Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 74/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. L. J.,

Advokátska kancelária, P., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb

primátora mesta Bardejov konaných 27. novembra 2010, za účasti MUDr. B. H., B.,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 7. decembra

2010 doručená faxom a následne 8. decembra 2010 osobne sťažnosť Mgr. M. Š. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Bardejov

(ďalej len „primátor mesta“) konaných 27. novembra 2010 z dôvodu porušenia čl. 30

(ďalej len „“) a a a nasl. zákona Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval

vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za primátora mesta spolu s ďalšími dvomi

kandidátmi. Za primátora mesta bol zvolený MUDr. B. H., ktorý získal 6 031 hlasov.

Sťažovateľ získal spolu 5 769 hlasov a posledný kandidát JUDr. A. V. 270 hlasov. Rozdiel

dosiahnutých platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným primátorom mesta, proti

ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 262 hlasov. Sťažovateľ je osobou oprávnenou na

podanie sťažnosti, keďže vo voľbách získal viac ako 10 % hlasov voličov (5769 hlasov

z celkového počtu voličov 26366). Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb

v meste Bardejov do mestského zastupiteľstva a primátora mesta konaných 27. novembra

2010 podpísali bez výhrad všetci dvanásti členovia volebnej komisie.

3. Keďže sťažnosť sťažovateľa neobsahovala zákonom Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) predpísané náležitosti a neboli k nej pripojené žiadne dôkazy, vyzval

ústavný súd listom sp. zn. z 21. decembra 2010 sťažovateľa na doplnenie

sťažnosti.

4. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. januára

2011 predložila k sťažnosti dôkazy, ktoré podľa názoru sťažovateľa dokumentujú porušenie

zákonnosti a ústavnosti volieb primátora mesta, a to:

a) zápisnice zo zasadnutí miestnej volebnej komisie uskutočnených 5. októbra 2010,

13. októbra 2010, 19. októbra 2010 a 26. novembra 2010,

b) oznámenie Mesta Bardejov o počte obyvateľov,

c) oznámenie výsledkov volieb do orgánov samosprávy a primátora mesta Bardejov,

d) leták kandidáta na funkciu primátora MUDr. B. H. «Načasovaný úder od

stúpencov „ZMENY“»,

e) pero s označením kandidáta na funkciu primátora MUDr. B. H. s č. 1,

f) čestné vyhlásenia občanov A. P., Mgr. M. J., Ľ. B., L. B., Z. H., M. H., L. P. a Š.

D.,

g) CD nosič s fotodokumentáciou, zvukovými záznamami a ich prepisom.

5. Podľa tvrdení sťažovateľa k porušeniu a a a nasl. zákona

o voľbách došlo v dôsledku viacerých skutočností, za ktoré označil predovšetkým

a) Nesplnenie zákonných podmienok na kandidatúru kandidáta JUDr. A. V. na

primátora mesta. Uvedený kandidát sa uchádzal o funkciu primátora ako nezávislý

kandidát, ktorý k svojej kandidatúre pripojil petíciu, ktorú miestna volebná

komisia vyhodnotila ako neúplnú, keďže neobsahovala zákonné požiadavky

ustanovené § 21 ods. 2 zákona o voľbách, a v dôsledku toho ho ako kandidáta

nezaregistrovala. Sťažovateľ pripojil k sťažnosti ako dôkaz zápisnicu z prvého

zasadnutia miestnej volebnej komisie konaného 5. októbra 2010. Proti rozhodnutiu

miestnej volebnej komisie podal nezávislý kandidát JUDr. A. V. na Okresnom

súde Bardejov (ďalej len „okresný súd“) návrh na vydanie rozhodnutia

o zaregistrovaní kandidáta a následne sa volieb zúčastnil a získal celkovo 270

hlasov.

b) Porušenie pravidiel vedenia volebnej kampane, ktoré spočívalo v distribuovaní

letákov obsahujúcich prvky nekalej volebnej súťaže do schránok občanov mesta

Bardejov počas volebného moratória. Sťažovateľ uviedol, že 25. novembra 2010

v dopoludňajších hodinách bol v rôznych častiach mesta Bardejov distribuovaný

do poštových schránok občanov leták označený ako «Načasovaný úder

od stúpencov „ZMENY“», ktorý obsahoval informácie v prospech kandidáta

MUDr. B. H.. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu ako dôkaz text uvedeného

letáka, zápisnicu z piateho zasadnutia miestnej volebnej komisie a dve čestné

vyhlásenia o doručení označených letákov.

