Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 340/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a , , zastúpených

advokátkou JUDr. Oľgou Rosulegovou, Advokátska kancelária, Ulica 29. augusta 5,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 20. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. decembra 2013 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 20. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom z 3. júla 2013 sa sťažovatelia

domáhali nariadenia predbežného opatrenia. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) uznesením sp. zn. zo 16. júla 2013 návrhu vyhovel a predbežné

opatrenie nariadil. podal ako odporca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu proti uvedenému uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd napadnutým

uznesením zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.

3. Sťažovatelia vzniesli proti napadnutému uzneseniu tieto námietky: „Okresný súd

Bratislava V doručil odvolanie sťažovateľom, avšak bez výzvy

s uložením lehoty na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu. Následne bol spis predložený

Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie.

Z Okresného súdu Bratislava V nebola sťažovateľom výzva na vyjadrenie sa

k odvolaniu doručená. Túto vadu nenapravil ani odvolací súd. Krajský súd v Bratislave bez

nariadenia pojednávania návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol uznesením

zo dňa 20. 09. 2013, sp. zn.: ... Práve rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave bolo sťažovateľom zasiahnuté do základných práv, chránených SR

a medzinárodnými zmluvami. Je nutné konštatovať, že sťažovatelia podali samostatný návrh

na nariadenie predbežného opatrenia bez žaloby vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave pred samotným prejednaním veci, bol povinný skúmať, či

súd prvého stupňa neporušil niektorú zo svojich povinností v súvislosti s doručovaním výzvy

na vyjadrenie sa k odvolaniu. Nakoľko Okresný súd Bratislava V ako súd prvého stupňa si

svoju povinnosť nesplnil a sťažovateľovi nedoručil výzvu na jeho vyjadrenie k podanému

odvolaniu, bol Krajský súd v Bratislave povinný toto pochybenie odstrániť. Zo strany

Krajského súdu v Bratislave k náprave nedošlo. Vychádzajúc z uvedeného, je namieste

vysloviť záver, že odvolací súd sa so spisovým materiálom dostatočne neoboznámil a bez

preverenia zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia vydal uznesenie, ktorým zamietol

návrh na nariadenie predbežného opatrenia. ...

V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave konštatuje, že sťažovatelia sa

k odvolaniu nevyjadrili a že prejednal odvolanie podľa , preskúmal

napadnuté uznesenie ... a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

Krajsky súd v Bratislave odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z návrhu sťažovateľov

nevyplýva akého nároku sa sťažovatelia mienia po nariadení predbežného opatrenia

domáhať, nakoľko takýto návrh má význam pre posúdenie návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, teda či návrhom vo veci samej sa bude riešiť stav, ktorý by odstránil stav, ktorý

sťažovatelia žiadali upraviť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd má

za to, že prvostupňový sám určil aký návrh majú sťažovatelia podať a tým rozhodol nad

návrh sťažovateľov, čo je v rozpore s procesnými predpismi a je neprípustné. Navyše pre

vyššie uvedenú absenciu mal odvolací súd za to, že prvostupňový súd nemohol preskúmať,

či je návrh v súvislosti s návrhom vo veci samej dôvodný a či je namieste takto dočasne

upraviť pomery a preto návrh ako nepreskúmateľný zamietol.

Pokiaľ Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že z návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia zo dňa 03. 07. 2013 nevyplýva akého nároku sa sťažovatelia mienia

po nariadení predbežného opatrenia domáhať, potom sťažovatelia majú za to, že tento

právny záver vyplýva z nedostatočného oboznámenia sa Krajského súdu v Bratislave

s predloženým spisovým materiálom, nakoľko na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že

sťažovatelia v návrhu uviedli čoho sa mienia domáhať návrhom vo veci samej a žiadali

o nariadenie predbežného opatrenia a to až do právoplatného skončenia konania vo veci

samej. ...

Na základe vyššie uvedených skutočností považujú sťažovatelia uznesenie Krajského

súdu v Bratislave za arbitrárne, vydané svojvoľne a dostatočne neodôvodnené, nakoľko

nebolo dodržané ustanovenie a Krajský súd v Bratislave svojím

postupom nielen prekročil dôvody odvolania a iba z jediného dôvodu,

ktorý v odvolaní ani namietaný nebol zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorý bol v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave viac ako dôvodný, pričom sa

vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal argumentáciu sťažovateľov uvedenú v návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, ale navyše poprel, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé,

čoho sa sťažovatelia mienia domáhať vo veci samej. ...

