Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)PL. ÚS 74/2011
PDF · 274.55 KB
No categories available
PL. ÚS 74/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. L. J.,
Advokátska kancelária, P., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb
primátora mesta Bardejov konaných 27. novembra 2010, za účasti MUDr. B. H., B.,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 7. decembra
2010 doručená faxom a následne 8. decembra 2010 osobne sťažnosť Mgr. M. Š. (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Bardejov
(ďalej len „primátor mesta“) konaných 27. novembra 2010 z dôvodu porušenia čl. 30
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 30 a § 31 a nasl. zákona Slovenskej
národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval
vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za primátora mesta spolu s ďalšími dvomi
kandidátmi. Za primátora mesta bol zvolený MUDr. B. H., ktorý získal 6 031 hlasov.
Sťažovateľ získal spolu 5 769 hlasov a posledný kandidát JUDr. A. V. 270 hlasov. Rozdiel
dosiahnutých platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným primátorom mesta, proti
ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 262 hlasov. Sťažovateľ je osobou oprávnenou na
podanie sťažnosti, keďže vo voľbách získal viac ako 10 % hlasov voličov (5769 hlasov
z celkového počtu voličov 26366). Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb
v meste Bardejov do mestského zastupiteľstva a primátora mesta konaných 27. novembra
2010 podpísali bez výhrad všetci dvanásti členovia volebnej komisie.
3. Keďže sťažnosť sťažovateľa neobsahovala zákonom Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) predpísané náležitosti a neboli k nej pripojené žiadne dôkazy, vyzval
ústavný súd listom sp. zn. Rvp 7569/2010 z 21. decembra 2010 sťažovateľa na doplnenie
sťažnosti.
4. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. januára
2011 predložila k sťažnosti dôkazy, ktoré podľa názoru sťažovateľa dokumentujú porušenie
zákonnosti a ústavnosti volieb primátora mesta, a to:
a) zápisnice zo zasadnutí miestnej volebnej komisie uskutočnených 5. októbra 2010,
13. októbra 2010, 19. októbra 2010 a 26. novembra 2010,
b) oznámenie Mesta Bardejov o počte obyvateľov,
c) oznámenie výsledkov volieb do orgánov samosprávy a primátora mesta Bardejov,
d) leták kandidáta na funkciu primátora MUDr. B. H. «Načasovaný úder od
stúpencov „ZMENY“»,
e) pero s označením kandidáta na funkciu primátora MUDr. B. H. s č. 1,
f) čestné vyhlásenia občanov A. P., Mgr. M. J., Ľ. B., L. B., Z. H., M. H., L. P. a Š.
D.,
g) CD nosič s fotodokumentáciou, zvukovými záznamami a ich prepisom.
5. Podľa tvrdení sťažovateľa k porušeniu čl. 30 ústavy a § 30 a § 31 a nasl. zákona
o voľbách došlo v dôsledku viacerých skutočností, za ktoré označil predovšetkým
a) Nesplnenie zákonných podmienok na kandidatúru kandidáta JUDr. A. V. na
primátora mesta. Uvedený kandidát sa uchádzal o funkciu primátora ako nezávislý
kandidát, ktorý k svojej kandidatúre pripojil petíciu, ktorú miestna volebná
komisia vyhodnotila ako neúplnú, keďže neobsahovala zákonné požiadavky
ustanovené § 21 ods. 2 zákona o voľbách, a v dôsledku toho ho ako kandidáta
nezaregistrovala. Sťažovateľ pripojil k sťažnosti ako dôkaz zápisnicu z prvého
zasadnutia miestnej volebnej komisie konaného 5. októbra 2010. Proti rozhodnutiu
miestnej volebnej komisie podal nezávislý kandidát JUDr. A. V. na Okresnom
súde Bardejov (ďalej len „okresný súd“) návrh na vydanie rozhodnutia
o zaregistrovaní kandidáta a následne sa volieb zúčastnil a získal celkovo 270
hlasov.
b) Porušenie pravidiel vedenia volebnej kampane, ktoré spočívalo v distribuovaní
letákov obsahujúcich prvky nekalej volebnej súťaže do schránok občanov mesta
Bardejov počas volebného moratória. Sťažovateľ uviedol, že 25. novembra 2010
v dopoludňajších hodinách bol v rôznych častiach mesta Bardejov distribuovaný
do poštových schránok občanov leták označený ako «Načasovaný úder
od stúpencov „ZMENY“», ktorý obsahoval informácie v prospech kandidáta
MUDr. B. H.. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu ako dôkaz text uvedeného
letáka, zápisnicu z piateho zasadnutia miestnej volebnej komisie a dve čestné
vyhlásenia o doručení označených letákov.
c) Používanie pera s označením mena a čísla protikandidáta MUDr. B. H. vo
volebnej miestnosti mestskej časti P. Sťažovateľ uviedol, že vo volebnej
miestnosti volebného okrsku č. 26 B.– P., ktorý je okrskom prevažne s
obyvateľmi rómskej národnosti, bol prostredníctvom pera s označením mena
„MUDr. B. H. 1“ prezentovaný jeho protikandidát, čo u občanov s vysokým
stupňom negramotnosti mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť ich rozhodovanie
vo voľbách. Sťažovateľ ako dôkaz uvedenej skutočnosti predložil pero, aké sa
nachádzalo aj vo volebnej miestnosti, a čestné vyhlásenie Š. D., člena okrskovej
volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 26 P., ktorý pre uvedenú skutočnosť
nepodpísal zápisnicu o výsledku volieb v uvedenom okrsku. Ako dôkaz
k volebnej sťažnosti bolo pripojené čestné vyhlásenie ďalšieho člena okrskovej
volebnej komisie o konflikte spojenom s používaním uvedeného pera a tiež
prepis zvukového záznamu z konfliktu zachyteného aj na CD nosiči. Uvedené
porušenie volebného zákona vyvoláva podľa sťažovateľa vzhľadom na číselný
rozdiel v počte hlasov medzi úspešným kandidátom MUDr. B. H.
a sťažovateľom, ktorý je 262 hlasov, pochybnosť o zákonnosti celého procesu
volieb do orgánov samosprávy obcí a primátora mesta.
d) Distribuovanie lístkov s menom kandidáta na primátora MUDr. B. H. v deň
konania volieb v okrsku č. 26 B.– P. s prísľubom vecného plnenia po
uskutočnení volieb. Podľa tvrdení sťažovateľa boli v uvedenej časti mesta
kupované hlasy voličov, a to tým spôsobom, že do domácností rómskych
obyvateľov boli inými občanmi uvedenej mestskej časti distribuované lístky
s menom MUDr. B. H. s prísľubom potravinového protiplnenia, ak budú
uvedeného kandidáta voliť. Ako dôkazy preukazujúce uvedené porušenia
volebného zákona sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie A. P.,
fotodokumentáciu so 16 fotografiami a výpoveď svedkyne (spolu s prepisom) na
CD nosiči.
6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe označených dôkazov vykonal
prepočítanie všetkých odovzdaných obálok a preskúmal počet a platnosť odovzdaných
hlasovacích lístkov vo voľbách na primátora mesta Bardejov v jednomandátovom volebnom
obvode Mesta Bardejov a vo veci rozhodol týmto nálezom: „Ústavný súd Slovenskej
republiky vyhlasuje voľby primátora Mesta Bardejov konané dňa 27. novembra 2010
za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. alebo alternatívne Ústavný
súd Slovenskej republiky zrušuje výsledok volieb primátora mesta Bardejov konaných dňa
27. novembra 2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z.“
7. V rámci prípravy konania o sťažnosti na jej predbežné prerokovanie sa k nej na
výzvu ústavného súdu vyjadril odporca, ktorý vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 14. januára 2011 uviedol, že zápisnice okrskových volebných komisií a mestskej
volebnej komisie sú právoplatné a záväzné pre každý štátny orgán. Podľa jeho názoru sú
výsledky demokratických volieb do orgánu miestnej samosprávy a primátora mesta
Bardejov zákonné a právoplatné. Sťažnosť sťažovateľa považuje za subjektívnu
a k jednotlivým bodom uvádzaným v sťažnosti uviedol:
«k bodu a/ Rozhodnutie Okresného súdu som rešpektoval rovnako ako ďalší dvaja
kandidáti na primátora a všetci sme sa zúčastnili volieb. Nikto nevzniesol ani na verejnosti
protest. Pánu sťažovateľovi to vadí po zverejnení výsledku volieb. V tomto smere platí
zásada, že rozhodnutie súdu je správne a záväzné voči všetkým osobám na území Slovenskej
republiky, ktoré ho musia rešpektovať, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky.
