Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/1/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom C. C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Ernest Vokál, advokát, so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovanej: Obec Čičava, so sídlom Čičava 41, 093 01 Čičava, IČO: 00 332 305, právne zastúpená doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, Košice, IČO: 52 651 258, v konaní o správnej žalobe o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.04.2016 o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci žalobkyňa žiadala, aby Krajský súd v Prešove v zmysle (účinného do 30.06.2016, ďalej aj „“) rozsudkom vyhlásil miestne referendum o odvolaní starostky obce Čičava, uskutočnené dňa 05.03.2016 za neplatné; ďalej aby zrušil výsledok miestneho referenda o odvolaní starostky Obce Čičava, uskutočneného dňa 05.03.2016 a žalovanú zaviazal zdržať sa akýchkoľvek zásahov, znemožňujúcich žalobkyni riadny výkon mandátu starostky Obce Čičava na základe výsledku komunálnych volieb a umožniť žalobkyni riadne vykonávať mandát starostky Obce Čičava. 2. Z tvrdených dôvodov správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa bola v komunálnych voľbách dňa 15.11.2014 zvolená za starostku Obce Čičava a mandátu sa ujala dňa 22.11.2014. Žalobkyňa uviedla, že dňa 05.03.2016 sa uskutočnilo miestne referendum o odvolaní starostky na základe petície občanov zo dňa 28.01.2016, napriek tomu, že na to znova neboli splnené zákonné podmienky v zmysle o obecnom zriadení v účinnom znení (ďalej aj „“). Na miestnom referende sa zúčastnilo zo 768 oprávnených voličov 411 voličov, t.j. išlo o 53,52 % účasť, pričom za odvolanie hlasovalo 367 voličov, proti odvolaniu bolo 42 voličov. O splnenie zákonnej podmienky platnosti referenda vzhľadom na počet oprávnených voličov v obci tak rozhodlo iba 27 hlasov. Na základe výsledkov došlo k odvolaniu žalobkyne z postu starostky, čím jej od toho dňa nebolo umožnené vykonávať mandát starostky. 3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná dvakrát v priebehu troch mesiacov vyhlásila konanie miestneho referenda o tej istej otázke, t.j. o odvolaní žalobkyne z funkcie bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky. Podľa žalobkyne petícia občanov požadujúca miestne referendum nebola žalovanej riadne doručená s poukazom na ustanovenia a , a o petičnom práve v účinnom znení (ďalej aj „“); petícia nebola riadne overená v súlade s postupom podľa , v obci Čičava neexistuje platné všeobecne záväzné nariadenie obce o organizácii miestneho referenda, čo mala potvrdiť aj Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou. Pokiaľ ide o petíciu na vyhlásenie miestneho referenda, príslušným orgánom verejnej moci je obec, nie obecné zastupiteľstvo, ktoré nemá právnu subjektivitu a je len orgánom obce. Vzhľadom na to, že jedna petícia vo veci bola žalovanému doručená dňa 27.01.2016 a následne dňa 28.01.2016 bola doručená druhá petícia rovnako o odvolaní žalobkyne, nie je z konania žalovanej zrejmé, ktorá z nich mala byť predmetom prerokovania na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 28.01.2016. Vyhovením takejto petícii a nariadením miestneho referenda o jej odvolaní tak podľa žalobkyne žalovaná zasiahla do jej práva na pokojný výkon verejnej funkcie. 4. Ďalej namietala, že oprávnení voliči boli ovplyvňovaní, a tvrdila aj ich korupčné správanie. Pokračovala, že priebeh miestneho referenda bol nezákonný, keď dvaja členovia okrskovej referendovej komisie vyzývali s prenosnou volebnou schránkou v miestnej rómskej osade na účasť v referende. V tejto súvislosti uviedla, že disponuje zvukovou nahrávkou preukazujúcou, že poslanec obce D. E. ponúkal v rómskej osade finančnú odmenu za účasť v miestnom referende a za hlasovanie za odvolanie starostky, žalobkyne. Tvrdila, že výsledky referenda neboli ani riadne zverejnené, keď zverejnenie nebolo uskutočnené na riadne zvolanom zasadnutí obecného zastupiteľstva. Podľa žalobkyne došlo k porušeniu § 11a ods. 8 a § 13 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, keďže k zverejneniu výsledkov miestneho referenda došlo už v deň jeho konania, cca o 21.45 hod. obecným rozhlasom a nie na úradnej tabuli obce po prejedaní na riadne zvolanom zasadnutí obecného zastupiteľstva, čo má za následok neplatnosť zverejnenia výsledkov miestneho referenda. Opakovane tvrdila, že jej mandát stále trvá, a podanie tejto žaloby je jediným právnym prostriedkom, ktorý môže žalobkyňa využiť priamo na ochranu svojich práv, konkrétne aby nedošlo k zásahu do jej práva na riadny výkon volenej funkcie. 5. Písomným podaním zo dňa 08.09.2016 žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania a na tieto účely predložila súdu list písaný pánom F. G., adresovaný vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, v ktorom popisuje protiprávnosť miestneho referenda zo dňa 05.03.2016 ako i protiprávnu situáciu v obci Čičava. Tiež žalobkyňa predložila upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 05.05.2016 pre prečin volebnej korupcie podľa , s poukazom na j) a pre prečin volebnej korupcie podľa , vedené pod ČVS: PPZ-287/NKA-PK-VY-2016. Zároveň navrhla ako svedka vypočuť pána A. H.. 6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.05.2016 navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať právo na náhradu trov konania. V prvom rade poukázala na otázku sporného zastupovania žalovanej v tomto konaní, vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o tom, že funkciu starostu v súčasnosti má vykonávať A. D. a nie D. E.. V tejto súvislosti k námietke žalobkyne o postavení A. D. ako zástupcu obce žalovaná poukázala na to, že A. D. nie je účastníkom tohto konania a práva žalobkyne, resp. ich porušenie sa netýka toho, kto v súčasnosti vykonáva funkciu zastupujúceho starostu. 