Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)PL. ÚS 29/2011
PDF · 157.51 KB
No categories available
PL. ÚS 29/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. D., L., prechodne bytom R., vo veci namietanej
neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Lehota nad Rimavicou konaných
27. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra
2010 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť
a nezákonnosť volieb starostu obce Lehota nad Rimavicou konaných 27. novembra 2010
z dôvodu kupovania hlasov voličov, ktorým malo dôjsť k zásahu do volebného práva
zaručeného v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Z jej obsahu vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy
za starostu. Z celkového počtu 161 odovzdaných platných hlasovacích lístkov získal 29, t. j.
18,01 % platných hlasov. Kandidát Ing. V. U., ktorý bol zvolený za starostu obce, získal 80
platných hlasov, t. j. 49,69 %. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným
kandidátom, proti ktorému sťažnosť smeruje (ďalej aj „odporca“), predstavuje 51 hlasov.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol: «Výsledky volieb by som
akceptoval, keby boli urobené korektne a vyhral by kandidát s lepším volebným programom
i morálnym kreditom. Avšak v priebehu dňa počas konania volieb som sa dozvedel
skutočnosti, ktoré ma ako čestného človeka viedli k rozhodnutiu podať po oznámení
výsledkov volieb na Ústavný súd sťažnosť na neústavnosť a nezákonnosť volieb do miestnej
samosprávy v Lehote nad Rimavicou, konaných dňa 27. 11. 2010, z dôvodu kupovania
hlasov voličov. Pre mňa je to najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej
kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje
do samotnej podstaty volebného práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie
so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej
spoločnosti. ...
Môj protikandidát Ing. V. U. v popoludňajších hodinách v stredu 24. 11. 2010
prostredníctvom svojej dcéry zabezpečoval doručovanie listín miestnym voličom, ním
nazvaných ako Volebná lotéria alebo Verejný prísľub.
Vo Volebnej lotérii ponúka voličom stať sa účastníkom volebnej lotérie o ceny ako
televízor, automatická práčka, domáca pekáreň na chlieb, mikrovlnná rúra, sada hrncov,
žehlička, nerezový kotlík na guľáš a iné drobnosti - spolu 15 cien - za podmienok: do
losovania bude zaradený volič, ktorý sa zúčastní volieb starostu a poslancov do
samosprávnych orgánov v Lehote nad Rimavicou v roku 2010; tento volič sa zúčastni
následného zloženia sľubu zvoleného starostu obce; losovanie cien sa uskutočni v
Kultúrnom dome v deň zloženia sľubu starostu obce len v prípade, že za starostu obce bude
zvolený...
Vo Verejnom prísľube sľubuje tento kandidát nasledovné: Ja... verejne prehlasujem,
že po mojom zvolení za starostu obce a zložení sľubu starostu obce vyplatím každý
december do konania nasledujúcich volieb do samosprávnych orgánov v obci Lehota nad
Rimavicou zo svojho príjmu „vianočné“ v sume 40 eur každému, kto sa ako dôchodca
zúčastnil volieb do samosprávnych orgánov v obci Lehota nad Rimavicou dňa 27.novembra
2010 a o vyplatenie požiada v čase adventu. ... podľa mne poskytnutých informácií bol
doručený dôchodcom ako sú manželia J., pani L., pán T.
Myslím si, že volebná lotéria či verejný prísľub negatívnym spôsobom ovplyvnili
hlasovanie oprávnených voličov v Lehote nad Rimavicou, ktorí sa pre vidinu budúceho
príjmu či iného prisľúbeného pôžitku dali Ing. U. ovplyvniť. Žijeme v okrese, kde je väčšina
ľudí nesolventných, chudobných, s najvyššou mierou nezamestnanosti v Slovenskej
republike, kde je každý príjem vítaný a hlasovanie ľudí sa dá hlavne z tohto dôvodu kúpiť.»
Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhol vyhlásiť voľby do orgánu miestnej
samosprávy v Lehote nad Rimavicou z titulu kupovania hlasov voličov za neplatné.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb starostu obce.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť vo volebných veciach musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1
a 2 zákona o ústavnom súde, ale aj osobitné náležitosti ustanovené v § 59 a § 60 zákona o
ústavnom súde.
Podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri
všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať vyjadrenie sťažovateľa
o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom
volebnom obvode (kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom
volebnom obvode), dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy
o tom, že je oprávneným navrhovateľom a návrh na rozhodnutie vo veci.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Podstatou zákonnosti volieb
do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi
predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí.
Ústavný súd uplatňuje svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť
výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu
volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti, pričom na uplatnenie tohto oprávnenia sa vyžaduje hrubé
alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich
prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99). Porušenie volebného
zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť následok spočívajúci
v nezákonnosti výsledku volieb (PL. ÚS 14/99). Inými slovami, nie každé porušenie
volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie
ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie
volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Ústavný súd každý prípad posudzuje
materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy
uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť
len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré
odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov (obdobne PL. ÚS 38/07).
Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,
s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam
volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti
a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na
ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na
konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že tvrdenia sťažovateľa o neústavnosti alebo
nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé
preukázať porušenie volebného zákona odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku
volieb (PL. ÚS 107/07). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že
predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom
zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť
exaktnými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010).
