosti volieb, ktorým je postup pri sčítavaní hlasov.
III.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánu územnej samosprávy.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Prerokúvané sťažnosti sa týkajú neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov
samosprávy tej istej obce, pričom sťažovatelia, ktorí sú zastúpení tým istým právnym
zástupcom, uvádzajú identické dôvody svojich sťažností a na ich preukázanie navrhujú
rovnaké dôkazy. Súčasne aj ich návrhy na rozhodnutie ústavného súdu sú totožné.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
So zreteľom na vecnú súvislosť a rovnakú argumentáciu použitú v sťažnostiach
s prihliadnutím na to, že sťažovatelia sú zastúpení tým istým právnym zástupcom, ústavný
súd spojil tieto veci na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti
tohto uznesenia.
2. Ústavný súd už vyslovil (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99,
PL. ÚS 5/03), že jeho právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní iba vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb.
Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne
neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne,
prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané
demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také
závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb. Dôležitým
prvkom vo volebných veciach je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov
z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
Sťažovatelia na preukázanie skutočností, ktorými odôvodňujú nezákonnosť
a neústavnosť volieb, navrhli dokazovanie výsluchom 2 členov MVK – Á. R. a E. G. V
súvislosti s výpoveďami týchto svedkov ústavný súd konštatuje, že ďalší členovia MVK,
ako aj jej zapisovateľka vo svojich vyjadreniach a výpovediach spochybnili nestrannosť
uvedených členov MVK v dôsledku ich postupov a vyjadrení v priebehu samotných volieb.
Nestrannosť Á. R. ako podpredsedu MVK je spochybnená aj okolnosťou, že v miestnom
periodiku „B. Hírmondó“ v novembri 2010 verejne vyzýval obyvateľov obce, aby za
starostku volili sťažovateľku v 3. rade, a to už potom, keď zložil sľub člena MVK
(7. októbra 2010). Vierohodnosť týchto svedeckých výpovedí je z týchto dôvodov značne
oslabená.
Ústavný súd na základe vykonaného dokazovania zistil v súvislosti s jednotlivými
dôvodmi sťažností tieto skutočnosti:
A. Sťažovatelia namietali nedodržanie zákonom ustanovenej formy nahlasovania
žiadostí o prenosnú schránku, v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu nezákonného zoznamu
žiadateľov o voľbu touto formou (tzv. pôvodného zoznamu voličov).
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä
zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej
miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná
komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch
svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič
hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Z citovaného ustanovenia zákona o voľbách vyplýva voličovi povinnosť „adresovať“
svoju žiadosť o voľbu prenosnou schránkou volebnej komisii. Súčasne musí byť splnená
požiadavka závažného (nielen zdravotného) dôvodu. Zo zákona o voľbách však nevyplýva,
akou formou má volič požiadať volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnej schránky.
Vzhľadom na vágnosť právnej úpravy tejto formy hlasovania, ako aj na účel tohto inštitútu
je akceptovateľné, aby voliči svoju požiadavku realizovali telefonicky, príp.
prostredníctvom inej, k tomu poverenej osoby, a to aj formou tzv. hromadnej žiadosti (napr.
domovy dôchodcov). V prípade tzv. hromadnej žiadosti však musí byť táto požiadavka
individualizovaná uvedením konkrétnych mien žiadateľov, teda nestačí uviesť iba počet
žiadateľov. Zákon o voľbách nevymedzuje ani časový úsek, „odkedy – dokedy“ je volič
povinný túto svoju požiadavku realizovať, t. j. môže tak urobiť v dobe od momentu
kreovania volebnej komisie prakticky až do ukončenia volieb.
V okolnostiach daného prípadu nebolo preukázané, že verejná výzva na
prihlasovanie sa žiadateľov o hlasovanie prenosnou schránkou vzišla z prostredia volebnej
komisie. Členovia MVK pri výsluchu nevedeli uviesť, kto bol iniciátorom tejto výzvy.