k bodu b/ V sťažnosti uvádzaný leták a distribuovaný pred volebným moratóriom,
oneskorené doručenie mohlo byť nekalým zámerom, alebo provokáciou kohokoľvek
s jediným cieľom, v prípade potreby ho „využiť“ tak, ako sa to stalo aj v tejto veci.
k bodu c/ Obsah tohto bodu sťažnosti je znevažujúci predovšetkým voči Rómom,
rozhodne nemá nič spoločné so mnou a voľbami. Písacie perá s mojimi iniciálmi boli
rozdávané v predvolebnej kampani a jedno pero v miestnosti okrskovej volebnej komisie je
buď nekalý zámer, alebo provokácia, alebo aj zneužitie prípadného zámeru osoby alebo
viacerých osôb. Je zarážajúce konštatovanie v odseku 2: „člen komisie odmietol predmetnú
zápisnicu podpísať a uviedol výhrady v tejto zápisnici zaznamenané“ v kontexte s prvým
odsekom tohto bodu predmetnej sťažnosti. V demokratických voľbách jeden člen okrskovej
komisie nepodpísal zápisnicu, pritom ďalší desiati a predseda okrskovej komisie zápisnicu
podpísali. Sťažovateľ iste adresoval svoje objavné zistenia v tomto bode sťažnosti
kompetentným a sám svojou aktivitou sa pričiní o nápravu aj využitím svojho vplyvu
v politickej strane, v ktorej je členom.
Dovolím si poznamenať k zneniu tretieho odseku tohto bodu sťažnosti o intenzite
porušenia volebného zákona, vzhľadom na číselný rozdiel v počte hlasov medzi úspešným
kandidátom na primátora a sťažovateľom, ktoré svedčí o jeho neobjektivite.
k bodu d/ V plnom rozsahu sa dištancujem od podobných praktík. Možné provokácie,
či vedomé ubližovanie kýmkoľvek považujem za neetické. Zápisnica z uvádzanej okrskovej
komisie o výsledku volieb je platná. Protikandidát nemá vplyv na konanie polície tak, ako aj
sťažovateľ.
k bodu e/ Je v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky o prepočítaní
hlasov.»
8. Vyjadrenie odporcu bolo 17. januára 2011 zaslané sťažovateľovi, ktorý k nemu
nepodal svoje vyjadrenie.
II.
9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb primátora mesta.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Sťažnosť vo volebných veciach musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1
a 2 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti ustanovené v § 59 a § 60 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri
všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať vyjadrenie sťažovateľa
o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom
volebnom obvode (kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom
volebnom obvode), dôvody pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy
o tom, že je oprávneným navrhovateľom a návrh na rozhodnutie vo veci.
10. Sťažovateľ namietal porušenie čl. 30 ústavy, podľa odseku 1 ktorého, občania
majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou
svojich zástupcov. Podľa odseku 4 uvedeného článku občania majú za rovnakých
podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Sťažovateľ namietal aj porušenie
§ 30 a § 31 zákona o voľbách. Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17
dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je
zakázané. Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas
volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných
prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom
okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých
kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo
obrazom. Ustanovenia § 31 upravujú priebeh hlasovania.
11. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Sťažovateľ namietal, že volieb na primátora mesta Bardejov sa okrem neho
a kandidáta, proti ktorému smeruje sťažnosť, zúčastnil aj tretí nezávislý kandidát JUDr. A.