c) Používanie pera s označením mena a čísla protikandidáta MUDr. B. H. vo

volebnej miestnosti mestskej časti P. Sťažovateľ uviedol, že vo volebnej

miestnosti volebného okrsku č. 26 B.– P., ktorý je okrskom prevažne s

obyvateľmi rómskej národnosti, bol prostredníctvom pera s označením mena

„MUDr. B. H. 1“ prezentovaný jeho protikandidát, čo u občanov s vysokým

stupňom negramotnosti mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť ich rozhodovanie

vo voľbách. Sťažovateľ ako dôkaz uvedenej skutočnosti predložil pero, aké sa

nachádzalo aj vo volebnej miestnosti, a čestné vyhlásenie Š. D., člena okrskovej

volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 26 P., ktorý pre uvedenú skutočnosť

nepodpísal zápisnicu o výsledku volieb v uvedenom okrsku. Ako dôkaz

k volebnej sťažnosti bolo pripojené čestné vyhlásenie ďalšieho člena okrskovej

volebnej komisie o konflikte spojenom s používaním uvedeného pera a tiež

prepis zvukového záznamu z konfliktu zachyteného aj na CD nosiči. Uvedené

porušenie volebného zákona vyvoláva podľa sťažovateľa vzhľadom na číselný

rozdiel v počte hlasov medzi úspešným kandidátom MUDr. B. H.

a sťažovateľom, ktorý je 262 hlasov, pochybnosť o zákonnosti celého procesu

volieb do orgánov samosprávy obcí a primátora mesta.

d) Distribuovanie lístkov s menom kandidáta na primátora MUDr. B. H. v deň

konania volieb v okrsku č. 26 B.– P. s prísľubom vecného plnenia po

uskutočnení volieb. Podľa tvrdení sťažovateľa boli v uvedenej časti mesta

kupované hlasy voličov, a to tým spôsobom, že do domácností rómskych

obyvateľov boli inými občanmi uvedenej mestskej časti distribuované lístky

s menom MUDr. B. H. s prísľubom potravinového protiplnenia, ak budú

uvedeného kandidáta voliť. Ako dôkazy preukazujúce uvedené porušenia

volebného zákona sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie A. P.,

fotodokumentáciu so 16 fotografiami a výpoveď svedkyne (spolu s prepisom) na

CD nosiči.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe označených dôkazov vykonal

prepočítanie všetkých odovzdaných obálok a preskúmal počet a platnosť odovzdaných

hlasovacích lístkov vo voľbách na primátora mesta Bardejov v jednomandátovom volebnom

obvode Mesta Bardejov a vo veci rozhodol týmto nálezom: „Ústavný súd Slovenskej

republiky vyhlasuje voľby primátora Mesta Bardejov konané dňa 27. novembra 2010

za neplatné podľa alebo alternatívne Ústavný

súd Slovenskej republiky zrušuje výsledok volieb primátora mesta Bardejov konaných dňa

27. novembra 2010 podľa “

7. V rámci prípravy konania o sťažnosti na jej predbežné prerokovanie sa k nej na

výzvu ústavného súdu vyjadril odporca, ktorý vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 14. januára 2011 uviedol, že zápisnice okrskových volebných komisií a mestskej

volebnej komisie sú právoplatné a záväzné pre každý štátny orgán. Podľa jeho názoru sú

výsledky demokratických volieb do orgánu miestnej samosprávy a primátora mesta

Bardejov zákonné a právoplatné. Sťažnosť sťažovateľa považuje za subjektívnu

a k jednotlivým bodom uvádzaným v sťažnosti uviedol:

