Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 14/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s. r. o., Májkova 3, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľka a advokátka JUDr. Margita Hrivňáková, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

v spojení so základným právom na súdnu ochranu podľa

ods. 1 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení so základným právom na súdnu ochranu podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.1 Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala

v napadnutom konaní ako povinná z exekúcie vedenej na podklade rozsudku Okresného

súdu Svidník č. k. -27 zo 17. marca 2014 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -79 zo 14. januára 2015,

ktorým bolo rozhodnuté o určení vyživovacej povinnosti sťažovateľky voči jej plnoletej

dcére , , (ďalej len

„oprávnená“), vo výške 180 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od 18. novembra 2013

pod následkami výkonu rozhodnutia. Okresný súd svojím poverením č. 5702 085238

z 8. júla 2015 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu,

Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 3, Svidník (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny

exekútor upovedomením o začatí exekúcie č. k. EX 4226/2015-6 z 27. júla 2015 písomne

oznámil sťažovateľke začatie exekučného konania o vymoženie pohľadávky oprávnenej

na dlžnom výživnom spolu s príslušenstvom. V ďalšom okresný súd svojím uznesením č. k.

-36 z 29. júna 2016 (vydaným vyšším súdnym úradníkom) v spojení s ďalším

uznesením č. k. -51 z 9. februára 2017 (vydaným zákonným sudcom

v odvolacom konaní) rozhodol o zamietnutí sťažovateľkou podaných námietok (vrátane trov

exekúcie) proti upovedomeniu súdneho exekútora o začatí exekúcie č. k. EX 4226/2015-6

z 27. júla 2015.

2.2 Sťažovateľka napadla uznesenie okresného súdu č. k. -51

z 9. februára 2017 mimoriadnym opravným prostriedkom, a to dovolaním doručeným

okresnému súdu 18. apríla 2017. Svojím ďalším podaním doručeným okresnému súdu

25. apríla 2017 navrhla zastavenie exekúcie/zastavenie napadnutého konania z dôvodu

uhradenia zmeškaného výživného v plnom rozsahu a pravidelného plnenia bežného

výživného oprávnenej, k čomu sa aj výslovne zaviazala. Okresný súd svojím uznesením

č. k. -143 z 31. januára 2018 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.

-172 z 31. mája 2018 rozhodol o zastavení vedeného exekučného konania

a o tom, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie proti sťažovateľke

ako povinnej z exekúcie. Okresný súd predložil 23. apríla 2019 sťažovateľkou podané

dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na dovolacie konanie.

3.1 Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie skonštatovala, že „Nakoľko za 2 roky

od podania dovolania Okresný súd Humenné nepredložil vec dovolaciemu súdu

bezodkladne podľa a je nečinný, má... dôvodné pochybnosti o dosiahnutie

rozhodnutia súdu riadne a včas, a tým aj zabráneniu prípadného nepokračovania

v ohrozovaní sťažovateľky.“. Sťažovateľka zastáva názor, že „... takýmto postupom súdu je

porušované základné právo sťažovateľky, aby bolo vo veci rozhodnuté bez zbytočných

prieťahov v konaní.“. Zároveň poukazuje na to, že „Základnou povinnosťou súdu a sudcu

je... zabezpečiť procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila na súd. Odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotným predložením veci dovolaciemu

súdu sa pritom právna neistota sťažovateľky neodstráni, nakoľko k stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu.“. Podľa právneho názoru

sťažovateľky stav právnej neistoty pretrváva naďalej napriek tomu, že „(i) sťažovateľka

postupovala v konaní efektívne – podala riadne a včas dovolanie, (ii) náležite ho

zdôvodnila, svoje tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi, (iii) podanie sťažovateľky nie je

v žiadnom ohľade nejasné, nakoľko súd nevyzval sťažovateľku na doplnenie podania, (iv)

súdne oddelenie v predmetnom spore bolo viackrát telefonicky kontaktované právnym

zástupcom sťažovateľky o stave konania a dôvodoch nečinnosti, (v) predsedníčka okresného

súdu bola sťažnosťou upovedomená o prieťahoch v konaní so žiadosťou o zjednanie

nápravy, (vi) zo spisu nie je zrejmý relevantný dôvod, ktorý by bol príčinou neprimeranej

dĺžky konania, (vii) neexistuje žiadna prekážka plynulého postupu konania, (viii) dotknuté

konanie z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité a nakoniec (ix) spis je procesne

pripravený na prejednanie veci pred súdom.“.

3.2 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľka pomerne rozsiahlo odôvodnila

svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý je podľa jej názoru

verifikovaný tým, že jej bola postupom okresného súdu v napadnutom konaní spôsobená

ujma, a to:

„a) majetková - vymáhanie pohľadávky od povinnej v exekučnom konaní vo výške

bežného výživného 180 Eur mesačne (od podania odvolania sťažovateľkou zo dňa 21. 7.

