Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 651/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika o sťažnosti M. M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o.,

Horná 65A, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Krnáč, vo veci

namietaného porušenia základného práva byť volený do orgánov samosprávy obce

zaručeného v , základného práva na prístup k

voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného v čl. 30 ods. 4

, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Lučenec sp. zn. z 1. októbra 2014 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. M. byť volený do orgánov samosprávy obce zaručené v čl. 30

ods. 1 , základné právo na prístup k voleným a iným verejným

funkciám za rovnakých podmienok zaručené v ,

základné právo na súdnu ochranu zaručené v a

právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 1.

októbra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 1. októbra 2014

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Lučenec j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia M. M.

v sume 511,34 € (slovom päťstojedenásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právneho

zástupcu spoločnosti Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., Horná 65A, Banská Bystrica, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti M. M. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-28 zo 4. novembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. M., (ďalej len „sťažovateľ“),

v časti, ktorou namietal porušenie základného práva byť volený do orgánov samosprávy

obce zaručeného v (ďalej len „“),

základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok zaručeného v , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 1. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Zároveň ústavný súd na návrh

sťažovateľa podľa rozhodol o dočasnom opatrení,

ktorým odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako nezávislý kandidát na starostu

obce Buzitka (ďalej len „obec“) odovzdal 17. septembra 2014 zapisovateľke miestnej

volebnej komisie v Buzitke (ďalej len „volebná komisia“) kandidátnu listinu pre voľby

starostu obce konané 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou podpísanou 156 voličmi obce

na podporu jeho kandidatúry a jeho vyhlásením ako nezávislého kandidáta, že súhlasí so

svojou kandidatúrou na starostu obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej

kandidátnej listine, a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.

Volebná komisia rozhodnutím č. 5/2014 z 25. septembra 2014 rozhodla

o nezaregistrovaní sťažovateľa ako nezávislého kandidáta z dôvodu, že kandidátna listina

ani petícia nespĺňali náležitosti podľa

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o voľbách“). Podľa slov sťažovateľa volebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala

a ani bližšie neuviedla dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru

sťažovateľa bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona

a dôvody nezaregistrovania...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v súlade s

podal okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta

pre voľby starostu obce. Okresný súd napriek tomu, že rozhodnutie volebnej komisie

považoval za také, ktoré nesie znaky arbitrárnosti, pretože pre nedostatok dôvodov je

absolútne nepreskúmateľné a z pohľadu okresného súdu malo znaky svojvoľného

rozhodnutia, uznesením sp. zn. z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľa na zrušenie

rozhodnutia volebnej komisie a zaregistrovanie sťažovateľa ako nezávislého kandidáta

pre voľby starostu obce zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky neobsahovali

všetky formálne náležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenej na zastupovanie v styku

s orgánom verejnej správy jej menom, priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu, tak

ako to vyžaduje o petičnom práve v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).

Podľa názoru sťažovateľa tak volebná komisia, ako aj okresný súd porušili ním

označené základné práva a svoje presvedčenie odôvodnil takto:

„... dôvodom nezaregistrovania Sťažovateľa je skutočnosť, že... Petícia Sťažovateľa

nemá v zmysle zákona... všetky formálne náležitosti, teda nie je ju možné považovať

za petíciu v zmysle § 21 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy, a preto súd musel

konštatovať, že kandidát nesplnil všetky požadované náležitosti, a preto sa neregistruje

s poukazom na zákonné ustanovenie .

S poukazom na ustanovenie o petičnom práve v

prípade, ak Petícia Sťažovateľa nespĺňala všetky formálne náležitosti podľa zákona č.

o petičnom práve, tak príslušný orgán verejnej správy... mal postupovať v

zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona a bezodkladne vyzvať osobu, ktorá petíciu podala, to je

Sťažovateľa, aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 dní.

Nakoľko Sťažovateľ predložil svoju Kandidačnú listinu... s dostatočným predstihom

pred termínom, ktorý je v zmysle zákonnej úpravy najneskôr 55 dní pred konaním volieb...

mal by tak v prípade, ak by Porušovateľ v 2. rade postupoval zákonným spôsobom

dostatočný časový priestor odstrániť... namietané nedostatky...