«k bodu a/ Rozhodnutie Okresného súdu som rešpektoval rovnako ako ďalší dvaja

kandidáti na primátora a všetci sme sa zúčastnili volieb. Nikto nevzniesol ani na verejnosti

protest. Pánu sťažovateľovi to vadí po zverejnení výsledku volieb. V tomto smere platí

zásada, že rozhodnutie súdu je správne a záväzné voči všetkým osobám na území Slovenskej

republiky, ktoré ho musia rešpektovať, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky.

k bodu b/ V sťažnosti uvádzaný leták a distribuovaný pred volebným moratóriom,

oneskorené doručenie mohlo byť nekalým zámerom, alebo provokáciou kohokoľvek

s jediným cieľom, v prípade potreby ho „využiť“ tak, ako sa to stalo aj v tejto veci.

k bodu c/ Obsah tohto bodu sťažnosti je znevažujúci predovšetkým voči Rómom,

rozhodne nemá nič spoločné so mnou a voľbami. Písacie perá s mojimi iniciálmi boli

rozdávané v predvolebnej kampani a jedno pero v miestnosti okrskovej volebnej komisie je

buď nekalý zámer, alebo provokácia, alebo aj zneužitie prípadného zámeru osoby alebo

viacerých osôb. Je zarážajúce konštatovanie v odseku 2: „člen komisie odmietol predmetnú

zápisnicu podpísať a uviedol výhrady v tejto zápisnici zaznamenané“ v kontexte s prvým

odsekom tohto bodu predmetnej sťažnosti. V demokratických voľbách jeden člen okrskovej

komisie nepodpísal zápisnicu, pritom ďalší desiati a predseda okrskovej komisie zápisnicu

podpísali. Sťažovateľ iste adresoval svoje objavné zistenia v tomto bode sťažnosti

kompetentným a sám svojou aktivitou sa pričiní o nápravu aj využitím svojho vplyvu

v politickej strane, v ktorej je členom.

Dovolím si poznamenať k zneniu tretieho odseku tohto bodu sťažnosti o intenzite

porušenia volebného zákona, vzhľadom na číselný rozdiel v počte hlasov medzi úspešným

kandidátom na primátora a sťažovateľom, ktoré svedčí o jeho neobjektivite.

k bodu d/ V plnom rozsahu sa dištancujem od podobných praktík. Možné provokácie,

či vedomé ubližovanie kýmkoľvek považujem za neetické. Zápisnica z uvádzanej okrskovej

komisie o výsledku volieb je platná. Protikandidát nemá vplyv na konanie polície tak, ako aj

sťažovateľ.

k bodu e/ Je v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky o prepočítaní

hlasov.»

8. Vyjadrenie odporcu bolo 17. januára 2011 zaslané sťažovateľovi, ktorý k nemu

nepodal svoje vyjadrenie.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb primátora mesta.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažnosť vo volebných veciach musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1

a 2 , ako aj osobitné náležitosti ustanovené v a zákona

o ústavnom súde. Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať vyjadrenie sťažovateľa

o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom

volebnom obvode (kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom

volebnom obvode), dôvody pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy

o tom, že je oprávneným navrhovateľom a návrh na rozhodnutie vo veci.

10. Sťažovateľ namietal porušenie , podľa odseku 1 ktorého, občania

majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou

svojich zástupcov. Podľa odseku 4 uvedeného článku občania majú za rovnakých

podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Sťažovateľ namietal aj porušenie

§ 30 a § 31 zákona o voľbách. Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17

dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je

zakázané. Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas

volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných

prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom

okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých

kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo

obrazom. Ustanovenia § 31 upravujú priebeh hlasovania.

11. Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Sťažovateľ namietal, že volieb na primátora mesta Bardejov sa okrem neho

a kandidáta, proti ktorému smeruje sťažnosť, zúčastnil aj tretí nezávislý kandidát JUDr. A.

V., a to napriek tomu, že nesplnil podmienky ustanovené § 21 zákona o voľbách, v dôsledku

čoho ho miestna volebná komisia nezaregistrovala ako nezávislého kandidáta. K uvedeným

tvrdeniam predložil sťažovateľ ako dôkaz zápisnicu z 1. zasadnutia miestnej volebnej

komisie uskutočneného 5. októbra 2010, na ktorom v bode 4 bolo prijaté uznesenie

o neschválení registrácie nezávislého kandidáta na primátora mesta JUDr. A. V. Proti

rozhodnutiu miestnej volebnej komisie podal JUDr. A.. V. návrh na okresnom súde na

vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ktorému okresný súd vyhovel.

