Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_KE-6S-4-2021.pdf
PDF · 114.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-6S/4/2021
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Rožňava, so sídlom Námestie 1. mája 11, 048 01, Rožňava, proti žalovanému: Mesto Dobšiná, so sídlom SNP 554, 049 25 Dobšiná, IČO: 00 328 197, právne zastúpenému JUDr. Ľubomírou Bašistovou Vírovou, advokátkou so sídlom Zimná č. 62, 052 01 Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Mestské zastupiteľstvo mesta Dobšiná (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“), na svojom zasadnutí konanom dňa 04.03.2020, uznesením č. 238-04/III-2020-MsZ vyhlásilo v zmysle § 18a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) voľbu hlavného kontrolóra mesta Dobšiná na deň 15.04.2020. Zároveň sa týmto uznesením určili požiadavky, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu hlavného kontrolóra, určila sa dĺžka pracovného času hlavného kontrolóra na 50 % pracovný úväzok, zriadila sa komisia na otváranie obálok, na vyhodnotenie splnenia podmienok kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra a schválil sa spôsob vykonania voľby hlavného kontrolóra mesta tajným hlasovaním.
2. Na tomto základe primátor mesta Dobšiná dňa 09.04.2020 zvolal 16. zasadnutie mestského zastupiteľstva na deň 15.04.2020 za účelom voľby hlavného kontrolóra mesta Dobšiná.
3. Dňa 15.04.2020 na zvolanom 16. zasadnutí mestského zastupiteľstva na základe vykonanej voľby hlavného kontrolóra mesta Dobšiná z dvoch uchádzačiek o túto funkciu bolo prijaté uznesenie č. 239-15/ IV-2020-MsZ, ktorým bola za nového hlavného kontrolóra mesta Dobšiná, s účinnosťou od 01.05.2020, zvolená A. B. C..
4. Mestské zastupiteľstvo vyššie uvedeným uznesením rozhodlo nasledovne: „Mestské zastupiteľstvo mesta Dobšiná volí za hlavného kontrolóra mesta Dobšiná A. B. C., s účinnosťou od 01.05.2020, určuje plat hlavného kontrolóra, ktorý je podľa § 18c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov ŠÚ SR za predchádzajúci kalendárny rok a koeficientu 1,82, ktorý je určený pre počet obyvateľov mesta Dobšiná a odmenu
vo výške 0 % z mesačného platu hlavného kontrolóra“ (ďalej tiež ako „uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra mesta Dobšiná“).
5. V nadväznosti na uvedené žalovaný listom zo dňa 29.04.2020 oznámil doterajšej hlavnej kontrolórke mesta Dobšiná D. B. A. skončenie pracovného pomeru uplynutím funkčného obdobia ku dňu 30.04.2020.
6. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že D. B. A. bola do funkcie hlavného kontrolóra mesta Dobšiná ustanovená s účinnosťou od 01.05.2014 na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č. 369-14/IV-2014-MsZ zo dňa 14.04.2014.
7. Okresná prokuratúra Rožňava (ďalej tiež ako „žalobca“) dňa 09.09.2020 podala mestu Dobšiná pod sp. zn. Pd 96/20/8808-12 protest prokurátora proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020/2018 o voľbe hlavného kontrolóra mesta Dobšiná. Žalobca podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona o prokuratúre navrhol uznesenie mestského zastupiteľstva zrušiť pre jeho nezákonnosť. Žalobca bol toho právneho názoru, že obsahom, ako aj postupom pri prijatí preskúmavaného rozhodnutia bolo porušené ustanovenie § 30f ods. 6 v spojení s § 30f ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom od 09.04.2020 (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).
8. Mesto Dobšiná (ďalej tiež ako „žalovaný“) podanému protestu prokurátora nevyhovelo a uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020 o voľbe hlavného kontrolóra mesta Dobšiná nezrušilo. Uvedené žalovaný oznámil žalobcovi doručením písomného vyjadrenia mesta Dobšiná sp. zn. MDOB-M/2020/8623 zo dňa 06.11.2020 o nevyhovení protestu prokurátora, a to dňa 06.11.2020. Z obsahu písomného vyjadrenia vyplýva, že protestom napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva žalovaný nezrušil, pričom ho považuje za správne a zákonné.