Porušením povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia

o petičnom práve došlo spôsobom, ktorý môže zásadne ovplyvniť slobodnú súťaž politických

síl v demokratickej spoločnosti a ovplyvniť tak komunálne voľby v obci Buzitka, kde sa

o funkciu starostu uchádza po nezaregistrovaní Sťažovateľa, len jeden kandidát – súčasná

starostka obce.

Sťažovateľ sa preto dôvodne domnieva, že konanie Porušovateľa v 2. rade [volebnej

komisie, pozn.] bolo motivované úmyslom neumožniť ďalšiemu kandidátovi na funkciu

starostu obce, ako aj ďalším kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva zúčastniť sa

komunálnych volieb. O uvedenom nasvedčuje tiež fakt, že Sťažovateľ bol pri podávaní

Kandidačnej listiny zo strany Porušovateľa v 2. rade [volebnej komisie, pozn.] ústne

ubezpečovaný, že ním predložené dokumenty, to je Kandidačná listina, Vyhlásenia ako aj

Petícia spĺňajú zákonné náležitosti.

Sťažovateľ má za to, že pokiaľ by ho Porušovateľ v 2. rade... riadne vyzval

na odstránenie formálnych nedostatkov Petície, je nepochybné, že Sťažovateľ by mohol

tento vytýkaný nedostatok bezodkladne odstrániť doplnením údajov na Petíciu...“

Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že sa „pri posudzovaní predmetnej veci vôbec

nezaoberal skutočnosťou, že pri vybavovaní petície zo strany Porušovateľa v 2. rade

[volebnej komisie, pozn.] došlo k porušeniu ustanovenia ...

o petičnom práve“, a je presvedčený, že „skutočnosť, že petičné hárky neobsahujú

označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, jej menom

priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu nemôže mať za následok obmedzenie práva

navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo a kandidovať na funkciu starostu obce.

Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o voľbách obsahuje len odkaz na zákon o petičnom práve

a vo vzťahu k náležitostiam petície uvádza len náležitosti podpisujúcich osôb. V zmysle § 3

ods. 4 zákona o petičnom práve, ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa v petícii určiť

osoba na styk s orgánom verejnej správy, pričom, podľa § 3 ods. 1 zákona o petičnom

práve, úlohou petičného výboru je zostavenie petície, obstaranie podpisov a doručenie

petície orgánu verejnej správy. Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve síce

upravuje, že na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná

adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej

správy, avšak uvedený nedostatok petície nemôže spôsobiť jej úplnú neplatnosť a,

v dôsledku toho, aj nezaregistrovanie navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby

na starostu obce.

Navyše v namietanom konaní Porušovateľ v 1. rade [okresný súd, pozn.] ako ani

Porušovateľ v 2. rade [volebná komisia, pozn.] nebrali ohľad na fakt, že úvodná strana

Petície obsahovala meno, priezvisko, vek, povolanie a trvalý pobyt Sťažovateľa a Petícia

na každej strane obsahovala meno a priezvisko Sťažovateľa, z čoho jednoznačne vyplynulo,

že Sťažovateľ je určený ako osoba pre styk s orgánom verejnej správy. V prípade

neakceptovania tejto skutočnosti, ide podľa Sťažovateľa o prísne formalistickú aplikáciu

právneho predpisu, ktorého dôsledkom je obmedzenie ústavného práva Sťažovateľa, ktoré

mu garantuje .“.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský

Mikuláš sp. zn. , ktorý za rovnakej situácie navrhovateľa ako kandidáta pre voľby

na starostu zaregistroval a z obsahu ktorého citoval: „Pokiaľ ide o nedostatok petície,

vytýkaný odporcom..., t. j. že na každom petičnom hárku nie je uvedené meno, priezvisko,

úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom

verejnej správy, súd mal za to, že uvedená skutočnosť... nemôže mať za následok

obmedzenie práva navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo a kandidovať

na funkciu starostu obce...

