Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Svk-25-2026.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4Svk/25/2026
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Rožňava, so sídlom Námestie 1. mája 11, 048 01, Rožňava, proti žalovanému (sťažovateľ): Mesto Dobšiná, so sídlom SNP 554, 049 25 Dobšiná, IČO: 00 328 197, právne zastúpený: JUDr. Ľubomíra Bašistová Vírová, advokátka so sídlom Zimná č. 62, 052 01 Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/4/2021 - 66 zo dňa 20. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/4/2021 - 66 zo dňa 20. novembra 2025 sa mení tak, že žaloba sa zamieta. III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Vybrané časové aspekty týkajúce sa voľby hlavného kontrolóra - uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná č. 239-15/IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020 1. Funkčné obdobie hlavnej kontrolórky Mesta Dobšiná - F.. D. K. (ďalej aj ako ako „kontrolórka 1") - malo skončiť dňa 30.04.2020. Mestské zastupiteľstvo Mesta Dobšiná vyhlásilo dňa 04.03.2020 voľbu nového hlavného kontrolóra, a to na deň 15.04.2020. 2. Dňa 09.04.2020 bol prijatý zákon č. 73/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej aj ako „zákon č. 73/2020 Z. z."). Uvedeným zákonom bolo do zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o obecnom zriadení") vložené ustanovenie § 30f obsahujúce prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 (k tomu pozri aj body 26. a 27. tohto uznesenia ďalej). 3. Dňa 15.04.2020 prijal žalovaný uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Dobšiná č. 239-15/ IV-2020-MsZ zo dňa 15.04.2020 (ďalej aj ako „uznesenie o voľbe kontrolóra"), ktorým bola z dvoch uchádzačiek za novú hlavnú kontrolórku Mesta Dobšiná - a to s účinnosťou od 01.05.2020 - zvolená K.. D. S. (ďalej aj ako „kontrolórka 2"). 4. V nadväznosti na uvedené žalovaný listom zo dňa 29.04.2020 kontrolórke 1 oznámil skončenie jej pracovného pomeru uplynutím funkčného obdobia ku dňu 30.04.2020. II. Konanie na správnom súde 5. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd") uznesením č. k. KE-6S/4/2021 - 66 zo dňa 20. novembra 2025 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie" alebo „uznesenie") podľa § 356 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") zrušil uznesenie o voľbe kontrolóra (bod 3. vyššie), a to z dôvodu jeho nezákonnosti pre jeho rozpor s § 30f ods. 6 v spojení s § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 09.04.2020. 6. Poukázal na to, že voľba nového hlavného kontrolóra (konaná dňa 15.04.2020) bola realizovaná počas účinnosti novely č. 73/2020 Z. z. (teda po 09.04.2020). Preto - podľa správneho súdu - bola splnená
podmienka na predĺženie funkčného obdobia kontrolórky 1 až do uplynutia 60 dní od odvolania krízovej situácie. 7. Správny súd dospel k názoru, že systematika normatívnej úpravy a účel sledovaný zákonodarcom vedú k interpretácii, že vyhlásenie voľby a voľba hlavného kontrolóra obce sa počas krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 nemá vôbec uskutočniť. Podľa správneho súdu preto voľba hlavného kontrolóra obce môže počas trvania krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 „počkať", a to až do momentu jej skončenia. 8. Správny súd bol toho názoru, že dikcia ustanovenia § 30f ods. 6 - veta prvá - zákona o obecnom zriadení je jednoznačná. Jej obsahom je požiadavka, že v prípade nezvolenia hlavného kontrolóra obce pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. zákona č. 73/2020 Z. z.) sa funkčné obdobie doterajšieho hlavného kontrolóra obce predlžuje o 60 dní od momentu ukončenia krízovej situácie. 9. Správny súd pripustil, že interpretačné problémy môže spôsobovať druhá veta ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorej „ak obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra, výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený". Podľa názoru správneho súdu, zákonodarca v tomto smere reagoval na situáciu podľa prvej vety, kedy by došlo k zvoleniu nového hlavného kontrolóra do nadobudnutia účinnosti tejto novely, teda do 09.04.2020, ktorá skutočnosť však v prejednávanej veci nenastala. 10. Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že zákonodarca nemal v úmysle znemožniť obecnej samospráve zvoliť si počas krízy vyvolanej koronavírusom hlavného kontrolóra, pričom poukazoval na dôvodovú správu k zákonu č. 73/2020 Z. z. a na odôvodnenie pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k uvedenému vládnemu návrhu zákona, správny súd skonštatoval, že dôvodová správa netvorí sama osebe prameň práva a ani neposkytuje záväzný právny výklad. 11. Správny súd pripustil možnosť, že zákonodarca v druhej vete § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení „nereguloval to, čo regulovať chcel". Následne dospel k záveru, že pre správny súd je záväzný práve normatívny obsah súvisiacej právnej úpravy. Z ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení - podľa správneho súdu - jednoznačne vyplýva, že funkčné obdobie doterajšieho hlavného kontrolóra sa malo ex lege predĺžiť do uplynutia 60 dní od momentu ukončenia (odvolania) krízovej situácie, pričom v tomto kontexte mal zákonodarca zároveň určiť iba jedinú výnimku, a to v tom zmysle, že ak je nový hlavný kontrolór zvolený do nadobudnutia účinnosti uvedenej novely - zákona č. 73/2020 Z. z. (t. j. do 09.04.2020), tak výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený. 12. Správny súd bol toho názoru, že použitie rôznych výkladových metód vedie - v podmienkach súdenej veci - k rôznym právnym záverom, a preto bolo potrebné uprednostniť použitie ústavne konformného výkladu. V tomto ohľade prihliadol predovšetkým na osobu doterajšej hlavnej kontrolórky obce (t. j. kontrolórky 1) a na jej Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na prácu pri výkone kontrolnej činnosti. Plnohodnotnejšiu ochranu práv kontrolórky 1 zaručuje - podľa správneho súdu - výklad zákonného predĺženia jej funkčného obdobia podľa prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení bez možnosti jeho skončenia počas krízovej situácie. Takýto výklad - podľa správneho súdu - rovnako plnohodnotnejšie garantuje aj záujem na ochrane verejného zdravia. Podľa správneho súdu je uvedená interpretácia zároveň zlučiteľná s materiálnou koncepciou právneho štátu o to viac, že zákonodarca v § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení vytvoril plnohodnotný mechanizmus neplynutia lehôt, ktorý nijako neohrozuje záujem na zabezpečení kontinuity kontrolnej činnosti v obci. Závery v prospech skrátenia funkčného obdobia hlavného kontrolóra obce počas krízovej situácie podľa druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení- podľa správneho súdu - neslúžia k ochrane žiadneho legitímneho právom chráneného záujmu. III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie 13. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a zároveň žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 14. Žiadosť o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil tým, že v dôsledku zrušenia uznesenia o voľbe kontrolóra hrozí, že ostane ako mesto bez hlavného kontrolóra a v prípade, že by bola obsadená funkcia hlavného kontrolóra a následne by bolo kasačnej sťažnosti vyhovené, vznikla by situácia, kedy by bola pozícia hlavného kontrolóra obsadená dvoma osobami. Uvedené by malo podľa sťažovateľa nežiaduci ekonomický vplyv (poukazovanie platu dvom osobám) a tiež by bola spochybnená záväznosť úkonov hlavného kontrolóra. 15. Sťažovateľ mal za to, že nosná otázka, ktorá je predmetom tohto konania je otázkou zásadného právneho významu, o ktorej je nevyhnutné, aby podliehala posúdeniu aj zo strany Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd" alebo „Najvyšší správny súd") a aby bol zároveň priznaný odkladný účinok kasačnej sťažnosti. 16. Sťažovateľ poukázal na nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení zo strany správneho súdu. Zákonodarca - podľa neho - nemal v úmysle znemožniť obecnej samospráve zvoliť si počas krízy vyvolanej koronavírusom hlavného kontrolóra a ani umožniť súčasné pôsobenie viacerých hlavných kontrolórov v tej istej obci. V tejto súvislosti argumentoval aj znením dôvodovej správy k zákonu č. 73/2020 Z. z. a odôvodnením pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. 17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej tvrdil, že bol oprávnený realizovať zasadnutie mestského zastupiteľstva (na ktorom bola zvolená kontrolórka 2), nakoľko disponoval aj kladným vyjadrením z príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. 18. Poukázal na to, že súvisiaca právna úprava umožňuje rôzne výklady, ktorá skutočnosť zároveň môže vyvolávať stav právnej neistoty a opakovane poukazoval na druhú vetu ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení. 19. Namietol, že pokiaľ správny súd pri ústavne konformnom výklade uprednostnil právo kontrolórky 1, neprihliadol na základné práva kontrolórky 2, ktorá vykonávala prácu od jej zvolenia v roku 2020. 