Krajský súd v Bratislave svojim arbitrárnym postupom v konaní, ktorého predmetom

boli aj práva a povinnosti sťažovateľov vydal rozhodnutie, ktoré nemá oporu v zákonnej

úprave, nakoľko nedodržal svoju povinnosť byť viazaný dôvodmi odvolania a rozhodol

nielen nad ich rámec, ale navyše svoje rozhodnutie oprel o údajnú absenciu skutočností,

ktoré však v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia riadne uvedené boli. Krajský súd

v Bratislave svojim postupom porušil právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľom v dôsledku protiprávneho konania Krajského súdu v Bratislave bola

zamedzená ochrana ich práv a právom chránených záujmov. I napriek nerešpektovaniu

procesného práva sťažovateľov a najmä dôvodnosti nimi podaného návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia a dôvodov v ňom uvedených, ako aj čoho sa mienia návrhom vo veci

samej domáhať, Krajský súd v Bratislave uznesenie, ktorým zamietol návrh sťažovateľov,

vydal. ...

Krajský súd v Bratislave týmto pochybením porušil nielen princíp rovnosti

účastníkov, nakoľko rozhodol nielenže jednostranne a v zrejmom rozpore s písomnými

podaniami v danej veci a najmä nad rámec podaného odvolania, ale navyše porušil právo

na spravodlivé súdne konanie sťažovateľov, keď svoje rozhodnutie postavil na údajnej

absencii jedinej skutočnosti, ktorá však navyše v návrhu sťažovateľov obsiahnutá bola.

Krajský súd v Bratislave ako rozhodovací orgán je povinný dodržiavať procesno právne

ako aj hmotno právne predpisy. ...“

4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:

„Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20. 09. 2013, sp. zn.: ,

ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia porušil právo na súdnu a inú

právnu ochranu zaručené článkom 46 a článkom 48 a článku 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 09. 2013, sp. zn.:

sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania v sume

275,94 Eur, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil prvostupňové uznesenie tak, že návrh

na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia uviedol: „Podľa § 74 O s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné

opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,

že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa veta prvá a druhá návrh má okrem náležitosti návrhu

podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie

predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu

musí byt' zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Súd prvého stupňa pri nariadení predbežného opatrenia sa dôsledne týmito

ustanoveniami neriadil.

Predmetné konanie je konaním návrhovým. V súlade s veta druhá

vyplýva, že z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci

samej. ...

Z návrhu nevyplýva akého nároku sa navrhovatelia mienia po nariadení

predbežného opatrenia domáhať. Takýto návrh má vyznám pre posúdenie návrhu na

vydanie predbežného opatrenia. Teda či návrhom vo veci samej sa bude riešiť stav, ktorý by

odstránil stav, ktorý navrhovatelia žiadali dočasne upraviť v návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že v návrhu absentuje takýto návrh navrhovateľov

a ani z dôvodov návrhu nevyplýva akého nároku sa navrhovatelia mienia domáhať návrhom

vo veci samej, nariadil predbežné opatrenie podľa návrhu navrhovateľov a svojvoľne

doplnil výrok rozhodnutia tým, že uložil navrhovateľom 1), 2), aby v lehote 30 dní od

právoplatnosti uznesenia podali voči odporcovi návrh na začatie konania o určenie

vlastníckeho práva k predmetným vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam.

Teda sám súd určil aký návrh majú navrhovatelia podať a aj s týmto prihliadnutím

rozhodoval o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa v danej veci jednak rozhodol nad návrh navrhovateľov, čo je

v rozpore s procesnými predpismi ( súd môže prekročiť návrhy

účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj

bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkmi.) a je neprípustné. V danej veci o prípad podľa nešlo.

Na druhej strane pre absenciu tohto návrhu súd ani nemohol preskúmať, či návrh

na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako ním žiadali navrhovatelia dočasne upraviť

pomery je v súvislosti s predpokladaným návrhom vo veci samej dôvodný a či je na mieste

takto dočasne upraviť pomery.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyššie rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa

§ 220 O s p. zmenil a návrh ako nepreskúmateľný zamietol. V danej veci nie je rozhodujúce,

že navrhovatelia podali na súd dňa 27.8.2013 návrh, ktorým sa domáhajú určenia, že sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu na vydanie

predbežného opatrenia.“

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej

prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , , IV. ÚS

35/02).