... súd však nemal za to, že uvedený nedostatok petície môže spôsobiť jej úplnú

neplatnosť a, v dôsledku toho, aj nezaregistrovanie navrhovateľa ako nezávislého kandidáta

pre voľby na starostu obce...

... Účel, ktorým je uvedenie osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy

v zmysle § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve, bol jednoznačne naplnený aj uvedením

navrhovateľa a jeho údajov len na poslednom liste petície. Keďže súd mal preukázané

z predložených listinných dôkazov aj splnenie všetkých ostatných podmienok pre registráciu

navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby na starostu..., rozhodol o jeho

zaregistrovaní.“

Sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu je nezákonné,

pretože všeobecný súd sa po právnej stránke nevysporiadal s tým, že volebná komisia

porušila zákon o petičnom práve tým, že sťažovateľovi neurčila 30-dňovú lehotu

na odstránenie nedostatkov petície. Okresný súd, ako tvrdí sťažovateľ, prehliadol

skutočnosť, že volebná komisia nedodržala zákon, a vydal rozhodnutie, v ktorom

mal možnosť zákonné pochybenie miestnej volebnej komisie odstrániť, avšak neurobil tak

a ani sa s nedodržaním zákonného postupu zo strany volebnej komisie v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal, čo robí jeho rozhodnutie zjavne neodôvodneným a arbitrárnym.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ vo vzťahu k časti sťažnosti prijatej na ďalšie

konanie navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:

1) Základné práva sťažovateľa podľa a 4

Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. zo dňa 01. 10. 2014... porušené

boli.

2) Základné právo sťažovateľa podľa a 2

a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. zo dňa 01. 10. 2014 porušené

bolo.

3) Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. zo dňa 01. 10.

2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

4) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00

EUR..., ktoré je Okresný súd v Lučenci povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5) Voľby starostu obce Buzitka konané dňa 15. novembra 2014 vyhlasuje

za neplatné.

6) Okresný súd v Lučenci je povinný nahradiť Advokátskej kancelárii Krnáč s. r. o.,

konajúcej prostredníctvom JUDr. Ján Krnáč, advokát, konateľ, trovy právneho zastúpenia

v sume 340,90 EUR, na účet Advokátskej kancelárie Krnáč s. r. o... do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja

účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 1164/2014

zo 7. novembra 2014 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu listom z 21. novembra 2014.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti uviedla:

„... napadnuté uznesenie pod č. k. -17 zo dňa 01. 10. 2014 bolo vydané

zákonným sudcom v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Lučenec na kalendárny rok

2014 v zákonom stanovenej lehote. Postup súdu ako aj sťažnosťou napadnuté uznesenie

považuje Okresný súd Lučenec za súladné so zákonom. Posúdenie otázky porušenia

základného práva sťažovateľa... ponecháva Okresný súd Lučenec plne na posúdenie

Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“

Zároveň predsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s tým, „aby ústavný súd

upustil o ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.

Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„nenamietal, že by rozhodnutie porušovateľa – Uznesenie sp. zn. -17

zo dňa 01. 10. 2014... nebolo vydané zákonným sudcom alebo v zákonom stanovenej lehote.

Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom porušovateľa, že sťažnosťou napadnuté

uznesenie... je možné považovať za súladné so zákonom. Sťažovateľ má za to, že

rozhodnutie je nezákonné, neodôvodnené a arbitrárne a vydaním takéhoto nezákonného

rozhodnutia došlo... k porušeniu základného práva sťažovateľa...

Sťažovateľ v celom rozsahu trvá na podanej sťažnosti a opätovne poukazuje aj

na nejednotnosť rozhodovacej praxe okresných súdov pri rozhodovaní v konaní podľa

vo veci registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy

obcí...

Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby sa Ústavný súd SR touto otázkou zaoberal

a svojim rozhodnutím odstránil nejednotnosť pri rozhodovaní v konaní vo veciach

registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí.“

Vzhľadom na rozsah, v akom bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie, sťažovateľ

upravil petit požadovaného rozhodnutia a ústavnému súdu navrhol vydať takýto nález:

„1) Základné právo sťažovateľa byť volený do orgánov samosprávy obce zaručené

v , základné právo sťažovateľa na prístup

k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30 ods. 4

, základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

v a 2 a právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 01. 10. 2014 porušené boli.

2) Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. zo dňa

01. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

3) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00

EUR (slovom päťtisíc euro), ktoré je Okresný súd v Lučenci povinný sťažovateľovi vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd v Lučenci je povinný nahradiť Advokátskej kancelárii Krnáč s. r. o.,

konajúcej prostredníctvom JUDr. Ján Krnáč, advokát, konateľ, trovy právneho zastúpenia

v sume 511,34 EUR, na účet Advokátskej kancelárie Krnáč s. r. o.... do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Rovnako sťažovateľ oznámil, že „súhlasí, aby Ústavný súd SR upustil od konania

verejného ústneho pojednávania“.

Ústavný súd vzhľadom na vyjadrený súhlas účastníkov konania podľa § 30 ods. 2

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou podanou ústavnému súdu domáhal vyslovenia porušenia

základného práva byť volený do orgánov samosprávy obce zaručeného v čl. 30 ods. 1

, základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok zaručeného v , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 1. októbra 2014.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4

a a práva zaručeného v dohovoru

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už judikoval,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ; napr.

, ).

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ).

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa

v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskej

republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný

výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej

ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná

platná a účinná právna norma ().

Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. ,

, , ).

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom

napadnuté konanie a rozhodnutie okresného súdu.

Sťažovateľ volebnej komisii a okresnému súdu ako orgánu, v ktorého právomoci

bolo prípadné pochybenie volebnej komisie napraviť, vytýka, že pri odovzdaní petície

voličov na podporu svojej kandidatúry na starostu obce o jej nedostatkoch nebol poučený

a ani vyzvaný na ich odstránenie. Namieta taktiež, že pri rozhodovaní o návrhu na jeho

registráciu ako nezávislého kandidáta pre voľby starostu obce podaného podľa § 250zb

okresný súd zvolil prísne formalistickú aplikáciu

príslušných ustanovení zákona, keď sťažovateľov návrh zamietol iba z dôvodu, že na

každom podpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého

pobytu osoby, ktorá by bola určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,

a neakceptoval skutočnosť, že meno a priezvisko sťažovateľa bolo na týchto podpisových

hárkoch uvedené.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol:

„Zákon zveruje právo rozhodnúť o zaregistrovaní alebo nezaregistrovaní kandidáta

pre voľby do orgánov samosprávy miestnym volebným komisiám.

o voľbách do orgánov samosprávy neupravuje procesný postup príslušného orgánu, ktorý

má predchádzať vydaniu rozhodnutia, ako ani obsahové náležitosti takto vydaného

rozhodnutia. Subsidiárne je preto potrebné použiť všeobecný právny predpis (lex generalis)

, ktorý v až 5 zakotvuje obsahové a formálne náležitosti

rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že v predmetnom

rozhodnutí absentuje odôvodnenie s uvedením, ktoré skutočnosti boli podkladom pre toto

rozhodnutie, akými úvahami sa pri vydávaní rozhodnutia orgán riadil a v zmysle ktorých

právnych predpisov považoval kandidátnu listina ako aj petíciu na podporu kandidatúry

nezaregistrovaného kandidáta za nespĺňajúce náležitosti v zmysle zákona o voľbách

do orgánov samospráv. Takto vydané rozhodnutie nesie v sebe znaky arbitrárnosti, nakoľko

pre nedostatok dôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľadu súdu má znaky

svojvoľného rozhodnutia.

Napriek tomu, že z vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie nepreskúmateľné,

nemožno automaticky konštatovať, že kandidát splnil zákonom požadované podmienky pre

registráciu a v súvislosti s tým rozhodnúť o registrácii takéhoto kandidáta. Povinnosťou

súdu v rámci rozhodovania o registrovaní kandidáta vzhľadom na podaný návrh je

opätovné posúdenie splnenia podmienok pre registráciu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

miestnej volebnej komisie neznamená, že toto rozhodnutie po stránke vecnej je nesprávne.