20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že hoci možno pripustiť, že prijatá právna úprava v prechodnom ustanovení § 30f ods.1 v spojení s ods. 6 zákona o obecnom zriadení môže viesť k rôznym právnym výkladom a môže spôsobovať právnu neistotu, stotožnil sa s názorom správneho súdu, že plnohodnotnejšiu ochranu práv osoby hlavného kontrolóra obce zaručuje právny výklad garantujúci záujem na ochrane verejného zdravia, teda zákonné predĺženie funkčného obdobia hlavného kontrolóra (kontrolórky 1) podľa prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení - bez možnosti jeho skončenia počas krízovej situácie. IV. Vybraná súvisiaca právna úprava 21. Podľa § 18a ods. 2 veta prvá zákona o obecnom zriadení, deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby tak, aby sa voľba vykonala počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. 22. Podľa § 18a ods. 4 zákona o obecnom zriadení, ak výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká spôsobom podľa odseku 8 písm. a), b) alebo d), vyhlási zastupiteľstvo nové voľby hlavného kontrolóra tak, aby sa konali najneskôr do 60 dní odo dňa skončenia výkonu funkcie hlavného kontrolóra. 23. Podľa § 18a ods. 5 zákona o obecnom zriadení, hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce. 24. Podľa § 18a ods. 8 písm. c) zákona o obecnom zriadení, výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká uplynutím jeho funkčného obdobia. 25. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení, dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer. 26. Podľa § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení, počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia") lehoty ustanovené v § 11a ods. 3, § 14 ods. 4, § 18a ods. 2 prvej vete a ods. 4 neplynú. 27. Podľa § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení, funkčné obdobie hlavného kontrolóra, ktoré uplynulo alebo uplynie počas krízovej situácie, sa predlžuje až do uplynutia 60 dní od odvolania krízovej situácie, ak nový hlavný kontrolór nie je zvolený do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra, výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený. 28. Podľa § 348 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 29. Podľa § 356 ods. 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. V. Právne posúdenie veci kasačným súdom 30. Podstatnou otázkou v posudzovanom prípade je, či právna úprava obsiahnutá v § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení ponechala obecnému zastupiteľstvu oprávnenie zvoliť si hlavného kontrolóra aj v čase trvania krízovej situácie alebo nie. a) Výklad § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení 31. V predmetnej veci bol osobitne sporný výklad druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení („Ak obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra, výkon funkcie doterajšieho hlavného
kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený.") a tiež jej vzťah k prvej vete § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení. 32. Správny súd vykladal druhú vetu § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení v tom zmysle, že táto sa vzťahuje (výlučne) na situáciu, ak došlo k zvoleniu hlavného kontrolóra do nadobudnutia účinnosti tejto novely (zákon č. 73/2020 Z. z.). Uvedená interpretácia je však v priamom rozpore aj s výslovným znením prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Tá totiž stanovuje negatívnu podmienku, kedy neplatí pravidlo o predĺžení funkčného obdobia hlavného kontrolóra, ktorou je situácia, „ak nový hlavný kontrolór nie je zvolený do nadobudnutia účinnosti tohto zákona." Ak by bol akceptovaný takýto výklad, druhá veta uvedenej normy by bola len prostou replikáciou prvej vety bez vlastného normatívneho významu. 33. Zároveň je potrebné zohľadniť vlastné znenie úvodnej časti druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení, ktorá explicitne operuje s predpokladom, podľa ktorého si obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra (v prítomnom čase a v činnom rode - „Ak obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra [...]"). Ak by platil výklad, z ktorého vychádzal správny súd, uvedená norma bola by formulovaná v minulom čase, resp. v trpnom rode (ak bol zvolený, príp. ak obecné zastupiteľstvo zvolilo hlavného kontrolóra a pod.). Z jazykového vyjadrenia tejto vety teda možno vyvodiť, že dáva obecnému zastupiteľstvu možnosť (formulácia „ak [...] zvolí") pristúpiť k voľbe hlavného kontrolóra aj v čase krízovej situácie, resp. takúto možnosť nevylučuje („[...] Ak obecné zastupiteľstvo zvolí nového hlavného kontrolóra, výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený."). 