IV.

8. Ústavný súd považuje za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s rozsahom

namietaného porušenia označených práv v petite a odôvodnení sťažnosti, kde sťažovatelia

označili namietané porušenie práv len článkami a dohovoru ( a

a čl. 6 dohovoru), pričom z celého obsahu sťažnosti a charakteru námietok sťažovateľov je

možné konštatovať, že sťažovatelia namietajú porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a dohovoru. Na základe uvedeného ústavný súd ustálil

predmet tohto konania v zmysle posúdenia námietok sťažovateľov iba vo vzťahu

k potenciálnemu porušeniu a a dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

10. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v a nasl. (právo na súdnu a inú právnu

ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

11. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ), ako aj práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť každému

prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť

(porov. , , , , ). Súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však

povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným právom (porov. v tomto zmysle , , ,

).

12. Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle ochrana ústavnosti, nie je

alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (podobne už , ). V dôsledku toho sa úloha

ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (porov. , ,

, ). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu

byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

13. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

14. Podľa názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, resp. o návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, možno považovať

za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa . Predpokladom na

záver o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné

alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci

samej [ a nasl. (ďalej len „OSP“); porov. ,

]. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich

nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (porov. ).

15. Posúdenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia je predovšetkým

vecou všeobecných súdov ( ), preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny

orgán ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného

zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy

všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov

konania nezasahujú konečným spôsobom (porov. ).

16. Avšak aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd rozhoduje o predbežných

opatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom

spravodlivého procesu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý je

koncentrovaným vyjadrením odôvodnenia právneho názoru všeobecného súdu.

17. Ústavný súd teda posudzuje problematiku predbežných opatrení zásadne iba

v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu rozhodnutí tohto druhu pristupuje len za celkom

výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí súdu o predbežných

opatreniach iba za predpokladu, že by takým rozhodnutím došlo k procesnému excesu,

ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (porov.

, ).

18. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových

a právnych záveroch napadnutého uznesenia krajského súdu nič ústavne nekonformné, čo

by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. V rámci

rozhodovania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia krajský súd uplatnil zákonom

poskytovaný priestor na uváženie, do ktorého ústavný súd nie je zásadne oprávnený

vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery krajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že

výrok krajského súdu v napadnutom uznesení má dostatočnú oporu v odôvodnení jeho

rozhodnutia, pretože krajský súd náležite vysvetlil, ktoré právne predpisy aplikoval, tieto

súčasne predstavovali právnu úpravu aplikovateľnú na skutkový stav posudzovanej veci

a súčasne odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahovalo náležitú argumentáciu,

prostredníctvom ktorej krajský súd dospel k záveru o nesplnení zákonných požiadaviek na

vydanie predbežného opatrenia.

19. Čo sa týka námietky sťažovateľov, že krajský súd nenapravil pochybenie

okresného súdu, ktorý sťažovateľom síce zaslal na vyjadrenie odvolanie odporcu, avšak bez

výzvy, aby tak v konkrétnej lehote učinili, ústavný súd uvádza, že nie je možné konštatovať

porušenie základného práva sťažovateľov vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa , keďže bez ohľadu na formálne vyzvanie okresného súdu na

vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovatelia mali predmetné odvolanie k dispozícii (toto im bolo

okresným súdom zaslané) a mohli svoje ústavné a zákonné právo vyjadriť sa v rámci

odvolacieho konania pred krajským súdom uplatniť a boli oboznámení s obsahom podaného

odvolania.

20. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na , podľa ktorého

ak nejde o prípad uvedený v druhej vete , doručí súd prvého stupňa

bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu

vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Z citovaného ustanovenia

vyplýva, že súd prvého stupňa nie je povinný vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa

k podanému odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu, ktorým je aj rozhodnutie o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia. To však nebráni tomu, aby sa účastník vyjadril

k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia, keďže odvolanie proti takémuto prvostupňovému rozhodnutiu sa

účastníkovi zasiela.

21. Postup a závery krajského súdu tak obstoja pre účely skúmania dodržania

garancií spravodlivého súdneho konania v zmysle a a

ods. 1 dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť pre namietané porušenie

a a dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015