9. Prílohu k písomnému vyjadreniu tvorí uznesenie č. 336-05/XI-2020-MsZ, ktorým mestské zastupiteľstvo „nevyhovuje protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Rožňave sp. zn. Pd 96/20/8808-12 zo dňa 09.09.2020 proti Uzneseniu Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná č. 293-15/ IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020 o voľbe hlavného kontrolóra Mesta Dobšiná.
II.
Správna žaloba
10. Správnou žalobou zo dňa 05.01.2021, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pre jeho nezákonnosť.
11. Citoval ustanovenie § 30f ods. 1 a ods. 6 zákona o obecnom zriadení a poukázal na tú skutočnosť, že vzhľadom na krízovú situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19, bol s účinnosťou od 09.04.2020 prijatý zákon č. 73/2020 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 30f ods. 1, ods. 6, doplneným do zákona o obecnom zriadení, zásadným spôsobom modifikuje časové lehoty ustanovené v § 18a ods. 2 a 4 zákona o obecnom zriadení, a tým aj dĺžku funkčného obdobia hlavného kontrolóra upravenú v ust. § 18a ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Účelom prijatia prechodného ustanovenia § 30f zákona o obecnom zriadení je v podstate zníženie základných funkcionalít obce na určité existenčné minimum tak, aby obec plnila nevyhnutné úlohy. Popritom majú byť obmedzené, resp. pozastavené všetky činnosti, ktoré vyžadujú zhromaždenie osôb a ktoré nie sú nevyhnuté pre zachovanie životaschopnosti miestnej komunity a pre výkon základných funkcií obce.
12. Konštatoval, že zákonodarca pristúpil k úprave neplynutia, resp. „spočívania“ lehôt, pretože si uvedomoval riziko ohrozenia verejného zdravia prítomné v zasadaní skupiny poslancov a iných osôb počas krízovej situácie. Účel, ktorý zákonodarca sledoval, podľa názoru žalobcu smeruje k interpretácii, že vyhlásenie voľby a voľba hlavného kontrolóra obce/mesta sa počas krízovej situácie nemá uskutočniť. Úprava § 30f zákona o obecnom zriadení má špeciálnu povahu, čo odôvodňuje jej prednostnú aplikáciu vo vzťahu k dĺžke trvania funkčného obdobia hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 5 zákona o obecnom zriadení.
13. Mal za to, že ustanovenie § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení prvá veta priamo ex lege predlžuje funkčné obdobie hlavného kontrolóra, ktoré by v posudzovanej veci štandardne riadne uplynulo práve v čase krízovej situácie (30.04.2020). Podľa žalobcu zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom sa poslanci uzniesli na voľbe nového hlavného kontrolóra sa uskutočnilo dňa 15.04.2020, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 73/2020 Z. z.
14. Nakoľko voľba nového hlavného kontrolóra nebola realizovaná pred účinnosťou novely č. 73/2020 Z. z., teda pred 09.04.2020, ale v čase po jej účinnosti, teda 15.04.2020, u hlavnej kontrolórky D. B. A. podľa žalobcu bola, resp. aj je splnená podmienka pre predĺženie jej funkčného obdobia až do uplynutia 60 dní od odvolania krízovej situácie.
15. Z uvedeného dôvodu bola podľa žalobcu voľba nového hlavného kontrolóra v rozpore so znením § 30f ods. 1, ods. 6 zákona o obecnom zriadení a kontinuálnym pôsobením doterajšej hlavnej kontrolórky v rámci zákonom predĺženého funkčného obdobia.
16. Preskúmavané rozhodnutie podľa žalobcu nespĺňa prvok zákonnosti, pretože mestské zastupiteľstvo zvolilo nového hlavného kontrolóra mesta Dobšiná, s účinnosťou od 01.05.2020, napriek tomu, že v zmysle ust. § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení sa ex lege predĺžilo funkčné obdobie doterajšieho hlavného kontrolóra mesta Dobšiná až do uplynutia 60 dní od odvolania krízovej situácie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v plnom rozsahu.