34. Kasačný súd upriamuje pozornosť aj na zákonom ustanovený deň zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení - t. j. jeden deň nasledujúci po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený. Pri zohľadnení noriem upravujúcich štandardné časové aspekty voľby hlavného kontrolóra (§ 18a ods. 2 a 5 zákon o obecnom zriadení - pozri vyššie) možno vyvodiť pravidlo, že hlavný kontrolór sa (ak to je možné) volí v predstihu, počas posledných 60 dní funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra a funkčné obdobie novo zvoleného kontrolóra nezačne plynúť bezprostredne po voľbe, ale až po uplynutí funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Ak druhá veta § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení uvádza, že „výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra zaniká dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bol nový hlavný kontrolór zvolený", možno z toho vyvodiť, že zákonodarca vyslovene počítal s tým, že k voľbe hlavného kontrolóra môže obecné zastupiteľstvo pristúpiť aj v čase, kedy už došlo k predĺženiu funkčného obdobia hlavného kontrolóra podľa prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení (a pre takýto prípad osobitne upravil moment zániku funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra). 35. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd - v rozpore so záverom správneho súdu - konštatuje, že vlastné znenie druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení svedčí v prospech takej interpretácie, že táto dáva obecnému zastupiteľstvu možnosť zvoliť nového hlavného kontrolóra aj počas trvania krízovej situácie. Neobstojí teda názor správneho súdu, že zákonodarca v druhej vete § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení reagoval (výlučne) na situáciu podľa prvej vety, kedy by došlo k zvoleniu nového hlavného kontrolóra do nadobudnutia účinnosti tejto novely, teda do 09.04.2020. 36. Naviac, ako na to poukázal aj sťažovateľ, správny súd relevantné právne normy vykladal aj v rozpore s obsahom dôvodovej správy k zákonu č. 73/2020 Z. z. a odôvodnením pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Kasačný súd síce uznáva, že dôvodová správa nie je formálnym prameňom práva, avšak túto nie je dôvodné nezohľadniť v prípadoch, ak - okrem iných - má racionálny (právny) základ a je v súlade so samotným znením schváleného právneho predpisu, t. j. je z nej možné vyvodiť vôľu zákonodarcu ako tvorcu právnej normy, resp. to, čo navrhovanou právnou úpravou sledoval. Uvedené podmienky boli v predmetnej veci splnené. 37. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 73/2020 Z. z., účelom § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení bolo to, aby sa „v čo najväčšej miere znížilo riziko ohrozenia verejného zdravia a zároveň, aby boli čo najmenej dotknuté práva občanov pri obmedzenom režime niektorých orgánov verejnej moci." Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že zákonodarca - popri osobitnej regulácii novej spoločenskej a právnej situácie (ochrana verejného zdravia v kontexte COVID-19) - mal naďalej na zreteli aj zachovanie práv občanov, ktorých sa mali opatrenia na zníženie rizika ohrozenia verejného zdravia dotknúť čo najmenej - nemal teda v úmysle absolútne zamedziť ich výkonu. Vôľa zákonodarcu teda jednoznačne spočívala v právnom nastavení synergie spočívajúcej v čo najvyššej miere ochrany verejného zdravia (COVID-19), avšak pri súčasnej minimalizácii zásahov do práv občanov. Rovnaký záver vyplýva aj z odôvodnenia pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona (k zákonu č. 73/2020 Z. z.), podľa ktorého „navrhnutým znením §30f nového ods. 5 sa ustanovuje, že počas krízovej situácie neplynú ani lehoty týkajúce sa voľby hlavného kontrolóra. V dôsledku toho môže nastať situácia, že v niektorých obciach počas krízovej situácie uplynie funkčné obdobie doterajšiemu hlavnému kontrolórovi,