2016 do 7. 2. 2018 t.j. za 17 mesiacov x 180 Eur = 3.060,- Eur), napriek tomu že bežné

výživné riadne a včas platila pred exekučným konaním dobrovoľne, trovy exekúcie podľa

Upovedomenia o začatí exekúcie predbežne vyčíslené v predbežnej výške 2.022,90 Eur,

náklady na právne zastúpenie advokátskou kanceláriou (v odvolacom konaní vo veci

námietok proti exekúcii, v dovolacom konaní záloha 500 Eur, v konaní pred ústavným

súdom záloha 500 Eur) a ďalšie nenávratné výdavky s konaním súvisiace,

b) nemajetková pretransformovaná do majetkovej ujmy (poškodenie dobrého mena

a povesti sťažovateľky, strata dôvery v súdnu ochranu, právna neistota). Stav právnej

neistoty v ktorej sa sťažovateľka nachádza pre nečinnosť Okresného súdu Humenné, má aj

nepriaznivý vplyv na psychiku sťažovateľky, ktorá nemala žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku

konania, čo v nej vyvolalo pocit bezmocnosti, a to aj pri aktívnom uplatňovaní jej práv.

Sťažovateľka sa cíti súdnymi prieťahmi duševne, fyzicky a finančne vyčerpaná, má pocit, že

ju nikto nechápe, utrpela jej vážnosť a dôveryhodnosť v zamestnaní, čo sa s ňou bude spájať

celý produktívny život.“

Teda podľa názoru sťažovateľky „Neoprávnené exekučné konanie, zablokovanie účtu

v banke, blokácia na osobnom motorovom vozidle sťažovateľky (blokované ešte aj

v súčasnosti!), nemožnosť dispozície so svojím vlastníctvom, predstavovalo a predstavuje

pre sťažovateľku výrazný a citeľný zásah do jej majetkovej ale aj duševnej sféry. Počas

neoprávneného, neúčelného exekučného výkonu sťažovateľka čelila rôznym invektívam,

verejnej potupe, zosmiešneniu či už v profesijnom okruhu osôb – medzi kolegami v práci

a u zamestnávateľa (nakoľko jej boli vykonávané zrážky zo mzdy), v rodinnom živote,

na úradoch, v pobočke banky (kde sa o blokácii dozvedela). Pričom exekúcia navodzuje

o sťažovateľke dehonestujúci obraz, že by mala byť neplatičom, akoby sa vyhýbala plneniu

svojich rodičovských povinností, jednala nečestne, čo nie je pravda.“.

4. Na podklade uvedeného sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 2 č.

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- Eur...

4. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 415,51 Eur...“

5. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola

predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019

upravuje konanie pred ústavným súdom o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde).

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo

vzťahu k označeným právam v zásade identické.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , rovnako tak aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich

všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, ,

, , , , , , ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že , obdobne tak aj dohovoru v relevantnej časti

ustanovujú imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým

záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku

prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

13. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného

práva/práv, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (). Ústavný súd teda

poskytuje ochranu základnému právu podľa (obdobne aj podľa

ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie predmetného

základného práva ešte trvalo alebo k jeho porušeniu dochádza (, ,

, , ). Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (rozsudok

ESĽP vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť

č. 16970/05)].

14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže preto

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti podľa (). Ak teda v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a v rovnakom

rozsahu aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ústavný súd sťažnosť odmietne, vychádzajúc pritom z účelu týchto práv, ktorých spoločným

menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (, , , ).

15. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu súvisiacej s namietaným

porušením základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru je aj právny názor, podľa ktorého nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru (,

, , , , , ,

, , , , , ,

). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru (,

, , , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (, , ).

16. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle (obdobne aj podľa

dohovoru) alebo konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je

možné jeho uzavretie spravidla očakávať (porov. rozsudky ESĽP vo veci Libanský proti

Českej republike či Králiček proti Českej republike), nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (, , ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (,

, , , , , ,

, , ). Teda zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie týchto práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, resp. pred orgánom, ktorý je nositeľom verejnej moci,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (, , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17.1 Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (, , , , ,

).

17.2 V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci

Záborský a Šmáriková v. Slovensko, , , ,

).

III.1 Právna a faktická zložitosť veci

18. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec spadá do bežnej

agendy všeobecných súdov a nemožno ju považovať za skutkovo či právne zložitú.