7. Žalovaná poukázala na konanie vedené správnym súdom pod sp. zn. , v ktorom sa žalobkyňa domáha totožného nároku a navrhla preto konanie začaté neskôr zastaviť pre prekážku litispendencie v zmysle v spojení s 8. Vo vzťahu k obsahu podanej žaloby a tam uvedeným tvrdeniam žalovaná ďalej poukázala na uznesenie Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou zo dňa 07.04.2016 ČVS: ORP-167/VT-V-2016 a výpoveď žalobkyne zo dňa 30.03.2016 ako svedkyne, v ktorej uviedla, že výsledky miestneho referenda zo dňa 05.03.2016 akceptuje v plnom rozsahu. V správnej žalobe pritom tvrdí niečo úplne odlišné. Toto je podľa žalovanej dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Ďalej zákon o obecnom zriadení neustanovuje limit pre možnosť vykonania miestneho referenda o tej istej otázke, ak boli splnené podmienky na jeho vykonanie. Petícia bola žalovanej doručená riadne A. H., obyvateľom obce dňa 28.01.2016 a bola následne riadne overená, čo do obsahu, formálnych náležitostí, počtu platných podpisov, a to poslancami určenými obecným zastupiteľstvom. Petícia zo dňa 27.01.2016 obsahovala formálne chyby a poslanci sa jej preto ďalej nevenovali. Podkladom pre vyhlásenie miestneho referenda bola petícia z 28.01.2016. K existencii resp. neexistencii všeobecne záväzného nariadenia o organizácii miestneho referenda poukázala žalovaná na VZN č. 4/2015, vyvesené na úradnej tabuli obce dňa 06.07.2015 a zvesené dňa 22.07.2015. 9. Písomným podaním zo dňa 25.08.2016 žalovaná oznámila súdu vyhlásenie volieb starostov obce, rozhodnutím predsedu Národnej rady SR, zverejnené v Zbierke , ktoré sa v obci Čičava uskutočnili dňa 05.11.2016. 10. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 20.11.2016 poukazovala na obsah jej žaloby, a s ohľadom na to, že po podaní žaloby nadobudol účinnosť (ďalej „“), ktorý v ustanovení a nasledujúcich upravil inštitút konania o preskúmaní zániku funkcie starostu obce, tvrdila, že jej žalobu s ohľadom na obsah považuje za žalobu o určenie, že jej funkcia starostky trvá v zmysle S.s.p. Upozornila, že do 30.06.2016 právny poriadok neupravoval právne prostriedky, ktorými by sa mohla výslovne brániť proti nezákonnému odvolaniu z funkcie starostky tak, že by sa domáhala určenia trvania mandátu starostu. Mala za to, že z pôvodne formulovaného žalobného petitu vyplynulo, že v požadovanom výroku o povinnosti zdržať sa konania je obsiahnutý aj nárok na určenie toho, že mandát starostky nezanikol. Uviedla, že upravuje petit tak, aby korešpondoval s novým procesným predpisom, ktorý nadobudol účinnosť po podaní žaloby. Zdôraznila, že sa nejedná o zmenu žaloby. V novo formulovanom petite tak žiadala, aby rozsudkom súd vyhlásil spomínané miestne referendum za neplatné, zrušil výsledok tohto miestneho referenda a určil, že jej funkcia starostky naďalej trvá. 11. Krajský súd v Prešove vo veci rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 16.01.2017, ktorým žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Skonštatoval, že žalovaná vyhlásila miestne referendum na základe petície občanov v zmysle 11a ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 písm. a) bod 1 zákona o obecnom zriadení a postup žalovanej nemožno považovať za nesúladný so zákonom. Súčasne skonštatoval, že podanej žalobe v zmysle žalobkyňou formulovaného petitu nie je možné vyhovieť, pretože nemá právomoc vysloviť, že uskutočnené miestne referendum resp. jeho výsledky sú nezákonné. Správny súd nemá možnosť uložiť žalovanej výrokom rozhodnutia takúto povinnosť, keďže zákon o obecnom zriadení neumožňuje žalovanej takýto postup v zmysle žalobného návrhu a výrok takéhoto rozhodnutia by tak nebol vykonateľný. Správny súd dospel k záveru, že vo veci nie sú splnené podmienky konania podľa druhej hlavy štvrtej časti S.s.p. a podaná žaloba nie je dôvodná. 12. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.09.2021 č. k. -250 zrušil vyššie uvedené uznesenie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 13. Krajský súd opätovne preskúmal relevantné okolnosti, týkajúce sa žaloby a dňa 10.01.2023 vydal uznesenie č. k. -73, ktorým zamietol žalobu. O následne podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 30.05.2024, zrušil uznesenie krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie, keďže je počnúc 01.06.2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vec bola po jej vrátení na ďalšie konanie náhodným výberom pridelená senátu do súdneho oddelenia 12Sa a je vedená pod sp. zn. . 14. V poslednom zrušujúcom uznesení kasačný súd najmä vytkol krajskému súdu nepreskúmateľnosť jeho záverov, preto správny súd pristúpil k posúdeniu podanej žaloby. 15. Správny súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 23.07.2026, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalovanej podaním, doručeným súdu v deň vykonania pojednávania požiadal o jeho odročenie z osobných dôvodov na strane právneho zástupcu. Uvedenej žiadosti správny súd nevyhovel, najmä s poukazom na dĺžku trvania súdneho konania. Na pojednávaní správny súd vykonal dokazovanie prečítaním listín: uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vranove nad Topľou ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 31.03.2016 o odmietnutí trestného oznámenia žalobkyne, zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 17.03.2016, zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 17.03.2016, zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 17.03.2016, zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 23.03.2016, zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 18.03.2016 a uznesenie Národnej kriminálnej agentúry ČVS:PPZ-287/NKA-PK-VY-2016 zo dňa 13.09.2016. Správny súd nevypočul žalobkyňou navrhnutých svedkov, keďže to nepovažoval za efektívne a hospodárne. Keďže v čase rozhodovania súdu uplynulo viac ako 10 rokov od vykonania referenda, mal správny súd pochybnosti o prínose prípadných svedeckých výpovedí v tomto konaní. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a ostatných podaniach, najmä mal za to, že z obsahu vykonaných dôkazov vyplýva, že došlo k ovplyvňovaniu občanov hlasujúcich v miestnom referende, podaná petícia nebola overená a v administratívnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť o vykonanie hlasovania do prenosnej hlasovacej schránky. Z uvedených dôvodov zotrval na podanej žalobe a navrhol jej vyhovieť. Správny súd následne pojednávanie odročil. 16. Na pojednávaní dňa 09.09.2026 správny súd za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania stručne zhrnul výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania a toto doplnil prečítaním stanoviska prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 81/16/1000-10 zo dňa 26.09.2016. Po ukončení dokazovania právni zástupcovia zotrvali na svojej argumentácii a konečných návrhoch. Následne správny súd po vykonaní neverejnej porady a hlasovaní senátu na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým podanú žalobu zamietol. 17. Na prvom mieste správny súd považoval za nevyhnutné uviesť, že aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že žaloba v správnom súdnictve je základným prostriedkom ochrany základného práva žalobcu v prípade zániku jeho mandátu starostu obce v dôsledku vyhlásenia výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostu obce (uznesenie sp. zn. zo dňa 22.07.2004, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 115/2004). Navyše aj v tejto právnej veci žalobkyne Ústavný súd SR uznesením č. k. -28 zo dňa 10.10.2017 odmietol ako neprípustnú sťažnosť žalobkyne proti už spomenutému konaniu a výsledku miestneho referenda o jej odvolaní z funkcie starostky so záverom, že sťažnosť bola podaná predčasne, pretože existuje súd, ktorý je oprávnený poskytnúť žalobkyni (tam sťažovateľke) ochranu základných práv a slobôd. 18. Správny súd rozhodoval aplikujúc ust. § 491 ods. 1 S.s.p. o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o ktorej vo všeobecnosti podľa ust. § 23 ods. 2 S.s.p. rozhoduje sudca (samosudca), čo bolo celkom zjavne dôvodom, pre ktorý bola vec po jej vrátení náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia Správneho súdu v Košiciach 12Sa. Avšak predmetná žaloba bola podaná v čase platnosti príslušných ustanovení piatej časti ako žaloba o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa , pričom o tejto v zmysle jeho odseku 8 v spojení s súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov. Rovnako postupoval aj Krajský súd v Prešove. Aj napriek skutočnosti, že správne súdnictvo je upravené s účinnosťou od 01.07.2016 v , ktorý sa v zmysle S.s.p. s výnimkami tam uvedenými aplikuje aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, pokiaľ ide o obsadenie správneho súdu, súd dospel k záveru o potrebe vec prejednať a rozhodnúť v senáte. V tu súdenej veci Krajský súd v Prešove pôvodne konal a rozhodoval v senáte (v súlade s právnou úpravou účinnou v čase podania žaloby). Preto účastníci konania môžu legitímne očakávať ukončenie konania a rozhodovania v tejto veci takýmto spôsobom. Z uvedených dôvodov správny súd v záujme zachovania legitímnych očakávaní považoval za potrebné v súlade s Rozvrhom práce pre Správny súd v Košiciach na rok 2024 v znení účinnom od 01.07.2024 (vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi dňa 10.07.2024) časť II., kapitola 3., bod 3.7, ods. 3.7.2. („V prípade, ak bude zistený nesprávny zápis po uplynutí lehoty 30 dní, rozhodne vo veci senátnej, ktorá bola nesprávne zapísaná do registra v samosudcovskej agende ten senát, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do registra v samosudcovskej agende zapísaná.“) vo veci ďalej konať a rozhodnúť v trojčlennom senáte, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do registra v samosudcovskej agende zapísaná, t. j. v senáte 3S. Navyše, situácia, keď namiesto sudcu rozhoduje senát nie je na ujmu práv účastníkov konania, pretože im prináša vyššiu ochranu práv v podobe kvalifikovanejšieho rozhodovania. 19. Správny súd pristúpil k posúdeniu podanej žaloby a návrhu na zmenu jej petitu. Správny súd má za potrebné poukázať na ustanovenie S.s.p., ku ktorému Ústavný súd v náleze sp. zn. zo dňa 25.07.2017 uviedol, že „Stret „novej“ a „starej“ právnej úpravy rieši tzv. intertemporálne ustanovenie, ktoré v ustanovuje ako generálne pravidlo okamžitú použiteľnosť a aplikáciu ustanovení aj na konania začaté za platnosti a účinnosti .“ Ďalej Ústavný súd pokračoval k nadväzujúcemu ustanoveniu , ku ktorému uviedol, že „režim vzájomného spolupôsobenia skoršieho práva a neskoršieho práva sa upravuje výslovným zakotvením zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti , pričom sa dotýka tak úkonov samotného súdu, ako aj úkonov účastníkov konania.“ 20. Uvedené tak znamená, že hoci konanie v predmetnej veci pôvodne začalo za účinnosti , vzhľadom na účinky prechodných ustanovení bolo nutné od 01.07.2016 procesne postupovať podľa (v súvislosti s aplikáciou obdobného postupu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 18.11.2020), s vyššie uvedenou výnimkou, týkajúcou sa obsadenia správneho súdu. 21. V tejto súvislosti je však podstatnou otázka, či v dôsledku zmeny právnej úpravy môže správny súd na základe zmeny petitu žaloby postupovať podľa S.s.p., keď koná o žalobe podľa a nasl. S.s.p., žalobkyňa sa pritom už v žalobe v jej pôvodnom znení domáhala vydania rozhodnutia s prakticky totožnými účinkami, aké je možné docieliť postupom podľa S.s.p., keď žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov znemožňujúcich žalobkyni riadny výkon mandátu starostky. Je pritom nesporné, že pred účinnosťou , teda v čase podania žaloby obdobný prostriedok právnej ochrany neupravoval. V zmysle S.s.p. sa žalobca môže domáhať, aby správny súd uznesením určil, že žalobcova funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja trvá. Pre vyslovenie uvedeného záveru je logicky nutné, aby v čase jeho vyhlásenia plynulo funkčné obdobie, v ktorom mala žalobcovi sporná funkcia starostu zaniknúť, ktorá podmienka v prípade žalobkyne splnená nie je. Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené v Zbierke , boli v obci Čičava vyhlásené voľby starostu obce, ktoré sa uskutočnili dňa 05.11.2016 a rozhodnutím č. vyhlásil pre volebné obdobie 2018 – 2022 voľby do orgánov samosprávy obcí (vrátane Obce Čičava), ktoré sa uskutočnili dňa 10.11.2018. „V prípade, ak počas konania pred správnym súdom došlo k uplynutiu funkčného obdobia, ku ktorému sa vzťahovala sporná funkcia starostu alebo predsedu samosprávneho kraja, správny súd konanie o žalobe podľa aj ods. 2 zastaví uznesením podľa .“ (FILOVÁ, Anita. [Zastavenie konania]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1385.) 22. V prípade postupu správneho súdu podľa ustanovení a nasl. S.s.p. by tento nevyhnutne viedol k zastaveniu konania. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ust. S.s.p., podľa ktorého po začatí konania nemôže žalovaný postupovať takým spôsobom, ktorým by sa zmaril účel konania pred správnym súdom. „To napr. znamená, že by sa žalovaný podľa nemal do rozhodnutia správneho súdu usilovať o vyhlásenie nových volieb.“ (viď dôvodová správa). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na znenie S.s.p., v ktorom zákonodarca ustanovil zákaz uplatňovania novej právnej úpravy na neprospech fyzickej žaloby ako žalobcu, pričom práve postup správneho súdu podľa ustanovení a nasl. S.s.p. by v dôsledku rozhodnutia o žalobe bez jej meritórneho prejednania na neprospech žalobkyne bol. 23. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaná dvakrát v priebehu troch mesiacov vyhlásila konanie miestneho referenda o tej istej otázke, uvedený postup nie je v rozpore s príslušnou právnou úpravou , ktorá v tomto smere časovo neobmedzuje vykonanie referenda o rovnakej otázke, pričom ani samotná žalobkyňa súdu nepredniesla (okrem tvrdenia o šikanóznom výkone pôsobnosti žalovanej) žiadnu relevantnú argumentáciu. 24. Ďalej žalobkyňa namietala nedoručenie petície občanov žalovanej. Podľa zákona o obecnom zriadení, petíciu podľa odseku 1 písm. c) overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného výboru, a starosta; starosta neoveruje petíciu podanú podľa prvého bodu. Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným zákonom a ak ide o rozdelenie obce, aj náležitosti podľa odseku 2, obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície podľa prvého bodu. Z ustanovenia zákona o obecnom zriadení pre obecné zastupiteľstvo ako orgán územnej samosprávy vyplýva povinnosť rozhodnúť o splnení podmienok podľa odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. o vyhlásení miestneho referenda iniciovaného petíciou obyvateľov obce, pričom pokiaľ ide o overovanie petície požadujúcej vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu obce, starosta obce je z jej overovania vylúčený. Žalobkyňou namietaný priebeh podania a kontroly petície dňa 28.01.2016 sa tak neprieči vyššie zmienenej úprave. Aj z jej vlastných tvrdení vyplýva, že petícia bola podaná dňa 28.01.2016 na podateľni obecného úradu, pričom obálka, ktorá mala obsahovať petičné hárky bola opatrená pečiatkou obce s označením dátumu a času podania a následne túto prevzali poslanci obecného zastupiteľstva (č. l. 17 súdneho spisu ). V súlade s a zákona o obecnom zriadení sú v danom prípade poverení poslanci obecného zastupiteľstva povinní preskúmať podmienky pre vyhlásenie miestneho referenda. 25. Pokiaľ ide o petíciu občanov k odvolaniu starostky obce, ktorá bola podaná na obci dňa 27.01.2016, posúdenie jej ďalšieho osudu, prípadne otázky, či aj v danom prípade boli splnené podmienky pre vyhlásenie referenda je pre aktuálne konanie pred správnym súdom irelevantné, pretože to bola práve petícia podaná dňa 28.01.2016, ktorá viedla k vyhláseniu miestneho referenda. 26. V tejto súvislosti je nelogickou, výzva zo dňa 08.02.2016 (č. l. 21 súdneho spisu ), ktorou žalovaná, konajúca prostredníctvom starostu obce (žalobkyňou), vyzýva podávateľa petície na doručenie originálu obálky, ktorá bola obci podaná dňa 28.01.2016. Podávateľ už predsa nemôže obci doručiť písomnosti, ktoré boli preukázateľne odovzdané obci. Navyše, v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o obecnom zriadení je prípadná kontrola petície zo strany starostu z dôvodu zamedzenia stretu verejného a súkromného záujmu vylúčená. 27. Žalobkyňa ďalej namietala, že predložená petícia nebola overená. Tak zo samotnej žaloby, ako aj z jej príloh pritom vyplýva že predložená petícia bola overená ešte v deň jej podania na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 28.01.2016 vyplýva, že zastupiteľstvo v úvode zasadnutia neschválilo pôvodný návrh programu. Následne schválilo upravený návrh, ktorý zahŕňal pôvodne navrhnutý bod a ďalšie body týkajúce sa schválenia komisie na preberanie a overovanie petície podanej v ten istý deň a vyhlásenia miestneho referenda o odvolaní starostu. Podľa zákona o obecnom zriadení sa návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva zverejňoval na úradnej tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím. Podľa odseku 5 prvej vety toho istého ustanovenia obecné zastupiteľstvo schvaľovalo návrh programu zasadnutia a jeho zmenu na začiatku zasadnutia. Zákon teda rozlišoval medzi vopred zverejneným návrhom programu a programom schváleným na začiatku zasadnutia, pričom výslovne pripúšťal zmenu návrhu. V posudzovanom prípade bol návrh programu doplnený na začiatku zasadnutia, ešte pred schválením programu. Nešlo preto o dodatočnú zmenu už schváleného programu. Samotná skutočnosť, že doplnené body neboli súčasťou návrhu zverejneného aspoň tri dni pred zasadnutím, neodôvodňuje záver o neprípustnosti ich zaradenia. Pokiaľ žalobkyňa zastáva názor, že zastupiteľstvo mohlo na začiatku zasadnutia schváliť program iba v pôvodne zverejnenej podobe, takýto výklad nezohľadňuje výslovné znenie § 12 ods. 5 prvej vety zákona o obecnom zriadení. Zákonom upravenú možnosť schváliť zmenu návrhu programu by totiž zbavoval samostatného významu, čím by bola znížená schopnosť obecného zastupiteľstva operatívne reagovať na podnety miestnych poslancov, prípadne aj samotných občanov. 28. Z ostatného obsahu zápisnice vyplýva, že došlo k schváleniu komisie na preberanie a overenie petície podanej dňa 28.01.2016, ktorá následne overila predmetnú petíciu a konštatovala súlad petície so zákonom. Na základe uvedeného obecné zastupiteľstvo pristúpilo k vyhláseniu miestneho referenda. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nedošlo k overeniu petície sú v rozpore nielen s jej vlastnými tvrdeniami, uvedenými v žalobe, ale aj s obsahom už zmienenej zápisnice, pričom žalobkyňa okrem vlastných pochybností sama neuviedla žiadne ďalšie dôvody, na základe, ktorých by správny súd mal spochybniť priebeh a výsledky overovania petície. Súčasne žalobkyňa neuvádza okrem vlastnej nedôvery vo vzťahu k poslancom obecného zastupiteľstva a osôb podieľajúcich sa na získavaní podpisov žiadne konkrétne dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť priebeh petície a jej overovania. Správny súd preto považoval za neúčelné pristúpiť k výsluchu žalobkyňou neidentifikovaných občanov obce, ktorí mali predmetnú petíciu podpísať, aby túto skutočnosť potvrdili. Overenie petície bolo v danom prípade úlohou obecného zastupiteľstva a žalobkyňa jej overenie kvalifikovane nespochybnila. 29. Tvrdenie žalobkyne o tom že Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou konštatovala, že u žalovanej neexistuje platné všeobecne záväzné nariadenie o organizácii miestneho referenda je nepravdivé, pričom vychádza z dezinterpretácie listu o vybavení podnetu Okresnou prokuratúrou Vranov nad Topľou č. Pd 94/15/7713-8 zo dňa 14.12.2015. Z predmetného listu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti „VZN Obce Čičava o organizovaní miestneho referenda“, ktoré žalobkyňa prokuratúre predložila neočíslované. Prokuratúra vo vzťahu k tomuto konštatovala, že takéto VZN, resp. VZN s takýmto názvom nebolo predmetom rokovania obecného zastupiteľstva dňa 02.10.2015, nebolo ani schválené a právne ani neexistuje. Uvedené konštatovanie sa výslovne vzťahuje na žalobkyňou označené a predložené „VZN Obce Čičava o organizovaní miestneho referenda“ a nejedná sa o všeobecné konštatovanie, teda že obec neupravila podrobnosti o organizácii miestneho referenda podľa § 11a ods. 9 zákona o obecnom zriadení. 30. Prokuratúra na prvej strane predmetného listu uviedla, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 02.10.2015 poslanci v rámci bodu 6 rokovali o „VZN o priebehu a spôsobe vykonávania referend“. Za jeho prijatie hlasovalo sedem poslancov, nikto nehlasoval proti a jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Prokuratúra zároveň konštatovala, že obecné zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktorá je verejne dostupná v archíve obce ( https://cicava.sk/wp-content/uploads/dokumenty/zapisnice-zasadnuti-oz/Zapisnica- zo-zasadnutia-OZ-v-Cicave-konaneho-dna-2.10.2015.pdf ). Žalobkyňou predložený dôkaz tak svedčí o opaku jej tvrdenia, teda o tom, že obec upravila podrobnosti o organizácii miestneho referenda. 31. K uvedenému sa však správnemu súdu žiada doplniť, že všeobecne záväzné nariadenie o ktorého preskúmanie prokuratúrou žalobkyňa žiadala bolo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 02.10.2015 práve pod bodom 6 prerokované a následne schválené s tým, že názov všeobecne záväzného nariadenia nebol v zápisnici o zasadnutí obecného zastupiteľstva zaznamenaný tak ako bol na úradnej tabuli obce zverejnený a pod akým bol žalobkyňou prokuratúre predložený (viď bod 29 - „VZN Obce Čičava o organizovaní miestneho referenda“), ale tak ako to konštatovala prokuratúra, teda ako „VZN o priebehu a spôsobe vykonávania referend“. Uvedený rozdiel medzi názvami VZN možno vnímať ako formálne pochybenie, ktoré však nespochybňuje, že podrobnosti o organizácii miestneho referenda boli obcou upravené prostredníctvom VZN, ktoré je verejne dostupné na webovej stránke obce (https:// cicava.sk/wp-content/uploads/dokumenty/vzn/VZN-c.4-2015-o-organizacii-miestneho-referenda.pdf ). 32. Ďalej podľa žalobkyne v predmetnej veci nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky zverejnenia výsledkov miestneho referenda. Výsledky referenda boli vyhlásené obecným rozhlasom v obci Čičava dňa 05.03.2016 približne o 21:50 hod. Takýto postup je podľa žalobkyne v rozpore so zákonom. Súčasne namietala nezákonnosť zasadnutia obecného zastupiteľstva, keďže toto nezvolala žalobkyňa (ako starostka obce), zvolanie zasadnutia nebolo vykonané v lehote aspoň troch dní pred jeho konaním a v rovnakej lehote nebol zverejnený program zasadnutia. Z uvedených dôvodov považuje za nezákonné súčasne všetky uznesenia, ktoré boli na predmetnom zasadnutí prijaté.