nebude zvolený nový hlavný kontrolór a obec ostane bez hlavného kontrolóra. V záujme zachovania kontinuity kontrolnej činnosti sa navrhuje, aby v takom prípade uplynutím funkčného obdobia neskončil výkon funkcie hlavného kontrolóra, ako je za normálnych okolností, ale aby výkon funkcie hlavného kontrolóra pokračoval až do 60 dní po skončení krízovej situácie. Výnimkou by bola situácia, že by obecné zastupiteľstvo v období medzi uplynutím funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra a skončením krízovej situácie zvolilo nového hlavného kontrolóra. V takom prípade by skončil výkon funkcie doterajšieho hlavného kontrolóra a začalo by funkčné obdobie nového hlavného kontrolóra." 38. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že jazykový, ale aj teleologický výklad ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení vedú k zhodnému záveru, že obecné zastupiteľstvo bolo oprávnené zvoliť nového hlavného kontrolóra aj počas trvania krízovej situácie. Preto sa Najvyšší správny súd nestotožnil s argumentáciou správneho súdu o tom, že zákonodarca nereguloval to, čo regulovať chcel. Možnosť predĺženia funkčného obdobia hlavného kontrolóra podľa prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení bola síce „zákonnou poistkou" na zabezpečenie kontinuity kontrolnej činnosti, táto však nebola prekážkou zvolania zasadnutia obecného zastupiteľstva, resp. zvolenia nového hlavného kontrolóra hoci aj v čase trvania krízovej situácie (k tomu pozri napr. aj bod 48.). b) Potreba zohľadnenia povahy kolidujúcich práv a záujmov pri výklade súvisiacej právnej úpravy 39. Správny súd v napadnutom uznesení argumentoval, že jeho výklad je ústavne konformný. Ako sám uviedol, prihliadol predovšetkým na právo na prácu pri výkone kontrolnej činnosti doterajšej hlavnej kontrolórky obce (t. j. kontrolórky 1). Tiež zohľadnil, že týmto výkladom nie je ohrozený ani záujem na ochrane verejného zdravia. 40. Takýto interpretačný prístup však kasačný súd považuje za neúplný. V tejto súvislosti pritom v prvom rade uvádza (ako to namietal aj sťažovateľ v kasačnej sťažnosti), že správny súd - okrem iných
- neprihliadol na základné práva, resp. právom chránené záujmy kontrolórky 2, ktorá príslušnú funkciu zastávala, resp. s tým spojené pracovné úkony vykonávala od jej zvolenia v roku 2020. Tieto pritom možno nepochybne považovať za legitímne okolnosti, na ktoré sa pri výklade súvisiacej právnej úpravy (ak mal správny súd za to, že táto je nejednoznačná) malo prihliadať, resp. tieto sa mali „pomeriavať" k iným okolnostiam determinujúcim výklad správneho súdu. 41. Kasačný súd v tomto kontexte naviac zdôrazňuje, že právo na prácu (podľa čl. 35 Ústavy Slovesnej republiky) je právom tzv. druhej generácie - t. j. patrí medzi práva, ktorých sa možno domáhať len v medziach zákonov (čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky). Preto nemožno absolutizovať právo na prácu kontrolórky 1. V prejednávanej veci bola kontrolórka 1 zvolená na funkčné obdobie 6 rokov a toto funkčné obdobie sa jej nijako neskrátilo, len sa jej nepredĺžilo. Preto - ak by vôbec bolo možné uvažovať o zásahu do jej práv - tento zásah, resp. skôr dotyk, by bol len marginálny. S ohľadom na argumentáciu uvedenú v bode 34. tohto uznesenia by totiž kontrolórka 1 ani v prípade, že by došlo k predĺženiu jej funkčného obdobia podľa prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení, nemala zo zákona garantované, že toto predĺženie bude trvať do skončenia krízovej situácie, nakoľko toto vyplýva z druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení. 42. Rovnako neušlo pozornosti kasačného súdu, že z administratívneho spisu vyplýva, že kontrolórka 1 sa prihlásila do spornej voľby hlavného kontrolóra, dokonca sa za týmto účelom aj zúčastnila zasadnutia konaného dňa 15.04.2020. Aj ona samotná teda postupovala tak, akoby predpokladala, že sa jej funkčné obdobie má skončiť - a to nielen v čase vyhlásenia voľby (t. j. pred účinnosťou zákona č. 73/2020 Z. z.), ale aj počas samotnej voľby (t. j. za účinnosti zákona č. 73/2020 Z. z.). 43. Možno prisvedčiť správnemu súdu v tom, že mechanizmus neplynutia lehôt podľa druhej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení neohrozuje záujem na zabezpečení kontinuity kontrolnej činnosti v obci. Teda z praktického hľadiska by predĺženie funkčného obdobia hlavného kontrolóra podľa prvej vety § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení mohlo „fungovať". Správny súd však absolútne opomenul podstatnú skutočnosť, že odďaľovanie voľby orgánu územnej samosprávy má vplyv aj na výkon práv obyvateľov obce a vo svojej podstate sa dotýka ochrany demokratického a právneho štátu definovaného v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. „Pre štátnu moc je kľúčový princíp vlády na vopred stanovený čas (PL. ÚS 16/2019, bod 30). Princíp vlády na vopred určený čas sa nachádza v samom jadre previazania demokracie a právneho štátu, pretože zabezpečuje bezpečný priebeh odovzdania moci, resp. istotu, že každá autorita je jedného dňa vymeniteľná." (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/2022 zo dňa 24.5.2023). 