18. Žalobca podľa žalovaného správne opísal skutkové okolnosti prípadu, nesprávne však interpretoval ustanovenie § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Poukázal na to, že zmyslom a účelom tejto novelizácie zákona bolo, aby v obciach, kde funkčné obdobie hlavného kontrolóra počas krízy skončí a obecné zastupiteľstvo nového kontrolóra nezvolí, bola dočasne zabezpečená kontrola tým, že sa funkčné obdobie doterajšieho kontrolóra predĺži. Zákonodarca však nemal v úmysle znemožniť obecnej samospráve zvoliť si počas krízy vyvolanej koronavírusom hlavného kontrolóra a ani umožniť súčasné pôsobenie viacerých hlavných kontrolórov v tej istej obci.
19. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 73/2020, podľa ktorej účelom pripravovanej novely zákona je na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 a vyhlásenia núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky upraviť niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa pri ich aplikácii v čo najväčšej miere znížilo riziko ohrozenia verejného zdravia a zároveň, aby boli čo najmenej dotknuté práva občanov pri obmedzenom režime niektorých orgánov verejnej moci.
20. Taktiež poukázal na odôvodnenie pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, podľa ktorého „navrhnutým znením §30f nového ods. 5 sa ustanovuje, že počas krízovej situácie neplynú ani lehoty týkajúce sa voľby hlavného kontrolóra. V dôsledku toho môže nastať situácia, že v niektorých obciach počas krízovej situácie uplynie funkčné obdobie doterajšiemu hlavnému kontrolórovi, nebude zvolený nový hlavný kontrolór a obec ostane bez hlavného kontrolóra. V záujme zachovania kontinuity kontrolnej činnosti sa navrhuje, aby v takom prípade uplynutím funkčného obdobia neskončil výkon funkcie hlavného kontrolóra, ako je za normálnych okolností, ale aby výkon funkcie hlavného kontrolóra pokračoval až do 60 dní po skončení krízovej situácie. Výnimkou by bola situácia, že by obecné zastupiteľstvo v období medzi uplynutím funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra a skončením krízovej situácie zvolilo nového hlavného kontrolóra. V takom prípade by skončil výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra a začalo by funkčné obdobie nového hlavného kontrolóra.“
21. Záverom konštatoval, že predmetné uznesenie č. 239-15/IV.2020-MsZ Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná je platné a bolo podpísané primátorom mesta, pričom novozvolená hlavná kontrolórka sa ujala výkonu svojej funkcie.
IV.
Replika žalobcu
22. Vo veci sa už žalobca ani žalovaný ďalej nevyjadrili.
V.
Relevantná právna úprava
23. Podľa § 18 ods. 1 veta prvá zákona o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo.
24. Podľa § 18a ods. 2 veta prvá zákona o obecnom zriadení deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby tak, aby sa voľba vykonala počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra.
25. Podľa § 18a ods. 4 zákona o obecnom zriadení ak výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká spôsobom podľa odseku 8 písm. a), b) alebo d), vyhlási zastupiteľstvo nové voľby hlavného kontrolóra tak, aby sa konali najneskôr do 60 dní odo dňa skončenia výkonu funkcie hlavného kontrolóra.
26. Podľa § 18a ods. 5 zákona o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce.
27. Podľa § 18a ods. 8 písm. c) zákona o obecnom zriadení výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká uplynutím jeho funkčného obdobia.
28. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.
29. Podľa § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) lehoty ustanovené v § 11a ods. 3, § 14 ods. 4, § 18a ods. 2 prvej vete a ods. 4 neplynú.
30. Podľa § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení funkčné obdobie hlavného kontrolóra, ktoré uplynulo alebo uplynie počas krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia 60 dní od odvolania krízovej situácie, ak nový hlavný kontrolór nie je zvolený do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra, výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 19 veta prvá SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.
33. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
34. Podľa § 349 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
35. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva
alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 351 SSP žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.
37. Podľa § 352 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.
38. Podľa § 356 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
39. Podľa § 356 ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia.
VI.
Konanie pred správnym súdom
40. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.
41. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020 o zvolení nového hlavného kontrolóra mesta Dobšiná, s účinnosťou od 01.05.2020 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, nakoľko preskúmavané uznesenie obecného zastupiteľstva nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na ustanovenie § 356 ods. 3 SSP s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil.
42. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.11.2025, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.
43. Na pojednávaní prítomný zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a právny zástupca žalovaného zotrval na podaných písomných vyjadreniach.