Vzhľadom na časový aspekt rozhodovania súdu, ktorý o návrhu na registráciu musí

rozhodnúť v trojdňovej lehote, súd preto sám posúdil jednotlivé podmienky registrácie

kandidáta. Súd opakovane posúdil formálne a obsahové náležitosti tak kandidátnej listiny,

vyhlásenia kandidáta, ako aj pripojenej petície, pričom zistil, že kandidátna listina, ako aj

vyhlásenie kandidáta obsahuje zákonom požadované náležitosti...

Navrhovateľ ako nezávislý kandidát bol povinný predložiť v zmysle § 21 ods. 2

citovaného zákona petíciu podpísanú voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Petičné

právo vrátane obsahových náležitostí petície je upravené

o petičnom práve, ktorý v § 4 ods. 4 zakotvuje formálne náležitosti petície. Z obsahu

citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na každom podpisovom hárku musí byť

uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená

na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy. Z predloženej petície kandidáta M. M.,

tak ako bola predložená k návrhu na začatie konania, je zrejmé, že petíciu podpísalo 156

voličov, avšak petičné hárky neobsahujú označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s

orgánom verejnej správy, jej menom, priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu tak,

ako to v o petičnom práve je ustanovené. Zákon výslovne

uvádza, že predmetné náležitosti musia byť v petícii uvedené. Nakoľko teda petícia nemá v

zmysle zákona o petičnom práve všetky formálne náležitosti, teda nie je ju možné považovať

za petíciu v zmysle § 21 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy, a preto súd musí

konštatovať, že kandidát nesplnil všetky zákonom požadované náležitosti, a preto sa

neregistruje s poukazom na zákonné ustanovenie

Zb.“

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd skutočne

sťažovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby starostu obce nezaregistroval z dôvodu

absencie náležitosti uvedenej v § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve, a to konkrétne

neuvedenia mena, priezviska a úplnej adresy trvalého pobytu osoby určenej na zastupovanie

v styku s orgánom verejnej správy na každom podpisovom hárku petície.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora)

môžu aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát doručí svoju kandidátnu listinu v dvoch

rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb.

Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia 4a) podpísaná voličmi

podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedený

v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko

voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,

ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petícia

podľa § 21 ods. 2.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa

v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú text

petície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;

na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého

pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označená

slovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údaje

uvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údaje

uvedené v § 4 ods. 1 o každom jeho členovi. Osoba určená na zastupovanie v styku

s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezvisku

a adrese trvalého pobytu aj podpis.

Z napadnutého uznesenia sp. zn. z 1. októbra 2014 vyplýva, že okresný

súd pri svojom rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na vydanie rozhodnutia o jeho

zaregistrovaní ako kandidáta vychádzal z citovaných ustanovení zákona o voľbách v spojení

s ustanoveniami zákona o petičnom práve a zistil, že zákonom požadované náležitosti

petície podpísanej voličmi (§ 4 ods. 4 zákona o petičnom práve), ktorá je podmienkou pre

zaregistrovanie kandidáta (§ 21 ods. 1 zákona o voľbách), nie sú splnené. Čo však

všeobecný súd neskúmal, bola skutočnosť, či sťažovateľ ako predkladateľ petície bol

príslušným orgánom na nedostatky petície upozornený a vyzvaný na ich odstránenie.

Zo sťažovateľom predloženého uznesenia okresného súdu z 1. októbra 2014 je zrejmé,

že ani sám konajúci všeobecný súd sťažovateľa na odstránenie zistených nedostatkov

petície nevyzval.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa

odseku 1, príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala,

aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia

výzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto

lehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Okresný súd, ako vyplýva z jeho rozhodnutia, teda nezohľadnil dikciu ustanovenia

§ 5 ods. 5 zákona o petičnom práve a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý tak

nemohol urobiť. Ústavný súd uznáva, že zákonom (o petičnom práve) ustanovená lehota

na odstránenie nedostatkov predkladanej petície (30 dní) v prípade registrácie kandidátov

pre voľby do orgánov samosprávy obcí nezohľadňuje potrebu plynulého priebehu volieb,

ktorej naproti tomu zodpovedajú krátke lehoty uvedené v § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbách

(ktoré sa použijú podľa § 22 ods. 2 zákona o voľbách aj na proces registrácie kandidátov

pre voľby starostov) a , avšak v záujme

zabezpečenia práva na súdnu ochranu pred prípadným nezákonným rozhodnutím volebnej

komisie v súvislosti s registráciou kandidátov je všeobecný súd povinný prispôsobiť tomu

výklad a aplikáciu príslušných právnych noriem.

Ústavný súd nemohol akceptovať stav, keď okresný súd rozhodujúci o registrácii

sťažovateľa ako kandidáta pre voľby starostu obce prísne formalisticky trval na dodržaní

ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve, avšak nemal potrebu skúmať, či ďalšiemu

ustanoveniu toho istého zákona (§ 5 ods. 5), ktoré s prejednávanou vecou neoddeliteľne

súviselo, bolo dané zadosť, a čo je rozhodujúce, neuviedol ani to, prečo tak neurobil.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení

s ).

Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia zákonných predpisov v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný

súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov [( ),

obdobne napr. , ].

Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych

predpisov prihliadať k spravodlivej rovnováhe pri poskytovaní ochrany uplatňovaným

právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. ,

).

Preto ak okresný súd nevykonal dokazovanie v naznačenom smere, t. j. nezisťoval, či

sťažovateľ bol zapisovateľkou volebnej komisie, ktorej bola petícia odovzdaná, vyzvaný

na odstránenie jej nedostatkov, prípadne sám tak neurobil, keďže je podľa § 250zb ods. 1

aj on orgánom, ktorý môže vydať rozhodnutie

o zaregistrovaní kandidáta, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom zákona o petičnom

práve, a takýto postup nepochybne zasiahol do základných práv sťažovateľa na súdnu

ochranu, keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez aplikácie na vec sa

vzťahujúcej relevantnej právnej normy. Pritom sťažovateľovi vytýkaný nedostatok

náležitostí petície bolo možné podľa názoru ústavného súdu odstrániť vo veľmi krátkom

čase, ak nie ihneď.

Ústavný súd je presvedčený, že zákonodarcom ustanovená lehota, v rámci ktorej je

súd povinný vo veci rozhodnúť podľa (do troch

dní), nemohla v tomto prípade byť tou prekážkou, ktorá by bránila okresnému súdu

postupovať v konaní ústavne konformným spôsobom. Ak by to tak aj bolo, okresný súd mal

povinnosť túto okolnosť dostatočným spôsobom presvedčivo odôvodniť, čo však neurobil.

Neprijateľným by bolo aj prípadné tvrdenie, že sťažovateľ v konaní pred okresným

súdom mal predmetnú skutočnosť namietať. Už samotný záver súdu o nepreskúmateľnosti,

arbitrárnosti a svojvoľnosti rozhodnutia volebnej komisie vypovedá o nemožnosti použitia

takejto argumentácie zo strany sťažovateľa.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1

a ústavný súd poznamenáva, že z doterajšej jeho rozhodovacej praxe

vyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia

aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“

(), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (, ).

V tejto súvislosti ústavný súd uviedol (), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby

každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí

objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva

alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane

a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento

postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti

príslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí

byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na

nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej

moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním

základného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. ústavný súd

uviedol: „subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú

funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať

možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok

vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým

spôsobom.“

S prihliadnutím na tieto východiská ústavný súd konštatuje, že okresný súd svojím

postupom a rozhodnutím, ktorým nerešpektoval ústavnoprávne princípy zakotvené v čl. 46

ods. 1 , znemožnil sťažovateľovi uchádzať sa o funkciu starostu vo voľbách

do samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014, čím nepochybne došlo k zásahu

do jeho základných práv zaručených v a 4 .

