Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)II. ÚS 34/95
PDF · 86.18 KB
No categories available
II. ÚS 34/95
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 17.
augusta 1995 po predbežnom prerokovaní sťažnosti , bytom
,
vo veci obmedzenia vlastníckych práv takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Sťažovateľ vo svojom písomnom podaní z 19. júla 1995, označenom ako
"podnet v súlade s článkom 127 a článkom 130 ods. 3 Ústavy SR" v podstate tvrdí,
že Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím o odňatí licencie
Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, a. s. v Bratislave a pozastavením jej
činnosti porušilo článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a tým mu ako
podielnikovi Sporofondu a Všeobecného investičného fondu v správe tejto
investičnej spoločnosti znemožnilo spätný predaj podielových listov. Žiada preto
ústavný súd, aby okamžite zrušil uvedené rozhodnutie Ministerstva financií
Slovenskej republiky a zaviazal tak ministerstvo k primeranej náhrade za
majetkovú ujmu, ktorá mu vznikla obmedzením vlastníckych práv.
Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a
ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní
štátnymi orgánmi. Prekrývanie právomoci štátnych orgánov, ktoré by dovoľovalo
viacerým štátnym orgánom, aby konali o právne tej istej veci, nie je v súlade s
požiadavkou právnej istoty.
V konaní pred ústavným súdom sa každý môže domáhať len toho práva, ktoré je
výslovne uvedené v ústave alebo v zákone, alebo ho možno od takého práva
odvodiť. Ústava priznáva v čl. 126 Ústavnému súdu Slovenskej republiky
právomoc rozhodovať kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej
správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Z tohto
ustanovenia ústavy možno odvodiť záujem ústavodarcu na tom, aby v Slovenskej
republike nevznikal stav prekrývania právomocí štátnych orgánov.
Ústava Slovenskej republiky rozdeľuje súdnu právomoc medzi všeobecné súdy
(článok 142 ods. 1) a Ústavný súd Slovenskej republiky (články 125 - 129 a článok
130 ods. 3), a tým zároveň rozdeľuje súdnu ochranu medzi tieto systémy súdnej
moci (článok 46). Práva na súdnu ochranu sa možno domáhať len v medziach, za
podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným v zákone na jeho vykonanie
(článok 46 ods. 4 v spojení s článkom 51 ústavy) a iba na tom súdnom orgáne,
ktorému vec podľa ústavy a podľa procesných zákonov na jej vykonanie
(Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, Zákon o správnom konaní a ďalšie)
patrí do právomoci.
Do rozdelenia súdnej právomoci spadá aj rozdelenie súdnej kontroly
právoplatných rozhodnutí správnych orgánov medzi všeobecné súdy (článok 142
ods. 1 veta za bodkočiarkou ústavy
a 244 až 250 Občianskeho súdneho poriadku - preskúmanie zákonnosti orgánov
verejnej správy) a ústavný súd (článok 127 ústavy a 49 - 58 zákona č. 38/1993 Z.
z.), ktorý rozhoduje len vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd (t. j. všeobecný súd).
Samostatné a rovnocenné postavenie každého z týchto dvoch systémov súdnej
moci vylučuje akúkoľvek ich nadriadenosť a podriadenosť navzájom a
nepripúšťa, aby orgány jedného súdneho
systému nahradzovali rozhodovaciu právomoc orgánov druhého súdneho
systému vo veciach, ktoré ústava a zákony na jej vykonanie zverujú do ich
právomoci. Akýkoľvek zásah, resp. vstup orgánov jedného súdneho systému do
rozhodovacej právomoci orgánov druhého súdneho systému by preto bol porušením
tých ustanovení ústavy, ktoré ju upravujú. Orgány aplikujúce právo postupujú
podľa všeobecného interpretačného pravidla článku 152 ods. 4 ústavy tak, aby sa
predišlo takémuto neústavnému postupu.
Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky
(ďalej len "MF SR") je individuálny právny akt, vydaný v správnom konaní vo veci
pod č. OO2/1995/SAN, ktorý sa týka právneho vzťahu medzi Prvou slovenskou
investičnou spoločnosťou, a. s. v Bratislave (ďalej len "PSIS, a. s.") ako správcom
fondov a MF SR. Tento právny vzťah vznikol tým, že
MF SR na základe svojich zistení pri výkone štátneho dozoru podľa
36 ods. 2 a 37 ods. 1 a 2 zákona č. 248/1992 Zb. v platnom
znení uložilo tejto investičnej spoločnosti zákonom ustanovené
sankcie - odňalo jej povolenie udelené podľa 8 tohto zákona
a dočasne jej pozastavilo vykonávať povolenú činnosť, a to nakladanie s
majetkom v podielových fondoch a predaj, resp. spätné odkúpenie podielových
listov.
Podielnici fondov neboli účastníkmi vo veci pod vyššie uvedeným číslom
spisu, keďže MF SR ako orgán štátneho dozoru
( 36 ods. 1 tohto zákona) nerozhodovalo ani nebolo oprávnené rozhodovať o ich
subjektívnych majetkových právach, ktoré im vyplývajú z tohto zákona. Absentuje
preto právny základ, t. j. právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy, ktoré
by porušovalo ich subjektívne majetkové práva, resp. v podaní uvedeného
vlastníckeho práva zaručeného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, a tým
opodstatňovalo ich požiadavku zrušenia tohto rozhodnutia v konaní pred ústavným
súdom. Podľa zistenia ústavného súdu PSIS, a. s. (sankcionovaný účastník
správneho konania v uvedenej veci) podľa 244 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku podala proti rozhodnutiu MF SR žalobu na Najvyšší súd Slovenskej
republiky.
Sťažovateľ okrem toho požiadal ústavný súd, aby rozhodol o jeho nárokoch na
primeranú náhradu zo strany MF SR za majetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená
obmedzením jeho vlastníckych práv, najmä pozastavením spätného predaja
podielových listov, znemožnením podieľať sa na výnosoch spoločného
majetku podielnikov a na iných bližšie nešpecifikovaných peňažných nárokoch.
Ide o nároky vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov, a preto ich sťažovateľ
môže uplatniť len návrhom podaným na príslušnom všeobecnom súde proti fyzickej
alebo právnickej osobe, ktorá mu preukázateľne (zavinene) spôsobila určitú -
presne špecifikovanú majetkovú ujmu. Rozhodovanie o týchto
občianskoprávnych nárokoch nepatrí do právomoci ústavného súdu.
Z týchto dôvodov ústavný súd podľa 25 ods. 2 zákona
č. 38/1993 Z. z. odmietol podanie sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 1995
Za správnosť opísaného textu: JUDr. Ján D r g o n e c
predseda senátu