VII.
Právny názor správneho súdu
44. Predmetom preskúmania správneho súdu v predmetnej veci je uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020, ktorým bola za nového hlavného kontrolóra mesta Dobšiná, s účinnosťou od 01.05.2020, zvolená A. B. C..
45. Ako vyplýva z administratívneho spisu predloženého žalovaným, funkčné obdobie predchádzajúceho hlavného kontrolóra D. B. A., nar. XX.XX.XXXX začalo dňa 01.05.2014, kedy bola dňa 14.04.2014 do funkcie zvolená na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Dobšiná, a to uznesením č. 396-14/IV-2014-MsZ a jej funkčné obdobie malo skončiť dňa 30.04.2020. Primátor mesta Dobšiná dňa 09.04.2020 (teda v deň účinnosti novelizácie, ktorou bolo do zákona o obecnom zriadení zákonom č. 73/2020 Z. z. vnesené ustanovenie § 30f – poznámka správneho súdu) zvolal zasadnutie mestského zastupiteľstva na deň 15.04.2020 za účelom voľby hlavného kontrolóra mesta Dobšiná. Dňa 15.04.2020 na zvolanom zasadnutí mestského zastupiteľstva bolo prijaté preskúmavané uznesenie č. 239-15/
IV-2020-MsZ, ktorým bola za nového hlavného kontrolóra mesta Dobšiná s účinnosťou od 01.05.2020 zvolená A. B. C..
46. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že uznesením vlády SR č. 111 zo dňa 11.03.2020 bola v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov od 12.03.2020 od 06:00 hod. vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky. Táto bola odvolaná uznesením vlády SR č. 446 zo dňa 13.09.2023 ku dňu 15.09.2023 ku 06:00 hod.
47. Prechodné ustanovenie § 30f zákona o obecnom zriadení bolo zavedené novelou vykonanou zákonom č. 73/2020 Z. z. Toto ustanovenie, účinné od 9. apríla 2020, je reakciou zákonodarcu na pandémiu koronavírusu COVID-19. Ako vyplýva z dôvodovej správy k uvedenej novelizácii: „Cieľom právnej úpravy je reakcia na krízovú situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Okamihom vyhlásenia mimoriadnej situácie, prípadne núdzového stavu alebo výnimočného stavu až do ich odvolania sa prerušujú lehoty, ktorých plynutie je v súčasnej krízovej situácii vzhľadom na potrebu ochrany verejného zdravia účelné pozastaviť. Ide o lehotu na uskutočnenie miestneho referenda na základe petície doručenej obyvateľmi obce, minimálnu lehotu na uskutočnenie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a lehoty súvisiace s vyhlásením a uskutočnením voľby hlavného kontrolóra. Prerušenie týchto lehôt nebude znamenať ohrozenie výkonu samosprávy, ani verejného záujmu. S ohľadom na potrebu operatívneho zabezpečenia výkonu územnej samosprávy sa umožňuje uskutočniť rokovanie obecného zastupiteľstva prostredníctvom videokonferencie prístupnej verejnosti, prípadne iným vhodným spôsobom prostredníctvom komunikačnej technológie, ktorá zachytáva zvukový alebo obrazový záznam. V odôvodnených prípadoch, najmä v prípade nedostupnosti a nemožnosti realizácie vhodného technického riešenia, je možné uskutočniť toto rokovanie aj bez účasti verejnosti. V oboch prípadoch obec vyhotoví z rokovania zastupiteľstva záznam, a tento zverejní na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Zároveň sa umožňuje v krízovej situácii uskutočniť hlasovanie obecného zastupiteľstva aj bez konania jeho zasadnutia a rokovania. Hlasovať možno korešpondenčnou formou bez zvolania zasadnutia obecného zastupiteľstva (tzv. „per rollam“), a to v listinnej podobe alebo elektronicky. Tento inštitút hlasovania možno uskutočniť iba vo výnimočných prípadoch, a to vo veciach, ktoré bezprostredne súvisia s realizáciou opatrení a úkonov na riešenie krízovej situácie a vo veciach, ktoré neznesú odklad, a ktorých neuskutočnenie by mohlo mať pre obec za následok vznik škody.“
48. Porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu v postupe pri prijatí uznesenia zastupiteľstva môže spočívať v tom, že zastupiteľstvo vôbec nebolo oprávnené uznesenie prijať alebo že uznesenie bolo prijaté procesne chybným postupom, teda najmä zastupiteľstvom, ktoré nebolo uznášaniaschopné, resp. uznesenie nebolo prijaté zákonom ustanovenou väčšinou (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/171/2008 zo 4. decembra 2008).