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. októbra 2014 porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v , právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základné právo

sťažovateľa byť volený do orgánov samosprávy obce zaručené v

a na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30

ods. 4 (bod 1 výroku tohto nálezu).

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zaoberať sa

námietkou sťažovateľa, ktorou vytýkal okresnému súdu prílišný formalizmus, pri

uplatňovaní zákona o petičnom práve.

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v

Podstata základného práva zaručeného v spočíva v tom, že ten,

kto bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na všeobecný súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (m. m. ).

Ustanovenie v podstate upravuje právo na prístup k súdu vo veci,

o ktorej rozhodoval orgán verejnej správy.

V tomto prípade základnému právu podľa zodpovedala

povinnosť okresného súdu, na ktorý sa obrátil sťažovateľ so svojím návrhom na vydanie

rozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre voľby na starostu obce a ktoré vo svojej

podstate smerovalo proti rozhodnutiu volebnej komisie o nezaregistrovaní sťažovateľa, aby

takéto rozhodnutie volebnej komisie preskúmal a sám rozhodol o registrácii. Zo sťažnosti

vyplýva, že okresný súd neodmietol o návrhu sťažovateľa konať podľa § 250zb

a po preskúmaní rozhodnutia volebnej komisie sám

o návrhu sťažovateľa rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovateľovi teda prístup k súdu ako

taký postupom ani napadnutým rozhodnutím okresného súdu odopretý nebol.

Sťažnosti sťažovateľa preto ústavný súd v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto

nálezu).

3. K ostatným požiadavkám sťažovateľa

Vo vzťahu k požiadavke sťažovateľa, aby ústavný súd svojím rozhodnutím odstránil

nejednotnosť pri rozhodovaní všeobecných súdov v konaní vo veciach registrácie

kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, ústavný súd poznamenáva,

že zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20

ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zverené najvyššiemu súdu (resp. jeho

plénu a kolégiám), keď mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská

k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

(, ). Do tejto kompetencie najvyššieho súdu nemá ústavný súd

oprávnenie zasahovať.

A hoci ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že diametrálne odlišná

rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo

analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je

ústavne neudržateľná (mutatis mutandis , , ),

neznamená to, že je to práve ústavný súd, ktorý má v prvom slede judikatúru všeobecných

súdov zjednocovať.

Z tohto dôvodu sa touto požiadavkou sťažovateľa ústavný súd nezaoberal.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako

porušujúce označené práva sťažovateľa, bolo namieste toto rozhodnutie podľa čl. 127 ods. 2

(a jemu zodpovedajúcemu a ) zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, ako to vyplýva z druhého bodu výroku tohto

nálezu, pričom v ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto náleze ( ).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať mu finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „zo strany Okresného súdu Lučenec, ako aj zo strany

Miestnej volebnej komisie... boli porušené jeho základné práva..., pričom poukazuje na

skutočnosť, že v danom prípade išlo o flagrantné porušenie jeho práv zo strany orgánu

súdnej moci, ktorých dôsledkom je neustály a pretrvávajúci pocit právnej neistoty, ktorým

mu bolo prakticky znemožnené kandidovať na funkciu starostu obce Buzitka.“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade predstavuje samotné vyslovenie

porušenia označených práv sťažovateľa v spojení s poskytnutím priestoru okresnému súdu

na reparáciu ústavným súdom zistených nedostatkov posudzovaného konania dostatočnú

satisfakciu, preto sťažovateľovi požadované finančné zadosťučinenie ústavný súd nepriznal

(bol 4 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľa vyčíslil trovy sumou 511,34 €, a to za tri úkony právnej služby vykonané v roku

2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti, zaujatie stanoviska k vyjadreniu

okresného súdu) vrátane režijného paušálu a 20 % DPH.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, zaujatie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

Za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2014 tak priznal 3-krát po 134 €,

t. j. spolu 402 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 3 úkony vykonané v roku 2014,

t. j. 3-krát 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom

DPH, pozn.) predstavuje sumu 511,34 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

K rozhodnutiu o dočasnom opatrení, ktorým ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd poznamenáva, že podľa § 52 ods. 3

dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou

rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2014