Členka MVK K. K., ktorá ráno v deň konania volieb predložila volebnej komisii tzv.
pôvodný zoznam voličov o voľbu do prenosnej schránky, pri výsluchu uviedla, že
v zozname boli mená žiadateľov, ktorí sa prihlásili u poštových doručovateliek a na
obecnom úrade. V prípade žiadateľov, ktorí svoju požiadavku nahlásili obecnému úradu, tak
nebola splnená podmienka smerovania žiadosti volebnej komisii. Navyše, v dôsledku
neúplnosti niektorých mien a neuvedenia adries, bol tento zoznam nevierohodný, resp.
nepoužiteľný pre potreby hlasovania do prenosnej schránky. Nie nepodstatnou je aj tá
skutočnosť, že zapisovateľka ako odborný poradca volebnej komisie vo veci pochybností
v súvislosti s predloženým zoznamom telefonicky oslovila zapisovateľa OVK, ktorý
volebnú komisiu inštruoval v tom zmysle, že žiadosti o prenosnú schránku je potrebné
nahlásiť volebnej komisii v deň konania volieb. Za týchto okolností teda zneplatnenie
tzv. pôvodného zoznamu voličov nepovažoval ústavný súd za porušenie zákona o voľbách.
B. V súvislosti so zneplatnením zoznamu sťažovatelia namietali, že volebná komisia
nezverejnila zmenu formy nahlasovania žiadostí o prenosnú schránku, resp. verejne
neinformovala voličov o zneplatnení zoznamu, v dôsledku čoho došlo k „zmareniu“
volebného práva tých voličov, ktorí sa v dobrej viere nahlásili do pôvodného zoznamu
voličov.
Vzhľadom na okolnosti prípadu, volebná komisia majúc vedomosť, za akých
okolností sa voliči nahlasovali do pôvodného zoznamu, mala voličov verejne informovať
o jeho zneplatnení. Len samotnú skutočnosť, že volebná komisia v tomto smere nekonala,
a nepodnikla kroky na oboznámenie voličov so skutočnosťou zneplatnenia zoznamu, však
nemožno hodnotiť ako porušenie zákona o voľbách. V tejto súvislosti je potrebné
pripomenúť, že zo zákona o voľbách volebnej komisii nevyplýva povinnosť informovať
voličov o možnosti voliť prostredníctvom prenosnej schránky, príp. o spôsoboch (formách)
nahlasovania žiadostí o prenosnú schránku. Samozrejme, že je všeobecne prospešné, aby
volebná komisia v záujme využitia volebného práva aj tými voličmi, ktorí sa z vážnych,
najmä zdravotných dôvodov nemôžu dostaviť do volebnej miestnosti, vhodným spôsobom
informovala voličov o tejto zákonnej možnosti. Zo zákona o voľbách jej však táto
povinnosť nevyplýva (podľa § 27 zákona o voľbách nemá túto povinnosť ani obec).
Je predovšetkým v záujme voliča, aby o takejto forme hlasovania mal vedomosť (v duchu
zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“) a aby ju v prípade splnenia zákonných
predpokladov využil, a o takúto formu hlasovania volebnú komisiu preukázateľným
spôsobom požiadal.
Ústavný súd pripúšťa, že v dôsledku zneplatnenia pôvodného zoznamu voličov, ktorí
v dobrej viere pred voľbami požiadali o prenosnú schránku, bez následného zverejnenia
tejto informácie, sa uvedení voliči o jeho zneplatnení oficiálne nedozvedeli. V dôsledku
toho boli uvedení do omylu v tom, že o prenosnú schránku požiadali a dôvodne očakávali,
že k nim volebná komisia prenosnú schránku vyšle. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania (výpovede E. G., O. K. a zapisovateľky MVK), informácia o zneplatnení
pôvodného zoznamu sa v obci rýchlo rozšírila prostredníctvom príbuzných a známych, ktorí
sa o tejto skutočnosti dozvedeli priamo vo volebnej miestnosti, o čom svedčí aj množstvo
voličov, ktorí touto formou napokon hlasovalo (86).
Sťažovatelia na preukázanie svojich tvrdení o zmarení volebného práva niektorých
voličov predložili čestné vyhlásenia voličov Š. K., L. C., Z. K., M. T., E. V., G. V., A. F., E.
C. a E. T.
Skutočnosť, že volič Š. K. pred voľbami požiadal obecný úrad o prenosnú schránku,
aj napriek jeho čestnému vyhláseniu nemal ústavný súd za dostatočne preukázanú, keďže
v pôvodnom zozname voličov jeho meno nie je uvedené.