49. Podaniu správnej žaloby žalobcom predchádzalo podanie protestu prokurátora proti preskúmavanému uzneseniu mestského zastupiteľstva dňa 09.09.2020, a to z dôvodu, že prijatím preskúmavaného uznesenia mestského zastupiteľstva bolo porušené ustanovenie § 30f ods. 6, v spojení s § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 09.04.2020. Ako vyplýva z administratívneho spisu žalovaného, žalovaný oznámil žalobcovi doručením písomného vyjadrenia zo dňa 06.11.2020, že protestu prokurátora nevyhovuje. Žalobca následne podal správnu žalobu podľa ustanovenia § 348 SSP a nasledujúcich, a to na základe tých právnych skutočností, ktoré namietal aj v rámci jeho protestu prokurátora. Podľa žalobcu, nakoľko voľba nového hlavného kontrolóra nebola realizovaná pred účinnosťou novely č. 73/2020 Z. z., teda pred 09.04.2020, ale v čase po jej účinnosti, teda 15.04.2020, u hlavnej kontrolórky D. B. A. podľa žalobcu bola splnená podmienka pre predĺženie jej funkčného obdobia až do uplynutia 60 dní od odvolania krízovej situácie.
50. Systematika normatívnej úpravy a účel sledovaný zákonodarcom smeruje k interpretácii, že vyhlásenie voľby a voľba hlavného kontrolóra obce sa počas krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 nemá uskutočniť. Uvedený záver vyplýva z premisy, že voľba hlavného kontrolóra obce môže počas trvania krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 počkať, a to až do momentu jej skončenia. Podľa § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení lehoty pre voľbu hlavného kontrolóra obce neplynú. V prípade nezvolenia nového hlavného kontrolóra obce v čase krízovej situácie spôsobenej
ochorením COVID-19 pretrvá vo funkcii pôvodný hlavný kontrolór obce. Lehota 60 dní od odvolania krízovej situácie podľa § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení poskytuje dostatočný priestor na uskutočnenie voľby nového hlavného kontrolóra obce podľa zákonom určených podmienok.
51. Zákonodarca si uvedomoval zdravotné riziko prameniace zo zasadnutia poslancov obecného zastupiteľstva počas krízovej situácie. Preto novela vykonaná zákonom č. 73/2020 Z. z. zakotvila v § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení požiadavku, podľa ktorej lehoty pre vyhlásenie voľby a voľbu hlavného kontrolóra obce neplynú. Zároveň zákonodarca v odseku 6 tohto ustanovenia určil, že v prípade nezvolenia hlavného kontrolóra obce pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. novely č. 73/2020 Z. z.) sa funkčné obdobie doterajšieho hlavného kontrolóra obce predlžuje o 60 dní od momentu ukončenia krízovej situácie. Cieľom zákonného predĺženia funkčného obdobia hlavného kontrolóra obce je dosiahnutie kontinuity kontrolnej činnosti v obci, ktorá by inak mohla byť narušená nezvolením hlavného kontrolóra obce. Dikcia ustanovenia § 30f ods. 6 veta prvá zákona o obecnom zriadení je v tomto smere pomerne jednoznačná.
52. Interpretačné problémy môže spôsobovať veta druhá ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení podľa ktorej „ak obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra, výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený“. Podľa názoru správneho súdu zákonodarca v tomto smere reagoval na situáciu podľa prvej vety, kedy by došlo k zvoleniu nového hlavného kontrolóra do nadobudnutia účinnosti tejto novely, teda do 09.04.2020, ktorá skutočnosť však v prejednávanej veci nenastala. Je nesporné, že sa zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom poslanci zvolili nového hlavného kontrolóra, uskutočnilo dňa 15.04.2020, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 73/2020 Z. z.