III.2 Správanie účastníka konania

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práv podľa

a podľa dohovoru. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky

ako účastníčky exekučného konania, ústavný súd konštatuje, že zo strany sťažovateľky

zaznamenal dvojkoľajný postup v napadnutom konaní. Sťažovateľka na jednej strane

18. apríla 2017 doručila okresnému súdu dovolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-51 z 9. februára 2017, aby v zapätí 25. apríla 2017 doručila okresnému súdu

návrh na zastavenie exekúcie. Ústavný súd sa pozastavuje nad postupom sťažovateľky,

ktorá sa na jednej strane domáha prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti ochrany

svojich označených práv v dovolacom konaní, pričom v rozpore s touto procesnou aktivitou

vyznieva jej návrh na zastavenie vedeného exekučného konania, ktorému bolo aj vyhovené

uznesením okresného súdu č. k. -143 z 31. januára 2018 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -172 z 31. mája 2018. Postup

sťažovateľky, ktorá sa v dovolacom konaní domáha ochrany svojho práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva

na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa

v právoplatne zastavenom exekučnom konaní, považuje ústavný súd za obsolentný postup.

Je pravdou, že sťažovateľkin postup v napadnutom konaní po podaní dovolania, ako aj

návrhu na zastavenie exekučného konania sa nevyznačoval z jej strany prieťahmi, teda

sťažovateľka promptne reagovala na pokyny a výzvy okresného súdu, avšak okrem otázky

prípustnosti samotného dovolania v exekučnom konaní je potrebné poukázať na samotnú

podstatu označených práv podľa a dohovoru, ktorá spočíva

v odstránení stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastník konania nachádza v čase

pred rozhodnutím orgánu verejnej moci/súdnej moci (bližšie pozri body 12, 13 a 14). Tento

stav právnej neistoty bol odstránený v sťažovateľkinom prípade tým, že okresný súd

rozhodol o jej návrhu na zastavenie vedeného exekučného konania svojím uznesením č. k.

-143 z 31. januára 2018 a sťažovateľka podala odvolanie len proti jeho

výroku o náhrade trov exekučného konania súdnemu exekútorovi. Je preto otázne, ako by

prípadné pozitívne rozhodnutie dovolacieho súdu (v prípade prípustnosti dovolania) mohlo

zmeniť právne postavenie sťažovateľky v právoplatne zastavenom exekučnom konaní.

III.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky v napadnutom konaní, bol postup okresného

súdu.

21. Prehľad úkonov okresného súdu v napadnutom konaní:

- 8. júla 2015 okresný súd poverením č. 5702 085238 z 8. júla 2015 poveril výkonom

exekúcie súdneho exekútora,

- 11. augusta 2015 boli okresnému súdu doručené námietky sťažovateľky proti

upovedomeniu súdneho exekútora o začatí exekúcie č. k. EX 4226/2015-6 z 27. júla 2015,

- 29. júna 2016 okresný súd svojím uznesením č. k. -36 z 29. júna 2016

(vydaným vyšším súdnym úradníkom) rozhodol o zamietnutí sťažovateľkou podaných

námietok vrátane trov exekúcie,

- 9. februára 2017 okresný súd svojím uznesením č. k. -51 z 9. februára

2017 (vydaným zákonným sudcom v odvolacom konaní) rozhodol o zamietnutí

sťažovateľkou podaných námietok vrátane trov exekúcie,

- 18. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľky proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -51 z 9. februára 2017,

- 21. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné doplnenie podaného

dovolania spolu s prílohami,

- 24. apríla 2017 bol okresnému súdu doručený sťažovateľkou podaný návrh

na zastavenie exekúcie/vedeného exekučného konania,

- 21. júla 2017 okresný súd doručoval sťažovateľkou podané dovolanie oprávnenej

a súdnemu exekútorovi na vyjadrenie,

- 21. júla 2017 bolo okresnému súdu elektronickou poštou doručené písomné

vyjadrenie súdneho exekútora o tom, že mu nebolo spolu s výzvou okresného súdu

doručené sťažovateľkou podané dovolanie,

- 7. augusta 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie oprávnenej

o tom, že jej nebolo spolu s výzvou okresného súdu doručené sťažovateľkou podané

dovolanie,

- 14. novembra 2017 okresný súd doručoval sťažovateľkou podané dovolanie

oprávnenej a súdnemu exekútorovi,

- 22. novembra 2017 okresný súd doručoval sťažovateľkou podaný návrh

na zastavenie vedeného exekučného konania oprávnenej a súdnemu exekútorovi

na vyjadrenie,

- 14. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie súdneho

exekútora k sťažovateľkou podanému dovolaniu,

- 27. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie oprávnenej

k sťažovateľkou podanému dovolaniu,

- 27 . decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie oprávnenej

k sťažovateľkou podanému návrhu na zastavenie exekučného konania,

- 10. januára 2018 okresný súd opätovne vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa

k sťažovateľkou podanému návrhu na zastavenie exekučného konania,

- 16. januára 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie súdneho

exekútora k stavu exekučného konania,

- 31. januára 2018 okresný súd svojím uznesením č. k. -143

z 31. januára 2018 rozhodol o zastavení vedeného exekučného konania a o tom, že súdny

exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie proti sťažovateľke ako povinnej z exekúcie,