V., a to napriek tomu, že nesplnil podmienky ustanovené § 21 zákona o voľbách, v dôsledku
čoho ho miestna volebná komisia nezaregistrovala ako nezávislého kandidáta. K uvedeným
tvrdeniam predložil sťažovateľ ako dôkaz zápisnicu z 1. zasadnutia miestnej volebnej
komisie uskutočneného 5. októbra 2010, na ktorom v bode 4 bolo prijaté uznesenie
o neschválení registrácie nezávislého kandidáta na primátora mesta JUDr. A. V. Proti
rozhodnutiu miestnej volebnej komisie podal JUDr. A.. V. návrh na okresnom súde na
vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ktorému okresný súd vyhovel.
13. Ďalšia sťažovateľom v sťažnosti uplatnená námietka poukazuje na porušenie
volebného moratória distribuovaním letákov do poštových schránok obyvateľov mesta. Na
preukázanie porušenia § 30 zákona o voľbách predložil sťažovateľ ústavnému súdu
dvojstranový leták s názvom «Načasovaný úder od stúpencov „Zmeny“», ktorý podľa
dvoch čestných vyhlásení L. B. a Mgr. M. J. im bol do schránok doručený 25. novembra
2010, t. j. počas volebného moratória. Protikandidát vo svojom vyjadrení existenciu
uvedeného letáka pre svoju kampaň nepoprel, uviedol však, že bol distribuovaný medzi
obyvateľov mesta ešte pred volebným moratóriom, pričom oneskorené doručenie možno
považovať za nekalý zámer alebo provokáciu.
14. Za ďalšie porušenie volebného moratória sťažovateľ označil udalosti, ku ktorým
došlo vo volebnom okrsku č. 26 B.– P., ktorej obyvateľmi sú prevažne občania rómskej
národnosti. Podľa tvrdení sťažovateľa bolo vo volebnej miestnosti používané pero s menom
a číslom kandidáta MUDr. B. H., čo podľa jeho názoru mohlo ovplyvniť vôľu
a rozhodovanie voličov pri odovzdaní hlasu pre konkrétneho kandidáta. Sťažovateľ
poukázal aj na skutočnosť, že jeden z členov volebnej komisie – Š. D. pre uvedené
skutočnosti nepodpísal zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom okrsku a urobil o tom aj
čestné vyhlásenie, ku ktorému pripojil označené pero. Uvedené skutočnosti potvrdil
v čestnom vyhlásení aj ďalší člen okrskovej volebnej komisie M. H. Protikandidát
sťažovateľa vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že ide o znevažovanie Rómov, že
perá s jeho menom a číslom boli distribuované počas volebnej kampane a použitie
uvedeného pera vo volebnej miestnosti považuje za provokáciu. Poukázal na skutočnosť, že
správnosť výsledkov vo volebnom okrsku potvrdzuje zápisnica o výsledku volieb, ktorú
podpísala predsedníčka komisie a jej 11 ďalších členov.
15. Podľa tvrdení sťažovateľa vo volebnom okrsku č. 26 došlo aj ku kupovaniu
hlasov voličov, a to tým spôsobom, že voličom rómskej národnosti boli distribuované lístky
s označením mena kandidáta na primátora mesta s prísľubom vecného protiplnenia
za hlasovanie za kandidáta B. H. K sťažnosti sťažovateľa bol pripojený CD nosič
s fotografiami, ktoré majú dokumentovať rozdávanie potravín v časti P. po uskutočnených
voľbách, rozhovor členov volebnej komisie a jeho prepis o nájdení pera vo volebnej
miestnosti, rozhovor voličky s členom miestnej volebnej komisie a jej prepis, čestné
vyhlásenie podpredsedu okrskovej volebnej komisie o rozhovore s voličkou, ako aj čestné
vyhlásenie A. P. o distribuovaní lístkov medzi občanov rómskej národnosti.
III.
16. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena
niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva
znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 5/03). Zistená nezákonnosť
volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom
porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho
princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 5/03).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami
vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl
v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz
predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu
(PL. ÚS 19/98).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na
uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie
volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný
súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného
zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už
spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 38/07). Platí totiž
vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na
jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.
17. S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či zistené
skutočnosti [pozri bod 5 a) až e)] jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným
spôsobom porušením citovaných ustanovení volebného zákona.
17a. Pokiaľ ide o účasť kandidáta JUDr. A. V. vo voľbách na funkciu primátora,
ústavný súd vyžiadal od okresného súdu kompletný spisovný materiál z konania o jeho
zaregistrovaní ako kandidáta. Zo spisu sp. zn. 2 S/1/2010 zistil, že okresný súd rozhodol vo
veci uznesením z 12. októbra 2010 tak, že „registruje kandidáta JUDr. A. V... pre voľby
primátora Mesta Bardejov, ktorý rozhodnutím Miestnej volebnej komisie v Bardejove zo
dňa 5. 10. 2010 nebol zaregistrovaný“. Rozhodnutie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť 10. novembra 2010 a týmto dňom bolo záväzné pre jeho účastníkov
a zároveň sa začalo objektívne prejavovať ako princíp prezumpcie jeho správnosti vo
vzťahu k uvedenej skutočnosti. Dôvera každého v rozhodovaciu činnosť orgánu štátu (v
tomto prípade okresného súdu) je jedným zo základných atribútov právneho štátu, a preto
prijať opačný názor sťažovateľa nemôže byť akceptovateľný.
17b. Distribuovanie volebných novín B. bolo predmetom 5. zasadnutia miestnej
volebnej komisie, doručenie letáku «Načasovaný úder od stúpencov „ZMENY“» nahlásila
miestnej volebnej komisii M. P. a bolo preukázané aj dvomi čestnými vyhláseniami
predloženými sťažovateľom. Nájdenie pera s menom kandidáta na primátora mesta vo
volebnej miestnosti mal ústavný súd za preukázané originálom zápisnice okrskovej volebnej
komisie v okrsku č. 26 P., ako aj zvukovým záznamom a jeho prepisom. Uvedené
prostriedky agitácie a volebný materiál jednotlivo ani v ich súhrne však nemožno považovať
za jav, ktorý by sa kvalifikoval ako také porušenie volebného zákona, ktorý by podstatným
spôsobom ovplyvnil výsledok volieb; skôr išlo o doznievanie volebnej agitácie či volebnej
kampane podobne, ako je to s vnímaním reklám a bilbordov, pôsobeniu ktorých sme
vystavení aj počas predvolebného moratória takmer na každom kroku.
17c. Ústavný súd by tvrdené tzv. kupovanie hlasov rómskych voličov hodnotil ako
najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane za predpokladu, že by sa
táto „volebná korupcia“ hodnoverne preukázala, pretože by išlo o aktivitu na získanie
voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho
či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také
veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že
v žiadnom prípade by nemohla platiť domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli
voličov, a navyše, nakupovanie voličských hlasov priamo ohrozuje slobodu rozhodovania
voliča.
Ústavný súd v tomto smere zistil, že podstata námietky tzv. kupovania hlasov mala
spočívať v tom, že vo volebnom okrsku č. 26 časť P. mali byť v deň volieb do domácností
obyvateľov prevažne rómskej národnosti distribuované viacerými obyvateľmi tejto mestskej
časti lístky s menom a priezviskom B. H. s prísľubom poskytnutia protiplnenia
v potravinách v prípade, ak tohto kandidáta budú voliť, čo bolo možné preukázať čestnými
vyhláseniami a svedeckými výpoveďami. Na výzvu ústavného súdu na predloženie dôkazov
o tvrdených skutočnostiach sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie Ľ. B., člena miestnej
volebnej komisie, v ktorom sa uvádza, že do komisie zasadajúcej na Mestskom úrade v B.
sa dostavila neznáma pani, ktorá sa domáhala vydania naturálií za odovzdaný hlas vo
voľbách, a záznam na CD nosiči o tomto rozhovore i jeho prepis. Z rozhovoru vyplýva, že
volička sama nepoznala meno osoby, ktorú volila, a meno jej podľa prepisu povedala jej
dcéra. Ako ďalší dôkaz o kupovaní hlasov bolo predložené aj čestné vyhlásenie A. P.,
v ktorom uviedol: „Veľa ľudí na P. má voči mestu dlhy a boja sa svedčiť, aby neprišli
o strechu nad hlavou. Poznám tých ľudí, čo dostali lístočky, alebo im povedali, že majú
voliť H., ale zo strachu nebudú svedčiť. Tí čo volili H. potom na druhý deň po voľbách
v nedeľu po omši, ktorá končila okolo jedenástej doobeda, dostávali potraviny a víno.“ Na
CD nosiči sa nachádzalo ako dôkaz o týchto skutočnostiach 16 fotografií, na ktorých je
zachytená obytná časť mesta s domami obývanými rómskym obyvateľstvom, pred ktorými
stojí dodávkové vozidlo EVČ BJ 048 AP, pri ktorom je zhromaždených cca 40 – 50
občanov rómskej národnosti, medzi ktorými prevažujú maloleté deti. Na ďalších snímkach
je vždy zopár občanov, maloletých rómskej národnosti a niekoľko osôb s chlebom a inými
potravinami v náručí.