53. Naopak, žalovaný bol toho názoru, že zmyslom a účelom tejto novelizácie zákona bolo, aby v obciach, kde funkčné obdobie hlavného kontrolóra počas krízy skončí a obecné zastupiteľstvo nového kontrolóra nezvolí, bola dočasne zabezpečená kontrola tým, že sa funkčné obdobie doterajšieho kontrolóra predĺži. Zákonodarca však podľa žalovaného nemal v úmysle znemožniť obecnej samospráve zvoliť si počas krízy vyvolanej koronavírusom hlavného kontrolóra a ani umožniť súčasné pôsobenie viacerých hlavných kontrolórov v tej istej obci. V tej súvislosti poukazoval na dôvodovú správu k zákonu č. 73/2020 Z. z. a na odôvodnenie pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné konštatovať, že dôvodová správa dôvodová správa netvorí sama osebe prameň práva, uvádza zámer zákonodarcu pri tvorbe novej právnej úpravy, pričom platí, že dôvodová správa má len vysvetľovací charakter a môže poslúžiť ako pomôcka pri zistení účelu legislatívy, určite však neposkytuje záväzný právny výklad (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/47/2017 zo dňa 12. decembra 2018).
54. V tomto kontexte správny súd pripúšťa aj tú možnosť, že zákonodarca v normatívnom texte § 30f ods. 6, predovšetkým v jeho druhej vete zákona o obecnom zriadení nereguloval to, čo regulovať chcel, avšak pre správny súd je záväzný práve normatívny obsah danej právnej normy, teda ako bolo dané ustanovenie zákona vnesené do zákona o obecnom zriadení a ako bolo už uvedené vyššie, z ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení jednoznačne vyplýva, že sa malo funkčné obdobie doterajšieho hlavného kontrolóra ex lege (zo zákona) predĺžiť o obdobie do uplynutia 60 dní od momentu ukončenia (odvolania) krízovej situácie. V tomto smere bola jediná výnimka stanovená zákonodarcom v tom smere, že ak je nový hlavný kontrolór zvolený do funkcie do nadobudnutia účinnosti uvedenej novely (do 09.04.2020), tak výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený. Ako bolo uvedené vyššie, v prejednávanej veci k uvedenej právnej situácii nedošlo, nakoľko nový hlavný kontrolór mesta Dobšiná bol preskúmavaným uznesením zvolený až dňa 15.04.2020, teda za účinnosti novely vnesenej do zákona o obecnom zriadení zákonom č. 73/2020 Z. z.
55. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že Ústavný súd SR sa v doterajšej judikatúre už vysporiadal s prípadom, keď použitie rôznych výkladových metód vedie k rôznym právnym záverom. Pre takéto prípady formuloval zásadu prednosti ústavne konformného výkladu: „Zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (napr. nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2007, sp. zn. II. ÚS 148/06; uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2007, sp. zn. IV. ÚS 96/07).
56. V duchu ústavne konformného výkladu treba vzhliadnuť predovšetkým na osobu doterajšieho hlavného kontrolóra obce a na jeho ústavne garantované právo na prácu pri výkone kontrolnej činnosti. Plnohodnotnejšiu ochranu práv osoby hlavného kontrolóra obce zaručuje prvý výklad zákonného predĺženia jeho funkčného obdobia podľa prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení bez možnosti jeho skončenia počas krízovej situácie. Taký výklad rovnako plnohodnotnejšie garantuje záujem na ochrane verejného zdravia. Táto interpretácia je zlučiteľná s materiálnou koncepciou právneho štátu o to viac, že zákonodarca v § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení vytvoril plnohodnotný mechanizmus neplynutia lehôt, ktorý nijako neohrozuje záujem na zabezpečení kontinuity kontrolnej činnosti v obci. Závery v prospech skrátenia funkčného obdobia hlavného kontrolóra obce počas krízovej situácie podľa druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení neslúžia k ochrane nijakého legitímneho právom chráneného záujmu.
57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k právnemu záveru o dôvodnosti správnej žaloby žalobcu z dôvodu nezákonnosti preskúmavaného uznesenia žalovaného pre jeho rozpor s ustanovením § 30f ods. 6, v spojení s § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 09.04.2020. Z tohto dôvodu správny súd preskúmavané uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná podľa § 356 ods. 3 SSP zrušil s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.
59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.