V prípade voličky L. C. bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v deň volieb
bola žiadosť o prenosnú schránku pre túto voličku osobne odvolaná vo volebnej miestnosti
jej blízkou príbuznou E. C. (čestné vyhlásenia E. C. zo 17. a 18. januára 2011, výpoveď
člena MVK Á. R.), v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu jej volebného práva.
Ústavný súd nepovažoval ako dôvodnú námietku o porušení volebného práva voličky
A. T. (resp. ďalších v sťažnostiach uvedených voličov, ktorých čestné vyhlásenia
sťažovatelia nepredložili), ku ktorej sa členovia volebnej komisie s prenosnou schránkou
dostavili v podvečerných hodinách (čestné vyhlásenie A. F.). Zo zápisnice volebnej komisie
ústavný súd zistil, že prílohou jej uznesenia č. 2 je menný zoznam voličov, ktorí v priebehu
dňa volieb požiadali volebnú komisiu o prenosnú schránku. Z uvedeného zoznamu vyplýva,
že k uvedeným voličom vyšli dvaja členovia volebnej komisie o 16.00 h. Voľby sa konali
v určený deň od 7.00 do 20.00 h, čoho si voliči mali byť vedomí. Skutočnosť, že vyslaní
členovia volebnej komisie sa k týmto voličom dostavili s prenosnou schránkou, avšak voliči
im neposkytli potrebnú súčinnosť na vykonanie volebného aktu z dôvodu, že už mali dvere
uzamknuté, nemožno považovať za porušenie ich volebného práva.
Vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutých volieb sa ako nedôvodná javí aj
námietka sťažovateľov, že niektorí voliči z dôvodu opatrnosti realizovali svoje volebné
právo priamo vo volebnej miestnosti (Z. K., M. T., E. T.), a napriek tomu po vykonaní aktu
volieb k nim bola vyslaná prenosná schránka, a to aj v prípade, ak o ňu nepožiadali. Títo
voliči sa dozvedeli o zneplatnení pôvodného zoznamu voličov, preto mali možnosť v deň
volieb požiadať o voľbu do prenosnej schránky. V konečnom dôsledku však svoje volebné
právo realizovali.
Z čestných vyhlásení E. V. a G. V. vyplýva, že aj napriek tomu, že menovaní voliči
pred voľbami požiadali o voľbu do prenosnej schránky, v deň volieb k nim prenosná
schránka nebola vyslaná, a preto nemohli voliť. V prípade týchto voličov tak došlo
k „zmareniu“ ich volebného práva, a teda k porušeniu čl. 30 ods. 3 ústavy v spojení s § 1
a § 31 ods. 6 zákona o voľbách.
Ústavný súd už vyslovil, že nie každé porušenie zákona o voľbách je v príčinnej
súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný navrhovateľom za skreslený.
V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou
dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný súd iba za situácie, že výsledok volieb
vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne
porušeného ustanovenia volebného zákona. Ak je teda nesporné, že výsledok volieb
nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie
automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné (m. m. PL. ÚS 27/99).
Ústavný súd konštatuje, že aj napriek zistenému porušeniu volebného práva, ktoré je
v tomto prípade kvantifikovateľné hlasmi 2 voličov, tieto nemohli ovplyvniť, resp. zvrátiť
výsledok volieb vo vzťahu k označeným odporcom. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľmi a odporcami, ktorý je v prípade
sťažovateľa v 1. rade 45 hlasov, v prípade sťažovateľky v 2. rade 7 hlasov a v prípade
sťažovateľky v 3. rade 40 hlasov.
Vzhľadom na to, že čestnými vyhláseniami uvedených voličov nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi nezákonnosťou v dôsledku zmarenia výkonu volebného práva
uvedených voličov a výsledkom volieb, ústavný súd dospel k záveru, že zistené porušenie
zákona o voľbách nezakladá jeho právomoc vyhlásiť voľby do orgánov samosprávy obce za
neplatné.
C. Ďalšia námietka sťažovateľov spočívala v tvrdení, že MVK neskúmala u tých
voličov, ktorí požiadali o prenosnú schránku, či spĺňajú zákonné dôvody na tento spôsob
hlasovania, v dôsledku čoho touto formou volili aj tí, u ktorých tieto zákonné dôvody neboli
dané.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo (výpovede členiek volebnej komisie A. K., K.