33. K uvedenému správny súd v prvom rade konštatuje, že predmetom tohto konania nie je súdny prieskum uznesení obecného zastupiteľstva. K preskúmaniu zákonnosti uznesenia by nepristúpil ani v prípade konania podľa § 325 a nasl. S.s.p. „Predmetom prieskumu v danom konaní nie je uznesenie zastupiteľstva ani v prípade, ak by zastupiteľstvo uznesením zobralo na vedomie zánik mandátu starostu (predsedu).“ (FILOVÁ, Anita. [Zákaz zmarenia účelu konania]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1382.). Uznesenie zastupiteľstva by bolo spôsobilým predmetom konania len v konaní o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva podľa – 356 S.s.p., resp. , pričom aktívne legitimovaný na podanie žaloby, resp. návrhu na preskúmanie (podľa ) je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. 34. Žalobkyňa predložila súdu upozornenie prokurátora podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov č. Pd 26/16/7713-5 zo dňa 10.05.2016, ktorým prokurátor vytkol obci vyššie zmienené pochybenia a navrhol upozornenie prerokovať a zvolávať zasadnutia v súlade s zákona o obecnom zriadení. Následne obecné zastupiteľstvo na zasadnutí, konanom dňa 29.07.2016 uznesením č. zobralo na vedomie upozornenie prokurátora a uložilo zástupcovi starostu obce zvolávať zasadnutia obecného zastupiteľstva Čičava v súlade s zákona o obecnom zriadení a tým predísť prípadnej nezákonnosti uznesení, rozhodnutí, či VZN, prijatých na zasadnutiach obecného zastupiteľstva v rozpore so zákonom. S uvedeným postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou sa nestotožnila Generálna prokuratúra SR, čo vyplýva z jej listu VI/2 Gd 319/16/1000-11 zo dňa 15.12.2016 (č.l. 169 súdneho spisu sp. zn. ). Po opätovnom preskúmaní veci Krajská prokuratúra Prešov (list. č. Kd 265/16/7700-11 zo dňa 08.03.2017 (č.l. 171 a nasl. súdneho spisu sp. zn. ) najmä konštatovala, že nie je v pôsobnosti prokuratúry kontrola výkonu administratívno- technickej podpory orgánov obce; zánik mandátu starostu zákon viaže na vyhlásenie výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu, nie na vydanie osobitného správneho aktu; nie je v právomoci prokuratúry rozhodovať o povinnosti zdržať sa zásahu do výkonu mandátu starostu a neprichádza v úvahu ani prijatie návrhového oprávnenia prokurátora. Ďalej konštatovala, že zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 06.03.2016 bolo nezákonné a uvedené sa týka aj všetkých tam prijatých uznesení. Následne však konštatovala (aj s poukazom na zistenie, že medzičasom sa v obci dňa 05.11.2016 uskutočnili nové voľby starostu obce), že nie je daný verejný záujem na podaní protestov prokurátora proti uzneseniam obecného zastupiteľstva, prijatým na zasadnutí dňa 06.03.2015. Z obsahu predložených listín tak nevyplýva skutočnosť, že by došlo k zrušeniu akéhokoľvek uznesenia, prijatého na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 06.03.2016. 35. Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obecné zastupiteľstvo je povinné vyhlásiť výsledky miestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli ( o obecnom zriadení). Citovaný zákon viaže zánik mandátu starostu na okamih vyhlásenia výsledkov miestneho referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu. Preto k zániku mandátu starostu dôjde dňom vyvesenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. 36. Podľa VZN č. 4 obce Čičava o organizácii miestneho referenda, zápisnicu o výsledku hlasovania komisia pre miestne referendum doručí povereným poslancom obecného zastupiteľstva bez meškania. Podľa obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky hlasovania obyvateľov obce na úradnej tabuli obce a ako aj spôsobom v obci obvyklým do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania. 37. Zo zápisnice Okrskovej komisie pre miestne referendum v Čičave o priebehu a výsledku hlasovania v miestnom referende zo dňa 05.03.2016 vyplýva, že táto bola doručená bezodkladne dňa 05.03.2016 o 21:48 hod. V zápisnici zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Čičave konaného dňa 06.03.2016 je konštatované, že dňa 06.03.2016 bola zápisnica okrskovej volebnej komisie pre miestne referendum v Čičave o priebehu a výsledku hlasovania v miestnom referende zverejnená na úradnej tabuli v obci. Okrem iného, k tejto skutočnosti podala na základe trestného oznámenia žalobkyne zo dňa 06.03.2016 nasledovné vysvetlenie A. A., referentka obce: „Dňa 05.03.2016 boli výsledky referenda vyhlásené v obecnom rozhlase obce Čičava. Uviedla, že dňa 06.03.2016 boli tieto informácie zverejnené na úradnej tabuli v obci a tiež na internetovej stránke obce.“ (uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vranove nad Topľou ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 31.03.2016 o odmietnutí trestného oznámenia žalobkyne). O uvedenej skutočnosti svedčili v trestnom konaní tiež t. č. poslanci obecného zastupiteľstva G. I. (zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 17.03.2016), J. H. (zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 17.03.2016), G. K. (zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 17.03.2016), D. H. (zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/

VT-VT-2016 zo dňa 23.03.2016) a tiež D. E. (zápisnica o výsluchu osoby ČVS: ORP-145/VT-VT-2016 zo dňa 18.03.2016), ktorý navyše uviedol, že výsledky referenda boli vyvesené na úradnej tabuli pri hlavnej ceste v smere z Vranova nad Topľou pri zastávke autobusu. Výsledky referenda prilepil D. E. na sklo vývesnej tabule ráno cestou na omšu. Cestou naspäť si mal všimnúť, že výsledky referenda sa nenachádzajú na vývesnej tabuli, preto šiel za p. A. (referentka obce – pozn. správneho súdu) po kľúče od vývesnej tabule pri hlavnej ceste, kde šiel opäť vyvesiť výsledky referenda, tentokrát už do vnútra vývesnej tabule. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo preukázané, že výsledky referenda boli zverejnené zákonom predpokladaným spôsobom, čo malo v prípade žalobkyne za následok zánik funkcie starostky. Samotné zverejnenie výsledkov ich vyhlásením v miestnom rozhlase možno v prípade obce vybavenej miestnym rozhlasom akceptovať ako obvyklý spôsob oznamovania informácií v rámci obce v súlade s § 9 ods. 5 VZN č. 4 obce Čičava o organizácii miestneho referenda. Hoci vyhlásenie výsledkov referenda miestnym rozhlasom predchádzalo ich oficiálnemu prerokovaniu obecným zastupiteľstvom, uvedená skutočnosť sama osebe nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť samotného referenda, ani nemala vplyv na zánik mandátu žalobkyne, ktorý je zákonom jednoznačne viazaný na vyhlásenie výsledkov miestneho referenda na úradnej tabuli obce. 38. Žalobkyňa ďalej namietala, že došlo k ovplyvňovaniu hlasujúcich. V tejto súvislosti uviedla, že disponuje zvukovou nahrávkou preukazujúcou, že poslanec obce D. E. ponúkal v rómskej osade finančnú odmenu za účasť v miestnom referende a za hlasovanie za odvolanie starostky, žalobkyne. Zároveň uviedla, že bola požiadaná od rómskych obyvateľov o pomoc v súvislosti s poskytnutím pomoci formou lístkov na nákup potravín a hygienických pomôcok, s čím im odmietla pomôcť, pričom sa domnieva, že so žiadosťou o pomoc bol následne oslovený pán E.. Podozrenia žalobkyne o korupcii má potvrdzovať aj skutočnosť, že v deň konania referenda obyvatelia miestnej rómskej osady nakupovali v predajni potravín pani A. H., kde platili bankovkami v hodnote 10 eur a žiadali od predavačky rozmeniť bankovky vyššej nominálnej hodnoty. 