Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 34/95

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 17.

augusta 1995 po predbežnom prerokovaní sťažnosti , bytom

,

vo veci obmedzenia vlastníckych práv takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Sťažovateľ vo svojom písomnom podaní z 19. júla 1995, označenom ako

"podnet v súlade s článkom 127 a článkom 130 ods. 3 SR" v podstate tvrdí,

že Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím o odňatí licencie

Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, a. s. v Bratislave a pozastavením jej

činnosti porušilo , a tým mu ako

podielnikovi Sporofondu a Všeobecného investičného fondu v správe tejto

investičnej spoločnosti znemožnilo spätný predaj podielových listov. Žiada preto

ústavný súd, aby okamžite zrušil uvedené rozhodnutie Ministerstva financií

Slovenskej republiky a zaviazal tak ministerstvo k primeranej náhrade za

majetkovú ujmu, ktorá mu vznikla obmedzením vlastníckych práv.

Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a

ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní

štátnymi orgánmi. Prekrývanie právomoci štátnych orgánov, ktoré by dovoľovalo

viacerým štátnym orgánom, aby konali o právne tej istej veci, nie je v súlade s

požiadavkou právnej istoty.

V konaní pred ústavným súdom sa každý môže domáhať len toho práva, ktoré je

výslovne uvedené v ústave alebo v zákone, alebo ho možno od takého práva

odvodiť. priznáva v Ústavnému súdu Slovenskej republiky

právomoc rozhodovať kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej

správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Z tohto

ustanovenia možno odvodiť záujem ústavodarcu na tom, aby v Slovenskej

republike nevznikal stav prekrývania právomocí štátnych orgánov.

rozdeľuje súdnu právomoc medzi všeobecné súdy

(článok 142 ods. 1) a Ústavný súd Slovenskej republiky (články 125 - 129 a článok

130 ods. 3), a tým zároveň rozdeľuje súdnu ochranu medzi tieto systémy súdnej

moci (článok 46). Práva na súdnu ochranu sa možno domáhať len v medziach, za

podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným v zákone na jeho vykonanie

( v spojení s článkom 51 ) a iba na tom súdnom orgáne,

ktorému vec podľa a podľa procesných zákonov na jej vykonanie

(, , Zákon o správnom konaní a ďalšie)

patrí do právomoci.

Do rozdelenia súdnej právomoci spadá aj rozdelenie súdnej kontroly

právoplatných rozhodnutí správnych orgánov medzi všeobecné súdy (článok 142

ods. 1 veta za bodkočiarkou

a 244 až 250 - preskúmanie zákonnosti orgánov

verejnej správy) a ústavný súd ( a 49 - 58 Z.

z.), ktorý rozhoduje len vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje

iný súd (t. j. všeobecný súd).

Samostatné a rovnocenné postavenie každého z týchto dvoch systémov súdnej

moci vylučuje akúkoľvek ich nadriadenosť a podriadenosť navzájom a

nepripúšťa, aby orgány jedného súdneho

systému nahradzovali rozhodovaciu právomoc orgánov druhého súdneho

systému vo veciach, ktoré a zákony na jej vykonanie zverujú do ich

právomoci. Akýkoľvek zásah, resp. vstup orgánov jedného súdneho systému do

rozhodovacej právomoci orgánov druhého súdneho systému by preto bol porušením

tých ustanovení , ktoré ju upravujú. Orgány aplikujúce právo postupujú

podľa všeobecného interpretačného pravidla článku 152 ods. 4 tak, aby sa

predišlo takémuto neústavnému postupu.

Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky

(ďalej len "MF SR") je individuálny právny akt, vydaný v správnom konaní vo veci

pod č. OO2/1995/SAN, ktorý sa týka právneho vzťahu medzi Prvou slovenskou

investičnou spoločnosťou, a. s. v Bratislave (ďalej len "PSIS, a. s.") ako správcom

fondov a MF SR. Tento právny vzťah vznikol tým, že

MF SR na základe svojich zistení pri výkone štátneho dozoru podľa

36 ods. 2 a 37 ods. 1 a 2 v platnom

znení uložilo tejto investičnej spoločnosti zákonom ustanovené

sankcie - odňalo jej povolenie udelené podľa 8 tohto zákona

a dočasne jej pozastavilo vykonávať povolenú činnosť, a to nakladanie s

majetkom v podielových fondoch a predaj, resp. spätné odkúpenie podielových

listov.

Podielnici fondov neboli účastníkmi vo veci pod vyššie uvedeným číslom

spisu, keďže MF SR ako orgán štátneho dozoru

( 36 ods. 1 tohto zákona) nerozhodovalo ani nebolo oprávnené rozhodovať o ich

subjektívnych majetkových právach, ktoré im vyplývajú z tohto zákona. Absentuje

preto právny základ, t. j. právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy, ktoré

by porušovalo ich subjektívne majetkové práva, resp. v podaní uvedeného

vlastníckeho práva zaručeného článkom 20 , a tým

opodstatňovalo ich požiadavku zrušenia tohto rozhodnutia v konaní pred ústavným

súdom. Podľa zistenia ústavného súdu PSIS, a. s. (sankcionovaný účastník

správneho konania v uvedenej veci) podľa 244 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku podala proti rozhodnutiu MF SR žalobu na Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Sťažovateľ okrem toho požiadal ústavný súd, aby rozhodol o jeho nárokoch na

primeranú náhradu zo strany MF SR za majetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená

obmedzením jeho vlastníckych práv, najmä pozastavením spätného predaja

podielových listov, znemožnením podieľať sa na výnosoch spoločného

majetku podielnikov a na iných bližšie nešpecifikovaných peňažných nárokoch.

Ide o nároky vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov, a preto ich sťažovateľ

môže uplatniť len návrhom podaným na príslušnom všeobecnom súde proti fyzickej

alebo právnickej osobe, ktorá mu preukázateľne (zavinene) spôsobila určitú -

presne špecifikovanú majetkovú ujmu. Rozhodovanie o týchto

občianskoprávnych nárokoch nepatrí do právomoci ústavného súdu.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa 25 ods. 2 zákona

č. odmietol podanie sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 1995

Za správnosť opísaného textu: JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu