Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 29/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., L., prechodne bytom R., vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Lehota nad Rimavicou konaných

27. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2010 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť

a nezákonnosť volieb starostu obce Lehota nad Rimavicou konaných 27. novembra 2010

z dôvodu kupovania hlasov voličov, ktorým malo dôjsť k zásahu do volebného práva

zaručeného v (ďalej len „“).

Z jej obsahu vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy

za starostu. Z celkového počtu 161 odovzdaných platných hlasovacích lístkov získal 29, t. j.

18,01 % platných hlasov. Kandidát Ing. V. U., ktorý bol zvolený za starostu obce, získal 80

platných hlasov, t. j. 49,69 %. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným

kandidátom, proti ktorému sťažnosť smeruje (ďalej aj „odporca“), predstavuje 51 hlasov.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol: «Výsledky volieb by som

akceptoval, keby boli urobené korektne a vyhral by kandidát s lepším volebným programom

i morálnym kreditom. Avšak v priebehu dňa počas konania volieb som sa dozvedel

skutočnosti, ktoré ma ako čestného človeka viedli k rozhodnutiu podať po oznámení

výsledkov volieb na Ústavný súd sťažnosť na neústavnosť a nezákonnosť volieb do miestnej

samosprávy v Lehote nad Rimavicou, konaných dňa 27. 11. 2010, z dôvodu kupovania

hlasov voličov. Pre mňa je to najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej

kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje

do samotnej podstaty volebného práva zaručeného v . Takéto obmedzenie nesie

so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. ...

Môj protikandidát Ing. V. U. v popoludňajších hodinách v stredu 24. 11. 2010

prostredníctvom svojej dcéry zabezpečoval doručovanie listín miestnym voličom, ním

nazvaných ako Volebná lotéria alebo Verejný prísľub.

Vo Volebnej lotérii ponúka voličom stať sa účastníkom volebnej lotérie o ceny ako

televízor, automatická práčka, domáca pekáreň na chlieb, mikrovlnná rúra, sada hrncov,

žehlička, nerezový kotlík na guľáš a iné drobnosti - spolu 15 cien - za podmienok: do

losovania bude zaradený volič, ktorý sa zúčastní volieb starostu a poslancov do

samosprávnych orgánov v Lehote nad Rimavicou v roku 2010; tento volič sa zúčastni

následného zloženia sľubu zvoleného starostu obce; losovanie cien sa uskutočni v

Kultúrnom dome v deň zloženia sľubu starostu obce len v prípade, že za starostu obce bude

zvolený...

Vo Verejnom prísľube sľubuje tento kandidát nasledovné: Ja... verejne prehlasujem,

že po mojom zvolení za starostu obce a zložení sľubu starostu obce vyplatím každý

december do konania nasledujúcich volieb do samosprávnych orgánov v obci Lehota nad

Rimavicou zo svojho príjmu „vianočné“ v sume 40 eur každému, kto sa ako dôchodca

zúčastnil volieb do samosprávnych orgánov v obci Lehota nad Rimavicou dňa 27.novembra

2010 a o vyplatenie požiada v čase adventu. ... podľa mne poskytnutých informácií bol

doručený dôchodcom ako sú manželia J., pani L., pán T.

Myslím si, že volebná lotéria či verejný prísľub negatívnym spôsobom ovplyvnili

hlasovanie oprávnených voličov v Lehote nad Rimavicou, ktorí sa pre vidinu budúceho

príjmu či iného prisľúbeného pôžitku dali Ing. U. ovplyvniť. Žijeme v okrese, kde je väčšina

ľudí nesolventných, chudobných, s najvyššou mierou nezamestnanosti v Slovenskej

republike, kde je každý príjem vítaný a hlasovanie ľudí sa dá hlavne z tohto dôvodu kúpiť.»

Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhol vyhlásiť voľby do orgánu miestnej

samosprávy v Lehote nad Rimavicou z titulu kupovania hlasov voličov za neplatné.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb starostu obce.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť vo volebných veciach musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1

a 2 , ale aj osobitné náležitosti ustanovené v a zákona o

ústavnom súde.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať vyjadrenie sťažovateľa

o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom

volebnom obvode (kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom

volebnom obvode), dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy

o tom, že je oprávneným navrhovateľom a návrh na rozhodnutie vo veci.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Podstatou zákonnosti volieb

do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi

predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí.

Ústavný súd uplatňuje svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť

výsledok volieb podľa iba vtedy, ak k porušeniu

volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti, pričom na uplatnenie tohto oprávnenia sa vyžaduje hrubé

alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich

prípravu a priebeh volieb (napr. a ). Porušenie volebného

zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť následok spočívajúci

v nezákonnosti výsledku volieb (). Inými slovami, nie každé porušenie

volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie

ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie

volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Ústavný súd každý prípad posudzuje

materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy

uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť

len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov (obdobne ).

Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,

s označením dôkazov [ ]. Vzhľadom na význam

volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti

a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na

ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na

konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že tvrdenia sťažovateľa o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé

preukázať porušenie volebného zákona odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku

volieb (). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že

predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom

zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť

exaktnými dôkazmi (m. m. , , , ).