Ústavný súd po oboznámení sa s uvedenými dôkazmi dospel k záveru, že tieto javy
nemožno vykladať izolovane len vo vzťahu k voľbám, ale treba ich posudzovať z hľadiska
celej komunity Rómov, u ktorých minimálne dvakrát do mesiaca (v čase vyplácania platov,
dávok a pod.) dochádza k uvedenej situácii. Preto uvedené tvrdenia a indície sťažovateľa sa
pohybujú len v rovine nedoložených špekulácií, najmä keď sťažovateľ najprv navrhol
vypočuť určitých svedkov a potom dodal, že tieto osoby aj tak svedčiť nebudú, takže
neexistoval žiaden pravdepodobný dôkaz, ktorý by preukázateľne dokázal poskytnutie
uvedených benefitov voličom ako odplatu za odovzdané hlasy protikandidátovi sťažovateľa
na funkciu primátora. Ústavný súd dodáva, že táto námietka sa pri tajnosti volieb nedá
preveriť, takže mala len účelovo spochybniť volebný výsledok, ktorý sa skončil
v neprospech sťažovateľa.
Rozhodnutie voliča ako suveréna môže ústavný súd zrušiť (zmeniť) len
vo výnimočných prípadoch, keby chyby volebného procesu spôsobili alebo mohli
preukázateľne spôsobiť, že by volič rozhodol inak, a bol by teda zvolený iný kandidát; opak
by bol degradáciou slušných voličov a ich vôle prejavenej voľbou v ostatných okrskoch.
Zrušenie volieb totiž nemožno brať ako trest, hoci aj za porušenie volebných predpisov
neprispôsobivými osobami, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu.
17d. Sťažovateľ navrhol preskúmať aj platnosť všetkých odovzdaných hlasovacích
lístkov a prepočítať odovzdané hlasy pre jednotlivých kandidátov na funkciu primátora
v celom jednomandátovom obvode, a to s ohľadom na rozdiel hlasov získaných vo voľbách
do orgánov samosprávy B. H. a jeho protikandidátom – sťažovateľom, ktorý je 262 hlasov.
Ústavný súd mal do úvahy brať aj kandidatúru JUDr. A. V., ktorú sťažovateľ spochybnil,
celkový počet voličov a počet odovzdaných hlasov pre tohto kandidáta a neprimerane
vysokú účasť občanov vo volebnom obvode č. 26 P..
V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že volebná sťažnosť nie je všeobecným
opravným prostriedkom na preskúmanie výsledkov volieb, a potom z konštantnej judikatúry
ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša
dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje
tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03,
PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). Dôkazy označené sťažovateľom
vo volebnej sťažnosti treba v časti považovať za také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie
volebného zákona, a v časti za také, ktoré síce poukazujú na isté všeobecné a pre isté
skupiny voličov typické negatívne skutočnosti a udalosti, ale ktorých charakter, intenzita
a spôsob ich prejavu nemohli mať za následok záver, že došlo k takému porušeniu
volebného zákona, ktorý mohol ovplyvniť (vo význame ovplyvnil) dosiahnuté výsledky
volieb na primátora mesta.
18. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v danej veci
nebola preukázaná ani objektívna, ani potencionálna príčinná súvislosť medzi sťažovateľom
popísanými javmi (hoci aj negatívnymi) a volebným výsledkom, ktorými by sa spochybnilo
zvolenie jeho protikandidáta za primátora mesta Bardejov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2011