39. K predmetným skutočnostiam vykonal správny súd dokazovanie obsahom uznesenia Národnej kriminálnej agentúry ČVS:PPZ-287/NKA-PK-VY-2016 zo dňa 13.09.2016, ktorým bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté v skutku ad 1/ za prečin volebnej korupcie podľa , s poukazom na a v skutku ad 2/ za prečin volebnej korupcie podľa , preto, že ad 1/ doposiaľ presne nestotožnená osoba vystupujúca pod menom D. E. mal v dobe od 02.03.2016 do 05.03.2016 na presne nestotožnenom mieste v obci Čičava, prostredníctvom ďalších doposiaľ nestotožnených osôb, poskytnúť doposiaľ presne nestotožneným voličom obce Čičava finančné prostriedky vo výške od 10 Eur do 20 Eur, ako úplatok za to, že tieto osoby sa zúčastnia referenda konaného v obci Čičava dňa 05.03.2016 a súčasne budú hlasovať za odvolanie starostky obce Čičava, ad 2/ doposiaľ presne nestotožnení voliči obce Čičava mali v dobe od 02.03.2016 do 05.03.2016 na presne nestotožnenom mieste v obci Čičava, prijať od doposiaľ presne nestotožnených osôb finančné prostriedky vo výške od 10 Eur do 20 Eur, ako úplatok za to, že sa zúčastnia referenda konaného v obci Čičava dňa 05.03.2016 a súčasne budú hlasovať za odvolanie starostky obce Čičava zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. 40. Z obsahu uznesenia najmä vyplynulo, že v trestnom konaní boli vypočuté viaceré osoby (medzi nimi aj žalobkyňou navrhnutí svedkovia L. A., M. A., A. I., G. A., D. D., A. G. a A. H.), ktoré nevedeli o tom, že by niekto ovplyvňoval občanov obce a prípadne takéto konanie aj popreli. Tiež bol vypočutý D. E., ktorý nevedel o tom, že by niekto ovplyvňoval občanov obce a sám takéto konanie poprel. N. J., ktorá bola v danom čase zamestnankyňou obce uviedla, že M. O. jej povedal, že dostal 10 eur od D. E. za účasť na referende a hlasovanie za odvolanie starostky obce. Uvedené skutočnosti vypočutý M. O. poprel a uviedol, že ho nikto neoslovil s požiadavkou aby hlasoval za odvolanie starostky, prípadne za jej zotrvanie a nevedel ani o tom, že by sa tak dialo v prípade iných občanov. A. H. uviedla, že v deň referenda jej pani G. povedala, že za účasť na referende jej ponúkajú 10 eur. Následne vypočutá M. G. najmä uviedla, že ju nikto nenútil ísť na referendum a hlasovať, pričom pani H. uviedla len toľko, že za odvolanie starostky chce hlasovať celá rodina. Vypočutý G. A. okrem iného uviedol, že bol členom komisie v deň konania referenda, približne o desiatej hodine spoločne s A. G. šli podľa zoznamu, ktorý im dala pani O. (predsedníčka referendovej komisie, pozn. správneho súdu) s urnou, volebnými lístkami a obálkami k ľuďom podľa zoznamu. Bolo to približne päť rodín. Poprel, že by sa niekto z týchto ľudí zmienil o ovplyvňovaní hlasovania, taktiež ani jeho nikto neovplyvňoval. Následne približne o sedemnástej hodine opäť na pokyn predsedníčky komisie šli s urnou podľa zoznamu ľudí, ktorý im dala. Bolo to približne sedem rodín. Uvedené skutočnosti potvrdil tiež vypočutý A. G.. 41. Vyšetrovateľ vypočul ako svedkov aj ďalších obyvateľov obce. Jednalo sa o osoby P. G., A. A., L. P., N. Q., R. Q., G. Q., G. Q., G. D. a A. D.. Ani jeden z uvedených svedkov nemal informáciu o ovplyvňovaní obyvateľov obce vo vzťahu k účasti na referende a spôsobu hlasovania. Následne boli vykonané konfrontácie medzi žalobkyňou a M. A. a L. A. a medzi svedkyňou N. J. a svedkom M. O., pričom uvedené osoby zotrvali na svojich svedeckých výpovediach. 42. Správny súd nevykonal dôkaz nahrávkou súkromného rozhovoru, ktorý mal prebehnúť medzi žalobkyňou a D. E.. Žalobkyňa nepreukázala, že by D. E. vyjadril súhlas na zhotovenie tejto nahrávky a teda išlo o nahrávku získanú v rozpore s , a , podľa ktorého zvukové záznamy ohľadne osobných prejavov fyzickej osoby možno vyhotovovať len so súhlasom dotknutej osoby. Pokiaľ nahrávka z vyššie uvedených dôvodov nebola získaná v súlade so zákonom, ide o absolútnu nepoužiteľnosť takéhoto dôkazného prostriedku v zmysle ust. S.s.p. (a to aj pri zohľadnení výkladového pravidla zakotveného v čl. 3 ods. 1 v nadväznosti na základných princípov v spojení s S.s.p.) v tomto konaní. Správny súd totiž i vzhľadom na ďalšie použiteľné dôkazy nenašiel racionálne zdôvodniteľný právny podklad, aby v tomto konaní aplikoval výnimku z ust. S.s.p. a prihliadal na spôsobom vyhotovenia nezákonný dôkaz, čo je aj v zmysle ústavnej judikatúry ospravedlniteľné skutočne výnimočnými situáciami, o ktorú v tu súdenej veci (vzhľadom na existenciu iných dôkazov a najmä závery orgánov činných v trestnom konaní) nešlo. 43. Z obsahu uznesenia Národnej kriminálnej agentúry ČVS:PPZ-287/NKA-PK-VY-2016 zo dňa 13.09.2016 vyplynulo, že trestné stíhanie týkajúce sa žalobkyňou tvrdeného poskytovania finančných prostriedkov bolo zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Z obsahu uznesenia, ako už bolo uvedené vyplýva, že s výnimkou dvoch svedkov, všetci vypočutí občania popreli prijímanie, resp. poskytovanie finančných prostriedkov, za účelom ovplyvňovania hlasovania. Pritom aj tvrdenia dvoch svedkýň, ktoré svedčili odlišne, sa netýkali skutočností, ktoré by tieto vnímali vlastnými zmyslami, ale len o sprostredkované informácie, ktoré napokon ich pôvodcovia popreli. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o tom, že bola požiadaná od rómskych obyvateľov o pomoc v súvislosti s poskytnutím pomoci formou lístkov na nákup potravín a hygienických pomôcok, s čím im odmietla pomôcť, pričom sa domnieva, že so žiadosťou o pomoc bol následne oslovený pán E., ako to už vyplýva aj z obsahu samotnej námietky, tvrdenie o následnom oslovení p. E. so žiadosťou o pomoc je už iba domnienkou žalobkyne, ktorá navyše nebola pred orgánmi činnými v trestnom konaní potvrdená. Na základe uvedených faktov správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, podľa ktorej malo dochádzať k ovplyvňovaniu jednotlivých občanov obce pri hlasovaní. 44. Vzhľadom na obsah a závery predmetného uznesenia správny súd nepovažoval za efektívne a hospodárne pristúpiť k vypočutiu žalobkyňou navrhnutých svedkov (z ktorých niektorí boli vypočutí v procesnom postavení svedka už v trestnom konaní). Správny súd mal tiež z dôvodu značného časového odstupu (v čase rozhodovania súdu uplynulo viac ako 10 rokov od vykonania referenda) pochybnosti o prínose prípadných svedeckých výpovedí v tomto konaní. 45. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na stanovisko prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 81/16/1000-10 zo dňa 26.09.2016, podľa ktorého je predmetné uznesenie zákonné a odôvodnené. Úlohou správneho súdu v tomto konaní nie je nahrádzať, ani spochybňovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní. 46. Správny súd pri posúdení žalobných námietok poukazujúcich na vady hlasovania do prenosnej urny vychádzal v prvom rade z obsahu právnej úpravy týkajúcej sa tohto typu hlasovania podľa , ktorú je potrebné (vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu, týkajúcu sa konania miestneho referenda) analogicky aplikovať aj v tu súdenej veci. 47. Podľa zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, môže volič požiadať sám alebo prostredníctvom inej osoby obec a v deň konania volieb okrskovú volebnú komisiu o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami, obálkou a so zoznamom tých voličov, ktorí požiadali o hlasovanie mimo volebnej miestnosti. Vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie zabezpečia, aby bola zachovaná tajnosť hlasovania a aby ten, kto hlasoval, podpísal prevzatie hlasovacieho lístka a obálky; ak tak volič nemôže urobiť, člen okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname. Tento zoznam voličov sa pripojí k zoznamu voličov. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov ihneď po návrate členov komisie vyslaných s prenosnou volebnou schránkou do volebnej miestnosti. 48. Z obsahu žaloby v preskúmavanej veci vyplývajú tvrdenia žalobcu o hlasovaní do prenosnej schránky pričom obsahom príslušnej spisovej dokumentácie nie sú žiadne písomné žiadosti od občanov obce o umožnenie hlasovania touto formou.

49. S obdobnou námietkou sa vysporiadal Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 22.02.2011 (v danom prípade síce aplikoval v tom čase účinný o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, avšak vzhľadom na podobnosť úpravy žiadosti o voľbu do prenosnej schránky je citovaný názor aplikovateľný aj v tu súdenej veci): „Z citovaného ustanovenia zákona o voľbách vyplýva voličovi povinnosť "adresovať" svoju žiadosť o voľbu prenosnou schránkou volebnej komisii [obci a v deň konania volieb okrskovej volebnej komisii, pozn. správneho súdu]. Súčasne musí byť splnená požiadavka závažného (nielen zdravotného) dôvodu. Zo zákona o voľbách však nevyplýva, akou formou má volič požiadať volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnej schránky. Vzhľadom na vágnosť právnej úpravy tejto formy hlasovania, ako aj na účel tohto inštitútu je akceptovateľné, aby voliči svoju požiadavku realizovali telefonicky, príp. prostredníctvom inej, k tomu poverenej osoby, a to aj formou tzv. hromadnej žiadosti (napr. domovy dôchodcov). V prípade tzv. hromadnej žiadosti však musí byť táto požiadavka individualizovaná uvedením konkrétnych mien žiadateľov, teda nestačí uviesť iba počet žiadateľov. Zákon o voľbách nevymedzuje ani časový úsek, "odkedy - dokedy" je volič povinný túto svoju požiadavku realizovať, t.j. môže tak urobiť v dobe od momentu kreovania volebnej komisie prakticky až do ukončenia volieb.“ 50. V okolnostiach daného prípadu nie je vadou, ak sa v predloženej spisovej dokumentácii nenachádzajú písomné žiadosti o hlasovanie do prenosnej schránky. Požiadavka na písomnú formu žiadosti nevyplýva z volebného zákona, ani z VZN č. 4 obce Čičava o organizácii miestneho referenda. Žalobkyňa nepredložila ani žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že hlasovanie do prenosnej schránky prebehlo z iniciatívy samotných členov komisie, resp. že by poverení členovia komisie takýmto spôsobom „zbierali“ hlasy od občanov, ktorí o takúto formu hlasovania nepožiadali. Iba nepodložené pochybnosti žalobkyne o počte hlasujúcich nepostačujú na spochybnenie zákonnosti tejto formy hlasovania. 51. Navyše ani v opačnom prípade, t. j. pokiaľ by týmto spôsobom hlasovali občania, u ktorých na to neboli splnené podmienky (napr. v prípade absencie zdravotných dôvodov) a ktorých počet ani samotná žalobkyňa nešpecifikovala, nemožno dospieť k záveru, že by to malo vplyv na výsledok referenda, ani žalobkyňa nepredkladá dôkazy o tom, že by na inom mieste títo občania hlasovali inak, chýba teda kauzálny nexus medzi namietanou vadou a neplatnosťou výsledku referenda. 52. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených konštatovaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a preto ju podľa S.s.p. zamietol. 53. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa S.s.p. tak, že žalobkyni podľa S.s.p. (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa S.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.