Sťažovateľ preukázal pripojenou zápisnicou miestnej volebnej komisie, že

vo voľbách starostu získal 29 hlasov, čo predstavuje 18,01 % platných hlasov voličov. Pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti však ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ

neoznačil a ani nepredložil dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať

priamy vplyv na zverejnený výsledok označených volieb.

Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z priložených písomných dôkazov, ako aj zo

zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do orgánov samosprávy obce Lehota

nad Rimavicou vyplýva, že sťažovateľ nenamieta samotný proces výkonu volebného práva

(t. j. vypĺňanie hlasovacích lístkov alebo nesprávne spočítanie hlasov) ani porušenie

volebného moratória (t. j. obdobia 48 hodín pred začiatkom volieb) zo strany odporcu.

Sťažovateľ však vidí nezákonnosť a neústavnosť volieb v obsahu písomností, ktoré jeho

protikandidát, vo voľbách zvolený za starostu, mal doručovať voličom v obci v posledný

deň volebnej kampane (t. j. 24. novembra 2010). Podstatou týchto písomností malo byť

podľa sťažovateľa kupovanie hlasov voličov tzv. „volebnou lotériou“ a „verejným

prísľubom“.

Podľa o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“)

volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších

subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany

alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového

a televízneho vysielania, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných

nosičov informácií.

Účelom volebnej kampane je viesť diskusiu o veciach verejných v súvislosti

s programom politických strán alebo jednotlivých kandidátov uchádzajúcich sa vo voľbách

o priazeň voličov, v rámci ktorej možno prirodzene očakávať konfrontačný spôsob

argumentácie usilujúci sa o zdôraznenie „vlastných predností“, prípadne o poukázanie na

„slabiny alebo nedostatky“ volebného rivala. Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa

volieb (či už jednotlivého kandidáta, alebo politickej strany), aby v rámci svojho priestoru,

ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol voličovi adekvátnu odpoveď na

argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu

().

Ústavný súd tzv. kupovanie hlasov voličov hodnotí za vážne porušenie volebnej

kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje

do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v .

Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne

posúdenie (m. m. ). Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“

za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je

možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech

().

Sťažovateľ na dôkaz o namietanej činnosti odporcu pripojil k sťažnosti kópiu

písomností doručovaných voličom a označil priezviskom dve osoby a jeden manželský pár,

ktorým mali byť tieto písomnosti doručované. Sťažovateľ však v zmysle citovaného

ustanovenia neoznačil dôkaz, ktorým by v konaní bolo

možné preukázať, že odporca sám alebo prostredníctvom iných osôb vyvíjal sťažovateľom

namietanú činnosť počas volebnej kampane, t. j. doručoval listiny zamerané na získanie

jeho podpory alebo slúžiace na jeho prospech, ktoré by svojím obsahom ústavne

neprípustne zasahovali do podstaty volebného práva.

Zo samotného obsahu písomností, ktoré mali byť doručované na účely získania

podpory odporcu vo voľbách, podľa názoru ústavného súdu priamo nevyplýva, že odporca

v nich sľubuje hmotné výhody za odovzdanie hlasu vo voľbách jemu ako kandidátovi na

starostu, ale len sľubuje, že ktorýkoľvek volič, ktorý nemusí byť voličom odporcu (za

súčasného splnenia ďalších podmienok, medzi ktoré patrí aj okolnosť, že odporca bude

zvolený do funkcie starostu), sa môže stať účastníkom volebnej lotérie o vecné ceny. Ani

v písomnosti označenej ako verejný prísľub odporca (ktorý mal byť podľa sťažovateľa jej

autorom) nedáva konkrétnu ponuku poskytnutia určitej hmotnej, prípadne inej výhody

voličovi – dôchodcovi za to, že jemu ako kandidátovi odovzdá svoj hlas.

Ústavný súd túto činnosť hodnotí ako neetickú formu prístupu k volebnej agitácii

(„rafinovaná forma“), ktorú nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako zákonnú, pričom

však v okolnostiach posudzovanej volebnej sťažnosti ústavný súd považoval pri jej

predbežnom prerokovaní za zásadnú skutočnosť, že podľa výsledkov volieb starostu v obci

Lehota nad Rimavicou získal sťažovateľ 29 hlasov, zatiaľ čo odporca (víťazný kandidát)

získal 80 platných hlasov z celkového počtu 161 platných odovzdaných hlasov pre voľbu

starostu, t. j. skutočnosť, že medzi hlasmi odovzdanými sťažovateľovi a zvolenému

starostovi bol výrazný rozdiel (51 hlasov). Táto skutočnosť totiž zjavne signalizuje, že ani v

prípade, ak by ústavný súd zohľadnil námietku sťažovateľa a dokazovaním by zisťoval jej

hodnovernosť a relevanciu pre účely spochybnenia výsledku volieb, by táto zjavne

nepostačovala na to, aby mohol ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie

dospieť k záveru, že pri voľbách starostu obce Lehota nad Rimavicou došlo k tak

intenzívnemu porušeniu volebných predpisov, ktorý by ho oprávňoval na uplatnenie

právomoci podľa , t. j. na vyhláseniw týchto

volieb za neplatné, tak ako to navrhuje sťažovateľ.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ), pričom ďalšími

návrhmi sťažovateľa (t. j. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom) už nebol dôvod zaoberať sa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011