K., O. K.), že po zneplatnení pôvodného zoznamu voličov členka volebnej komisie E. G.
zapisovala do svojho diára voličov, ktorí v deň volieb požiadali o prenosnú schránku.
Na základe tohto jej zoznamu sa volebná komisia v priebehu dňa (trikrát) dohodla a vyslala
k takto nahláseným voličom 2 svojich členov s prenosnou schránkou. Zoznam voličov, ktorí
požiadali o hlasovanie do prenosnej urny a hlasovali touto formou, je súčasťou originálu
zápisnice okrskovej volebnej komisie ako príloha jej uznesenia č. 2. Z uvedeného zoznamu
voličov, ktorí volili prostredníctvom prenosnej schránky (vynímajúc voličov z B. osady),
ústavný súd zistil, že priemerný vek týchto voličov je 72 rokov. V prípade volieb v B. osade
členky MVK K. K. a A. K. vo výpovedi uviedli, že z B. osady požiadali o prenosnú
schránku 4 voliči (uvedením konkrétnych mien), ostatní tak urobili na mieste samom.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na okolnosti, za ktorých prebiehali voľby v B.
osade a ktoré vyplynuli z vyjadrení členiek MVK a zapisovateľky MVK, ktoré uviedli, že
osada je od samotnej obce vzdialená niekoľko kilometrov, pričom cesta vedúca z osady bola
nepriechodná (keďže ju dal vlastník zatarasiť). Z § 31 ods. 6 zákona o voľbách vyplýva, že
požiadavka o voľbu do prenosnej schránky môže byť odôvodnená aj iným závažným
dôvodom, nielen dôvodom zdravotným. Poukazujúc na dikciu zákona o voľbách je možné
už spomenuté okolnosti považovať za závažný dôvod na umožnenie hlasovania mimo
volebnej miestnosti. Skutočnosť, že za daných okolností členovia MVK umožnili hlasovať
do prenosnej schránky aj tým voličom, ktorí o túto formu hlasovania pôvodne nežiadali
a urobili tak až na mieste samom, vzhľadom na okolnosti prípadu preto ústavný súd
nepovažoval za porušenie zákona o voľbách.
V súvislosti s touto námietkou ústavný súd uvádza, že požiadavku exaktného
overovania danosti dôvodov hlasovania prostredníctvom prenosnej schránky volebnou
komisiou nemožno vyvodiť ani zo zákona o voľbách. Citované ustanovenie § 31 ods. 6
zákona o voľbách neukladá volebnej komisii osobitnú povinnosť overovať dôvody, kvôli
ktorým volič uplatňuje svoje právo hlasovať do prenosnej schránky.
Na základe uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s touto
námietkou sťažovateľov nedošlo k porušeniu zákona o voľbách.
D. Sťažovatelia spochybnili výsledky volieb aj tvrdením o porušení princípu tajnosti
hlasovania prostredníctvom prenosnej schránky pri hlasovaní obyvateľov v časti obce B.
osada.
Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp platný aj pre komunálne voľby (čl. 69
ods. 2 a 3 ústavy). Účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb, je
umožniť každému voličovi, aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu
kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň, aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča
nikto vedomosť (PL. ÚS 22/08).
Citované ustanovenie ústavy ustanovuje iba cieľ, ktorý musí volebná komisia
dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbu členov volebnej komisie. Pri tomto
type hlasovania je postup členov volebnej komisie upravený jediným pravidlom. Sú povinní
postupovať tak, aby bola zachovaná tajnosť hlasovania.
Vykonaným dokazovaním (výsluchy členov MVK K. K. a Á. R., čestné vyhlásenia
M. K., R. N. a I. N.) bolo preukázané, že vyslaní členovia MVK pri hlasovaní obyvateľov
B. osady nezabezpečili podmienky na vykonanie volebného aktu tajným hlasovaním.
Hromadným hlasovaním voličov B. osady na „kapote auta“ došlo k porušeniu princípu
tajnosti hlasovania. Ústavný súd však v tejto súvislosti prihliadol na osobitné okolnosti
hlasovania v B. osade (rómskej osade), kde ani zo strany samotných voličov nedošlo
k poskytnutiu potrebnej súčinnosti (neumožnenie členom MVK vstup do domu)
na zabezpečenie podmienok pre tajné hlasovanie. Ústavný súd tiež osobitne zdôrazňuje, že
sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali vyvíjanie nátlaku na voličov
v prospech voľby konkrétneho kandidáta (výpovede členov MVK Á. R. a K. K.).