13. Ďalšia sťažovateľom v sťažnosti uplatnená námietka poukazuje na porušenie

volebného moratória distribuovaním letákov do poštových schránok obyvateľov mesta. Na

preukázanie porušenia § 30 zákona o voľbách predložil sťažovateľ ústavnému súdu

dvojstranový leták s názvom «Načasovaný úder od stúpencov „Zmeny“», ktorý podľa

dvoch čestných vyhlásení L. B. a Mgr. M. J. im bol do schránok doručený 25. novembra

2010, t. j. počas volebného moratória. Protikandidát vo svojom vyjadrení existenciu

uvedeného letáka pre svoju kampaň nepoprel, uviedol však, že bol distribuovaný medzi

obyvateľov mesta ešte pred volebným moratóriom, pričom oneskorené doručenie možno

považovať za nekalý zámer alebo provokáciu.

14. Za ďalšie porušenie volebného moratória sťažovateľ označil udalosti, ku ktorým

došlo vo volebnom okrsku č. 26 B.– P., ktorej obyvateľmi sú prevažne občania rómskej

národnosti. Podľa tvrdení sťažovateľa bolo vo volebnej miestnosti používané pero s menom

a číslom kandidáta MUDr. B. H., čo podľa jeho názoru mohlo ovplyvniť vôľu

a rozhodovanie voličov pri odovzdaní hlasu pre konkrétneho kandidáta. Sťažovateľ

poukázal aj na skutočnosť, že jeden z členov volebnej komisie – Š. D. pre uvedené

skutočnosti nepodpísal zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom okrsku a urobil o tom aj

čestné vyhlásenie, ku ktorému pripojil označené pero. Uvedené skutočnosti potvrdil

v čestnom vyhlásení aj ďalší člen okrskovej volebnej komisie M. H. Protikandidát

sťažovateľa vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že ide o znevažovanie Rómov, že

perá s jeho menom a číslom boli distribuované počas volebnej kampane a použitie

uvedeného pera vo volebnej miestnosti považuje za provokáciu. Poukázal na skutočnosť, že

správnosť výsledkov vo volebnom okrsku potvrdzuje zápisnica o výsledku volieb, ktorú

podpísala predsedníčka komisie a jej 11 ďalších členov.

15. Podľa tvrdení sťažovateľa vo volebnom okrsku č. 26 došlo aj ku kupovaniu

hlasov voličov, a to tým spôsobom, že voličom rómskej národnosti boli distribuované lístky

s označením mena kandidáta na primátora mesta s prísľubom vecného protiplnenia

za hlasovanie za kandidáta B. H. K sťažnosti sťažovateľa bol pripojený CD nosič

s fotografiami, ktoré majú dokumentovať rozdávanie potravín v časti P. po uskutočnených

voľbách, rozhovor členov volebnej komisie a jeho prepis o nájdení pera vo volebnej

miestnosti, rozhovor voličky s členom miestnej volebnej komisie a jej prepis, čestné

vyhlásenie podpredsedu okrskovej volebnej komisie o rozhovore s voličkou, ako aj čestné

vyhlásenie A. P. o distribuovaní lístkov medzi občanov rómskej národnosti.

III.

16. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena

niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva

znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis , ). Zistená nezákonnosť

volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom

porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho

princípov (mutatis mutandis , ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami

vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl

v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz

predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu

().

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na

uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , ). Inými slovami, nie každé porušenie

volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný

súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného

zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už

spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby

a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (, ). Platí totiž

vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na

jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

17. S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či zistené

skutočnosti [pozri bod 5 a) až e)] jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným

spôsobom porušením citovaných ustanovení volebného zákona.