Sťažovateľ preukázal pripojenou zápisnicou miestnej volebnej komisie, že
vo voľbách starostu získal 29 hlasov, čo predstavuje 18,01 % platných hlasov voličov. Pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti však ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ
neoznačil a ani nepredložil dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať
priamy vplyv na zverejnený výsledok označených volieb.
Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z priložených písomných dôkazov, ako aj zo
zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do orgánov samosprávy obce Lehota
nad Rimavicou vyplýva, že sťažovateľ nenamieta samotný proces výkonu volebného práva
(t. j. vypĺňanie hlasovacích lístkov alebo nesprávne spočítanie hlasov) ani porušenie
volebného moratória (t. j. obdobia 48 hodín pred začiatkom volieb) zo strany odporcu.
Sťažovateľ však vidí nezákonnosť a neústavnosť volieb v obsahu písomností, ktoré jeho
protikandidát, vo voľbách zvolený za starostu, mal doručovať voličom v obci v posledný
deň volebnej kampane (t. j. 24. novembra 2010). Podstatou týchto písomností malo byť
podľa sťažovateľa kupovanie hlasov voličov tzv. „volebnou lotériou“ a „verejným
prísľubom“.
Podľa § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“)
volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších
subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany
alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového
a televízneho vysielania, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných
nosičov informácií.
Účelom volebnej kampane je viesť diskusiu o veciach verejných v súvislosti
s programom politických strán alebo jednotlivých kandidátov uchádzajúcich sa vo voľbách
o priazeň voličov, v rámci ktorej možno prirodzene očakávať konfrontačný spôsob
argumentácie usilujúci sa o zdôraznenie „vlastných predností“, prípadne o poukázanie na
„slabiny alebo nedostatky“ volebného rivala. Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa
volieb (či už jednotlivého kandidáta, alebo politickej strany), aby v rámci svojho priestoru,
ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol voličovi adekvátnu odpoveď na
argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu
Ústavný súd tzv. kupovanie hlasov voličov hodnotí za vážne porušenie volebnej
kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje
do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy.
Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne
posúdenie (m. m. PL. ÚS 5/03). Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“
za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je
možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech
(PL. ÚS 45/07).
Sťažovateľ na dôkaz o namietanej činnosti odporcu pripojil k sťažnosti kópiu
písomností doručovaných voličom a označil priezviskom dve osoby a jeden manželský pár,
ktorým mali byť tieto písomnosti doručované. Sťažovateľ však v zmysle citovaného
ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde neoznačil dôkaz, ktorým by v konaní bolo
možné preukázať, že odporca sám alebo prostredníctvom iných osôb vyvíjal sťažovateľom
namietanú činnosť počas volebnej kampane, t. j. doručoval listiny zamerané na získanie
jeho podpory alebo slúžiace na jeho prospech, ktoré by svojím obsahom ústavne
neprípustne zasahovali do podstaty volebného práva.
Zo samotného obsahu písomností, ktoré mali byť doručované na účely získania
podpory odporcu vo voľbách, podľa názoru ústavného súdu priamo nevyplýva, že odporca
v nich sľubuje hmotné výhody za odovzdanie hlasu vo voľbách jemu ako kandidátovi na
starostu, ale len sľubuje, že ktorýkoľvek volič, ktorý nemusí byť voličom odporcu (za
súčasného splnenia ďalších podmienok, medzi ktoré patrí aj okolnosť, že odporca bude
zvolený do funkcie starostu), sa môže stať účastníkom volebnej lotérie o vecné ceny. Ani
v písomnosti označenej ako verejný prísľub odporca (ktorý mal byť podľa sťažovateľa jej
autorom) nedáva konkrétnu ponuku poskytnutia určitej hmotnej, prípadne inej výhody
voličovi – dôchodcovi za to, že jemu ako kandidátovi odovzdá svoj hlas.
Ústavný súd túto činnosť hodnotí ako neetickú formu prístupu k volebnej agitácii
(„rafinovaná forma“), ktorú nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako zákonnú, pričom
však v okolnostiach posudzovanej volebnej sťažnosti ústavný súd považoval pri jej
predbežnom prerokovaní za zásadnú skutočnosť, že podľa výsledkov volieb starostu v obci
Lehota nad Rimavicou získal sťažovateľ 29 hlasov, zatiaľ čo odporca (víťazný kandidát)
získal 80 platných hlasov z celkového počtu 161 platných odovzdaných hlasov pre voľbu
starostu, t. j. skutočnosť, že medzi hlasmi odovzdanými sťažovateľovi a zvolenému
starostovi bol výrazný rozdiel (51 hlasov). Táto skutočnosť totiž zjavne signalizuje, že ani v
prípade, ak by ústavný súd zohľadnil námietku sťažovateľa a dokazovaním by zisťoval jej
hodnovernosť a relevanciu pre účely spochybnenia výsledku volieb, by táto zjavne
nepostačovala na to, aby mohol ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie
dospieť k záveru, že pri voľbách starostu obce Lehota nad Rimavicou došlo k tak
intenzívnemu porušeniu volebných predpisov, ktorý by ho oprávňoval na uplatnenie
právomoci podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. na vyhláseniw týchto
volieb za neplatné, tak ako to navrhuje sťažovateľ.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní
odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom ďalšími
návrhmi sťažovateľa (t. j. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom) už nebol dôvod zaoberať sa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2011