44. Podľa Ústavy Slovenskej republiky je zdrojom štátnej moci občan. Obyvatelia delegovali časť tejto moci na poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí následne zvolili hlavného kontrolóra na zákonom určené funkčné obdobie. Predĺžením mandátu zvoleného hlavného kontrolóra bez pripustenia možnosti konania novej voľby, resp. uplatnením výkladu s takýmto účinkom, by bola občanom de facto odobratá
možnosť po šiestich rokoch zhodnotiť výkon hlavného kontrolóra - t. j. rozhodnúť o jeho znovuzvolení alebo výmene. 45. Ustanovenie § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení je prechodným ustanovením reagujúcim na vzniknutú krízovú situáciu. Nemožno sa stotožniť s interpretáciou správneho súdu, ktorá inklinuje k tomu, že sa jedná o riešenie dlhodobé, ktoré by fakticky niekoľko rokov mohlo brániť občanom/obyvateľom obce - prostredníctvom ich volených zástupcov (obecné zastupiteľstvo) - zvoliť si orgán samosprávy. Vzhľadom na skutočnosť, že existencia, resp. trvanie tzv. krízovej situácie v zmysle zákona o obecnom zriadení a nadväzujúcich zákonov je fakticky mimo dispozičnej sféry obyvateľov obce, výklad uplatnený správnym súdom by mohol - ad absurdum - znamenať, že obyvatelia obce by už nikdy nemuseli mať možnosť vykonávať svoje právo voliť hlavného kontrolóra (prostredníctvom svojich zástupcov), ak by krízová situácia nebola nikdy zrušená a - naopak - funkčné obdobie jedného hlavného kontrolóra by mohlo trvať neurčito dlhý časový úsek (nad rozsah jeho zákonného funkčného obdobia). Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu nemôže byť sporné, že príslušné prechodné ustanovenia mali slúžiť na dočasné preklenutie obdobia, kedy z dôvodu ochrany zdravia nebolo možné vykonať voľbu hlavného kontrolóra - a aj to len v nevyhnutnom rozsahu - nie na dlhodobé, resp. úplné zamedzenie kreovania demokraticky voleného orgánu. Ak teda správny súd prechodnú výnimku svojím výkladom implicitne „povýšil" na pravidlo, ktoré by malo dlhodobý charakter, resp. ním uplatnený výklad by mal alebo by mohol podstatne ohroziť alebo dokonca vylúčiť riadny výkon ústavných práv obyvateľov obce (Mesta Dobšiná), potom takáto interpretácia je podľa kasačného súdu v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu. 46. Z uvedených dôvodov má kasačný súd za to, že neobstojí argumentácia správneho súdu v tom zmysle, že jeho interpretácia zabezpečuje plnohodnotnejší výkon základných práv. Naopak, javí sa, že správny súd k svojmu záveru dospel skôr jednostranne, resp. bez zohľadnenia a vzájomného vyvažovania všetkých základných práv a právom chránených záujmov, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci relevantné. Tiež nezohľadnil konkrétnu povahu právnych princípov, ktoré sa týkali prejednávanej veci. Podľa kasačného súdu správny súd neprihliadol pri výklade súvisiacej právnej úpravy na legitímne
- právom chránené záujmy - kontrolórky 2, ale čo je ešte významnejšie je, že ním uplatnená interpretácia opomína základné práva samotných obyvateľov obce (Mesta Dobšiná) - a to najmä v kontexte ich práva voliť orgány obce (prostredníctvom svojich zástupcov) a zúčastňovať sa tak na správe vecí verejných. Právna úprava, ktorá v tomto smere zavádza určité obmedzenia alebo dočasné, resp. prechodné riešenia reagujúce na krízovú situáciu COVID-19 a potrebu ochrany verejného zdravia - musí byť vykladaná reštriktívne, keďže vo svojej podstate predstavuje zásah do ústavných práv obyvateľov obce. Osobitne to platí v prípade, ak zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom sa voľba nového hlavného kontrolóra uskutočnila, bolo príslušným orgánom verejnej správy (regionálny úrad verejného zdravotníctva) riadne odsúhlasené, resp. bolo k nemu poskytnuté kladné stanovisko (k tomu pozri aj bod 17. a bod 47.). 47. Práve vo vyššie uvedenom kontexte potom kasačný súd dopĺňa, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, podľa ktorej - vzhľadom na niekoľko možných interpretácií súvisiacej právnej úpravy - „plnohodnotnejšiu ochranu práv osoby hlavného kontrolóra obce zaručuje právny výklad garantujúci záujem na ochrane verejného zdravia, teda zákonné predĺženie funkčného obdobia hlavného kontrolóra [...] bez možnosti jeho skončenia počas krízovej situácie". Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu, primárnym interpretačným východiskom vo veci malo byť zabezpečenie čo možno najširšieho výkonu ústavných práv obyvateľov obce (Mesta Dobšiná) garantujúcich im účasť na správe vecí verejných voľbou hlavného kontrolóra prostredníctvom poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva - ako jedného zo základných princípov demokratického a právneho štátu. Za týchto okolností potom - podľa kasačného súdu - nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že prioritu mal mať výklad, ktorý by umožňoval - z dôvodu potreby ochrany verejného zdravia - predĺženie funkčného obdobia hlavného kontrolóra bez možnosti obyvateľov zvoliť si nového hlavného kontrolóra (prostredníctvom svojich zástupcov) len na tom základe, že funkčné obdobie tohto hlavného kontrolóra má/malo skončiť počas krízovej situácie. Osobitne to platí v prípade, ak - ako to vyplýva aj z administratívneho spisu - na požiadavku ochrany verejného zdravia bolo v rámci zasadnutia mestského zastupiteľstva, na ktorom bolo sporné uznesenie prijaté, aj dostatočne prihliadané - bod 17. vyššie - čo žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nespochybnil (k tomu pozri napr. vyjadrenie sťažovateľa adresované Okresnej prokuratúre Rožňava - zo dňa 14.07.2020 - súčasť administratívneho spisu: „Na základe písomného vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Rožňava zo dňa 15.04.2020 č. j. RÚVZ-HZPaZ-2020/397-2 sa za dodržania prísnych hygienických opatrení a vylúčenia prítomnosti verejnosti na rokovaní uskutočnilo dňa 15.04.2020 zasadnutie MsZ Mesta Dobšiná, na ktorom bola zvolená uznesením [...]").
48. Podľa kasačného súdu je potom v okolnostiach posudzovanej veci - pri vyvažovaní prípadných zásahov do subjektívnych a verejných práv, resp. záujmov dotknutých subjektov a verejné záujmy - ústavne konformným taký výklad súvisiacej právnej úpravy, ktorý umožňuje voľbu hlavného kontrolóra aj počas trvania krízovej situácie. V prospech tejto interpretácie sú pritom aj ďalšie ustanovenia § 30f zákona o obecnom zriadení, ktoré en bloc nezakázali zasadanie obecných zastupiteľstiev a výkon im zverených právomocí, ale len zaviedli osobitné režimy ich realizácie (napr. § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení „(2) Rokovanie obecného zastupiteľstva podľa § 12 možno počas krízovej situácie uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. [...]" alebo § 30f ods. 3 zákona o obecnom zriadení „(3) Vo výnimočných prípadoch, keď existujú vážne dôvody, pre ktoré nie je možné uskutočniť rokovanie obecného zastupiteľstva podľa odseku 2 alebo podľa § 12, môže obecné zastupiteľstvo počas krízovej situácie prijať uznesenie korešpondenčným hlasovaním v listinnej podobe alebo hlasovaním prostredníctvom elektronických prostriedkov s použitím e-mailových adries poslancov, ktoré boli na tento účel preukázateľne oznámené, ak sa má hlasovanie uskutočniť prostredníctvom elektronickej pošty. [...]" a i.). 49. Napokon je možné doplniť, že striktná aplikácia výkladu správneho súdu, podľa ktorého by obecné zastupiteľstvo nemohlo v čase krízovej situácie voliť (nového) hlavného kontrolóra (ak si ho nezvolila pred účinnosťou zákona č. 73/2020 Z. z.), by zároveň znamenalo, že obecné zastupiteľstvo by nemalo možnosť voliť nového hlavného kontrolóra ani pri iných spôsoboch zániku jeho funkcie (počas krízovej situácie) - napr. vzdaním sa funkcie, smrťou a pod. (k tomu pozri § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení). 50. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu by za všetkých vyššie uvedených skutočností bol ústavnoprávne neudržateľný taký výklad ustanovenia § 30f ods. 6 zákona o obecnom zriadení, ktorý by viedol k záveru, že počas krízovej situácie obecné zastupiteľstvá nemohli voliť (nových) hlavných kontrolórov, resp. že týchto museli a mohli zvoliť výlučne pred účinnosťou zákona č. 73/2020 Z. z., aby bolo ich zvolenie právne relevantné počas krízovej situácie a aby zároveň nedošlo k predĺženiu výkonu funkcie v rozhodnom čase zvoleného hlavného kontrolóra (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu - sp. zn. II. ÚS 549/2025 zo dňa 19. novembra 2025, kde tento uviedol, že „vo svojej rozhodovacej činnosti zároveň uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného v interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti"). V tomto zmysle je kasačný súd názoru, že zmyslom, resp. účelom predmetnej právnej úpravy teda nebolo en bloc (za)brániť