17a. Pokiaľ ide o účasť kandidáta JUDr. A. V. vo voľbách na funkciu primátora,

ústavný súd vyžiadal od okresného súdu kompletný spisovný materiál z konania o jeho

zaregistrovaní ako kandidáta. Zo spisu sp. zn. zistil, že okresný súd rozhodol vo

veci uznesením z 12. októbra 2010 tak, že „registruje kandidáta JUDr. A. V... pre voľby

primátora Mesta Bardejov, ktorý rozhodnutím Miestnej volebnej komisie v Bardejove zo

dňa 5. 10. 2010 nebol zaregistrovaný“. Rozhodnutie okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť 10. novembra 2010 a týmto dňom bolo záväzné pre jeho účastníkov

a zároveň sa začalo objektívne prejavovať ako princíp prezumpcie jeho správnosti vo

vzťahu k uvedenej skutočnosti. Dôvera každého v rozhodovaciu činnosť orgánu štátu (v

tomto prípade okresného súdu) je jedným zo základných atribútov právneho štátu, a preto

prijať opačný názor sťažovateľa nemôže byť akceptovateľný.

17b. Distribuovanie volebných novín B. bolo predmetom 5. zasadnutia miestnej

volebnej komisie, doručenie letáku «Načasovaný úder od stúpencov „ZMENY“» nahlásila

miestnej volebnej komisii M. P. a bolo preukázané aj dvomi čestnými vyhláseniami

predloženými sťažovateľom. Nájdenie pera s menom kandidáta na primátora mesta vo

volebnej miestnosti mal ústavný súd za preukázané originálom zápisnice okrskovej volebnej

komisie v okrsku č. 26 P., ako aj zvukovým záznamom a jeho prepisom. Uvedené

prostriedky agitácie a volebný materiál jednotlivo ani v ich súhrne však nemožno považovať

za jav, ktorý by sa kvalifikoval ako také porušenie volebného zákona, ktorý by podstatným

spôsobom ovplyvnil výsledok volieb; skôr išlo o doznievanie volebnej agitácie či volebnej

kampane podobne, ako je to s vnímaním reklám a bilbordov, pôsobeniu ktorých sme

vystavení aj počas predvolebného moratória takmer na každom kroku.

17c. Ústavný súd by tvrdené tzv. kupovanie hlasov rómskych voličov hodnotil ako

najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane za predpokladu, že by sa

táto „volebná korupcia“ hodnoverne preukázala, pretože by išlo o aktivitu na získanie

voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho

či pasívneho) práva zaručeného v . Takéto obmedzenie nesie so sebou také

veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že

v žiadnom prípade by nemohla platiť domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli

voličov, a navyše, nakupovanie voličských hlasov priamo ohrozuje slobodu rozhodovania

voliča.

Ústavný súd v tomto smere zistil, že podstata námietky tzv. kupovania hlasov mala

spočívať v tom, že vo volebnom okrsku č. 26 časť P. mali byť v deň volieb do domácností

obyvateľov prevažne rómskej národnosti distribuované viacerými obyvateľmi tejto mestskej

časti lístky s menom a priezviskom B. H. s prísľubom poskytnutia protiplnenia

v potravinách v prípade, ak tohto kandidáta budú voliť, čo bolo možné preukázať čestnými

vyhláseniami a svedeckými výpoveďami. Na výzvu ústavného súdu na predloženie dôkazov

o tvrdených skutočnostiach sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie Ľ. B., člena miestnej

volebnej komisie, v ktorom sa uvádza, že do komisie zasadajúcej na Mestskom úrade v B.

sa dostavila neznáma pani, ktorá sa domáhala vydania naturálií za odovzdaný hlas vo

voľbách, a záznam na CD nosiči o tomto rozhovore i jeho prepis. Z rozhovoru vyplýva, že

volička sama nepoznala meno osoby, ktorú volila, a meno jej podľa prepisu povedala jej

dcéra. Ako ďalší dôkaz o kupovaní hlasov bolo predložené aj čestné vyhlásenie A. P.,

v ktorom uviedol: „Veľa ľudí na P. má voči mestu dlhy a boja sa svedčiť, aby neprišli

o strechu nad hlavou. Poznám tých ľudí, čo dostali lístočky, alebo im povedali, že majú

voliť H., ale zo strachu nebudú svedčiť. Tí čo volili H. potom na druhý deň po voľbách

v nedeľu po omši, ktorá končila okolo jedenástej doobeda, dostávali potraviny a víno.“ Na

CD nosiči sa nachádzalo ako dôkaz o týchto skutočnostiach 16 fotografií, na ktorých je

zachytená obytná časť mesta s domami obývanými rómskym obyvateľstvom, pred ktorými

stojí dodávkové vozidlo EVČ BJ 048 AP, pri ktorom je zhromaždených cca 40 – 50

občanov rómskej národnosti, medzi ktorými prevažujú maloleté deti. Na ďalších snímkach

je vždy zopár občanov, maloletých rómskej národnosti a niekoľko osôb s chlebom a inými

potravinami v náručí.

Ústavný súd po oboznámení sa s uvedenými dôkazmi dospel k záveru, že tieto javy

nemožno vykladať izolovane len vo vzťahu k voľbám, ale treba ich posudzovať z hľadiska

celej komunity Rómov, u ktorých minimálne dvakrát do mesiaca (v čase vyplácania platov,

dávok a pod.) dochádza k uvedenej situácii. Preto uvedené tvrdenia a indície sťažovateľa sa

pohybujú len v rovine nedoložených špekulácií, najmä keď sťažovateľ najprv navrhol

vypočuť určitých svedkov a potom dodal, že tieto osoby aj tak svedčiť nebudú, takže

neexistoval žiaden pravdepodobný dôkaz, ktorý by preukázateľne dokázal poskytnutie

uvedených benefitov voličom ako odplatu za odovzdané hlasy protikandidátovi sťažovateľa

na funkciu primátora. Ústavný súd dodáva, že táto námietka sa pri tajnosti volieb nedá

preveriť, takže mala len účelovo spochybniť volebný výsledok, ktorý sa skončil

v neprospech sťažovateľa.

Rozhodnutie voliča ako suveréna môže ústavný súd zrušiť (zmeniť) len

vo výnimočných prípadoch, keby chyby volebného procesu spôsobili alebo mohli

preukázateľne spôsobiť, že by volič rozhodol inak, a bol by teda zvolený iný kandidát; opak

by bol degradáciou slušných voličov a ich vôle prejavenej voľbou v ostatných okrskoch.

Zrušenie volieb totiž nemožno brať ako trest, hoci aj za porušenie volebných predpisov

neprispôsobivými osobami, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu.

17d. Sťažovateľ navrhol preskúmať aj platnosť všetkých odovzdaných hlasovacích

lístkov a prepočítať odovzdané hlasy pre jednotlivých kandidátov na funkciu primátora

v celom jednomandátovom obvode, a to s ohľadom na rozdiel hlasov získaných vo voľbách

do orgánov samosprávy B. H. a jeho protikandidátom – sťažovateľom, ktorý je 262 hlasov.

Ústavný súd mal do úvahy brať aj kandidatúru JUDr. A. V., ktorú sťažovateľ spochybnil,

celkový počet voličov a počet odovzdaných hlasov pre tohto kandidáta a neprimerane

vysokú účasť občanov vo volebnom obvode č. 26 P..

V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že volebná sťažnosť nie je všeobecným

opravným prostriedkom na preskúmanie výsledkov volieb, a potom z konštantnej judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša

dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje

tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi (m. m. , ,

, , ). Dôkazy označené sťažovateľom

vo volebnej sťažnosti treba v časti považovať za také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie

volebného zákona, a v časti za také, ktoré síce poukazujú na isté všeobecné a pre isté

skupiny voličov typické negatívne skutočnosti a udalosti, ale ktorých charakter, intenzita

a spôsob ich prejavu nemohli mať za následok záver, že došlo k takému porušeniu

volebného zákona, ktorý mohol ovplyvniť (vo význame ovplyvnil) dosiahnuté výsledky

volieb na primátora mesta.

18. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v danej veci

nebola preukázaná ani objektívna, ani potencionálna príčinná súvislosť medzi sťažovateľom

popísanými javmi (hoci aj negatívnymi) a volebným výsledkom, ktorými by sa spochybnilo

zvolenie jeho protikandidáta za primátora mesta Bardejov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011