Porušenie zákona pri voľbách do orgánov miestnej samosprávy musí dosahovať takú
intenzitu, ktorá v priamej príčinnej súvislosti spôsobuje aj nezákonnosť volieb, resp.
nezákonnosť ich výsledku. Ak však určité skutkové okolnosti odporujúce ustanoveniam
volebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky,
ktoré by boli rovnaké, nedá sa uvažovať o nezákonnosti volieb a o ich neplatnosti
(PL. ÚS 11/95).
Ústavný súd posudzujúc situáciu ako celok dospel k záveru, že zistené porušenie
zákona o voľbách nedosiahlo takú intenzitu, aby mohlo viesť k zneisteniu výsledkov volieb
a k vyhláseniu volieb za neplatné.
E. Sťažovatelia namietali aj skutočnosť, že nezaradením prijatých uznesení okrskovej
volebnej komisie do zápisnice MVK neboli námietky členov volebnej komisie, ktoré boli
zaznamenané v zápisnici okrskovej volebnej komisie, postúpené MVK.
V tomto prípade úlohy okrskovej volebnej komisie, ktorá nebola utvorená, plnila
miestna volebná komisia (§ 15 ods. 5 zákona o voľbách).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že išlo o námietky členov MVK Á. R. a E. G.,
ktoré boli zachytené v zápisnici volebnej komisie formou uznesenia č. 2 v tomto znení:
„Dvaja členovia komisie mali námietky voči priebehu nahlasovania žiadostí o prenosnú
urnu a voči niektorým osobám žiadajúcich prenosnú schránku. Prenosná schránka bola na
86 miestach (adresách).“ O týchto námietkach okrsková volebná komisia mala vedomosť,
keďže boli uvedené v zápisnici okrskovej volebnej komisie, a o ich prijatí formou uznesenia
hlasovala. Keďže v tomto prípade MVK plnila úlohy okrskovej volebnej komisie (teda jej
personálne zloženie bolo rovnaké), nepostúpenie týchto námietok miestnej volebnej
komisii, resp. ich neuvedenie v zápisnici MVK možno hodnotiť ako formálny nedostatok.
Okrem toho je potrebné konštatovať, že nešlo o námietky závažného charakteru, ktoré by
mali dopad na výsledok volieb. Obidve zápisnice boli podpísané všetkými členmi MVK,
čím potvrdili výsledok volieb.
Ústavný súd túto námietku sťažovateľov z hľadiska úvah o možnom porušení zákona
o voľbách považoval ako nedôvodnú.
Ústavný súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že aj napriek
preukázaniu niektorých namietaných porušení zákona o voľbách zistené porušenia nie sú
v príčinnej súvislosti s dosiahnutým výsledkom volieb do orgánov samosprávy obce
a posudzujúc situáciu ako celok neodôvodňujú záver o nezákonnosti volieb ako takých.
Zistené porušenia nemajú taký charakter a intenzitu, aby predstavovali dôvody na to, aby
ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a voľby do orgánov samosprávy obce vyhlásil
za neplatné, čoho sa sťažovatelia v sťažnostiach domáhali. Vzhľadom na uvedené závery
ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosti sťažovateľov odmietol
z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.
3. Ústavný súd sa už nezaoberal nezákonným postupom pri sčítavaní hlasov ako
dôvodom sťažností, ktorý sťažovatelia uplatnili dodatočne, a to sťažovatelia v 1. a 2. rade
podaním doručeným ústavnému súdu 4. februára 2011 a sťažovateľka v 3. rade podaním
doručeným 1. februára 2011. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde jednou
z obligatórnych osobitných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sťažovateľ
voľby napáda s označením dôkazov. Keďže tento dôvod nezákonnosti volieb sťažovatelia
neuplatnili v zákonom ustanovenej lehote 10 dní (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
ústavný súd považoval sťažnosti sťažovateľov v tejto časti za oneskorene podané (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2011