voľbe nového hlavného kontrolóra, ak by toto bolo objektívne možné (hoci aj počas krízovej situácie), príp. konzervovať zotrvanie pôvodného hlavného kontrolóra vo funkcii počas celej krízovej situácie, ale - naopak - zachovať kontinuitu funkcie pôvodného hlavného kontrolóra len dočasne, a to do času, kým nie je zvolený nový hlavný kontrolór (a to hoci aj v rámci krízovej situácie). c) Výklad § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení 51. Napadnuté uznesenie bolo správnym súdom odôvodnené porušením § 30f ods. 6 v spojení s § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Ustanovenie § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení uvádza, že počas krízovej situácie neplynú lehoty ustanovené - okrem iných - v § 18a ods. 2 prvej vete a ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Tieto lehoty sa však týkajú toho, v akom čase obecné zastupiteľstvo vyhlási voľbu hlavného kontrolóra v nadväznosti na skončenie funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Ak § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení pozastavil plynutie tejto lehoty, toto znamenalo, že obecné zastupiteľstvo neporuší žiadnu povinnosť, ak k voľbe nepristúpi. Toto ustanovenie - či už samé osebe alebo v spojení ďalšími príslušnými normami - však nijako nezakazovalo voľbu nového kontrolóra. 52. Nad rámec uvedeného kasačný súd poznamenáva, že z časového hľadiska došlo k vyhláseniu voľby hlavného kontrolóra dňa 04.03.2020 - čiže ešte pred prijatím a účinnosťou zákona č. 73/2020 Z. z. (t. j. pred 09.04.2020), ktorým bolo prijaté ustanovenie § 30f zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca zároveň neprijal žiadnu konkrétnu úpravu k už vyhláseným, ale ešte v čase účinnosti zákona neuskutočneným voľbám nového kontrolóra, preto nemožno uvažovať o porušení § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení. VI. Záver 53. Aplikujúc všetky vyššie uvedené právne východiská a na ne nadväzujúce právne závery na súdenú vec, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatuje, že napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenia § 30f ods. 6 a § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 09.04.2020 nebránili obecnému zastupiteľstvu zvoliť si hlavného kontrolóra počas krízovej situácie.
54. Kasačný súd dospel k záveru, že uznesenie o voľbe kontrolóra nebolo, resp. nie je v rozpore s § 30f ods. 6 v spojení s § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom od 09.04.2020. Preto - aj s ohľadom na princíp procesnej ekonómie - postupom per analogiam podľa § 462 ods. 3 SSP v spojení s § 356 ods. 2 SSP zmenil výrokom II. tohto rozhodnutia napadnuté uznesenie správneho súdu tak, že žalobu prokurátora ako nedôvodnú zamietol (obdobne k postupu podľa § 462 ods. 3 SSP v spojení s § 322 SSP dospel kasačný súd napr. v uznesení Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Svk/30/2025 zo dňa 26.03.2026). 55. Kasačný súd návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyhovel (výrok I. tohto rozhodnutia). Podstatným pre nevyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného bolo to, že kasačný súd spolu s rozhodnutím o tomto návrhu rozhodol už aj vo veci samej, a to tak, že napadnuté uznesenie správneho súdu zmenil a správnu žalobu (ako nedôvodnú) zamietol - k tomu pozri bod 54. vyššie, resp. výrok II. tohto uznesenia. Tu sa žiada doplniť, že samotná vec bola kasačnému súdu predložená na rozhodnutie v apríli 2026 a tento vo veci rozhodol už v júli 2026 (29. júla 2026), t. j. rýchlosť rozhodovania kasačného súdu v merite veci redukovala potrebu osobitného rozhodovania o žiadosti sťažovateľa o priznanie odkladného účinku jeho kasačnej sťažnosti (ako právneho nástroja smerujúceho k dočasnej úprave súvisiacich právnych vzťahov vyvolaných napadnutým uznesením správneho súdu - do rozhodnutia kasačného súdu vo veci samej), resp. potrebu posudzovania materiálnej dôvodnosti okolností, na ktorých sťažovateľ túto žiadosť koncipoval. 56. O trovách konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému/sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné mu náhradu trov konania priznať a naviac sa jedná o tzv. prokurátorskú žalobu, kde žalobcom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ale orgán verejnej moci s osobitným právnym statusom, ktorý bol naviac v tomto konaní neúspešný. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na § 170 písm. c) SSP (v spojení s § 467 ods. 1 SSP), podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.