- 6. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie z krajského súdu týkajúce

sa podania informácie o stave exekučného konania v súvislosti so sťažovateľkou podanou

sťažnosťou na postup okresného súdu,

- 20. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie povinnej

(sťažovateľky) proti uzneseniu okresného súdu č. k. -143 z 31. januára 2018

proti výroku o trovách exekúcie,

- 7. marca 2018 okresný súd doručuje povinnou (sťažovateľkou) podané odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -143 z 31. januára 2018 súdnemu

exekútorovi a oprávnenej na vyjadrenie,

- 9. marca 2018 a 10. apríla 2018 bolo okresnému súdu elektronicky doručené

vyjadrenie súdneho exekútora k sťažovateľkou podanému odvolaniu proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -143 z 31. januára 2018,

- 22. mája 2018 súdny spis okresného súdu sp. zn. bol predložený

na odvolacie konanie krajskému súdu,

- 31. mája 2018 krajský súd svojím uznesením č. k. -172 z 31. mája

2018 sťažovateľkou podané odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 Er 582/2015-

143 z 31. januára 2018 zamietol,

- 12. júna 2018 bol súdny spis okresného súdu sp. zn.

vrátený okresnému súdu,

- 27. novembra 2018 bolo okresnému súdu doručené konečné vyúčtovanie nákladov

exekučného konania,

- 23. apríla 2019 bol súdny spis okresného súdu sp. zn. predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na dovolacie konanie.

22.1 Zhodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní je potrebné

skonštatovať nesústredenú činnosť okresného súdu v súvislosti s doručovaním

sťažovateľkou podaného dovolania súdnemu exekútorovi. Vychádzajúc z obsahu súdneho

spisu sp. zn. , je zrejmé, že okresný súd nedoručil spolu s výzvou

na vyjadrenie súdnemu exekútorovi aj podané dovolanie, k doručovaniu tak musel pristúpiť

opakovane, pritom k prvému doručovaniu pristúpil okresný súd až tri mesiace po doručení

samotného dovolania. Tento postup okresného súdu je možné označiť za zdĺhavý

a v konečnom dôsledku za neefektívny a v jeho výsledku tak okresný súd doručoval podanie

na vyjadrenie účastníkovi konania po vyše šiestich mesiacoch od jeho doručenia súdu

a tento postup je prieťahom v napadnutom konaní. Tento záver sa vzťahuje aj

na sťažovateľkou podaný návrh na zastavenie exekučného konania, ktorý bol taktiež až

po lehote šiestich mesiacov doručovaný účastníkom napadnutého konania. Ústavný súd

vo svojej judikatúre síce poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba a že

zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (), avšak dobu šiestich mesiacov na doručenie podania

oprávnenej osobe na vyjadrenie považuje ústavný súd za prieťah v trvaní šiestich mesiacov.

Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že okresný súd rozhodol o návrhu

sťažovateľky na zastavenie exekučného konania/napadnutého konania svojím uznesením

č. k. -143 z 31. januára 2018, teda v merite veci bolo rozhodnuté po deviatich

mesiacoch od podania návrhu, čo považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľné. Teda

zistený prieťah v napadnutom konaní hodnotí ústavný súd ako ojedinelý prieťah, ktorý

nemal na celkovú dĺžku konania, ktorú považuje za ústavne akceptovateľnú, podstatný

vplyv (bližšie pozri bod 15 a 16).

22.2 Ústavný súd teda uzatvára, že s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, ako aj

vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci nemožno v napadnutom konaní uvažovať

o takých prieťahoch, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení sťažovateľkou

označených práv. K uvedenému záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím

na rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho

konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je

v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku z 15. 10. 1999, body 58 a 69,

rozsudok ESĽP vo veci Calvelli a Ciglio proti Taliansku zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

V dôsledku tohto záveru ústavný súd podľa

odmieta sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní ako zjavne neopodstatnenú.

22.3 Z rovnakého dôvodu odmieta sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť aj

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

keďže sa tento článok vecne nevzťahuje na sťažovateľkou namietané „prieťahy“

v napadnutom konaní. K vysloveniu porušenia dochádza len

pri konštatovaní porušenia alebo dohovoru takým závažným

spôsobom, že došlo k odňatiu spravodlivosti.

23. Na záver ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil ústavnú sťažnosť

sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

v nej obsiahnutými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu